Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sa-11-2021.pdf
PDF · 157.7 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom doc. JUDr. Petrom Molitorisom, PhD. v právnej veci žalobcu P.. B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX F. nad R., právne zastúpeného Q.B.F. VYRVA, s.r.o. so sídlom Mierová 48/B, Bratislava, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. apríla XXXX č. XXX XXX XXXX X na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo 14. apríla 2021 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 8. decembra 2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podala dňa 31.08.2020 žiadosť o priznanie nároku na invalidný dôchodok v dôsledku zohľadnenia právnej skutočnosti úkonu dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie. 2. Vo svojej žiadosti poukázala na to, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.04.2017 bola zamietnutá jej žiadosť o invalidný dôchodok. V priebehu konania bola žalobkyňa posúdená z hľadiska straty schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s výsledkom trvania invalidity so stratou predmetnej schopnosti v rozsahu 50 % a identifikovaným dátumom vzniku invalidity dňa 09.11.2016. Tieto právne významné skutočnosti boli potvrdené pri opakovanom posúdení schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, keďže bola opakovane posúdená pre potreby trvajúceho nároku na invalidný dôchodok vyplácaný príslušným orgánom Českej republiky s tým, že opakované posúdenie bolo vykonané dňa 15.05.2019. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že jej invalidita trvá a zároveň je rovnako identifikovaný aj deň vzniku invalidity. 3. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 142 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. podľa ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie v zmysle citovaného ustanovenia je viazané na obdobie sústavnej prípravy na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. 4. Žiadateľka poukázala na to, že vykonala dodatočné zaplatenie poistného za obdobie od 01.09.2007 do 30.04.2008 a od 01.07.2008 do 31.08.2009, preto s ohľadom to, ako aj na trvanie jej invalidity požiadala, aby jej Sociálna poisťovňa priznala nárok na invalidný dôchodok v dôsledku splnenia podmienky trvania
invalidity a splnenia podmienky potrebnej doby poistenia pred vznikom invalidity, ako aj o to, aby jej bol doplatený spätne priznaný invalidný dôchodok od vzniku nároku. 5. Na základe predmetnej žiadosti posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne vypracovaný posudok zo 14.10.2020. 6. Z posudku vyplynulo, že podkladom pre jeho vypracovanie boli lekárske správy predložené žalobkyňou, a to najmä z diabetologického vyšetrenie zo dňa 08.03.2019, z endokrinologického vyšetrenia zo dňa 09.04.2018, z oftalmologického vyšetrenia zo dňa 15.03.2019, diabetologického vyšetrenia zo dňa 29.11.2016, neurologického vyšetrenia zo dňa 24.11.2016, nález z G. zo dňa 14.11.2016 a 12.07.2005 a prepúšťacia správa z E. detí a dorastu LF V. a M. E. od 10.12.2007 do 14.12.2007 7. Ako zistená choroba je uvedená M. Z.. 8. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím bolo určené Endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, Kap. IV., pol. 1 - cukrovka, pís. c) ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha). 50-75% 9. Z posudku vyplynuli zistenia, že žalobkyňa je od roku 2004 (od 13 rokov veku) liečená diabetológom pre cukrovku I. typu s nedostatočnou metabolickou kompenzáciou, s diagnostikovaním diskrétnej prevažne motorickej neuropatie dolných končatín v roku 2005. V roku 2007 bola pre nedostatočnú kompenzáciu nastavená na inzulínovú pumpu, ktorá bola v roku 2016 zrušená a posudzovaná bola nastavená na intenzifikovaný inzulínový režim 4x denne v minimálnych dávkach. Pri takto nastavenej liečbe, došlo k zlepšeniu metabolickej kompenzácie a normalizácii hodnôt glykémii, so zlepšením G. nálezu v roku 2017, kde sú popisované regresívne zmeny. L. I. typu na intenzifikovanom inzulínovom režime, prechodne na inzulínovej pumpe podmieňovala invaliditu z mladosti, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% na dolnej hranici percentuálneho rozpätia pre cukrovku ťažko kompenzovateľnú s výkyvmi hladín glykémie a diabetickými komplikáciami, ktoré boli diagnostikované už v 14 rokoch života, t. j. v čase nezaopatrenosti, pred skončením povinnej školskej dochádzky a nie k dátumu 09.11.2016, odkedy si žiadala priznať invalidný dôchodok. 10. Posudkový lekár konštatoval, že nemôže určiť dátum vzniku invalidity od iných skutočnosti ( zaplatenia poistného). Svoje dokazovanie musí zamerať na rozsah a vývoj chorobných zmien ako aj druh a stupeň zistených príčin nepriaznivého zdravotného stavu, t. j. zistiť kedy začal byť zdravotný stav účastníka konania taký nepriaznivý ( závažný a dlhodobý), že je možné označiť ho ako stav odôvodňujúci uznanie invalidity. Pre posudkového lekára nie je podstatná skutočnosť viažuca sa na vôľu účastníka konania odkedy chce priznať dávku, alebo že zaplatil/ doplatil poistné! za určité obdobie a pod. Pre uznanie invalidity a určenie dátumu vzniku invalidity sú podstatné klinické nálezy a výsledky odborných lekárskych a funkčných vyšetrení. Na nesprávny postup vo veci určenia dátumu vzniku invalidity v súvislosti s inými nemedicínskymi skutočnosťami upozorňuje aj verejná ochrankyňa práv a príslušné súdy. 11. Invalidný dôchodok je priznávaný na základe dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý v danom prípade trval nepretržite od roku 2005, kedy už boli diagnostikované chronické komplikácie cukrovky a nedostatočná kompenzácia, s nutnosťou nastavenia na inzulínovú pumpu, to je v období nezaopatrenosti dieťaťa. 12. Na základe posudku zo dňa 14.10.2020 prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.12.2020 tak, že žalobkyni podľa § 70 ods. 2, § 82, § 293dq, § 293dr a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) priznal invalidný dôchodok od 06.10.2017 v sume 171,50 EUR mesačne. 13. Invalidný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. 14. Žalobkyňa podaním doručeným dňa 15.12.2020 prostredníctvom právneho zástupcu namietala posúdenie zdravotného stavu posudkom zo dňa 14.10.2020 a postup posudkového lekára Sociálnej poisťovne, a to najmä vo vzťahu k predchádzajúcemu posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne v roku 2017. Napriek tomu, že toto podanie žalobkyne bolo podané ešte pred tým, než jej bolo doručené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 08.12.2020 o jej nároku na invalidný dôchodok, bolo toto podanie nesprávne vyhodnotené zamestnancom Sociálnej poisťovne ako odvolanie. 15. Listom zo dňa 14.01.2021 právny zástupca žalobkyne vyzval prvostupňový správny orgán na doručenie prvostupňového rozhodnutia právnemu zástupcovi v súlade s § 212 ods. 12 zákona č. 461/2003 Z. z. a to do elektronickej schránky advokátskej kancelárie.
16. Proti rozhodnutiu zo dňa 08.10.2020 sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu odvolala odvolaním doručeným Sociálnej poisťovni 27.01.2021, pričom zotrvala na dôvodoch svojho nesúhlasu s posúdením zdravotného stavu uvedených v podaní doručenom dňa 15.12.2020 a vyjadrila nesúhlas so samotným rozhodnutím. 17. V podanom odvolaní žalobkyňa namietala, že svoju žiadosť, na základe ktorej sa vedie konanie podávala nie z dôvodu zmeny zdravotného stavu, ale z dôvodu uskutočnenia právneho úkonu dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie rešpektujúc zistenia posudkového lekára z priebehu lekárskej posudkovej činnosti v roku 2017 a potvrdenia tohto stavu z mája 2019. V čase podania aktuálnej žiadosti teda Sociálna poisťovňa už posúdila nárok žalobkyne na invalidný dôchodok v predchádzajúcom období dvakrát, a to v roku 2017 a 2019, s rovnakým skutkovým záverom posudkového lekára o tom, že invalidita nevznikla v dobe trvania nezaopatrenosti žalobkyne a o tom, že z hľadiska zdravotného stavu žiadateľky je odôvodnený nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a nie podľa ustanovenie § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Prekážkou spočívajúcou v nedosiahnutí potrebnej doby dôchodkového poistenia sa žalobkyňa vysporiadala zaplatením poistného. 18. Podľa žalobkyne došlo napriek opakovanému skutkovému záveru posudkového lekára z rokov 2017 a 2019 k zásahu do pôvodne zisteného skutkového stavu veci s následkom zmeny dátumu vzniku invalidity na neidentifikovaný dátum v čase pred ukončením povinnej školskej dochádzky žalobkyne. Tým bol porušený zákon a naň nadväzujúcou judikatúrou potvrdená povinnosť určiť presný deň vzniku invalidity. Posudkový lekár pri posudzovaní dôvodov invalidity žalobkyne v roku 2020 mal dispozícii rovnaké lekárske správy ako v roku 2017 a v roku 2019, napriek tomu dospel k zásadne odlišnému záveru. 19. Za dôležité považovala žalobkyňa v odvolaní zdôrazniť aj to, že svoj nárok na invalidný dôchodok si uplatnila až v čase, keď začala subjektívne na základe objektívne trvajúceho zdravotného stavu pociťovať obmedzenia vo svojom bežnom živote a pri pracovnej činnosti. Z toho dôvodu posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu v roku 2017, následne potvrdeného posudkom z roku 2019 posúdil, že v konkrétnom okamihu, a to ku dňu 09.11.2016 intenzita miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dosiahla u žalobkyne úroveň minimálne 50 % miery poklesu tejto schopnosti, a to aj napriek tomu, že diabetes trval aj pred týmto obdobím. 20. Odbornému lekárskemu posudku zo dňa 14. 10. 2020 žalobkyňa v odvolaní vytýkala, že nielenže neuvádza konkrétny deň vzniku invalidity, hoci táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ale iba odkazuje na deň vzniku invalidity v dobe pred skončením povinnej školskej dochádzky a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s intenzitou ochorenia v priebehu jeho trvania. Z hľadiska progresivity tohto typu ochorenia je pritom zrejmé, že pred posúdením zdravotného stavu a najmä v dávnej minulosti nebol pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni vyššej, ako tomu bolo v roku 2017, kedy došlo k prvému lekárskemu posúdeniu na účely invalidity žalobkyne. 21. Poukázala aj na to, že až v roku 2016 došlo k zmene liečby jej zintenzívnením, ako aj vyvolanému pocitu potreby uplatniť si nárok na invalidný dôchodok z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. 22. Pri rozhodovaní prvostupňového správneho orgánu v roku 2020 však zjavne predošlé posudky z roku 2017 a roku 2019 už neboli pre Sociálnu poisťovňu relevantné, keďže bolo konštatované, že na žalobkyňu sa vzťahuje ustanovenie § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. 23. V odvolaní žalobkyňa upozornila aj na to, že Sociálna poisťovňa a všetky v jej mene konajúce osoby si museli byť dobre vedomé toho, že pre priznanie nároku na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je podmienkou žiadna doba dôchodkového poistenia, teda ak došlo k nepriznaniu nároku na tento tzv. invalidný dôchodok z mladosti zamietavým rozhodnutiu v roku 2017, a to aj napriek terajšiemu tvrdeniu o vzniku invalidity z mladosti, a zároveň v roku 2019 došlo k opakovanému potvrdeniu trvania tohto nároku, ide o priame uvedenie žiadateľa do omylu o jeho právach. 24. Posudku zo dňa 14.10.2020, ktorý tvoril neoddeliteľnú prílohu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalobkyňa v odvolaní vytkla, že posudková lekárka sa nevysporiadala s tým, prečo uvažuje o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v rozsahu 50 % počas celého obdobia trvania povinnej školskej dochádzky až do okamihu podania jej prvej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, keď sa zdravotný stav žalobkyne preukázateľne zhoršoval v režime bežná liečba, inzulínová pumpa a intenzifikácia liečby po vysadení inzulínovej pumpy. 25. Žalobkyňa tiež upozornila na skutočnosť, že aj v správnom konaní platí pravidlo prekážky rozhodnutej veci „ne bis in idem“, pričom táto prekážka je jednou zo základných pravidiel konania a úzko súvisí s právnou istotou. Vzhľadom na to, že na základe rovnakých podkladov Sociálna poisťovňa v roku 2017, a v roku 2019 konštatovala vznik invalidity odo dňa 09.11.2016, hoci pre prekážku v podobe nedostatočnej doby poistenia žiadosť zamietla, je týmto posúdením v ďalších konaniach
viazaná. Implicitne tak bolo rozhodnuté o tom, že žiadateľka nemala nárok v danom čase ani na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože invalidita nevznikla v mladosti, resp. v dobe trvania nezaopatrenosti žiadateľky. Vvedené vyplýva zo skutočnosti, že Sociálna poisťovňa v tom čase zamietla žiadosť žalobkyne ako celok, teda konštatovala, že neexistuje nárok ani podľa § 70 ods. 1 ani podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. 26. Žalobkyňa napokon namietala aj nedôvodnosť nového posudzovania jej zdravotného stavu, keďže aj z predložených lekárskych správ je zrejmé, že ide o totožné lekárske správy, ako pri predošlom posudzovaní a žiadna zmena skutkového stavu smerom k zdravotnému stavu žalobkyne nenastala a nebola ani žalobkyňou tvrdená. Pri potvrdzujúcom závere o trvaní invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v posudku z 15.05.2019 bolo tiež konštatované, že opätovné posúdenie zdravotného stavu kontrolnou lekárskou prehliadkou o 3 roky (marec 2022), preto nové posudzovanie na základe podanej žiadosti už v roku 2020 bolo absolútne nedôvodné. 27. Žalobkyni bolo listom zo dňa 05.02.2021 oznámené predlženie lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní z dôvodu, že odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove nebolo doposiaľ podaný nesúhlasné stanovisko k predĺženiu lehoty po oznámila žalobkyňa žalovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z 08.02. 2021. 28. Zdravotný stav žalobkyne bol v rámci odvolacieho konania posúdený odborným lekárskym posudkom zo dňa 04.03.2021. 29. Na základe vykonaného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkový posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 14 štvrtý 2021 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
II.
Stručné zhrnutie napádaného rozhodnutia
30. V napadnutom rozhodnutí žalovaný stručne rekapituloval doterajší priebeh konania a poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa je podľa posudku posudkového lekára zo dňa 14.10.2020 invalidná podľa § 71 ods. 1 v súvislosti s § 70 ods. 2 zákona č. 469/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konkrétne miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne určené na 50 %, pričom invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti. 31. Žalovaný zdôraznil, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení posúdenia zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Poukázal na znenie § 71 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7, ods. 8, ods. 9 zákona č. 469/2003 Z. z. Rekapituloval závery odborného lekárskeho posudku zo dňa 04.03.2021, pričom konštatoval, že odborný posudok o invalidite je súčasťou odôvodnenia rozhodnutia. Osobitne poukázal na § 70 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a spôsob výpočtu sumy invalidného dôchodku, ku ktorému zároveň konštatoval, že tento účastníčka konania nenamietala. Podľa názoru žalovaného, žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenie zdravotného stavu. 32. Súčasťou rozhodnutia žalovaného bol aj odborný lekársky posudok zo dňa 04.03.2021. Z jeho obsahu vyplýva, že podkladom pre posudok boli lekárske správy, a to Diabetologické vyšetrenie 2.5.2017 a 08.03.2019 (Z.. Z. N.), Endokrinologické vyšetrenie 28. 2.2017 a 09.04.2018, 4. 2.2019: (Z.. A. D.), Oftalmologické vyšetrenie 15.03.2019 (Z.. Z. S.), prepúšťacia správa z E. detí a dorastu LF V. a M. E. od 10.12.2007 do 14.12.2007, Diabetologické vyšetrenie 29.11.2016 (Z.. Z. N.), Neurologické vyšetrenie 26.10.2016 a 24.11.2016 (Z.. Z. C.), Ortopedické vyšetrenie (28.10.2016 Z.. H. U.), G. vyšetrenie 10.12.2018 (Z.. R. L.), G. vyšetrenie 14.11.2016 (Z.. A. L.) a G. vyšetrenie 12.07.2005 (Z.. A. L.). 33. Z posudkovej časti vyplýva, že žalobkyňa je od roku 2004 (od 13 rokov veku) liečená diabetológom pre cukrovku I. typu s nedostatočnou metabolickou kompenzáciou, so zistenými komplikáciami cukrovky
- s postihnutím periférnych nervov dolných končatín v zmysle diskrétnej prevažne motorickej neuropatie už v roku 2005 (14 ročná). V roku 2007 bola pre nedostatočnú kompenzáciu hospitalizovaná na I. E. detí a dorastu F. fakulty V. a M. fakultnej nemocnice v E. , kde bola nastavená na inzulínovú pumpu. V roku 2016 bola inzulínová pumpa zrušená a pacientka bola nastavená na intenzifikovaný inzulínový režim 4x denne v minimálnych dávkach. Pri takto nastavenej liečbe, došlo k zlepšeniu metabolickej kompenzácie a k normalizácii hodnôt glykémií, so zlepšením aj elektromyografického nálezu s popisom regresívnych zmien L. I. typu s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie v detstve (13 ročná)
so zistenými komplikáciami cukrovky už v roku 2005 (14 ročná), elektromyograficky potvrdenými, liečená inzulínovou pumpou a neskôr s prechodom na intenzifikovaný inzulínový režim, je rozhodujúcim zdravotným postihnutím, vzniknutým už v detstve, t. j. pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% t. j. na dolnej hranici percentuálneho rozmedzia pre cukrovku ťažko kompenzovateľnú s výkyvmi hladín glykémie a diabetickými komplikáciami, ktoré boli diagnostikované už v čase nezaopatrenosti, (pred skončením povinnej školskej dochádzky) a nie k dátumu 09.11.2016, odkedy si žiadala a opätovne žiada priznať invalidný dôchodok. Novozistená cukrovka s komplikáciami a postupným nastavovaním na liečbu odôvodňovala dolnú hranicu referenčného rozmedzia z dôvodu postupného nastavenia na liečbu pri dokumentovanom kolísaní hodnôt glykémie a diskrétnych známkach polyneuropatie dolných končatín. 34. Po zrušení inzulínovej pumpy a nastavení na intenzifikovaný inzulínový režim došlo k ustáleniu hladín krvného cukru a aj k regresívnym zmenám na periférnych nervoch dolných končatín na elektromyografickom zázname, to znamená, že nedošlo k zhoršeniu cukrovky, preto je aktuálne hodnotená dolnou hranicou referenčného rozmedzia naďalej. 35. Autoimunitný zápal štítnej žľazy so zníženou funkciou štítnej žľazy v subklinickom štádiu je z posudkového hľadiska nezávažný nález, plne kompenzovaný substitučnou liečbou a nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 36. V posudku sa ďalej konštatuje správnosť záverov lekárskeho posudku zo dňa 14.10.2020 aj vo vzťahu k otázke času vzniku invalidity. Skutočnosť, že si účastníčka konania doplatila poistné na dôchodkové poistenie, nemôže byť dôvodom na určenie dátumu vzniku invalidity, nakoľko rozhodujúcim kritériom vzniku invalidity je len zdravotný stav dokumentovaný odbornými lekárskymi nálezmi. V tomto zmysle koordinujúca posudková lekárka svoje dokazovanie zamerala na vývoj, rozsah a stupeň chorobných zmien zodpovedajúcich prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. a zistila, že povaha rozhodujúceho zdravotného postihnutia - cukrovky I. typu - vzniknutej v detstve a už v detstve s nedostatočnou metabolickou kompenzáciou a komplikáciami cukrovky, spĺňa podmienky dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
37. Včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 01.06.2021 žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo. Úvodom žaloby poukázala na viacero procesných pochybení v postupe správnych orgánov, pričom zároveň konštatovala, že na tieto upozorňuje pre potreby dokumentácie zmätočnosti postupu a rozhodovania Sociálnej poisťovne. 38. Ku skutkovému stavu veci žalobkyňa uviedla, že koncom roka 2016 podala žalovanému cestou organizačnej zložky žiadosť o priznanie nároku na invalidný dôchodok, keďže začala pociťovať následky zdravotného postihnutia, ktorým trpí, a to ochorením ťažko kompenzovateľnou cukrovkou s chronickými komplikáciami. Tento stav už bolo potrebné riešiť aj v režime práceneschopnosti od 24.10.2016 do 07.11.2016. Ochorenie žalobkyne bolo v odbornom posudku o invalidite zo dňa 08.03. 2017 klasifikované ako ochorenie spôsobujúce pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % oproti zdravému človeku a bolo zatriedené do kapitoly VI. položka 1 písm. c) prílohy číslo 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Posudkoví lekári disponovali lekárskymi správami od roku 2005 do roku 2016, čo im umožňovalo hodnotiť zdravotný stav žalobkyne za celé uvedené obdobie. 39. V súvislosti s týmto skorším posudzovaním invalidity žalobkyňa poukázala aj na to, že v odbornom lekárskom posudku o invalidite zo dňa 08.03.2017 je stanovený dátum vzniku invalidity dňa 09.11.2016, kedy žalobkyňa podala žiadosť o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu trvajúceho zhoršenia zdravotného stavu na úroveň zásadného vplyvu na pracovnú činnosť žalobkyne. V uvedený deň mala žalobkyňa 25 rokov, teda bola dávno po dni skončenia povinnej školskej dochádzky, čo má význam v súvislosti s tým, že pre vznik invalidného dôchodku podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. popri splnení podmienky invalidity sa skúmala aj podmienka potrebnej doby dôchodkového poistenia, v tomto prípade v rozsahu jedného roka. Keďže žalobkyňa bola pred dňom vzniku invalidity, teda pred 09.11.2016 poistená iba 86 dní, žiadosť žalobkyne bola v tom čase rozhodnutím zo dňa 03.04.2017 zamietnutá pre nesplnenie uvedenej podmienky, čo je možné považovať aj za správny postup žalovaného. Žalovaná poukázala aj na to, že súčasťou vyššie uvedeného odborného posudku o invalidite zo dňa 08.03.2017 je aj uvedenie obdobia, kedy sa má uskutočniť kontrolné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne po vydaní rozhodnutia.
40. Žalobkyňa z dôvodu potrebnej kontroly zdravotného stavu v priebehu roka 2019 komunikovala so Sociálnou poisťovňou, pričom z tejto komunikácie vyplynulo, že nové posúdenie zdravotného stavu s prejavom poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo vykonané 15.05.2019 s tým výsledkom, že žiadne ďalšie doklady nie sú potrebné na predloženie a že posudkový lekár ustálil, že sa zdravotný stav žalobkyne nijak nezmenil ani nedošlo k zmene poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 41. Žalobkyňa poukázaním na skoršie odborné lekárske posudky demonštruje to, že žalovaný počas troch rokov odo dňa prvého posúdenia zdravotného stavu trval na tom, že odo dňa 09.11.2016 je žalobkyňa invalidná z dôvodu ochorenia ťažko kompenzovateľnou cukrovkou, avšak bez nároku na invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia. 42. Keďže žalobkyňa v priebehu roka 2020 zistila možnosť zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie v súlade s § 142 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., dňa 25.08.2020 na pobočke Sociálnej poisťovne Bratislava vykonala úkon dodatočného zaplatenia poistného v súlade s predmetným ustanovením, a to konkrétne doručila Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava tlačivo o zaplatení poistného na dôchodkové poistenie, fyzicky zaplatila poistné prevodom peňažných prostriedkov na účet Sociálnej poisťovne a podala žiadosť o priznanie nároku na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. 43. Žalobkyňa poukázala na to, je v dôsledku posúdenia zdravotného stavu naposledy dňa 15.05.2019 invalidná, že pri stanovenej dobe opätovného posúdenia na marec 2022 nebude pre vydanie rozhodnutia o výpočte invalidného dôchodku a jeho priznanie potrebné ďalšie posudzovanie zdravotného stavu. 44. Prostredníctvom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov však bola žalobkyňa ako riziková osoba v čase šírenia nákazlivého ochorenia Covid-19 predvolaná na osobné spísanie žiadosti o priznanie nároku na invalidný dôchodok, hoci sa zdržiavala v Českej republike s tým, že jej zároveň bola daná informácia o potrebe vykonať posúdenie zdravotného stavu. 45. Žalovaná sa dňa 06.10.2020 cestou právneho zástupcu zúčastnia spisovania žiadosti o priznanie nároku na invalidný dôchodok na Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov s tým, že poukázala na to, že ďalšie posudzovanie zdravotného stavu nie je štandardným postupom Sociálnej poisťovne v takýchto prípadoch. 46. Na prekvapenie žalobkyne odborný posudok o invalidite zo dňa 14.10.2020 zásadne zmenil titul pre nárok na invalidný dôchodok žalobkyne. 47. Pokiaľ v pôvodnom v podanom posudku o invalidite zo dňa 08.03.2017 a následne zo dňa 15.05.2019 bolo zistené ochorenie podľa kapitoly IV. položky 1 písm. c) prílohy číslo 4 zákona č. 461/2003 Z. z. so zisteným dňom vzniku invalidity dňa 09. 11.2016, v novom posudku zo dňa 14.10.2020 bolo zistené rovnaké ochorenie zaradené do rovnakej kapitoly s režimom rovnakého percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, avšak s dňom vzniku invalidity v čase pred dňom skončenia povinnej školskej dochádzky, čo znamená,, že žalobkyňa po tomto posúdení v zásade stratila právo realizovať úkon zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie v súlade s § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, resp. tento už realizovaný úkon pre ňu stratil právny význam. 48. Žalobkyňa po popise ďalšieho priebehu konania, ktorý je zhodný s rekapituláciou uvedenou vyššie v tomto rozsudku na základe administratívneho spisu vzniesla v žalobe aj námietku existencie prekážky res iudicata nadväznosti na zásadu ne bis in idem. 49. V tejto súvislosti poukázala na to, že svoju pôvodnú žiadosť v roku 2016 nepodala ako žiadosť o priznanie invalidného dôchodku konkrétne podľa § 70 ods. 1, ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ale ako žiadosť o priznanie invalidného dôchodku ako takého, preto bolo povinnosťou žalovaného v konaní vedenom príslušnou organizačnou zložkou zistiť skutočný stav veci a rozhodnúť o nároku na invalidný dôchodok, a to či už podľa § 70 ods. 1 alebo podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. 50. Už v tomto prvom konaní, kedy došlo k zamietnutiu žiadosti žalobkyne o priznanie nároku na invalidný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia bol žalovaný povinný skúmať aj nárok žalobkyne na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., pri ktorom nie je daná povinnosť určenej doby dôchodkového poistenia. To, že existenciu nároku podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa aj skúmala vyplýva z predmetného prvotného rozhodnutia zo dňa 03.04.2017, ktoré sa tomuto druhu nároku nevenovalo, pretože posudkovými lekármi nebol zistený základný predpoklad, a to vznik invalidity v dobe nezaopatrenosti alebo dokonca v dobe pred skončením povinnej školskej dochádzky, a to aj napriek tomu, že posudkový lekár aj overujúci lekár mali k dispozícii zdravotnú dokumentáciu od roku 2007. 51. Žalobkyňa poukazuje na to, že tak rozhodnutie z 03.04.2017, ako aj aktuálne napádané rozhodnutie žalovaného z 2021 vychádzajú z rovnakého skutkového stavu reprezentovaného rovnakými lekárskymi správami z rokov 2007-2016, teda aj z obdobia mladosti žalobkyne. Z odborných posudkov vyplýva, že starší z nich z 03.04.2017 overila a neskorší zo 14.10.2020 sama vypracovala tá istá posudková
lekárka. Z pohľadu žalobkyne je preto v danom prípade prekážka res iudicata, ktorá zakladá nemožnosť nového rozhodovania a rozhodnutia žalovaného vo veci v rovnakom merite a s rovnakými účastníkmi konania, keďže sa o nároku na invalidný dôchodok z mladosti už raz rozhodovalo na základe rozhodnutia z 03.04.2017 vychádzajúc z podkladu pre rozhodnutie, ktorý vychádza z rovnakých lekárskych správ. Tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Xsžso/ XX/XXXX zo dňa 27. 7. 2018 52. Navrhla žalobou napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie žalovanému.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
53. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 28.07.2021. 54. Poukázal na to, že posúdenie zdravotného stavu a vyslovenie odborného záveru o tom, či invalidita vznikla a od akého dátumu, patrí do vecnej pôsobnosti posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý zdravotný stav posúdil na základe predložených odborných lekárskych nálezov, ako aj vlastného objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu. Žalobkyňa splnila medicínsku podmienku nároku tým, že bola uznaná invalidnou podľa § 71 ods. 1 pre účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom invalidita vznikla v čase, kedy bola nezaopatreným dieťaťom. Splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 predmetného zákona. Preto jej vznikol odo dňa 04.04.2009 (od dovŕšenia osemnásteho roku veku, kedy bola fyzickou osobou, nie poistencom, nárok na invalidný dôchodok. Súčasne bola žalobkyňa uznaná podľa odborného posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia z 08.03.2017 za invalidnú podľa § 71 ods. 1 pre účely § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom invalidita vznikla od 09.11.2016. Posudok o invalidite zo dňa 08.03.2017 bol spracovaný na základe predchádzajúcej žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 03.04.2017 tak, že žiadosť bola zamietnutá pre nesplnenie zákonných podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, konkrétne podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. 55. Žalovaný tiež konštatoval, že doplatením poistného za obdobie po šestnástom roku veku, kedy bola žalobkyňa študentkou, získala dobu poistenia hodnotiteľnú na dôchodkové účely. Ide však o dobu poistenia nasledujúcu až po skončení povinnej školskej dochádzky, pričom invalidita žalobkyni vznikla vo veku pred jej skončením. Žalovaný poukázal na § 15 ods. 5, § 6 ods. 1, § 60 ods. 5 a § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. 56. Žalovaný ďalej uviedol, že presný dátum vzniku invalidity nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia počas zisťovacej lekárskej prehliadky vykonanej 14.10.2020 určený, avšak posudkový lekár určil podľa doloženej zdravotnej dokumentácie u žalobkyne vznik invalidity v čase nezaopatrenosti pred dovŕšením veku, v ktorom končí povinná školská dochádzka. 57. Tento záver bol potvrdený druhostupňovým posudkovým lekárom sociálneho poistenia v posudku zo dňa 04.03.2021. 58. Dátum, odkedy bol žalobkyni priznaný nárok na invalidný dôchodok na základe tohto posudkového záveru o invalidite bol určený v súlade s § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 3 roky spätne odo dňa uplatnenia nároku žiadosťou. Konštatoval, že v čase vzniku invalidity bola žalobkyňa nezaopatreným dieťaťom, splnila podmienky nezaopatrenosti dieťaťa v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko invalidita vznikla podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 14.10.2020 vo veku pred skončením povinnej školskej dochádzky. 59. Dodatočným doplatením poistného žalobkyňa nezískala obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, ale až po jej vzniku, keďže povinná školská dochádzka bola v prípade žalobkyne deväťročná, t. j. skončila v roku 2006. Invalidita žalobkyne vznikla pred rokom 2006. Žalobkyňa bola preto posudzovaná a uznaná za invalidnú ako fyzická osoba. Z tohto dôvodu nebolo relevantné posudzovať právny nárok žalobkyne na invalidný dôchodok v súvislosti s ustanovením § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 60. Posudkový lekár kvalifikovaným spôsobom vyhodnotil doloženú zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, jeho záver je presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, preto je vo veciach sociálnych zákonov zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. 61. Žalovaný poukázal aj na rozhodovaciu prax správnych súdov v obdobných veciach, najmä na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSo/XX/XXXX z 28.02.2018 a sp. zn. XSo/XXX/
XXXX z 27.01.2010. Podľa právneho názoru vysloveného v predmetných rozsudkoch nevznikne fyzickej osobe napriek dodatočnému zaplateniu poistného na dôchodkové poistenie spätne status poistenca na účely nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Najmä nie, ak ide o vznik invalidity datovaný pred skončením povinnej školskej dochádzky. 62. Žalovaný preto navrhol, aby správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. V. Replika žalobcu
63. Žalobkyňa sa k stanovisku žalovaného vyjadrila replikou zo dňa 01.10.2021. 64. Konštatovala, že vyjadrenie žalovaného trpí zmätočnosťou, obsahuje výroky, ktoré popierajú objektívne trvajúce skutočnosť a vytvára mimoprávne konštrukcie. 65. Následne žalobkyňa sumárne zopakovala podstatné žalobné tvrdenia poukazujúc na závery skorších odborných posudkov o jej invalidite a dni jej vzniku zo dňa 08.03.2017 a následne z 15.05.2019, ktoré vychádzali z rovnakých lekárskych správ o zdravotnom stave žalobkyne. 66. Už v tom čase nepochybne mohla Sociálna poisťovňa zistiť skutočný stav veci, čo podľa žalobkyne aj urobila, keď zohľadnila skutočnosť trvania ochorenia žalobkyne v roku 2007, ktoré však v tom čase svojou intenzitou ešte nedosahovalo úroveň invalidity. 67. Žalobkyňa opätovne zdôraznila, že žalovaný ani v odbornom posudku zo dňa 14.10.2020 a ani v odbornom posudku zo 04.03.2021, ktorý bol vyhotovený v rámci odvolacieho konania neustálil deň vzniku invalidity. 68. Spochybňuje tiež tvrdenie žalovaného o tom, že jeho skoršie odborné lekárske posúdenie z roku 2017 malo byť prekonané novým posúdením z roku 2020 a 2021. Namieta, že dané skutkové okolnosti nie je možné prekonať, prekonať je možné iba právny názor, nie skutkový stav. 69. Tvrdí, že zmena pôvodného už právoplatného rozhodnutia z procesného hľadiska (teda rozhodnutia z 03.04.2017, ktorým bola uznaná invalidita s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%) je možná len v režime obnovy konania, ak vyjdú najavo také skutočnosti, ktoré majú zásadný význam pre rozhodovanie vo veci a nemohli byť a ani neboli zohľadnené pri prvotnom rozhodnutí. V danom prípade sa však nič také nestalo, keďže posudková lekárka vychádzala v roku 2020 z totožných lekárskych správ, ktoré mala k dispozícii na posúdenie už v roku 2017. Žalobkyňa rozporuje záver o tom, že napriek dodatočnému zaplateniu poistného nemá podľa názoru žalovaného postavenie poistenca, čo je v rozpore s § 6 ods. 2, § 60 ods. 2 a § 142 ods. 3 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. Takáto argumentácia má za následok, že žalovaný považuje žalobkyňu počas obdobia, za ktoré zaplatila dodatočné poistné na dôchodkové poistenie za poistenca, avšak iba pre potreby starobného dôchodku, nie však pre potreby invalidného dôchodku a to napriek tomu, že dôchodkové poistenie je len jedno a kryje udalosť staroby aj invalidity. 70. Žalobkyňa sa nestotožnila ani s interpretáciou žalobcom poukazovanej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Poukázala osobitne na z hľadiska času aktuálny rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSk/XX/XXXX zo dňa 26.06.2019, ktorý sa týka modelového prípadu, kedy po vzniku invalidity v dobe nezaopatrenosti vznikol fyzickej osobe nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., keďže nebola splnená podmienka získania potrebnej doby poistenia, avšak následne dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. d) predmetného zákona došlo ku vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v sume podľa ustanovenie § 83 ods. 1 tohto zákona. 71. Podľa názoru žalobkyne teda platí, že ak vznikne fyzickej osobe nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., a teda tzv. invalidný dôchodok z mladosti, niektorým osobám, ktoré spĺňajú podmienky pre možnosť dodatočného zaplatenia poistného (napr. v období po dovŕšení 16 roku veku a pred dňom vzniku invalidity), je umožnené zhojiť to, že počas štúdia štát neplatí poistné, a to práve uvedeným dodatočným zaplatením poistného s následkom vzniku dôchodkového poistenia.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
72. Podľa § 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej uvedené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP ak je žalobcom fyzická osoba. V zmysle § 202 ods. 2 SSP správny súd posudzuje žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne a v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
73. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv, proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 74. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 75. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 76. Podľa § 119 SSP Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 77. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného v zmysle zásady neformálnosti a to komplexne a v celom rozsahu, s ohľadom na vyjadrenie účastníkov konania vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP. 78. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. 79. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5. 80. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa a) do skončenia povinnej školskej dochádzky, b) po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1.sa sústavne pripravuje na povolanie, 2.pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo 3.pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť. 81. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok. 82. Podľa § 60 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie., 83. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 84. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 85. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 86. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok. 87. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 88. Podľa § 142 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. 89. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 90. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 91. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
92. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 93. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 94. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v nálezoch sp.zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I.ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. 95. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (GarcíaRuiz c. Španielsko z 21. januára 1999). 96. Podľa publikovaných názorov Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. XSžsk/XX/XXXX zo dňa 27.03.2017) nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho (formálne) či nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa posudok zakladá. Je vecou správneho orgánu vyžadovať, aby lekárske posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu. 97. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal prakticky so žiadnou so zásadných odvolacích námietok žalobkyne. 98. V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa názoru správneho súdu je v danom prípade kľúčovou otázkou majúcou vplyv aj na uplatniteľnosť prislúchajúcej súdnej judikatúry na právne posúdenie predmetnej veci určenie času vzniku invalidity žalobkyne. 99. Určenie dňa vzniku invalidity je kľúčové tak pre prípad vzniku invalidity podľa § 70 ods. 1, ako aj podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Skutkové závery správnych orgánov v tejto otázke by sa preto nemali javiť ako arbitrárne a nemali by vytvárať dojem, že sú cielene interpretované v neprospech žiadateľa. 100. Žalobkyňa už vo svojom odvolaní celkom dôvodne poukázala na závery skoršieho posúdenia svojho zdravotného stavu odborným lekárskym posudkom zo dňa 08.03.2017, ktorého závery týkajúce sa aj dátumu vzniku invalidity boli následne aprobované aj odborným posudkom z roku 2019. 101. V uvedených posudkoch bol dátum vzniku invalidity určený presným dňom, a to 09.11.2016, pričom z obsahu lekárskeho posudku zo dňa 08.03.2017 je zrejmé, že posudkový lekár pri jeho stanovení vychádzal z totožných lekárskych správ ako neskôr pri posudkoch z roku 2020 resp. v rámci odvolacieho konania v roku 2021. 102. Podľa názoru správneho súdu nie je možné vylúčiť, že pri neskoršom posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa o priznanie invalidného dôchodku dôjde aj k zmene v spôsobe hodnotenia záverov vyplývajúcich z predložených lekárskych správ, avšak s ohľadom na význam tejto skutočnosti pre právne posúdenie uplatneného nároku je potrebné stanovenie času vzniku invalidity oprieť o čo najpresvedčivejšie zistenie skutkového stavu, ktoré sa následne premietne aj do obsahu odôvodnenia rozhodnutia. 103. Správny súd tiež zdôrazňuje, že súčasťou posúdenia zdravotného stavu pre účel posúdenia invalidity nie je iba identifikácia rozhodujúceho zdravotného postihnutia a jeho správna kategorizácia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ale tiež správne určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Napriek tomu, že ide o medicínske kategórie, je aj v zmysle
stabilizovanej a v tomto rozsudku už citovanej judikatúry povinnosťou správnych orgánov tieto závery dostatočne odôvodniť, resp. oprieť o dostatočne zistený skutkový stav. 104. V danom prípade v súvislosti s napadnutým rozhodnutím posudkoví lekári na oboch stupňoch konštatovali bez uvedenia konkrétneho dňa vzniku invalidity, že táto u žalobkyne vznikla už v čase pred dosiahnutím veku ukončenia povinnej školskej dochádzky. 105. Správny súd tu považuje za významné, že v tomto prípade išlo o posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne spätne, teda hodnotenie zdravotného stavu akým bol trinásť rokov pred rozhodovaním správnych orgánov. Jediným podkladom zistiteľným z odborných lekárskych posudkov, ktorý sa bezprostredne viaže na obdobie pred dovŕšením veku konca školskej dochádzky žalobkyňou je lekárska správa z G. vyšetrenia z 12.07.2005, z ktorej vyplýva, že závery vyšetrenia svedčia o diskrétnej prevažne motorickej neuropatii dolných končatín axionálne-demyelinizačného typu. S hraničným obdobím veku ukončenia povinnej školskej dochádzky súvisí aj prepúšťacia správa o hospitalizácii žalobkyne v čase od 10.12.2007 do 14.12.2007. Táto hospitalizácia však už spadá do obdobia, v ktorom sa žalobkyňa sústavne pripravovala na budúce povolanie a za ktoré dobrovoľne dodatočne zaplatila poistné. 106. Správny súd s ohľadom na absenciu vlastného medicínskeho vzdelania nemá ambíciu polemizovať o správnosti alebo nesprávnosti záverov posudkových lekárov, avšak z predložených odborných posudkov zo dňa 14.10.2020 a 04.03.2021, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia správnych orgánov, ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného dostatočne jednoznačne nevyplýva, ako žalovaný dospel k záveru, že lekárske závery vyplývajúce z lekárskej správy z G. vyšetrenia z 12.07.2005 svedčia o tom, že žalobkyňa bola už v tom čase invalidnou, ako aj o miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve vo výške 50 %, a nie v hodnote nižšej resp. vyššej. 107. Samotné konštatovanie, že ochorenie žalobkyne bolo sprevádzané komplikáciami v takomto prípade podľa správneho súdu nepostačuje, osobitne s ohľadom na význam tohto konštatovania pre posúdenie právneho postavenia žalobkyne z hľadiska § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj s ohľadom na časový odstup medzi predmetným lekárskym G. vyšetrením (2005) a rozhodnutím prvostupňového orgánu a žalovaného (2020). Rozhodnutie sa preto v tejto časti javí ako arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, čo má za následok aj nepreskúmateľnosť jeho právnych záverov. 108. Správnemu súdu tiež neušlo, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s odvolacími námietkami týkajúcimi sa dôvodnosti opätovného posudzovania zdravotného stavu žalobkyne v roku 2020, pokiaľ už bol posúdený v roku 2017 so závermi potvrdenými v roku 2019 a určeným časom kontrolného posúdenia v marci 2022. Žalovaný sa tiež vôbec nevysporiadal s procesnou námietkou týkajúcou sa prekážky res iudicata resp. porušenia zásady ne bis in idem vo vzťahu k skoršiemu právoplatnému rozhodnutiu zo dňa 03.04.2017, ktorým bola žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienky minimálnej zákonnej doby dôchodkového poistenia zamietnutá, avšak zároveň bolo konštatované, že je invalidná s dátumom vzniku invalidity dňa 09.11.2016. 109. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 110. V zmysle stabilizovanej judikatúry najvyššieho súdu (napr. rozsudok sp. zn. XSžhuv/X/XXXX zo dňa 26.01.2012) správne súdnictvo zabezpečuje kontrolu zákonnosti rozhodnutia. Konanie a rozhodovanie súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu prvého stupňa doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného. 111. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a teda že žalobné námietky (žaloba) sú v tomto smere dôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. 112. V ďalšom konaní bude povinnosťou správnych orgánov vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. 113. Žalobkyňa v správnej žalobe poukazovala i na ďalšie dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Nakoľko nepreskúmateľnosť rozhodnutia je dostatočným dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, v súlade so zásadou hospodárnosti sa správny súd ďalšími žalobnými bodmi nezaoberal, keďže tieto by nemali žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci. 114. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, proti neúspešnému žalovanému.
115. S poukazom na § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove(§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).