Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Ek-1512-2020.pdf
PDF · 147.99 KB
Case nature
Subarea
1Ek/1512/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČO: 64 948 242, so sídlom: Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, so sídlom: Šancová 1/A, 813 33 Bratislava-Staré Mesto proti povinným: 1.) HYDREX, s.r.o., IČO: 31 633 072, so sídlom: Partizánska ul. č. 1877, 962 05 Hriňová, 2.) STARTECH, s. r. o., IČO: 46 765 051, so sídlom: Mlynské nivy 70, 821 05 Bratislava, 3.) HC TECHNIKA, s.r.o., IČO: 46 777 776, so sídlom: Sabinovská 895, 082 21 Veľký Šariš, 4.) W.. C. J., L.: XX.X.XXXX, J.: B. A.. XXXX/XX, XXX XX Y.Ň., 5.) W.. I. J., L.: XX.X.XXXX, J.: D.K. XXX/XX, XXX XX K., 6.) K. J., L.: XX.X.XXXX, J.: B. A.. XXXX/XX, XXX XX Y., spoločne právne zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711, so sídlom: Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava o vymoženie 2.505.247,55 EUR s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Juraj Kovács, IČO: 45 029 113, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova 1, 979 01 Rimavská Sobota, pod č. exekúcie 336EX 33/21 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.10.2020 domáhal od povinných 1/ - 6/ vymoženia sumy vo výške 2.505.247,55 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice sp.zn. N 2413/2019, Nz 49009/2019, NCRls 50000/2019 zo dňa 04.12.2019 spísanej notárom JUDr. Tomášom Trellom, so sídlom Notárskeho úradu Mostová 2, Bratislava.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 18.01.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - JUDr. Juraj Kovács, IČO: 45 029 113, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova 1, 979 01 Rimavská Sobota, ktorý vedie exekúciu pod č. exekúcie 336EX 33/21.
3. Dňa 28.01.2021 povinní 1/ - 6/ prostredníctvom právneho zástupcu doručili súdnemu exekútorovi do elektronickej schránky písomné podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“. V predmetnom písomnom podaní právny zástupca povinných namietal najmä skutočnosť, že notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, a to najmä z dôvodu, že v čase podpísania notárskej zápisnice neexistoval dlh povinných, nakoľko títo sa nedostali do omeškania so splácaním záväzku. V čase spísania notárskej zápisnice existoval len záväzok v budúcnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky oprávnenému. V čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie dlh, ktorý v budúcnosti môže vzniknúť. Na základe uvedeného teda nemôže byť notárska zápisnice spôsobilým exekučným titulom, nakoľko nie je materiálne vykonateľná, vzhľadom na skutočnosť, že
peňažné plnenie, s vykonateľnosťou ktorého povinní súhlasili nebolo v čase spísania notárskej zápisnice splatné, a preto ani súdne vymáhateľné. Na záver právny zástupca povinných 1- 6/ navrhol exekúciu zastaviť. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaním návrhu povinných 1/ - 6/ na zastavenie exekúcie si právny zástupca neuplatnil.
4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený pričom vo vyjadrení uviedol, že v čase podpísania notárskej zápisnice neexistoval dlh povinných, nakoľko títo sa nedostali do omeškania so splácaním svojho záväzku uviedol, že toto považuje za nepravdivé a vyslovene ho popiera. Dlh povinných proti oprávnenému zo Zmluvy o úverovom rámci č. 000013/CORP/10/091 v znení viacerých dodatkov, naposledy dodatku č. 8 zo dňa 07.0.2019 v čase podpísania Notárskej zápisnice existoval, čo má preukazovať najmä výpis z bežného účtu povinného 1/ a existujúca zmluvná dokumentácia k úveru 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Notárskej zápisnice. K námietke povinných, že formulácia „až do sumy 2.650.000,- Eur je nepostačujúca uviedol oprávnený, že ju považuje rovnako za nepravdivú. Oprávnený predmetnú formuláciu považoval za správnu a postačujúcu, nakoľko táto vychádza zo zmluvne dojednanej výšky úverového rámca 2.650.000,- Eur, povinný 1/ úverový limit aj skutočne načerpal, pričom k zmene zostatku na bežnom účte dochádza pri každom jednotlivom pohybe na účte, čo preukázal výpisom z bežného účtu povinného 1/, kde je dňa 06.12.2019 uvedené nový zostatok úveru vo výške - 2.644.139,21 Eur. Ďalej oprávnený poukázal na to, že exekučným titulom je na účely Exekučného poriadku aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica pre účely jej vykonateľnosti obsahuje všetky náležitosti vyžadované ô 42 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Pre úplnosť oprávnený uviedol, že po zosplatnení úveru na základe listu zo dňa 15.06.2020 bola povinným poskytnutá lehota 3 dní odo dňa doručenia oznámenia na dobrovoľné splnenie dlhu a následne mohli povinní dlh dobrovoľne splniť až do dňa podania návrhu na začatie exekúcie zo strany oprávneného. V závere svojho písomného podania oprávnený, uviedol povinný 1/ v e-mailovej správe zo dňa 30.01.2021 deklaroval, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný zastupujúcou advokátskou kanceláriou z dôvodu chyby v komunikácii medzi povinným 1/ a bez informácie povinného 1/ o prebiehajúcich rokovaniach povinného 1/ a banky ako oprávneného, cit.: „... sa chcem ospravedlniť a informovať Vás, že chybou v komunikácii bol včera od nášho právneho zástupcu odoslaný návrh na zastavenie exekúcie z 18.01.2021. Náš právny zástupca ho odoslal bez môjho predchádzajúceho súhlasu, a bez informovania o mojej včerajšej komunikácii s Vami. Je pravdou, že sme súhlasili, aby návrh pripravili ale máme za to, že sme jasne žiadali aby ho nepodávali nakoľko sa snažíme rokovať a nájsť spoločné riešenia. Informoval som sa či to vedia zastaviť, no údajne vzhľadom na to, že to bolo odoslané elektronicky, už to nevedia zobrať späť.“ Oprávnený tiež poukázal na list povinného 1/ zo dňa 21.01.2021, ktorým písomne uznal pohľadávku, keď v druhom odseku listu uviedol: „Touto cestou by sme Vás chceli informovať, že načas spoločnosť v plnej výške uznáva horeuvedenú pohľadávku Vašej spoločnosti. Aktívne jednáme o získaní externých finančných zdrojov na jej úhradu v celku, alebo v častiach.“ Oprávnený navrhol návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť a oprávnenému priznať náhradu trov konania.
5. O podanom návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd rozhodol uznesením, sp. zn. 1Ek/1512/2020 zo dňa 31.05.2021 tak, že vo výroku I. zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), vo výroku II. oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov exekúcie, a vo výroku III. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 36,- Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie vyšší súdny úradník odôvodnil tak, že oprávnený ako veriteľ (banka) a povinný 1/ ako klient, a povinní 2/ a 3/ ako spoludlžníci uzatvorili Zmluvu o úverom rámci č. 000013/CORp/10/091 v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.04.2011, dodatku č. 2 zo dňa 30.04.2012, dodatku č. 3 zo dňa 17.01.2013, dodatku č. 4 zo dňa 22.11.2013, dodatku č. 5 zo dňa 19.12.2014, dodatku č. 6 zo dňa 02.03.2016, dodatku č. 7 zo dňa 12.12.2016 a dodatku č. 8 zo dňa 07.12.2019 (ďalej len ako „Zmluva o úvere 1“). Na základe Zmluvy o úvere 1 sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinným za dojednaných podmienok úver čerpaním úverového limitu na bežnom účte povinného 1/ do dojednanej výšky úverového limitu vo výške 2.650.000,- Eur. Povinní 1) až 3.) sa zaviazali za dohodnutých podmienok poskytnutý úver spoločne a nerozdielne zo Zmluvy o úvere 1 vrátiť spolu s príslušnými úrokmi a dohodnutými poplatkami. Pri plnení sa zaviazali poskytnúť potrebnú súčinnosť a splniť súvisiace záväzky zo Zmluvy o úvere 1, pričom mali vedomosť o tom, že časť obsahu Zmluvy o úvere 1 určujú Obchodné podmienky pre úvery podnikateľom. Povinnosť na plnenie dlhu vznikla
povinným 4,) až 6.) (ktorí sú spoločníci a konatelia povinného 1.) z titulu ručenia. Oprávnený a povinní 4.) až 6.) uzatvorili dňa 07.02.2019 Dohodu o ručení č. 000013H/CORP/10/091 (ďalej len ako „Dohoda“), na základe ktorej sa ako ručitelia zaviazali, že ak povinný 1.) voči oprávnenému nesplní záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere 1, uspokoja oprávneného ako ručitelia v celom rozsahu povinným 1.) nesplneného záväzku. Oprávnený využil svoje oprávnenie požadovať zaplatenie celého zostatku úveru 1 pred časom dohodnutým v Zmluve o úvere 1 a úver 1 sa stal splatným dňa 22.06.2020, a to na základe listu zo dňa 15.06.2020 označeného ako „Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru“, ktorým oprávnený vyzval povinného 1.) na úhradu celého zostatku úveru 1. Listom zo dňa 29.09.2020 oprávnený vyzval povinných 1.) až 3.) na úhradu celého zostatku úveru 1. Súčasne listom zo dňa 29.09.2020 vyzval oprávnený aj povinných 4.) až 6.) označeným ako „Výzva ručiteľom na úhradu záväzku“, v ktorom vyzval na úhradu celého zostatku úveru 1. Druhý nárok súd skutkovo posúdil tak, že tento vznikol na základe Zmluvy o vydávaní a používaní Kreditsných kariet a o Úverovom rámci č. 000013/CORP/11/091 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07.02.2019 (ďalej aj ako „Zmluva 2“). Predmetom Zmluvy 2 bol záväzok oprávneného - veriteľa (banky) vydať bankovú platobnú kartu alebo karty na meno klientom určeného držiteľa karty a poskytnúť v prospech klienta (povinného 1.) služby s tým spojené ako aj povinnosť oprávneného poskytnúť povinnému 1.) úver do sumy Úverového rámca vo výške 20.000,- Eur. Ku dňu 31.01.2019 bola suma povinnému 1.) poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 2.241,82 Eur. Oprávnený využil oprávnenie požadovať zaplatenie celého zostatku úveru 2 pred časom dohodnutým v zmluve 2 a úver 2 sa stal splatným dňom 22.06.2020 na základe listu - „Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru poskytnutého vo forme úverového rámca, ktorým bolo možné čerpať kreditnými kartami a výzva na úhradu a Oznámenie o zablokovaní a zrušení kreditnej karty č. 4603295000766971 a kreditnej karty č. 4603295000608900“. Týmto listom oprávnený vyzval povinného 1.) na úhradu celého zostatku úveru 2 poskytnutého na základe Zmluvy 2. Dôvodom na predčasné zosplatenie dlhov mala byť o.i. skutočnosť, že povinný 1.) ku dňu predčasnej splatnosti úveru bol v omeškaní s plnením záväzkov voči štátnym orgánom (čl. IX., bod 9.2.3. písm. a) Obchodných podmienok pre podnikateľov). Túto skutočnosť oprávnený preukázal komplexným reportom povinného 1.), ktorý vychádzal z údajov zverejnených jednotlivými štátnymi inštitúciami a veriteľmi povinného 1.) vypracovaný spoločnosťou Bisnode Česká republika, a.s.. Následne súd vykonal prieskum exekučného titulu z pohľadu, či spĺňa zákonom stanovené náležitosti na to, aby mohol byť akceptovaný za exekučný titul. Súd dospel k záveru, že predložená notárska zápisnica nemôže byť akceptovaná ako exekučný titul, pretože nie je materiálne vykonateľná. Prvým dôvodom materiálnej nevykonateľnosti je jej nejednoznačnosť v časti špecifikácie plnenia v nej uvedených povinností zo strany povinných osôb. Súdu sa nepáčilo množstvo kumulatívne stanovených podmienok na splnenie záväzku. Uviedol, že dokazovanie, či došlo k splneniu všetkých podmienok by presiahlo rámec preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k notárskej zápisnici predpokladaný v ustanovení § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, t.j. v rozsahu existencie zákonných náležitostí jednoznačne a nepochybne z notárskej zápisnice vyplývajúcich. Exekučný súd preto konštatoval, že právny záväzok povinných tak ako je uvedený v notárskej zápisnici nebolo možné považovať za vymedzený jednoznačným a nepochybným spôsobom a preto, z uvedeného dôvodu, nie je možné predloženú notársku zápisnicu považovať za materiálne vykonateľný exekučný titul vo vzťahu k povinným. Odkázal oprávneného s jeho nárokom na všeobecný súd. Ostatné náležitosti notárskej zápisnice súd posúdil tak, že pokiaľ ide o právnu otázku uznania dlhu z časového hľadiska vo vzťahu k existencii dlhu, v zásade platí pravidlo, že dlh musí existovať už v čase podpisovania notárskej zápisnice povinnými. K uznaniu dlhu ako spôsobu zabezpečenia záväzku prichádza do úvahy až potom ako dlh vznikol, teda keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi právo uvedené plnenie od dlžníka požadovať. Je potrebné pojmovo rozlišovať medzi „záväzkom", ako povinnosťou vyplývajúcou zo záväzkového právneho vzťahu, ktorá vzniká okamihom uzatvorenia záväzkovo právneho vzťahu a „dlhom", ktorým je konkrétna povinnosť, ktorá vzniká ku dňu dohodnutému v tomto záväzkovo právnom vzťahu - v zmluve. Bližšie to už vo vzťahu na prejednávaný prípad nerozoberal. Keďže súd predloženú notársku zápisnicu považoval vo vzťahu k povinným za nespôsobilý exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku pre nedostatok materiálnej vykonateľnosti, v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku ju zastavil. Súd o trovách rozhodol tak, že trovy oprávneného nepovažoval za účelne vynaložené a preto mu ich náhradu nepriznal. O trovách exekúcie povinného nerozhodoval, nakoľko ten si ich náhradu v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnil. Vzhľadom k tomu, že napadnutým uznesením došlo k zastaveniu celej exekúcie z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému, súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora oprávnenému. Súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36,- Eur s DPH.
6. Proti tomuto uzneseniu podal dňa 16.06.2021 (v zákonnej lehote) oprávnený sťažnosť a žiadal, aby napadnuté uznesenie zruší a vec vráti vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nesúhlasil so záverom súdu o nemožnosti stanovenia podmienok na plnenie dlhu. Poukázal na to, že súčasťou notárskej zápisnice je kompletná zmluvná dokumentácia vzťahujúca k úveru 1 a úveru 2, vrátane zmlúv a dodatkov ako aj príslušné obchodné podmienky k poskytnutým úverom. V exekučnom konaní boli navyše súdu predložené aj ďalšie listiny, ktoré súvisia s úverom a s nadobudnutím ich splatnosti. Oprávnený uviedol, že existenciu dlhu súdu preukazoval výpisom z kartového účtu, z ktorého je zrejmé, že vymáhaná suma vo výške 2.505.247,55 Eur bola povinnými skutočne čerpaná, ako aj preukázanie skutočností, že povinný bol ku dňu predčasnej splatnosti úveru 1 v omeškaní s plnením záväzkov voči štátnym orgánom. Oprávnený súdu predložil aj výpis z kartového účtu, z ktorého je zrejmé, že povinný 1.) čerpal kreditnou kartou úverový limit úveru 2 a ku dňu vystavenia výpisu je dlžná suma vo výške 2.092,34 Eur. Zároveň bol súdu predložený komplexný report povinného 1.), ktorým sa preukazovalo omeškanie s plnením záväzkov voči štátnym orgánom. Oprávnený vyčíslil zostatok úveru 1 ku dňu 30.09.2020 na sumu 2.505 247,55 Eur a zároveň vysvetlil započítanie platby vo výške 472,90 Eur na pohľadávku z úver 1 od platiteľa Píla Rosík,s.r.o. Ďalej vysvetlil spôsob akým sa po každom pohybe na bežnom účte generujú výpisy k účtu. Ozrejmil, že úver 1 sa týka čerpania úverového limitu na bežnom účte povinného 1.) (pozn. kontokorent) a úver 2 sa týka kreditnej karty a teda úverového limitu k tejto karte. Informácie zaslané v rámci konania považuje oprávnený za dostatočné na preukázanie oprávnenosti podania návrhu na vykonanie exekúcie. Preto je preňho zarážajúci záver exekučného súdu o tom, že exekúciu po vydaní poverenia zastavil. Podľa názoru oprávneného, predložená notárska zápisnica a jej prílohy obsahujú presnú individualizáciu oprávneného a povinných, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia. Poukazuje na to, že od vydania poverenia až do zastavenia exekúcie napadnutým uznesením sa obsah notárskej zápisnice ako exekučného titulu nezmenil. A napriek tomu súd svoj názor nepredvídateľne a náhle zmenil bez náležitého, zrozumiteľného a nespochybniteľného zdôvodnenia zmeny prístupu, čím vniesol do existujúcich právnych vzťahov medzi oprávneným a povinnými právnu neistotu a rovnako tak vzbudil dôvodné pochybnosti o nestrannosti samotného exekučného súdu. Takýto prístup Exekučného súdu považuje za narušujúci princíp predvídateľnosti práva. Oprávnený ďalej namietal činnosť súdu v tom, že pri rozhodovaní rozhodol nad rámec dôkazov a skutkového stavu uvádzaného povinnými v návrhu na zastavenie exekúcie a vyjadreniach povinných k návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinných, ktorí okrem tvrdení o i) neexistencii dlhu, ii) nevykonateľnosti notárskej zápisnice a iii) poukázaní na (pre prípad exekúcie č.k. 1Ek/1512/2020 nepoužiteľné) uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 183/2011-16 nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval dôvod pre ktorý by malo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Oprávnený ďalej nesúhlasil s názorom súdu o tom, že sa má so svojim nárokom obrátiť na všeobecný súd. Uviedol, že každá notárska zápisnica podlieha preskúmavacej povinnosti exekučného súdu v rozsahu určenom exekučným poriadkom, a to počas celej doby exekučného konania. Záver o tomto prieskume sa nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Základným účelom exekučného konania je vymoženie pohľadávky oprávneného, a to na úkor povinného. Notárska zápisnica je verejnou listinou, t. j. dôkazné bremeno leží na Povinných, ktorí jej obsah rozporujú a ktorí v tomto prípade nijako nepreukázali, že skutočnosti v nej uvedené nie sú dané, resp. sú nepravdivé. Je toho názoru, že dlh v čase uzatvorenia notárskej zápisnice existoval. A to, že tento dlh ešte nebol splatný nemal žiadny vplyv na platnosť vyhlásení povinných v nej urobených. Splatnosť dlhu je relevantná totižto iba pre jej vykonateľnosť. Oprávnený s argumentom súdu o množstve kumulatívnych podmienok nesúhlasí. Skutočnosť, že súd sa v množstve podmienok (resp. v rozsahu práv a povinností zmluvných strán zmluvy o úvere 1) nevyzná a/alebo ich nedokáže relevantným spôsobom posúdiť neznamená, že táto skutočnosť má za následok materiálnu nevykonateľnosť notárskej zápisnice. Notárska zápisnica, na základe ktorej bolo vydané Poverenie obsahuje vyhlásenie povinných, podľa ktorého v prípade nesplnenia záväzkov vyplývajúcich z príslušnej zmluvnej dokumentácie k úveru 1 a úveru 2 za podmienok v nej uvedených výslovne súhlasia s tým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Notárska zápisnica bola riadne povinnými osobami podpísaná. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že povinní podpísaním notárskej zápisnice súhlasili s vykonaním exekúcie na vymoženie presne špecifikovaného záväzku, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere 1 a zmluvy o úvere 2, a ktorých existencia ku dňu spísania notárskej zápisnice bola súdu zo strany oprávneného preukázaná výpisom z bežného účtu povinného 1 č.ú: IBAN SK66 1111 0000 0066 1190 1008 zo dňa 04.12.2019, v ktorom je uvedené, že nový zostatok Úveru 1 je - 2.649.907,39 Eur, výpisom z kartového účtu povinného 1 ku dňu 31.05.2020, z ktorého je zrejmé, že
povinný 1 čerpal kreditnou kartou úverový limit Úveru 2 a ku dňu vystavenia výpisu je dlžná suma vo výške 2.092,34 Eur, existujúcou zmluvnou dokumentáciou k úveru 1 a úveru 2, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice. Podľa názoru oprávneného notárska zápisnica spĺňa všetky požadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 47 Notárskeho poriadku ako aj ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a preto by mala byť exekučným súdom akceptovaná ako exekučný titul.
7. Povinní sa k sťažnosti napriek riadne doručenej výzve nevyjadrili.
8. O podanej sťažnosti povinného súd rozhodol dňa 18.01.2022 tak, že vo výroku I. uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1512/2020 zo dňa 31.05.2021 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a rozhodnutie a vo výroku II. oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov exekúcie. V zrušujúcom uznesení súd konštatoval, že napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci je arbitrárne a zmätočné. Vysvetlil čo sa rozumie pod právnym posúdením. V danom prípade vyšší súdny úradník nedostatočne zistil skutkový stav veci, a zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach oprávneného a povinného. Ďalej v zrušujúcom uznesení súd uviedol, že prvé pochybenie na strane súdu nastalo už v úvode, keď bol doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd nesprávne posúdil okruh osôb, ktoré mohli návrh na zastavenie exekúcie podať. Správne síce uviedol skutkový stav, kedy v bode 21. napadnutého uznesenia uviedol, že povinnému 1/ bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené do elektronickej schránky dňa 21.01.2021, povinnému 2/ do elektronickej schránky dňa 21.01.2021, povinnému 3/ do elektronickej schránky dňa 06.02.2021, povinnému 6/ do vlastných rúk dňa 08.02.2021. Opomenul sa však zaoberať následkom neúspešného doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 4.) a povinnému 5.). Obmedzil sa len na konštatovanie o tom, že povinní 1.) až 6.) podali spoločne prostredníctvom právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie a že tento návrh bol podaný v zákonom stanovenej lehote. Bez akéhokoľvek zdôvodnenia priznal účinky návrhu na zastavenie exekúcie aj voči povinnému 4.) a 5.), a to aj napriek tomu, že im upovedomenie o začatí exekúcie nebolo doručené. Význam doručenia tohto protokolu zo strany súdneho exekútora má totižto vplyv na rôzne procesné práva a povinnosti strán ako aj na ďalšie procesné úkony, ktoré môže súdny exekútor realizovať. Jedným z procesných práv, ktoré sú naviazané na okamih doručenia upovedomenia o začatí exekúcie je aj plynutie lehôt, napr. na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, podanie sťažnosti v exekúcii, príp. iných podaní. Tým, že sa súd v napadnutom uznesení opomenul vysporiadať s touto skutočnosťou, vykazuje toto rozhodnutie vadu, pre ktorú musí byť zrušené. Druhé pochybenie na strane súdu sa týka jeho prieskumnej činnosti. Je nesporné, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na podklade exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica. V tejto súvislosti súd konajúc vyšším súdnym úradníkom spôsob posudzovania notárskej zápisnice vykonal nedostatočne, čomu zodpovedá aj odôvodnenie napadnutého uznesenia, kedy ako jediný dôvod pre zastavenie exekúcie uviedol, že v notárskej zápisnici existuje množstvo kumulatívnych podmienok na povinnosť povinných plniť dlh. Tomuto záveru absentovalo akékoľvek zdôvodnenie, teda v čom konkrétne bola vzhliadnutá zmätočnosť a nejednoznačnosť notárskej zápisnice. Tvrdenie o tom, že „z takto formulovaného záväzku povinných je zrejmé, že plnenie povinného voči oprávnenému je viazané na také množstvo kumulatívnych podmienok, že to presahuje rámec vykonávacieho konania a nemožno takto určený záväzok povinného uvedený v notárskej zápisnici (vzhľadom na mimosúdny spôsob jej vzniku) považovať za vymedzený jednoznačným a nepochybným spôsobom tak, ako to predpokladajú ustanovenia Exekučného poriadku“ tak ako je uvedené v bode 24 napadnutého uznesenia je neakceptovateľné pri posudzovaní exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica. V tejto súvislosti súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Plnenie na základe notárskej zápisnice má pôvod v procesnom práve (teda bez ohľadu na jeho hmotnoprávny titul). Notárska zápisnica (ako verejná listina) osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených do doby, kým nie je preukázaný opak, platí teda prezumpcia jej správnosti. Spôsobilým exekučným titulom (v zmysle pravidiel Exekučného poriadku) sa však notárska zápisnica stáva až vtedy, ak spĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v notárskej zápisnici. To, že dlh povinného nebol splatný v okamihu jej vyhotovenia, nemá žiaden vplyv na platnosť vyhlásenia urobeného v zápisnici. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie a jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako vykonateľnosť iných rozhodnutí podľa príslušných predpisov procesného práva. Formálna stránka
spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice podľa Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí predpísaných Exekučným poriadkom. Aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, jej obsah musí byť určený presným a nepochybným spôsobom, teda musí notárska zápisnica obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia (nález Ústavného súdu sp.zn. I.ÚS 5/2000). Pri posudzovaní notárskych zápisníc teda nastane situácia, kedy súd na jednej strane musí rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode, avšak s jedným obmedzením. Súd pri posudzovaní notárskych zápisníc musí dbať na to, či sú takouto súkromnoprávnou dohodou zachované princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné trvať. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je považovaný za ustálenú súdnu prax. Tento záver vyplýva jednak z nálezu č. k. I. ÚS 5/00 z 13. júla 2000, v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly dodržania zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj Exekučný poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi (§ 53 ods. 3 písm. h) - nález Ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 33/2020). Súd teda mal ex offo preskúmať predložený exekučný titul, ktorým je Notárska zápisnica ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a následne aj pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie. Keďže súd konajúc vyšším súdnym úradníkom uvedený prieskum riadne nevykonal, došlo k takému nedostatku, ktorý musí byť napravený. Ďalším nedostatkom napadnutého uznesenia bola absencia vysporiadania sa s dôvodmi, ktoré boli uvedené v návrhu povinných na zastavenie exekúcie. Totižto pri posudzovaní prípadu súd ex offo posudzuje niektoré skutočnosti tak ako je uvedené vyššie vždy. Tieto skutočnosti posudzuje v priebehu celého konania. Avšak súd nesmie opomenúť aj na dôvody, ktoré sú účastníkmi konania predkladané na obranu svojich práv. Na to, aby rozhodnutie bolo predvídateľné a právne udržateľné, sa súd musí s argumentmi, ktoré sú pre prejednávaný prípad relevantné vysporiadať a náležite ich odôvodniť. Pokiaľ sa s nimi nevysporiada, rozhodnutie je nedostatočné a neposkytuje stranám ochranu a nie je dostatočným podkladom pre vyriešenie ich vzťahov. V napadnutom uznesení absentovalo odôvodnenie o námietke povinného k neexistencii dlhu v čase podpisu notárskej zápisnice, a o posudzovaní splatnosti dlhu vo vzťahu k materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. V napadnutom uznesení síce vyšší súdny úradník uviedol odsek kde spomínal splatnosť dlhu, ale daný text nebol aplikovaný na zistený skutkový stav. Ďalej v napadnutom uznesení absentovalo skutkové a právne posúdenie predmetu plnenia a s tým súvisiacej výšky a času plnenia vyplývajúceho z notárskej zápisnice. Uvedené vyplýva z námietky povinných o neurčitosti formulácie predmetu plnenia z úveru 1 (pozn. úver 2 nebol povinnými spochybňovaný). Vyšší súdny úradník musí zodpovedať na tieto relevantné argumenty povinných, pretože nimi bola napadnutá materiálna vykonateľnosť exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti zrušujúceho uznesenia a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1512/2020 zo dňa 31.05.2021 v celom rozsahu zrušil v zmysle § 250 ods. 2 CSP a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Úlohou vyššieho súdneho úradníka v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom súdu, t.j. vyšší súdny úradník musí opätovne preskúmať predložený exekučný titul, vysporiadať sa s námietkami povinných v návrhu na zastavenie exekúcie, a opätovne vo veci rozhodnúť. (výrok I. tohto uznesenia)
9. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu.
15. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
17. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že v zrušujúcom uznesení súd vzhliadol pochybenie na strane vyššieho súdneho úradníka v súvislosti s posúdením okruhu osôb, ktoré mohli podať návrh na zastavenie exekúcie, súd pri opätovnom rozhodovaní o návrhu povinných na zastavenie exekúcie opätovne posúdil okruh osôb, ktoré mohli podať návrh na zastavenie exekúcie, ako aj tú skutočnosť či podaný návrh povinných na zastavenie exekúcie má odkladný účinok, a v tejto súvislosti súd uvádza, že po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinných a oprávneného súd konštatuje, že povinnému 1/ bolo upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 19.01.2021 do elektronickej schránky dňa 21.01.2021, povinnému 2/ do elektronickej schránky dňa 21.01.2021, povinnému 3/ do elektronickej schránky dňa 06.02.2021, povinnému 6/ do vlastných rúk dňa 08.02.2021. Povinnému 4/ bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené do vlastných rúk dňa 24.02.2021 a povinnému 5/ bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené do vlastných rúk dňa 04.03.2021. Návrh povinných na zastavenie exekúcie, ktorý podali prostredníctvom právneho zástupcu bol súdnemu exekútorovi doručený do elektronickej schránky dňa 28.01.2021. Keďže povinní 4/, 5/ a 6/ sú štatutárnymi zástupcami a spoločníkmi povinného 1/, povinný 5/ je súčasne štatutárnym zástupcom povinného 2/, a povinný 4/ je štatutárnym zástupcom povinného 3/, a súd má za preukázané, že splnomocnenie udelili právnemu zástupcovi všetci povinní
už dňa 28.01.2021, teda o prebiehajúcej exekúcii vedeli všetci povinní, preto súd konštatuje, že návrh povinných na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej lehote a má odkladný účinok.
19. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie po zohľadnení vykonaných opráv návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil istinu z Úveru 1 vo výške 2.504.774,65 EUR, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 1M EURIBOR + 2,95% p.a. zo sumy 2.504.774,65 EUR od 23.06.2020 do zaplatenia; dlžnú sumu istiny z Úveru 2 vo výške 2092,34 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 30 % zo sumy 2092,34 Eur od 23.06.2020 do zaplatenia súdnym poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 EUR; a trovy exekúcie vrátane trov za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora, a to na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica sp.zn. N 2413/2019, Nz 49009/2019, NCRls 50000/2019 zo dňa 04.12.2019 spísaná notárom JUDr. Tomášom Trellom, so sídlom Notárskeho úradu Mostová 2, Bratislava.
20. Exekučná notárska zápisnica je tzv. solemnizačnou notárskou zápisnicou v zmysle ust. § 46 Notárskeho poriadku, t.j. notárskou zápisnicou obsahujúcou právny úkon, ktorý formuluje notár takým spôsobom, aby jeho obsah zodpovedal vôli účastníkov ako aj právnym predpisom a neodporoval dobrým mravom. Táto notárska zápisnica je zároveň verejnou listinou (ust. § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku), pri ktorej platí prezumpcia správnosti podľa ust. § 205 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok. Skutočnosť, že notárska zápisnica je verejnou listinou, je významnou z hľadiska lepšej vymožiteľnosti práva účastníkov daného úkonu. Skutočnosti uvedené vo verejnej listine sa považujú za dané, pokiaľ ich niekto nevyvráti, t.j. dôkazné bremeno leží na tých, ktorí jej obsah rozporujú, v tomto prípade leží dôkazné bremeno na povinnom.
21. Základnými predpokladmi vedenia exekúcie voči dlžníkovi sú vykonateľný exekučný titul a skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Vo všeobecnosti sa pod vykonateľnosťou rozumejú účinky exekučného titulu umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú v exekučnom titule, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Právna teória rozoznáva vykonateľnosť materiálnu a formálnu. V prípade exekučnej notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní zákonom predpísaných náležitostí notárskej zápisnice upravených v ust. § 47 Notárskeho poriadku. Formálna vykonateľnosť nastáva však až vtedy, keď márne uplynie lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá je v nej obsiahnutá. Osobitosť exekučnej notárskej zápisnice spočíva v tom, že potvrdenie o vykonateľnosti sa na tejto zápisnici na rozdiel od iných exekučných titulov nevyznačuje (ust. § 46 ods. 2 Exekučného poriadku). Materiálna vykonateľnosť exekučnej notárskej zápisnice je naplnená vtedy, keď obsahuje osobu oprávneného, osobu povinného a náležitosti predpísané v ust. § 45 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, t.j. konkretizáciu právneho záväzku čo do jeho rozsahu a obsahu (právny dôvod, predmet a čas plnenia) a súhlas povinného s vykonateľnosťou zápisnice. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je o.i. aj to, či osoby označené v zápisnici skutočne existujú (resp. či skutočne existovali v čase spísania zápisnice), a teda či nejde o tzv. „non subjekt“. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu aj to, či sú dotknuté osoby dostatočne individualizované, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie a vymedzenie obsahu a rozsahu plnenia. Splnenie podmienky vykonateľnosti skúma exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a to aj ex offo.
22. Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaný z exekučného titulu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2011, sp.zn. 5 Cdo 193/2011). V štádiu exekučného konania nie je súd oprávnený preskúmavať vecnú (hmotnoprávnu) stránku exekučného titulu (viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 03.05.2011, č.k. III. ÚS 41/2011-31). Exekučný súd je viazaný obsahom exekučného titulu a je povinný z neho vychádzať. V rámci exekučného konania je teda súd oprávnený skúmať jedine procesnoprávne predpoklady exekučného titulu. Inak povedané, exekučný titul nemôže byť exekučným súdom posúdený ako rozporný so zákonom z dôvodu hmotnoprávnych pochybení. Jedinou výnimkou širšej prieskumnej právomoci exekučného súdu pri vydávaní poverenia sú spotrebiteľské zmluvy. Prekročenie prieskumnej právomoci exekučného súdu pri posudzovaní exekučného titulu, dôsledkom ktorého by bolo zamietnutie návrhu na vydanie poverenia a následné zastavenie exekučného konania by znamenalo odmietnutie spravodlivosti, t.j. porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR sa výkon exekučného titulu nepochybne považuje za integrálnu súčasť
súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (viď nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.07.2000, sp.zn. I. ÚS 5/2000). Z uvedeného je zrejmé, že tak ako je potrebné dôsledne rozlišovať medzi právomocou súdov v nachádzacom (základnom) konaní a právomocou exekučného súdu, je potrebné túto právomoc obdobným spôsobom rozlišovať aj vo vzťahu k exekučným notárskym zápisniciam napriek tomu, že týmto exekučným titulom nepredchádzalo základné konanie. Osobitným argumentom je nepochybne aj to, že notárska zápisnica má povahu verejnej listiny, ktorá disponuje prezumpciu správnosti svojho obsahu. V prípade, že by exekučný súd skúmal exekučný titul z hľadiska hmotného práva, išlo by o výkon právomoci ultra vires, dôsledkom čoho by by bolo zastavenie exekúcie nezákonné.
23. K námietke povinných, že v čase spísania notárskej zápisnice dlh povinných neexistoval, nakoľko povinní sa nedostali do omeškania so splácaním záväzku, a teda notárska zápisnica je materiálne nevykonateľná vzhľadom na skutočnosť, že peňažné plnenie s vykonateľnosťou ktorého povinní súhlasili nebolo v čase spísania notárskej zápisnice splatné, a preto ani súdne vymáhateľné, súd uvádza, že z notárskej zápisnice je zrejmé, že táto bola spísaná dňa 04.12.2019 (táto skutočnosť medzi účastníkmi nie je ani sporná). Z výpisu bankového účtu povinného 1/ vedeného v UniCredit Banke, a.s. č. SK66 1111 0000 0066 1190 1008 je zrejmé, že dňa 04.12.2019 bol zostatok na tomto účte - 2.649.907,39 Eur. Teda súd konštatuje, že je preukázané, že dlh povinných v čase spísania notárskej zápisnice existoval. Samotná skutočnosť, že dlh povinných nebol splatný v okamihu vyhotovenia exekučnej notárskej zápisnice, nemá žiaden vplyv na platnosť vyhlásenia urobeného v zápisnici, čo v praxi znamená, že splatnosť dlhu je relevantná iba pre vykonateľnosť notárskej zápisnice a nie pre jej platnosť. Argument povinných, podľa ktorého nemožno súhlasiť s vykonateľnosťou v čase, kedy pohľadávka povinných ešte nie je splatná, neobstojí najmä z dôvodu, že je ťažko predstaviteľné, že účastníci spíšu prostredníctvom notára notársku zápisnicu o uznaní dlhu bez súhlasu povinnej osoby s jej vykonateľnosťou, a povinná osoba tento súhlas udelí až v čase, keď bude v reálnom omeškaní. Uvedené potvrdzuje aj súdna prax, podľa ktorej: „Tak, ako exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a nemôže naprávať chyby alebo nedostatky exekučného titulu, nemôže ani - z hľadiska hmotnoprávneho práva - preskúmavať právny vzťah účastníkov založený prejavmi vôle urobenými vo forme notárskej zápisnice, lebo by to bolo nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. (viď IV. ÚS 20/06 a tiež I. ÚS 120/2012). V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o.i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.“ (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.12.2013, sp.zn. 7ECdo 241/2013).
24. K námietke povinných, že výška dlhu ako aj čas plnenia musia byť presne uvedené v notárskej zápisnici, nestačí odvolať sa iba na zmluvu o úvere formou „až do sumy 2.650.000,-€“, a že v danom prípade predmet plnenia, teda dlh povinného nie je dostatočne určitý a ani nie je zrejmé, kedy a v akej výške došlo k poskytnutiu plnenia zo strany oprávneného súd uvádza, že z predloženej notárskej zápisnice má súd za preukázané, že predmet a čas plnenie bol dohodnutý ako „Povinnosť Povinnej osoby 1, Povinnej osoby 2 a Povinnej osoby 3 zaplatiť Oprávnenej osobe Úver 1 spolu s príslušenstvom podrobnejšie určenými v Zmluve o úvere 1 a v článku I. bode 1/ Notárskej zápisnice v lehote a spôsobom určenými v Zmluve o úvere 1 a v článku I. bode 1/ Notárskej zápisnice a povinnosť Povinnej osoby 1, Povinnej osoby 2 a Povinnej osoby 3 zaplatiť Oprávnenej osobe Úver 1 spolu s príslušenstvom v prípade výpovede Úverového limitu v deň, kedy uplynie výpovedná lehota ako je určená v Zmluve o úvere 1 a povinnosť Povinnej osoby 1, Povinnej osoby 2 a Povinnej osoby 3 zaplatiť Oprávnenej osobe Úver 1 spolu s príslušenstvom v prípade, ak nastane predčasná splatnosť Úveru 1 s príslušenstvom z dôvodov uvedených v Obchodných podmienkach pre úvery podnikateľom v deň, kedy nastane predčasná splatnosť Úveru 1 alebo v prípade ak nastane predčasná splatnosť Úveru 1 na základe Oznámenia o predčasnej splatnosti z dôvodov uvedených v Zmluve o úvere 1 alebo v Obchodných podmienkach pre úvery podnikateľom v deň uvedený v Oznámení o predčasnej splatnosti, povinnosť
Povinnej osoby 1, Povinnej osoby 2 a Povinnej osoby 3 zaplatiť Oprávnenej osobe Úver 2 spolu s príslušenstvom podrobnejšie určenými v Zmluve o úvere 2 a v článku I. bode 2/ Notárskej zápisnice v lehote a spôsobom určenými v Zmluve o úvere 2 a v článku I. bode 2/ Notárskej zápisnice, povinnosť Povinnej osoby 4 zaplatiť Oprávnenej osobe Úver 1 spolu s príslušenstvom v lehote vo výzve Oprávnenej osoby a ak nie je vo výzve určená, tak do 5 (slovom piatich) dní od doručenia tejto výzvy v prípade, ak Povinná osoba 1, nezaplatí Oprávnenej osobe úver 1 s príslušenstvom podrobnejšie určenými v Zmluve o úvere 1 a článku I. bode 1/ Notárskej zápisnice v lehote a spôsobom určenými v Zmluve o úvere 1 a v článku I. bode 1/ Notárskej zápisnice, povinnosť Povinnej osoby 5 zaplatiť Oprávnenej osobe Úver 1 spolu s príslušenstvom v lehote vo výzve Oprávnenej osoby a ak nie je vo výzve určená, tak do 5 (slovom piatich) dní od doručenia tejto výzvy v prípade, ak Povinná osoba 1, nezaplatí Oprávnenej osobe úver 1 s príslušenstvom podrobnejšie určenými v Zmluve o úvere 1 a článku I. bode 1/ Notárskej zápisnice v lehote a spôsobom určenými v Zmluve o úvere 1 a v článku I. bode 1/ Notárskej zápisnice a povinnosť Povinnej osoby 6 zaplatiť Oprávnenej osobe Úver 1 spolu s príslušenstvom v lehote vo výzve Oprávnenej osoby a ak nie je vo výzve určená, tak do 5 (slovom piatich) dní od doručenia tejto výzvy v prípade, ak Povinná osoba 1, nezaplatí Oprávnenej osobe úver 1 s príslušenstvom podrobnejšie určenými v Zmluve o úvere 1 a článku I. bode 1/ Notárskej zápisnice v lehote a spôsobom určenými v Zmluve o úvere 1 a v článku I. bode 1/ Notárskej zápisnice.“ Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za preukázané, že z obsahu Notárskej zápisnice jednoznačne vyplýva, že povinní 1/ až 3/ majú povinnosť zaplatiť oprávnenému úver 1 spolu s príslušenstvom v prípade úverového limitu v deň, kedy uplynie výpovedná lehota ako je určená v Zmluve o úvere 1 alebo ak nastane predčasná splatnosť Úveru 1 z dôvodov uvedených v Obchodných podmienkach v deň, kedy nastane predčasná splatnosť Úveru 1 alebo v prípade ak nastane predčasná splatnosť Úveru 1 na základe Oznámenia o predčasnej splatnosti z dôvodov uvedených v Zmluve o úvere 1 alebo v Obchodných podmienkach pre úvery podnikateľom v deň uvedený v Oznámení o predčasnej splatnosti. Oprávnený využil svoje právo požadovať zaplatenie celého zostatku Úveru 1 pred časom dohodnutým v Zmluve o úvere 1 a Úver 1 sa stal splatným dňa 22.06.2020, a to na základe listiny označenej ako „Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru“ datovanej dňom 15.06.2020. Pre úplnosť súd uvádza, že predmetná listina bola oprávneným predložená súdu v rámci návrhu na vykonanie exekúcie. V predmetnom oznámení je špecifikovaný dôvod predčasnej splatnosti úveru a to citovaním článku 9, bodu 9.2 odsek 9.2.1., odsek 9.2.3. písm. a), odsek 9.2.4. písm. f) Obchodných podmienok pre úvery Podnikateľom. Podľa uvedeného bodu dôvodom predčasnej splatnosti úveru, ktorého istina s úrokmi, poplatkami a iným príslušenstvom sa stáva splatná Oznámením o predčasnej splatnosti ak viac ako tri pracovného dni trvá omeškanie klienta s platením splatnej sumy istiny alebo čo aj len jednej splátky istiny alebo splatnej sumy úrokov podľa Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným 1/, ak je klient (povinní 1/) v omeškaní s plnením svojich finančných záväzkov voči štátnym orgánom, a ak klient porušil akúkoľvek inú svoju povinnosť podľa Zmluvy o úvere alebo inej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným 1/. Skutočnosť, že povinný 1/ bol v omeškaní s plnením svojich finančných záväzkov voči štátnym orgánom oprávnený preukázal listinou označenou ako „Komplexný report povinného“ v rámci opravy návrhu zo dňa 22.12.2020. V prípade povinných 4 - 6, ktorí sú ručiteľmi Úveru 1 vyplýva z notárskej zápisnici ich jednoznačná povinnosť zaplatiť oprávnenému Úver 1 v lehote určenej vo výzve oprávneného, a ak nie je vo výzve lehota určená, tak do piatich dní od doručenia takejto výzvy v prípade, že povinný 1 oprávnenému neuhradil Úver 1. Povinní 4 - 6 boli oprávneným vyzvaný na úhradu celého zostatku Úveru 1 listinou označenou ako „Výzva ručiteľom na úhradu záväzku“ datovanou dňom 29.09.2020. Predmetná listina bola oprávneným predložená k návrhu na vykonanie exekúcie. Čo sa týka povinnosti oprávneného poskytnúť dohodnutý úverový rámec zo Zmluvy o úvere 1 v znení dodatkov súd uvádza, že má za preukázané, že oprávnený dohodnutý úverový rámec povinnému 1 poskytol, a to najmä z výpisu bankového účtu povinného 1/ zo dňa 04.12.2019. Pre úplnosť súd uvádza, že právny záväzok (či už jednostranný alebo dvojstranný) nemusí byť v exekučnej notárskej zápisnici priamo obsiahnutý, podstatné je len to, aby tento záväzok v exekučnej notárskej zápisnici bol špecifikovaný v rozsahu náležitostí podľa ust. § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
25. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že povinní v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedli, ani relevantným spôsobom nepreukázali okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom, a sú splnené obidva predpoklady na vedenie exekúcie - vykonateľný exekučný titul a to, že povinní dobrovoľne nesplnili povinnosť uloženú im exekučným titulom, preto súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.).
26. S poukazom na ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
27. S poukazom na ust. § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
28. S poukazom na ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
29. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, povinní nemajú nárok na náhradu trov konania, a oprávnený mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko zo súdneho spisu má súd za preukázané, že oprávnený nie je v konaní zastúpený advokátom, v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie mu tak žiadne trovy konania nevznikli, preto súd oprávnenému trovy konania nepriznal (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.