Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/103/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: N. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/X, XXX XX O. L. V., zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom, so sídlom T. XX, XXX XX V., proti žalovanému: Prvá oddlžovacia s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 323/13, 010 01 Žilina, IČO: 46 501 584, zastúpenému zástupcom: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, v konaní o zaplatenie 1.126,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -154 zo dňa 25. mája 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -154 zo dňa 25. mája 2021 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom žalobu zamietol, o trovách prvoinštančného konania rozhodol v poradí druhým výrokom tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, ktorou žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu 1.126,56 Eur titulom odstupného. Poukázal na uzatvorenú Zmluvu o obchodnom zastúpení č. SK 0141 zo dňa 2.2.2016 v zmysle a Zmluvu o správe záväzkov v zmysle . Súčasťou Zmluvy o obchodnom zastúpení č. SK 0141 je príloha - Dohoda o výške provízie oddlžovacích špecialistov. Žalobca na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení uzatváral ako nezávislý podnikateľ podľa know-how poskytnutého Prvou oddlžovacou s.r.o. obchody a služby Prvej oddlžovacej s.r.o. Na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení č. SK 0141 a prílohy - Dohody o výške provízie oddlžovacích špecialistov vznikol žalobcovi ako oddlžovaciemu špecialistovi nárok na výplatu provízií za jednotlivé uzatvorené zmluvy o správe záväzkov v prospech žalovaného. Podľa žalobca dôvodil nárokom na odstupné. Okresný súd rozhodol platobným rozkazom č.k. -79 zo dňa 27. februára 2019, voči ktorému bol podaný odôvodnený odpor.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu článku 8 ( , ďalej aj len „CSP“), článku 15 ods. 1, 2 podľa , ods. 1, 2 , , , , , , a podľa 13/1991 Zb. (ďalej aj len „“), , , , , (ďalej aj len „“) okresný súd žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd konštatoval, že nosným pre rozhodnutie vo veci boli dve sporné otázky, a to posúdenie

otázky, či nárok na odstupné bol žalobcom uplatnený v zmysle včas a či žalobcovi vznikol nárok na odstupné v zmysle , t.j. či žalobca získal pre žalovaného nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a teda, či žalovaný má podstatné výhody z obchodov s nimi. K otázke včasnosti uplatneného nároku poukázal okresný súd na to, že zásielka s hmotnoprávnym úkonom žalobcu bola na pošte Žilina 1 uložená dňa 29.10.2018, čím sa zásielka dostala do dispozičnej sféry žalovaného bez ohľadu na to, že žalovaný fyzicky zásielku prebral až dňa 2.11.2018. Ak bola zmluva o obchodnom zastúpení medzi stranami ukončená dňa 31.10.2017 (čo nebolo medzi stranami sporné), hmotnoprávny úkon uplatnenia nároku na odstupné v zmysle bolo potrebné doručiť žalovanému do 31.10.2018, čo sa aj stalo. V súlade s teóriou „dôjdenia“ vhodením oznámenia o uložení zásielky do poštovej schránky adresáta tento nadobúda objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 31. januára 2018 uverejnené pod R85/2018). Okresný súd dospel k záveru, že nárok na vyplatenie odstupného v zmysle v spojení s bol žalobcom uplatnený včas.

3. V odôvodnení ďalej okresný súd vyhodnocoval splnenie druhej podmienky pre priznanie odstupného, a to či žalobca získal pre žalovaného nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a žalovaný má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s doterajšími zákazníkmi a žalovaný má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi. Bolo nutné uviesť, že žalobca ohľadom týchto skutočností neuniesol dôkazné bremeno. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, akých nových zákazníkov získal pre žalovaného, alebo s ktorými zákazníkmi významne rozvinul obchod pre žalovaného a tiež to, že žalovaný má z týchto obchodov podstatné výhody v podobe provízií zo splátok platených po ukončení zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Bolo tak potrebné nielen identifikovať konkrétnych klientov, ktorých získal žalobca, ale aj to, že zisk týchto klientov bol výsledkom činnosti žalobcu a tiež to, že títo klienti platili splátky žalovanému aj po skončení zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Ak na preukázanie týchto skutočností žalobca doložil zmluvu o inzercii a tabuľku s prehľadom o roznesených letákoch či podaných inzerátoch, bolo nutné konštatovať, že tieto dôkazy môžu indikovať, že žalobca nejakú činnosť k získaniu klientov mohol vyvíjať, no nedokazujú, že práve tieto činnosti prispeli k získaniu nových konkrétne identifikovateľných klientov a tobôž nedokazujú, že títo klienti pokračujú vo vzťahu k žalovanému aj po skončení zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a tiež, že uhrádzajú dohodnuté splátky a týmto spôsobom žalovaný získava nielen určitý prospech, ale že tento prospech možno hodnotiť ako podstatnú výhodu pre žalovaného. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázať splnenie podmienok na vznik nároku na vyplatenie odstupného, tieto skutočnosti neboli preukázané, preto okresný súd žalobu zamietol a náhradu trov konania v zmysle v spojení s , priznal žalovanému.

4. V zákonnej lehote proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že okresným súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené a súd prvej inštancie podľa žalobcu dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalobcu nesprávne právne okresný súd posúdil merito veci. V podanom odvolaní žalobca vyjadril súhlas s odsekom 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku o včasnosti doručenia odstúpenia žalobcom žalovanému. V odvolaní žalobca vyjadril nesúhlas s odsekom 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresným súdom. Zdôraznil, že žalobca počas svojho pôsobenia pre žalovaného bol niekoľkokrát ocenený ako najlepší oddlžovací špecialista. Už len tento samotný fakt počas jeho pôsobenia odzrkadlil množstvo zmlúv uzatvorených pre žalovaného počas jeho pôsobenia vyvíjal činnosti smerujúce k hradeniu platieb týchto svojich klientov. Najväčšiu províziu získaval žalovaný z prvých 3 platieb, no nezanedbateľnú čiastku aj z ostatných platieb. Presne identifikoval množstvo klientov, ktoré žalobca zabezpečil, z priložených dôkazov je zrejmé, že žalobca nemal prezentovať svoju osobu, ale práve spoločnosť žalovaného. Žalovaný disponuje približným počtom klientov ktoré získal žalobca. Okresný súd sa mohol s touto argumentáciou vysporiadať veľmi jednoducho, a to prílohou zoznamu aktívnych zmlúv ku dňu ukončenia spolupráce medzí sporovými stranami. Ak by sa okresný súd zaujímal o spravodlivý proces a chcel byť dostatočne informovaný, mohol vo veci spravodlivo rozhodnúť a hlavne v prípade, kedy samotný súd vie, že žalobca nemôže disponovať jednoznačnými dôkazmi z dôvodu odopretých prístupov k informačným systémom žalobcu, ktoré evidujú platby klientov, ako aj to, či boli „dohodení samotným žalobcom“, alebo mohli byť „dohodení“ žalobcom, bol by si od žalovaného vyžiadal

minimálne počet klientov v zverenej oblasti pred príchodom žalobcu a počas jeho pôsobenia. Okresný súd disponoval takouto vedomosťou.

5. Zdôraznil, že koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Ako uvádza dôvodová správa, koncentrácia konania tvorí funkčnú a teleologickú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania s princípom arbitrárneho poriadku. Princíp arbitrárneho poriadku znamená, že sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného úkonu. V tomto prípade však okresný súd nevykonal žiadny dôkaz, ktorý by mu ozrejmil konkrétnu vec, aby mohol adekvátne posúdiť predložené dôkazy procesného útoku a procesnej obrany tak, aby bolo rozhodnutie spravodlivé. Podstatnou výhodou v prospech žalovaného, je uzatvorená konkurenčná doložka v zmluve o obchodnom zastúpení, ktorá zabraňovala žalobcovi vyvíjať alebo pracovať v obdobnej činnosti ako žalovaný. Výrok okresného súdu v odseku 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku považoval žalobca za tendenčný a poškodzujúci stranu žalobcu, ako i v rozpore so zásadami , nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je účelové v prospech jednej strany. Okresný súd mal všetky potrebné dôkazy, zmluvu o obchodnom zastúpení, dohodu o výške provízii ako aj zoznam klientov, na základe ktorých mohol a mal rozhodnúť spravodlivo a nie účelovo v prospech žalovaného. Mal za to žalobca, že žaloba je dôvodná, okresný súd bez akéhokoľvek skúmania a hodnotenia dôkazov vyhodnotil závažnosti pre rozhodnutie hodnoty zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti, jednoducho sa stotožnil, s výpoveďou žalovaného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nedôvodné a účelové, poukázal a citoval Článok 2 ods. 3 , Článok 3 ods. 2 , ďalej citoval z rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. , , . Mal za to, že o neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla najmä vtedy, ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

6. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý s napadnutým rozsudkom okresného súdu súhlasil, mal za to, že žalobca v sporovom konaní, ktoré začalo podaním návrhu bol povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera právo alebo nárok. Žalovaný ako druhá strana mal povinnosť tvrdiť skutočnosti, že právo a nárok nevznikol, zanikol, zmenil sa, prípadne je tu iná prekážka. Zdôraznil dôkaznú povinnosť a tiež citoval . Jednou zo zásad civilného súdneho konania je tiež zásada rovnosti strán sporu, ak by súd vyzval žalovaného na predloženie províznych listov došlo by k výraznému porušeniu zásady rovnosti strán sporu, citoval z rozhodnutia Krajského súdu Žilina zo dňa zo dňa 25.4.2019. V zmysle článku 17 ods. 5 Smernice Rady z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov: „Obchodný zástupca stratí svoj nárok na náhradu podľa odseku 2 a náhradu škody podľa odseku 3, ak počas jedného roka od ukončenia zmluvy neoznámil zastúpenému, že sa chystá takýto nárok uplatniť". Zdôraznil teleologický výklad daného ustanovenia a poukázal na to, že žaloba zo dňa 5.10.2018 doručená na Okresný súd Žilina dňa 9.10.2018, bola doručená bez toho, aby žalobca uplatnil postup podľa . Zdôraznil, že žaloba bola podaná predčasne. V danom prípade, bola najskôr zo strany žalobcu podaná žaloba zo dňa 5.10.2018 doručená na Okresný súd Žilina dňa 9.10.2018, bez toho, aby žalobca uplatnil postup v zmysle a až následne po podaní žaloby, žalobca listom zo dňa 10.10.2018 označeným ako „Výzva na zaplatenie odstupného", ktorý však žalobca podal na poštovú prepravu až 26.10.2018 (doručenie 02.11.2018), čím oznámil žalovanému, že si uplatňuje nárok na odstupné. Podľa žalovaného bola teda žalobca podaná predčasne a aj toto bolo dôvod na zamietnutie žaloby.

7. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril (doručenka č.l. 183 spisu).

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) postupom v medziach , , bez nariadenia pojednávania s odkazom na a contrario verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa , v spojení s napadnutý rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcom. Okresný súd vykonal v intenciách sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie , odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu a je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti a dá odpoveď na kľúčovú odvolaciu argumentáciu.

12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -188 zo dňa 10.3.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

13. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalobcovi ako sporovej strane realizáciu jej procesných oprávnení a ani žalobcovi nebola zmarená možnosť aktívnej účasti na konaní, súčasťou ktorej je aj navrhovanie dôkazov. V konečnom dôsledku právo žalobcu na označovanie, navrhovanie dôkazov bolo žalobcom zrealizované, uplatnené, avšak je potrebné zvýrazniť, že v konečnom dôsledku je to len súd, ktorý rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je postupom, ktorým by malo byť porušené právo na spravodlivý proces, pretože rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane ( ). Nevykonaním dôkazov označených žalobcom, preto okresný súd takýmto postupom nevylúčil žalobcu z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu priznáva. Vadou konania sa rozumie len taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K takejto vade konania pred okresným súdom v spôsobe vykonávania, resp. nevykonávania dôkazov označených žalobcom nedošlo, pretože žalobca svoje právo v navrhovaní dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnil, ktoré právo žalobcu nie je možné zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, prípadne nevykoná.

14. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu, vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu, ešte odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

15. Nemožno súhlasiť ani s odvolacím dôvodom žalobcu, že nevykonaním dôkazov označených žalobcom, ktoré má mať žalovaný, by došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Krajský súd vo všeobecnosti považuje za potrebné poukázať na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , , ). Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca, ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom degenatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). K zásahu do práva na spravodlivý súdny proces dochádza vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vyžaduje sa, aby miera porušenia procesných práv niektorej zo strán sporu nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). K danej situácii vzhľadom k priebehu a postupu konania pred súdom prvej inštancie, vo vzťahu k právu žalobcu na spravodlivý súdny proces nedošlo, preto ani v tomto smere nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu.

16. Z priebehu konania pred okresným súdom vyplynulo, že bola zachovaná zásada rovnosti strán v procese, ktorá sa prejavila vytváraním rovnakých procesných podmienok. Pod rovnakým postavením sporových strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že sporové strany majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia sporovej strany, nie je podstatné ani to, ktorá zo strán sporu je na pozícii žalobcu a ktorá na pozícii žalovaného. Okresný súd poskytol obidvom sporovým stranám, t.j. tak žalobcovi, ako aj žalovanému rovnaké možnosti na uplatňovanie ich práv bez zvýhodnenia, resp. diskriminácie niektorej zo sporových strán. Okresný súd viedol konanie a dokazovanie spôsobom, ktorým nevylúčil žalobcu z realizácie žiadneho jemu patriaceho práva, preto nemožno sa stotožniť s odvolacím dôvodom žalobcu, že by okresný súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. 17. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobcu odvolací súd uvádza, že primárne je potrebné vo všeobecnej rovine uviesť, že v rámci procesných princípov, na ktorých stojí občianske súdne konanie, je žalobca dominus litis (pán sporu), ktorý v procesnej právnej rovine má zodpovednosť za ochranu svojich práv, pričom na strane žalobcu sa táto zodpovednosť ako sporovej strany premieta do jeho povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti tak, ako vyplývajú z . Realizáciou týchto povinností zo strany žalobcu v rovine povinnosti tvrdenia je predovšetkým vyjadrenie žalobného nároku v žalobe. No nielen výlučne petit samotný, teda presné vyčíslenie nároku v peniazoch v ňom je rozhodujúce pre vymedzenie daného konania. Vymedzujúcimi kritériami sú tiež také skutočnosti, ktorými sa definuje skutok, na základe ktorého je nárok uplatňovaný (skutkový dej), pričom jedinou a nevyhnutnou podmienkou je, aby popis skutku bol v žalobe individualizovaný tak, aby bola vylúčená jeho zámena s iným skutkom. Rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré sú spoluurčujúcimi kritériami pre vymedzenie predmetu konania (po skutkovej stránke), sú tiež také údaje, ktoré sú nevyhnutné pre úvahu o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Pre vymedzenie predmetu konania (t.z. pre záver čoho sa žalobca domáha a na základe akých rozhodujúcich skutočností) je rozhodujúce nielen žiadané peňažné plnenie ako také, ale posúdenie žaloby ako celku. Z uvedeného správne vo veci postupoval okresný súd, keďže rozhodoval

o tom nároku, ktorý si žalobca uplatnil (vymedzil) v žalobe, a to tak v peňažnom vyjadrení v petite žaloby ako aj skutkovým vymedzením v odôvodnení žaloby. 18. Vo vzťahu k uplatnenému nároku postupoval okresný súd v rovine zákonno-právnej úpravy a to , , . Okresný súd mal za to, že boli splnené podmienky v rovine včasnosti uplatnenia nároku na vyplatenie odstupného cez úpravu v v spojení s , čo v konečnom dôsledku vyjadril vo svojom rozhodnutí v odseku 20., voči ktorému odvolacie námietky zo strany žalobcu neboli podané. Následne vyhodnocoval nárok na odstupné cez úpravy v . Mal za to, že bolo potrebné identifikovať konkrétnych klientov, ktorých žalobca získal, ale aj to, že zisk týchto klientov bol výsledkom činnosti žalobcu a tiež to, že títo klienti platili splátky žalovanému aj po skončení zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Ak na preukázanie týchto skutočností žalobca doložil zmluvu o inzercii a tabuľku s prehľadom o roznesených letákoch, či podaných inzerátoch tak okresný súd správne i podľa odvolacieho súdu konštatoval, že tieto dôkazy môžu indikovať, že žalobca „nejakú“ činnosť k získavaniu klientov mohol vyvíjať, avšak nedokazovali, bez ďalšieho, že práve tieto činnosti prispeli k získaniu nových konkrétne identifikovaných klientov a nedokazovali, že títo klienti pokračovali vo vzťahu k žalovanému aj po skončení zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a uhrádzali dohodnuté splátky. Žalobca v odvolaní tvrdil, že nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, a tiež že nemôže disponovať jednoznačnými dôkazmi z dôvodu odopretých prístupov k informačným systémom žalobcu, ktoré evidujú platby klientov, ako aj to, či bol/boli „dohodení“ samotným žalobcom, alebo mohli byť „dohodení“ žalobcom, ak by bol predpokladal takúto potrebu, tak bol by si od žalovaného vyžiadal minimálne počet klientov zverejnenej oblasti pred príchodom žalobcu a počas jeho pôsobenia alebo prehľad platieb jednotlivých klientov po skončení spolupráce sporových strán. Zdôraznil odvolateľ, že okresný súd disponoval takouto vedomosťou, nakoľko rozhodoval v inom spore medzi zmluvnými stranami. Odvolací súd uvádza, že uvedenú argumentáciu zo strany žalobcu vníma, posudzoval ju vo vyvolanom odvolacom konaní, avšak nemohol ju vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu. Odvolací súd uvádza, že bolo v dispozícii žalobcu na preukázanie splnenia podmienky vzniku práva na vyplatenie odstupného, a to s poukazom na , keďže z obsahu spisu vyplýva, že žalobca tak, ako je to napr. na č.l. 23 spisu disponoval údajmi a identifikáciou osôb, ktorých sa uzatvorené zmluvy týkali. Za tejto situácie nebolo možné z hľadiska unesenia dôkazného bremena tieto prenášať na druhú stranu. Dopĺňa sa len, že pokiaľ okresný súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, tak takýmto postupom nebol žalobca vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu priznáva. Bol to žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať splnenie podmienok na vznik nároku na vyplatenie odstupného a pokiaľ neboli tieto skutočnosti preukázané, tak žalobca bremeno tvrdenia, ako i bremeno dôkazu neuniesol. Za tohto stavu pokiaľ okresný súd žalobu zamietol, postupoval vecne správne. V tomto smere sa poukazuje i na samotnú žalobu, v ktorej žalobca uviedol jednoznačný nárok na odstupné v konkrétnej výške s poukazom na právnu úpravu v s uvedením „výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízie celé zmluvné obdobie, čo predstavuje sumu 1126,56 Eur“ (čl. 3 spisu).

19. Vo vzťahu ku konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu, odvolací súd uvádza, že z hľadiska ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces je jednou zo základných požiadaviek na súdne rozhodnutie jeho predvídateľnosť. K otázke, čo možno považovať za prekvapivé, či (ne)predvídateľné rozhodnutie súdu, sa už v minulosti vyjadroval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa neho, „O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 21. marca 2018). „Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. októbra 2011, sp.zn. ).

20. Zo žalobcom namietaného postupu okresného súdu, po jeho preskúmaní, odvolací súd nezistil dôvodnosť námietky žalobcu o takom procesnom postupe súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého by došlo k prijatiu prekvapivého (nepredvídateľného, arbitrárneho) rozhodnutia vo veci samej. Pri zhodnotení celého priebehu prvoinštančného konania mal žalobca, a to od momentu doručenia žaloby s prílohami okresnému súdu, až do momentu vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania na pojednávaní dňa 25.05.2021, vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie dôkazov voči žalovanému.

21. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie sporu je určujúce vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové a právne závery. S tým súvisí aj odvolateľom namietané zhodnotenie dôkazného bremena v spore. V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť, že pod dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. júna 2010). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu v konaní. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 31. mája 2010). Pokiaľ v odvolaní žalobca uvádzal, že ak by sa okresný súd zaujímal o spravodlivý proces a chcel byť dostatočne informovaný, mohol vo veci spravodlivo rozhodnúť a hlavne v prípade, kedy samotný súd vie, že žalobca nemôže disponovať jednoznačnými dôkazmi z dôvodu odopretých prístupov k informačným systémom žalobcu, ktoré evidujú platby klientov, ako aj to, či boli „dohodení samotným žalobcom“, alebo mohli byť „dohodení“ žalobcom, bol by si od žalovaného vyžiadal minimálne počet klientov v zverenej oblasti pred príchodom žalobcu a počas jeho pôsobenia, tak odvolací súd pri dôslednom posúdení tejto argumentácie konštatuje, že táto zostáva bez logickej súvislosti vo vzťahu k tvrdeniam v žalobe, kde nielenže absentuje, ale žalobca uvádza a uplatňuje v žalobe konkrétnu sumu proti žalovanému s uvedením, že je vyčíslená v zmysle . Len pre úplnosť a komplexnosť posúdenia nie je zrejmé, aké skutočnosti (žalobca neuviedol) mali vplyv na posun v predmetnej argumentácii žalobcu v tejto rovine v žalobe a následne v odvolaní, ak v žalobe žalobca, bez ďalšieho, vyčíslil sumu, ktorej zaplatenie sa voči žalovanému domáhal titulom odstupného v zmysle (najmä č.l. 3 spisu).

22. K námietke odvolateľa v rovine tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom, krajský súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií podľa odvolacieho súdu v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. Tiež nebolo v odvolacom konaní preukázané, že by okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

23. Odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (sp.zn. ). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ako vecne správne rozhodnutie, a to vo výroku vo veci samej, ako i v závislom výroku o trovách konania.

V podrobnostiach sa odkazuje za primeranej aplikácie na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

24. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na vyhovenie žalobe na základe procesného útoku žalobcu (sporovej strany). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri ). Z vyššie uvedeného potom tiež vyplýva, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia ( ), nezakladá dôvodnosť odvolania podľa .

25. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu bola priznaná plná náhrada odvolacích trov.

27. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.