Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/201/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, so sídlom Dončova 6, Ružomberok, IČO: 00 738 379, proti žalovanému: P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. B. XXX, G. L., právne zastúpený spoločnosťou JANČI & Partners s. r. o., Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, o zaplatenie sumy 5.729,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 9C/44/2017-62 zo dňa 12.03.2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.717,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.05.2017 až do zaplatenia a sumu 3.011,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 08.10.2017 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku, ktorým žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.717,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.05.2017 až do zaplatenia a sumu 3.011,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 08.10.2017 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je v celom rozsahu dôvodný, keď v konaní bolo preukázané, že žalovaný svojím zavineným konaním, za ktoré bol právoplatne uznaný vinný zo spáchania priestupku, spôsobil npor. Mgr. U. Y. a nstržm. P. F. ujmu na zdraví, ktorá bola kvalifikovaná ako pracovný úraz. V konaní bolo preukázané, že žalobca (ako služobný úrad zodpovedný príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže za škodu, ktorá im bola spôsobená pri služobnom úraze podľa § 1 ods. 4 písm. b) v spojení s § 174 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície) vyplatil uvedeným príslušníkom dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia vo výške uvedenej v žalobe, a preto mu voči žalovanému podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. vzniklo právo na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného. Z uvedeného mal súd preukázanú existenciu podmienok vzniku nároku na náhradu škody tak ako ich prezumuje §

420 Občianskeho zákonníka, t.j. protiprávny úkon (porušenie právnej povinnosti), existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ako aj zavinenie žalovaného. V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že uvedené poškodenie zdravia dotknutým príslušníkom ZVJS bolo spôsobené práve z dôvodu dopravnej nehody, ktorú zavinil sám žalovaný, keď súd je rozhodnutím o priestupku, na základe ktorého bol žalovaný uznaný vinným podľa § 193 zaviazaný. Žalovaný taktiež v spore nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa výšky uplatneného nároku na náhradu škody, ktorú výšku žalobca listinnými dôkazmi predloženými v spore preukázal. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, poukazujúc na to, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, za ktorú titulom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá príslušná poisťovňa (Komunálna poisťovňa, a.s.), súd sa s touto argumentáciou v prejednávanom spore, v ktorom žalobca žaloval priamo vodiča dopravného prostriedku nestotožnil. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce osobitnú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov nie je vo vzťahu k ust. § 420 Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym, ale jedná sa o skutkové podstaty, ktoré stoja popri sebe. Z uvedeného dôvodu bol žalobca oprávnený domáhať náhrady škody jednak voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 na základe objektívneho princípu (resp. si mohol titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatniť priamy nárok poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov priamo voči poisťovni), ale súčasne bol oprávnený domáhať sa uvedeného nároku aj proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení (čo aj učinil). Vzťah zodpovednosti prevádzkovateľa a zodpovednosti vodiča za jednu a tú istú škodu je taký, že jedna zodpovednosť nevylučuje druhú (porovnaj rozhodnutie publikované pod č. R 29/1979). V prejednávanom spore bolo potom na rozhodnutí žalobcu vo vzťahu ku ktorému zo zodpovedných subjektov, či vo všetkým, alebo niektorému z nich si nárok na náhradu škody uplatní. Ak by žalobca žaloval všetky zodpovedné subjekty jednalo by sa medzi nimi o nerozlučné procesné spoločenstvo, avšak nejednalo by sa o nútené procesné spoločenstvo. Pokiaľ ide o námietku pasívnej vecnej legitimácie súd konštatuje, že žalovanému v spore nič nebránilo, aby učinil postup podľa § 86 a vyzval prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, resp. príslušnú poisťovňu, aby ako intervenient vstúpili do konania, čo však neučinil. Iba na doplnenie súd poukazuje na to, že v konaní nebolo ani len tvrdené, že by vodič motorového vozidla, t.j. žalovaný, bol zamestnancom oprávneného držiteľa motorového vozidla a ku škode došlo v súvislosti s plnením jeho zamestnaneckých úloh. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v časti vyplatených nemocenských dávok, súd poukazuje na to, že žalobca sa v súdenej veci domáha iba náhrady za náhrady služobného platu podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2002 Z.z., ktorý je dávkou nemocenského zabezpečenia vyplácanou služobným úradom (§ 5 písm. a) v spojení § 80 zákona č. 328/2002 Z.z.). Iba na doplnenie súd poukazuje na to, že žalobca sa v súdenej veci nedomáhal náhrady škody titulom vyplateného služobného platu podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2002 Z.z. po dobu prvých 30 dní práceneschopnosti dotknutých príslušníkov. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vo vzťahu k vyplatenej náhrady za bolesť dotknutým príslušníkom z dôvodu, že bolestné jej ich osobným nárokom, súd poukazuje na to, že v danom prípade sa nejedná o nárok policajtov na náhradu bolestného, ale o nárok na náhradu úrazovej dávky spočívajúcej v náhrade za bolesť, ktorá bola spôsobená dotknutým policajtom, na náhradu ktorej má nárok samotný žalobca v zmysle § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z., keď žalobca náhradu bolestného tak, ako to vyplýva z vyššie špecifikovaných, pokladničných dokladov dotknutým príslušníkom aj vyplatil. Súd súčasne priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.717,82 eur od 27.05.2017 až do zaplatenia, keď žalovaný bol výzvou zo dňa 05.05.2017 doručenou mu dňa 11.05.2017 v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka vyzvaný na úhradu uvedenej sumy do 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Pokiaľ sa žalobca domáhal súčasne úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.011,44 eur od 05.10.2017 až do zaplatenia, súd sa nestotožnil s dňom, od ktorého sa domáhal žalobca úrokov z omeškania, keď výzva na zaplatenie predmetnej sumy bola žalovanému "doručená až dňa 22.09.2017, a teda 15-dňová lehota, v ktorej mal uhradiť predmetný dlh uplynula dňa 07.10.2017. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou predmetnej sumy až odo dňa 08.10.2017. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, táto k uvedeným dňom predstavovala výšku o 5 % bodov vyššiu, ako bola základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania, keď základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania s úhradou týchto súm predstavovala 0 % ročne, potom zákonná výška úrokov z omeškania predstavovala 5 % ročne. Pokiaľ sa žalovaný domáhal úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.011,44 eur od 05.10.2017

do 07.10.2017, súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal prevažný úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Má za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Podaná žaloba je nedôvodná, pričom žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku. Bolestné ako nárok patrí výlučne osobe, ktorej bolo spôsobené. Z uvedeného dôvodu zastáva žalovaný názor, že žalobca nebol v danom prípade aktívne vecne legitimovaný subjekt. Má za to, že v danom prípade procesné právo tento hmotnoprávny nárok uplatňovať patrí výlučne fyzickým osobám Mgr. U. Y. a P. F. a nie ich zamestnávateľovi, ktorým je žalobca. Konajúci súd mal legitimáciu subjektov skúmať zo zákona. Čo sa týka vyplatenia nemocenských dávok zamestnancom žalobcu, v bode 12 odôvodnenia rozsudku súd konštatuje, že žalobca sa v predmetnej právnej veci nedomáha náhrady škody titulom vyplateného služobného platu podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z., avšak v samotnej žalobe žalobca jasne uvádza: „dávky nemocenského zabezpečenia - náhrady služobného platu vo výške...“. Podľa citovaného ustanovenia patrí dotknutému nárok na náhradu služobného platu len počas prvých 30-tich dní dočasnej neschopnosti. Z obsahu príloh pripojených k žalobe je zrejmé, že žalobca vyplácal dotknutým zamestnancom náhradu služobného platu počas celej doby práceneschopnosti. Žalobca k samotnej žalobe nežiadal pripojiť priestupkový spis, ktorého obsahom bolo odborné vyjadrenie vypracované MUDr. Z. G. - chirurgom, kde uvedený lekár riešil otázku dĺžky práceneschopnosti zamestnancov a určil, že v prípade P. F. bola doba práceneschopnosti, liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní 4 - 5 týždňov. Rovnako tak u Mgr. U. Y., čo je však presne uvedené v odbornom vyjadrení nachádzajúcom sa v priestupkovom spise. Žalobca sa domáha náhrady škody, ktorú odôvodňuje vyplácaním jednotlivých nárokov jeho zamestnancom počas práceneschopnosti, ktorá podľa žalobcu trvala v prípade P. F. od 27.10.2016 do 10.02.2017, teda viac ako 3 mesiace a v prípade Mgr. U. Y. od 27.10.2016 do 31.12.2016, teda viac ako 2 mesiace. Rešpektujúc zásadu kontradiktórnosti civilného procesu, zastáva názor, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení mal označiť vyššie uvedený priestupkový spis a súd prvej inštancie následne z úradnej činnosti takýto spis mal ako dôkaz vykonať. Z daného dôvodu nevykonania tohto dôkazu žalovaný konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné a vychádza zo skutkového stavu, ktorý nebol zistený úplne a bez pochybností, keď závery rozhodnutia súdu, ako aj jeho odôvodnenia, musia mať oporu vo vykonanom dokazovaní. Ďalej má za to, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený, a to s ohľadom na absenciu uvedenia a popísania námietok žalovaného. Rozsudok považuje v tejto časti za nepreskúmateľný. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne, alebo rozsudok zruší a vec vráti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu udáva, že s odvolacími dôvodmi nesúhlasí. Žalovaný namieta, že žalobca nebol vecne legitimovaný vo vzťahu uplatnenia k vyplatenej náhrade za bolesť. K uvedenému okresný súd v bode 13 odôvodnenia zaujal svoje právne stanovisko, s ktorým sa stotožňuje. Podľa vyjadrenia žalovaného patrí náhrada služobného platu len počas prvých 30-tich dní dočasnej neschopnosti, pričom sa mylne domnieva, že náhrada služobného platu bola dotknutým zamestnancom vyplácaná počas celej doby práceneschopnosti. Pokiaľ by si žalovaný správne matematicky zrátal jednotlivé sumy vyplácané zamestnancom, dospel by k záveru, že tieto boli vyplácané od 26.11.2016, t.j. od 31. dňa práceneschopnosti (začiatok PN od 27.10.2016). Je teda zrejmé, že žalobca vyplácal dotknutým zamestnancom dávky nemocenského zabezpečenia - náhrady osobného platu v súlade s § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. tak, ako to konštatoval okresný súd v bode 12 odôvodnenia. Pokiaľ žalovaný poukazuje na obsah priestupkového spisu, výška vyplatenej dávky nemocenského zabezpečenia vychádzala zo skutočnej doby práceneschopnosti dotknutých osôb, pričom vyžiadanie si priestupkového spisu a v ňom určená doba liečenia by nemala reálny vplyv na požadovanú výšku tejto sumy. Žalovaným označený priestupkový spis nie je ako dôkaz potrebné vykonať, nakoľko tento nie je v merite veci právne podstatný. Z dôvodu uplatnenia práva žalobcu podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. k namietanej dobe práceneschopnosti je potrebné uviesť, že túto o dotknutých osôb vedúci lekár zdravotníckeho zariadenia žalobcu stanovil na základe nezávislých lekárskych vyšetrení a odporúčaní odborníkov. Žalovaný v odvolaní neuviedol jedinú novú skutočnosť oproti dokazovaniu pred súdom prvého stupňa, ktorá by bola právne a skutkovo podstatná. Žiada napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní. V odvolaní dostatočným spôsobom poukázal na nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia a tieto tvrdenia odôvodnil s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov. Žalobca vo vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by už netvrdil. Výnimkou je tvrdenie žalobcu, keď uvádza, že podľa jeho názoru nie je potrebné, aby bol k meritu veci uvedený priestupkový spis, nakoľko podľa jeho názoru tento nie je právne podstatný. V tejto súvislosti trvá na skutočnostiach uvedených v samotnom odvolaní, keď je potrebné, aby bol skutkový stav týkajúci sa dočasnej práceneschopnosti zamestnancov žalobcu úplne a bez pochybností zistený.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) postupom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 v odvolaním napadnutých výrokoch, ktorými súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.717,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.05.2017 až do zaplatenia a sumu 3.011,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 08.10.2017 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania.

8. Výroku odvolaním nenapadnutého, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol, sa rozhodnutie odvolacieho súdu nedotýka.

9. Rozsudok okresného súdu je v napadnutých výrokoch vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom vyporiadal so všetkými podstatnými argumentmi žalovaného a dal na ne presvedčivú odpoveď. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie a poukazuje na ne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP.

10. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. V zmysle ustanovenia § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

12. V zmysle ustanovenia § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. V zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

14. V zmysle ustanovenia § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

15. V zmysle ustanovenia § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

16. V zmysle ustanovenia § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

17. Sporové civilné konanie sa spravuje zásadou kontradiktórnosti a koncentrácie konania.

18. Odvolateľ používa v odvolaní prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené včas v konaní pred súdom prvého stupňa do vyhlásenia dokazovania za skončené. Ide tak o novoty v odvolacom konaní, ktoré sú neprípustné, pretože tu nie sú naplnené výnimky z možnosti použiť novoty v odvolacom konaní.

19. Pokiaľ sa odvolateľ dovoláva pripojenia priestupkového spisu a skúmania dôvodnej dĺžky práceneschopnosti príslušníkov PZ v súvislosti s dopravou nehodou, ide o novoty v odvolacom konaní, ktoré nič nebránilo žalovanému uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, zvlášť po tom, ako súd uviedol predbežné právne posúdenie. Hoc by aj tieto skutočnosti boli z hľadiska meritórneho rozhodnutia podstatné, z dôvodu, že neboli uplatnené včas, odvolací súd na ne prihliadnuť nemôže.

20. Pokiaľ ide o pripojenie priestupkového spisu, ide o dôkaz, na ktorého zabezpečenie mohla dať podnet ktorákoľvek zo strán konania, ako žalobca, tak aj žalovaný. Ani jedna zo strán konania vykonanie tohto dôkazu nenavrhla a vychádzajúc zo zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov, súd nemal dôvod tento dôkaz vykonať ex offo.

21. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že bez pripojenia tohto spisu žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súčasťou spisu je rozhodnutie o priestupku, ktorého autentickosť nebola spochybnená a vyplýva z neho protiprávne konanie žalovaného, ako aj jeho zavinenie. Zároveň možno konštatovať, že žalobca preukázal škodu, ktorá spočíva v nemocenských a úrazových dávkach vyplatených jeho zamestnancom, pričom nebolo sporné, že táto škoda vznikla v súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného tak, ako bola ustálená v priestupkovom konaní.

22. Okresný súd správne kvalifikoval, že nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému sa opiera o ustanovenie § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého ustanovenia služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

23. Žalovaný je pritom osobou, v dôsledku ktorej zavineného protiprávneho konania vzniklo zranenie a práceneschopnosť zamestnancov žalobcu.

24. Okresný súd sa vysporiadal s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného, keď z citovaného ustanovenia vyplýva právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený ustanovením § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. Tým nie je dotknutý nárok škodcu voči poisťovni z poistenia motorového vozidla, v súvislosti s prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda.

25. Pokiaľ ide o výšku škody, žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa namietal iba skutočnosť, že žalobcovi nepatrí nárok za vyplatený služobný plat jeho zamestnancom po dobu prvých 30 dní práceneschopnosti dotknutých príslušníkov podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2002 Z. z. S touto námietkou sa dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie v bode 12 odôvodnenia, s ktorým záverom sa odvolací súd môže iba stotožniť. Z obsahu spisu, predovšetkým listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú na č. l. 6 - 10 spisu, vyplýva, že žalobca si uplatnil vyplatené nemocenské dávky od 26.11.2016, teda nie za prvých 30 dní trvania práceneschopnosti, ktorá nastala od 27.10.2016, pričom ide o náhradu služobného platu podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2002 Z.z.

26. Pokiaľ žalovaný namieta výšku nároku vo vzťahu k dobe trvania práceneschopnosti, hoc táto skutočnosť môže byť relevantná, z dôvodu, že nebola namietaná v konaní pred súdom prvej inštancie do skončenia dokazovania, odvolací súd sa touto odvolacou námietkou zaoberať nemôže, ako to už vyššie bližšie zdôvodnil.

27. V súlade s vyššie uvedeným odvolací súd tak konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je vecne správny, a preto ho potvrdil.

28. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol žalobca, ktorý má v zásade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. Z obsahu spisu však vznik trov žalobcovi, ktorý v konaní nebol právne zastúpený, nevyplýva, preto odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému nepriznal.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430