Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_21C-59-2021.pdf
PDF · 136.25 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/59/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobkyne: E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. O. č. XX, proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, 2. HeyPay s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 44 842 414, o určenie neplatnosti dražby, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný 1 má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Žalovanému 2 sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 20.08.2021 domáhala určenia, že dobrovoľná dražba nehnuteľnosti parcela registra C, parc. č. XXX/X, vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C, parc. č. XXX/X, vo výmere XXX m, záhrada, rodinný dom č. XX na parc. č. XXX/ X, zapísané na LV č. XXX v obci T. O., katastrálny odbor Okresného úradu T., katastrálne územie T. O., okres T. (ďalej len „nehnuteľnosti“) vykonaná dňa 25.05.2021 spoločnosťou HeyPay, s.r.o., IČO 44842414, so sídlom, ul. Mostova 2, Bratislava ako dražobníkom na návrh Slovenskej sporiteľne, a. s., IČO 00151653, so sídlom ul. Tomášikova 48, Bratislava, osvedčená Notárskou zápisnicou notárom so sídlom v Bratislave, Pribinova 10, č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXX je neplatná.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností, tieto nadobudla do výlučného vlastníctva vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 19Pc/3/2016 zo dňa 06.05.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.2018. Na predmetných nehnuteľnostiach viazlo záložné právo v prospech žalovaného 1 zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 10.06.2011 spolu so zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti vykonanou dňa 25.05.2021 žalovaným 2 ako dražobníkom na návrh žalovaného 1, osvedčenou Notárskou zápisnicou notárom so sídlom v Bratislave, Pribinova 10, v notárskej zápisnici N XXX/ XXXX, Nz XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXX (ďalej len „notárska zápisnica"), boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zák. č. 527/2002 Z. z."), čím bola žalobkyňa dotknutá na svojich právach. Porušené bolo nasledovné: 1. Hodnota nehnuteľností uvedená v Notárskej zápisnici nezodpovedá skutočnosti, 2. Nebola dodržaná litera zák. č. 527/2002 Z. z., 3. Nebolo vykonané prehlásenie o pravosti splatnej pohľadávky žalovaným 1, 4. Notárska zápisnica o právnom úkone obsahuje procesné vady podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok"). 5. Notárke bolo oboznámene písomnou listinou, že nehnuteľnosť je viazaná
nájomnými vzťahmi, no tento fakt notárka nezapísala do predmetnej notárskej zápisnice. Žalobkyňa má za to, že predmetná nehnuteľnosť má hodnotu najmenej 45.000 Eur, čomu zodpovedá aj výsledná cena nehnuteľností, ktorá bola uznaná súdom pri vyporiadaní BSM manželov v roku 2018 a výška nehnuteľnosti bola odhadnutá na sumu 45.000 eur. Cena dosiahnutá vydražením je vo výške 21.600 Eur, ktorá podľa žalobkyne nie je v súlade so skutočnou hodnotou nehnuteľností v danom území obce T. O., cena bola umelo znížená na dosiahnutie ukončenia dobrovoľnej dražby a dosiahnutie následného neoprávneného zisku z danej nehnuteľnosti. To odporuje účelu dobrovoľnej dražby, keďže dobrovoľná dražba prioritne slúži na uspokojenie veriteľa a nesmie znevýhodňovať vlastníka nehnuteľnosti a ani veriteľa teda navrhovateľa dobrovoľnej dražby. Znižovaním ceny zo strany veriteľa (navrhovateľa dražby, žalovaného 1) odporoval sám veriteľ svojim záujmom, čo nie je v súlade ani s dobrými mravmi ani nevylučuje podvodné konanie v prospech prípadného vydražiteľa. V nehnuteľnosti sa nachádzajú 2 izby, kuchyňa, 2x komora, 1 x chodba, sociálne zariadenie - kúpeľňa a toaleta. Nehnuteľnosť v danej lokalite o výmere podlahovej plochy cca XXX m2 a záhrada o výmere XXX m2, sa pohybuje v danej lokalite v oveľa vyššej cene. Žalovaný 1 začal výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby, čo žalobkyni doposiaľ neoznámil prípustným spôsobom ani nijako inak a predmetný výkon záložného práva vyznačil na LV č. XXX, časť B, poznámka. O začatom výkone záložného práva sa žalobkyňa dozvedela 19.08.2020, kedy ju osobne kontaktoval zástupca žalovaného 2, ktorý ju informoval o poverení od veriteľa vykonať dražbu nehnuteľností. Žalobkyňa tieto nehnuteľnosti využíva, v dome č. XX má trvalý pobyt ona a aj jej maloletá dcéra F. G. B., nar. XX.X.XXXX. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, zmluva o zriadení záložného práva a aj mandátna zmluva sú podľa názoru žalobkyne zmluvami spotrebiteľskými a vzťahujú sa na ne ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. ako lex specialis. Z formy a obsahu zmlúv je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárové zmluvy, ktorých predtlač mal veriteľ pripravené ako svoj produkt, ktorý predával a dopisoval do nich len údaje týkajúce sa dlžníka, pričom dlžník obsahy týchto zmlúv žiadnym podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť ani neovplyvnili. Zmluvy podľa žalobkyne obsahujú zmluvné dojednania, ktoré sa považujú za neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a obchádzajú zákon č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Preto žalobkyňa podala dňa 31.8.2020 na Okresný súd v Trnave pod sp. zn 40Csp/48/2020 návrh na určenie neplatnosti predmetných zmlúv. V zmluve o zriadení záložného práva nie je dojednané, že záložný veriteľ a záložca sa dohodli, že vysporiadanie bude formou dobrovoľnej dražby. Ako laik žalobkyňa ani v zmluve ani inak nebola informovaná, že vôbec existuje možnosť dobrovoľnej dražby. Podmienkou dražby je teda dohoda, že strany súhlasia, že sa dražba uskutoční alebo aspoň poučenie záložného veriteľa o tejto možnosti a skutočnosť, že záložné právo vzniklo a trvá, čo v súčasnej dobe rovnako nemožno potvrdiť, nakoľko žalobkyňa trvá na tom, že obe zmluvy, ako zmluva o úvere, rovnako zmluva o zriadení záložného práva sú neplatné a boli uzatvorené a dojednané nie v súlade so zákonom. Dobrovoľná dražba tak, ako je definovaná v zák. č. 527/2002 Z. z. predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať § 151 ods. 1 Obč. zákonníka a je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky a pod. rozhodne súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. Žalobkyňa popiera platnosť zmluvy o úvere (návrh sp. zn. 40Csp/48/2020) i právne úkony smerujúce k výkonu záložného práva z predmetnej záložnej zmluvy s tým, že obe uvedené zmluvy boli uzatvorené v rozpore s príslušnými ustanoveniami noriem spotrebiteľského práva, a preto sú neplatné a nemožno na ich existencii, ktorá je spochybňovaná, postaviť konanie a rozhodnutie o dražbe (pokiaľ o žalobách voči týmto zmluvám právoplatne rozhodne súd). Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že predmetná zmluva o úvere a následne aj zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, bude ale nevyhnutné vykonať rozsiahle dokazovanie a celú vec skutkovo a právne vyhodnotiť, posúdiť platnosť vzniku zmluvného vzťahu s prihliadnutím na normy spotrebiteľského práva, pričom platnosť vzniku záložného práva je podmienená platnosťou vzniku základného úverového vzťahu. Nárok žalobkyne nie je vylúčený a pre potreby posúdenia dôvodnosti žaloby možno považovať uplatnený nárok za hodnoverne osvedčený. Samotným preskúmaním úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX táto zmluva uvádza na viacerých miestach úverové podmienky a všeobecné obchodné podmienky označované ako VOP, ale predmetná zmluva tieto ustanovenia, teda úverové podmienky ani všeobecné obchodné podmienky neobsahuje. Absolútne neobsahuje dojednanie pre prípad okamžitej splatnosti úveru a ani postup v takomto prípade. Nie je teda vôbec zrejmé podľa čoho veriteľ postupoval. Keďže však existencia záložnej zmluvy je spochybňovaná a nie je na mieste sa domnievať, že žaloba proti platnosti tejto zmluvy (ktorá je priamo naviazaná na zmluvu o úvere, ktorej platnosť je rovnako žalobou namietaná) je zjavne bez úspechu, má žalobkyňa za to, že záložný veriteľ nemal mandát, aby poveril dražobníka konaním dražby (keď mal vedomosť o týchto žalobách, hoci možno preto konal expresne rýchlo a cielene).
Záložný veriteľ majúc vedomosť o existencii žaloby proti zmluve o úvere a zmluve o záložnom práve, konal v spolupráci s dražobníkom rýchlo a vo svoj prospech efektívne a dovolil extrémne znižovať cenu nehnuteľnosti pre rýchly úspech dražby s tým, že záložný veriteľ zostávajúci dlh (rozdiel medzi dražbou získanou sumou a samotnou pohľadávkou ) aj tak bude ďalej vymáhať. Je na mieste sa domnievať aj možnosťou prepojenia osôb vo veci zainteresovaných a ich finančným motívom. Žalobkyňa má za to, že žalovaný 1 (vzhľadom na existenciu žaloby proti zmluve o úvere a žaloby proti zmluve o zriadení záložného práva ) nebol ako záložný veriteľ oprávnený (v zásade „ nemo plus iuris ") navrhovať dražbu ani robiť žiadne kroky k jej vykonaniu. Žalobkyňa ako dôkazy predložila Notársku zápisnicu spísanú notárom JUDr. L. H., PhD., so sídlom v Bratislave, D. 10, č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, U. XXXXX/ XXXX z XX.XX.XXXX, Notársku zápisnicu spísanú notárom JUDr. Katarínou Valovou, PhD., so sídlom v Bratislave, Pribinova XX, č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXX z XX.XX.XXXX, kópiu žaloby vedenej pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX, Zmluvu o splátkovom úvere z 10.6.2011, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu z 10.06.2021, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. T. O.. Žalobkyňa navrhla, aby súd ako dôkaz zabezpečil dražobný spis HP XXX/XXXX.
3. Žalovaný 1 v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu žiada zamietnuť. V podaní je uvedených viacero právnych úvah väčšinou generickej povahy za absencie podstatných skutkových tvrdení. Žalovaný 1 popiera všetky skutkové a právne tvrdenia. Podanie neobsahuje riadny žalobný návrh. Žalobkyňa neuniesla ani bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu. To, že záložca (resp. prípadne iné osoby s jeho súhlasom) užívajú založenú vec, nemá na uvedené povinnosti záložcu žiaden vplyv. Záložca sa zaviazal, že v prípade, ak nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená riadne a včas, strpí speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva - dôsledkom uvedeného je nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, t.j. subjektom odlišným od záložcu (napr. § 27 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z.), záložca - predchádzajúci vlastník je povinný speňažený záloh odovzdať (o.i. § 29 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z.) a tak umožniť výkon vlastníckych oprávnení vlastníkovi novému - a to vrátane oprávnenia vec užívať. Ak žalobkyňa tvrdí, že hodnota nie je uvedená správne, alebo namieta údajné porušenie povinnosti znalca, podľa iného predpisu, ako podľa zákona o dobrovoľných dražbách t.j. nejde sa o porušenie povinnosti podľa zák. č. 527/2002 Z.z., alebo cenu dosiahnutú vydražením, pre ktorú skutočnosť platia rovnaké závery. Uvedené tak nie je naplnením hypotézy právnej normy, ktorá je právnym základom tohto konania. Dražobník svoju povinnosť splnil a to zákonným spôsobom, keď zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby objednaním znaleckého posudku u odborne spôsobilej osoby
- znalca z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý predmet dražby ohodnotil znaleckým posudkom, pričom v prípade relevantného procesného posunu v konaní uvedené navrhuje žalovaný 1 ako dôkaz. Ak sa žalobkyňa domnieva, že cena obvyklá nebola stanovená správne a teda namieta správnosť záverov znaleckej činnosti (teda postup v rozpore so zákonom o znalcoch, resp. s vyhláškou. MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, nie v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách), je to skutočnosť, ktorá môže byť relevantná výlučne v inom type konania (inom ako je konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby). Rovnako výška ceny dosiahnutej vydražením (ktorú určí práve trh) nie je ani teoreticky relevantnou právnou skutočnosťou vo vzťahu k inštitútu platnosti / neplatnosti dobrovoľnej dražby / scudzovacieho právneho úkonu, ktorým sa záložné právo realizuje (t.j. okrem iného konanie v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z.). Hodnota na dražbe je hodnotou trhovou, hodnota sa neodvíja od subjektívnych predstáv záložcu, ani nezávisí od toho, či nejaká hodnota bola akceptovaná súdom pri vyporiadaní BSM. Výkon záložného práva sa nielenže subjektu povinnosti oznámil, hoci uvedená skutočnosť nie je v konaní o neplatnosť dražby nijako relevantná. K tvrdeniu žalobkyne, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, zmluva o zriadení záložného práva a aj mandátna zmluva sú zmluvami spotrebiteľskými a vzťahujú sa na ne ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. (platný v čase podpisu zmluvy) ako lex specialis, ktorý má prednosť pred Obchodným zákonníkom, žalovaný 1 uvádza, že uvedené nie je ani relevantné, ani správne - ide o zmluvu nepodliehajúcu zákonu o spotrebiteľských úveroch (pre účel, i pre existenciu zabezpečenia). K tvrdeniu žalobkyne, že podala dňa 31.8.2020 na Okresný súd v Trnave pod sp. zn. 40Csp/48/2020 Návrh na určenie neplatnosti predmetných zmlúv, žalovaný 1 uviedol, že uvedená žaloba bola právoplatne zamietnutá. K tvrdeniu žalobkyne, že nebolo vykonané prehlásenie o pravosti splatnej pohľadávky žalovaným 1 tento uviedol, že toto nie je pravdivé, vykonané bolo, navrhol to ako dôkaz. K vadám notárskej zápisnice uviedol, že táto sa v súdnom konaní nepreskúmava a už vôbec nie v tomto type konania. Ku skutočnosti, že notárke bolo oznámené, že nehnuteľnosť je viazaná nájomnými vzťahmi a notárka toto nezapísala do notárskej zápisnice, žalovaný 1 uviedol, že toto sa netýka konania o neplatnosť dražby.
4. Žalovaný 2 v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu neuznáva a žiada ju zamietnuť. Žalovaný 2 uviedol, že on vykonal ako dražobník podľa zák. č. 527/2002 Z.z. dňa 25.05.2021 na H. V. č. XX v F. opakovanú dobrovoľnú dražbu nehnuteľností, ktorých predchádzajúcou vlastníčkou bola žalobkyňa. Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1 a dôvodom vykonania dražby bola realizácia záložného práva navrhovateľa dražby ako záložného veriteľa zapísaného v katastri nehnuteľností na základe vkladu V XXX/XX v prospech žalovaného 1. Žalovaný 2 má za to, že podmienky ustanovené zákonom pre určenie predmetnej dražby za neplatnú neboli naplnené a predmetná dražba je platná. Ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané v súlade so zák. č. 527/2002 Z. z., ktorý ustanovuje povinnosť vykonať ohodnotenie predmetu dražby vypracovaním znaleckého posudku, ktorý bol v prejednávanom prípade vypracovaný v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z, o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch a ako taký spĺňa podmienku ustanovenú § 12 os. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. pre spôsob ohodnotenia predmetu dražby. Žalobkyňa nevyužila svoje právo a nepožiadala žalovaného 2 o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku podľa § 12 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z. Aj z ustanovení samotného všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho postupy pri ohodnocovaní nehnuteľností a ostatného majetku je teda zrejmé, že všeobecná hodnota veci je iba odhad a názor znalca, vyjadrujúci určitú mieru pravdepodobnosti o tom, akú cenu by daná vec mohla dosiahnuť na voľnom trhu za dodržania podmienok poctivého predaja, ktorých dodržanie zabezpečuje verejná dražba vykonaná v súlade so zákonom dokonca objektívnejšie ako iné formy predaja majetku, bez ohľadu na najnižšie podanie určené na základe znaleckého posudku. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom však neznamená, že sa určená hodnota veci za každých okolností aj zrealizuje ako kúpna cena alebo cena dosiahnutá na dražbe. Navyše, nie je pri speňažovaní nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby cena dosiahnutá dražbou priamo závislá na všeobecnej hodnote predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom slúži iba ako orientačná hodnota pre stanovenie najnižšieho podania navrhovateľom dražby s tým, že zák. č. 527/2002 Z. z. neurčuje žiadne hranice pre výšku hodnoty predmetu dražby. V prípade, ak je dobrovoľná dražba pripravená dražobníkom v súlade so zák. č. 527/2002 Z. z., určuje reálnu trhovú cenu predmetu dražby, bez ohľadu na hodnotu určenú znalcom, skutočne prejavený záujem a dopyt po predmete dražby v čase jej konania. Najnižšie podanie v predmetnej dražbe bolo stanovené v súlade so zákonom, žalovaný 2 si splnil všetky povinnosti dražobníka ustanovené mu zák. č. 527/2002 Z. z. pri ohodnocovaní predmetu dražby, pri informovaní verejnosti o jej konaní a záujemcovia o predmet dražby mali možnosť získať všetky dostupné informácie o predmete dražby a o právach a záväzkoch s ním spojených a všetky úkony pri príprave samotnej dražby i úkony po jej vykonaní boli dražobníkom uskutočnené v súlade so zákonom. Nakoľko konanie dražby a všetky informácie o predmete dražby boli riadne a včas zverejnené vo všetkých médiách vyžadovaných zák. č. 527/2002 Z. z. ako aj v ďalších médiách (webová stránka žalovaného, ďalšie realitné stránky) bol skutočný kúpyschopný trhový záujem o predmet dražby v čase jeho ponuky prejavený iba účastníkmi dražby a cena vygenerovaná na predmetnej dražbe najlepšie odzrkadľuje skutočnú trhovú cenu predmetu dražby. Na dražbe sa zúčastnilo osem účastníkov, ktorí svojim rozhodnutím urobiť alebo neurobiť podanie na dražbe určili trhovú cenu predmetu dražby na mieste a v čase jej ponuky v rámci dražby. Išlo pritom o opakovanú dražbu a všetky zverejnenia zák. č. 527/2002 Z. z. dražbách boli vykonané 2 krát a verejnosť mala dostatočný čas sa zoznámiť s predmetom dražby a dozvedieť sa o konaní predmetnej dražby. Pri hodnotení primeranosti dosiahnutej ceny predmetu dražby je potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že predaj nehnuteľnosti v rámci výkonu záložného práva predstavuje pre potencionálnych záujemcov negatívum v dôsledku neistoty ktorá vyplýva z toho, či predchádzajúci vlastník uvoľní nehnuteľnosť v primeranej lehote alebo bude vydražiteľ nútený žalovať pôvodného vlastníka o vypratanie predmetu dražby s tým, že dražobník nemá podľa zákona žiadne možnosti zabezpečiť vypratanie predmetu dražby, ak tak neurobí pôvodný vlastník dobrovoľne. Ďalej existuje pre vydražiteľa riziko či nedôjde k napadnutiu platnosti dražby, ako sa stalo aj v prejednávanom prípade. To všetko je potrebné zohľadňovať pri prípadnom porovnávaní ceny ktorú je možné dosiahnuť pri predaji v rámci výkonu záložného práva s cenou na ktorej sa predávajúci dohodne s kupujúcim pri bežnej kúpnej zmluve. Je zrejmé, že predstavy kupujúceho (nevynímajúc realitné agentúry) o cene nehnuteľnosti budú diametrálne odlišné v prípadoch, keď je nehnuteľnosť predávaná priamo jej vlastníkom a s jeho súčinnosťou pri garantovanom uvoľnení nehnuteľnosti pre kupujúceho, ako v prípadoch, keď predávajúci neposkytuje kupujúcemu (vydražiteľovi) súčinnosť, odmieta nehnuteľnosť vypratať a iniciuje súdny spor o neplatnosť dražby, ktorý môže oddialiť disponovanie kupujúceho s nehnuteľnosťou a nastolenie právnej istoty aj o 2 a viac rokov. Samotné ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom slúži na informovanie záujemcov o možnej hodnote predmetu dražby, resp. o hodnote stanovenej odbornou úvahou znalca, avšak názor o cene ktorú je konkrétny záujemca o predmet dražby ochotný za predmet dražby zaplatiť, t.j. hodnota predmetu
dražby, si urobí každý záujemca o predmet dražby sám. Na všeobecnú hodnotu predmetu dražby určenú znaleckým posudkom môže pritom záujemca reflektovať, ale nemusí. Skutočná reálna hodnota predmetu dražby, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, je trhová hodnota a tú určuje trh a nie predstavy vlastníka o hodnote, ktorú by mal jeho predmet vlastníctva mat'. Opačný výklad by znamenal, že v prípade, ak by sa hodnota predmetu dražby za ktorú má záujem nadobudnúť predmet dražby aspoň jeden reálny záujemca, nezhodovala s hodnotou ktorú si predstavuje vlastník predmetu dražby, nebolo by možné predmet dražby ako záloh predať a záložné právo záložného veriteľa by bolo negované, de facto by zaniklo, čo nie je právny následok ustanovený Občianskym zákonníkom v časti úpravy záložného práva. Žalovaný 2 k tomuto poukázal na viaceré rozhodnutia súdov. Žalovaný 2 ďalej uviedol, že žalovaný 1 mu predložil prehlásenie o výške, splatnosti a pravosti pohľadávky v súlade s § 7 odsek 2 zák. č. 527/2002 Z. z. Notárska zápisnica č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX spĺňa podmienky § 24 zák. č. 527/2002 Z. z. Notárskeho poriadku. Prípadné zaťaženie predmetu dražby nájomnými vzťahmi môže predstavovať skutočnosť, ktorá sa môže dotknúť práv vydražiteľa, nie však žalobkyne, preto toto tvrdenie nemôže konštituovať dôvod určenia neplatnosti predmetnej dražby na základe žaloby žalobkyne. Navyše uvedené tvrdenie o zaťažení nájomnými vzťahmi nie je dôveryhodné. Žalobkyňa sama v žalobe na str. 4 tvrdí, že predmet dražby sama spolu so svojou dcérou užíva. Je preto z povahy veci vylúčené užívanie predmetu dražby inými osobami na základe nájomnej zmluvy. Podľa čl. I bod 1 Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10.06.2011 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným 1 bolo predmetom úverovej zmluvy poskytnutie úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti. Podľa § 1 odsek 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa uvedený zákon nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Tento zákon tak nie je aplikovateľný na predmetný úver a akékoľvek jeho porušenie nemôže mat' za následok ani nepriamo neplatnosť predmetnej dražby. Žalovaný 2 ako dôkazy označil Notársku zápisnicu č. N XXX/ XXXX, Nz XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX a predložil Vyhlásenie navrhovateľa dražby z 13.08.2020.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou žalobkyne, vyjadreniami žalovaných 1 a 2 k žalobe, obsahom predložených listinných dôkazov a to Notárskou zápisnicou spísanou notárom JUDr. L. H., PhD., so sídlom v Bratislave, Pribinova 10, č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX, Notárskou zápisnicou spísanou notárom JUDr. L. H., PhD., so sídlom v R., D. XX, č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXX z 25.05.2021, kópiou žaloby vedenej pod sp. zn. 40Csp/48/2020, Zmluvou o splátkovom úvere z 10.6.2011, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnou zmluvu z 10.06.2021, výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. T. O., Vyhlásením navrhovateľa dražby z 13.08.2020, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, keď pojednával v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalobkyne, ktorá mala predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavila, neúčasť neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Právny zástupca žalovaného 1 na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho obšírneho písomného vyjadrenia. Nebude opakovať námietky procesného charakteru napriek tomu, že ich považuje za dôvodné. A vo vzťahu k meritórnym námietkam teda ku skutočnostiam, ktoré majú byť tvrdené a preukázané v konaní podľa ustanovenia § 21 zák. č. 527/2002 Z. z. uviedol, že tieto skutočnosti neboli v úplnosti ani len tvrdené predovšetkým vo vzťahu k podmienke dotknutosti na právach reálne však ani k podmienke resp. skutočnosti prvej to znamená porušeniu ustanovení tohto zákona či namietanie neplatnosti záložnej zmluvy. K tvrdeniam, ktoré boli obsiahnuté v žalobe a k tomu, že nespĺňajú potrebnú meritórnu kvalitu vzhľadom na uvedené kritériá právny zástupca žalovaného 1 poukázal predovšetkým body 206 a nasl. vyjadrenia zo dňa 22.5.2022, kde žalovaný s poukazom na text právnej normy a relevantnú judikatúru NSSR odôvodnil, že tvrdenia sú nielen neúplné, ale i procesne nespôsobilé v tomto type konania nehovoriac o tom, že sú nepravdivé. Celá žaloba je spracovaná ako zjavne generický kompilát kedy sú uvádzané tvrdenia, ktoré sa zjavne netýkajú ani tohto konania ani konkrétnych právnych vzťahov, kedy ilustratívne možno poukázať na to, že napr. sa namietajú údajne neexistujúce poučenia vo vzťahu k záložnej zmluve, resp. žalobkyni, ktorá však predložila záložnú zmluvu, z ktorej je zrejmé, že vôbec jej účastníkom nebola. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd zamietol všetky návrhy na doplnenie dokazovania, keďže vzhľadom na neexistenciu riadnych tvrdení ani nie je čo dokazovať a následne žalobu zamietnuť v celom rozsahu. V prípade úspechu si uplatňuje náhradu trov konania.
7. Zamestnanec žalovaného 2 na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava v celom rozsahu vyjadrenia k žalobe zo dňa 5.9.2022 a má zato, že zákon o dobrovoľných dražbách nebol žiadnym spôsobom porušený. Na určenie predmetnej dražby za neplatnú tak nie sú dôvody a poukazuje tiež na skutočnosť, že nebol dodržaný ani § 24 odsek 4 zák. č. 527/2002 Z. z., keďže účastníkom v tomto konaní nie je vydražiteľ, už tento samotný dôvod je dôvodom na zamietnutie žaloby. V prípade úspechu si náhradu trov konania neuplatňuje.
8. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa bola vlastníčkou nehnuteľností zapísaných katastrálnym odborom Okresného úradu T. na LV č. XXX pre katastrálne územie T. O., obec T. O., okres T., ako parcela registra „C“ parc. č. XXX/X, vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ parc. č. XXX/X vo výmere XXX m - záhrada, rodinný dom č. XX na parc. č. XXX/X (ďalej len „nehnuteľnosti“).
9. Žalobkyňa a C. M. ako dlžníci uzavreli so žalovaným 1 ako bankou dňa 10.06.2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla dlžníkom splátkový úver v sume 32.300 eur na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti, ktorý sa žalovaní zaviazali vrátiť v mesačných splátkach vo výške 180,28 eur a uzatvoriť zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.
10. Dňa 10.06.2021 uzatvorili žalovaný 1 ako záložný veriteľ a G. A. ako záložca Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu v prospech záložného veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.06.2021 uzavretej medzi záložným veriteľom a dlžníkmi (žalobkyňou a C. M.).
11. Žalobkyňa podala dňa 31.8.2020 na Okresný súd Trnava pod sp. zn 40Csp/48/2020 žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o zriadení záložného práva. Súd žalobu zamietol.
12. Dňa 25.05.2021 sa v F., na ul. Vl. V. XX, uskutočnila opakovaná dobrovoľná dražba na návrh žalovaného 1, dražobníkom bol žalovaný 2, predmetom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, odhadnutá cenu nehnuteľností bola 28.800 eur, najnižšie podanie bolo 25.920 eur. Najnižšie podanie neurobil žiaden účastník, licitátor znížil podanie na 23.000 eur, ani na toto neurobil podanie žiaden účastník, licitátor pristúpil k ďalšiemu zníženiu podania na sumu 21.600 eur, a toto podanie ako najvyššie urobil účastník pod č. 3, ktorému licitátor udelil príklep. Účastníkom č. 3 a teda vydražiteľom bola spoločnosť R.F.PLUS, s.r.o., so sídlom Y. E. XXXX/X, M., B.: XXXXXXXX. Osvedčenie o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby spísala notárka JUDr. L. H., D.., so sídlom v R., D. XX v U. zápisnici č.k. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXX z XX.XX.XXXX.
13. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
15. Podľa § 78 ods. 2 CSP Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
16. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zák. č. 527/2002 Z.z.“) navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201>).
17. Podľa 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z.) dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v
deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
18. Podľa 12 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.
19. Podľa 12 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z.z. ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.
20. Podľa 12 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
21. Podľa 12 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z.z. vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
22. Podľa 12 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z.z. na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.
23. Podľa 21 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o zmarení dražby vyrozumie dražobník bez zbytočného odkladu osoby uvedené v § 17 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/527/20170201>. Oznámenie o zmarení dražby uverejní dražobník bez zbytočného odkladu obdobným spôsobom ako oznámenie o dražbe. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v registri dražieb a v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/527/20170201>, dražobník tam bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o zmarení dražby.
24. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201>).
25. Podľa § 21 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z.z. osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.
26. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
27. Súd sa v konaní najprv zaoberal vecnou legitimáciu strán sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy žalobca ako strana sporu civilného súdneho konania je subjektom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, ktorý je aktívne vecne
legitimovaný a na druhej strane je žalovaný, ktorý je subjektom hmotno-právnej povinnosti, ktorý je pasívne vecne legitimovaný. Nedostatok aktívnej či pasívnej legitimácie je vždy dôvodom na zamietnutie žaloby.
28. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
29. V odseku 4 sú taxatívne vymenované subjekty, ktoré musia byť procesne zúčastnené v súdnom konaní o neplatnosť dražby. Zákon tu vymedzuje vecnú legitimáciu v spore o neplatnosť dražby, kde stranami sporu musia byť navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba, ktorá namieta neplatnosť dražby. Nie je pritom dôležité, na ktorej procesnej strane ktorý subjekt vystupuje. Z pohľadu procesného práva ide o nútené spoločenstvo, pretože osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu (§ 78 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfu3tq> ods. 1 CSP). Z povahy núteného spoločenstva vyplýva, že ak niektorý zo subjektov vymenovaných v ust. § 21 <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqgazf6njsg4xhaylsmftxeylgfuzdc> ods. 4 ZoDD nevystupuje na strane žalobcu, musí byť označený za žalovaného. Táto právna úprava má zabrániť neefektívnemu vedeniu súdneho sporu. Ak žalobca v žalobe neoznačí všetky subjekty, ktoré zákon vymenúva, bude znášať procesnú sankciu v podobe zamietnutia žaloby pre nedostatok vecnej legitimácie (§ 78 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfu3tq> ods. 2 CSP). Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Súd v sporovom konaní zásadne neposkytuje poučenie o hmotnom práve, preto môže žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie bez ďalšieho zamietnuť aj bez toho, aby sa zaoberal vecnou stránkou sporu. (Valová, K. a kol. Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, 296-317 s.)
30. Z notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. L. H., D.., so sídlom v R., D. 10 č.k. N XXX/ XXXX, Nz XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXX dňa 25.05.202 vyplýva, že navrhovateľom dražby bol žalovaný 1, dražobníkom bol žalovaný 2, predchádzajúcim vlastníkom bola žalobkyňa, vydražiteľom bola spoločnosť R.F.D., s.r.o., so sídlom Y. E. XXXX/X, M., B.: XXXXXXXX.
31. Z obsahu žaloby vyplýva, že vydražiteľ - spoločnosť R.F.D., s.r.o., so sídlom Y. E. XXXX/X, M., B.: XXXXXXXX nie je ani žalobcom a nie je označený ani ako žalovaný.
32. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v spore o neplatnosť dražby neoznačila za sporové strany všetky subjekty taxatívne vymenované § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z., keď za stranu sporu neoznačila aj vydražiteľa nehnuteľnosti, súd žalobu žalobkyne z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie zamietol, pričom z dôvodu hospodárnosti sa nezaoberal ďalšími námietkami žalobkyne týkajúcimi sa neplatnosti dražby.
33. Súd nevykoval žalobkyňou navrhované dokazovanie dražobným spisom HP 061/2020, nakoľko skutkové okolnosti, ktoré mali nimi byť preukázané, neboli relevantné pre rozhodnutie vo veci a súd mal dostatočne zistený skutkový stav z predložených listinných dôkazov a skutkových tvrdení strán sporu, preto uvedené dokazovanie by bolo nadbytočne a navyše aj nehospodárne.
34. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
35. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
36. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O náhrade trov konania žalovaného 1 rozhodol súd podľa ustanovenia § 251, § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu a žalovanému 1, ktorý mal úspech v plnom rozsahu, keďže súd žalobu žalobkyne zamietol, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O náhrade trov konania žalovaného 2 rozhodol súd podľa ustanovenia § 251, § 255 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4, 17 CSP tak, že žalovanému2 voči žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci mu nárok na náhradu trov konania vznikol, keď mal úspech v plnom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol, avšak zamestnanec žalovaného 2 na pojednávaní výslovne uviedol, že náhradu trov konania si neuplatňuje, čo vylučovalo možnosť ich priznania, preto vychádzajúc z čl. 4 a 17 CSP, podľa ktorého súd konaná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, rozhodol súd už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí tak, že žalovanému 2 sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.