Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/65/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o., sídlo Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Mišura, PhD., sídlo Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 37 925 458, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, sídlo Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti pribratého účastníka konania: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, sídlo Martinská 49, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 36 022 047, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU-NR-OVBP2-2019/029739-002 z 15.07.2019 na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému a pribratému účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Priebeh administratívneho konania

Správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu, vedeného v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, zistil priebeh administratívneho konania, ktorého stručný priebeh uvádza v nasledovných bodoch:

Žalobca dňa 12.11.2015 podal na Mesto Nitra, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad, (ďalej len „stavebný úrad“, resp. „prvostupňový správny orgán“) žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: „1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“, umiestnenej za chodníkom v trávnatej ploche, popri Bratislavskej ulici, na pozemku parcelné číslo XXXX/X, reg. C KN, katastrálne územie A., rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm“ (ďalej len „reklamná stavba“). Súčasťou žiadosti boli aj prílohy, a to: Rozhodnutie č. 11359/2013-003-Da/Ko zo dňa 24.10.2013, Nájomná zmluva uzatvorená medzi SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p. ako vlastníkom pozemku a B. C. D. – NUBIUM zo dňa 03.05.2011, Čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX a fotografia reklamnej stavby. Dňa 18.11.2015 Mesto Nitra ako stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 21018/2015 La/Ko, ktorým podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zamietol žalobcovi ako stavebníkovi vydanie stavebného povolenia stavby. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/011914-002 zo dňa 08.04.2016 tak, že zrušil rozhodnutie č.

21018/2015 La/Ko zo dňa 18.11.2015 a vec vrátil stavebnému úradu ako prvostupňovému stavebnému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Po vrátení veci stavebný úrad doplnil výpis z katastra nehnuteľností, ako aj mapku k umiestneniu reklamných stavieb, výpis z obchodného registra žalobcu a podaním zo dňa 11.08.2016 vyzval stavebníka na úhradu správneho poplatku, ako aj ďalším podaním z toho istého dňa vyzval stavebníka na doplnenie podania zo dňa 12.11.2015 o písomné splnomocnenie pre pani E. F. na vybavenie žiadosti, nájomnú zmluvu ako doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom je reklamná stavba, ktorej dobu trvania žiada stavebník - žiadateľ predĺžiť a určil mu lehotu 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Súčasne ho upozornil, že ak požadované doklady nepredloží v stanovenej lehote, stavebný úrad konanie zastaví. Dňa 31.08.2016 stavebník doplnil podanie zo dňa 12.11.2015 o požadované doklady, a to písomné splnomocnenie pre pani E. F., pričom predložená nájomná zmluva nebola podpísaná prenajímateľom (SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p.) a z tohto dôvodu žalobca požiadal o predĺženie termínu na doloženie nájomnej zmluvy o ďalších 60 dní. Stavebný úrad listom č. 21018/2015-006-Re zo dňa 06.09.2016 oznámil žalobcovi, že nepredlžuje termín doručenia nájomnej zmluvy. Po nepredĺžení termínu na doloženie nájomnej zmluvy žalobca opätovne požiadal listom zo dňa 13.09.2016 o predĺženie lehoty o 60 dní, pričom na túto žiadosť stavebný úrad zaslal žalobcovi odpoveď zo dňa 28.09.2016. Následne dňa 05.10.2016 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. 21018/2015-007-Re, ktorým podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby zastavil. Dňa 10.10.2016 žalobca doplnil podanie zo dňa 12.11.2015 o kópiu nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi vlastníkom pozemku (SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p.), na ktorom je umiestnená reklamná stavba. Proti rozhodnutiu č. 21018/2015-007-Re zo dňa 05.10.2016 sa v zákonnej 15-dňovej lehote odvolal stavebník a vzhľadom na skutočnosť, že stavebný úrad nerozhodol o odvolaní v zmysle ust. Správneho poriadku, predložil ho listom č. 21018/2015-009-Re zo dňa 13.12.2016 v zmysle ust. Správneho poriadku odvolaciemu orgánu na odvolacie konanie. Rozhodnutím č. OU-NR- OVBP2-2017/004601-002 zo dňa 09.02.2017 odvolací orgán zrušil rozhodnutie č. 21018/2015-007-Re zo dňa 05.10.2016 a vec vrátil stavebnému úradu ako prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Listom č. 21018/2015-010-Re zo dňa 22.08.2017 oznámil stavebný úrad v súlade s ust. začatie konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Súčasne upozornil účastníkov konania, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak na ne nebude prihliadnuté. Stavebník podal námietku predpojatosti na B. G. H. a A. I. E. (doručené stavebnému úradu dňa 29.09.2017). Dňa 30.10.2017 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 21018/2015-012-Re, ktorým námietku predpojatosti proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä B. G. H. a B. I. E. zamietol. Následne dňa 12.04.2018 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 21018/2015-016-Re, ktorým podľa ust. zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie (doručené dňa 18.05.2018). Vzhľadom na skutočnosť, že stavebný úrad nerozhodol o odvolaní v zmysle ust. Správneho poriadku, predložil ho listom č. 21018/2015-018-Re zo dňa 06.06.2018 v zmysle ust. Správneho poriadku odvolaciemu orgánu na odvolacie konanie. Rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/026863-002 zo dňa 06.09.2018 odvolací orgán zrušil rozhodnutie č. 21018/2015-016-Re zo dňa 12.04.2018 a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Stavebný úrad potom rozhodoval o námietkach predpojatosti, pričom o námietke voči B. G. H. rozhodol rozhodnutím č. 19370/2018-002 zo dňa 09.11.2018 (právoplatným dňa 29.11.2018) a o námietke voči A. I. E. rozhodol rozhodnutím č. 19371/2018-002 zo dňa 09.11.2018 (právoplatným dňa 29.11.2018). Dňa 06.02.2019 bola stavebnému úradu doručená žiadosť žalobcu o vyhotovenie kópie zo správneho spisu č. 21018/2015-Re, pričom stavebný úrad listom č. 21018/2015-022-Re zo dňa 11.02.2019 upovedomil žalobcu, že vyhotovenie kópie zo spisového materiálu je spoplatnené. Po úhrade správneho poplatku zaslal stavebný úrad žalobcovi požadované kópie zo správneho spisu. Stavebný úrad (Mesto Nitra) vydal dňa 25.03.2019 rozhodnutie č. 21018/2015-024-Re, ktorým podľa ust. zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že stavebný úrad v konaní o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzuje okrem dokladov, ktoré oprávňujú stavebníka predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby, aj skutočnosti, ktoré zabraňujú jej predĺženiu. Stavebný úrad je totiž povinný pri rozhodovaní o predĺžení doby trvania

reklamnej stavby skúmať aj to, či je umiestnenie reklamnej stavby v súlade s verejným záujmom. V tejto súvislosti sa pod pojmom verejný záujem rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. V danom prípade predstavuje verejný záujem platná územnoplánovacia dokumentácia, ktorú obstaráva obec a ktorá určuje funkčné využitie daného územia určuje záväzné limity a regulatívy pre dané územie - Územný plán mesta Nitra v znení neskorších zmien a doplnkov. Podľa záväznej časti Územného plánu mesta Nitry vyhlásenej Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 zo dňa 22.05.2003 v znení neskorších dodatkov je na pozemku - parcelné číslo XXXX/X reg. C KN, katastrálne územie A., umiestnenie spornej reklamnej stavby typu „Billboard“, neprípustné. Uvedený bod 8.2 platného Územného plánu mesta Nitra je regulatívom, ktorý nedovoľuje umiestnenie reklamných stavieb. Predmetná reklamná stavba bola naposledy povolená Rozhodnutím č. 11359/2013-003-Da/Ko zo dňa 24.10.2013 ako stavba dočasná na obdobie do 31.12.2015. Pri predĺžení doby trvania predmetnej reklamnej stavby je potrebné znova preverovať súlad s Územným plánom mesta Nitra. Umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v rozpore so záväznou časťou Územného plánu mesta Nitra vyhlásenej všeobecným záväzným nariadením č. 3/2003 zo dňa 22.05.2003. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II tohto odôvodnenia.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/029739-002 zo dňa 15.07.2019 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie mesta Nitra č. 21018/2015-024- Re zo dňa 25.03.2019, ktorým príslušný stavebný úrad zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ umiestnenej za chodníkom na trávnatej ploche, popri Bratislavskej ulici, na pozemku parcelné číslo XXXX/X, reg. C, kat. územie A., rozmer reklamnej plochy 510 cm x 240 cm vo vlastníctve žalobcu z dôvodu, že ich umiestnenie je v rozpore s platným Územným plánom mesta Nitra. Vo svojom odôvodnení žalovaný konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie stavebného úradu a spisový materiál vo veci v celom rozsahu a nezistil také porušenie zákonov a ich vykonávacích predpisov, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že reklamné stavby povoľované podľa , ktoré majú obmedzenú dobu trvania, sú dočasnými reklamnými stavbami. Stavebník je oprávnený požiadať o zmenu doby trvania reklamnej stavby pri reklamnej stavbe, ktorá je dočasná, a to pred uplynutím tejto doby. V takomto prípade doba trvania reklamnej stavby podľa ust. os. 4 neplynie, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Zo zaradenia uvedeného ustanovenia k ustanoveniam možno vyvodiť, že konanie o žiadosti vlastníka reklamnej stavby o povolenie zmeny doby trvania reklamnej stavby je stavebným konaním, v ktorom sa okrem ust. postupuje primerane podľa ust. až . Stavebný úrad v konaní o predĺžení doby trvania dočasnej stavby posudzuje len doklady, ktoré stavebníka oprávňujú predĺžiť dobu trvania stavby, To znamená, že sa jedná o konanie, v ktorom má stavebný úrad rozhodnúť o predĺžení alebo nepredĺžení doby trvania reklamnej stavby. Stavebný úrad v konaní o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzuje okrem dokladov, ktoré oprávňujú stavebníka predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby aj skutočnosti, ktoré zabraňujú jej predĺženiu. Stavebný úrad je totiž povinný pri rozhodovaní o predĺžení doby trvania reklamnej stavby skúmať aj to, či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade s verejným záujmom. Verejným záujmom sa podľa žalovaného rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. V danom prípade predstavuje verejný záujem platná územnoplánovacia dokumentácia, ktorú obstaráva obec a ktorá určuje funkčné využitie daného územia a určuje záväzné limity a regulatívy pre dané územie. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že podľa Územného plánu mesta Nitra, zmien a doplnkov č. 6, schválených uznesením č. 264/2018-MZ zo dňa 13.09.2018, je v bode 8.2.8. uvedené, že v území s plochami vymedzenými pre funkciu urbánnej a ekostabilizujúcej zelene je neprípustné umiestnenie reklamných stavieb a podľa platného Územného plánu mesta Nitra je pozemok parc. č. XXXX/X reg. C KN v kat. území A. určený pre funkciu urbánnej a ekostabilizujúcej zelene. K námietke žalobcu voči Územnému plánu mesta Nitra žalovaný uviedol, že podľa ust. , ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný

úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Územný plán mesta Nitra (ďalej len „ÚPN“) je verejným dokumentom a je dostupný na mestskom úrade aj na internetovej stránke Mesta Nitra. Zmeny a doplnky č. 5 ÚPN, ktorých obsahom sú aj regulatívy pre umiestňovanie reklamných stavieb na území mesta Nitra boli schválené uznesením Mestského zastupiteľstva v Nitre č. 195/2015-MZ zo dňa 11.06.2015 a ich záväzná časť bola vyhlásená dodatkom č. 5 k všeobecne záväznému nariadeniu (ďalej len „VZN“) č. 3/2003, schváleným uznesením Mestského zastupiteľstva v Nitre č. 196/2015-MZ zo dňa 11.06.2015. V tomto období bola predmetná reklamná stavba už umiestnená (ako stavba dočasná) a žalobca mal možnosť oboznámiť sa s návrhom Zmien a doplnkov č. 5 a uplatniť voči nim námietky a pripomienky. Podľa žalovaného stavebnému úradu neprináleží v konaní skúmať dané právne predpisy, t. j. ani obsah ÚPN, voči ktorému žalobca namietal, pretože správnemu orgánu postačuje vedomosť, že tieto predpisy sú platné a pre správny orgán záväzné. Zároveň sa žalovaný vyjadril aj k námietke predpojatosti zamestnancov stavebného úradu, B. G. H. a A. I. E. ako aj náležitostiam napadnutého rozhodnutia, majúc pritom za to, že postup pri vylúčení zamestnancov správneho orgánu bol v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a námietky žalobcu boli nedôvodné.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe V žalobe zo dňa 18.10.2019, ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 18.10.2019, žalobca namietal rozhodnutie žalovaného, ako aj pred ním správneho orgánu prvého stupňa, majúc za to, že tieto rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci [ v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)], sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov [ ], zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci [ ], došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej [ ], skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu [ ]. Žalobca v žalobe poukázal na to, že zákon neumožňuje reguláciu umiestňovania reklamných stavieb územným plánom. Táto skutočnosť sama o sebe je podľa neho natoľko významná a podstatná, že postup správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného v rovine individuálnej rozhodovacej činnosti je/ potvrdzuje priamo rozpor s garanciami v ust. , 3 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Samotná existencia územného plánu a namietaného nezákonného obsahu, ktorý v rozpore s ústavnými garanciami v ust. , 3 SR reguluje umiestňovanie reklamných stavieb, pokiaľ je základom pre vyvodzovanie existencie verejného záujmu ako dôvodu pre zamietnutie žiadosti žalobcu v rovine individuálnej rozhodovacej činnosti správnych orgánov, je potom zásahom do ďalších ústavov garantovaných práv účastníkov konania podľa a 35 SR. Tieto závery vyplývajú z dôvodov pôvodne podaného odvolania, o ktorom rozhodol žalovaný a ktorými podkladá žalobca aj vecnú stránku odvolacích dôvodov tejto žaloby. Ide podľa žalobcu o reguláciu, ktorá nemá oporu v stavebnom a ani žiadnom inom zákone. Takáto regulácia nie je v súlade so zákonom a zasahuje bez zákonného podkladu aj do ústavných práv účastníka konania podnikať ( SR) a tretích osôb vlastniť majetok ( SR). Územným plánovaním sa má podľa žalobcu riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia ( ) a určiť zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia ( ). Podľa priestorové a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí. Základom územného plánovania sú podľa a územnoplánovacia činnosť a rozhodovanie v územnom konaní ( až 39a ). Základný obsah územnoplánovacej činnosti je vyjadrený v až 6 . Z týchto ustanovení podľa žalobcu vyplýva, že základným a rozhodujúcim nástrojom územnoplánovacej činnosti je príprava, prerokovanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a trvalé udržiavanie jej aktuálneho stavu podľa najnovších poznatkov spoločenských, prírodných a technických vied a poznatkov o stave životného prostredia. Z týchto ustanovení, ktoré sa nemenili, nevyplýva, že by sa územné plánovanie malo odrazu vzťahovať na reguláciu reklamy alebo na plošnú reguláciu reklamných stavieb podľa ; do 2. januára 2015 boli v označované ako informačné, reklamné a propagačné zariadenia.

Úpravu účelu, funkcie a obsahu územnoplánovacej dokumentácie upravuje oddiel 3 ( až 13 ). Územnoplánovaciu dokumentáciu na úrovni obce (mesta) tvoria územný plán obce a územný plán zóny [ a ]. Podrobne obsah týchto územných plánov ustanovujú (územný plán obce) a (územný plán zóny). Zo žiadneho z týchto ustanovení nevyplýva, že by v územnom pláne mala byť riešená regulácia reklamy alebo regulácia umiestňovania reklamných stavieb. Od roku 1976 (účinnosť ) až doposiaľ sa ani tak nedialo. Aktivita mesta Nitra (vykonávajúceho aj pôsobnosť správneho orgánu prvého stupňa pri prenesenom výkone štátnej správy) je pravdepodobne odvodzovaná od prijatia novely (), a to napriek tomu, že v tomto zákone sa nezasahuje do časti upravujúcej územné plánovanie. Regulácia umiestňovania reklamných stavieb nemôže byť podľa žalobcu ani obsahom regulatívu neprípustného funkčného využívania pozemkov, lebo reklamné stavby neovplyvňujú (neobmedzujú) nijakú územnoplánovaciu funkciu v území. Nemajú nijaký vplyv na stav a podmienky územia ( ), na urbánny priestor ( ), ani na územný rozvoj obce ( ). Ide o jednoduché stavebné konštrukcie zatriedené v kategóriách drobných stavieb a jednoduchých stavieb, ktoré nepotrebujú pripojenie na verejné technické vybavenie územia ( ), nie sú zdrojom emisií do ovzdušia a neohrozujú svoje okolie. Obdobne ani pre územný plán zóny nie je možná plošná regulácia určitého typu a rozmeru reklamných stavieb a ani reklamných stavieb všeobecne, pretože v ňom má ísť o podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie pozemkov, stavieb a verejného vybavenia územia v nadväznosti na územný plán obce. Ak sa nepripúšťa regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce, nemôže byť regulácia ani v územnom pláne zóny. Zo zákona nevyplýva, že by územný plán zóny mohol riešiť územia mimo medzí zóny určenej územným plánom obce a mimo jeho obsahu. Plošná - celoštátna regulácia umiestňovania reklamných stavieb formou územného plánu zóny sa však podľa našich poznatkov zatiaľ v praxi nezistila. V záväznej časti územných plánov nemožno ísť nad rámec územného plánu obce/zóny. Obsah záväzných častí územných plánov obcí a zón je ustanovený v a striktne. Z obsahu vyplýva, že má upravovať konkrétne aktivity v nadväznosti na obsah územného plánu obce/zóny. Ak územný plán nemôže upravovať plošné umiestňovanie reklamných stavieb, nemôžu byť ani v záväznej časti konkrétne regulatívy (zákazy a obmedzenia), ktoré sa majú týkať reklamných stavieb. Zistené „regulatívy“ v prípade mesta Nitra vo vzťahu k plošnej regulácii reklamných stavieb totiž nemajú obsahovo charakter územnoplánovacích regulatívov podľa , ale podrobných stavebnotechnických požiadaviek na stavby, aké možno ukladať len v stavebnom konaní ako záväzné podmienky v stavebnom povolení, napríklad požiadavky na urbanistické riešenie, súladu s okolitým životným prostredím, na architektonické tvaroslovie a na stavebnotechnické vyhotovenie. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že umiestňovanie reklamných stavieb formou rozhodovania v územnom konaní je výslovne vylúčené v , takže oddiel 8 sa nevzťahuje na nijakú reklamnú stavbu. Z tohto právneho stavu vyplýva, že umiestňovanie reklamných stavieb s najväčšou informačnou plochou do 1,2 m2 je voľné ( ), do 3 m2 vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu [ a ] a nad 3 m2 vyžaduje stavebné povolenie stavebného úradu ( ). Podľa v územnom pláne obce ide o funkčné využívanie plôch v rámci priestorového usporiadania územia obce (napríklad, v priemyselnej zóne, v obytnej zóne a v rekreačnej zóne) a určenie zásad a regulatívov na zabezpečenie funkcie v území. Regulatívom priestorového usporiadania a funkčného využívania územia sa podľa rozumie „záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie určitého objektu alebo vykonávanej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území“. Plošná regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce však nie je v súlade s obsahom , pretože reklama nie je činnosťou ani funkciou územia. Reklama je legálnou činnosťou podľa zákona o reklame a týka sa aj rozhlasového a televízneho vysielania a tlačovín a nemá žiadny vplyv na územie a/alebo na jeho funkcie. Vylúčenie rozhodovania o umiestnení reklamnej stavby v územnom konaní znamená, že mestá v originárnej pôsobnosti nemajú dosah na individuálne umiestňovanie reklamných stavieb, a

preto ako náhradnú možnosť sa pokúšajú využívať mestské zastupiteľstvá územnoplánovaciu činnosť ako formu regulácie umiestňovania reklamných stavieb bez zákonného podkladu. Táto skutočnosť však nemôže byť dôvodom, aby sa vylúčenie územného rozhodovania nahrádzalo reguláciou územným plánom alebo všeobecne záväzným nariadením zastupiteľstva, nakoľko na to neexistuje žiaden zákonný a ani ústavný podklad. Zo takáto možnosť zámeny právnych inštitútov nevyplýva, a teda ide o účelové obchádzanie zákona a postup v rozpore s ust. čl. 2 ods. 2 a zásahom do garantovaných práv a slobôd podľa SR. Vo veci umiestňovania reklamných stavieb je daná len kompetencia stavebného úradu ako prenesený výkon štátnej správy, v ktorej stavebné úrady postupujú pri ohlasovaní a stavebnom povoľovaní podľa a . Ohlásenie je jednostranný úkon stavebníka (vlastníka reklamnej stavby). Stavebný úrad nemá legálnu možnosť nepovoliť ohlásenú reklamnú stavbu z dôvodu umiestnenia, má len možnosť uvedenú v posledná veta . Tá sa môže týkať buď osoby stavebníka, osoby vlastníka pozemku alebo stavby alebo stavebnotechnickej konštrukcie (napríklad ide o nebezpečnú konštrukciu), ale nie chýbajúcej regulácie umiestnenia. Ale ak sú tieto reklamné stavby generálne vyňaté z územného rozhodovania, tak aj použitie postupu podľa poslednej vety je nereálne. Stavebnému povoľovaniu podliehajú len reklamné stavby s informačnou plochou nad 3 m2. Príslušným rozhodovať je stavebný úrad v stavebnom konaní a nie volené orgány obce formou územného plánu alebo všeobecne záväzného nariadenia. Stavebné konanie sa vedie vždy o konkrétnej jednotlivo určenej stavbe na konkrétnom mieste v konkrétnom čase podania žiadosti o stavebné povolenie a končí rozhodnutím podľa správneho poriadku (stavebným povolením alebo zamietnutím žiadosti). Ani stavebný úrad nemá oprávnenie na plošnú reguláciu akéhokoľvek typu a druhu stavieb do budúcnosti nejakým tzv. všeobecným rozhodnutím pre bližšie neurčený počet stavebníkov. Do úvahy neprichádza ani stavebná uzávera ako samostatné územné rozhodnutie týkajúce sa len reklamných stavieb lebo územné rozhodovanie sa nevzťahuje na reklamné stavby, pričom navyše by išlo o selektívnu uzáveru len pre určitý typ stavieb, ktorý inštitút zákon nepozná. Možná by bola len všeobecná stavebná uzávera týkajúca sa všetkých stavieb z dôvodu podľa . Je potrebné podotknúť, že obsah územného plánu mesta Nitra, na ktorý sa odvoláva správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný má práve účinky selektívnej stavebnej uzávery, čo len zvýrazňuje absurdnosť, nezákonnosť a protiústavnosť takejto „regulácie,“ ktorá sa potom vypuklo prejaví v rozhodovaní o individuálnych právach účastníkov stavebných konaní, ktoré majú svoj podklad v Ústave SR a . V stavebnom konaní má stavebník reklamnej stavby práva a povinnosti ako každý iný stavebník. Obsah žiadosti upravuje a prvá veta a taxatívne. Vo vzťahu k projektovej dokumentácii reklamnej stavby platí aj . Umiestňovanie konkrétnych stavieb je predmetom individuálno-rozhodovacej činnosti stavebných úradov (územné konanie) a nie obsahom územného plánu. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania (umiestňovania) nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného plánu (záväznej časti, regulatívmi). Konštatovanie, ani nie v popise zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia podľa zákona, ale len s poukazom na územný plán, že reklamná stavba typu billboard je neprípustná v nejakom území, je takto zvláštnym mimozákonným rozširovaným resp. zriaďovaním pásma/zóny s obmedzeniami, ktoré sa prejavujú v obmedzení vlastníckeho práva a práva podnikať ako uvádza vyššie, avšak súčasne z hľadiska správneho práva zavádza akýsi hybridný, zákonom neupravený inštitút, ktorý sa najviac podobá (keďže ide o obmedzovanie stavieb) na stavebnú uzáveru. Na takýto spôsob regulácie takto neexistuje zákonný podklad a tento pri uplatňovaní v rámci prijímania individuálnych správnych aktov takýmto spôsobom zasahuje (v tomto prípade minimálne vyššie zmienených) do (avšak aj medzinárodnými dohovormi) garantovaných práv a slobôd účastníka konania a tretích osôb (vlastníkov pozemkov). Takto je zrejmé, že aplikácia správnym orgánom prvého stupňa a po ňom žalovaným citovaného regulatívu je nielenže nepreskúmateľná z hľadiska zákonného podkladu stanovovania obmedzení vlastníckeho práva a práva podnikať, ako sú garantované v ust. citovaných vyššie, a správny orgán prvého stupňa a po ňom ani žalovaný žiadne logické a preskúmateľné úvahy opreté o zákonnú možnosť obmedzenia ústavných práv účastníkov konania podľa a 35 SR v tomto smere nad rámec citácie územného plánu neuviedol, ale zároveň je zrejmé, že ani doslovne citované ustanovenia územného plánu, nedávajú žiadnu odpoveď na základné námietky účastníka konania, ktoré, žiaľ, mohol predniesť len v odvolaní proti zjavne nezákonnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, keďže žiadosť účastníka konania bola kontinuálne vybavovaná od roku 2015 rôznymi spôsobmi vždy v neprospech žalobcu. Inými slovami správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný síce cituje „regulatív“ územného plánu, následne ho však nesprávne a v rozpore so zákonom interpretuje

a z uvedeného vyvodzuje bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu dôkazmi záver, že reklamná stavba je neprípustná pre rozpor s verejným záujmom, ktorý vyvodzuje len a len z existencie územného plánu s obsahom, ktorý nie je v takomto dokumente prípustný a naráža na rozpor so zákonom a SR, ako je uvedené vyššie. Ku konštatovaniu, žalovaným uvedenému v napadnutom rozhodnutí, že stavebnému úradu neprináleží v konaní skúmať dané právne predpisy, t. j. ani obsah ÚPN, voči ktorému žalobca namietal, pretože správnemu orgánu postačuje vedomosť, že tieto predpisy sú platné a pre správny orgán záväzné, žalobca uviedol, že takýto názor je podľa neho absurdný. Žalovaný nemôže správne aplikovať priliehajúci právny predpis, resp. normy v ňom obsiahnuté, pokiaľ ich neskúma z hľadiska obsahového, systematického, formálneho, a teda aj vzájomných vzťahov právnych predpisov z hľadiska ich normatívnej sily a obsahu. Pokiaľ je norma v podzákonnom predpise v rozpore so zákonom a/ alebo , nemôže byť vykladaná a aplikovaná spôsobom odporujúcim normám obsiahnutým v zákone a/alebo ústave. Konštatovanie žalovaného tak môže znamenať len to, že žalovaný a pred ním správny orgán prvého stupňa rezignoval na správnu aplikáciu práva a/alebo je takáto aplikácia celkom nepreskúmateľná, a to aj s ohľadom na námietky žalobcu prednesené v konaní a podanom odvolaní, keď tento namietal rozpor práve s normatívnym obsahom obsiahnutým v zákone (Stavebnom zákone) a Ústave SR. Podľa žalovaného je uvedené o to významnejšie, že týmto spôsobom bráni žalobcovi ako účastníkovi konania svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, a to všetko bez ohľadu na to, že správny orgán prvého stupňa postupoval pri vydávaní rozhodnutia bez akejkoľvek súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania. Žalovaný sa podľa žalobcu s touto argumentáciou vysporiadal spôsobom, ktorý je ústavne neudržateľný a v rozpore so zákonom a tým zaťažil v tejto časti svoje rozhodnutie vadami, ktoré spočívajú v žalobných dôvodoch uvedených vyššie. Žalovaný svojím postupom podľa žalobcu žiadnu z vád nezhojil a len sa paušálne bez ďalšieho stotožnil so záverom o existencii verejného záujmu založeného len na existencii územného plánu v podobe regulácie umiestňovania reklamných stavieb v území, ktorá podzákonná regulácia však naráža na systematiku a reguláciu , ako je podľa neho zrejmé vyššie a je v rozpore so samotnou podstatou regulácie umiestňovania reklamných stavieb v území, ktoré sú z územného rozhodovania vylúčené, čo sa potom pri individuálnej rozhodovacej činnosti o právach účastníka konania prejavilo v zásahu do jeho SR garantovaných práv vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 a 4) a práva podnikať (čl. 35). Ak má podľa neho znamenať len paušálne konštatovanie o tom, že existuje verejný záujem v podobe existencie regulácie reklamných stavieb v územnom pláne, vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu v jeho odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, potom, odhliadnuc od vyššie uvedených žalobných dôvodov, rozhodnutie žalovaného a pred ním aj správneho orgánu prvého stupňa vychádza podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia [ a navyše je nepreskúmateľné]. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania (umiestňovania) nie je podľa žalobcu zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného plánu (záväznej časti, regulatívmi). Tento názor potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.06.2014) ako aj všeobecných správnych súdov (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci zo dňa 30.04.2013), ktorá jasne oddeľuje originárne právomoci obce a oprávnenia obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy, a to osobitne v prípade regulácie umiestňovania reklamných zariadení (v súčasnosti stavieb), ktorá rozhodovacia činnosť je však podľa neho aplikovateľná aj na tento prípad. V neposlednom rade s ohľadom na vyššie uvedené žalobca namietal, že územný plán je neurčitý, arbitrárny a vo svojej podstate predstavuje právny predpis, ktorý nemôže v prijatej podobe vyvolávať účinky, ktoré z neho vyvodzuje správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný. Pokiaľ obsah regulácie nespadá do právomoci orgánu samosprávy, akt, ktorý je výsledkom takej jeho normotvornej činnosti môže byť v časti takého obsahu len paaktom bez účinkov, ktoré mu jeho pôvodca pripisuje a bez možnosti aplikácie pri prijímaní individuálnych správnych aktov. Je potrebné podotknúť, že z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur). Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.04.2011, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. marca 1999. Podľa žalobcu bolo zrejmé, že s ohľadom na arbitrárne, ničím nepodložené normatívne stanovenie územia s obmedzeným výkonom vlastníckych práv a obmedzením podnikania podzákonným predpisom, kde sa nesmie umiestňovať reklamná stavba typu „billboard,“ postupovala obec práve takým spôsobom, ktorý charakterizuje rozhodovacia prax Ústavného súdu ako nezákonnú a neústavnú, ktorá sa vypuklo prejaví pri vydávaní individuálnych správnych aktov pri rozhodovaní o individuálnych právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, ako je tomu z

dôvodov prezentovaných žalobcom aj v tomto prípade. V celom tomto jednotlivom prípade navyše ide o situáciu, keď žalobca už povolenie v súvislosti s predmetnou reklamnou stavbou získal, a teda zo strany správneho orgánu išlo aj o zásah do legitímnych očakávaní žalobcu ako účastníka konania, čo rovnako spadá pod ochranu majetku a vlastníckeho práva ako ho garantuje . Žalobca zároveň poukázal na to, že pojem majetok sa neobmedzuje na vlastníctvo hmotného majetku, ale pod pojem majetok môžu spadať aj práva a záujmy predstavujúce aktíva a poukázal napr. na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Beyeler c/a Taliansko z r. 2000 či na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.03.1999. V danom prípade podľa žalobcu stav, keď už bola skôr povolená reklamná stavba, založil určitý právny stav a tento stav nemôže zmeniť na základe neskoršej normotvornej pôsobnosti orgánu verejnej moci zasahujúcej do základných práv a slobôd správny orgán, ak sa súčasne zákonným a ústavne konformným spôsobom nevysporiadal s vyššie uvedenými námietkami, ktoré smerujú priamo proti možnosti vyvodzovania účinkov regulácie obsiahnutej v ÚPN Nitra, o ktorú opiera svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa i žalovaný. V opačnom prípade ide podľa žalobcu o nedovolený zásah do majetkových práva a legitímnych očakávaní účastníka konania, ktoré sú garantované právnym poriadkom. Zároveň žalobca vytýkal, že v rozhodnutí absentujú logické a/alebo preskúmateľné úvahy správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného, ktoré by sa s argumentáciou žalobcu vysporiadali zákonným a ústavne konformným spôsobom. S ohľadom na túto argumentáciu správnemu súdu žalobca navrhol, aby postupoval pred svojím rozhodnutím podľa ust. v spojení s ust. a a nasl. , keďže územný plán mesta Nitra prijatý vo svojej záväznej časti všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 (podľa vlastných vyjadrení správneho orgánu prvého stupňa) v znení zmien a doplnkov prijatých uzneseniami mestského zastupiteľstva mesta Nitra č. 195/2015-MZ zo dňa 11.06.2015 a dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003 prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11.06.2015, je v časti týkajúcej sa regulácie reklamných stavieb (bod 8) podľa neho v rozpore s , , 3, 4, 5 a SR (pre úplnosť aj v rozpore s , , a , , a a a , Cestný zákon v znení neskorších predpisov) a pokiaľ slúžil ako podklad pre individuálnu rozhodovaciu činnosť správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného, prispel k porušeniu ústavne garantovaných práv a slobôd podľa , , 3, 4, 5 a SR, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaného pod č. účastníkov správneho konania. Žalobca ďalej namietal, že v súvislosti s vyššie uvedeným postupom žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa pri prijímaní rozhodnutia a aj s v súvislosti s jeho obsahom, boli v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia porušené procesné práva žalobcu ako účastníka konania, ktorému bola postupom správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného odňatá možnosť náležite argumentovať a správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný nepostupovali ani v súlade s ust. Správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, v ústavne konformnom rozsahu, ale navyše nie sú splnené podmienky podľa Správneho poriadku, keď rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ale ani napadnuté rozhodnutie (a pred ním rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) nespĺňa kvalitatívne podmienky predpokladané zákonom, nakoľko žalovaný a pred ním správny orgán prvého stupňa nepostupoval pri zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím je zasahované do práva žalobcu na spravodlivé konanie, ktoré sa aplikuje aj na Správne konanie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Sž-o-KS 144/2006, podľa ktorého súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. V podobe ústavných princípov sú nadradené a . Zo štrasburskej judikatúry vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca namietal porušenie zásad spravodlivého konania a najmä porušenie povinností správneho orgánu podľa ,,, Správneho poriadku v spojení s ust. a Správneho poriadku, a to zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci a náležite a presvedčivo ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. To všetko bez ohľadu na vyššie uvedenú vecnú argumentáciu žalobcu podľa jeho názoru svedčí o

podstatnom porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia [ ] žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa. Následne žalobca pokračoval v žalobných námietkach, ktoré smeroval k rozhodovaniu a konaniu predpojatých a neoprávnených osôb v konaní a mal za to, že správny orgán prvého stupňa síce podľa žalobcu rozhodol o zamietnutí námietok predpojatosti, avšak bez akéhokoľvek preskúmateľného odôvodnenia vo vzťahu k dôvodom namietanej predpojatosti, ktorá bola podložená aj písomnými dokladmi, teda nie je zrejmé ani to, či tvrdené skutočnosti predpojatosti neboli zistené alebo boli zistené a neboli posúdené ako dôvody namietanej predpojatosti, resp. aký je skutočný dôvod zamietnutia námietok predpojatosti. Rozhodnutia o zamietnutí námietok predpojatosti sú takto podľa neho nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a žalobcovi nezostáva nič iné, len dovolávať sa nápravy cestou tejto žaloby, keďže žalovaný sa k tejto otázke postavil len formálne z hľadiska existencie rozhodnutí o zamietnutí námietky predpojatosti. Z vecného hľadiska však nie je možné a prijateľné, aby zamestnanci správneho orgánu prvého stupňa prejednávajúceho veci žalobcu mimo správneho konania komunikovali s ostatnými účastníkmi správnych konaní, ktorí sú v záväzkových vzťahoch k žalobcovi s cieľom dosiahnuť ukončenie týchto záväzkových vzťahov, a teda zmenu skutkového stavu tak, aby mohli rozhodnúť o zamietnutí žiadostí z dôvodu neexistencie práva k pozemku pod reklamnou stavbou. To všetko práve s poukazom na územný plán, ktorého zákonnosť a protiústavnosť v dotknutom obsahu žalobca namieta. Takýmto spôsobom sa zamestnanci správneho orgánu snažili len vytvárať podmienky pre to, aby sa nemuseli vysporadúvať s argumentáciou žalobcu, v procesnej rovine ho takto zbavili práva poznať skutočné dôvody rozhodnutia a v právom aprobovanej podobe s nimi polemizovať a proti rozhodnutiu sa efektívne brániť. Poukázal v tejto súvislosti na Rozhodnutie ESĽP vo veci Vetrenko v. Moldavsko zo dňa 18.05.2010 a napr. aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorý takýto postup považujú za porušenie práva na spravodlivé konanie. Žalovaný a pred ním ani orgán rozhodujúci o námietke zaujatosti sa nevysporiadali s dôvodmi námietok predpojatosti zamestnancov stavebného úradu, rozhodli nepreskúmateľne, vôbec sa nezaoberali ani teóriou zdania, ktorá sa pri posudzovaní predpojatosti má uplatňovať aj v administratívnom konaní. Pre úplnosť uviedol, že dôvody predpojatosti zamestnancov a primátora mesta Nitra (nevybavené žiadnym spôsobom) spočívali v konaní zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa a jeho štatutárneho orgánu v podobe listov a subjektov, pričom jedným z nich bol podľa vedomostí žalobcu aj list adresovaný ďalšiemu účastníkovi konania v tomto konaní a žalobcovi sa podarilo následne od účastníkov, resp. z iných konaní zabezpečiť aj ďalšie listy. V tejto súvislosti poukázal na teóriu zdania, podľa ktorej je potrebné, aby sa zamestnanci stavebného úradu, resp. štatutárny orgán aj javili ako nestranní a nezaujatí v očiach účastníkov konania, čo v danom prípade zjavne nie je možné pre samotnú existenciu listov rozosielaných tretím osobám s cieľom zasiahnuť priamo do súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám (a to počas prebiehajúcich konaní v rámci, ktorých títo zamestnanci vykonávajú dokazovanie), pričom z objektívnych dôvodov sa uvedené konanie zamestnancov stavebného úradu keď sa snažia zmeniť (nie zistiť) dôkaznú situáciu v neprospech účastníka konania mimo rámca správneho konania nemožno považovať za nič iné len za zaujatý pomer k žalobcovi ako účastníkovi konania a/alebo k veci a nie je možné za týchto skutočností považovať rozhodovanie správneho orgánu za nestranné a nezaujaté, pričom tieto princípy platia rovnako v správnom ako v súdnom konaní, keďže základné súdno-procesné princípy sa vzťahujú aj na konanie správne. V tejto súvislosti je možné odkázať na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. septembra 2015 v spojení s judikátom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Sž-o-KS 144/2006. S ohľadom na tieto listy, ich obsah, ale aj obsah rozhodnutí o námietkach zaujatosti je však podľa žalobcu problematická aj skutočnosť, o akých zamestnancov obce ide, čo majú v kompetencii a či vôbec spĺňajú podmienky podľa , keďže z predmetných listov sa podľa neho javí, že menovaní zabezpečujú činnosť Útvaru hlavného architekta mesta Nitra a nie stavebného úradu. Skutočnosť, že námietky predpojatosti boli vybavené spôsobom rozhodnutia bez vecného odôvodnenia a so zjavne nepravdivými skutočnosťami o povahe zamestnancov obce a ich zaradení, neumožňuje žalobcovi a ani ďalšiemu účastníkovi konania poznať dôvody takého rozhodnutia, ktoré by mohli znamenať aj to, že nejde o zamestnancov zabezpečujúcich činnosť stavebného úradu, hoci v prejednávanej veci konala A. E.. V ani jednom prípade však nie je možný záver o zákonnosti rozhodnutia, rozhodnutie je takto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov [ ] a naopak je možné vyvodzovať závery o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy podľa , keď vo veci konali neoprávnené osoby, čo má vplyv na zákonnosť jednotlivých úkonov v konaní. Podľa žalobcu nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného je možné badať aj v terminológii a úvahe, ktorú použil na str. 13 rozhodnutia, keď operuje vo vzťahu k reklamným stavbám všeobecne pojmom

„vizuálny smog“, ktorý „znižuje kvalitu života v spoločnosti a zaťažuje životné prostredie“. Tento pojem je možno súčasťou mediálneho diskurzu, ale je materiálne v individuálnej rozhodovacej činnosti v danom prípade neuchopiteľný, nepreskúmateľný a nie je zrejmé vo vzťahu k reklamnej stavbe žalobcu aký význam má mať, keďže ho žalovaný ani významovo nenaplnil. Tzv. „vizuálny smog“ môžu spôsobovať totiž predovšetkým nelegálne reklamné stavby, čo však nie je prípad reklamnej stavby žalobcu a sám žalobca sa ako člen subjektu zriadeného podľa podieľa na odstraňovaní takýchto stavieb, a to v spolupráci so samosprávami na základe postupov podľa b) . Úvaha žalovaného je takto neadekvátnou generalizáciou a svedčí skôr o predpojatosti vo vzťahu k predmetu konania, či účastníkovi konania, ktorý sa bráni proti postupom zasahujúcich do jeho práv a právom chránených záujmov, než o relevantnom dôvode pre potvrdenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, či pre zákonnú možnosť regulácie umiestňovania reklamných stavieb prostredníctvom územného plánu schváleného všeobecne záväzným nariadením obce. Žalobca si dovoľuje na záver podotknúť, že rovnaká nepreskúmateľná úvaha sa týka aj konštatovania, že „reklamné stavby sú vizuálne dominantné štruktúry, ktoré atakujú vnímanie ľudí.“ Reklamná stavba nepochybne má nejakú funkciu, ale v mestskom prostredí sú nepochybne dominantnejšie vizuálne štruktúry než reklamná stavba v konaní. Pojem „atak na vnímanie“ je podľa názoru žalobcu použitý absolútne neadekvátne a nepreskúmateľne. Žalobca nevie ako priemerný adresát rozhodnutia, čo si má pod takýmto pojmom v súvislosti s reklamnou stavbou, ktorá bola predmetom žiadosti o predĺženie doby trvania reklamnej stavby, predstaviť. V danom prípade opäť ide o neadekvátnu generalizáciu bez vzťahu k prejednávanej veci, používanie hodnotovo konotačne negatívnych pojmov, čo opäť robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol žalobca, aby súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/029739-002 zo dňa 15.07.2019 v spojení s rozhodnutím Mesta Nitra č. 21018/2015-024-Re zo dňa 25.03.2019 podľa ust. , , , , v spojení s ust. zruší a vec vráti podľa ust. správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Zhrnutie vyjadrenia žalovaného Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 27.01.2020. Bol toho názoru, že v prvostupňovom rozhodnutí nebol porušený procesný postup a konanie bolo vedené v súlade s platnými právnymi predpismi a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Námietky uvedené v žalobe sú podľa neho obdobné ako boli uplatnené v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu, a preto sa žalovaný pridržal právneho názoru uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Zároveň uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku žalobe, ale súhlasí s rozhodnutím bez vytýčenia ústneho pojednávania.

Ďalší priebeh súdneho konania Súd uznesením č. k. - 74 zo dňa 06.02.2020 pribral za účastníka konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. účastníka administratívneho konania - SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, sídlo Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047. Pribratý účastník konania sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril. Žalobca v podaní zo dňa 16.07.2020 uviedol, že pokiaľ žalovaný konštatuje obdobnosť žalobných dôvodov v porovnaní s odvolacími dôvodmi a uvádza, že sa pridržiava právneho názoru zo dňa 15.07.2019, zjavne potom nereflektuje žiadne argumenty k tomuto názoru prednesené. Žalovaný si preto podľa neho riadne nesplnil svoju povinnosť vyjadriť sa k veci, keď žaloba priamo odôvodnene smeruje proti rozhodnutiu založenom na nešpecifikovaných názoroch v rozhodnutiach žalovaného a aj správneho orgánu prvého stupňa a viaceré názory vyslovené správnymi orgánmi sú vyvracané v žalobe. Žalovaný podľa žalobcu neuviedol žiadnu argumentáciu k žalobným dôvodom proti rozhodnutiu žalovaného a aj správneho orgánu prvého stupňa. Obrana žalovaného preto nie je konzistentná a úplná a nereaguje na podstatné žalobné dôvody uvádzané v žalobe. Zároveň uviedol, že na žalobe trvá v celom rozsahu. Žalobca ani pribratý účastník sa už k vyjadreniu žalobcu zo dňa 16.07.2020 nevyjadrili. Vo vyjadrení zo dňa 16.07.2020 žiadal žalobca správny súd o zaslanie kópie celého administratívneho spisu tak správneho orgánu prvého stupňa (Mesta Nitra) ako aj žalovaného. Listom zo dňa 03.09.2020 správny súd upovedomil právneho zástupcu žalobcu, že účastník konania v zmysle nemá právo žiadať vyhotovenie kópií administratívneho spisu a ich zaslanie, avšak má právo nahliadnuť do spisu (tak súdneho ako aj administratívneho, ktorý je počas konania jeho súčasťou) na správnom súde. Následne žalobca žiadal, aby správny súd umožnil nahliadnutie do spisu jeho právnemu zástupcovi na Krajskom súde v Bratislave. Správny súd listom zo dňa 17.12.2020 upovedomil právneho

zástupcu žalobcu, že tejto žiadosti nebude vyhovené z dôvodov tam uvedených (č. l. 287-288 súdneho spisu).

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , ) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.07.2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol. Podľa Správneho poriadku v znení neskorších predpisov účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa Správneho poriadku, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Podľa Správneho poriadku, z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Podľa Správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (), len čo sa o nich dozvie. Podľa Správneho poriadku, Len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. Podľa Správneho poriadku, predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Podľa Správneho poriadku, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania. Podľa Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

Podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku, na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa účinného do 06.07.2015 (teda i v čase prijatia dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003), (ďalej len „SZ“, resp. „stavebný zákon“), územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Podľa , územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt.

Podľa , územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti: určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, určuje potrebné asanačné, rekonštrukčné alebo rekultivačné zásahy do územia a určuje spôsob jeho ďalšieho využívania,

vymedzuje chránené územia, chránené objekty, oblasti pokoja a ochranné pásma (ďalej len „chránené časti krajiny“), ak nevznikajú podľa osobitných predpisov inak, a zabezpečuje ochranu všetkých chránených častí krajiny, určuje zásady a podmienky vecnej a časovej koordinácie miestne sústredenej výstavby jedného stavebníka alebo viacerých stavebníkov, posudzuje a hodnotí územno-technické dôsledky pripravovaných stavieb a iných opatrení v území a navrhuje ich rozsah, ktorý podmieňuje ich environmentálne vhodné a bezpečné využívanie, rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie, určuje zásady využívania prírodných zdrojov, podmienok územia a celého životného prostredia, aby sa činnosťami v ňom neprekročilo únosné zaťaženie územia, aby sa vytvárala a udržiavala ekologická stabilita krajiny, vytvára podklady pre tvorbu koncepcií výstavby a technického vybavenia územia, navrhuje poradie výstavby a využívania územia, navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné na zlepšenie životného prostredia, dosiahnutie ekologickej stability a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja. Podľa , úlohy územného plánovania sa zabezpečujú

sledovaním, vyhodnocovaním a evidenciou údajov a informácií o území, najmä trvalým sledovaním priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, pravidelným vyhodnocovaním uplatňovania regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, sledovaním ekologickej stability a únosnosti zaťažovania územia, prevádzkovaním informačného systému o územnom plánovaní a informačného systému o výstavbe,

územnoplánovacou činnosťou, rozhodovaním v územnom konaní. Podľa , základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie.

Podľa , územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.

Podľa , územný plán obce ustanovuje najmä zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie,

prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len „zastavané územie“) a ostatným územím obce, zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. Podľa , v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.

Podľa , obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Podľa , rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na reklamné stavby. Podľa , reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

Podľa , stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa , účastníkmi stavebného konania sú: stavebník,

osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa , účastníkmi konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.

Podľa , stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

Podľa , od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Podľa , stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. Podľa , v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia,

či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,4a) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. Podľa , ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

Podľa , ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie. Podľa , stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Podľa , zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu sa overuje skúškou. Obsah a rozsah odbornej prípravy a postup pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podľa , pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,13)

právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,13a) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,13b) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.13c) Podľa , regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.

Podľa , priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.

Podľa , stav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a o záväzných obmedzeniach vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie a z platných správnych rozhodnutí, ktoré sa naň vzťahujú. Podľa , jednoduché stavby sú reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2. Podľa , ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa , informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015. Vlastník takého zariadenia je povinný ho označiť ako reklamnú stavbu podľa do 31. júla 2015. Podľa o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov účinného do 30.06.2015 (ďalej len „“), obec pri výkone samosprávy najmä usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis,5b) vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci. Podľa Zákona o obecnom zriadení, obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci. Podľa Zákona o obecnom zriadení, ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Podľa Zákona o obecnom zriadení, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s , ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa Zákona o obecnom zriadení, vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa Zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce. Podľa Zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené uznášať sa na nariadeniach. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť. Podľa Vyhlášky o UP, záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky Podľa Vyhlášky o UP, záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňuje určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia). Podľa Vyhlášky o UP, záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa

začleňujú zásady a regulatívy zachovania kultúrnohistorických hodnôt, ochrany a využívania prírodných zdrojov, ochrany prírody a tvorby krajiny, vytvárania a udržiavania ekologickej stability vrátane plôch zelene. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

Podľa , súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.

Podľa , o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v , správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. Podľa , správny súd konanie uznesením preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu, podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti, preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, a to až do skončenia konania o tomto proteste, vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy začalo správne konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, a to až do skončenia tohto konania, žalobca nedal súhlas na zastavenie konania podľa a , a to až do rozhodnutia správneho súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu o proteste prokurátora alebo o žalobe podanej proti rozhodnutiu o mimoriadnom opravnom prostriedku. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu, doručenú stavebnému úradu dňa 12.11.2015, o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“, umiestnenej za chodníkom v trávnatej ploche, popri Bratislavskej ulici, na pozemku parcelné číslo XXXX/X, reg. C KN, katastrálne územie A., rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm“ Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25.03.2019 žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil, keď napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, pričom konštatoval, že žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby nebolo možné vyhovieť, nakoľko umiestnenie tejto stavby nie je v súlade s územným plánom mesta Nitra. Podľa vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie správny súd konštatuje, že veci totožných účastníkov konania a totožného predmetu konania už boli predmetom súdneho prieskumu vo viacerých konaniach pred správnym súdom. Z posledných rozhodnutí správny súd poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu č. k. - 140 zo dňa 20.07.2021, na ktorý v celom rozsahu v zmysle cit. ustanovenia poukazuje, pričom jeho závery považuje za správne, a to vrátane časti, v ktorej súd odôvodňuje zamietnutie návrhu žalobcu na prerušenie konania. Hoci v konaní vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn. ide o rozhodovanie o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby (billboardu), ktoré sú umiestnené v rôznych častiach mesta Nitra (v zelenej ploche, resp. popri ceste), predmetom posudzovania v oboch veciach bolo posudzovanie, či je alebo nie je reklamná stavba umiestnená v súlade s územným plánom mesta Nitra, resp. či je ďalšia existencia predmetnej stavby v súlade s verejným záujmom chráneným a konkrétne s cieľom a zámerom územného plánovania. S uvedenou argumentáciou žalobcu sa správny súd v citovanom rozhodnutí vysporiadal v dostatočnom a požadovanom rozsahu, preto správny súd poukazuje na citované rozhodnutie a hlavne na jeho odôvodnenie využijúc ust. . Správny súd v uvedenom rozhodnutí reagoval na všetky relevantné žalobné námietky, a preto súd nebude uvedené dôvody opakovať a v celom rozsahu poukazuje na rozsudok vo veci – 140 zo dňa 20.07.2021. Správny súd o trovách konania žalovaného a pribratého účastníka rozhodol tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa (žalovaný) a (pribratý účastník), keďže neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.