Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48Ek/1687/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: E. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. pri E. XXX, XXX XX Q. pri E., proti povinnej: L. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. P. XXX, XXX XX Z. P., o vymoženie 3.704 eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vedenej u súdneho exekútora Mgr. Dušan Čerešňa, Exekútorský úrad so sídlom Andreja Hlinku 3858/34A, 917 01 Trnava, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 343EX 88/19, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu podľa ust. § 61k od. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,00 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.11.2018 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 3.704 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Trnava č.k. -11 zo dňa 30.11.2009 (ďalej aj „exekučný titul“). Dňa 06.02.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.

2. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. zo dňa 09.07.2020 zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „“). Sudca ako súd druhej inštancie zrušil uznesenie súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 17.12.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2020. Týmto uznesením sudca uložil vyššiemu súdnemu úradníkovi preskúmať skutkový stav a to vyžiadaním dôkazných prostriedkov a opätovne posúdiť návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Za tým účelom mu bolo uložené preskúmať zastavenie exekúcie vedenej v konaní vedenom Okresným súdom Galanta rozhodnutím pod sp. zn. , keď ako vyplýva zo súdneho spisu, si za týmto účelom na úplné zistenie skutkového stavu si mal vyžiadať exekučný spis sp. zn. . Mal prihliadnuť na zákonné ustanovenie Exekučného poriadku, kedy pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie, keďže ide o vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, má skúmať, či bolo v základnom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi, a či táto okolnosť mala vplyv na vymáhaný nárok. Vyšší súdny úradník si za účelom takéhoto preskúmania mal vyžiadať od Okresného súdu Trnava spis sp. zn. , pričom povinná aj v návrhu na zastavenie exekúcie namietala rozpor zmenky s dobrými mravmi.

3. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

4. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

5. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

6. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

7. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

8. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, (účinného do 31.03.2017) v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

10. Podľa (ďalej len „), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.08.2008 do 31.12.2008“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.08.2008 do 31.12.2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15. Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.08.2008 do 31.12.2008, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

16. Súd na základe zrušujúceho uznesenia zo dňa 17.12.2020 opätovne posúdil návrh povinnej na zastavenie exekúcie, došlý na exekútorsky úrad Mgr. Dušana Čerešňu dňa 18.03.2020.

17. Súd uvádza, že si podľa uznesenia zo dňa 17.12.2020 vyžiadal dôkazný materiál pre opätovné posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie, a to v podobe spisu sp. zn. vedeného na Okresnom súde Trnava, v ktorom bol vydaný exekučný titul, teda Zmenkový platobný rozkaz sp.zn. zo dňa 30.11.2009. Súd si taktiež vyžiadal exekučný spis vedený Okresným súdom Galanta sp. zn. , z ktorého vyplýva, že exekučné konanie malo byť zastavené na základe uznesenia zo dňa 25.05.2016.

18. Súd opäť preskúmal dôvod zastavenia exekúcie uvádzaným povinnou, ktorá uvádza, že dôvodom zastavenia je, že exekúcia bola na Okresnom súde Galanta uznesením zo dňa 25.05.2016 zastavená. Súd k tomuto uvádza, že dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť , ktorým došlo k novelizácii Exekučného poriadku, okrem iného doplnením ustanovení , a tiež , ktorý predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely. V ustanovení Exekučného poriadku účinného odo dňa 23.12.2015 je uvedené „V návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.“ K uvedenej skutočnosti sa oprávnený vyjadril a popísal skutkový stav, ktorý zodpovedá tomuto zákonnému ustanoveniu. Súd k tejto skutočnosti ďalej uvádza, že ak došlo k zastaveniu exekúcie podľa EP v spojení s EP - znenie účinné od 23.12.2010 - jedná sa o procesnoprávny dôvod, ktorý nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Súd má z pripojeného spisového materiálu za preukázané, že došlo k zastaveniu exekúcie z tohto procesnoprávneho dôvodu, teda nebola založená prekážka už rozhodnutej veci. Povinný k návrhu vo veci sp. zn. doložil zmenku a tiež opísal rozhodujúci vzťah s povinnou, teda exekučné konanie bolo zo strany oprávneného iniciované zákonným spôsobom, bez zákonnej prekážky.

19. Súd po opätovnom preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, riadiac sa pokynmi podľa uznesenia súdu vyššej inštancie zo dňa 17.12.2020 opätovne preskúmal spisový materiál a oboznámil sa s tvrdeniami oprávneného a povinného a taktiež vychádzajúc zo zapožičaných spisov zo základného konania sp.zn. a zastaveného exekučného konania sp. zn. dospel k záveru, že vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom. Toto tvrdenie súd odôvodňuje na základe skutočnosti, že po oboznámení sa s výpisom zo živnostenského registra mal oprávnený v predmete podnikania v bode 34 výpisu uvedené: Poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Deň vzniku oprávnenia: 01.02.2004. Deň zániku oprávnenia 25.10.2012. Teda z tohto výpisu vyplýva, že oprávnený ako živnostník - fyzická osoba - podnikateľ poskytol povinnej pôžičku ku dňu 23.12.2008 ako podnikateľský subjekt na to oprávnený. Dôkazom toho, že poskytnutie tejto pôžičky je spotrebiteľským vzťahom potvrdzuje aj vydanie exekučného titulu, kde je oprávnený označený IČO-om: 410 214 87. Ide teda o spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. : „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“ Podľa ust. : „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Podľa ust. : „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Oprávnený pri poskytovaní pôžičky vystupoval ako dodávateľ konajúc v rámci predmetu podnikania a povinná ako spotrebiteľka, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Súd mal za povinnosť preskúmať exekučný titul podľa ust. § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku: „Súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo

najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok.“ Súd mal za povinnosť podľa tohto ustanovenia posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy, avšak v tomto prípade to nebolo možné, keďže podľa vyjadrenia oprávneného pôžička bola poskytnutá, čo ani jeden z účastníkov konania nerozporuje, avšak zmluvou nie v písomnej forme ale šlo len o ústny kontrakt, to pripúšťa v ust. a , avšak je potrebné mať na zreteli fakt, že právna úprava v je úpravou všeobecnou (lex generalis), avšak prednosť má úprava ktoré je úpravou špeciálnou (lex specialis).

21. Súdu bolo uložené opätovne preskúmať obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky. Súd v tomto konaní keďže ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah musel prihliadnuť na právnu úpravu účinnú v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, a to konkrétne na o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, pôžičky zabezpečenej zmenkou. Podľa ust. tohto zákona „Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.“ Teda vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľským vzťahom podľa tohto zákona.

22. Podľa ust. 4 ods. 6 zákona č. § 258/2001 o spotrebiteľských úveroch „V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.“ Z uvedeného vyplýva, že za spotrebiteľský úver sa považuje podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. § 258/2001 o spotrebiteľských úveroch aj „...dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky...“ Následne z § 4 ods. 6 zákona č. § 258/2001 o spotrebiteľských úveroch vplýva, že takýto dlh sa zakazuje splniť zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z predloženého exekučného titulu a zmenky priloženej k návrhu na vykonanie exekúcie je zjavné, že zmenka bola vystavená na sumu 4 129 Eur, rovnako zo spisového materiálu sp. zn. vyplýva, že žaloba bola podaná na vydanie zmenkového platobného rozkazu v sume 4 129 Eur a príslušenstva, podľa priloženej zmenky. Teda zmenka bola ako zabezpečovací prostriedok vystavená v rozpore s ust. 4 ods. 6 , a to tak, že bola vystavená vo vyššej výške ako 30 % zo sumy poskytnutej pôžičky, teda v 100% výške v rozpore so zákonným ust. . Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.- (znenie účinné od 01.08.2008 do 31.12.2008).

23.Právna úprava v období do 31.12.2010 umožňovala síce v striktne stanovenom rámci použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, ako je tomu aj v predmetnom prípade, avšak zmenka v danom prípade nebola vystavená v súlade s právnou úpravou účinnou do 31.12.2010, teda bola vystavená nie v súlade so zákonnými ustanoveniami v spotrebiteľskom vzťahu ako už bolo uvedené v 22. bode tohto uznesenia.

24. Súd nad rámec uvádza s poukazom na ust. , kde sa uvádza, že: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“ Z uvedeného je zjavné, že ústna zmluva o pôžičke zo dňa 23.12.2008, ktorá je spotrebiteľským vzťahom, nebola vyhotovená v zákonom predpísanej forme, teda musela byť od počiatku neplatná. Súd zmluvou na podklade, ktorej bol vydaný exekučný titul nedisponuje, okrem zabezpečovacieho prostriedku, ktorým bola priložená zmenka a tiež mal za

preukázané, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta a ani v konaní základnom, v ktorom bol vydaný exekučný titul, teda z vyžiadaného spisu vedenom na Okresnom súde Trnava, nebola prílohou žaloby na vydanie zmenkového platobného rozkazu okrem zmenky žiadna písomná zmluva o pôžičke medzi oprávneným a povinnou, ako to vyžadoval v ust. v znení účinnom v čase poskytnutia pôžičky. Teda súd poukazuje na neplatnosť tohto zmluvného vzťahu od počiatku. Oprávnený a ani povinný takýto dôkaz nepredložili. Oprávnený pri návrhu na vykonanie exekúcie, a ani pri vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie, v rámci koncentrácie konania. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 22.02.2019 v časti H) Vyhlásenia a návrh - Nárok priznaný exekučným titulom vyplýva zo zmenky v odôvodnení uviedol výslovne aj to, že: „...Okrem zmenky nebola žiadna iná zmluva ani nič iné spísané len čisto zmenka...“ Povinná nepredložila takýto dôkaz v rámci návrhu na zastavenie exekúcie. V rámci koncentračnej zásady súd nemal predložené žiadne písomné zmluvy, ako to vyžaduje . Súd poukazuje opäť na skutočnosť, že ide o neplatný právny vzťah a túto skutočnosť uvádza nad rámec vyššie uvedených skutočnosti. Na dôvažok súd dáva do pozornosti, že všeobecnou právnou úpravou (lex generalis) úpravou zmluvy o pôžičke je úprava v v ust. a , ktorá dovoľuje aby bola zmluva o pôžičke uzatvorená aj ústne, avšak v danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľský právny vzťah ako už bolo uvedené v tomto uznesení, na ktorý sa v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke vyžadovala písomná forma podľa ust. a táto právna úprava účinná v čase uzatvorenia zmluvy je právnou úpravou špeciálnou (lex specialis) v civilnom práve k a teda má v danom prípade prednosť, preto sa tento právny vzťah musí bez výnimky spravovať ustanoveniami v znení účinnom v čase poskytnutia pôžičky.

25. V § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku je súdu povolená prieskumná činnosť návrhu na vykonanie exekúcie, a teda aj následne ex offo (z úradnej povinnosti) povinnosť preskúmať, či nie sú dôvody zastavenia exekúcie, keď bol titul vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, bez ohľadu na druh exekučného titulu. Podľa tohto ustanovenia súd preskúmava opis rozhodujúcich skutočnosti uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku a prípadné prílohy pripojené k návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku. Oprávnený má povinnosť označiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, tieto si môže súd vyžiadať. Uvedené ustanovenie umožňuje materiálny prieskum exekučného titulu (prieskum jeho vecnej stránky) a súd tak nie je viazaný vykonateľným rozhodnutím vydaným v základnom konaní v prípade, ak sa v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul uplatňoval nárok zo zmenky a nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Pri materiálnom prieskume exekučného titulu je súd viazaný väzbou medzi jeho zistením, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a toto neprihliadnutie malo vplyv na vymáhaný nárok. Ako vyplýva z ust. § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku, súd má povinnosť preskúmať návrh na vykonanie exekúcie nie len pri jeho podaní ale aj povinnosť zastaviť exekúciu aj keď následne po podrobení materiálneho prieskumu zisti rozpor exekučného titulu s Exekučným poriadkom, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Pokiaľ ide o posúdenie dodržiavania dobrých mravov, súd k tomuto uvádza. Dobré mravy sú všeobecne platné pravidlá morálky, pri ktorých je daný záujem ich rešpektovať. Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktoré sú v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti tvoriaci kódex morálnych pravidiel. Dobré mravy možno chápať ako súbor určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jedinca tak k vzájomnému rešpektovaniu sa navzájom, ako aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti (v zmysle jej civilizačného zachovania). „Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku” (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2011, sp. zn. ). Dobré mravy zároveň predstavujú korektív doplňujúci súkromnoprávnu reguláciu umožňujúci súdu hľadať spravodlivé riešenie konkrétneho prípadu v prípadoch, ak aplikácia právnych noriem môže viesť k zjavne nespravodlivému riešeniu.

27. Dobré mravy predstavujú materiálny korektív doplňujúci právnu reguláciu súkromnoprávnych vzťahov vychádzajúci morálneho kódexu spoločnosti. Význam dobrých mravov spočíva nielen v nepriznaní právnych účinkov ale aj v odopretí právnej ochrany takému konaniu, ktoré sa prieči všeobecne uznávaným morálnym zásadám demokratickej spoločnosti. V exekučnom konaní to znamená, že exekučný súd neprizná oprávnenému právo domáhať sa núteného výkonu splnenia

nároku priznaného oprávnenému exekučným titulom v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak by vykonanie exekúcie bolo v rozpore s dobrými mravmi (napr. vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu priznávajúceho neprimeraný úrok alebo zmluvnú pokutu).

28. Súd poukazuje na skutočnosť, že dobré mravy sú osobitnou kategóriou, ktorá predstavuje určitý korektív vzťahov upravených aj právnym poriadkom. Avšak v danom prípade súd nemal za potrebné posudzovať vydaný exekučný titul z hľadiska dobrých mravov, keďže je tu dôvod neplatnosti právneho úkonu ústnej zmluvy o pôžičke ako bolo už zmienené podľa ust. a rozpor s ust. , teda tu ide o zjavný rozpor so zákonom, kedy nie je potrebné skúmať rozpor s dobrými mravmi, keďže už pri uzatváraní zmluvného vzťahu došlo k nedodržaniu zákonnej právnej úpravy.

29. Súd po opätovnom preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a spisového materiálu, ktorý si vyžiadal z Okresného súdu Trnava na ktorom bolo vedené základné konanie pod. sp. zn. , dospel k názoru, že exekúcia musí byť zastavená ex offo (z úradnej povinnosti), keďže pri uzatváraní zmluvy neboli rešpektované o spotrebiteľských úveroch, a to najmä a hlavne ust. zákona, kde nebolo prihliadnuté na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, a v ďalšom rade ust. neplatnosť zmluvy o pôžičke podľa tohto zákona a súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul podľa ust. Exekučného poriadku.

30. Na základe vyššie uvedeného odôvodnenia súd vzhliadol dôvody na základe, ktorých je potrebné exekúciu podľa ust. § 61k ods. 1 psím d) Exekučného poriadku zastaviť ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

31.Súd výzvou zo dňa 20.07.2021, ktorá bola doručená v ten istý deň poverenému súdnemu exekútorovi, vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie, a to v lehote 5 pracovných dní.

32.Súdny exekútor v stanovenej lehote trovy exekúcie nevyčíslil, teda súd pristúpil k vyčísleniu týchto trov.

33. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov konania a trovy štátu.

34. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

36. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

37. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

38. Podľa 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

39. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému

pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa 198 ods. 2 oprávnený.

40. Podľa prvej vety č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučnej činnosti) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

41. Podľa , náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

42. Podľa , exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

43. Podľa , ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

44. Súd zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného v zmysle Exekučného poriadku. Súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle Exekučného poriadku v spojení s 22 ods. 2 náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36, Eur s DPH, keďže oprávnenému možno pričítať zastavenie exekúcie, keďže tento súdu predložil nespôsobilý exekučný titul, ktorý je rozporný so zákonom. Oprávnený počas celého súdneho konania pred exekučným súdom nesie procesnú zodpovednosť, za to, že súdu predloží spôsobilý návrh, a to spolu so spôsobilým exekučným titulom. V danom prípade sa tak nestalo.

45. Súd uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a trovy exekúcie vo výške 36,00 Eur. Z toho náhrada paušálnych výdavkov predstavuje 30,00 Eur a 20% DPH, nakoľko poverený súdny exekútor je platcom DPH (základ dane 30,00 Eur + 6,00 Eur DPH), tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.