Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-19-2021.pdf
PDF · 121.18 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej, v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovaným: 1./ R. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XXX, XXX XX L., 2./ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 811 04 Bratislava - Stará Mesto, o zaplatenie 1.041,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 8C/9/2020-81 z 1. júna 2021 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t. j. v I. výroku v časti, v ktorej súd uložil žalovanej v 2. rade povinnosť plniť žalobcovi.
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov 21. septembra 2020 domáhal voči žalovaným zaplatenia 1.041,20 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako služobnému úradu a zamestnávateľovi mu vznikla škoda vo výške 1.041,20 eur na mzdových prostriedkoch z dôvodu vyplatenia náhrad príjmov (služobných platov počas dočasnej neschopnosti) dvom poškodeným policajtom, a to npor. D. Q. počas doby jeho dočasnej neschopnosti v čase od 12. decembra 2018 do 19. decembra 2018 vo výške 536,63 eur a práp. G. L.É. počas doby jeho dočasnej neschopnosti v čase od 13. decembra 2018 do 21. decembra 2018 vo výške 504,57 eur. Obaja boli dočasne práceneschopní v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo 11. decembra 2018 a ktorá bola zapríčinená protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade. Žalovaná 2. rade odmietla poskytnutie poistného plnenia titulom povinného zmluvného poistenia, ktoré mal žalovaný v 1. rade v čase nehody na predmetné motorové vozidlo uzavreté. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) má policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 1 (služobný úraz, choroba z povolania) nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu (zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície) počas prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti. V rámci nemocenského zabezpečenia má policajt počas doby pracovnej neschopnosti nárok na služobný plat, náhradu služobného platu a nemocenské. Ustanovenie § 6 ods. 2 písm. a) výslovne uvádza, že policajt má v takomto prípade nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu počas prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti. Má za to, že služobný plat je v tomto prípade dávkou nemocenského zabezpečenia. V prípade dočasnej neschopnosti policajta je zo zákona povinný poškodenému policajtovi v rámci nemocenského zabezpečenia vyplatiť uvádzaný nárok na služobnom plate za prvých desať dní a následne nárok na náhrade služobného platu vo výške 100 % po
uplynutí desiateho dňa dočasnej neschopnosti do tridsiateho dňa dočasnej neschopnosti. Služobný plat, aj náhradu služobného platu uhrádza on, a preto má právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia z dôvodu protiprávneho konania v zmysle ustanovenia § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), ak nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy, teda aj zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistný právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Žalovaná v 2. rade má tak podľa neho povinnosť za poisteného nahradiť škodu nielen priamo podľa zákona o PZP, ale aj škodu, za ktorú zodpovedá poistený podľa všeobecných princípov občianskeho práva zakotvených v Občianskom zákonníku.
2. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.041,20 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných žalobcovi zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného a nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, pričom vo vzťahu k žalovanému v 1. rade rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 4 ods. 3, § 15 ods. 1 zákona o PZP, § 5, § 6 ods. 2 písm. a), § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že dvaja zamestnanci žalobcu (policajti) utrpeli v dôsledku protiprávneho konania žalovaného v 1. rade zranenia s dobou liečenia do 10 dní. K zraneniam došlo pri prevadzke motorového vozidla žalovaným v 1. rade, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej v 2. rade.
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že služobný pomer policajta má v prípade dočasnej neschopnosti také špecifikum oproti iným povolaniam, ktoré spočíva v osobitnom režime náhrad príjmu po tom, ako je policajt uznaný práceneschopným. V prejednávanej veci došlo zo strany žalovaného v 1. rade k zraneniu dvoch policajtov, a to mimo službu, prevádzkou motorového vozidla žalovaným v 1. rade. Prevádzka motorového vozidla bola povinne zmluvne poistená u žalovanej v 2. rade. Obaja policajti boli dočasne neschopní do 10 dní. Žalobca im preto v súlade s ustanovením § 6 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov vyplatil prináležiaci služobný plat. Podľa § 4 ods. 3 zákona o PZP má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené okrem iných aj dávky nemocenského zabezpečenia. Z nemocenského zabezpečenia sa poskytuje náhrada služobného platu policajta, nemocenské, vyrovnávacia dávka, materské a tehotenské. Podľa druhej časti zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a to v rozsahu ustanovení § 5 až § 19. Konkrétne v ustanovení § 6 ods. 2 tohto zákona sa uvádza, že policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 1, má okrem prípadov uvedených v odsekoch 7 až 9 a v § 7 nárok na a) služobný plat podľa osobitného predpisu počas prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti, b) náhradu služobného platu vo výške 100 % sumy ustanovenej v § 12 po uplynutí desiateho dňa dočasnej neschopnosti do tridsiateho dňa dočasnej neschopnosti, c) nemocenské vo výške ustanovenej v § 8 po uplynutí tridsiateho dňa dočasnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia podpornej doby. Zo znenia druhej časti tohto zákona nazvanej Nemocenské zabezpečenie v rozsahu ustanovení § 5 až § 19 a zo zaradenia ustanovenia § 6 ods. 2 vyplýva, že dĺžka pracovnej neschopnosti policajta pre účely nároku na nemocenskú dávku (druhu a výšky) sa odvíja od toho, ako dlho je policajt práceneschopný. Táto doba je ohraničená lekárskym potvrdením o začiatku a konci trvania práceneschopnosti s tým, že dĺžka trvania je rozdelená na fázy do 10 dní, do 30 dní, do uplynutia podpornej doby. V týchto jednotlivých fázach policajtovi prináleží aj konkrétna forma plnenia. I keď do 10. dňa sa policajtovi vypláca služobný plat, za obdobie trvania práceneschopnosti treba na služobný plat nazerať ako na dávku nemocenského zabezpečenia, i keď nesie názov služobný plat. Samotná druhá časť tohto zákona, ktorá pojednáva o nemocenskom zabezpečení tento právny názor výslovne podporuje v ustanovení § 6 ods. 2. Služobný plat do 10. dňa, nakoľko nie je vyplácaný z nemocenského zabezpečenia, ale vypláca sa na základe osobitného predpisu (zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície), nenazýva zákonodarca dávkou, avšak zaraďuje ho do systému nemocenského zabezpečenia.
Ak žalovaná v 2. rade trvala na doslovnom výklade ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o PZP, a to, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené dávky nemocenského zabezpečenia podľa § 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, tak súd má za to, že takýto výklad pripustiť nemožno. Navyše, v tomto ustanovení sa odkaz 6b týka zadefinovania, kto je príslušným subjektom na náhradu, nie akého rozsahu sa náhrada týka. I keď v ustanovení § 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov ako druhy dávok nemocenského zabezpečenia zákon uvádza aj náhradu služobného platu a nemocenské, nemožno pri výklade tejto právnej normy opomenúť, že dočasná neschopnosť policajta je doba vymedzená lekárskym potvrdením. Z nemocenského zabezpečenia sa poskytujú náhrady podľa § 5, služobný plat sa poskytuje podľa osobitného predpisu. Oba nároky sú, ale inštitútom nemocenského zabezpečenia, pretože sa poskytujú a vyplácajú za obdobie práceneschopnosti. Súd má za to, že ak ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o PZP pojednáva o dávkach nemocenského zabezpečenia, netýka sa to len nároku na náhradu služobného platu a nemocenského, len preto, že to doslovne vyplýva zo znenia ustanovenia, ale na vec treba nazerať tak, že práceneschopnosť je doba a jednotlivé „výplaty“ poskytované počas jej trvania sú vo svojej podstate dávkami nemocenského zabezpečenia (poskytujú sa len za obdobie dočasnej neschopnosti). Ustanovenie § 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov vymenúva, čo sa policajtovi počas dočasnej neschopnosti poskytuje z nemocenského zabezpečenia a čo podľa § 6 osobitného predpisu (služobný plat). Systematicky sú, ale všetky tieto výplaty prináležiace policajtovi v dobe dočasnej neschopnosti zaradené pod nemocenské zabezpečenie v ustanovenia § 5 až § 19 citovaného zákona.
6. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe vo vzťahu k žalovanému v 1. rade rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, keďže predvolanie, v ktorom bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, bolo žalovanému v 1. rade doručené 13. apríla 2021, žalovaný v 1. rade svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na 1. júna 2021 neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a žalobca navrhol, aby súd vo vzťahu k žalovanému v 1. rade rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Zároveň súd žalobe v celom rozsahu vyhovel aj vo vzťahu k žalovanej v 2. rade z dôvodu, že žalovaná v 2. rade sa vyjadrovala len k právnemu základu nároku a výšku náhrad nerozporovala.
7. Vo vzťahu k povinnosti plnenia oboma subjektmi, teda škodcom i jeho poistiteľom žalobca argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/499/2002, a teda tým, že ak má poškodený právo na plnenie jednak proti škodcovi, ako i proti jeho poistiteľovi, ale plnenie môže dostať len raz, má nárok na to isté plnenie voči dvom subjektom, pričom voči každému z nich z iného právneho dôvodu (voči škodcovi ide o nárok na náhradu škody a voči poisťovateľovi ide o zvláštne právo na plnenie). Postavenie škodcu a jeho poistiteľa je v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi. Ich vzájomný vzťah je taký, že v tom rozsahu, v akom splnil veriteľovi jeden z nich, zaniká dlh a tým aj povinnosť druhého. S uvedeným sa súd stotožnil a nakoľko nejde o spoločný záväzok podľa § 511 Občianskeho zákonníka, súd vyslovil, že plnením jedného zo žalovaných voči žalobcovi zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, pretože na splnenie záväzku žalovaných nemohol zaviazať spoločne a nerozdielne. Vo vzťahu medzi sebou sa žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade vyporiadajú podľa zmluvy, ktorú uzavreli a podľa zákona o PZP, ak vzájomné vyporiadanie bude prichádzať do úvahy.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a s ohľadom na skutočnosť, že úspešný žalobca náhradu trov konania nepožadoval, žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovaným nepriznal.
9. Proti I. výroku rozsudku v časti, v ktorej súd uložil žalovanej v 2. rade povinnosť plniť žalobcovi, podala včas odvolanie žalovaná v 2. rade, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie tvrdila, že služobný plat poskytovaný počas prvých 10 dní dočasnej neschopnosti, ktorý príslušníkovi Policajného zboru patrí v čase vzniku dočasnej neschopnosti, je služobným platom podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície. Keďže dávkou nemocenského zabezpečenia je až náhrada služobného platu vyplácaná po uplynutí desiateho dňa dočasnej neschopnosti, služobný plat nie je dávkou nemocenského zabezpečenia. Žalobca za obdobie od 12. decembra 2018 do 19. decembra 2018 (osem dní) vyplatil svojmu zamestnancovi npor. Q. a za obdobie od 13. decembra 2018 do 21. decembra 2018 (deväť dní) svojmu zamestnancovi práp. L. služobný plat podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Avšak súd prvej inštancie v rozpore s platnou právnou úpravou dospel k záveru, že na služobný plat, ktorý je vyplácaný policajtovi do 10. dňa práceneschopnosti treba nazerať ako na dávku nemocenského zabezpečenia, čím stotožnil dva odlišné nároky, a to služobný plat vyplácaný podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície a dávku nemocenského zabezpečenia (náhradu služobného platu) v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Zamestnanci žalobcu však svoju práceneschopnosť ukončili do desiatich dní od jej vzniku, a preto im nevznikol nárok na dávku nemocenského zabezpečenia vo forme náhrady služobného platu v zmysle ustanovenia § 6 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Trvala na tom, že podľa platnej právnej úpravy (zákon o PZP, zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície) neexistuje akýkoľvek právny základ pre to, aby ako poisťovňa z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla refundovala žalobcovi služobný plat, ktorý žalobca podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície vyplatil svojím zamestnancom počas prvých desiatich dní ich pracovnej neschopnosti. Avšak, ak by žalobca svojím zamestnancom vyplatil dávky nemocenského zabezpečenia, mal by v zmysle ustanovenia § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nárok na ich náhradu. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadla v postupe súdu prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení napadnutého rozsudku absolútne opomenul vysporiadať s už existujúcou judikatúrou v obdobných veciach, na ktorú vo svojich vyjadreniach poukazovala. Toto rozhodnutie a jeho odôvodnenie je nepresvedčivé, nelogické, prekvapivé a právne nesprávne, pričom neobsahuje ani konkrétne dôvody, resp. neobsahuje žiadne dôvody, ktoré súd k danému odklonu od rozhodovacej praxe viedli. Okrem toho namietané porušenie práva na spravodlivý proces videla aj v postupe súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní konanom 1. júna 2021 prvotne uviedol predbežný právny názor, že žaloba je voči nej na zamietnutie, následne konštatoval, že ne danú problematiku sú rozdielne právne názory a je možné sa prikloniť aj na jednu aj na druhú stranu a napokon uzatvoril, že spornú otázku bude musieť zodpovedať odvolací súd. Domnievala sa, práve z tohto dôvodu súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil napadnuté rozhodnutie a ponechal to na odvolací súd. Na základe uvedených skutočností žalovaná v 2. rade navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči žalovanej v 2. rade v celom rozsahu zamieta a priznáva žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, alternatívne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. K odvolaniu žalovanej v 2. rade sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalobca v časti odvolania venovanej nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie zopakoval právny názor, ktorý prezentoval v priebehu prvoinštančného konania a ku ktorému sa viackrát písomne vo svojich podaniach vyjadril, pričom na týchto svojich vyjadreniach zotrváva. Podľa jeho názoru žalovaná v 2. rade vychádza z úzkeho výkladu ustanovenia § 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, neberúc do úvahy širší výklad celej druhej časti tohto zákona pomenovanej Nemocenské zabezpečenie (§ 5 až § 19 zákona). Podľa jeho právneho názoru je aj vyplatený služobný plat počas prvých desiatich dní pracovnej neschopnosti poškodeného policajta podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov dávkou nemocenského zabezpečenia. V ustanovení § 6 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa však výslovne uvádza, že ide o služobný plat podľa osobitného predpisu, pričom s odkazom na ustanovenie § 84 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je zrejmé, že nejde o totožný plat, aký by policajtovi patril, ak by nebol práceneschopný a bol by vo výkone služby, pretože tento neobsahuje príslušné poplatky, napr. za výkon štátnej služby nad základný čas služby, za štátnu službu v noci, v sobotu a v nedeľu, vo sviatok, prípadne odmenu, ktoré by mohol dosiahnuť. Má za to, že jeho právny nárok na náhrady škody vychádza priamo z dikcie ustanovenia § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktoré výslovne priznáva právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia z dôvodu ich protiprávneho konania. V dôsledku
práceneschopnosti policajta na základe zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov vyplatí policajtovi príslušný plat a následne aj náhradu platu napriek tomu, že policajt príslušný výkon pre zamestnávateľa nevyrobí, prácu nevykoná. Naviac z dikcie ustanovenia § 822 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že poisťovňa má povinnosť za poisteného nahradiť škodu nielen priamo zadefinovanú v zákone o PZP, ale aj škodu, za ktorú zodpovedá poistený podľa všeobecných princípov občianskeho práva zakotvených v Občianskom zákonníku. Ak by bol akceptovaný názor o tom, že nárok na náhradu škody preňho nevyplýva priamo z ustanovenia § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, tak preňho je vyplatený služobný plat určite škodou podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 415, § 420 a § 422 Občianskeho zákonníka, pretože ho policajtovi vyplatil zo svojich finančných prostriedkov, nakoľko mu to ukladá zákon a zamestnanec preňho napriek tomu prácu nevykonal. Pokiaľ žalovaná v 2. rade poukazovala na nevysporiadanie sa súdu prvej inštancie s už existujúcou judikatúrou v obdobných veciach, tak podľa jeho názoru jednoznačne zavádzala, pretože v konaní vedenom Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. 9C/44/2017 a Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 11Co/201/2018 bol žalobcom Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, ktorý s ním nemá nič spoločné a organizačne spadá pod Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a popritom týmto žalobcom bol uplatňovaný nárok na náhradu služobného platu podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov z dôvodu vzniku úrazov počas výkonu služby, a teda ich kvalifikovania ako služobných úrazov. Samotnú skutočnosť neuplatňovania si vyplateného služobného platu od žalovaného, ktorý zavineným konaním zapríčinil dopravnú nehodu v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Ružomberok považuje za jeho pochybenie. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovanej v 2. rade zamietol a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Trovy odvolacieho konania si žalobca neuplatnil.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2. rade nie je dôvodné.
12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovanej v 2. rade odvolací súd uvádza nasledovné.
13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
15. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
16. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie má odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).
17. Pokiaľ žalovaná v 2. rade v odvolaní trvala na tom, že služobný plat, ktorý žalobca vyplatil svojím zamestnancom počas prvých desiatich dní ich pracovnej neschopnosti nie je dávkou nemocenského zabezpečenia, odvolací súd sa s takýmto právnym názorom nestotožňuje.
18. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 1, má okrem prípadov uvedených v odsekoch 7 až 9 a v § 7 nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu počas prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti.
19. Podľa § 5 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov z nemocenského zabezpečenia sa poskytuje náhrada služobného platu policajta alebo náhrada služobného platu profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby.
20. Podľa § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.
21. Podľa § 4 ods. 3 zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
22. Podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o PZP, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, vzniknutú uhradením nákladov zdravotnej starostlivosti, nemocenských dávok, dávok nemocenského zabezpečenia, úrazových dávok, dávok úrazového zabezpečenia, dôchodkových dávok, dávok výsluhového zabezpečenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia poskytovaných z dôvodu škody na zdraví alebo usmrtenia spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, 1. ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu, 2. vodičovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola táto škoda spôsobená.
23. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť vyplatiť služobné platy zamestnancom (policajtom) vznikla žalobcovi v dôsledku ich pracovnej neschopnosti zapríčinenej zraneniami, ku ktorým došlo pri dopranej nehode spôsobenej žalovaným v 1. rade. Splnením tejto povinnosti vznikla žalobcovi škoda, ktorá by za okolností, že by zamestnanci neboli pri tejto dopravnej nehode zranení, nebola vznikla.
24. Vzhľadom na to odvolací súd konštatuje, že aj keď ustanovenie § 6 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravuje nárok na služobný plat a podľa § 5 písm. a) tohto zákona z nemocenského zabezpečenia sa poskytuje náhrada služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby, tieto zákonné ustanovenia je potrebné interpretovať pomocou systematického výkladu a v tomto dôsledku prihliadnuť na skutočnosť, že tieto ustanovenia sú obsiahnuté v druhej časti zákona nazvanej Nemocenské zabezpečenie. Takouto metódou výkladu možno následne dospieť k záveru, že ak je služobný plat dávkou nemocenského zabezpečenia v širšom slova zmysle, žalobca má právo voči žalovanému v 1. rade na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou týchto služobných platov (zapríčinenou protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade). Zároveň má žalovaný v 1. rade z poistenia zodpovednosti právo, aby žalovaná v 2. rade za neho nahradila žalobcovi uplatnené, preukázané a vyplatené dávky nemocenského zabezpečenia, čo v danej veci znamená nahradenie uplatnených, preukázaných a vyplatených služobných platov dvoch policajtov. Takýto výklad podporuje aj skutočnosť, že služobný plat podľa § 6 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov je iný plat ako reálny služobný plat policajta so zákonnými príplatkami. V neposlednom rade je potrebné konštatovať, že ak by aj nebol pripustený systematický výklad vyššie uvedených zákonných ustanovení, nárok uplatnený žalobcom by bolo potrebné posudzovať v zmysle ust. § 1 ods.2 zákona o PZP v zmysle ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy, teda okrem iného aj občiansky zákonník. Aj pri takomto právnom posúdení veci, by bol nárok žalobcu naďalej dôvodne uplatnený podľa ustanovení občianskeho zákonníka o náhrade škody, ktorá v posudzovanej veci vznikla na strane žalobcu ako zamestnávateľa v podobe vyplateného služobného platu svojich zamestnancov (policajtov) za prvých 10 dní. Teda bez ohľadu na požitie ktoréhokoľvek z odvolacím súdom naznačených právnych posúdení možno konštatovať, že nárok žalobu je daný, pričom odvolací súd sa prikláňa v právnemu posúdeniu založenému na systematickom výklade zákona o povinnom zmluvnom poistení.
25. K odvolacej námietke žalovanej v 2. rade, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé, nelogické, prekvapivé a právne nesprávne, pričom neobsahuje ani konkrétne dôvody, resp. neobsahuje žiadne dôvody, ktoré súd k danému odklonu od rozhodovacej praxe viedli, odvolací súd uvádza, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). Súčasne odvolací súd hodnotí ako nepravdivé tvrdenie žalovanej v 2. rade, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé, nelogické, prekvapivé a právne nesprávne, pretože súd prvej inštancie v odôvodení napadnutého rozsudku opísal skutkový stav, citoval zákonné ustanovenia, podľa ktorých spor posúdil a detailne vysvetlil, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil.
26. Ak žalovaná v 2. rade považovala za porušenie jej práva na spravodlivý proces okolnosť, že právny názor súdu prvej inštancie sa v priebehu jedného pojednávania menil, resp. zmenil, odvolací súd podotýka, že v danej veci súd prvej inštancie posudzoval otázku, ktorá doposiaľ nebola zodpovedaná v judikatúre najvyšších súdnych autorít a rovnako priamu odpoveď na ňu neponúkajú ani relevantné právne predpisy. Zároveň je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné v tejto súvislosti zohľadniť aj to, že predbežné právne posúdenie veci vyslovené súdom prvej inštancie nie je pre súd absolútne záväzné a možno ho v priebehu konania meniť, aj preto vo svojom pomenovaní obsahuje charakteristiku „predbežné“.
27. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnej žalovanej v 2. rade nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).