Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_12C-47-2020.pdf
PDF · 104.72 KB
Case nature
Subarea
12C/47/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava, v právnej veci žalobkyne: M. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. T. XX, proti žalovanému v 1. rade: Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, a v 2. rade: HeyPay, s. r. o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 44 842 414, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 10. 09. 2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 09. 2020, sa žalobkyňa (navrhovateľka) domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 10. 06. 2011 formou dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, evidovaným Okresným úradom v K., katastrálnym odborom, na LV č. XXX pre okres K., obec K. T., ako rodinný dom č. XX, parc. č. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere 543 m2 a pozemky parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 543 m2 a parc. č. XXX/X záhrada o výmere 734 m2, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - parcely registra „H.“, parc. č. XXX/X, vo výmere 543 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X, vo výmere 734 m2, záhrada, a rodinný dom č. XX na parc. č. XXX/X, zapísaných na LV č. XXX v obci K. T., katastrálne územie K. T., okres K., ktoré nehnuteľnosti nadobudla do výlučného vlastníctva vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe uznesenia Okresného súdu Trnava, č. 19Pc/3/2016 zo dňa 06. 05. 2018, právoplatným dňa 13. 08. 2018. Na nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 10. 06. 2011 spolu so zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalovaný v 1. rade začal výkon záložného práva predajom nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby, čo dosiaľ neoznámil žalobkyni prípustným spôsobom ani nijako inak a predmetný výkon záložného práva vyznačil na LV č. XXX, časť Z., poznámka. O začatom výkone záložného práva sa žalobkyňa dozvedela 19. 08. 2020, kedy ju osobne kontaktoval zástupca žalovaného v 2. rade, ktorý ju informoval o poverení od veriteľa vykonať dražbu nehnuteľností žalobkyne. Žalobkyňa ako výlučná vlastníčka nehnuteľností tieto nehnuteľnosti využíva, má tu trvalý pobyt, rovnako tak aj jej maloletá dcéra G. W. R., nar. XX. XX. XXXX, a jej matka W. L., nar. XX. XX. XXXX. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, zmluva o zriadení záložného práva a aj mandátna zmluva sú zmluvami spotrebiteľskými a vzťahujú sa na ne ustanovenia Občianskeho zákonníka ako lex specialis, ktorý má prednosť pred Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na dátum uzatvorenia zmluvy, a to 10. 06. 2011, sa predmetné zmluvy posudzujú podľa zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Z formy a obsahu zmlúv je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárové zmluvy, pričom žalobkyňa obsah týchto zmlúv žiadnym
podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a obchádzajú zákon o spotrebiteľských úveroch. Preto žalobkyňa podala dňa 31. 08. 2020 na Okresný súd Trnava pod č. k. 40Csp/48/2020 návrh na určenie neplatnosti predmetných zmlúv, pričom sa opiera o existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmlúv ako právnych úkonov. Žalobkyne sa javí neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany spotrebiteľa do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Výkonom záložného práva príde žalobkyňa o svoje jediné obydlie, ktoré je chránené Ústavou SR. Žalobkyňa poukazuje aj na to, že výkonom záložného práva žalovaný v 1. rade na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy môže vymôcť aj to, na čo nemá nárok a žalobkyni hrozí škoda. Zároveň namieta, že žalovaný v 1. rade reálne nepreukázal pravosť, výšku ani splatnosť pohľadávky. V tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobou vo veci samej je zjavne nedôvodný. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo a právne vyhodnotiť. Žalobkyňa má za to, že je naplnený i ďalší predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej škody, nakoľko realizátor dražby (žalovaný v 2. rade) započal prípravy k dražbe a predmetné nehnuteľnosti zverejnil v inzeráte portálu „bazos.sk“ dňa 20. 08. 2020 pod číslom inzerátu XXXXXXXXX, pričom ani záložný veriteľ (žalovaný v 1. rade) ani dražiteľ (žalovaný v 2. rade) písomne ani nijako inak žalobkyni nedali o veci výkonu záložného práva nič na vedomie (okrem strohého oznámenia pracovníka žalovaného v 2. rade dňa 19. 08. 2020 cez oplotenie domu). Žalobkyňa zistila, že žalovaný v 2. rade nie je vedený v registri dražobných spoločností. Pocit možnej manipulácie v rámci dražby a obchádzania zákona umocnil list, ktorý 07. 09. 2020 od žalovaného v 2. rade poštou prevzala. Jedná sa o výzvu na umožnenie ohliadky a ohodnotenie nehnuteľnosti pre osobu R.. F. J., súdny znalec. Žalobkyňa zistila, že žalovaný v 2. rade má v predmete činnosti organizovanie dobrovoľných dražieb od 27. 02. 2020 a je personálne prepojená na spoločnosť Platiť sa oplatí, s. r. o., ktorej spolumajiteľom je Q. J., F. .M.. R.. F. J. bol XX. XX. XXXX vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Žalobkyňa má obavy, aby konanie dražobnej spoločnosti bolo podľa zákona. Žalobkyni hrozí ujma, keď v prípade uskutočnenia dražby a realizácii záložného práva by mala tak zmarené domôcť sa v prípade úspechu v spore nároku vo veci samej. Žalobkyňa popiera platnosť zmluvy o úvere i právne úkony smerujúce k výkonu záložného práva zo záložnej zmluvy s tým, že obe zmluvy boli uzatvorené v rozpore s ustanoveniami noriem spotrebiteľského práva, a preto sú neplatné, v dôsledku čoho žalovanému v 1. rade nevznikol nárok na realizáciu neplatne dojednaného záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Úverová zmluva uvádza na viacerých miestach „úverové podmienky“ a „všeobecné obchodné podmienky označované ako VOP“, ale zmluva tieto ustanovenia, teda úverové podmienky ani všeobecné obchodné podmienky, neobsahuje. Absolútne neobsahuje dojednanie pre prípad okamžitej splatnosti úveru a ani postup v takomto prípade. Žalobkyňa má za to, že je na mieste znemožniť žalovanému v 1. rade výkon jeho záložného práva.
3. Súd sa v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s listinnými dôkazmi k návrhu pripojenými, a to zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 10. 06. 2011, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou zo dňa 10. 06. 2011, kúpnou zmluvou zo dňa 20. 06. 2011, uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 19Pc/3/2016-68 zo dňa 09. 05. 2018, rozhodnutím Správy katastra K. zo dňa 08. 07. 2011, žalobou zo dňa 02. 09. 2020, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, inzerátom, výzvou na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby, lustráciou žalovaného v 2. rade v zozname dražobníkov a lustráciou R.. F. J..
4. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10. 06. 2011 súd zistil, že žalobkyni a V. Y. bol zo strany žalovaného v 1. rade poskytnutý úver na bývanie, a to vo výške 32.300 Eur. Spracovateľský poplatok bol dojednaný vo výške 399 Eur, poplatok za správu úveru vo výške 3,49 Eur mesačne, výška splátky 145,06 Eur do 31. 07. 2011 a od 20. 08. 2011 v sume 180,28 Eur, pri počte splátok 358 od 20. 08. 2011 do 20. 05. 2041.
5. Zmluvou o zriadení záložného práva a mandátnou zmluvou zo dňa 10. 06. 2011 bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu W. L. v prospech žalovaného v 1. rade na zabezpečenie pohľadávky. V zmysle tejto zmluvy (čl. IV) je žalovaný v 1. rade oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým vo všeobecných obchodných podmienkach, ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná. Vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra K. zo dňa 08. 07. 2011.
6. Žalobkyňa a V. Y. (ako kupujúci) a W. L. (ako predávajúci) uzatvorili dňa 24. 06. 2011 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci K. T., katastrálne územie K. T., okres K., zapísanej na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, odborom katastrálnym, a to parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 543 m2, parcela č. XXX/X - záhrady o výmere 734 m2 a stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele č. XXX/X.
7. Okresný súd Trnava uznesením, č. k. 19Pc/3/2016-68 zo dňa 09. 05. 2018, právoplatným dňa 13. 08. 2018, schválil zmier strán sporu o vyporiadanie BSM, podľa ktorého bola vyššie špecifikovaná nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne.
8. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 02. 09. 2020 sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 06. 2011, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy.
9. Z výpisu z LV č. XXX pre katastrálne územie K. T., obec K. T., okres K., zo dňa 10. 09. 2020 súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných v bode 6. odôvodnenia tohto uznesenia. V poznámke je zapísané oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalovaným v 1. rade predajom nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby.
10. Dňa 20. 08. 2020 bol na portáli bazos.sk uverejnený inzerát o príprave predaji nehnuteľnosti formou dražby, a to rodinného domu v obci K. T..
11. Žalovaný v 2. rade vyzval podaním zo dňa 18. 08. 2020 žalobkyňu na umožnenie vykonať ohodnotenie predmetu dražby R.. F. J. a poskytnutie dokumentácie k predmetu dražby.
12. Žalovaný v 2. rade sa nenachádza v zozname dražobníkov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, znalec R.. F. J. bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR dňom 14. 12. 2019.
13. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
19. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
20. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
21. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.
23. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
24. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
25. Podľa § 332 ods. 2 CSP neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
26. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená.
27. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote, spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené.
28. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, t. j. či ide o zásah primeraný a posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do práv dotknutej strany sporu nad nevyhnutnú mieru. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP sa vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skutkové okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Povinnosť niečo vykonať alebo niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží takým spôsobom, aby nenarušil činnosť strany sporu, aby ju neobmedzoval v ekonomickej činnosti nad nevyhnutnú mieru majúc na zreteli oprávnené záujmy žalobcu, ktorému sa má poskytnúť okamžitá ochrana. Nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
29. Po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a s prihliadnutím na predložené listinné dôkazy má súd za to, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
30. Dňa 10. 06. 2011 bola medzi žalobkyňou a V. Y. ako dlžníkmi a žalovaným v 1. rade ako veriteľom uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol dlžníkom poskytnutý splátkový úver vo výške 32.300 Eur. Dňa 10. 06. 2011 bola medzi W. L. ako záložcom a žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva.
31. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy o zriadeného záložného práva zo dňa 10. 06. 2011 formou dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, evidovanej na LV č. XXX pre okres K., obec K. T., katastrálne územie K. T..
32. Žalobkyňa však v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla žiadne konkrétne relevantné skutkové tvrdenia spochybňujúce platnosť zmluvy o úvere a záložnej zmluvy, pričom len poukázala na to, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej má evidovaný trvalý pobyt rovnako ako aj jej dcéra a matka. Uvádzala, že úverová zmluva, zmluva o zriadení záložného práva a mandátna zmluva sú zmluvami spotrebiteľskými, ktoré majú byť posudzované podľa Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa žalobkyne zmluvy boli uzatvorené v rozpore
s príslušnými ustanoveniami noriem spotrebiteľského práva, obsahujú zmluvné dojednania, ktoré sa považujú za neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalobkyňa tieto bližšie nekonkretizovala.
33. Súd má za to, že spochybňovanie platnosti zmluvy o úvere, záložnej zmluvy, zosplatnenia vo všeobecnej rovine bez akejkoľvek bližšej špecifikácie dôvodov neplatnosti nemožno považovať za hodnoverné osvedčenie hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia.
34. Žalovaný v 1. rade ako veriteľ a žalovaný v 2. rade ako dražobník realizujú výkon záložného práva na základe zmluvy uzatvorenej medzi W. L. ako záložcom a žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom, a to postupom podľa Zákona o dobrovoľných dražbách. Právnym podkladom tohto výkonu je samotná zmluva, ako aj zákonná úprava.
35. Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 24. 09. 2014, sp. zn. PL. ÚS 23/2014 uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dal pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách) a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právo, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru Ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.
36. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1. rade vzniklo na zmluvnom základe a povinnosť žalobkyne ako výlučnej vlastníčky dotknutej nehnuteľnosti strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka.
37. Možno teda uzavrieť, že hodnoverné osvedčenie nároku žalobkyne nebolo v predmetnej veci naplnené, keď miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe za daných skutkových tvrdení žalobkyne a predložených listinných dôkazov bola nižšia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia.
38. V prípade žalovaného v 2. rade nebolo ani formálne možné uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, ktoré obmedzenie možno uložiť v odôvodnených prípadoch len záložnému veriteľovi, ktorým žalovaný v 2. rade nie je, keď podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 527/202 Z. z. o dobrovoľných dražbách je navrhovateľom dražby osoba, ktorá vykonáva záložné právo, t. j. záložný veriteľ, a dražobníkom podľa § 6 ods. 1 tohto zákona je osoba, ktorá dražbu organizuje, a teda nevykonáva záložné právo.
39. Obdobne rozhodol i Krajský súd v Trnave uznesením, č. k. 11Co/9/2019-177 zo dňa 28. 01. 2019.
40. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, dospel súd k záveru, že žalobkyňa neosvedčila také skutočnosti, ktoré by v danej veci umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalovaní by konali v rozpore so zákonom. Keby súd uložil žalovaným povinnosť v rozsahu tak, ako to navrhuje v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa, zasiahol by do práv žalovaných neprimerane.
41. S prihliadnutím na charakter inštitútu neodkladného opatrenia a znenie zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia, keď má súd za to, že žalobkyňa neosvedčila základné skutočnosti o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, nepreukázala dôvodnosť a trvanie nároku a zároveň potrebu nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov.
42. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
47. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
48. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutí, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
49. Súd konštatuje, že v konaní vznikla situácia, kedy boli žalovaní v konaní plne úspešní, avšak do súčasnosti im nevznikli žiadne trovy konania. Súd je toho názoru, že ak by aj rozhodoval o priznaní náhrady trov konania žalovaným, tak týmto už nemôže vzniknúť právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie samotné by bolo skončené skôr, ako by im trovy vznikli. Pričom súd by následne samostatným rozhodnutím rozhodol, že priznáva žalovaným náhradu trov konania vo výške 0 Eur. Súd je toho názoru, že takýto postup by bol priamo v rozpore s čl. 17 CSP, a preto rozhodol o nároku na náhradu trov konania žalovaných v záujme hospodárnosti, účelnosti a rýchlosti konania tak, že žalovaným v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.