Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/147/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: MEZEI s.r.o., Košice, Trieda SNP 84, 040 01 Košice - mestská časť Západ, IČO: 36 815 349, právne zastúpený: JUDr. Ivo Babjak, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101566684/2019 zo dňa 27.06.2019, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 20.08.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101566684/2019 zo dňa 27.06.2019, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice, ako prvostupňového správneho orgánu č. 100171261/2019 zo dňa 15.01.2019 a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Namietal, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom, pretože sa zakladá na nedostatočnom zistení skutkového stavu, na nesprávnom právnom posúdení veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach.

2. Poukazoval na SR, ktorý explicitne stanovuje, že dane možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Postup daňových orgánov, ktorý predchádza vydaniu rozhodnutia o vyrubení dane, či určení jej rozdielu, musí byť vykonaný striktne podľa zákona. Nie je prípustná žiadna odchýlka od postupu, ktorý stanovuje zákon. Ak daňový orgán ( Daňového poriadku) v priebehu daňovej kontroly alebo v priebehu vyrubovacieho konania nepostupuje podľa zákona, respektíve poruší niektorú zo svojich zákonom stanovených povinností, respektíve neumožní kontrolovanému daňovému subjektu realizáciu niektorého z jeho zákonných práv, žiadne rozhodnutie daňového orgánu, ktoré je zavŕšením daňovej kontroly, sa nemôže považovať za zákonné. Dával do pozornosti rozhodnutia Ústavného súdu SR (nález sp. zn. z 18.09.2008, nález sp. zn. z 16.12.2015, nález I.ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2008) a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. M-Sž doV 1/00). Mal za to, že z právneho rámca ukladania daní, ktorý je podopretý uvedenou judikatúrou jednoznačne vyplýva, že pri ukladaní daní nie je prípustná pre správcu dane žiadna odchýlka od zákona a že jeho úkony nemožno posudzovať výlučne podľa ich obsahu, ale že je potrebné ich posudzovať z hľadiska ich zákonnosti, t.j. tak po stránke obsahovej, ako aj formálnej. Ak formálny úkon správcu dane, ktorý upravuje zákon v procese, t.j. pri daňovej kontrole alebo vo vyrubovacom konaní, nie je vykonaný v súlade so zákonom, potom ani rozhodnutie o vyrubení dane, či určení jej rozdielu po takto nezákonne vykonanej daňovej

kontrole, či nezákonne vykonanom vyrubovacom konaní, nemožno považovať za zákonné (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , ).

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. 100202835/2019 zo dňa 16.01.2019 podal odvolanie, v ktorom poukázal na nezákonnosť daňovej kontroly a vyrubovacieho konania z dôvodov, že: 1. nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku z dôvodu nedodržania lehoty jej prerušenia podľa článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, 2. v priebehu daňovej kontroly pri vyhodnocovaní dôkazov postupoval správca dane v rozpore so zásadou zákonnosti, čím protokol bol vyhotovený v rozpore s § 47 písm. h) Daňového poriadku, 3. vyrubovacie konanie bolo vykonané v rozpore so zákonom - správca dane sa na základe vyjadrenia žalobcu k protokolu dostal do dôkaznej núdze a svoj záver, uvedený v jeho rozhodnutí zo dňa 15.01.2019, je v rozpore s jeho tvrdením uvedeným v Protokole č. 101090604/2018 zo dňa 04.06.2018, a 4. rozhodnutie zo dňa 15.01.2019 je zmätočné vzhľadom na rozpornosť záverov správcu dane uvedených pod bodom 3.

4. Ohľadne žalobného bodu 1/ dával do pozornosti rozsudky Krajského súdu v Trnave sp. zn. a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 10.07.2018, v ktorých obidva správne súdy konštatovali, že daňovú kontrolu nie je možné v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku prerušiť na neobmedzený čas, pretože podľa názoru správnych súdov je pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytovanie požadovaných informácií (tri mesiace). S týmto právnym názorom krajských súdov súhlasil aj Najvyšší súd SR (rozsudok sp. zn. z 02.07.2019). Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. z 10.07.2018 riešil identickú situáciu, keď správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu potreby získania informácií podľa Nariadenia Rady (EU) č. 904/2010 na dobu od 23.12.2013 do 15.06.2015. Žalobca (kontrolovaný daňový subjekt) namietal, že pri prerušení daňovej kontroly nebola dodržaná lehota uvedená v článku 10 citovaného nariadenia a preto došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly (bod 79 rozsudku - v ktorom uviedol, že pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií). K námietkam vzneseným žalovaným v súdnom konaní poukazovaním na metodiku IRA č. 1/2013/1100204/P Príkaz generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej o povinnosti sa krajský súd v predmetnom rozsudku vyjadril pod bodom 80 a 81.

5. V posudzovanej právnej veci daňová kontrola bola začatá dňa 17.02.2014 a v súlade s ustanovením § 46 ods. 10 Daňového poriadku mala byť ukončená najneskoršie dňa 17.02.2015. Predmetný protokol z daňovej kontroly však bol žalobcovi doručený až dňa 07.06.2018. Dĺžka prerušenia daňovej kontroly na základe rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 9813401/5/4848847/2014 zo dňa 31.10.2014 (od 14.11.2014 do 11.04.2018) presahuje trojmesačnú lehotu, ktorú ako maximálnu uvádza Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 v článku 10 s prihliadnutím na bod 25 Preambuly. Ak by sme akceptovali zákonnosť vyššie uvedeného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly, pričom dôvodom na prerušenie daňovej kontroly má byť potreba získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu a že prerušenie bude trvať do dňa, keď správca dane získa potrebné informácie, respektíve do dňa pominutia dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, potom však s prihliadnutím na vyššie uvedené rozsudky správnych súdov v Trnave a Bratislave, no najmä na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 02.07.2019, by daňová kontrola mala byť ukončená najneskôr dňa 17.05.2015, pričom v našom prípade bola ukončená až dňa 07.06.2018. Zo strany správcu dane tak došlo k zrejmému porušeniu § 46 ods. 10 DP a tento nedostatok sa nedá odstrániť vo vyrubovacom konaní.

6. K bodu 2/ žalobných námietok uviedol, že dôkazy získané správcom dane v priebehu daňovej kontroly mali podľa neho preukazovať, že k dodaniu tovaru zo strany žalobcu jeho odberateľom v Maďarsku nedošlo. Preto v Protokole z daňovej kontroly č. 101090604/2018 zo dňa 04.06.2018 prijal záver, že žalobca „nezdokladoval intrakomunitárne dodanie tovaru v zmysle o dani z pridanej hodnoty, t.j. nepredložil žiadne doklady preukazujúce opustenie územia Slovenska a dodanie tovaru do iného členského štátu, čím porušil ustanovenie , a o dani z pridanej hodnoty.“ Vo vyrubovacom konaní však správca dane zmenil svoju „filozofiu“ prístupu k výkonu daňovej kontrolnej činnosti a vzhľadom na námietky a návrhy žalobcu uvedené v zápisnici č. 100952952/2018 zo dňa 15.05.2018, vo vyjadrení žalobcu zo dňa 26.06.2018 k protokolu a tiež v jeho stanovisku uvedenom v zápisnici č. 101542520/2018 zo dňa 09.08.2018, vykonával ďalšie dokazovanie, ktorých záverom už nebolo neuznanie oslobodenia od dane pri dodaní

tovaru do iného členského štátu. Týmto svojím konaním sám správca dane potvrdil, že v priebehu daňovej kontroly nedostatočne zistil skutkový stav veci, čím daňová kontrola nebola vykonaná v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane v jej priebehu preukázateľne postupoval v rozpore s ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Keďže „zistenia“ správcu dane uvedené v protokole nie sú podkladom pre vyhotovenie rozhodnutia (odôvodnenie rozhodnutia obsahuje iné závery správcu dane než tie, ktoré sú uvedené v protokole), nemožno protokol z daňovej kontroly považovať za dôkaz, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie. Tu v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že daňová kontrola bola vykonaná zákonným spôsobom, t.j. takým, aby na základe preukázaných kontrolných zistení bolo možné bez najmenších pochybností vysloviť záver, že zo strany kontrolovaného daňového subjektu došlo k porušeniu zákona.

7. K bodu 3/ a 4/ žalobných námietok uviedol, že vo vyrubovacom konaní sám správca dane preukázal, že k dodaniu tovaru do Maďarska došlo presne tak, ako to vo svojich faktúrach vystavených maďarským odberateľom deklaroval žalobca. Uvedomil si, že v priebehu daňovej kontroly nedostatočne zistil skutkový stav a tým jeho závery uvedené v protokole nemajú oporu v zákone. Túto skutočnosť preukazuje až vo vyrubovacom konaní vyhotovená žiadosť o MVI zo dňa 07.09.2018 č. 101750174/2018, v ktorej správca dane uvádza: „Žiadame Vás o potvrdenie a doplnenie uvedeného tvrdenia, nakoľko nemáme dostatok informácií a dôkazov o tom, že sa jednalo o karuselový obchod (tovar dodaný z SK do HU sa znovu vrátil do SK).“ Správca dane priznal, že nemá dostatok dôkazov na svoje tvrdenie, že sa jedná o podvodné konanie na dani z pridanej hodnoty v súvislosti s dodaním tovaru do iného členského štátu a preto vo vyrubovacom konaní sa rozhodol neuznať žalobcovi odpočítanie dane z faktúr vystavených mu dodávateľom SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. za nákup betonárskej ocele v celkovej sume 39 194,36 EUR. Táto suma sa približuje sume (40 763,43 EUR), ktorú správca dane v protokole z daňovej kontroly č. 101090604/2018 pôvodne plánoval, že ju dorubí titulom neuznania nároku na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu.

8. Do pozornosti súdu dával protokol, z ktorého preukázateľne vyplýva, že v mesiaci november 2013 dodával žalobca do Maďarska okrem betonárskej (rebierkovej) ocele, aj koksový prach, vápno prachové a trúbky. Týmto komoditám správca dane vo svojom rozhodnutí, na rozdiel od protokolu, žiadnu pozornosť nevenuje a akceptuje ich dodanie do Maďarska. V odôvodnení rozhodnutia správca dane skopíroval časť z protokolu týkajúcu sa dožiadania na daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, kde miestne príslušným správcom dane bola vyhotovená zápisnica o miestnom zisťovaní č. 9900451/5/1369819/2014/MarJ zo dňa 07.04.2014, v ktorej splnomocnený zástupca dodávateľa žalobcu spoločnosti SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. potvrdil, že predmetné faktúry, z ktorých správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane, tento dodávateľ vystavil, riadne zaúčtoval a daň odviedol. Aj z tohto dôvodu považoval rozhodnutie za zmätočné. Mal za to, že ak v priebehu daňovej kontroly správca dane spochybní dodanie tovaru rôzneho druhu do iného členského štátu, pričom v priebehu vyrubovacieho konania vyjde najavo, že tento tovar bol do iného členského štátu dodaný, potom z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane musí jednoznačne a zrozumiteľne vyplývať, z akého dôvodu sa rozhodol zmeniť svoj záver uvedený v protokole, pričom oslobodenie od dane pri dodaní všetkého tovaru, t.j. aj betonárskej (rebierkovej) ocele uzná a prečo nákup tejto betonárskej ocele od spoločnosti SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. neuzná. Pritom súčasťou daňového spisu je vyššie uvedená zápisnica o miestnom zisťovaní č. 9900451/5/1369819/2014/MarJ zo dňa 07.04.2014, v ktorej zistenia miestne príslušného správcu dane sú jednoznačné a nespochybniteľné - k dodaniu tovaru žalobcom od jeho dodávateľa skutočne došlo. Tento tovar žalobca preukázateľne použil pre svoje podnikateľské účely, odpredal ho maďarským odberateľom. Aj napriek týmto preukázateľným skutočnostiam sa správca dane rozhodol neuznať žalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúr vystavených mu jeho dodávateľom.

9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že „správca dane nespochybnil existenciu tovaru od dodávateľa SSM, a.s. na základe vystavených faktúr a formálne podmienky podľa a boli splnené, správca dane nemohol vo svojom rozhodnutí poukazovať na porušenie konkrétneho ustanovenia .“ Toto tvrdenie žalovaného je však v príkrom rozpore so záverom správcu dane z jeho rozhodnutia č. 100171261/2019, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil: „Kontrolné zistenia spochybnili reálne dodanie fakturovaného tovaru - betonárskej ocele, z čoho následne vyplynulo neuznanie práva na odpočítanie dane“ (str. 36 tretí odsek). Taktiež správca dane vo svojom rozhodnutí na tej istej strane uvádza, že „pri posudzovaní správnosti

odpočítania dane uplatneného platiteľom dane, je potrebné vychádzať z podmienok odpočítania dane všeobecne upravených v ustanovení § 49 až 51 zákona o DPH,“ pričom z nich cituje. V daných prípadoch žalovaný tvrdí niečo iné, čo tvrdil vo svojom rozhodnutí správca dane a preto takéto rozporné tvrdenia daňových orgánov nemožno považovať za vydané v súlade so zásadou právnej istoty a zákonnosti vôbec.

10. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že „odpočítanie dane je v takomto prípade možné nepriznať len na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ v prípade, že sa preukáže účasť na podvode s DPH. Pri posudzovaných zdaniteľných obchodov došlo k daňovému úniku, tento daňový únik je dôsledkom vytvorenia reťazca spoločností obchodujúcich s tým istým tovarom a daňový subjekt sa vedome podieľal na daňovom podvode, ktorého cieľom bolo vyhnúť sa plateniu DPH na Slovensku.“ Proti tomuto záveru žalovaného sa žalobca striktne ohradil a dodal, že ani pri výkone daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní a ani v odvolacom konaní, nebolo zo strany či už správcu dane alebo žalovaného preukázané, že by sa žalobca vedome, či nevedome podieľal na podvodnom konaní s DPH. Predmetný tovar žalobca preukázateľne nakúpil a preukázateľne ďalej odpredal. Správca dane mu neuznal nárok na odpočítanie dane pri nákupe tovaru, z predaja ktorého dodávateľ daň priznal a odviedol. Pri tomto obchode k žiadnemu daňovému úniku nedošlo. V tejto súvislosti žalobca dával do pozornosti materiál Finančného riaditeľstva SR č. 243952/2019 zo dňa 29.04.2019, označený ako Pracovná pomôcka č. 6/2019/1900202 k posudzovaniu daňových únikov pri daňovej kontrole. V tomto pracovnom materiáli Finančné riaditeľstvo SR dáva do pozornosti kontrolným pracovníkom daňových úradov rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.10.2017, v ktorom najvyšší súd v bode 50 poukazuje na rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel, Recolta Recycling a zároveň uvádza, „na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce štyri kumulatívne položené otázky:

- Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?

- Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?

- Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené?

- Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?“

11. V konkrétnom prípade nedošlo k splneniu ani jednej z týchto kumulatívnych podmienok. Z obchodu medzi žalobcom a jeho dodávateľom nedošlo k daňovému úniku. Dodávateľ priznal daň z pridanej hodnoty z faktúr vystavených žalobcovi vo svojej účtovnej evidencii a daň odviedol (preukázateľné vylúčenie daňového úniku). Žalobca sa nedopustil žiadneho podvodného konania v súvislosti s nákupom predmetného tovaru od svojho dodávateľa a pri ďalšom predaji tohto tovaru postupoval v súlade so zákonom. V pomôcke Finančné riaditeľstvo SR pripomína daňovým kontrolórom, že „správca dane musí mať na vedomí, že v prípade preukazovania účasti kontrolovaného daňového subjektu na podvodnom konaní je v zmysle početných rozsudkov NS SR a rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie dôkazné bremeno len na správcovi dane.“ To znamená, že ak správca dane tvrdí, že došlo k daňovému úniku, je jeho povinnosťou preukázať, v ktorom prípade, t.j. na ktorom stupni obchodného reťazca a v akej sume k daňovému úniku došlo. Ak správca dane má len pochybnosti o vzniku daňového úniku a nevie zadefinovať stupeň, na ktorom k tomuto daňovému úniku došlo, potom v žiadnom prípade nemôže byť prenášaná zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena na žalobcu. Žalobca sa z daňového spisu môže len domnievať, že dôvodom na vznik pochybností správcu dane bola skutočnosť, že niektorí jeho zahraniční obchodní partneri sú pre maďarskú daňovú správu nedôveryhodní, lebo sa im nepodarilo preveriť dodanie tovaru, respektíve títo žalobcovi odberatelia nepriznali svoje obchodné aktivity s ním. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Žalobca predsa nemôže byť zodpovedný za nedostatky na strane jeho zahraničných odberateľov. Títo si nesplnili svoje povinnosti voči vlastnej krajine (aspoň to tak interpretuje správca dane z odpovedí na MVI) a nie voči Slovensku. Ak by žalobca mal niesť zodpovednosť za nedostatky na strane svojich odberateľov, išlo by o založenie systému zodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Dával do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. z 25.03.2005, podľa ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých respektíve akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Jednoducho žalobca nemôže za to, že jeho bývalí odberatelia boli v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktní. Ak je niekto v súčasnosti nekontaktný, to ešte neznamená,

že sa deklarované obchody s ním v minulosti neuskutočnili. Žalobca ku kontrole predložil všetky doklady v súlade so zákonom, ktoré preukazujú, že obchody boli tak pri nákupe tovaru, ako aj pri jeho následnom predaji reálne uskutočnené, žiadneho podvodného konania sa nedopustil a ani nemal o ňom vedomosť a taktiež k žiadnemu daňovému úniku nedošlo.

12. Daňový úrad Košice (prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. 1000171261/2019 zo dňa 15.01.2019 podľa a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel v sume 39.397,99 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013, nadmerný odpočet nepriznal v sume 38.293,47 EUR a vyrubil daň v sume 1.104,52 EUR.

13. Správca dane vo svojom rozhodnutí zhrnul, že kontrolovaný daňový subjekt si v dodatočnom daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie november 2013 uplatnil odpočítanie dane celkom podľa § 49 až 54a zákona v riadku 21 dodatočného daňového priznania vo výške 77602,78 EUR a v riadku 23 dodatočného daňového priznania vo výške 64416,10 EUR. Ďalej uviedol, že: „Správca dane neuznáva nárok na odpočítanie dane vo výške 39194,36 EUR. Jedná sa o sumu DPH z prijatých faktúr od spoločnosti SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s., Priemyselná 720, 072 22 Strážske, DIČ 2022372374, IČO 36772623, IČ DPH SK2022372374 (ďalej SSM, a.s.) zaevidovaných a zaúčtovaných v zdaňovacom období november 2013 za nákup betonárskej ocele, ktorá bola ďalej dodávaná maďarským spoločnostiam Bielo Faker Kft., V. N. Narexim Kft., Anol Pack Trade Kft. a Mezei-Wood Kft.“ Išlo o tieto faktúry - č.131130288 (int. č. 297), č. 1311302902 (int. č. 305), č. 1311302924 (int. č. 306), č. 1311302948 (int. č. 308), č. 1311302962 (int. č. 309), č. 1311302974 (int. č. 310), č. 1311303007 (int. č. 319), č. 1311303058 (int. č. 330), č. 1311303110 (int. č. 331), č. 1311303148 (int. č. 337), č. 1311303184 (int. č. 345), č. 1311303205 (int. č. 351) a č. 1311303217 (int. č. 352) . V rámci odpovedí na MVI bolo maďarskou daňovou správou potvrdené, že obchody s nakúpenou betonárskou oceľou začínajú a končia na Slovensku v rámci niekoľkých dní, takže p. I. S., ako konateľ spoločnosti Mezei s.r.o. a ako majiteľ spoločnosti Mezei-Wood Kft. musel vedieť, že nejestvuje žiadny dôvod na zapojenie niektorej z maďarských spoločností do dodávateľského reťazca. Spoločnosť Mezei s.r.o. mohla uskutočniť dodanie betonárskej ocele priamo slovenským partnerom bez fakturácie v kruhu. V odpovediach na MVI bolo potvrdené, že tovar sa následne vo veľkých množstvách dodával späť na Slovensko slovenským spoločnostiam Niko Recycling s.r.o. (SK2022732338) Fiľakovo, Steel Energo s.r.o. (SK2022490426) Bardejov, Chromé RC s.r.o. (SK2023536394) Komárno. Ide o slovenské spoločnosti, ktoré majú maďarských a lotyšských spoločníkov a konateľov.

14. Správca dane ohľadne spoločnosti Bielo Faker Kft. uviedol, že je to maďarská odberateľská spoločnosť, ktorej spoločnosť MEZEI s.r.o. dodávala betonársku oceľ v rámci EÚ na základe vystavených faktúr č. 20130143, č. 20130144 a č. 20130145. Uviedol, že „Maďarskou daňovou správou bolo potvrdené, že uvedený tovar bol ďalej prefakturovaný v rovnakom množstve a v nezmenenom stave spoločnosti MEZEI- WOOD Kft., odkiaľ bol ďalej prefakturovaný spoločnosti Pro-Gép Kft. Majiteľom spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. bol p. I. S. a takisto ovládal spoločnosť Pro-Gép Kft. a robil v nej rozhodnutia. Následne bola betonárska oceľ dodaná slovenským spoločnostiam Niko Recycling s.r.o. a Chróm RC s.r.o. Maďarská daňová správa tejto spoločnosti dňa 25.07.2014 zrušila platnosť IČ DPH.“

15. K spoločnosti V. N. Narexim Kft. uviedol, že je to maďarská odberateľská spoločnosť, ktorej spoločnosť MEZEI s.r.o. dodávala betonársku oceľ v rámci EÚ na základe vystavených faktúr č. 20130133 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 331), č. 20130136 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 337) a č. 20130140 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 337). Dodal, že „V odpovediach na MVI bolo potvrdené, že uvedený tovar bol ďalej prefakturovaný v rovnakom množstve a v nezmenenom stave spoločnosti MEZEI-WOOD Kft., odkiaľ bol ďalej prefakturovaný spoločnosti Pro-Gép Kft. a slovenskej spoločnosti Chróm RC s.r.o.. Ako vyplýva zo zistení, ktoré správca dane získal v rámci iného konania v spoločnosti MEZEI s.r.o. (úradný záznam č. 101065793/2018), konateľom spoločnosti V. N. NAREXIM Kft. bol slovenský občan p. I. J., ktorý bol zároveň aj konateľom spoločnosti Oknomatic, s.r.o., Košice (obchodný partner spoločnosti MEZEI s.r.o.). Spoločnosť V. N. NAREXIM Kft. nadobudla tovar od spoločnosti MEZEI s.r.o. za nižšie ceny ako bola nákupná cena betonárskej ocele od spoločnosti SSM, a.s.. Ďalej tento tovar dodávala do spoločnosti Mezei-Wood Kft.. Vzhľadom na to, že obidve spoločnosti sídlia na tej istej adrese - Nagyvolgyi út. 7, 3600 Ózd, Maďarsko, k dodaniu tovaru dochádzalo formálne, iba vystavovaním prvotných dokladov.“

16. Správca dane k spoločnosti Anol Pack Trade Kft. uviedol, že je to maďarská odberateľská spoločnosť, ktorej spoločnosť MEZEI s.r.o. dodávala betonársku oceľ v rámci EÚ, na základe vystavených faktúr č. 20130109 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 305), č. 20130110 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 305), č. 20130111 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 305), č. 20130112 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 297), č. 20130120 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 306), č. 20130121 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 308), č. 20130122 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 309) a č. 20130123 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 310). Uviedol, že „Podľa vyjadrenia maďarskej daňovej správy sa jedná o nekontaktnú spoločnosť, ktorá nepriznala žiadne nadobudnutie tovaru. Maďarskou daňovou správou bolo potvrdené, že uvedený tovar bol ďalej prefakturovaný v rovnakom množstve a v nezmenenom stave spoločnosti MEZEI-WOOD Kft., odkiaľ bol ďalej prefakturovaný slovenským spoločnostiam Niko Recycling s.r.o. a Steel Energo s.r.o..“

17. K spoločnosti Mezei-Wood Kft. uviedol, že je to maďarská odberateľská spoločnosť, ktorej spoločnosť MEZEI s.r.o. dodávala betonársku oceľ v rámci EÚ na základe vystavených faktúr č. 20130125 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 319) a č. 20130130 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 330). Dodal, že „Všetky vyššie uvedené maďarské spoločnosti, ktorým spoločnosť MEZEI s.r.o. dodávala betonársku oceľ (ANOL PACK TRADE Kft., Bielo Faker Kft., V. N. NAREXIM Kft., MEZEI-WOOD Kft.) majú maďarskou daňovou správou zrušené IČ DPH. Z uvedeného vyplýva, že nejde o dôveryhodné a dlhodobo usadené spoločnosti v Maďarskej republike (zistené z informačných systémov FS SR). Správca dane poukazuje na fakt, že konateľ spoločnosti MEZEI s.r.o. p. I. S. je naďalej vyšetrovaný v Maďarskej republike a momentálne je obmedzený na slobode v rámci mesta Miškolc (Maďarská republika) prostredníctvo monitorovacieho zariadenia. Naďalej prebieha kriminálne vyšetrovanie v súvislosti s obchodnými aktivitami spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100952952/2018).“

18. Správca dane dospel k záverom, že obchodné transakcie, ktorých sa zúčastnil aj kontrolovaný daňový subjekt, boli vytvárané účelovo, bez reálneho ekonomického opodstatnenia a viedli k podvodnému konaniu, ktoré je v rozpore s cieľom definovaným právom spoločenstva. V procese kontroly a vyrubovacieho konania bolo viacerými priamymi aj nepriamymi dôkazmi preukázané, že kontrolovaný platiteľ musel vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, že sa zapája do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený podvod na dani. Kontrolovaný daňový subjekt neposkytol daňovým orgánom žiadne akceptovateľné vysvetlenie, z akého dôvodu bol začlenený do reťazca spoločností obchodujúcich s predmetným tovarom, najmä s ohľadom na to, že sám bol schopný predmetný tovar, ktorý nakúpil na Slovensku, dodať ďalším vyššie uvedeným slovenským spoločnostiam. V takomto prípade by kontrolovanému daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť z dodania tovaru na Slovensku a bola by odvedená do slovenského štátneho rozpočtu. Doplnil, že z judikatúry najvyššieho súdu ( rozsudok sp. zn. ) teda vyplýva, že daňová správa má právo vyžadovať preukázanie splnenia podmienok na odpočítanie dane. Dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je len povinnosťou tvrdenia, ale je spojená aj s povinnosťou doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne, spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že daňový subjekt splnil podmienku nároku na odpočet DPH.

19. Uzavrel, že „Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevychádzal len z faktúr predložených platiteľom dane, ale vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť dodania tovaru a služieb a jeho ďalšieho využitia pri vykonávaní ekonomickej činnosti. Právo na odpočítanie dane z nakúpeného tovaru (betonárska oceľ), ktoré si daňový subjekt uplatnil v kontrolovanom zdaňovacom období, kontrolná skupina posudzovala vo svetle všetkých daňových subjektov predložených a vlastnou činnosťou kontrolnej skupiny nadobudnutých dôkazov, pričom pri ich vyhodnocovaní postupovala v zmysle daňového poriadku tak, že tieto dôkazy vyhodnotila podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Analýza a vyhodnotenie všetkých získaných dôkazov jednotlivo a následne vo vzájomných súvislostiach preukázali, že kombináciou objektívnych okolností, za ktorých napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených zákonom o DPH účel tohto zákona nebol dodržaný.

Na základe zistených skutočností možno zaujať stanovisko, že samotné predloženie daňových dokladov, faktúr, účtovníctva, nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to je deklarované faktúrami, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu - t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti v objekte a v subjekte.“ V ďalšej časti správca dane zdôvodnil neuznanie práva na odpočítanie dane z faktúr, spolu vo výške 203,63 EUR.

20. Žalovaný (Finančné riaditeľstvo SR) rozhodnutím č. 101566684/2019 zo dňa 27.06.2019 podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice číslo 1000171261/2019 zo dňa 15.01.2019. Poukazoval na skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgán a vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam produkovanými žalovaným voči rozhodnutiu správcu dane.

21. Záverom zhrnul, že: „Zdokumentované obchodné transakcie, tak ako boli zistené maďarskou daňovou správou, svedčia o tom, že bol vytvorený reťazec obchodných spoločností za účelom získania daňovej výhody v podobe uplatňovania odpočítania DPH. Zapojením maďarských spoločností do obchodného reťazca a deklarovaním intrakomunitámych dodávok dochádzalo k daňovým únikom, keď daň na výstupe nebola odvedená z dôvodu nárokovaného oslobodenia od dane ale na druhej strane odpočítanie dane z dôvodu „dodania" tovaru bolo uplatnené. Ak by spoločnosť MEZEI s.r.o. dodala tovar - betonársku oceľ priamo odberateľom na Slovensku, musela by z tohto dodania odviesť daň. Zapojením maďarských spoločností do reťazca odberateľov sa tejto povinnosti vyhla. Takýto spôsob „obchodovania“ má podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ charakter podvodného konania, a oprávňuje vnútroštátne orgány zamietnuť právo na odpočítanie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo na iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takéto daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku). Správca dane pri posudzovaní deklarovaných zdaniteľných obchodov s nárokom na oslobodenie od dane objektívnymi dôkazmi preukázal, že daňový subjekt nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky možné opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že jeho dodávky do iného členského štátu nebudú súčasťou podvodu. Naopak daňový subjekt MEZEI s.r.o., prostredníctvom konateľa, ktorý je súčasne majiteľom Spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. a osobou, ktorá riadi a ovláda spoločnosť Pro-Gép Kft., vedel alebo musel vedieť vzhľadom na okolnosti, že sa zúčastňuje podvodného konania, ktorého cieľom je získanie daňovej výhody v podobe uplatneného odpočítania dane. Keďže správca dane nespochybnil existenciu tovaru od dodávateľa SSM, a.s. na základe vystavených faktúr a formálne podmienky podľa a boli splnené, správca dane nemohol vo svojom rozhodnutí poukazovať na porušenie konkrétneho ustanovenia Odpočítanie dane je v takomto prípade možné nepriznať len na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ v prípade, že sa preukáže účasť na podvode v oblasti DPH. Pri posudzovaných zdaniteľných obchodov došlo k daňovému úniku, tento daňový únik je dôsledkom vytvorenia reťazca spoločností obchodujúcich s tým istým tovarom a daňový subjekt sa vedome podieľal na daňovom podvode, ktorého cieľom bolo vyhnúť sa plateniu DPH na Slovensku. Z uvedených dôvodov správca dane nepriznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane na základe faktúr od dodávateľa SSM, a.s..“

22. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 06.02.2020 navrhol správnu žalobu zamietnuť. K žalobnému bodu 1/ uviedol, že daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím zo dňa 31.10.2014 v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, ktoré dáva správcovi dane možnosť, nie povinnosť, daňové konanie, respektíve v tomto prípade daňovú kontrolu prerušiť z dôvodu podania žiadosti o MVI, ale nestanovuje časové rozpätie, kedy možno daňovú kontrolu prerušiť. Z výrokovej časti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly vyplýva, že dôvodom prerušenia kontroly bolo zaslanie žiadosti o MVI dňa 10.04.2014 podľa článku 7 Nariadenia Rady č. 904/2010, konkrétne žiadosť č. 9813401/5/1401529/2014 a č. 9813401/5/1405638/2014, na ktoré ku dňu vydania rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly, t.j. k 31.10.2014 správca dane nedostal odpovede. A pretože správca dane

nevie reálne odhadnúť, kedy mu budú odpovede doručené, respektíve či budú úplné a postačujúce pre zistenie skutkového stavu, správca dane daňovú kontrolu prerušil do dňa získania skutočností z MVI rozhodujúcich pre správne určenie dane. Dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, pominuli dňom 11.04.2018. Žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. V niektorých osobitných kategóriách prípadov si môžu žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovené v článku 10. Pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.

23. Zo spisového materiálu správca dane v priebehu rokov 2014 až 2018 zasielal pravidelne urgencie na vybavenie žiadosti o MVI. Z čiastočných odpovedí žiadaného orgánu, ktoré boli doručované správcovi dane, je zrejmé, že nezískanie informácie v lehote podľa článku 10 nebolo spôsobné nečinnosťou správcu dane alebo nečinnosťou žiadaného orgánu, ale vykonaním a ukončením daňových kontrol u najväčších odberateľov žalobcu MEZEI s.r.o.. Žiadaný orgán členského štátu postupoval v zmysle článku 12 a oznamoval, že nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, pretože stále prebiehajú kontroly u odberateľov daňového subjektu a zároveň informoval správcu dane o predpokladanom dátume odoslania odpovede.

24. Ohľadne ďalších žalobných námietok žalovaný uviedol, že daňová kontrola je procesný postup, ktorým správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov a smeruje k obstaraniu dôkazného prostriedku

- protokolu, avšak daňová kontrola nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti. O daňovej povinnosti rozhoduje správca dane vo vyrubovacom konaní vydaním rozhodnutia, ako individuálneho právneho aktu (§ 68 ods. 1 DP). V danom prípade správca dane vo vyrubovacom konaní v súlade s § 68 ods. 3 DP dopĺňal dokazovanie na základe návrhov splnomocneného zástupcu žalobcu, a to preverovanie prepravcov tovaru - betonárskej ocele. Na základe oznámenia zástupcu žalobcu, že konateľ spoločnosti MEZEI s.r.o. p. I. S., je obmedzený pohybovať sa iba v rámci mesta Miskolc v Maďarsku, v súvislosti s vyšetrovaním jeho podnikateľských aktivít, správca dane zaslal žiadosť o MVI dňa 07.09.2018 maďarskej daňovej správe a požiadal o ďalšie informácie týkajúce sa obchodných vzťahov medzi spoločnosťami MEZEI s.r.o. a MEZEI WOOD Kft., na ktoré dostal odpoveď dňa 21.11.2018. So skutočnosťami zistenými vo vyrubovacom konaní správca dane oboznámil žalobcu, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100034893/2019 zo dňa 04.01.2019. V predmetnej zápisnici správca dane uviedol, že neuznáva nárok na odpočítanie dane vo výške 39.194,36 EUR z faktúr prijatých od spoločnosti SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. (ďalej „SSM, a.s“) z dôvodov uvedených v odpovedi na MVI, ktorou bolo potvrdené, že obchody s nakúpenou betonárskou oceľou začínajú a končia na Slovensku v rámci niekoľkých dní, takže p. I. S., ako konateľ spoločnosti MEZEI s.r.o. a ako majiteľ spoločnosti MEZEI-WOOD Kft., musel vedieť, že nejestvuje žiadny dôvod na zapojenie maďarskej spoločnosti do dodávateľského reťazca. Spoločnosť MEZEI s.r.o. mohla uskutočniť dodanie betonárskej ocele priamo slovenským partnerom bez fakturácie v kruhu, pretože ich p. S. pozná. Z daného vyplýva, že správca dane na základe doplneného dokazovania môže vo vyrubovacom konaní dospieť aj k iným záverom, než vyplývajú z protokolu o výsledku daňovej kontroly. Protokol z daňovej kontroly je dôkazom v daňovom konaní, ale nie je jediným dôkazom. Daň sa vyrubuje na základe výsledkov vyrubovacieho konania po vyhodnotení pripomienok predložených daňovým subjektom a na základe výsledkov doplneného dokazovania, ktoré môže viesť aj k iným záverom, než sú uvedené v protokole o výsledku daňovej kontroly. Ak by vo vyrubovacom konaní správca dane musel striktne vychádzať len zo zistení a záverov uvedených v protokole o výsledku daňovej kontroly, potom by ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku nemalo opodstatnenie.

25. Dodal, že žalobca nesúhlasil so závermi správcu dane, že bol účastný na podvodnom konaní a argumentoval tým, že jeho dodávateľ spoločnosť SSM, a.s. mu tovar riadne dodala a z tohto dodania odviedla daň. Toto dodanie správca dane nespochybňoval. Zásadné pre závery správcu dane boli zistenia, že žalobca tovar nadobudnutý od dodávateľa SSM, a.s., pri ktorom si nárokoval odpočítanie dane, ďalej dodával obchodným spoločnostiam v Maďarsku - Bielo Faker Kft., V.N.NAREXIM Kft., ANOL PACK TRADE Kft. a MEZEI-WOOD Kft.. Z tohto dodania si žalobca uplatnil oslobodenie od dane podľa . Uvedené znamená, že žalobca si na Slovensku uplatnil odpočítanie dane, ale daň na výstupe z uskutočnených dodávok do Maďarska neodviedol, pretože si uplatňoval oslobodenie od dane.

Spoločnosť Bielo Faker Kft. dodaný tovar prefakturovala spoločnosti MEZEI-WOOD Kft.. Z tohto dodania mala spoločnosť Bielo Faker Kft. odviesť daň, ktorá však podľa zistení maďarskej daňovej správy bola minimalizovaná nereálnymi nákupmi. Zároveň spoločnosť MEZEI-WOOD Kft. uplatňovala odpočítanie dane. Spoločnosť MEZEI-WOOD Kft. nadobudnutý tovar dodala slovenským spoločnostiam NIKO RECYCLING s.r.o. a STEEL ENERGO s.r.o., pričom rovnako, ako v predchádzajúcom prípade, išlo o oslobodenú dodávku. V niektorých prípadoch spoločnosť MEZEI-WOOD Kft. prefakturovala nadobudnutý tovar spoločnosti Pro-Gép Kft., ktorá si uplatňovala odpočítanie dane a tovar následne fakturovala slovenským spoločnostiam NIKO RECYCLING s.r.o. a CHROME-RC s.r.o. s oslobodením od dane. Spoločnosť V.N.NAREXIM Kft. tovar nadobudnutý od MEZEI s.r.o. ďalej fakturovala spoločnosti MEZEI- WOOD Kft.. Spoločnosti V.N.NAREXIM Kft. tak vznikla daňová povinnosť, ktorá alebo bola znížená faktúrami od spoločnosti Giorgio Kft., ktoré neobsahovali reálne transakcie. Spoločnosť MEZEI-WOOD Kft. si uplatnila odpočítanie dane. Spoločnosť MEZEI-WOOD Kft. tovar ďalej fakturovala slovenským spoločnostiam NIKO RECYCLING s.r.o. a CHROME-RC s.r.o. s oslobodením od dane. Konateľom spoločnosti V.N.NAREXIM Kft bol slovenský občan p. I. J., ktorý bol zároveň aj konateľom spoločnosti Oknomatic, s.r.o. Košice, ktorá bola obchodným partnerom spoločnosti MEZEI s.r.o.. Obidve spoločnosti V.N.NAREXIM Kft. a MEZEI- WOOD Kft sídlia na tej istej adrese Nagyvolgyi út. 7, 3600 Ózd, Maďarsko. K dodaniu tovaru medzi týmito spoločnosťami tak dochádzalo formálne, len vystavovaním dokladov. Spoločnosť ANOL PACK TRADE Kft. fakturovaný tovar od spoločnosti MEZEI s.r.o. ďalej fakturovala spoločnosti MEZEI-WOOD Kft.. U spoločnosti ANOL PACK TRADE Kft. bolo maďarskou daňovou správou zistené, že ide o nekontaktnú spoločnosť, ktorá nevykazuje známky reálnej činnosti. Spoločnosť MEZEI-WOOD Kft. si z tohto dodania uplatnila odpočítanie dane a tovar ďalej fakturovala slovenským spoločnostiam NIKO RECYCLING s.r.o. a STEEL ENERGO s.r.o. s oslobodením od dane.

26. Zo zistení maďarskej daňovej správy, uvedených v odpovedi na dožiadanie doručenej správcovi dane dňa 21.11.2018, vyplýva, že činnosť spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. bola maďarskou daňovou správou vyhodnotená ako podozrivá. Napriek vystaveným účtovným dokladom, faktúram, dodacím listom, je podozrenie, že spoločnosť v skutočnosti nevykonáva žiadnu reálnu obchodnú činnosť, len vystavuje faktúry. Tovar, ktorý pochádza zo Slovenska a ktorého dodanie začína na Slovensku na Slovensku aj skončí, a to v priebehu niekoľkých dní. Spoločnosti zapojené do obchodného reťazca si uplatňujú odpočítanie dane, ale daň na výstupe neodvádzajú, respektíve len minimálne. A ako sa uvádza v odpovedi maďarskej daňovej správy doručenej dňa 21.11.2018, príjem spoločností zapojených do obchodného reťazca pochádzal iba z uplatňovaných odpočtov DPH. Konateľ spoločnosti MEZEI s.r.o. Ing. I. S., ktorý je súčasne vlastníkom spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. a podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Pro-Gép Kft. p. M. E., p. Ing. S. riadi spolu s p. H. aj spoločnosť Pro-Gép Kft., musel vedieť, že nejestvuje žiadny dôvod na zapojenie maďarských spoločností do obchodného reťazca. Dodanie betonárskej ocele, nadobudnutej od spoločnosti SSM, a.s., mohla spoločnosť MEZEI s.r.o. dodať priamo obchodným spoločnostiam na Slovensku, bez účasti maďarských spoločností. Maďarská daňová správa na základe výsledkov kontroly v spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. nepriznala tejto spoločnosti odpočítanie dane.

27. Poukázal na to, že na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo na iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takéhoto daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 DP). Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ v zmysle rozsudku C-131/13 Italmoda, C-163/13 a C-14/13... „Smernica Rady sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnym orgánom a súdom prináleží zamietnuť zdaniteľnej osobe pri dodaní v rámci Spoločenstva uplatnenie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, práva na oslobodenie od tejto dane alebo práva na vrátenie tejto dane, a to aj ak neexistujú ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúce takéto zamietnutie, ak sa na základe objektívnych okolností preukázalo, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že transakciou uvedenou ako základ dotknutého práva sa podieľala na podvode v oblasti dane z pridanej hodnoty, ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní.“ Z uvedených zistení správcu dane vyplýva, že žalobca sa zúčastnil obchodných transakcií, ktoré boli vytvárané účelovo, bez reálneho ekonomického opodstatnenia a viedli k podvodnému konaniu. Konateľ žalobcu Ing. I. S. je zároveň majiteľom maďarskej spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. a mal blízko aj k ďalším obchodným spoločnostiam začleneným v reťazci, to znamená, že musel vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, že

sa zapája do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený podvod na dani. A ako je už uvedené, p. I. S. je obmedzovaný na slobode v Maďarsku prostredníctvom monitorovacieho zariadenia a je vyšetrovaný v súvislosti s obchodnými aktivitami spoločnosti MEZEI-WOOD Kft..

28. Tvrdenie žalobcu, že mu správca dane neuznal odpočítanie dane a na druhej strane uznal oslobodenie od dane, považoval za zavádzajúce. Systém odpočítavania dane je založený na princípe vecného priraďovania každého prijatého tovaru alebo služby k plneniam, dodávkam, ktoré platiteľ dane uskutočňuje, a to podľa toho, či jednotlivé tovary a služby sú určené výlučne pre plnenia, ktoré podliehajú dani, prípadne sú určené na intrakomunitáre dodávky tovaru, ktoré sú oslobodené od dane, avšak zákon pri nich odpočítanie vstupnej dane nezakazuje alebo ide o tovary a služby určené výlučne pre plnenia, ktoré sú oslobodené od dane bez možnosti odpočítania vstupnej dane alebo ide o tovary a služby, ktoré sa týkajú súčasne oboch uvedených prípadov a preto vstupnú daň možno odpočítať len v pomernej výške. V danom prípade žalobca deklaroval intrakomunitáme dodávky tovaru do iného členského štátu, ktoré sú oslobodené od dane podľa , to znamená, že k týmto dodávkam sa neuplatňuje daň na výstupe (dodávka mala byť zdanená nadobúdateľom tovaru v inom členskom štáte). Zároveň pri týchto dodávkach nezakazuje uplatniť odpočítanie dane na vstupe. Na základe výsledkov dokazovania správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie dane na vstupe, t.j. daň na vstupe z deklarovaných obchodov bola nula a rovnako daň na výstupe bola nula, keďže išlo o oslobodené dodávky, tak tvrdiť, že správca dane oslobodenie od dane priznal, je bezpredmetné. Iná situácia by bola, ak by správca dane priznal odpočítanie dane na vstupe a neuznal by oslobodenie od dane podľa . V takom prípade by bolo dodanie tovaru posúdené ako dodanie tovaru v tuzemsku a podliehalo by dani z pridanej hodnoty. O takú situáciu ale u žalobcu nešlo.

29. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že nebol naplnený ani jeden zo znakov podvodného konania tak, ako sú definované v rozsudku NS SR sp. zn. , respektíve že správca dane nepostupoval v súlade s interným materiálom vydaným Finančným riaditeľstvom SR. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca sa zúčastnil obchodných transakcií v reťazci spoločností, ktoré boli vytvorené účelovo, bez ekonomického opodstatnenia. Predmetom dodania v reťazci spoločností bol tovar, ktorého dodanie začalo na Slovensku a na Slovensku aj skončilo. Žalobca v priebehu kontroly a vyrubovacieho konania spoľahlivo nevysvetlil, prečo bol začlenený do reťazca spoločností obchodujúcich s predmetným tovarom s ohľadom na to, že sám bol schopný predmetný tovar, ktorý na Slovensku nakúpil aj slovenským spoločnostiam, dodať.

30. Za daňový podvod, aj v zmysle právneho názoru v prezentovanom rozsudku, sa označuje situácia, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, respektíve nimi vytvoreného reťazca, si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. U žalobcu tento pojmový znak bol naplnený, keďže si uplatnil odpočítanie dane z nadobudnutého tovaru betonárskej ocele, ktorý následne dodal do iného členského štátu, ako dodávku oslobodenú od dane. Nadobúdateľ tohto tovaru v inom členskom štáte daň neodviedol. Spoločnosti, ktoré boli začlenené do obchodného reťazca, profitovali len z uplatňovaných nadmerných odpočtov bez vykonávania reálnej ekonomickej činnosti. Správca dane uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal, že žalobca sa zúčastnil plnení poznačených podvodom a o tejto skutočnosti musel vedieť, respektíve vzhľadom na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, že sa zúčastňuje obchodných transakcií spojených s podvodom.

31. Pokiaľ ide o ustanovenie a , ktoré správca dane uvádza na str. 36 svojho rozhodnutia zo dňa 15.01.2019, tieto sú uvedené v súvislosti s uplatnením odpočítania dane na základe faktúr od slovenských dodávateľov, z ktorých správca dane neuznal odpočítanie vo výške 203,63 EUR. Toto nepriznané odpočítanie dane žalobca v odvolaní podanom proti vyššie uvedenému rozhodnutiu nenamietal, čo výslovne v odvolaní uviedol.

32. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného, urobenú podaním zo dňa 27.04.2020, zopakoval svoje žalobné námietky a bližšie rozviedol niektoré z nich s poukazom na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. Do pozornosti správneho súdu dával tú skutočnosť, že v priebehu daňovej kontroly a ani v priebehu po nej nasledujúceho daňového konania nenamietal nečinnosť správcu dane. Je si dobre vedomý zákonnej možnosti správcu dane prerušiť daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového

poriadku, avšak na druhej strane chcel poukázať na tú skutočnosť, ktorú Ústavný súd SR uviedol v uznesení sp. zn. -11 a ktorú žalovaný absolútne ignoroval, a to že „výklad ustanovení zákona o správe daní a poplatkov týkajúcich sa plynutia lehôt na daňovú kontrolu, ako aj na celé daňové konanie nemôže ohroziť účinnú aplikáciu nariadenia“. Ústavný súd jasne a zrozumiteľne uviedol, že Nariadenia Rady majú aplikačnú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ak teda slovenský právny predpis - v našom konkrétnom prípade Daňový poriadok - uvádza, že je možné daňovú kontrolu prerušiť z dôvodu potreby získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu, potom pri posudzovaní zákonnosti tohto prerušenia je potrebné prioritne skúmať, či v danom prípade boli dodržané podmienky medzinárodnej výmeny informácií uvedené v príslušnom nariadení. V konkrétnom prípade v Daňového poriadku, t.j. vnútroštátnej právnej normy, sú uvedené podmienky, za splnenia ktorých môže správca dane daňovú kontrolu prerušiť. Pod odkazom21a) Daňový poriadok príkladmo uvádza o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.

33. Zotrval na druhej žalobnej námietke, že protokol z daňovej kontroly č. 101090604/2018 zo dňa 04.06.2018 bol vyhotovený v rozpore s § 47 písm. h) DP. Podľa tohto zákonného ustanovenia protokol okrem iného musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov. Je to podstatná náležitosť, bez uvedenia ktorej nemožno považovať protokol za vyhotovený zákonným spôsobom a takýto protokol nemôže mať účinky riadneho ukončenia daňovej kontroly a tým ani účinky zákonného vyrubovacieho konania. V písomnom vyhotovení žaloby žalobca poukázal na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky sp. zn. , , , 5Sžf/l/2016, ), v ktorých najvyšší súd zhodne uvádza: „Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.“ Nevyhnutnou podmienkou zákonného začatia vyrubovacieho konania, ktoré v zmysle § 68 ods. 1 Daňového poriadku začína v deň nasledujúci po dni doručenia protokolu, je vyhotovenie protokolu zákonným spôsobom. Absencia niektorej z podstatných náležitostí protokolu spôsobuje jeho nezákonnosť a nezákonným nemôže byť ani nasledujúce vyrubovacie konanie. Zistenia správcu dane z daňovej kontroly, ktoré správca dane v protokole považoval za „preukázané kontrolné zistenia,“ sa vo vyrubovacom konaní preukázali ako nepravdivé. Správca dane vo vyrubovacom konaní pod ťarchou jednoznačných dôkazov korigoval svoje závery o „nedodaní“ tovaru do Maďarska. Toto jeho konanie preukazuje, že správca dane vykonal daňovú kontrolu v rozpore s § 44 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Počas daňovej kontroly došlo zo strany správcu dane zároveň k porušeniu § 24 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti, nevyhnutné na účely správy daní, boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Samotný správca dane priznal, že v priebehu daňovej kontroly nedbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a svoje závery o nedodaní tovaru do Maďarska založil len svojich konštrukciách. Daňová kontrola tak nebola vykonaná zákonným spôsobom a nezákonným nemôže byť ani po nej nasledujúce vyrubovacie konanie.

34. Ohľadne tretej žalobnej námietky uviedol, že je úzko spojená s námietkou nezákonne vyhotoveného protokolu, keďže tvrdil, že neuznanie nároku na odpočítanie dane z faktúr, vystavených mu spoločnosťou SSM, a.s., nemá oporu v zákone. V protokole správca dane nespochybnil nákup predmetného tovaru od spoločnosti SSM, a.s., ale rozhodol sa neuznať žalobcovi právo na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu podľa o dani z pridanej hodnoty v platnom znení, pretože podľa neho nedošlo k dodaniu tovaru do Maďarska. Považoval za potrebné zdôrazniť, že tovar, o ktorom správca dane v protokole tvrdil, že nebol prepravený do Maďarska, tvorila betonárska (rebierková) oceľ, koksový prach a prachové vápno. Naproti tomu, v rozhodnutí zo dňa 15.01.2019, vydanom vo vyrubovacom konaní, už správca dane nespochybňuje dodanie tovaru do Maďarska, ale z množstva faktúr, z ktorých si žalobca v súlade s ustanovením a ZDPH uplatnil právo na odpočítanie dane, vybral tie od spoločnosti SSM, a.s., pri ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane v celkovej hodnote 39.194,36 EUR. Do pozornosti súdu dával tú skutočnosť, že pôvodne, t.j. v protokole, nechcel správca dane uznať oslobodenie od dane v celkovej sume 40.763,43 EUR, pričom súčasťou tejto sumy sú okrem faktúr za betonársku (rebierkovú) oceľ aj faktúry za dodávky koksového prachu a prachového vápna, zatiaľ čo v napadnutom rozhodnutí správca dane absolútne nerieši dodania koksového prachu a prachového vápna maďarským odberateľom, ale jednoduchým arbitrárnym spôsobom po zistení, že hodnota DPH z nákupu betonárskej ocele od

spoločnosti SSM, a.s. predstavuje sumu 39 194,36 EUR, t.j. sumu takmer sa rovnajúcu jeho pôvodnému „nálezu“ uvedenému v protokole, sa rozhodol neuznať nárok na odpočítanie dane práve z týchto faktúr. Poukazoval na zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 9900451/5/1369819/2014/MarJ zo dňa 07.04.2014, v ktorej splnomocnený zástupca dodávateľa žalobcu spoločnosti SSM, a.s. potvrdil, že predmetné faktúry, z ktorých správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane, tento dodávateľ vystavil, riadne zaúčtoval a daň odviedol. Zistenia miestne príslušného správcu dane sú jednoznačné a nespochybniteľné - k dodaniu tovaru žalobcom od jeho dodávateľa skutočne došlo. Tento tovar žalobca preukázateľne použil pre svoje podnikateľské účely, odpredal ho maďarským odberateľom.

35. Nesúhlasil so záverom žalovaného, pokiaľ tento v napadnutom rozhodnutí uvádza, že „odpočítanie dane je v takomto prípade možné nepriznať len na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ v prípade, že sa preukáže účasť na podvode s DPH. Pri posudzovaných zdaniteľných obchodov došlo k daňovému úniku, tento daňový únik je dôsledkom vytvorenia reťazca spoločností obchodujúcich s tým istým tovarom a daňový subjekt sa vedome podieľal na daňovom podvode, ktorého cieľom bolo vyhnúť sa plateniu DPH na Slovensku.“ Neuznania práva na odpočítanie dane sú predsa faktúry od spoločnosti SSM, a.s., ktorá potvrdila, že predmetný tovar žalobcovi dodala, faktúry vystavila, daň uvedenú na týchto faktúrach priznala a odviedla. Žalobca, ako platiteľ dane, si v súlade s ustanovením § 49 a § 51 zákona o DPH uplatnil z týchto faktúr odpočítanie dane, pretože tovar uvedený na týchto faktúrach preukázateľne použil pre svoje podnikateľské účely - predal ho do Maďarska. Teda k žiadnemu daňovému úniku nedošlo. V predmetnom vyjadrení k žalobe argumentuje žalovaný rozsudkom Súdneho dvora v spojených veciach C-131/13, C-163/13 a C-164/13. V prípade riešenom Súdnym dvorom sa však spoločnosť Italmoda dovolávala noriem práva Spoločenstva v oblasti DPH a sama pritom tieto normy porušila (viď bod 10. rozsudku). V našom konkrétnom prípade žalobca neporušil žiadnu vnútroštátnu a ani komunitárnu právnu normu. Neexistujú žiadne objektívne skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo čo len jedným slovkom povedať, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní svojich odberateľov a tobôž nie svojho dodávateľa spoločnosti SSM, a.s.. Na území Slovenska preukázateľne k žiadnemu daňovému úniku nedošlo a ani doterajšie zistenia maďarskej daňovej správy, či maďarských orgánov činných v trestnom konaní, nepotvrdili, že by sa štatutárni zástupcovia našej spoločnosti dopustili nejakého daňového podvodu na území Maďarska. Žalovanému je predsa dobre známe, že neuznať nárok na odpočítanie dane je možné len vtedy, ak ten, kto si tento nárok uplatňuje, preukázateľne poruší podmienky uvedené v § 49 a § 51 zákona o DPH alebo ak sa na základe objektívne zistených skutočností preukáže, že ten, kto si uplatňuje odpočítanie dane, vedel alebo mohol vedieť, že sa svojou účasťou na obchode (v našom konkrétnom prípade so spoločnosťou SSM, a.s.) podieľa na podvodnom konaní s DPH. Keďže spoločnosť SSM, a.s., ako dodávateľ, potvrdila dodanie tovaru žalobcovi, vystavenie predmetných faktúr, priznanie a odvedenie dane, pričom túto skutočnosť potvrdili aj zistenia správcu dane, potom v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že pri nákupe predmetného tovaru došlo k nejakému daňovému úniku. Zistenia správcu dane vo vyrubovacom konaní preukazujú, že tovar nakúpený od spoločnosti SSM, a.s. žalobca ďalej odpredal do Maďarska a preto v súlade s ustanovením § 43 zákona o DPH si z dodania tohto tovaru uplatnil odpočítanie dane a ani tu nedošlo k daňovému úniku.

36. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu duplikou nereagoval.

37. Na pojednávaní, konanom dňa 31.03.2022, právny zástupca žalobcu zotrval na podanej správnej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Ohľadne prvej žalobnej námietky, týkajúcej sa nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly, uviedol, že po podaní žaloby bol vynesený rozsudok Súdneho dvora vo veci C-186/20 HYDINA SK, v ktorom Súdny dvor zaujal stanovisko, že aj prekročenie 3-mesačnej lehoty uvedenej v článku 10 Nariadenia Rady 904/2010 neznamená nezákonnosť daňovej kontroly, avšak je kogentnou povinnosťou súdov skúmať, či prerušenie daňovej kontroly bolo účelné. Mal za to, že v danom prípade bola daňová kontrola na neúmerne dlhý čas prerušená, a to takmer 4 roky. Ponechal na uvážení súdu, ako sa s tou dĺžkou prerušenia daňovej kontroly vysporiada. Zdôraznil, že omnoho podstatnejší problém je hmotnoprávny. V danom prípade správca dane, ani žalovaný, neuznali odpočítanie dane z faktúr za dodanie tovaru v tuzemsku od dodávateľa Slovakia Steel Mills, a.s., bez toho, aby správca dane vo svojom rozhodnutí určil porušenie právneho predpisu, pričom právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou jednotného systému uplatňovania dane z pridanej hodnoty v krajinách Európskej únie. Zamietnutie práva na odpočítanie dane môže byť len v jednom jedinom prípade, a to, ak sa na základe objektívne skutočných zistení, preukázaných zistení, preukáže, že ten, kto si uplatňuje odpočítanie dane, vedel alebo mohol vedieť, že sa svojou účasťou na obchodoch, v danom prípade s

dodávateľom SSM a.s., zúčastňuje podvodu. Správca dane vykonal daňovú kontrolu u dodávateľa a zistil, že tento dodávateľ faktúry, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, priznal a dane odviedol. Nedošlo k daňovému úniku, k daňovému podvodu, ani k zneužitiu práva. Žalobcovi do dnešného dňa nie je jasné a zrejmé, z akého dôvodu došlo v danom prípade k neuznaniu odpočítania dane z preukázaného nákupu a dodania tovaru od dodávateľa SSM, a.s. k žalobcovi. Poukázal na judikatúru najvyššieho súdu, najmä na rozsudok vo veci sp. zn. , v ktorom najvyšší súd stanovil 4 kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené, ak sa neuznáva odpočítanie dane z dôvodu daňového úniku. V danom prípade nebola splnená ani jedna z týchto podmienok. Žalobcovi do dnešného dňa nie je známe, z akého dôvodu, z preukázateľného nákupu tovaru, nebolo uznané zákonom stanovené odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a). Doplnil, že je potrebné si uvedomiť, že správca dane zamietol odpočítanie dane z reálne uskutočneného obchodu. A ak došlo kdesi na území Maďarska k nejakému podvodnému, či fiktívnemu konaniu, tak za to nemôže byť prenášaná zodpovednosť na slovenský daňový subjekt MEZEI s.r.o., keďže tovar preukázateľne nakúpili, uplatnili si zákonným spôsobom nárok na odpočítanie dane, preukázateľne tovar vyviezli do Maďarska a čo sa s ním dialo ďalej to ovplyvniť nemohol.

38. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na ich vyjadreniach vo veci, ako aj na vecnej správnosti preskúmavaných rozhodnutí a navrhla žalobu zamietnuť. Dodala, že v priebehu kontroly bolo potrebné vykonať, došetriť ďalšie zistenia, ktoré boli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane niekoľkokrát urgoval vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informáciu, čiže vykonával a robil všetky úkony k tomu, aby urýchlil tento proces zisťovania zo strany maďarskej daňovej správy. Pokiaľ ide o hmotnoprávny problém, k tomu sa vyjadrili v písomnom vyjadrení k žalobe, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora prináleží orgánom príslušných štátov zamietnuť právo na odpočítanie dane, ak osoba, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje, vedela alebo mala vedieť, že sa svojim konaním zúčastňuje podvodného konania. Zo spisu vyplýva, že problém bol v tom, že žalobca si uplatňoval odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti SSM a.s. za nákup betonárskej ocele. Bolo zistené, že tento tovar mal byť dodávaný maďarským spoločnostiam s nárokom na oslobodenie od dane. Tento tovar potom následne bol maďarskými spoločnosťami dodávaný spoločnostiam na Slovensku. Ak by teda žalobca postupoval v súlade s hmotnoprávnymi predpismi a nadobudnutý tovar od dodávateľa SSM dodával priamo slovenským spoločnostiam, musel by z tohto dodania odviezť daň. Tým, že bol vytvorený reťaz dodávateľských spoločností na území Maďarska, kde bolo deklarované oslobodenie od dane, znamená, že žalobca sa týmto vlastne vyhol odvodu dane na Slovensku a uplatňoval si oslobodenie. Nebolo preukázané žiadne ekonomické opodstatnenie, ani iné dôvody, ktoré by odôvodňovali takýto postup a ekonomický zmysel takejto činnosti, pričom tam bolo prepojenie aj cez osobu konateľa, kde osobou konateľa žalobcu je vlastne osoba, ktorá bola konateľom maďarskej spoločnosti, ktorá mala tento tovar nadobúdať a potom následne dodávať. Konateľom spoločnosti MEZEI s.r.o., aj konateľom spoločnosti MEZEI WOOD Kft., je tá istá osoba a táto osoba musela vedieť na akých obchodoch sa podieľa, ako sú tie obchody realizované.

39. Správny súd v konaní podľa a nasledujúcich o preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby ( ) na nariadenom pojednávaní, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

40. Podľa , Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

Podľa , Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa , Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa , Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa , Fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 183 SPP, Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku, Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8, v zmysle ktorého ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku).

Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku. Daňová kontrola začína podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.

Podľa § 47 písm. h) Daňového poriadku, Protokol musí obsahovať h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov.

Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

Podľa § 61 ods. 3 prvá veta Daňového poriadku je konanie prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania.

Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v ods. 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.

Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa o dani z pridanej hodnoty (zákon o DPH) odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

41. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán, vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

42. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje. Tieto sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania vznesené a ich závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, sú logické, korešpondujúce s dôkazmi vykonanými v priebehu správneho konania.

43. Žalobca v podanej správnej žalobe konkretizoval podrobne námietku, týkajúcu sa tej skutočnosti, že zo strany správcu dane nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku z dôvodu nedodržania lehoty jej prerušenia podľa článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, keďže v danej veci prerušenie daňovej kontroly presahuje trojmesačnú lehotu, ktorú ako maximálnu uvádza Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 v článku 10 s prihliadnutím na bod 25 Preambuly.

44. V posudzovanej právnej veci daňová kontrola bola začatá dňa 17.02.2014 (Oznámenie o daňovej kontrole č. 9813401/5/545366/2014/Šolt zo dňa 11.02.2014). Daňová kontrola bola správcom dane prerušená na základe Rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 31.10.2014 č. 9813401/5/4848847/2014 od 14.11.2014 do 11.04.2018 v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti, rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. V rozhodnutí uviedol, že v priebehu kontroly zaslal na základe článku 7 Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Naradenie Rady č. 904/2010) žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) č. 9813401/5/1401529/2014 a č. 9813401/5/1405638/2014, na ktoré do dnešného dňa nedostal odpovede a z uvedeného dôvodu prerušuje kontrolu na zistenie nároku na vrátanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2013.

45. Dňa 11.04.2018 pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená, o čom bol žalobca oboznámený listom č. 100721314/2018 zo dňa 12.04.2018. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 101090604/2018 zo dňa 04.06.2018, ktorý bol doručený žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 07.06.2018 (deň ukončenia daňovej kontroly). Nasledujúcim dňom začalo podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie, ktoré bolo prerušené od 10.10.2018 na základe rozhodnutia č. 101995459/2018 zo dňa 08.10.2018 vydaného podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku z dôvodu získania potrebných informácií, respektíve podkladov pre správne určenie dane. Dňa 21.11.2018 pominuli dôvody, pre ktoré bolo vyrubovacie konanie prerušené. O tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený oznámením č. 1024374249/2018 zo dňa 03.12.2018. Vyrubovacie konanie bolo ukončené spísaním Zápisnice o

ústnom pojednávaní č. 100034893/2019 zo dňa 04.01.2019. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100171261/2019 zo dňa 15.01.2019.

46. Pokiaľ sa týka pôvodne formulovanej žalobnej námietky 1/, správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 30. septembra 2021 č. C-186/20 Hydina SK, v zmysle ktorého článok 10 Nariadenia č. 904/2010, v spojení s jeho odôvodnením 25, sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením. Preto námietku č. 1/ tak, ako bola formulovaná žalobcom v podanej správnej žalobe, nemožno považovať za dôvodnú.

47. V priebehu konania, na pojednávaní konanom dňa 31.03.2022, žalobca vzhľadom na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, s poukazom na závery Súdneho dvora EÚ, konkretizoval danú námietku jej rozšírením a to tým spôsobom, že daňová kontrola, vzhľadom na jej dĺžku (takmer 4 roky), nebola zákonná a je kogentnou povinnosťou súdov skúmať, či prerušenie daňovej kontroly bolo účelné.

48. V správnom súdnictve platí koncentračná zásada, ktorá je vyjadrená tak, že žalobca môže žalobné dôvody síce rozširovať, dopĺňať a meniť, avšak len do konca lehoty na podanie správnej žaloby v zmysle ustanovenia , ktorá je dvojmesačná (žaloba podaná elektronicky dňa 21.08.2019). Žalobca v priebehu súdneho konania (po dvojmesačnej lehote) rozšíril žalobný dôvod súvisiaci s nezákonnosťou dĺžky daňovej kontroly na pojednávaní konanom dňa 31.03.2022. Správny súd má za to, že vzhľadom na to, že žalobnú námietku tak, ako bola špecifikovaná dodatočne po uplynutí dvojmesačnej lehoty, by bolo možné na ňu neprihliadnuť, avšak k danej námietke rovnako uvádza, že nebola dôvodná, a to z dôvodov uvedených nižšie.

49. V súvislosti s možnosťou výskytu okolností v rámci jednotlivých etáp daňového konania, ktoré ovplyvňujú jeho plynulý priebeh a znemožňujú v konaní pokračovať, dáva Daňový poriadok správcovi možnosť konanie prerušiť. Daňový poriadok rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly. Daňová kontrola je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly. Správca dane následne v daňovej kontrole pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu v prípade, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené. Keď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t.j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím a jej ukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka uskutočnenia daňovej kontroly. Pokiaľ predmetná situácia nastane a daňová kontrola trvá dlhšie ako jeden rok, súd je povinný skúmať dôvodnosť (zákonnosť) jej prerušenia. Jednou z fakultatívnych možností prerušenia konania podľa Daňového poriadku je potreba získania informácie prostredníctvom príslušného orgánu v zahraničí podľa o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z dikcie zákonného znenia prerušenia daňového konania je zrejmé, že Daňový poriadok neurčuje žiadne konkrétne časové mantinely, ohraničujúce trvanie samotného prerušenia daňovej kontroly. Vnútroštátna právna úprava sa v tomto obmedzuje iba na všeobecnú formuláciu, podľa znenia ktorej správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania vtedy, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Podľa názoru kasačného súdu vysloveného v rozhodnutí pod sp. zn.: „dĺžka prerušenia daňového konania z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je determinovaná lehotou, v ktorej sú žiadané orgány povinné poskytnúť informácie na základe článkov 7, 9 a 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Pričom žiadaný orgán poskytuje informácie tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať (článok 12 citovaného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904 (2010).“ S danou častou rozhodnutia sa stotožňuje aj správny súd. Avšak Najvyšší súd SR ďalej v citovanom rozhodnutí zdôrazňuje (bod 62 citovaného rozhodnutia ): „že napriek absencii stanovenia konkrétnych lehôt, ako aj bližšej špecifikácie podmienok uplatniteľných vo vzťahu k preukázaniu možnosti prerušiť daňovú kontrolu, túto nemožno chápať neobmedzene. Ako významné ustanovenie v súvislosti s oprávnením správcu dane prerušiť daňovú kontrolu je potrebné podľa Najvyššieho súdu SR chápať ustanovenie Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy iba v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu ( SR), čo znamená, že správca

dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Predmetné ustanovenie Daňového poriadku je potrebné vykladať v spojení so zásadou daňového konania vyjadrenou v § 3 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorej je správca dane povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov, pričom je povinný použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.“

50. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v priebehu prerušenia daňovej kontroly prvostupňový správny orgán - správca dane, zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií príslušnému daňovému orgánu Maďarskej republiky, v súvislosti s preverovaním kontraktov žalobcu s maďarskými spoločnosťami, pričom v priebehu vybavovania jeho dožiadania sa viackrát dopytoval a zisťoval stav vybavenia jeho dožiadania. Účelom daňového konania vo všeobecnosti je zistiť, či si daňové subjekty splnili, v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi, svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, je správca dane oprávnený aj prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií preverovať skutočnosti týkajúce sa splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre vybraných odberateľov v zmysle § 43 zákona o DPH, skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru do iného členského štátu a skutočnosti týkajúce sa správneho posúdenia miesta dodania v zmysle § 19 zákona o DPH. Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie a teda uplynúť nemôže. Prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t. j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná. Súd tu dáva do pozornosti bod 77 odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval: „že nedodržanie maximálnej lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nesmie byť na ťarchu práv žalobcu, nakoľko uvedené by malo za následok porušenie princípu proporcionality v daňovom konaní.“ Je preto potrebné skúmať účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií a aj primeranosť dĺžky prerušenia.

51. Daňová kontrola bola prerušená na základe Rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 31.10.2014 od 14.11.2014 v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Dožiadania sa týkali viacerých daňových subjektov so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Správca dane pravidelne zasielal urgencie na vybavenie žiadosti - 21.10.2014,18.03.2015, 18.06.2015, 22.09.2015, 16.12.2015, 11.07.2016. Dokonca v prípade dožiadania, týkajúceho sa spoločnosti MEZEI-WOOD Kft.. Po obdŕžaní odpovede, ktorú považoval za nedostatočnú, žiadal o doplnenie odpovede (16.08.2016) a urgencie týkajúce sa tohto dožiadania zaslal dňa 03.01.2017, 03.04.2017, 09.06.2017, 08.09.2017, 04.12.2017 a 07.03.2018. Dňa 11.04.2018 mu bola doručená konečná odpoveď. V priebehu prerušenia daňovej kontroly zo strany správcu dane dochádzalo cielene k urgenciám maďarských finančných orgánov o oznámenie skutočností, ktoré bránia vybaveniu ich dožiadania. Nie vinou správcu dane zo strany dožiadaných orgánov nebola jeho žiadosť vybavená v lehote v zmysle Nariadenia č. 904/2010. Zo strany správcu dane bolo teda nemožno jednak hovoriť o neúčelnosti prerušenia daňovej kontroly, keďže bola prerušená jednak z dôvodu získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu a takisto zo strany správcu dane boli vykonávané úkony smerujúce k rýchlejšiemu vybaveniu dožiadania, keďže dĺžku medzinárodnej výmeny informácií správca dane nemohol nijako ovplyvniť.

52. Súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného, v kontexte s obsahom administratívneho spisu má za to, že prerušenie daňovej kontroly od 14.11.2014 do 11.04.2018 nebolo svojvoľné a neúčelné a informácie získané z medzinárodnej výmeny informácií prispeli k účelu daňovej kontroly a k prevereniu okolností, za ktorým mali byť žalobcom realizované obchody vo vzťahu k maďarským spoločnostiam. Vzhľadom k tomu nemožno hovoriť o nedodržaní lehoty na prerušenie konania z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií v zmysle ustanovenia článku 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. Vychádzajúc z tohto právneho posúdenia súd zároveň konštatuje, že nedošlo ani k porušeniu ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku, nakoľko daňová kontrola trvala necelých 11 mesiacov (326 dní): začala dňa 17.02.2014 a bola vykonávaná do 13.11.2014 (t. j. 269 dní), kedy bola prerušená pre medzinárodnú výmenu informácií a následne pokračovala od 11.04.2018 do 07.06.2018 (57 dní), kedy bola ukončená.

Daňová kontrola bola teda vykonaná v lehote podľa § 46 ods. 10 DP, t.j. jeden rok odo dňa začatia. Preto ani rozšírenú žalobnú námietku, týkajúcu sa námietky 1/, nemožno považovať za dôvodnú.

53. Pokiaľ sa týka námietky 2/, ako aj na ňu nadväzujúce námietky 3/ a 4/, bližšie špecifikované v žalobe (bod 6 až 8. rozsudku), správny súd uvádza, že vo veci bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly č. 101090604/2018 zo dňa 04.06.2018, obsahoval správcom dane v danom čase preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenia dôkazov. Po doručení protokolu žalobcovi tento vo veci vzniesol určité výhrady (zápisnica č. 100952952/2018 zo dňa 15.05.2018, vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.06.2018 k protokolu a zápisnica č. 101542520/2018 zo dňa 09.08.2018), ktoré viedli správcu dane k vykonaniu ďalšieho dokazovania. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania (žiadosť o MVI č. 101750174/2018 zo dňa 07.09.2018) na preverenie skutočností tvrdených žalobcom pristúpil k medzinárodnej výmene informácií, z ktorej zistené poznatky a dôkazy sa odrazili v plnom rozsahu v jeho rozhodnutí zo dňa 15.01.2019, v ktorom neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr vystavených mu dodávateľom SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. za nákup betonárskej ocele v celkovej sume 39 194,36 EUR.

54. V zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku správca dane vo vyrubovacom konaní vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie na podklade písomného vyjadrenia daňového subjektu k protokolu a ním predložených dôkazov, prípadne doplní dokazovanie na základe vlastnej úvahy, ak to vyplynie z pripomienok predložených daňovým subjektom. V danom prípade správca dane pristúpil aj k MVI na základe aj oznámenia zástupcu žalobcu, že konateľ žalobcu K.. S. sa musí zdržiavať v Maďarsku v súvislosti s vyšetrovaním jeho aktivít a požiadal maďarské daňové orgány o ďalšie informácie týkajúce sa obchodných vzťahov medzi spoločnosťami MEZEI s.r.o. a MEZEI WOOD Kft., na ktoré dostal odpoveď dňa 21.11.2018. Týmto postupom správcu dane nedošlo k porušeniu namietaného ustanovenia. Skutočnosť, že správca dane svoje zistenia vo vyrubovacom konaní odzrkadlil vo svojom rozhodnutí zo dňa 15.01.2019, nezakladajú nezákonnosť protokolu ako takého.

55. Žalobca bol pred vydaním prvostupňového rozhodnutia správcom dane predvolaný na ústne pojednávanie uskutočnené dňa 04.01.2019, pričom predmetom pojednávania bol priebeh a výsledky dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu zo dňa 04.06.2018. Správca dane v priebehu ústneho pojednávania zhrnul tiež podstatný obsah a závery vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní. Z dokazovania vyplynula nemožnosť uznať nárok na odpočítanie dane vo výške 39.194,36 EUR z faktúr prijatých od spoločnosti SSM, a.s. z dôvodov uvedených v odpovedi na MVI.

56. Je potrebné dodať, že Protokol z daňovej kontroly je síce dôkazom v daňovom konaní, ale nie je jediným dôkazom, z ktorého správca dane má vychádzať vo vyrubovacom konaní. Na základe výsledkov dokazovania vo vyrubovacom konaní možno dospieť aj k iným záverom, než sú uvedené v protokole o výsledku daňovej kontroly. Vykonaným dokazovaním bolo potvrdené, že obchody s nakúpenou betonárskou oceľou začínajú a končia na Slovensku v rámci niekoľkých dní. Preto žalobnú námietku 2/ nemožno považovať za dôvodnú.

57. Správny súd, vzhľadom na priebeh vyrubovacieho konania vedeného pred správcom dane, nasledujúcim po oboznámení kontrolovaného daňového subjektu o záveroch protokolu vydaného dňa 04.06.2018, a s tým súvisiacim dokazovaním, ktorého potreba vyvstala v súvislosti s obsahom vyjadrení žalobcu po vydaní protokolu z daňovej kontroly, na ktoré bol kontrolovaný subjekt riadne vyzvaný, postupujúc v súlade s § 46 ods. 8 daňového poriadku dospel k záveru, že správca dane kontrolovanému daňovému subjektu poskytol dostatočný priestor na oboznámenie sa s nezrovnalosťami, neúplnosťou, či spochybnením tvrdení žalobcu zistených správcom dane vo vzťahu k dôkazom predloženým v daňovom priznaní.

58. Pokiaľ žalobca namietal, že z jeho strany nedošlo k podvodnému konaniu a že zo strany žalovaného, ani správcu dane, nebolo dané preukázané, správny súd uvádza, že ani s touto žalobnou námietkou sa nemožno stotožniť.

59. So skutočnosťami zistenými vo vyrubovacom konaní správca dane oboznámil splnomocneného zástupcu daňového subjektu (žalobcu), o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100034893/2019 zo dňa 04.01.2019. V predmetnej zápisnici správca dane uviedol, že neuznáva nárok na odpočítanie dane vo výške 39.194,36 EUR z faktúr prijatých od spoločnosti SLOVAKIA STEEL MILLS,

a.s. (SSM, a.s.) z dôvodov uvedených v odpovedi na MVI doručenej správcovi dane dňa 21.11.2018, ktorou bolo potvrdené, že obchody s nakúpenou betonárskou oceľou začínajú a končia na Slovensku v rámci niekoľkých dní, takže p. I. S., ako konateľ spoločnosti MEZEI s.r.o. a ako majiteľ spoločnosti MEZEI-WOOD Kft., musel vedieť, že nejestvuje žiadny dôvod na zapojenie maďarskej spoločnosti do dodávateľského reťazca. Spoločnosť MEZEI s.r.o. mohla uskutočniť dodanie betonárskej ocele priamo slovenským partnerom bez fakturácie v kruhu, pretože ich p. S. pozná.

60. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR č. , v ktorom kasačný súd upozorňuje, že štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Najvyšší súd SR zdôrazňuje povinnosť obozretného prístupu k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez verejne prístupné obchodné, živnostenské, daňové registre a pod.). Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii, mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, respektíve vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov.

61. V rozsudku NS SR č. kasačný súd uvádza, že „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené.“

62. Kasačný súd vo svojom rozsudku sp. zn. a sp. zn. 3Sžf/l/2010 odkázal na ďalšie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (najmä rozsudku C-354/03 Optigen Ltd, C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd, C-484/03 Bond House Systems Ltd, podobne C-80/11, C-142/11 Mahagében kft. a Péter Dávid), v ktorých sa uvádza, že „uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u povinných osôb k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. V uvedenej súvislosti nie je možné Najvyšším súdom SR prehliadnuť to, že Súdny dvor EÚ stanovil, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napr. C-409/04 Teleos a i., bod č. 43, C-499/10 Vlaamse Olienaarschappij, C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling). Na dané rozhodnutia poukazuje aj NS SR vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 17.10.2017.

63. Zo zistení správcu dane (bod 13. až 17. rozsudku) vyplýva, že žalobca sa zúčastnil obchodných transakcií, ktoré boli vytvárané účelovo, bez reálneho ekonomického opodstatnenia a viedli k podvodnému konaniu. Konateľ žalobcu, Ing. I. S., je zároveň majiteľom maďarskej spoločnosti MEZEI- WOOD Kft. a mal blízko aj k ďalším obchodným spoločnostiam začlenených v reťazci (Bielo Faker Kft., V. N. Narexim Kft., Anol Pack Trade Kft., Pro-Gép Kft., Niko Recycling s.r.o. a Chromé RC s.r.o. /resp. CHROME - RC, s.r.o./ a Steel Energo s.r.o.).

64. Je rovnako potrebné zobrať do úvahy ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku, v zmysle ktorého na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo na iné skutočnosti, uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takéhoto daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

65. Bolo preukázané, že tovar od žalobcu dodaný spoločnostiam v Maďarsku bol ďalej prefakturovaný v rovnakom množstve a v nezmenenom stave spoločnosti MEZEI- WOOD Kft., odkiaľ bol ďalej prefakturovaný spoločnosti Pro-Gép Kft., pričom konateľ žalobcu p. Ing. I. S., je majiteľom spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. a ovláda rovnako aj spoločnosť Pro-Gép Kft., v ktorej robí rozhodnutia. Dokonca

spoločnosť V. N. NAREXIM Kft. nadobudla tovar od spoločnosti MEZEI s.r.o. za nižšie ceny, ako bola nákupná cena betonárskej ocele od spoločnosti SSM, a.s., pričom táto spoločnosť, ako aj spoločnosť Mezei-Wood Kft., sídlia na tej istej adrese. Konateľom spoločnosti V. N. NAREXIM Kft. bol slovenský občan p. I. J., ktorý bol zároveň aj konateľom spoločnosti Oknomatic, s.r.o., Košice (obchodný partner spoločnosti MEZEI s.r.o.). Tento tovar predaný žalobcom maďarským spoločnostiam bol následne z ich strany dodávaný slovenským spoločnostiam Niko Recycling s.r.o., Steel Energo s.r.o. a Chrome RC s.r.o. (tejto spoločnosti maďarská daňová správa dňa 25.07.2014 zrušila platnosť IČ DPH).

66. Z obchodných transakcií tak, ako boli zistené zo strany správcu dane prostredníctvom MVI vyplýva, že žalobca sa zúčastnil obchodných transakcií v reťazci spoločností, ktoré boli vytvorené účelovo, bez ekonomického opodstatnenia. Predmetom dodania v reťazci spoločností bol tovar, ktorého dodanie začalo na Slovensku a na Slovensku aj skončilo. Zapojením maďarských spoločností do obchodného reťazca a deklarovaním intrakomunitámych dodávok dochádzalo k daňovým únikom, keďže daň na výstupe nebola odvedená z dôvodu nárokovaného oslobodenia od dane, avšak na druhej strane odpočítanie dane z dôvodu dodania tovaru bolo uplatnené. Ak by žalobca dodal tovar - betonársku oceľ priamo odberateľom na Slovensku, musel by z tohto dodania odviesť daň. Zapojením maďarských spoločností do reťazca odberateľov sa však tejto povinnosti vyhol. Preto takýto spôsob „obchodovania“ má podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ charakter podvodného konania a oprávňuje vnútroštátne orgány zamietnuť právo na odpočítanie dane. Tento postup je v súlade s judikatúrou kasačného súdu uvedenú vyššie (napr. rozsudok sp. zn. ).

67. Preto nemožno vyvodiť žiaden iný záver a rovnako, ako žalovaný, aj správny súd má za to, že žalobca musel vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, že sa zapája do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený podvod na dani. Preto výkon jeho práva na podnikanie, v súvislosti s uplatnením si odpočítania dane z pridanej hodnoty, nemôže požívať právnu ochranu.

68. Z vyššie uvedených dôvodov súd, po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, v rozsahu podanej žaloby, dospel k záveru, že uplatnené žalobné dôvody nie sú opodstatnené a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

69. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , v spojení s ustanovením , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

70. Rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).