Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_48Ek-1687-2018.pdf
PDF · 122.24 KB
Case nature
Subarea
48Ek/1687/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Dušan X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. pri E. XXX, XXX XX Q. pri E., proti povinnému: L. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. P. XXX, XXX XX Z. P., o vymoženie 3.704 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Dušanom Čerešňom, Exekútorský úrad so sídlom Andreja Hlinku 3858/34A, 917 01 Trnava, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XX/XX, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/1687/2018 zo dňa 28. 07. 2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/1687/2018 zo dňa 28. 07. 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12. 11. 2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3.704 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Trnava č. k. XXZm/XX/XXXX-XX zo dňa 30. 11. 2009 (ďalej aj „exekučný titul“).
2. Dňa 06.02.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 48Ek/1687/2018 zo dňa 28. 07. 2021 exekúciu podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil (výrok I.) a rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia (výrok II.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že uznesením sp. zn. 48Ek/1687/2018 zo dňa 09. 07. 2020 súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. Sudca zrušil uznesenie uznesením zo dňa 17. 12. 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 12. 2020 a uložil vyššiemu súdnemu úradníkovi preskúmať skutkový stav a to vyžiadaním dôkazných prostriedkov a opätovne posúdiť návrh povinného na zastavenie exekúcie. Za tým účelom mu bolo uložené preskúmať zastavenie exekúcie vedenej v konaní vedenom Okresným súdom Galanta rozhodnutím pod sp. zn. XXEr/XX/ XXXX, keď ako vyplýva zo súdneho spisu, si za týmto účelom na úplné zistenie skutkového stavu mal vyžiadať exekučný spis sp. zn. 23Er/65/2010. Mal prihliadnuť na zákonné ustanovenie § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku, kedy pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie, keďže ide o vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, má skúmať, či bolo v základnom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi, a či táto okolnosť mala vplyv na vymáhaný nárok. Vyšší súdny úradník si za účelom takéhoto preskúmania mal vyžiadať od Okresného súdu Trnava spis sp. zn. XXZm/XX/ XXXX, pričom povinný aj v návrhu na zastavenie exekúcie namietal rozpor zmenky s dobrými mravmi. Súd si zo spisu sp. zn. XXZm/XX/XXXX vedeného na Okresnom súde Trnava, v ktorom bol vydaný
exekučný titul, vyžiadal Zmenkový platobný rozkaz sp. zn. XXZm/XX/XXXX zo dňa 30. 11. 2009 a exekučný spis vedený Okresným súdom Galanta sp. zn. XXEr/XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že exekučné konanie malo byť zastavené na základe uznesenia XXEr/XX/XXXX zo dňa 25. 05. 2016. Súd opäť preskúmal dôvod zastavenia exekúcie uvádzaný povinným, a to že exekúcia bola na Okresnom súde Galanta uznesením 23Er/65/2010 zo dňa 25. 05. 2016 zastavená. Súd uviedol, že dňa 23. 12. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým došlo k novelizácii Exekučného poriadku, okrem iného doplnením ustanovení § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) a tiež § 243f, ktorý predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely. V ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného odo dňa 23. 12. 2015 je uvedené „V návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.“ K uvedenej skutočnosti sa oprávnený vyjadril a popísal skutkový stav, ktorý zodpovedá tomuto zákonnému ustanoveniu. Súd k tejto skutočnosti ďalej uviedol, že ak došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4 E Exekučného poriadku - znenie účinné od 23. 12. 2015 - jedná sa o procesnoprávny dôvod, ktorý nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Súd mal z pripojeného spisového materiálu za preukázané, že došlo k zastaveniu exekúcie z tohto procesnoprávneho dôvodu, teda nebola založená prekážka už rozhodnutej veci. Súd po opätovnom preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, riadiac sa pokynmi v uznesení súdu zo dňa 17. 12. 2020 dospel k záveru, že vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom. Ide teda o spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd preskúmal exekučný titul podľa ust. § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku a mal povinnosť posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy, avšak v tomto prípade to nebolo možné, keďže podľa vyjadrenia oprávneného pôžička bola poskytnutá, čo ani jeden z účastníkov konania nerozporuje, avšak zmluvou nie v písomnej forme ale šlo len o ústny kontrakt, to pripúšťa Občiansky zákonník v ust. § 657 a § 658, avšak je potrebné mať na zreteli fakt, že právna úprava v Občianskom zákonníku je úpravou všeobecnou (lex generalis), avšak prednosť má úprava zákona č. 258/2001 Z. z. ktorá je úpravou špeciálnou (lex specialis). Súdu bolo uložené opätovne preskúmať obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky. Súd prihliadol na právnu úpravu účinnú v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, a to konkrétne na zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, pôžičky zabezpečenej zmenkou. Podľa ust. § 2 písm. a) tohto zákona je vzťah medzi oprávneným a povinným spotrebiteľským vzťahom podľa tohto zákona. Podľa ust. 4 ods. 6 zákona č. § 258/2001 o spotrebiteľských úveroch „V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.“ Z uvedeného vyplýva, že za spotrebiteľský úver sa považuje podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. § 258/2001 o spotrebiteľských úveroch aj „...dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky...“ Následne z § 4 ods. 6 zákona č. § 258/2001 o spotrebiteľských úveroch vplýva, že takýto dlh sa zakazuje splniť zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z predloženého exekučného titulu a zmenky priloženej k návrhu na vykonanie exekúcie je zjavné, že zmenka bola vystavená na sumu 4 129 Eur, rovnako zo spisového materiálu sp. zn. 22Zm/46/2009 vyplýva, že žaloba bola podaná na vydanie zmenkového platobného rozkazu v sume 4 129 Eur a príslušenstva, podľa priloženej zmenky. Teda zmenka bola ako zabezpečovací prostriedok vystavená v rozpore s ust. 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., a to tak, že bola vystavená vo vyššej výške ako 30 % zo sumy poskytnutej pôžičky, teda v 100% výške v rozpore so zákonným ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať- (znenie zákona č. 258/2001 Z. z. účinné od 01. 08. 2008 do 31. 12. 2008). Právna úprava
zákona č. 258/2001 Z. z. v období do 31. 12. 2010 umožňovala síce v striktne stanovenom rámci použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, ako je tomu aj v predmetnom prípade, avšak zmenka v danom prípade nebola vystavená v súlade s právnou úpravou účinnou do 31. 12. 2010, teda bola vystavená nie v súlade so zákonnými ustanoveniami v spotrebiteľskom vzťahu. Súd zároveň doplnil, že ústna zmluva o pôžičke zo dňa 23. 12. 2008, ktorá je spotrebiteľským vzťahom, nebola vyhotovená v zákonom predpísanej forme, teda musela byť od počiatku neplatná. Súd zmluvou na podklade, ktorej bol vydaný exekučný titul nedisponuje, okrem zabezpečovacieho prostriedku, ktorým bola priložená zmenka a tiež mal za preukázané, že v exekučnom konaní XXEr/XX/XXXX vedenom na Okresnom súde Galanta a ani v konaní základnom, v ktorom bol vydaný exekučný titul, teda z vyžiadaného spisu XXZm/XX/XXXX vedenom na Okresnom súde Trnava, nebola prílohou žaloby na vydanie zmenkového platobného rozkazu okrem zmenky žiadna písomná zmluva o pôžičke medzi oprávneným a povinným, ako to vyžadoval zákon č. 258/2001 Z. z. v ust. § 4 ods. 1 v znení účinnom v čase poskytnutia pôžičky. Súd poukázal na neplatnosť tohto zmluvného vzťahu od počiatku. Oprávnený a ani povinný takýto dôkaz nepredložili. V rámci koncentračnej zásady súd nemal predložené žiadne písomné zmluvy, ako to vyžaduje zákon č. 258/2001 Z. z. Súd poukázal opäť na skutočnosť, že ide o neplatný právny vzťah a všeobecnou právnou úpravou (lex generalis) úpravou zmluvy o pôžičke je úprava v Občianskom zákonníku v ust. § 657 a § 658, ktorá dovoľuje aby bola zmluva o pôžičke uzatvorená aj ústne, avšak v danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľský právny vzťah ako už bolo uvedené v tomto uznesení, na ktorý sa v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke vyžadovala písomná forma podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. a táto právna úprava účinná v čase uzatvorenia zmluvy je právnou úpravou špeciálnou (lex specialis) v civilnom práve k Občianskemu zákonníku a teda má v danom prípade prednosť, preto sa tento právny vzťah musí bez výnimky spravovať ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase poskytnutia pôžičky. V § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku je súdu povolená prieskumná činnosť návrhu na vykonanie exekúcie, a teda aj následne ex offo (z úradnej povinnosti) povinnosť preskúmať, či nie sú dôvody zastavenia exekúcie, keď bol titul vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, bez ohľadu na druh exekučného titulu. Pokiaľ ide o posúdenie dodržiavania dobrých mravov, súd k tomuto uviedol, že význam dobrých mravov spočíva nielen v nepriznaní právnych účinkov ale aj v odopretí právnej ochrany takému konaniu, ktoré sa prieči všeobecne uznávaným morálnym zásadám demokratickej spoločnosti. V exekučnom konaní to znamená, že exekučný súd neprizná oprávnenému právo domáhať sa núteného výkonu splnenia nároku priznaného oprávnenému exekučným titulom v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak by vykonanie exekúcie bolo v rozpore s dobrými mravmi (napr. vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu priznávajúceho neprimeraný úrok alebo zmluvnú pokutu). V danom prípade súd zároveň nemal za potrebné posudzovať vydaný exekučný titul z hľadiska dobrých mravov, keďže je tu dôvod neplatnosti právneho úkonu ústnej zmluvy o pôžičke ako bolo už zmienené podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. a rozpor s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., teda tu ide o zjavný rozpor so zákonom, kedy nie je potrebné skúmať rozpor s dobrými mravmi, keďže už pri uzatváraní zmluvného vzťahu došlo k nedodržaniu zákonnej právnej úpravy. Súd dospel k názoru, že exekúcia musí byť zastavená ex offo (z úradnej povinnosti), keďže pri uzatváraní zmluvy neboli rešpektované zákonné ustanovenia vtedy platného a účinného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to najmä a hlavne ust. § 4 ods. 6 zákona, kde nebolo prihliadnuté na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, a v ďalšom rade ust. § 4 ods. 1 neplatnosť zmluvy o pôžičke podľa tohto zákona a súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul podľa ust. § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil. Súd zároveň priznal súdnemu exekútorovi v zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s 22 ods. 2 vyhlášky náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36 Eur s DPH, keďže oprávnenému možno pričítať zastavenie exekúcie, keďže tento súdu predložil nespôsobilý exekučný titul, ktorý je rozporný so zákonom.
4. Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že uznesenie trpí vadami, nepresnosťami, chybami, nie je v súlade s platnými zákonmi a prichádza k svojvoľnému výkladu zákona. Zo spisu Okresného súdu v Trnave, ktorý sa vecou zaoberal a vydal zmenkový platobný rozkaz vyplýva, že Okresný súd v Trnave zobral do úvahy možnosť použiť v danom prípade zmenku tak ako to aj sám exekučný súd uviedol a presne na základe neho vydal aj Zmenkový platobný rozkaz po preskúmaní okolností vydanej zmenky. Tak isto postupoval aj Okresný súd v Galante v čase keď vydal poverenie súdnemu exekútorovi JUDr Petrovi Urbánkovi. V uznesení sa uvádzajú súdne rozhodnutia, ktoré boli vydané až po spísaní zmenky tj roku 2008 a vydaní zmenkového platobného rozkazu. Exekučný súd nemôže hodnotiť okolnosti ktoré boli (vznikli) pred vydaním súdneho rozhodnutia (exekučného titulu) zo zákona. Vlastná zmenka je z právneho hľadiska jednostranný úkon. Oprávnený nesúhlasil s
vyjadrením súdneho úradníka, že je to zmluva medzi dvoma stranami. Laicky povedané na zmluve sa uvádza dohoda medzi stranami a potvrdzujú ho vlastnoručným podpisom a na zmenke sa zaviaže iba jedna strana. Jednou zo základných požiadaviek na zmenkové vzťahy je, aby poskytovali majiteľovi zmeniek istotu splnenia práva vteleného do zmenky, ako cenného papiera. Tento účel je splnený prísnou formálnosťou zmenkových vzťahov. Zmenky sú nezávislým inštitútom, ktorého existencia nie je viazaná na iný právny vzťah, ktorý mu prípadne aj predchádzal. Tento záver podporuje aj súdna prax. Oprávnený uviedol, že zmenka spĺňa všetky náležitosti kladené zákonom č. 151/1950 a ich následných novelizácií a kde potvrdil platnosť aj v identickom konaní Najvyšší súd č.k. 4Obo21/2012. Je tiež dôležité si povšimnúť nariadenia č. 861/2007 kde KS v Prešove č.k. 10C 79/2013 z 05. 09. 2013 uvádza, že ,,Nepredloženie súdom žiadnych dôkazov, neposkytnutie informácie, nemôžu byť dôvodom pre zamietnutie ak pripojené dôkazy umožňujú súdu rozhodnúť. Tiež súd nemôže zamietnuť návrh, že navrhovateľ nepreukáže či vystaveniu zmenky predchádzalo uzavretie kauzálnej zmluvy. Nespornosť záväzku zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí nič preukazovať okrem toho, že je jej riadnym vlastníkom. Ide o podstatný rozdiel a nie je možné na základe uvedených skutočností tvrdiť, že zmenka je zmluva. V bode 14,15 sa uvádza, že peniaze poskytol Dušan X. - A. CA, S.: XX XXX XXX so sídlom podnikania Q. pri E. XXX, XXX XX ako živnostník (SZČO), čo sa nezakladá na pravde. Je to len čisto domnienka súdneho úradníka. Nikde sa doteraz neuvádzalo, že peniaze boli poskytnuté zo strany SZČO osoby. Doteraz oprávnený tvrdil a tiež povinný tvrdí, že si požiadal financie od oprávneného ako súkromnej osoby. Zmenka bola vystavená v prospech živnostníka, čiže v zmysle platnej legislatívy a tak ako to uvádza a vyžaduje aj zákon o zmenkách č. 151/1950 a jej následných novelizácií. Nakoľko platná legislatíva tiež umožňuje vystavenie zmenky v prospech tretích osôb tak ako je uvedené v zmenkovom a šekovom zákone § 11 až 20. Z toho jednoznačne vyplýva, že nie je možné považovať spor za spotrebiteľský. Je to len domnienka súdu (súdneho úradníka), že to bolo poskytnuté zo strany SZČO. Oprávnený podotkol, že ako aj zákon o Spotrebiteľských úveroch uvádza, ak niekto poskytne bezúročnú pôžičku v zmysle §1 odst. 2 písm. b,c, to jednoznačne potvrdzuje, že sa nejedná o spotrebiteľský úver, nakoľko čiastka uvedená na zmenke je bezúročná a naraz aj splatná v zmysle zákona. Uvedený zákon a svedecké výpovede (Sama p. P. to tvrdila a aj oprávnený) to len potvrdzujú. Ďalej oprávnený poukázal aj na skutočnosti uvedené Najvyšším súdom SR 4Obo 21/2012, kde sa uvádza, že majiteľ zmenky nie je povinný nič preukazovať iba to, že je právoplatným majiteľom platnej zmenky. Generálny prokurátor sa vyjadril tiež v konaní Ústavného súdu č.k. I.ÚS 245/09-25 z 10. 09. 2009, že ,,základom každého zmenkového vzťahu je existencia reálneho vzťahu. Preto ak vystaviteľ zmenky sa rozhodol vystaviť zmenku na rad tretej osoby (živnostníka), tak je to v rámci platnej legislatívy. V bode 15. sa odvoláva súdny úradník, že bol splatený dlh zmenkou, čo je v rozpore so zákonom. Povinný podotkol, že ide opätovne o chybné tvrdenie, nakoľko dlh nebol uhradený a nemohol byť splatený zmenkou, nakoľko nedošlo na základe tohto tvrdenia k prevodu finančných prostriedkov zo strany p. P.. Peňažná čiastka mala byť uhradená v prospech 3 osoby a nie poskytovateľovi finančných prostriedkov. Tak ako je uvedené aj na zmenke. V uznesení sa uvádza (bod 19), že oprávnený mal v rokoch 2004-2012 živnosť a podnikal. Neuvádza sa doba (čas), kedy bola živnosť pozastavená. Nakoľko oprávnený mal aj 2 x pozastavenú živnosť a preto nie je možné s tvrdením vyššieho súdneho úradníka súhlasiť, že mal sústavne živnosť v danom období. Tu vychádzal súd len zo stavu uvedenom na internetovom registri a tam sa tie údaje neuvádzajú (čas pozastavenia živnostenského listu). Nie je možné súhlasiť s tvrdením, že ak niekto má živnostenský list všetku činnosť musí vykonávať ako živnostník. Zmenka bola vystavená na rad ako SZČO a všetky platby boli zahrnuté do príjmov na zdanenie a zaevidované v peňažnom denníku. Uvedenú zmenku mohol ako som už uviedol aj E. X. ako fyzická osoba dať ( aj peniaze) p. P. s tým, že to uhradí na rad živnostníka E. X.. Ani s touto možnosťou sa vyšší súdny úradník nezaoberal vo svojom vydanom uznesení a len tvrdil, že peniaze poskytol SZČO E. X. - A. CA. C. krok je možné v rámci zákona č. 151/1950 previesť aj takouto formou ( vystaviť zmenku na 3 osobu). Ak by oprávnený peňažné prostriedky poskytol ako SZČO tak vystavenie zmenky a poskytnutie peniazov by uvádzal v účtovníctve ako výdavok, resp. v daňovom priznaní ako pohľadávku zo zmenky v zmysle zákona o účtovníctve. Čo sa však nestalo nakoľko to bolo poskytnuté ako súkromná osoba. V bode 14, 15 uznesenia sa odvoláva na to, že je vystavená zmenka v rozpore so zákonom. Nie je preukázaná skutočnosť, že išlo o stav ako poukazuje súdny úradník, je to len jeho domnienka, ktorá nie je ničím podložená. Okresný súd v Banskej Bystrici len svojvoľne vykladá zákon bez dôkazov. Zmluva nebola spísaná, nakoľko to nie je spotrebiteľský úver a bolo to v zmysle Občianskeho zákonníka a zákona o zmenkách uzavreté. V bode 24 súd chybne uvádza skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na predložených dôkazoch lebo zmluva nebola spísaná a preto nemohla byť doložená lebo medzi dvoma fyzickými osobami, ak sa vystaví zmenka je platná a v zmysle platného zmenkového zákona je možné vystaviť zmenku aj v prospech 3. osoby, čo však zákon o Spotrebiteľských úveroch nerieši, čiže zákonodarca nepočítal aj s možnosťou vystavenia zmenky v
prospech 3. osôb. Čiže ide o činnosť OS v BB nad rámec v zmysle zákona a je teda neprípustné. Ako sám súd uvádza, že zmluva o úvere nebola zo strany oprávneného a povinného predložená nakoľko neexistovala a nebola potrebná medzi dvoma fyzickými osobami a ani zákon o Spotrebiteľských úveroch v zmysle §1 ods. 2 bod c,d nevyžadoval. Na základe uvedených informácií a dôkazov oprávnený navrhol vydané uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
5. Povinný vo vyjadrení k sťažnosti oprávneného uviedol, že od oprávneného obdržal sumu 17.000 Sk a splatil 45.500 Sk. Pohľadávku splatil, nedlží žiadne peniaze. Povinný bol vypovedať aj na kriminálnom oddelení v Galante. Povinný k vyjadreniu priložil zmluvu o pôžičke zo dňa 16. 06. 2006, zo dňa 23. 12. 2008, návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 12. 06. 2009.
6. Súdny exekútor sa k sťažnosti oprávneného nevyjadril.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
16. Podľa § 53 ods. 3 písm. d) súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok.
17. Súd po zistení, že sťažnosť oprávneného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napádané uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol
odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napádaného uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napádaného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 7 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia a doplneniu skutočností, sa sudca nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti:
18. V zmysle § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku ako aj s prihliadnutím na Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa novelizoval čl. I. § 17 a § 3a/ zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, neopomínajúc § 52 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, je exekučný súd povinný zisťovať, či rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, a to či už rozhodnutie okresného, odvolacieho, ale aj dovolacieho súdu, boli vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, či bolo alebo nebolo v základnom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom a či táto okolnosť mala vplyv na vymáhaný nárok. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu tzv. materiálny prieskum exekučného titulu. Pokiaľ by aj exekučný súd vydal poverenie napriek skutočnosti, že tu boli dané dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku, preukázanie skutočností predpokladaných v tomto zákonnom ustanovení v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie by nevyhnutne viedlo k zastaveniu exekúcie zo strany súdu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Exekučný súd však môže vykonať vecný prieskum exekučného titulu len vo väzbe k zisteniu, že v základnom konaní bol uplatňovaný nárok zo zmenky a nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Pri materiálnom prieskume exekučného titulu je súd viazaný väzbou medzi jeho zistením, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a toto neprihliadnutie malo vplyv na vymáhaný nárok. Povinnosť materiálneho prieskumu vyplýva aj z ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“), podľa ktorého v konaní, v ktorom sa vymáha nárok zo zmenky, sa ex offo prihliadne na skutočnosti, ktoré by povinný mohol uplatniť, ak jeho viazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súdu je tak uložená povinnosť prihliadnuť ex offo napríklad na neprijateľnosť zmluvnej podmienky a podobne, ak majú vplyv na výšku vymáhaného nároku.
19. Sťažnostný súd pripomína, že ochrana spotrebiteľov, ktorú zabezpečuje legislatíva európskej únie a členských štátov, má za cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán či pacta sunt servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov, a to z dôvodu potreby ochrany týchto subjektov pred „silnejšími“ subjektmi (pozri napr. rozsudok z 27. júna 2000, N. H. F. a T., C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, R. A.,C-XXX/XX, Zb. s I-10421, bod 25). Preto sa iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany „nespotrebiteľa“, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Súdnu ochranu tak nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi a súdy ju preto vykonávajú ex offo, čo napokon vyplýva aj z už citovaného § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku. Súd pripomína, že 21.04.1993 bola publikovaná v Úradnom vestníku L 095 Smernica č. 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), ktorá bola prijatá s cieľom zvýšiť ochranu spotrebiteľa pred neprimeranými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Napriek skutočnosti, že táto Smernica nemá priamy účinok, je základným vodítkom eurokonformného výkladu slovenských právnych predpisov v oblasti spotrebiteľských zmlúv.
20. Súd k sťažnosti oprávneného uvádza, že tento svoju sťažnosť oprel o to, že vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, povinný si peniaze požičal od oprávneného ako súkromnej osoby. Peňažná čiastka mala byť uhradená v prospech tretej osoby a nie poskytovateľovi finančných prostriedkov (tak ako je uvedené aj na zmenke). Súd k tomuto uvádza, že oprávneného tvrdenie o tom, že povinný si mal požičať peniaze od neho ako fyzickej osoby v konaní preukázané nebolo. Súd poukazuje na to, že oprávnený je v samotnom exekučnom titule - zmenkovom platobnom rozkaze Okresného súdu Trnava č. k. 22Zm/46/2009-11 zo dňa 30. 11. 2009 označený ako podnikateľ konajúci z rámci podnikateľskej činnosti (čo vyplýva aj z použitia čísla IČO). Súd zároveň z registra súdu ale aj z priloženého spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. XXEr/XX/XXXX zistil,
že oprávnený poskytoval systematicky na základe zmenky finančné prostriedky viacerým osobám. Uvedené konštatoval aj Krajský súd v Trnave v uznesení č. k. XXCoE/XX/XXXX-XX zo dňa 02. 05. 2018 (ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 23Er/65/2010-16 zo dňa 25. 05. 2016 o zastavení exekúcie). Uvedený názor súdu umocňujú aj povinným v konaní k sťažnosti predložené zmluvy o pôžičke, v ktorých je tiež oprávnený označený ako Dušan X. - A. CA, S.: XXXXXXXX. Súd teda sumarizuje, že v rámci konania nebol predložený žiadny relevantný listinný dôkaz, z ktorého by vyplývali vyššie uvedené skutočnosti tvrdené oprávneným. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda oprávnený tvrdí určité skutočnosti, je jeho povinnosťou predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto tvrdení.
21. K tvrdeniu oprávneného, že zo spisu Okresného súdu v Trnave, ktorý sa vecou zaoberal a vydal zmenkový platobný rozkaz vyplýva, že Okresný súd v Trnave zobral do úvahy možnosť použiť v danom prípade zmenku a vydal aj Zmenkový platobný rozkaz po preskúmaní okolností vydanej zmenky, a tak isto postupoval aj Okresný súd v Galante v čase keď vydal poverenie súdnemu exekútorovi JUDr Petrovi Urbánkovi súd uvádza, že síce Okresný súd v Galante v konaní vedenom pod sp. zn. 23Er/65/2010 vydal dňa 11. 02. 2010 poverenie súdnemu exekútorovi, avšak následne po novele Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z. z. súd exekúciu uznesením č. k. 23Er/65/2010-16 zo dňa 25. 08. 2016 (v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoE/82/2017 -58 zo dňa 02. 05. 2018) zastavil. Súd pritom dopĺňa, že účelom zákona č. 438/2015 Z. z. bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava má zamedziť, aby dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom.
22. Súd konajúci sudcom zároveň uvádza, že sa stotožnil s konštatovaním vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení, ktorý na základe vykonaného dokazovania (vyjadrenia účastníkov konania, predložené listinné dôkazy, spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 22Zm/46/2009 a Okresného súdu Galanta sp. zn. 23Er/65/2010) dospel k záveru, že pri uzatváraní zmluvy neboli rešpektované zákonné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a vystavenia zmenky), a to ustanovenie § 4 ods. 6 zákona (V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.) a taktiež ustanovenie § 4 ods. 1 zákona (Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úver.).
23. K tvrdeniam oprávneného o nepresnosti, chybovosti a nesúlade uznesenia s platnými zákonmi súd ďalej dodáva, že vyšší súdny úradník sa v konaní zaoberal každou námietkou zo strany povinného a hodnotil jej prípadnú relevanciu z pohľadu platných právnych predpisov a dostatočným spôsobom nevyhnutým pre prijatie zákonného a spravodlivého rozhodnutia sa s nimi aj vysporiadal. Napadnuté rozhodnutie spĺňa požiadavky kladené zákonom na obsah rozhodnutia, toto rozhodnutie je dostatočne skutkovo a právne odôvodnené a nie je prejavom svojvôle. Z pohľadu sťažnostného súdu nedošlo k svojvoľnému uplatneniu právnych predpisov a súd prijal rozhodnutie na podklade toho, čo skutočne v konaní zistil. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Exekučný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Z práva na spravodlivý súdny proces preto pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou
predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
24. K ďalším tvrdeniam oprávneného a v súvislosti s prejavom nespokojnosti oprávneného exekučný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS 204/2010), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
25. K výroku II. uznesenia sp. zn. 48Ek/1687/2018 zo dňa 28. 07. 2021 súd uvádza, že uvedeným výrokom vyšší súdny úradník správne zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 Eur (v zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s 22 ods. 2 vyhlášky), keďže oprávnenému možno pričítať zastavenie exekúcie. Na poklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností sťažnostný súd dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia a preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu sp. zn. 48Ek/1687/2018 zo dňa 28. 07. 2021 podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
26. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, pretože si ich účastníci konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).