Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sa-9-2021.pdf
PDF · 161.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom doc. JUDr. Petrom Molitorisom, PhD. v právnej veci žalobcu H. F., nar. XX.XX.XXXX bytom X. F. 8, XXX XX F. J., právne zastúpeného JUDr. Lenkou Polák Csikyovou, advokátkou so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, Zádielska 2, 043 32 Košice o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. N./ N zo dňa XX.XX.XXXX na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. N./N z 6. apríla XXXX a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník č. L z 9. februára XXXX a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania..
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žiadosťou o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu nákladov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla doručenou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) dňa 30. 11. 2020 žalobca požiadal o priznanie predmetného peňažného príspevku. V žiadosti žalobca uviedol, že poberá dávky dôchodkového poistenia a je držiteľom preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby. Žiadosť odôvodnil potrebou návštev súrodencov, svokrovcov. Ako spoločne posudzovanú osobu uviedol svoju manželku. Prílohou žiadosti predložil vyhlásenie o majetku na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu, v ktorom vyhlásil, že nevlastní majetok v hodnote presahujúcej 39.833 EUR
2. Ďalej k žiadosti predložil potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka 2019 týkajúce sa spoločne posudzovanej osoby, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29. 11. 2000 o 18 a 28. 11. 2019 zvýšení invalidného dôchodku podľa § 82 a § 293 dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.).
3. Na dokumentovanie zdravotného stavu žalovaný predložil lekárske správy a to Lekársky nález na účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu zo dňa 16.11.2020, nález z neurologického vyšetrenia zo dňa 29. 9. 2020, cievneho vyšetrenia z 19. 10. 2020, rehabilitačného vyšetrenia z 21. 10. 2020, ortopedického vyšetrenia z 25. 9. 2020 a hematologického vyšetrenia z 16.09.2020.
4. Na základe žiadosti žalobcu prvostupňový správny orgán vydal lekársky posudok zo dňa 31. 01. 2021 vypracovaný H.. E. D., posudkovou lekárkou.
5. V lekárskom posudku bola stanovená miera funkčnej poruchy žalobcu na 30 %, pričom bolo konštatované, že žalobca sa lieči na degeneratívne poškodenie axiálneho skeletu a váhonosných kĺbov, ktoré mu spôsobujú poruchy statodynamiky driekovej krčnej chrbtice a časté prejavy nervového a svalového dráždenia, bez poruchy zvieračov. Stav po artroskopii pravého kolena, po ktorej realizované včasné neurologické, rehabilitačné a ortopedické vyšetrenia ukázali len ľahké obmedzenie hybnosti oboch kolien a chôdzu s vychádzkovou palicou.
6. Najzávažnejším zdravotným postihnutím sú podľa posudkového lekára poruchy funkcie chrbtice, ktoré podmieňujú mieru funkčnej poruchy 30 %. Na vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a prípadné kompenzácie je potrebná podľa zákona č. 447/2008 Z. z. miera funkčnej poruchy 50 %. Záverom posudku bolo preto konštatované, že žalobca nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a nepatria mu ním požadované kompenzácie.
7. Z obsahu lekárskeho posudku zo dňa 31. 01. 2021 tiež vyplýva, že objektívny nález zo zistení z predložených lekárskych správ, na základe ktorých bolo určené diagnostického funkčné hodnotenie. V časti A posudku podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 447/2008 Z. z. boli ako klinické diagnózy (podľa MKCH 10) uvedené: A.1.) Poškodenie driekových medzistavcových platničiek s radikulopatiou A.X.) D. bilaterálna A.X.) R. lymfedém
V časti B posudku boli ako druh zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. uvedené:
B.1.) poruchy chrbtice - s trvalým postihnutím a častými recidívami dráždenia nervov a svalov XII.A.1.b) 30% B.2.) obmedzenie funkcie v kolenných kĺboch, ľahký stupeň - obojstranne XII.B.B.2.27.a)2. 20% B.3. Limfedém so zväčšením obvodu končatiny do 5 cm VII.B.5.a) (0-10%) 10%
8. Miera funkčnej poruchy podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. nebola zvýšená o možných 10 %. Posudková lekárka tiež uviedla, že ostatné zdravotné postihnutia nemajú vplyv na mieru funkčnej poruchy a prípadné kompenzácie.
9. Prvostupňový správny orgán na základe lekárskeho posudku vydal rozhodnutie č. L zo dňa XX.XX.XXXX o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
10. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na obsah lekárskeho posudku zo dňa 31.01.2021 a na jeho záver o tom, že žalobca nespĺňa kritéria pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Konštatoval, že podľa zákona č. 447/2008 sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím na účely tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy najmenej 50 %.
11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to osobne na prvostupňovom správnom orgáne dňa 01.03. 2021.
12. V podanom odvolaní žalobca len stručne uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím a žiada o prehodnotenie jeho zdravotného stavu a zrušenie prvotného rozhodnutia.
13. K odvolaniu žalobca priložil aj nové lekárske nálezy, a to nález z psychologického vyšetrenia zo dňa 22.02.2021, nález z imunoalergológie zo dňa 18.02.2021, nález z kardiologickej a internej ambulancie zo dňa 17.02.2021 a nález z hematológie zo dňa 04.02.2021.
14. Na základe podaného odvolania a jeho príloh posudkový lekár opätovne prehodnotil zdravotnú dokumentáciu žalobcu a dňa 02. 03. 2021 vydal stanovisko k odvolaniu, v ktorom uviedol, že naďalej trvá na obsahu a záveroch lekárskeho posudku zo dňa 31. 01. 2021.
15. Na základe uvedených skutočnosti bolo odvolanie spolu s administratívnym spisom predložené na rozhodnutie žalovanému.
16. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. N./N zo dňa XX.XX.XXXX.
II.
Stručné zhrnutie napádaného rozhodnutia
17. V napadnutom rozhodnutí žalovaný po stručnej rekapitulácii doterajšieho priebehu konania poukázal na skutočnosť, že v odvolacom konaní bol vypracovaný posudkovým lekárom ústredia na základe lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii lekársky posudok zo dňa 29. 03. 2021 č. N./N
18. V tomto posudku bola stanovená žalobcovi 30% miera funkčnej poruchy podľa časti XII.A.1.b) prílohy č. 3 zákona č 447/2008 Z. z. pre postihnutie chrbtice so strednou poruchou funkcie. Z posudku tiež vyplýva, že žalobca sa lieči na poruchy krvného tlaku druhého stupňa, strednej formy (časť VIII.A.8.b.) s mierou funkčnej poruchy tiež 30 %, pre obmedzenie funkcie v kolenných kĺboch ľahkého stupňa obojstranne (časť. XII.B.B.2.27. a 2) s mierou funkčnej poruchy 20% a pre lymfedém so zväčšením obvodu končatiny do 5 cm (časť VIII.B.5.a.) s mierou funkčnej poruchy 10%.
19. Žalovaný poukázal na to, že posudkový lekár ústredia v lekárskom posudku zo dňa 29. 03. 2021 uviedol, že žalobca je liečený pre degeneratívne ochorenie chrbtice, pre strednú formu vysokého krvného tlaku, pre ľahký stupeň obmedzenia funkcie oboch kolien a pre lymfedém jednej končatiny. Miera funkčnej poruchy ochorení nedosahuje 50 %. Keďže miera funkčnej poruchy bola pri posúdení všetkých doložených lekárskych nálezov stanovená na 30 %, podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. sa žalobca nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný preto neposudzoval sociálne dôsledky jeho zdravotného postihnutia.
20. Žalovaný konštatoval, že keďže sa žalobca podľa lekárskeho posudku ústredia, ktorý je podkladom daného rozhodnutia, nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je možné priznať požadovaný peňažný príspevok.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
21. Žalobca v správnej žalobe podanej Krajskému súdu v Prešove dňa 03.06.2021 s odkazom na §191 ods. 1 c), d), e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) ako dôvody pre zrušenie napádaného rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie žalovaného (ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
22. V prvom rade žalobca poukázal na skutočnosť, že Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 05.06.2018, č. XXX XXX XXXXX bol uznaný za invalidného a bol mu priznaný nárok na invalidný dôchodok. Na účely posúdenia invalidity žalobcu bol vypracovaný Odborný posudok o invalidite zo dňa 28.05.2018. Ako rozhodujúca diagnóza pre posúdenie bola určená „Porucha driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou - M51.1“ Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu posúdená podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z na 50 % (kapitola: XV, oddiel: E, položka 3, písmeno c - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým funkčným postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice s výraznou poruchou svalového korzetu (40 -50 %).
23. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola teda stanovená na hornej hranici 50%. Na účely opätovného posúdenia invalidity (invalidného dôchodku) žalobcu bola vykonaná kontrolná lekárska prehliadka (na podklade lekárskych správ) dňa 21.04.2021 so záverom, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 50%. Z uvedeného je zrejmé, že závery odborného posudku o invalidite z roku 2018 sú v plnej miere opodstatnené aj k dnešnému dňu. Zdravotný stav žalobcu sa nezlepšil a rozhodujúcou je stále diagnóza „Porucha driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou - M51.1“
24. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, a to tak na účely posúdenia nároku na invalidný dôchodok, ako aj na účely priznania príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (§ 38 ods. 1 písm. b) bod. 2 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z.), že ako rozhodujúca bola určená absolútne identická diagnóza a to „Porucha driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou - M51.1.“, avšak miera závažnosti poruchy bola posúdená odlišne. Kým na účely konania podľa zákona 447/2008 Z. z. bolo toto ochorenie žalobcu podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. zaradené do kapitoly XII.A.1.b)
- ..degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždenia nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice s mierou funkčnej poruchy“ - 30 %, tak naopak na účely priznania nároku na invalidný dôchodku bolo ochorenie zaradené do kapitoly XV., oddiel: E, položka: 3 písm. c) - ..degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice s výraznou poruchou svalového korzetu. “ - (40- 50%)
25. Žalobca preto namieta a zároveň považuje za neprípustné, aby jeho zdravotný stav bol na podklade tých istých lekárskych správ na účely rozhodnutia o príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok posúdený diametrálne odlišne (na účely invalidného dôchodku ako ťažký stupeň poruchy a na účely kompenzačného príspevku ako stredný stupeň poruchy). Táto skutočnosť sama o sebe indikuje záver o tom, že zdravotný stav žalobcu nemohol byť zo strany posudkového lekára žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa posúdený správne a v nadväznosti na to vychádzajú napádané rozhodnutia z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutím žalovaného bol nastolený stav, kedy žalobca je na jednej strane invalidným dôchodcom, ale súčasne nie je podľa zákona č. 447/2008 Z. z. považovaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
26. Žalobca podotkol, že doposiaľ bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a je držiteľom „Preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím“. V dôsledku rozhodnutia žalovaného žalobca ako invalidný dôchodca (pri nezlepšení zdravotného stavu) stráca tento status, ako aj všetky nároky s tým spojené. Rovnako žalobca stráca možnosť získania parkovacieho preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Je nutné si v tejto súvislosti uvedomiť, že (a to je preukázané aj na podklade lekárskych správ predložených posudkovému lekárovi) pri jeho chôdzi je daná potreba použitia podpornej palice z dôvodu poruchy statodynamiky celej chrbtice, poruchy chôdze a subjektívnych ťažkostí v zmysle koreňového dráždenia. Súčasne u žalobcu nie je zo strany lekára odporúčané dlhé státie. Je vylúčené, aby sa daná vec posudzovala rigidne formalisticky. Rozhodnutie žalovaného (v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa) výrazne zasahuje do zdravotného stavu a kvality života žalobcu, u ktorého dlhšie presuny pešo, ale aj preprava hromadnou dopravou spôsobujú vážne zdravotné ťažkosti. Z odôvodnenia napádaných rozhodnutí, ako aj z obsahu lekárskych posudkov vôbec nevyplýva ako sa správne orgány s touto skutočnosťou v kontexte posudzovania žiadosti žalobcu zaoberali. Ide o tak závažný nedostatok, ktorý spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho dôvodov.
27. Žalovaný ďalej namietal, že posudkový lekár v lekárskom posudku uviedol osem diagnóz žalobcu, ale ako klinické diagnózy sú posudzované len štyri z nich. Záver posudkového lekára (žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa) o tom, prečo tieto ďalšie ochorenia žalobcu nie sú dôvodom na zvýšenie miery funkčnej poruchy (o 10% podľa § 12 ods. 3 zákona č. 477/2008 Z.z.), v lekárskom posudku úplne absentuje. Aj z tohto dôvodu považuje žalobca lekárske posudky za neúplné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Záver posudkového lekára žalovaného (ako aj správneho orgánu prvého stupňa), že žalobca nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v nadväznosti na to, že nie je odkázaný na kompenzáciu v oblasti mobility, nie je odôvodnený dostatočne a presvedčivo,
keď nevychádza z komplexného vyhodnotenia všetkých zdravotných postihnutí, ktorými žalobca trpí v ich vzájomných súvislostiach a z hľadiska ich dosahu a vplyvu vo vzťahu k objektívne zostávajúcej schopnosti/neschopnosti žalobcu realizovať prepravu vozidlami hromadnej dopravy pri zachovaní jeho prirodzenej dôstojnosti.
28. Ak mal posudkový lekár žalovaného, ako aj posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa pochybnosti o správnosti diagnostického záveru, potom mali v zmysle § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. možnosť žalobcu predvolať a vykonať jeho fyzickú prehliadku (predovšetkým pokiaľ ide o posúdenie statiky, ako aj úrovne poruchy chôdze) Písomná žiadosť na takýto postup sa zo strany žalobcu nevyžadovala. Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 477/2008 Z. z. „Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.“ Žalobca v tomto smere namieta aj nedostatočné zistenie skutkového stavu potrebné pre riadne posúdenie veci.
29. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: XSžsk/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a vychádzajúc z rekapitulovaných žalobných námietok uzavrel, že 1/ skutkový stav nebol zo strany posudkových lekárov zistený úplne a správne, keď posudkoví lekári nevykonali prehliadku žalobcu (za účelom zistenia úrovne statodynamiky a úrovne poruchy chôdze žalobcu), 2/ miera funkčnej poruchy bola určená na základe predložených lekárskych správ nesprávne (aj s poukazom na závery odborného posudku o invalidite) 3/ závery o zdravotných postihnutiach a záver o možnosti/nemožnosti zvýšenia miery funkčnej poruchy o 10% podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. neboli v lekárskych posudkoch a napádaných rozhodnutiach odôvodnené dostatočne a presvedčivo, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov a 4/ v dôsledku nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu správne orgány vec nesprávne právne posúdili.
30. Žalobca tiež uviedol, že vo veci nežiada nariadiť pojednávanie a výslovne súhlasí, aby sa o tejto správnej žalobe rozhodlo aj bez nariadenia pojednávania.
31. V žalobnom petite navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej číslo zo dňa 06.04.2021 č. N./N spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 09.02.2021, č. L a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Žalobcovi tiež žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
32. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe poukázal na to, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie požadovaného peňažného príspevku je podľa §2 ods.3 v spojení s § 38 ods.1 písm. b) bod 2. zákona č. 447/2008 Z. z. predovšetkým odbornou medicínskou otázkou v zmysle §11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z.
33. Konštatoval, že nejde o formálne právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre žalobcu, ako posudzovanú osobu. Z tohto dôvodu k žalobným námietkam vypracoval dňa 06.07.2021 stanovisko H.. V. C., atestovaný posudkový lekár žalovaného a neurochirurg s XX - ročnou praxou v odbore a zároveň aj súdny znalec zapísaný v zozname znalcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, v ktorom v predmetnej veci dostatočne zreteľne, faktograficky odôvodnil zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu a vyvrátil jeho žalobné námietky.
34. Posudkový lekár žalovaného mal k dispozícii celú posudkovú dokumentáciu, t.j. bola komplexne zhodnotená celá doložená zdravotná dokumentácia (vrátane lekárskych nálezov doložených k odvolaniu, t. j. psychologické vyšetrenie zo dňa 22.02.2021, imunologické a alergologické vyšetrenie zo dňa 18.02.2021, kardiologické vyšetrenie zo dňa 17.02.2021 a hematologické vyšetrenie zo dňa 04.02.2021) a v súlade s ustanovením §11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu bol dňa 29.03.2021 vypracovaný lekárky posudok č. N./N ktorý vychádza z aktuálnych lekárskych nálezov,
ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a požadovanej kvality. Posudkový lekár ústredia teda nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov a lekársky posudok v týchto intenciách vyhovuje kritériám spoľahlivo zisteného skutkového stavu.
35. Žalovaný preto nesúhlasí s námietkami uvedenými v správnej žalobe a dodáva, že lekársky posudok žalovaného spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, nie je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov, vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je preto dostačujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
36. K námietke týkajúcej sa odlišného posúdenia zdravotného stavu žalobcu Sociálnou poisťovňou za účelom zistenia invalidity žalobcu žalovaný uviedol, že v predmetnom súdnom konaní nie je prípustné uvedené posudky posudkových lekárov Sociálnej poisťovne pripustiť ako dôkaz a to ani subsidiárne, keďže jediným aplikovateľným hmotnoprávnym predpisom v danom prípade bol zákon č. 447/2008 Z. z. a pre posudkové závery je relevantná najmä príloha č. 3 uvedeného zákona.
37. Na str. 5 správnej žaloby právny zástupca žalobcu poukazuje na ustanovenie §12 ods.3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého mieru funkčnej poruchy (ďalej aj MFP) určenú podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie. Vo vyššie uvedenom lekárskom posudku žalovaného zo dňa 29.03.2021 bola okrem najzávažnejšieho zdravotného postihnutia určená miera funkčnej poruchy aj pre ďalšie zdravotné postihnutia žalobcu, a to pre poruchy krvného tlaku 2. stupňa - strednú formu s MFP 30%, podľa časti VIII.A.8. písm. b) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., ďalej pre obmedzenie funkcie v kolenných kĺboch ľahkého stupňa
- obojstranne s MFP 20%, podľa časti XII.B.B.2.27. písm. a) bod 2. prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. a pre lymfedém so zväčšením obvodu končatiny do 5 cm s MFP 10%, podľa časti VIII.B.5. písm.a) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.
38. Podstatná pre aplikáciu ustanovenia § 12 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch v namietanom prípade je ale skutočnosť, že dané zdravotné postihnutia nemajú spoločný a priamy etiopatogeneticky súvis, klinickú manifestáciu a následne spoločný dôsledok s najzávažnejším zdravotným postihnutím žalobcu, ktorým je postihnutie chrbtice so strednou poruchou funkcie s MFP 30%, podľa časti XII.A.1.písm.b) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., v zmysle ktorého by došlo k znevýhodneniu.
39. Právny zástupca žalobcu si podľa názoru žalovaného laicky osobuje posudzovať medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotiť závery posudkového lekára žalovaného ako rozporné s lekárskymi nálezmi špecialistov, pričom k tomuto záveru, ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemá žiadnu právomoc ani jednotlivý ošetrujúci lekár.
40. Žalovaný v zmysle lekárskej posudkovej činnosti dostatočne preukázal a odôvodnil záver, že žalobca podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a nespĺňa tak základnú hmotnoprávnu podmienku pre navrhnutie požadovaného peňažného príspevku.
V.
Replika žalobcu
41. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu dňa 17.08.2021 v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe.
42. K samotným námietkam vo vzťahu k lekárskym posudkom žalobca uviedol, že k osobe posudkového lekára a jeho kvalifikácii sa vôbec nevyjadroval a nespochybňoval ju. Je preto nepochopiteľné, prečo má žalovaný potrebu obhajovať jeho osobu, prax a odborné skúsenosti. Je však nutné konštatovať, že každý bez ohľadu na dĺžku praxe, či odborné vedomosti sa môže pri výkone svojej práce dopustiť pochybenia. Ani 25- ročná prax posudkového lekára (ako uvádza žalovaný) nie je absolútnou zárukou bezchybnosti, preto tento argument žalovaného a vzhľadom na žalobné dôvody je nutné považovať za
irelevantný. Žalobca v žalobe rozporoval lekárske posudky výlučne čo do ich obsahu vychádzajúc pritom z príslušného zákona.
43. Žalobca rovnako namieta a popiera, aby si osoboval laicky posudzovať medicínske závery posudkových lekárov (to by si právny zástupca nikdy ani nedovolil). Z obsahu žaloby to ani nevyplýva a žalobcovi nie je ani zrejmé, na základe čoho si to takto žalovaný interpretoval.
44. Žalobca iba pre porovnanie ako listinný dôkaz predložil odborný posudok posudkového lekára o invalidite, ktorý bol vypracovaný k osobe žalobcu na účely posúdenia nároku na invalidný dôchodok a tento dôkaz považuje za prípustný. Podľa názoru žalobcu je v kontexte tohto listinného dôkazu a toho, čo má preukazovať irelevantné, že sa nárok na invalidný dôchodok a nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia riadia odlišnými právnymi predpismi. Rozhodujúce je, že v oboch prípadoch bol posudkovým lekárom hodnotený zdravotný stav u tej istej osoby (žalobcu) pri rovnakom zdravotnom stave. Diagnostické závery by logicky mali byť u oboch posudkových lekárov rovnaké. Podľa žalobcu nemôže byť ten istý zdravotný stav u tej istej osoby zhodnotený inak, len preto že konanie o nároku na invalidný dôchodok sa riadi iným hmotnoprávnym predpisom. Keďže záver posudkového lekára žalovaného je odlišný ako záver posudkového lekára Sociálnej poisťovne, je dôvodné sa domnievať, že záver posudkového lekára žalovaného nebol správny. Toto konštatovanie žalobcu však vzhľadom na uvedené v žiadnom prípade nevychádza z jeho osobného laického posúdenia, ale z porovnania dvoch záverov posudkových lekárov. Žalobca teda opakovane poukazuje na to, že rozhodnutím žalovaného bol nastolený stav, kedy žalobca je na jednej strane invalidným dôchodcom, ale súčasne nie je podľa zákona č. 447/2008 Z. z. považovaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
45. Žalobca rovnako zotrváva na tom, že pre úplne a správne posúdenie skutkového stavu mal posudkový lekár žalovaného vykonať fyzickú prehliadku žalobcu. Pre objektívne posúdenie poruchy statiky a úrovne poruchy chôdze to bolo podľa názoru žalobcu nevyhnutné. Posudkový lekár bol k tomu oprávnený v zmysle § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. a osobitnú žiadosť žalobcu k tomu nepotreboval. Napriek tomu, takto posudkový lekár nepostupoval. Žalobca naďalej namieta, že bez vykonania tejto fyzickej prehliadky žalobcu nemohol posudkový lekár závažnosť tohto zdravotného postihnutia žalobcu posúdiť úplne.
46. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení vôbec nevysporiadal s námietkami žalovaného, pokiaľ ide o samotné rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ale obmedzuje sa len argumentáciu o správnosti lekárskeho posudku posudkového lekára. Je si však potrebné uvedomiť, že lekársky posudok bol len pokladom pre rozhodnutie v danej veci a samotné rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného obsahovať aj riadne odôvodnenie, ktoré poskytne jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky (ktoré vyplynuli aj zo záverov znaleckého posudku).
47. Žalobca je presvedčený, že napádaným rozhodnutím žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa došlo len k úplnej „adopcii“ lekárskeho posudku posudkového lekára bez riadneho odôvodnenia. Len formálne prevzatie záverov lekárskeho posudku do rozhodnutia správneho orgánu bez ďalšieho nie je postačujúce pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutí absentuje náležité zdôvodnenie záveru o určení rozhodujúceho druhu zdravotného postihnutia žalobcu a jeho percentuálne zhodnotenie. Žalobcovi nie je z odôvodnenia ani zrejmé, z akého dôvodu bolo jeho postihnutie chrbtice posúdené ako postihnutie so strednou poruchou funkcie a nie s poruchou ťažkou. Rovnako sa žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa nevysporiadal aj s ďalšími otázkami a to, prečo ďalšie ochorenia žalobcu nie sú dôvodom na zvýšenie miery funkčnej poruchy (o 10% podľa § 12 ods. 3 zákona č. 477/2008 Z. z.) V rozhodnutí žalovaného (ako aj správneho orgánu prvého stupňa) absentuje dostatočne a presvedčivé zdôvodnenie záveru, prečo žalobca nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca je presvedčený, že vyššie uvádzané predstavuje tak závažný nedostatok rozhodnutí, ktorý spôsobuje ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. K týmto závažným a podstatným námietkam žalobcu obsiahnutým v žalobe sa žalovaný vo svojom vyjadrení vôbec nevyjadril a nerozporoval ich.
VI.
Duplika žalovaného
48. Listom sp. zn. XSa/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX správny súd zaslal žalovanému na vedomie repliku žalobcu. Žalovaný sa k replike nevyjadril.
49. Listom zo dňa 23.03.2022 žalovaný vyjadril svoj súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania formou verejného vyhlásenia rozsudku.
VII.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
50. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a vec prejednal postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania.
51. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
52. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
53. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
54. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
55. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach;
56. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
57. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny;
58. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
59. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 447/2008 Z. z., pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak.
60. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu alebo ktorá nie je zaznamenaná v elektronickej zdravotnej knižke, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.
61. Podľa § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár vychádza pri ďalšom posúdení zdravotného stavu z lekárskeho nálezu alebo z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej
zdravotnej knižke fyzickej osoby, ktoré boli podkladom posledného posúdenia zdravotného stavu, ak od tohto posúdenia neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu 1. určenej miery funkčnej poruchy, 2. odkázanosti na kompenzáciu alebo 3. zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. XX <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/ XXXX/XXX/XXXXXXXX>
62. Podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z., ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia.
63. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.
64. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok; pozn.) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
65. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
66. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
67. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
68. Podľa § 32 ods. 2 prvá veta Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.
69. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
70. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
71. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
72. Predmetom správnej žaloby v sociálnych veciach bolo rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktorými bola zamietnutá žiadosť žalobcu o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 447/2008 Z. z. Žiadosť žalobcu bola zamietnutá z dôvodu, že na základe posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom prvostupňového správneho orgánu a následne v odvolacom konaní aj posudkovým lekárom žalovaného bola na základe žalobcom predložených lekárskych správ predložených žalobcom konštatovaná miera funkčnej poruchy žalobcu v rozsahu 30 % a teda s ohľadom na znenie § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. bolo konštatované, že žalobca nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
73. Správny súd sa oboznámil s obsahom napadnutých rozhodnutí, s obsahom súvisiaceho administratívneho spisu a s argumentáciou účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a je daný dôvod pre zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP, keďže napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
74. V prvom rade správny súd poukazuje na stabilizovaný názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého (napr. v nálezoch sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I.ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010) nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou.
75. V obdobnom duchu stabilne judikoval vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutí správnych orgánov aj Najvyšší súd SR, ktorý napr. v rozhodnutí sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol: „Správny orgán vo svojej argumentácii, ktorou odôvodňuje svoju správnu úvahu musí dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ale aj závery ku, ktorým na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne, spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie takéhoto rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Je potrebné formulovať rozhodnutie takým spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania, inak nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Správny orgán je povinný reagovať na námietky a vyjadrenia účastníka konania k podkladom rozhodnutia. Je povinný vysporiadať sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, z toho dôvodu musí zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti a uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky a vyjadrenia účastníka daňového konania, aj keď ich vo svojom rozhodnutí nebral do úvahy. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, prečo považuje správny orgán námietky účastníka za nesprávne, mylné alebo vyvrátené, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predložené účastníkom za nerozhodné, nesprávne alebo inými dôkazmi vyvrátené, podľa, ktorej právnej normy rozhodol a najmä akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.“
76. V zmysle záverov Najvyššieho súdu SR pri rozhodnutiach, ktorých podstatou je posúdenie otázok medicínskeho charakteru na posúdenie ktorých súd nemá dostatok odborných vedomostí v tomto smere, súd pri rozhodovaní o zákonnosti napadnutého rozhodnutia, vychádza z lekárskych posudkov, u ktorých posudzuje predovšetkým ich presvedčivosť. Len posudok, ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu žiadateľa, obsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže byť podkladom pre rozhodnutie o žiadosti. Požiadavku na presvedčivé zistenie zdravotného stavu pri rozhodovaní o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. XSo/XX/XXXX, sp. zn. XSo/XX/XXXX, sp. zn. XXSo/XX/XXXX). Uvedené je potrebné aplikovať aj v prípade posudzovania zdravotného stavu na účely konania o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžsk/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
77. Správne orgány aj v tomto prípade rozhodovali primárne na základe lekárskych posudkov, a to zo dňa 31.01.2021 (prvostupňový správny orgán) a zo dňa 29.03.2021 (žalovaný).
78. Ku vzťahu lekárskeho posudku k následnému rozhodnutiu správneho orgánu Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutí sp. zn. XSžsk/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. lekársky posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
79. S ohľadom na to, že aj v prípade žalobcu boli rozhodujúcim dôkazom pre rozhodnutie správnych orgánov lekárske posudky správny súd venoval primárnu pozornosť tým námietkam žalobcu, ktoré sa týkali súdom preskúmateľnej úplnosti a presvedčivosti lekárskych posudkov zo dňa 31.01.2021 a z 29.03.2021.
80. Žalobca namietal, že k svojmu odvolaniu predložil lekárske nálezy z psychologického vyšetrenia zo dňa 22.02.2021, z imunoalergologického vyšetrenia zo dňa 18.02.2021, kardiologického a interného vyšetrenia zo dňa 17.02.2021a hematologického vyšetrenia zo dňa 04.02.2021, avšak tieto neboli posudkovým lekárom v rámci odvolacieho konania nijak hodnotené a ani žalovaný sa nimi v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Predmetné lekárske nálezy boli síce uvedené v rámci prehľadu objektívnych nálezov v lekárskom posudku zo dňa 29.03.2021, avšak ich závery sa neobjavujú sa v prehľade klinických diagnóz v lekárskom posudku a nie sú ani kategorizované podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.
81. Žalovaný tiež namietal, že z lekárskeho posudku ani z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej nie je možné zistiť z akého dôvodu preukázané ďalšie ochorenia žalobcu nie sú dôvodom na postup podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. a teda nie sú dôvodom na zvýšenie miery funkčnej poruchy.
82. Podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z. ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia.
83. Podľa publikovaných názorov Najvyššieho súdu SR (sp. zn. XSžsk/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX) nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho (formálne) či nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa posudok zakladá. Je vecou správneho orgánu vyžadovať, aby lekárske posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu. S požiadavkou úplnosti zdôvodnenia záverov uvedených v posudku je spojené aj zdôvodnenie zvýšenia, resp. nezvýšenia miery funkčnej poruchy s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z..
84. Správny súd oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu zistil, že z obsahu správy z psychologického vyšetrenia zo dňa XX.XX.XXXX (H.. H.) vyplýva, že u žalobcu bola psychologickým vyšetrením zistená nešpecifická organická porucha osobnosti a správania zavinená poškodením a dysfunkciou mozgu - organický psychosyndróm poúrazový. Z nálezu z imunoalergologického vyšetrenia zo dňa XX.XX.XXXX (H.. J.) vyplýva okrem iného aj diagnóza bronchiálna astma, prevažne alergická. Z hematologického vyšetrenia zo dňa XX.XX.XXXX (H.. P.) vyplýva diagnóza primárny trombofilný stav.
85. Z prílohy č. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že v časti lekárskeho posudku venovanej diagnosticko-funkčnému hodnotenie je potrebné v bode A. uviesť klinické diagnózy v kategorizácii podľa MKCH 10.
86. V namietanom lekárskom posudku zo dňa 29.03.2021 sú v tejto časti uvedené iba štyri diagnózy (1. polytopný VAS a LIS s akcentáciou vľavo, multietážová diskopatia, 2. arteriálna hypertenzia, WHO II. st., 3. Gonartróza bilat. a 4. sekundárny lymfedém jednej končatiny).
87. Diagnózy vyplývajúce zo správy o psychologickom vyšetrení zo dňa 22.02.2021, správy o imunoalergologickom vyšetrení zo dňa 18.02.2021 a správy o hematologickom vyšetrení zo dňa 04.02.2021 sa v časti diagnosticko funkčného hodnotenia nenachádzajú a nie je im ani priradené žiadne percentuálne ohodnotenie podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. v bode B tejto časti posudku.
88. Zistené diagnózy nie sú ani predmetom odôvodnenia záverečného hodnotenia a to napriek tomu, že sú spôsobilé byť predmetom hodnotenia podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. pri posudzovaní miery funkčnej poruchy a stupňa zdravotného postihnutia jednotlivých systémov. V namietanom lekárskom posudku zo dňa 29.03.2021 a ani v odôvodnení rozhodnutia žalovaného nie je uvedený absolútne žiaden komentár k diagnózam vyplývajúcim z lekárskych správ predložených v rámci odvolacieho konania, žalobca sa teda nemal ako dozvedieť, či tieto diagnózy majú alebo nemajú vplyv na celkové posúdenie miery funkčnej poruchy a z akého dôvodu.
89. Rovnako tak absentuje v lekárskom posudku aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odôvodnenie záveru posudkového lekára, podľa ktorého uvedené diagnózy neboli ani dôvodom pre zvýšenie miery funkčnej poruchy v zmysle § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. umožňujúceho zvýšenie až o 10 %.
90. Lekársky posudok, o ktorý žalovaný primárne oprel svoje rozhodnutie o odvolaní žalobcu preto správny súd považuje za neúplný a nepresvedčivý a v nadväznosti na to sa takým javí aj rozhodnutie žalovaného vydané na základe predmetného lekárskeho posudku.
91. Správnemu súdu neušlo, že žalovaný k otázke dôvodov nezvýšenia miery funkčnej poruchy na základe ďalších žalobcových diagnóz zaujal stanovisko v jeho vyjadrení k správnej žalobe č. XXXX/ XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol, že dané zdravotné postihnutia nemajú spoločný a priamy etiopatogeneticky súvis, klinickú manifestáciu a následne spoločný dôsledok s najzávažnejším zdravotným postihnutím žalobcu. Správny súd však v tejto súvislosti pripomína, že aj v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR písomné vyjadrenie v správnom súdnom konaní v žiadnom prípade nenahrádza riadne odôvodnenie rozhodnutia vo veci (napr. rozsudok NS SR XSžk X/XXXX z XX.X.XXXX) a takýto rezultát mal byť súčasťou lekárskeho posudku alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 92. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa skutočnosti, že žalobca v čase rozhodovania správnych orgánov o jeho žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu nákladov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla zo dňa 30.11.2020 už bol držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím správny súd poukazuje na už citovanú judikatúru, z ktorej vyplýva, že lekársky posudok nenahrádza rozhodnutie správnych orgánov, je iba podkladom pre rozhodnutie, ktorý je potrebné v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku hodnotiť aj v súvislostiach s ďalšími dôkazmi a v neposlednom rade tiež vo svetle skutočností známych správnemu orgánu z jeho činnosti (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku).
93. Správnym orgánom oboch stupňov bola nepochybne známou z ich činnosti skutočnosť, že žalobca už bol posudzovaný podľa zákona č. 447/2008 Z. z. a je držiteľom preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Túto skutočnosť žalovaný v konaní nerozporoval. Pokiaľ teda v predmetnom konaní mali správne orgány na základe lekárskych posudkov dospieť k záveru, že žalobca už naďalej osobou s ťažkým zdravotným postihnutím nie je, bolo potrebné venovať tejto otázke v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného náležitú pozornosť v rámci odôvodnenia a podrobne sa zaoberať okolnosťami, v čom a na základe akých skutočností sa predošlé posúdenie zdravotného stavu žalobcu zmenilo.
94. Samotné napadnuté rozhodnutie nemá podľa názoru správneho súdu za následok stratu nároku na preukaz, ako to namieta žalobca, keďže podľa § 47 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. ak príslušný orgán zistí, že fyzická osoba sa už nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, rozhodne o povinnosti fyzickej osoby vrátiť preukaz osobitným rozhodnutím. Závery lekárskych posudkov, ktoré tvorili podklad vydania uvedeného rozhodnutia však predstavujú nepochybne významnú diagnostickú zmenu so zásadným dopadom na sociálnu situáciu žalobcu, preto mali byť náležite odôvodnené a aj konajúce správne orgány sa mali s touto skutočnosťou vysporiadať v odôvodnení svojich rozhodnutí.
95. Žalobca predložil k správnej žalobe ako dôkaz Odborný posudok o invalidite zo dňa 18.05.2018, z ktorého vyplýva, že bol na základe existencie choroby označenej podľa MKCH 10 ako „Poruchy driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou“ a rozhodujúceho zdravotného postihnutia označeného ako „Choroby podporného a pohybového aparátu - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia“ uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou na 50%. Taktiež predložil oznámenie Sociálnej poisťovne z 21.04.2021, z ktorého vyplýva, že jeho kontrolná lekárska prehliadka bola vykonaná bez jeho prítomnosti dňa 21.04.2021,
pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 50% a nasledujúca kontrolná lekárska prehliadka bola stanovená na mesiac apríl 2026.
96. Vo vzťahu k týmto dôkazom žalovaný namietol ich neprípustnosť, keďže ide o posúdenie zdravotného stavu v súvislostiach iného právneho predpisu a nie o posúdenie miery funkčnej poruchy podľa zákona č. 447/2008 Z. z.
97. V súvislosti s dokazovaním v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach už Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. XSžso/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (R XXX/XXXX) uviedol, že súd nemôže pri svojom rozhodovaní zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom konania podľa V. časti druhej hlavy OSP (teraz podľa SSP- pozn.), lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodovania správneho orgánu (§ 135 ods. 1 SSP - pozn.). Uvedené platí aj pre konanie v sociálnych veciach, keďže toto nie je súčasťou výnimiek upravených v § 135 ods. 2 SSP.
98. V danom prípade bol zdravotný stav žalobcu na účely posúdenia invalidity posúdený lekárskym posudkom z 28.05.2018, teda z obdobia, ktoré predchádzalo posudzovaniu vykonanému prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným a teda konštatovanie invalidity žalobcu nie je skutočnosťou, ktorá by nastala až po právoplatnosti napadnutých rozhodnutí. Správny súd teda na existenciu a závery odborného lekárskeho posudku zo dňa 28.05.2018 vydaného v inom konaní nepochybne prihliadnuť mohol. To však už neplatí pre informáciu o kontrolnej lekárskej prehliadke zo dňa 21.04.2021, ktorá bola realizovaná až po právoplatnosti (15.04.2021) napadnutého rozhodnutia žalovaného.
99. Z významné v tomto smere správny súd považuje to, že z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva nepredloženie lekárskeho posudku z 28.05.2018 žalobcom v rámci žiadosti zo dňa 30.11.2020, ako aj to, že uvedeným posudkom žalobca neargumentoval ani v rámci odvolacieho konania.
100. Uvedená skutočnosť s ohľadom na absenciu zásady koncentrácie v tomto type konania nebránila žalobcovi predložiť tento dôkaz v konaní pred správnym súdom a neodôvodňuje označenie dôkazu ako neprípustného, avšak zároveň vedie správny súd k záveru, že nie je možné žalovanému ani prvostupňovému správnemu orgánu vyčítať, ak sa obsahom tohto lekárskeho posudku nezaoberali a k rozdielnosti posudzovania zdravotného stavu posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne a posudkovými lekármi vykonávajúcimi posúdenie podľa § 11 zákona č. 447/2008 Z. z. nezaujali v odôvodnení svojich rozhodnutí stanovisko.
101. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP], rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
102. V ďalšom konaní bude povinnosťou správnych orgánov vec opätovne prejednať a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť v intenciách všetkých relevantných lekárskych nálezov a lekárskych správ predložených žalobcom.
103. Žalovaný k obsahu listinného dôkazu v podobe lekárskeho posudku o invalidite z 28.05.2018 poukázal tiež na vyjadrenie k žalobe, ktoré bolo spracované dňa 06.07.2021 posudkovým lekárom H.. V. C., a ktoré sa nachádza v administratívnom spise. Z jeho obsahu okrem iného vyplýva aj záver, že v prípade žalobcu ide o postihnutie chrbtice so stredne ťažkou poruchou dynamiky a statiky a nie s ťažkou, ako sa uvádza v rozhodnutí Sociálnej poisťovne. Používanie paličky pri chôdzi podľa názoru posudkového lekára presne zodpovedá stredne ťažkej poruche statiky a dynamiky chrbtice, keďže žalobca pri chôdzi potrebuje iba ľahkú oporu.
104. S ohľadom na rozpor záverov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ktorým bolo zdravotné postihnutie žalobcu charakterizované ako postihnutie chrbtice s ťažkou poruchou dynamiky (Kapitola XV, oddiel: E, položka 3, písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.) a uvedených záverov
posudkového lekára žalovaného charakterizujúceho postihnutie chrbtice žalobcu ako stredne ťažkú poruchu dynamiky a statiky správny súd za účelom odstránenia existujúcej pochybnosti o správnosti či úplnosti záverov vyplývajúcich z predložených lekárskych správ a za účelom overenia objektívnosti a úplnosti diagnostického záveru považuje za potrebné s prihliadnutím na možnosti vyplývajúce z aktuálnej pandemickej situácie realizovať aj postup podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.
105. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove(§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).