Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48Ek/3593/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. L. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom, B. XX, XXX XX L.-R. H., zast. JUDr. Martin Bajužík, Krasovského 13, 851 01 Bratislava-Petržalka, proti povinnému: H. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX L.-G. o vymoženie 2 392,55 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Boris Halás, so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 822 02 Bratislava 214, pod sp. zn. 397EX 532/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 01. 02. 2022, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 01. 02. 2022 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06. 10. 2021 domáhal od povinného vymoženia 2 392,55 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 22. 09. 2020 v spojení s Opravným uznesením sp. zn. XC/ XXX/XXXX zo dňa 24. 02. 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 03. 2021 a vykonateľnosť dňa 07. 04 .2021 (ďalej aj „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 18. 10. 2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Boris Halás, so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 822 02 Bratislava 214, ktorý ju vedie pod sp. zn. 397EX 532/21.

3. Uznesením sp. zn. zo dňa 01. 02. 2022 vyšší súdny úradník zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) (výrok I.) a oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (výrok II.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že povinný navrhol súdu, aby exekúciu zastavil z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Uvádza, že poverenie bolo vydané, až po vzniku ex. titulu dňa 18. 10. 2021, že súd preskúma žiadosť, návrh, exekučný titul. Podľa povinného malo dôjsť k porušeniu zákona v základnom konaní. Uvádza žalobu zo dňa 10. 11. 2016 a dátumy rozsudkov, pritom poukazuje na ust. . Uvádza odvolanie proti plateniu výživného. Uvádza, že nebol súdom v základnom konaní poučený podľa ust. . Uvádza, že mali byť dodržané základné princípy čl. 3 ods. 1,2 podľa ktorých je potrebné každé ustanovenie zákona vykladať v súlade s . Uvádza, že či by súd v základnom konaní postupoval podľa alebo muselo by byť ďalšie konanie v súlade d . Uvádza, že konaním súdu v základnom konaní bola popretá existencia čl. 2 ods. 2, čl. 152 ods. 4, čl. 145 ods. 4, čl. 144 ods. 1, čl. čl. 48 ods. 2., čl 12 ods. 1,4 . Malo byť rozhodnuté v rozpore s . Spomína otázku nemajetkovej ujmy, mal byť poučený, že je potrebné postupovať podľa Uvádza, že na rozsudok

KS BA č. k. 3Co/3/2019/179 reagoval 6 stranovým listom s názvom vyjadrenie k rozsudku. Uvádzal porušenie princípu právnej istoty. Malo podľa neho dôjsť k nedodržaniu zákonov a najvyššej právnej normy SR, malo dôjsť k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Uvádza, že exekučný súd ma brať do úvahy všetky argumenty a má vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vyšší súdny úradník sumarizoval, že povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z dôvodov, že poukazoval najmä na základné konanie, svoje podania v ňom a rozhodnutia v základnom konaní, kde sa domnieva, že mu mali byť porušené práva na spravodlivý proces a upreté základné práva podľa . Povinný uvádza tieto skutočnosti útržkovite a zmätočne. Súd uviedol, že exekúcia sa vedie na podklade exekučného titulu, ktorý súd preskúmal po formálnej a materiálnej stránke a je spôsobilým a vykonateľným exekučným titulom, ktorý dosiaľ nebol zrušený alebo zmenený. Exekučný súd tiež konštatoval, že nie je v jeho právomoci preskúmavať priebeh konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25.02.2009, sp. zn. ). Exekučný súd nie je oprávnený zrušiť resp. zmeniť exekučný titul - Uznesenie sp. zn. zo dňa 22. 09. 2020, ktorý vydal Okresný súd Bratislava IV, resp. inak na neho neprihliadať. Exekučné konanie nie je ďalším opravným konaním, ale je to konanie v ktorom sa plnenia priznané exekučnom titulom vymáhajú. Pokiaľ povinný chce zvrátiť tieto účinky a žiada preskúmať konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný nemôže tak urobiť v rámci exekučného konania, ale len prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci civilného procesu, resp. mal ich uskutočniť v rámci riadnych opravných prostriedkov v konaní, ktoré viedlo k vydaniu exekučného titulu tak, aby predmetný exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatoval, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiaden dôvod zastavenia exekúcie a ani exekučný súd pri preskúmavaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiaden dôvod podľa ust. Exekučného poriadku, pre ktorý by mala byť táto exekúcia zastavená. Preto exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Zároveň súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, keďže síce oprávnený bol v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný, avšak si trovy konania neuplatnil.

4. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej v podstate uviedol, že exekučný súd v napadnutom uznesení nezodpovedal povinným nastolené témy, ktoré v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol (či pani sudkyňa JUDr. B. Gelačíková bola povinná konať podľa alebo podľa (CSP; či dodržala ,2 základných princípov , paragrafy prípadne v súlade s SR, keď nenariadila odvolacie pojednávanie; či jej konanie bolo v súlade s čl.2 ods.2; čl.152 ods.4; čl.48 ods.2; ,4 SR; či dodržala znenie SR; či mala právo zrušiť a odňať právo povinného uvedené v SR; či sudkyňa E.. V. K. F. skôr ako vydala rozsudok(sp. zn. XC/XXX/XXXX-XXX; IČS: 141 621 0185), ktorým zamietla žalobu datovanú 10. 11. 2016 podanú na pani sudkyňu KS-BA JUDr. B. D., bola povinná rozhodnúť o porušení , ; ,2 základných princípov v spojení s čl.2 ods.2; čl. 152 ods.4; čl.48 ods.2; ,4 SR zo strany pani JUDr. B. D.; či konala v rozpore s čl.2 ods.2; čl.152 ods.4; čl.145 ods.4; čl.144 ods.1; čl.48 ods.2, čl.12 ods. 1,4; SR, keď vydala rozsudok, ktorým žalobu zamietla; či bola povinná prerušiť konanie podľa a dodržať SR; či bola povinná konať podľa čl.130 ods.1 písmeno d) SR a podať na Ústavný súd návrh na začatie konania; či dodržala základných princípov a povinného včas poučila, že nemajetkovú ujmu si musí uplatňovať na Ministerstve spravodlivosti; či senát KS BA dodržal čl.2 ods.2; čl.152 ods.4; čl.145 ods.4; čl.144 ods.1; čl.48 ods.2, čl.12 ods.1,4; SR, keď vydal rozsudok č. k. XCo/X/XXXX-XXX; či Mgr. C. B. dodržala čl.2 ods.2; čl.152 ods.4; , ,4 SR pri výkone svojej právomoci, keď vydala uznesenie sp. zn. -192; či Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 18. 10. 2021 preskúmal a zistil, že sa nenachádza rozpor so zákonom v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v návrhu na vykonanie exekúcie a v exekučnom titule; či dodržal čl.2 ods.2; čl.152 ods.4; čl.48 ods.2, čl.12 ods.1,4; čl.145 ods.4; čl.144 ods.1; SR, či súdny exekútor dodržal Exekučného poriadku (EP) a vykonával exekučnú činnosť v danej veci nestranne a nezávisle, či konal podľa Exekučného poriadku, či dodržal čl.2 ods.2; čl.152 ods.4; , ,4 SR). Povinný uviedol, že uznesenie exekučného súdu ma závažné právne nedostatky, exekučný súd nedodržal čl. 2 ods.2; čl.152 ods.4; čl.48 ods.2 (druhú vetu), čl.12 ods.1,4, keď rozhodoval o návrhu na zastavenie exekúcie bez nariadenia pojednávania. Povinný trval na svojom

návrhu na zastavenie a uvedené jasne dosvedčuje, že sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a nastali pred a po vydaní exekučného titulu.

5. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril tak, že s obsahom predmetnej sťažnosti povinného v celom rozsahu nesúhlasí. Argumentácia povinného uvedená v predmetnej sťažnosti je bezdôvodná a netýka sa merita veci, je zmätočná a zjavne účelová s cieľom povinného bezdôvodne oddialiť ďalší priebeh exekučného konania ako aj oddialiť samotný výkon exekúcie voči nemu. Je jednoznačne zrejmé, že povinný sa svojím konaním len snaží zbaviť svojej povinnosti/zodpovednosti plniť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Oprávnený má aj naďalej za to, že exekučný titul - Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV - 192 zo dňa 22. 09. 2020 o náhrade trov konania v zmysle opravného Uznesenia Okresného súdu Bratislava IV - 207 zo dňa 24. 02. 2021 predstavuje exekučný titul, ktorý bol riadne vydaný v súlade so zákonom, a to aj na základe príslušných rozhodnutí vo veci samej, ktoré taktiež boli riadne vydané v súlade so zákonom. Oprávnený v neposlednom rade uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01. 02. 2022, na základe ktorého exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Toto súdne rozhodnutie je jednoznačne vecne správne a v súlade so zákonom, pričom povinný vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne konkrétne právne relevantné dôvody, ktoré by preukazovali opak. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby Okresný súd Banská Bystrica v celom rozsahu zamietol sťažnosť povinného zo dňa 14. 02. 2022 voči Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 01. 02. 2022.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

11. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 7 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sudca nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) dodáva:

15. Námietky, ktoré povinný označil ako dôvody na zastavenie exekúcie (týkajúce sa postupu súdu v základnom konaní) mohli a mali byť predložené povinným najneskôr v základnom konaní, exekučný súd im preto v tomto štádiu konania nemôže pripísať žiadnu relevanciu. Súd opätovne uvádza, že exekúcia sa vedie na podklade exekučného titulu, ktorý súd preskúmal po formálnej a materiálnej stránke a je spôsobilým a vykonateľným exekučným titulom, ktorý dosiaľ nebol zrušený alebo zmenený. Exekučný súd tiež konštatuje, že nie je v jeho právomoci preskúmavať priebeh konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Súd zároveň dáva do pozornosti, že povinný v podanej sťažnosti len formou otázok bez ďalšej presnej argumentácie a konkrétnych tvrdení a listinných dôkazov komentoval postup súdov v základnom konaní. Ak sa povinný snaží nedostatok svojej procesnej aktivity v základnom konaní nahradiť v konaní exekučnom, toto jeho konanie je neprípustné. Právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas, s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Ani prípadné vady súdneho konania, ktoré by prípadne predchádzali vydaniu vykonávaného rozhodnutia, preto nezakladajú súčasne vadu vykonávacieho konania, na ich nápravu slúžili sťažovateľovi iné procesné prostriedky. Súd ale zároveň uvádza, že povinný v podanej sťažnosti neuviedol konkrétne dôvody prečo by exekučné konanie malo byť zastavené. Čo sa týka opätovnej argumentácie povinného súvisiacej s konaním pred vydaním exekučného titulu, sudca k uvedenému (v súlade s názorom vyššieho súdneho úradníka) poznamenáva, že vymáhané rozhodnutie sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stalo pre strany záväzné a založilo tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ani nenahrádza orgán v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti, ale je exekučným titulom viazaný a musí z neho vychádzať. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia súdu v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný.

16. K namietanému postupu súdneho exekútora súd uvádza, že povinný len formou otázok bez ďalšieho zdôvodnenia v sťažnosti položil otázky ohľadom nestrannosti a nezávislosti súdneho exekútora, riadneho výkonu exekučnej činnosti s odkazom na články a ustanovenia Exekučného poriadku. Súd sa vzhľadom na uvedenú argumentáciu povinného nevedel a nemohol k postupu súdneho exekútora bližšie vyjadriť, keďže povinný presne neuviedol, v čom by prípadne postup exekútora považoval za nesprávny. Súd napriek uvedenému zároveň dodáva, že z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise nezistil žiadne pochybenia pri výkone exekučnej činnosti súdneho exekútora.

17. Súd zároveň dodáva, že súd pred vydaním poverenia (v zmysle ustanovenia § 53 Exekučného poriadku) preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Nie každé začatie exekučného konania sa dostane aj do štádia exekúcie. Exekučný súd z úradnej povinnosti skúma, či sú splnené podmienky pre začatie exekúcie. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného.

18. K povinným namietanému postupu súdu, ktorý o návrhu povinného rozhodol bez nariadenia pojednávania, súd uvádza, že v exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a

obsahu spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval taktiež bez nariadenia pojednávania. Pre úplnosť súd dodáva, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nevykonáva dokazovanie, skutočnosti potrebné na rozhodnutie sa dokladajú predovšetkým formalizovaným spôsobom (§ 48, § 52, § 53 Exekučného poriadku), súd si tak vedomosť o skutočnostiach rozhodných pre posúdenie návrhu na vykonanie exekúcie získava šetrením, nie dokazovaním. Rovnako postupuje aj pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v konaní o sťažnosti, pokiaľ jeho činnosť spočíva predovšetkým v právnom posúdení veci. Povinný v konaní netvrdil a ani nepreukázal žiadne také skutočnosti, ktoré by si vyžadovali doplnenie skutkových zistení, resp. doplnenie dokazovania a ani žiadne iné dôkazné prostriedky neoznačil a doplnenie dokazovania v žiadnom smere nežiadal. Súd v tejto súvislosti opätovne akcentuje, že viazanosť súdu exekučným titulom vylučuje vykonanie dokazovania ohľadom správnosti záverov súdu prezentovaných v exekučnom titule a preto v tomto smere ani dokazovanie exekučným súdom nemohlo byť vedené. Je potom zrejmé, že rozhodovacia činnosť v danom prípade spočívala výlučne v právnom posúdení veci, bez potreby vykonania dokazovania na pojednávaní.

19. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

20. Súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. 03. 2005).

21. S poukazom na uvedené má súd konajúci sudcom za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade so zákonom, súd sa nemohol stotožniť s názormi povinného uvádzanými v sťažnosti. Súd dopĺňa, že povinný nepreukázal existenciu takých okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a mali by za následok zánik vymáhaného nároku, alebo že by bol exekučný titul zrušený, alebo že by tu boli také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a teda povinný nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie. S poukazom na uvedené má súd za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 01. 02. 2022 ako nedôvodnú zamietol.

22. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli účastníkmi konania uplatnené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).