Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/74/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Ingrid Doležajovej, v spore žalobcu: U. V., miesto podnikania N. XXX, K.: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Milan Kukučka, s.r.o., so sídlom Kmeťkova 9, Nitra, IČO: 52 007 308, proti žalovaným: 1. T. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, W., 2. U. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, W., obaja zast. Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom Farská 4, Nitra, IČO: 46 104 020, o zaplatenie sumy 17.519,90 eura s príslušenstvom, o I. spoločnom odvolaní žalovaných zo dňa 28.8.2020 a II. o (doplnenom) odvolaní žalovaného v 1. rade zo dňa 14.4.2021, proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -278 zo dňa 30. júla 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. -340 zo dňa 28. októbra 2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd (doplnené) odvolanie žalovaného v 1. rade zo dňa 14. 04. 2021 o d m i e t a .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach týkajúcich sa výroku II., okrem povinnosti žalovaných zaplatiť sumu 3 461,93 eura a výroku IV. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobou sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade (ďalej ako žalovaní) zaplatenia sumy 17 519,90 eur z dôvodu, že na základe objednávky stavebných prác a dodávky stavebných materiálov, vykonal pre žalovaných stavebné činnosti a dodal im tiež stavebný materiál na stavbe rodinného domu v N., ktorého sú vlastníkmi. Stavebné činnosti a dodávku materiálov vykonal žalobca v mesiaci október a november 2016, vždy podľa aktuálnych dispozícií žalovaných. Tieto zodpovedali stavebnej pripravenosti nehnuteľnosti a finančným možnostiam žalovaných. Rozsah skutočne dodaného a prevzatého plnenia bol zachytený v súpise prevedených prác zo dňa 25.11.2016. Prevedené práce a materiálové dodávky vyfakturoval žalobca žalovaným faktúrou č. 7/2016 zo dňa 25.11.2016, splatnou dňa 09.12.2016, ktorá bola žalovaným doručená dňa 28.11.2016. Napriek tomu, že žalobca žalovaným tiež predložil k nahliadnutiu doklady týkajúce sa nadobudnutia jednotlivých materiálových položiek uvedených v súpise skutočne vykonaných prác, žalovaní faktúru č. 7/2016 v lehote jej splatnosti neuhradili. Žalovaní citovanú faktúru neuhradili ani do dnešného dňa, pričom však dodané plnenia riadne užívajú. Pretože si žalovaní nesplnili svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu v lehote splatnosti, uplatnil si svoj nárok súdnou cestou spolu so zákonnými úrokmi z omeškania. Okresný súd Banská Bystrica vydal v rámci upomínacieho konania dňa 12.11.2018 pod sp. zn. platobný rozkaz, proti ktorému podali žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu odpor, z dôvodu čoho bola vec postúpená na konanie a rozhodovanie súdu v Nitre. Uviedli v ňom, že žalobca a

žalovaní uzatvorili dňa 01.07.2016 ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej sa v zmysle rozpočtu zo dňa 30.06.2016 dohodli, že žalobca vykoná pre žalovaných dielo: Rekonštrukcia rodinného domu N., predmetom ktorej budú búracie práce a dodávka a montáž krovu a strechy za cenu podľa položiek uvedených v krycom liste rozpočtu. Podkladom na vyhotovenie diela bola projektová dokumentácia

- architektúra a statický posudok, na základe ktorých mal žalobca vykonať dielo pre žalovaných. Stavebným dozorom stavby bol v zmysle prehlásenia zo dňa 05.10.2016 takisto žalobca U. V.. Dodávky a práce na diele boli vykonávané od polovice októbra 2016, stavebný denník žalobcom vedený nebol. Stavebné práce boli vykonávané neodborne, nedôsledne a mnohokrát v rozpore s upozorneniami žalovaného v 1. rade. Žalobca však stále namietal, že všetko prebiehalo v poriadku a v súlade s predloženou dokumentáciou. Počas prác došlo z dôvodu nezabezpečenia stavby pred poveternostnými vplyvmi aj k premočeniu domových konštrukcií, čo spôsobilo škody na jestvujúcich obvodových múroch a ostatných konštrukciách, hlavne drevenom strope a omietkach, ktoré boli evidentne podmáčané. Samotný krov nebol vyhotovený v súlade s projektovou dokumentáciou, čo malo vplyv na statiku strechy a jej následnú životnosť, ako aj na životnosť domu. Dodávky materiálov boli vykonané v menšom množstve ako boli fakturované a niektoré boli dodané aj v nižšej kvalite (2. trieda kvality dreva). Boli namontované len provizórne dažďové zvody na žľaby, čo v zimnom období, ktoré nasledovalo, spôsobilo podmáčanie vonkajších omietok a soklov a ich premŕzanie. Námietky žalovaného 1. žalobca neuznal a po ústnych nezhodách dielo nedokončil a stavbu opustil bez riadneho odovzdania a prevzatia diela. Napriek uvedenej skutočnosti žalobca vystavil a osobne doručil žalovanému faktúru č. 7/2016 zo dňa 25.11.2016, splatnú dňa 9.12.2016 na sumu 17 519,90 Eur (vrátane súpisu prevedených prác). Predmetná faktúra bola vystavená predčasne pred riadnym ukončením diela a pred jeho odovzdaním, t.j. bez existencie právneho titulu. Žalobca na ústne ani písomné námietky žalovaného voči faktúre zo dňa 28.11.2016, 15.12.2016 a 02.01.2017 nereagoval a aj tieto ignoroval. Vzhľadom na nedokončenie diela žalobcom a tiež vzhľadom na množstvo vád a následných škôd na realizovaných dodávkach a prácach si dal žalovaný v 1. rade vypracovať znalecký posudok, predmetom ktorého bolo posúdenie rozsahu, kvality a ceny realizovaných stavebných prác na rodinnom dome žalovaných, ako aj posúdenie a stanovenie hodnoty škôd počas realizácie stavebných prác. Po vypracovaní znaleckého posudku žalovaný v 1. rade zaslal žalobcovi návrh na mimosúdne vysporiadanie záväzku s tým, že je ochotný zaplatiť žalobcovi odplatu 6 323,84 eur, pričom vyčíslil ním uznané práce a dodávky, škodu, ktorá vznikla chybnou dodávkou, ako aj požadovanú zľavu z ceny. Na predmetný návrh žalobca opäť nereagoval a nakoniec podal žalobu. Nakoľko dielo nebolo v zmysle zmluvy dokončené riadne, ani žalovanému odovzdané ani ním prevzaté, bolo podľa nich vystavenie faktúry žalobcom predčasné, bez právneho titulu, a preto nevznikol žalobcovi ani právny nárok na jej úhradu. Žalovaný tak namieta nielen predčasné vystavenie faktúry žalobcom, ale aj jej výšku ako aj položkovitý rozpis vykonaných prác, ktorý nezodpovedá skutočne vykonaným dodávkam a prácam, čo preukazuje aj predložený znalecký posudok. V zmysle uvedených skutočností a ustanovenia žalovaní odstúpili od zmluvy o dielo uzatvorenej so žalobcom dňa 01.07.2016. Navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaných vrátane trov právneho zastúpenia.

2. Konajúci súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca vzal žalobu v časti zaplatenej sumy 4 392,96 eur zo strany žalovaných späť a navrhol konanie zastaviť. Pridržal sa svojich podaní a uviedol, že v tomto prípade existuje právny vzťah na podklade konkludentne uzatvorenej zmluvy o dielo, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovaným plnenie, ktoré žalovaní užívajú, ale do dnešného dňa ho v celom rozsahu neuhradili. Námietky žalovaných v tom smere, že dielo má isté vady a že pri jeho vykonávaní žalovanému vznikla škoda, žalobca neuznal. Tvrdil, že žalovaný nikdy kvalifikovaným spôsobom a bez zbytočného odkladu údajné vady diela nereklamoval a uviedol, že v písomnom podaní zo dňa 02.01.2017 sa žalovaný v 1. rade vyjadril, že faktúru žalobcu nezaplatí, resp. že ani vtedy, ak by bol s vykonaním diela spokojný, túto faktúru neuhradí v plnej výške. Ak žalovaný namietol vyhotovenie diela, pýtal sa, aká záväzná technická norma bola zo strany žalobcu nedodržaná, keď takúto záväznú technickú normu doteraz neoznačil a neurobil tak ani znalec v písomnom znaleckom posudku. Naopak v zmysle statického vyjadrenia je statika krovu vyhovujúca. Žalovaný tiež kvalifikovaným spôsobom neodstúpil od zmluvy o dielo, hoci tak učinil až po uplynutí vyše 2 rokov. Dôvod, pre ktorý od zmluvy odstúpil, podľa jeho názoru nie je daný, nakoľko žalovaní sami zapríčinili nemožnosť dokončenia diela. Ak teda od zmluvy odstúpili, čo mu zákon dovoľuje, avšak podľa , žalobca má nárok na úhradu ceny vykonaných prác a dodaného materiálu.

3. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania doručil súdu vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že podľa predloženého znaleckého posudku bolo úlohou znalca: a) posúdiť rozsah a ceny zrealizovaných stavebných prác na rekonštrukcii rodinného domu žalovaných vykonaných zhotoviteľom - žalobcom; b) posúdiť škody, kvality a nedorobky pri realizácií rekonštrukcie rodinného domu a stanovenie ich hodnoty. Z obsahu doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní Ing. V. ustálený rozsah a hodnotu stavebných prác, vykonaných žalobcom v konaní nerozporujú. Ich obrana je založená na protinávrhu, kedy od znalcom ustálenej ceny odrátavajú svoje domnelé nároky titulom náhrady škody. Žalovaní v konečnom dôsledku na základe takto ustálenej hodnoty prác vo výške 15 225,88 eur v priebehu konania aj čiastočne plnili. V konaní teda neexistuje spor o tom, že žalobca dodal a zrealizoval stavebné práce minimálne v rozsahu hodnoty 15 225,88 eur. Ing. V. v tejto časti posudku označuje aj určité práce ako nezrealizované. Je samozrejmé, že žalobca by aj túto časť (etapu) prác kontinuálne zrealizoval, avšak ako bolo preukázané, žalovaní odmietli žalobcovi uhradiť dohodnutú časť odplaty za zrealizované etapy a odmietali uhradiť aj primeraný preddavok na materiálové dodávky. Žalobca namietol a rozporoval hodnotu (finančné vyjadrenie v sume 4 040,99 eur), ktorú znalec ustálil pre potrebu sanácie poškodených konštrukcií a nezrealizovaných konštrukcií. V tejto súvislosti uviedol, že zatečenie stavby bolo živelnou udalosťou, ktorú je síce možné predvídať, ale nie odvrátiť. V konaní bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že žalobca vždy riadne a včas, každý deň, stavbu zakrýval krycími plachtami, tj. zachoval povinnú mieru opatrnosti a splnil si prevenčnú povinnosť. Žalovaní neoznačili kvalifikovaným spôsobom vady vykonaného diela, hoci tento pojem opakovane dávajú do popredia svojich vyjadrení. Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon alebo škodná udalosť, vznik škody, príčinná súvislosť a zavinenie), musia byť splnené kumulatívne. Žalovaní svoje dôkazné bremeno neuniesli, najmä (nie však výlučne) absentuje preukázanie príčinnej súvislosti medzi domnelou škodou a konaním resp. nekonaním žalobcu. Činnosti, ktoré znalec vypočítava ako nezrealizované, by žalobca kontinuálne vykonal v ďalšej etape, no opakovane poznamenal, že žalovaní odopreli žalobcovi uhradiť dohodnutú časť odplaty za zrealizované etapy a odmietali uhradiť aj primeraný preddavok na materiálové dodávky. Žalobca potom, čo v dôsledku búrky stavba zmokla, konal aktívne a navrhoval žalovaným, že vykoná vysušenie stavby ním špecifikovaným spôsobom. Táto iniciatíva žalobcu ale narazila na odpor a odmietnutie zo strany syna žalovaných. Z časového hľadiska nie je možné, aby v dobe od zatečenia stavby do času miestneho šetrenia znalca, na stavbe vznikli na trámoch huby, plesne a mikroorganizmy. Tieto museli existovať už v momente rekonštrukcie, nakoľko rodinný dom resp. materiály použité pred rekonštrukciou vykazovali nedostatky a celkovo bol rodinný dom postavený z rôznych zmesí materiálov neurčitého veku a kvality, vrátane starých (už raz na stavbe použitých) drevených trámov v strope. Stavebné práce, ktoré znalec označuje ako vykonané v rozpore s projektovou dokumentáciu, boli vykonané týmto spôsobom po dohode so žalovanými. Žalobca disponoval len projektovou dokumentáciu potrebnou na stavebné povolenie. Realizačná projektová dokumentácia žalobcovi poskytnutá nebola. Žalovaní nepreukázali, že záväzok žalobcu spočíval v realizácii diela výlučne podľa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Naopak, žalobca preukázal, že sa dohodol so žalovanými na vykonaní diela čo najefektívnejšie, najhospodárnejšie a v súlade s technickými normami. Porušenie záväznej technickej normy žalovaní v konaní nepreukázali a toto v konaní ani sporné nebolo. Dielo je po stavebno-technickej stránke vyhovujúce, vrátane statiky. Rozpor alebo odchýlka od projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie nie je nič viac, len účelovou obranou žalovaných. Žalobcom vykonané práce žiadnym spôsobom neovplyvňujú negatívne statiku rodinného domu, ani nie sú v rozpore so žiadnou záväznou technickou normou. Železobetónový veniec nebol vykonaný po dohode so žalovaným v 1. rade. Ríny zostali bez zvodov na požiadavku žalovaného v 1. rade a túto požiadavku vzniesol voči subdodávateľovi, ktorý montáž vykonával. Znalec v posudku oceňuje hodnotu stavebných prác na sanáciu poškodených konštrukcií a nezrealizovaných konštrukcií. Žalobca opätovne uvádza, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho konaním resp. nekonaním a poškodením konštrukcií, ktoré je potrebné sanovať. Čo sa týka stavebných prác, ktoré znalec uvádza ako nezrealizované, tak tieto si žalovaní nemôžu uplatňovať ako škodu voči nároku žalobcu, keďže sami zapríčinili stav, kedy žalobca bol nútený zo staveniska odísť a tieto etapy už ďalej nezrealizoval. Žalobca si nezrealizované práce nefakturoval a tieto nie sú predmetom uplatňovaného nároku. K výkazu stavebných prác a materiálov po zatečení stavby uviedol, že ide o stavebné práce a materiál, ktoré si žalovaní vykonali resp. zaobstarali svojpomocne, a ktoré majú byť súčasne inými prácami ako práce potrebné na sanáciu, ktoré uvádza znalec Ing. V.. Ich hodnota je 3 790,10 Eur. Už len z formulácie „náklady na práce a materiál nezarátané do , ale skutočne vykonané“ (táto formulácia je použitá vo vyjadrení žalovaných zo dňa 19.03.2019) je nesporné, že práce nemôžu súvisieť so sanáciou, keďže s nimi znalec v znaleckom posudku nepočíta. Žalovaní do dnešného dňa absolútne nepreukázali, že by vykonali sanačné práce v hodnote 4 040,99 eur podľa znaleckého posudku Ing. V., ale popri tom

si uplatňujú vykonanie úplne iných (ďalších) prác. Opätovne je na mieste uviesť, že len predložením akéhosi výkazu materiálu a špecifikácie vykonaných prác ako „svojpomocne“, nie je preukázané, že boli v skutočnosti aj vykonané. A už vôbec nie je preukázaná ich samotná hodnota a najmä potreba vykonania týchto prác. Okrem uvedeného, v tomto konaní doposiaľ žalovaní nepreukázali príčinnú súvislosť medzi poskytnutým plnením zo strany žalobcu, jeho konaním resp. nekonaním a údajnými vadami, ktoré si mali žalovaní takýmto spôsobom svojpomocne sanovať. Túto námietku žalobca smeruje aj na ostatné položky, ktoré žalovaní vo vyjadrení zo dňa 19.03.2019 vypočítavajú. Žalovaní v tomto smere neuniesli svoje bremeno tvrdenia ohľadne skutočností, žeby mal žalobca zapríčiniť akékoľvek vady diela. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči zdôraznil, že až po vzájomnom rokovaní došlo ku konkludentnej dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo. Zopakoval skutočnosti, ktoré už predtým počas konania uviedol, a zdôraznil, že v snahe zníženia nákladov na materiál súhlasili žalovaní s realizáciou krovu, tak ako bol vyhotovený. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že žalovaní účelovo poukazujú na nezhodu PD s realizáciou tejto stavby. Nebolo preukázané, že by žalobca porušil nejakú normu, všetko realizoval podľa dohody a ním vykonané práce žiadnym spôsobom neovplyvňujú negatívne statiku domu. Žalovaní nerozporujú rozsah a hodnotu prác vykonaných žalobcom podľa znaleckého posudku Ing V., preto neexistuje spor o tom, že žalobca vykonal stavebné práce minimálne v sume 15 225,88 eur. Žalobca ale namieta a rozporuje hodnotu, ktorú znalec ustálil pre potrebu sanácie poškodených konštrukcií a nezrealizovaných konštrukcií. Okrem toho žalovaní nepreukázali príčinnú súvislosť medzi poskytnutým plnením zo strany žalobcu, jeho konaním, resp. nekonaním a údajnými vadami, ktoré si mali svojpomocne sanovať a v súvislosti s ktorými si uplatňujú domnelé protinároky. V tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Od počiatku uvádzajú len domnelé a nepreukázané nároky, a to čo sa týka výšky ako aj príčinnej súvislosti, preto ich nie je možné oproti pohľadávke žalobcu započítavať. Namietli odôvodnenosť a nehospodárnosť vyhotovenia statického posudku Ing. U. (jún 2020), z neho nie je zrejmé, čo ním preukazujú, keď aj z neho vyplýva, že konštrukcia krovu zo statického hľadiska vyhovuje. Nie je v ňom záver o tom, že by mal žalobca porušiť stavebnú normu pri vykonaní diela. Okrem toho súd by naň ani nemal prihliadať z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania. Podľa žalobcu aj samotný posudok Ing. V. potvrdzuje vykonanie prác žalobcu v rozsahu 86% z vyúčtovaného plnenia a v prevyšujúcej časti bola medzi stranami sporu preukázaná existencia dohody o cene. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že projekty, ktoré mu predložil žalovaný, boli projektami na účel stavebného povolenia. Z jeho strany mu neboli predložené žiadne vykonávacie projekty. Snažili sa vykonať práce minimálne v štandardnej kvalite a v zachovaní technologických postupov. Všetko bolo v poriadku až do momentu, keď požiadali od žalovaných zaplatiť zálohu koncom roka, nakoľko potrebovali uhradiť materiál od subdodávateľov. Žalovaný sa snaží nezaplatiť za vykonané práce. Neposkytol mu ani zálohu a podľa jeho názoru ak Vám niekto nezaplatí, nebude predsa v prácach pokračovať. Napriek tomu on trval, aby aj tak v prácach pokračovali. V tejto súvislosti uviedol, že ak by nesúhlasili žalovaní s vykonávaním prác, mali im to okamžite povedať, a nie umožniť im ďalší prístup na stavbu. Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči poukázal na to, že zmluva o dielo bola dohodnutá ústne, cenová ponuka schválená žalovanými nebola, teda nie je možné určiť cenu diela. V konaní bolo podľa nich preukázané, že v súvislosti s výkonom prác došlo k poškodeniu na majetku žalovaných, a to dodaním diela s vadami a v dôsledku zatečenia stavby pri búrke, kedy za stavbu niesol zodpovednosť žalobca. Žalobca nepreukázal riešenie škody cestou poistnej udalosti, čo preukazuje, že k vykonávaniu diela pristupoval nezodpovedne, neodborne. Stavbu opustil a nárokoval si zaplatenia za zrealizovanú časť diela, ktorá nebola dokončená. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že by s realizáciou krovu v menšom rozsahu ako aj v menších profiloch súhlasil, ide o účelové tvrdenia žalobcu, ktoré ani nepreukázal. Neodôvodnil, prečo nebol vybudovaný veniec, hoci bol v statickom posudku potrebný v zmysle noriem STN. Bolo na zodpovednosti žalobcu dodať dielo riadne, žalobca nemal oprávnenie vykonať dielo v rozpore s PD a normami STN a vykonávať ho s údajnými pokynmi žalovaného, ktorý nie je odborníkom v tejto oblasti. Bolo preukázané, že dielo bolo vykonávané a dozorované pracovníkmi žalobcu, ktorí neboli ani vyučení a samotný žalobca sa tam objavoval sporadicky. Žalobca nevysvetlil poddimenzovanie krovu o 25%, nedostatky sa pomaly prejavujú vo forme prasklín a krútenia pomúrnic. Žalobca nebol oprávnený zasahovať do statiky naprojektovaného krovu, meniť ho - teda hrúbku a dĺžku naprojektovaného reziva. Neodborne zhotoveným krovom bolo preukázané, že zatečením stavby vznikli v príčinnej súvislosti so zanedbaním povinností žalobcu žalovaným škody na premočených vonkajších a vnútorných omietkach, zvlhnutí stropu, stropného záklopu a trámov, ich znehodnotenie, odpadnutie celého vonkajšieho sokla po obvode domu. Dielo nie je a nebolo možné považovať za riadne dokončené, tj. v obvyklej kvalite a bez vád a teda za zhotovené, z dôvodu toho žalovaní odstúpili od zmluvy, čím stratil žalobca právo na vystavenie faktúry po odovzdaní diela. Stavba nebola ešte skolaudovaná, a to aj vďaka neochote žalobcu. Zopakoval skutočnosti, prednesené počas konania ohľadne ceny stavebných prác, hodnoty

sanačných prác, ktoré boli aj čiastočne sanované. Statický posudok K.. U. potvrdil závery posudku K.. V. a určil odporúčané opatrenia, ktoré treba dodatočne zrealizovať pre kolaudáciu. Žalovaní preukázali vynaloženie nákladov na sanáciu zatečených múrov min. v sume 2 246,10 eur za materiál a dodávky, ktoré by nevznikli, ak by stavba nezatiekla. Ako škodu považujú aj náklady na vypracovania znaleckého a statického posudku, ktorý preukázal, aké škody vznikli a ktoré treba uplatniť a odstrániť. Okrem faktúry žalobca nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že žalobca klame, predsa, ak by mu uhradil 10 000 eur, ktoré od neho žiadal, súhlasil by s tým, čo na stavbe vykonal. Vtedy nepoznal ešte ani závery posudku. Nemal mu začo dať túto sumu, pretože aj drevo, ktoré bolo na stavbu dodané a použité, bolo poddimenzované oproti predloženému projektu. Čo sa týka skutočnosti, že prečo ho nevyhnal zo stavby, uviedol, že ho tam doslova trpel. Za samotnú PD zaplatil 200 eur. Strechu má urobenú tak, ako ju urobil S.. Myslel si, že mal mať súhlas od projektanta ohľadne použitia typu dreva na strechu.

4. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným a čo do záhlavia opravným uznesením opravovaným) rozhodnutím súd prvej inštancie v spore takto rozhodol: I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4 392,96 eur zastavuje. II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6 791,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11 184,89 eur od 10.12.2016 do 08.04.2019 a zo sumy 6 791,93 eur od 09.04.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 27,68%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. V. Súd vracia žalobcovi U. V., miesto podnikania N. XXX, K.: XX XXX XXX, krátený súdny poplatok vo výške 125 eur, po právoplatnosti tohto rozhodnutia prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.

5. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne: Strany sporu - žalobca ako zhotoviteľ a žalovaní ako objednávatelia, sa dohodli na zhotovení diela - výmena strechy (vrátane dreva a škridly) a búracie práce. S prácami na diele začal žalobca v októbri 2016, pričom zrealizoval búracie práce a výmenu strechy. Počas prác na streche došlo k búrke, pri ktorej plachta, slúžiaca ako ochrana pred zatečením, bola plná vody, ktorá pretiekla do domu. Žalobca vystavil po ukončení etapy - po zhotovení strechy faktúru č. 7/2016 na sumu 17 519,90 eur (14 599,92 eur bez DPH), spolu so súpisom prevedených prác k faktúre č. 7/2016, v ktorom boli rozpísané jednotlivé práce a materiál, týkajúci sa izolačných prác, tesárskej konštrukcie, klampiarskej konštrukcie, konštrukcie krytín, ostatných konštrukcií, búracích prác, doplnkových kovových konštrukcií a dopravných nákladov. Na faktúre bolo uvedené zo strany žalovaného v 1. rade, ktorý ju prevzal dňa 28.11.2016, že je nedostatočná, žiadal o rozpísanie položiek 6,7 atď. Cena 2765 eur nie je nákup v Tescu za 2,40 eur. Vyzval aj listom zo dňa 15.12.2016 žalobcu o doplnenie objemu a súpisu realizovaných práv ako aj počtov kusov materiálu. Podľa pôvodného krycieho rozpočtu zo dňa 30.06.2016 mala cena za dielo predstavovať sumu 20 639,76 eur, a to podľa rozpočtu s výkazom výmer. V dôsledku zatečenia stavby žalovaní tvrdili, že im vznikla škoda a zároveň zistili, že strecha nebola vykonaná podľa PD a predloženého statického posudku, preto vyzvali žalobcu listom zo dňa 02.01.2017 na odstránenie nedostatkov diela. Vo výzve rozdelili nedostatky ako zatečenie celej stavby a poškodenie domu, nesúlad diela - krovu s PD, dotazy k faktúre, doplnenie a opravenie faktúry, opustenie stavby, výzva. Popísali v nej celý priebeh zatečenia v noci zo dňa 19. na 20.10.2016 a vinili z neho žalobcu. Uviedli, že ríny zostali bez zvodov, aj keď sú fakturované a všetka voda tečie pod základy. Ústne bolo medzi nimi dohodnuté, že bude podpísaná písomná zmluva a že faktúra sa vystaví po vykonaní celého diela a v prípade nejasností je na PD uvedené, že treba kontaktovať projektanta, Rozporoval kotvenie závitových tyčí v pomúrnici, osadenie pomúrnice, nekvalitné drevo, nesúlad prierezov krovu s PD, chýbajúce položky, neosadenie nosných prvkov krovu, poškodenie venca, nesprávne osadenie rín, odfušované osadenie poistnej hydroizolácie. K faktúre mal výhrady, odmietol zaplatiť sumu 230,13 eur bez DPH ako spojovací materiál, nevedel, čo sú dopravné náklady, položky krytiny, namietal objem búracích prác. Vyzval žalobcu na odstránenie uvedených nedostatkov, žiadal o realizovanie diela podľa PD, ktorú mu odovzdal a požiadal o prepracovanie faktúry. Žiadal, aby mu žalobca oznámil, kedy začne nedostatky odstraňovať, kedy stavenisko uprace ako aj kedy odprace odpad po strhnutí záklopu; na ich odstránenie mu určil v liste zo dňa 02.01.2017 lehotu 30 dní. Žalovaní predložili súdu znalecký posudok Ing. C. V. č. XX/XXXX zo dňa 02.05.2017, znalca pre odbor stavebníctvo a odvetvie poruchy stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností,

odhad hodnoty stavebných práv. Znalec vychádzal zo skutkových tvrdení žalovaných, pretože žalobca sa na obhliadke nezúčastnil, i keď žiadal, aby jeho účasť žalovaní zabezpečili. Predmetom jeho posúdenia bolo stanoviť hodnotu skutočne realizovaných stavebných prác a dodaných materiálov. Porovnával PD so skutkovým stavom strešných konštrukcií ako aj objemy vykonaných búracích prác. Zistil, že búracie práce v prevažnej miere zodpovedali predloženej PD, ale na strešných konštrukciách zistil značné nedostatky, ako chýbajúce krovné konštrukcie, ich rozdielne prierezy oproti PD, ako aj to, že uloženie krovu zo západnej strany je posunuté, čím došlo k zmenšeniu strešného plášťa, ide o rozdiel cca. 20 cm. V posúdení ceny zrealizovaných stavebných prác analyzoval jednotlivé položky podľa súpisy prác, ktoré boli súčasťou faktúry a dospel k záveru, že podľa cenníka Cenkros cena vykonaných stavebných prác predstavuje sumu 15 225,88 eur. Zároveň posudzoval hodnotu stavebných prác na sanáciu poškodených konštrukcií a nerealizovaných konštrukcií. Zistil nedostatky oproti PD, dodanie prvkov v rozpore s projektom, ako aj nedodanie všetkých projektovaných prvkov, osadenie pomúrnic a pod. V dôsledku toho vypracoval položkovitý rozpočet, v ktorom uviedol chýbajúce prvky ako aj práce, ktoré treba vykonať na odstránenie zistených nedostatkov, pričom ich celková hodnota bola vyčíslená na sumu 4 040,99 eur. Okrem toho žalovaní predložili prehľad súpisu stavebných prác a materiálov po zatečení, ktoré vyčíslili na sumu 1 544 eur ako cenu práce, 2 546,10 eur ako materiál, s tým, že išlo o naloženie kontajnera (svojpomocne v cene 160 eur), podrezávanie nosného muriva (podľa CP Ševčovič v cene 1 701,70 eur), ošetrenie plesnivých trámov (práca svojpomocne 560 eur a materiál 177,63 eur), odstránenie plesnivých omietok natieranie adhéznym mostíkom (práca svojpomocne 600 eur, materiál 222,39 eur), spevnenie pomúrnic (práca svojpomocne 64 eur, materiál 15,32 eur ), sanácia muriva od dvora a betonáž venca (práca svojpomocne 160 eur, materiál 20,94 eur) škridla (materiál 108,12 eur). Išlo o materiál zakúpený v období od 17.06.2017 do 11.12.2018. Predložili aj cenové ponuky, doklady o zaplatení znaleckého posudku (800 eur) a statického posudku (1 600 eur), doklady o zaplatení škridly zo dňa 09.03.2020, o zaplatení faktúry XXXXXXXX za podrezávanie domu v sume 1 730 eur. Zo statického posudku K.. Y. U., T.,, z 14.06.2020 vyplýva, že samotná drevená konštrukcie krovu vyhovuje okrem väzných trámov na medzný stav úrovnosti. Väzné trámy nevyhovujú z dôvodu použitia dreva a konštrukcia krovu vyhovuje. Odolnosť väzných trámov je prekročená o 22,4%, existujú rozdiely medzi PD a realizáciou stavby, kotvenie väznice nie je v súlade s PD pre stavebné povolenie. Podľa odporučenia statika je potrebné spevniť väzný trám, doplniť spoje a kotvenie pomúrnic. Z technického stavu krovu je zrejmé, že konštrukčné prvky krovu so cca. o 5 mm až 15 mm menšie oproti projektu pre stavebné povolenie, zmenou výšky stĺpikov krovu došlo k zmene v geometrii krovu, sú vynechané niektoré prvky krovu, kotvenie pomúrnice je rozdielne oproti projektu (namiesto závitových tyčí 16 mm sú osadené tyče 14 mm), nebol realizovaný nový železobetónový stužujúci veniec, pričom ho vyžadoval statický posudok pre stavebné povolenie, je dodaný iný objem dreva ako aj kvalita.

6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na zistený skutkový stav veci a citované ustanovenia (OZ - v znení neskorších predpisov - , , a , , , a , , , a ), citované ustanovenie (CSP - - , , , , , a ) a citované ustanovenia o súdnych poplatkoch ( veta prvá, veta prvá), odôvodnil nasledovne: Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, predmetom ktorej boli pôvodne stavebné práce, vymedzené v rozpočte s výkazom výmer zo dňa 30.06.2016, predloženom žalobcom, cena bola dohodnutá na sumu 20 639,76 eur. Súd aplikoval na zmluvu ustanovenia , keďže sa jednalo o zhotovenie veci podľa individuálnych požiadaviek žalovaných (podľa PD), zhodnotil, že došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy podľa tohto ustanovenia. Zároveň použil aj ustanovenia zmluvy o dielo, ktoré majú podporný charakter, pokiaľ v konkrétnom prípade absentuje úprava (napr. cena diela, odstúpenie od zmluvy). V tomto prípade ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, pretože na strane zhotoviteľa vystupoval žalobca a na strane žalovaných objednávatelia ako spotrebitelia. V konaní nedošlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu písomnej zmluvy, preto bolo na žalobcovi, aby preukázal, aké podmienky mala ústna zmluva o dielo. Napriek tomu, že žalobca tvrdil, že mal k dispozícii PD pre stavebné konanie a nie realizačný projekt, v tomto prípade súd dospel k záveru, že jeho povinnosťou bolo vykonanie diela podľa predloženej PD. I keď počas sporu žalobca tvrdil, že krov zhotovoval podľa PD ako aj podľa skutočného stavu, nepreukázal súdu existenciu dohody so žalovanými o tom, že nemusí postupovať podľa predloženej PD. Táto skutočnosť nevyplynula ani z výpovedí svedkov. Na základe toho súd dospel k záveru, aj s poukazom na to, že ide o spotrebiteľský vzťah, že povinnosťou žalobcu ako zhotoviteľa bolo realizovať dielo v súlade s PD, ktorú mal k dispozícii a ktorej prevzatie potvrdil v rámci svojho výsluchu.

Pokiaľ ide o spôsob zaplatenia ceny za dielo, súd mal za preukázané, že dielo sa malo vykonávať po etapách, pričom po každej etape sa mala zaplatiť cena za vykonané práce. Túto skutočnosť potvrdil žalobca, svedok K.. V. ako aj Ing. N., ktorý v rámci výsluchu uviedol, že boli so žalobcom dohodnutí tak, že žalobca urobí strechu, vyplatí sa mu to a potom bude pokračovať ďalej. Okrem toho nebolo medzi stranami sporné, že niektoré práce vykonali žalovaní svojpomocne, tieto si ale žalobca neúčtoval a rešpektoval tento stav a ich dohodu v tomto smere. Z uvedeného dôvodu je súd toho názoru, že žalobca bol oprávnený potom, čo považoval práce na krove za ukončené, vystaviť predmetnú faktúru. Vykonanie prác na streche potvrdil i svedok F. U., ktorý osobne na stavbe pracoval, pričom sám žalovaný v 1. rade tiež v záverečnej reči uviedol, že strechu má urobenú tak, ako ju urobil tento svedok. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných, že vystavenie faktúry je neplatným právnym úkonom, pretože samotná faktúra sa považuje len za účtovný doklad. Je pravdou, že skutočnosť, spočívajúca v tom, že žalobca ako zhotoviteľ neviedol na stavbe stavebný denník, je v jeho neprospech, ale na druhej strane predmetom tohto sporu zostalo posúdenie, v akom rozsahu a cene žalobca stavebné práce na stavbe vykonal. S poukazom na to, že znalecký posudok K.. V. č. XX/XXXX, nemôže súd posudzovať ako súkromný znalecký posudok podľa , a to z dôvodu neexistencie doložky znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého posudku, súd ho posudzoval ako ostatné listinné dôkazy. Okrem toho aj v samotnom posudku sa uvádza, že je vyhotovený ako podklad pre uzatvorenie mimosúdnej dohody, čo uviedol i sám právny zástupca žalovaných. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi stranami sporu došlo konkludentnou formou k dohode o ukončení zmluvy o dielo vo zvyšnej jeho časti, pretože medzi stranami sporu nastali nezhody a skutočnosť, že žalobca prestal na stavbu chodiť, nebola medzi nimi sporná. Takisto nezostalo sporné ani to, že kľúč od stavby, ktorý mal žalobca a jeho zamestnanci k dispozícii, bol vrátený žalovanému v 1. rade, čo potvrdil i svedok Ing. N., ako aj bolo nesporné, že žalobca si kľúč viac nepýtal a na stavbu nechodil. Žalovaní žalobcu vyzývali listom zo dňa 02.01.2017 na odstránenie nedorobkov, prepracovanie faktúry, ale z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by trvali na tom, aby vykonával aj zvyšnú časť diela. S poukazom na to, že došlo k ukončeniu zmluvy o dielo, žalobcovi zanikla povinnosť vykonávať zvyšné stavebné práce, tým pádom žalovanému zanikla povinnosť platiť za práce, ktoré už žalobca nevykonával. Na základe toho súd odstúpenie od zmluvy zo dňa 30.11.2018, ktorým žalovaní odstúpili od zmluvy o dielo, vyhodnotil ako nedôvodné, pretože z dôvodu vyššie uvedených skutočností došlo už predtým k ukončeniu zmluvy o dielo. Vzhľadom na to, predmetom súdu bolo posúdenie, v akej hodnote vykonal žalobca stavebné práce a či nárok uplatnený žalovanými, predstavujúci podľa znaleckého posudku K.. V. cenu prác na sanáciu poškodených konštrukcií ako aj nezrealizovaných konštrukcií v sume 4 040,99 eur, ako aj náhrada škody vo výške 6 821,93 eur, spolu vo výške 10 862,92 eur, je spôsobilou pohľadávkou na započítanie podľa . Na základe vykonaného dokazovania, v ktorom sa súd podrobne zaoberal jednotlivými okolnosťami a skutočnosťami, nevyhnutnými pre ozrejmenie podstatných skutkových tvrdení, mal preukázané, že cena stavebných prác, vykonaných žalobcom, predstavuje sumu 15 225,88 eur. Súd vychádzal z listinného dôkazu, predloženého žalovanými, a to zo znaleckého posudku Ing. V., z vyjadrenia žalobcu, ktorý v priebehu konania potvrdil, že práce pre žalovaných zrealizoval minimálne v rozsahu 15 225,88 eur ako aj z tvrdení žalovaných, ktorí od začiatku poukazovali na to, že cena stavebných prác dodaných žalobcom bola v tejto hodnote. Tomuto záveru zodpovedá aj ten fakt, že žalovaní v rámci záverečnej reči uznali dodané práce s vadami v hodnote 15 255,88 eur a práve proti tejto hodnote si započítavali ako škodu na majetku spôsobenú protiprávnym konaním žalobcu v sume 10 536,92 eur. Z dôvodu, že žalovaní uhradili žalobcovi sumu 4 392,96 eur a žalobca navrhol v tejto časti konanie zastaviť, súd rozhodol o zastavení konania tak, ako je to uvedené vo výroku I. rozsudku. V nadväznosti na záver súdu, že žalobca mal dielo vykonať podľa podkladov PD, ktoré mal k dispozícii od žalovaných (pretože opak súdu nepreukázal), súd skúmal, či bolo dodané dielo riadne, či malo v čase jeho vykonania ako aj pri ukončení zmluvy vady alebo nie. V prvom rade vo vzťahu k tvrdeniam žalovaným, že dielo nebolo odovzdané žalobcom a prevzaté žalovanými, súd má za to, že napriek tomu, že nebol podpísaný žiadny protokol, nielenže nebola preukázaná takáto dohoda strán sporu, ale pretože išlo o dielo na dome, ktoré žalovaní užívali ako aj dnes naďalej užívajú, došlo konkludentne k prevzatiu diela. Žalobca ako zhotoviteľ má preto právo na zaplatenie ceny diela aj v prípade, keď objednávateľ dielo prevzal a dielo je vadné, pretože v takom prípade môže uplatniť objednávateľ právo zo zodpovednosti za vady v zmysle . Zo strany žalovaných podľa súdu došlo k uplatneniu vád, ktoré boli rozpísané v liste zo dňa 02.01.2017 a na základe nich bol vyzvaný žalobca na ich odstránenie v lehote 30 dní, t. j. žalovaní navrhli spôsob ich odstránenia. Žalobca zostal, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, pasívny; predsa ak by žalobca nepovažoval uplatnené vady za dôvodné, mal k nim zaujať stanovisko a oznámiť ho žalovaným. Pasívne správanie sa žalobcu založilo preto žalovaným nárok na uplatnenie primeranej zľavy. Za faktické vady

diela sa považujú faktické nedostatky diela vo vlastnostiach. Pri faktických vadách rozlišujeme vady kvality a kvantity, zjavné a skryté, odstrániteľné a neodstrániteľné a vady záručné a mimozáručné. Pri odstrániteľných vadách ide o vady, ktoré nemajú zásadný vplyv na úžitkový charakter a nebránia v riadnom užívaní diela a je daná povinnosť tieto odstrániť bez odkladu; naopak, pri neodstrániteľných, sú dané osobitné nároky spotrebiteľa podľa toho, či tieto bránia v užívaní alebo nie. V tomto prípade súd vyhodnotil vytknuté vady ako neodstrániteľné, a to aj s poukazom na predložený posudok Ing. V.. Okrem toho súd poukazuje na to, že za neodstrániteľnú vadu je možno považovať nedostatok takej vlastnosti, ktorá sa u veci toho druhu a veku všeobecne predpokladá a jej neexistencia je možnosť využitia veci k danému účelu nie nepodstatne znížená. Za neupotrebiteľnú je treba považovať vec, u ktorej vyšla najavo neodstrániteľná vada, a predmet kúpy nemožno pre ňu užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, alebo vyšla najavo obdobná vada, ktorá je síce odstrániteľná, avšak náklady na opravu sú neúmerne cene veci - oprava by bola ekonomicky neúčelným nákladom v pomeru ku kúpnej cene, čo spôsobuje, že zistená vada je vadou neodstrániteľnou (Rozsudok Nejvyššího soudu České republiky sp. zn. ). Z uvedeného dôvodu súd posúdil cenu stavebných prác na sanáciu poškodených a nezrealizovaných konštrukcií v sume 4 040,99 eur ako primeranú zľavu z ceny diela, na čo poukazovali aj žalovaní tak v návrhu na mimosúdne vysporiadanie záväzku voči žalobcovi zo dňa 02.06.2017 ako aj v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Na základe toho navrhovali znížiť faktúru na sumu 11 184,89 eur (15 225,88 eur - 4 040,99 eur). Pokiaľ ide o ostatné nároky, uplatnené na započítanie voči pohľadávke žalobcu titulom vzniknutej škody, súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že nie sú dôvodné. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Žalovaní v spore uplatnili nárok na zaplatenie sumy 6 821,93 eur (rozdiel medzi 10 862,92 eur a 4 040,99 eur). Súd konštatuje, že žalovaní vo vzťahu k tomuto nároku, predstavujúceho podľa nich vzniknutú škodu, neuniesli dôkazné bremeno, ktoré zaťažovalo ich ako prípadných poškodených. Nebolo preukázané, že by v dôsledku už uvádzaného zatečenia bolo spôsobené podmočenie sokla v hodnote 305,83 eur, ako aj to, že by bolo potrebné vykonať práce, ktoré si vyúčtovali žalovaní vo svojom vlastnom výkaze v celkovej sume 3 790,10 eur (1 544 eur práca a 2 246,10 eur materiál). Žalovaní nepreukázali podmienku príčinnej súvislosti, ktorej splnenie je pre uplatnenie prípadného nároku na náhradu škody nevyhnutné. Ani z predloženej fotodokumentácie súd nezistil, že by práve zatečením strechy, došlo k potrebe vykonať práce, uvádzané žalovanými, keď zo strany žalobcu a svedka K. bolo uvedené, že ide o starý dom, postavený z rôzneho materiálu, ktorý vlhne. V tomto prípade súd vychádzal aj z posudku K.. V., ktorý kompletne posúdil nielen stav krovu, ale sa vyjadril aj k škodám, pričom vyčíslil hodnotu prác na sanáciu konštrukcií. V žiadnej časti tohto posudku (str. 8 až 10) nie je zmienka o tom, že by došlo k podmočeniu sokla ako aj to, že bolo nevyhnutné vykonať podrezanie stavby. Je tam len uvedené, že došlo k poškodeniu stropných trámov a bol problém s deliacou priečkou. Okrem toho súd konštatuje, že pri uplatnenej položke náklady na práce v sume 1 544 eur nemožno hovoriť o škode žalovaných. Práce vykonali svojpomocne a podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. V tomto prípade, tým, že si vykonali práce svojpomocne, im žiadna škoda nevznikla. Škoda vyjadruje rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na veci (R 55/1971). Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ). Škoda by vznikla až zaplatením pohľadávky (R 14/05). Žalovaní si vyčíslili za podrezávanie nosného muriva škodu v sume 1 701,70 eur (podľa CP Ševčovič), pričom do spisu predložili faktúru č. XXXXXXXX od p. L. PS Q. na sumu 1 730 eur, ktorá bola vystavená za vykonanie prác ako podrezávanie RD, dátum dodania služby bol uvedený deň 05.11.2016. Z toho súdu vyplýva, hlavne s poukazom na výpovede tak strán sporu ako aj svedkov, že v danom období na stavbe žalobca bol ešte prítomný, minimálne do 15.11.2016 podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade, preto nemožno ani

tento nárok považovať za dôvodný. Zároveň súd konštatuje, že okrem toho, že žalovaní nepreukázali hodnoverne príčinnú súvislosť, ako ani výšku skutočnej škody, zostalo aj sporné, či došlo zo strany žalobcu k porušeniu právnej povinnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strecha bola každý deň prikrytá plachtou, ale len z dôvodu silného dažďa došlo k jej naplneniu a pretečeniu vody do stavby. Pokiaľ ide o náklady na statický posudok v sume 1 600 eur (ktorý by inak mohol byť považovaný len ako trovy konania), súd uvádza, že tento nemôže v žiadnom prípade tiež predstavovať škodu žalovaných, pretože sami uviedli, že ho potrebujú ku kolaudácii a jeho závery len potvrdzujú to, čo už bolo uvedené v posudku č. 94/2017. Znalecký posudok č. 94/2017 znalca K.. V. (cena 800 eur) bol vypracovaný len k mimosúdnemu riešeniu veci a možno ho považovať len za prípadný účelne vynaložený výdavok v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Teda ide o položku, predstavujúcu trovy konania podľa . K trovám dokazovania v širšom zmysle možno zaradiť aj hotové výdavky strán, spojené s individuálnym obstaraním dôkazných prostriedkov. Ide najmä o výdavky na výpisy z verejných registrov, súkromné znalecké posudky, preklady textov listín do úradného jazyka, geometrické plány a podobne. To isté teda platí aj o nároku na zaplatenie 66 eur za poradu s advokátom, túto položku tiež nemožno považovať za škodu, ale za prípadné trovy, uplatnené podľa príslušných advokátskych predpisov (na túto položku žalovaní nepredložil inak ani potvrdenie o jej zaplatení). Taktiež výkres skutočného vyhotovenia krovu nie je škodou žalovaných, patril by prípadne do trov konania, ale nebolo preukázané, že by bol reálne projekt zhotovený, bola inak predložená len jeho cenová ponuka na sumu 360 eur. Z uvedeného vyplýva, že pri týchto položkách nebola splnená podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody - a to samotná škoda žalovaných, pričom pri niektorých z nich by bola sporná aj dôvodnosť nároku (napr. statický posudok, porada s advokátom dňa 23.01.2017 a pod.). Náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide o funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. To je prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu. neobsahuje výpočet (ani demonštratívny) jednotlivých druhov trov konania. Jediným vecným kritériom je podmienka, že musí ísť o výdavok. Tento výdavok musí mať všetky zákonom vyžadované vlastnosti. S poukazom na takto rozsiahle vykonané dokazovanie mal za preukázané, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy 11 184,89 eur (15 225,88 eur - 4 040,99 eur), pričom mu rozsudkom priznal sumu 6 791,93 eur, pretože po podaní žaloby žalovaní uhradili žalobcovi už sumu 4 392,96 eur a v tejto časti súd konanie z dôvodu čiastočného späťvzatia zastavil. Sumu 4 040,99 eur považoval súd za primeranú zľavu z ceny diela z dôvodu, že dielo nebolo vykonané riadne, tj. v rozpore s PD, podľa ktorej mal žalobca inak podľa záveru súdu postupovať. Cena vykonaných prác na diele bola medzi stranami sporu ustálená na výšku 15 225,88 eur, preto vo zvyšnej uplatnenej časti v sume 2 294,02 eur (rozdiel 17 519,90 a 15 225,88) súd žalobu tiež ako nedôvodnú zamietol. Z dlžnej sumy, ktorú majú žalovaní uhradiť, súd zároveň postupom podľa , v spojení s nariadenia vlády číslo , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to vo výške 5% ročne odo dňa ukončenia etapy, t. j. od 10.12.2016. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa , . Žalobca bol úspešný celkovo v sume 11 184,89 eur (63,84%), z toho v časti sumy 6 791,93 eur podľa výroku II. rozsudku a v časti sumy 4 392,96 eur podľa , kedy k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo z dôvodu plnenia žalovaných po podaní žaloby, čo prestavuje procesný úspech žalobcu a zavinenie žalovaných. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaní čiastočne splnili to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu v tejto časti späť. Žalovaní boli úspešní v sume 6 335,01 eur (36,16%), čo v konečnom dôsledku predstavuje úspech žalobcu vo výške 27,68% (63,84 - 36,16). Strany sporu v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal prípadne postupovať podľa a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. Nakoľko žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 4 392, 96 eur späť pred prvým pojednávaním, súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami o vrátení súdneho poplatku žalobcovi za žalobu v tejto časti. Žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 525,50 eur. Súdny poplatok sa vráti zo sumy 4 392,96 eur žalobcovi krátený o 1% eur, t.j. vo výške 125 eur (131,76 - 6,7), po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom príslušného orgánu, a to v súlade s ustanovením

7. Uvedený rozsudok napadli odvolaniami iba žalovaní.

8. Obaja žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu odvolaním podaným v rámci odvolacej lehoty napadli výroky II. a IV. rozsudku domáhajúc sa ich zmeny tak, aby im bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi len sumu 3 461,93 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy až odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a aby odvolací súd žiadnej zo strán sporu nárok

na náhradu trov konania nepriznal. Právne poukázali na dôvody odvolania v zmysle ust. a , keď mali za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania poukázali na to, že sa nestotožňujú s právnym posúdením ukončenia zmluvy o dielo a právom žalobcu na fakturáciu vykonaných prác, rovnako tak s právnym posúdením súdu prvej inštancie týkajúcim sa náhrady škody uvedeným v bode 49. odôvodnenia rozsudku, s právnym posúdením týkajúcim sa náhrady škody uvedeným v bode 50. odôvodnenia rozsudku a tiež aj v časti výroku o náhrade trov sporu (výrok IV. rozsudku, bod odôvodnenia 58.). Podľa ich názoru nie je zrejmé, kedy k ukončeniu zmluvy o dielo došlo, vady diela - škody na ich majetku spôsobenej žalobcom odstránené neboli a dielo nebolo dokončené riadne, v súlade so zmluvou a preto ani vystavenie opakovaných faktúr zo strany žalobcu nepovažovali za legálne, keď žalobca na ich výzvy nereagoval a oni boli nútení si veci postupne sanovať a dorábať sami a tiež si dať vypracovať znalecký posudok predložený v konaní ako dôkaz, že cena stavebných prác zrealizovaných žalobcom je na úrovni 15 225,80 eura vrátane DPH. Zo strany žalobcu im tiež nebol odovzdaný stavebný denník ani žiadne atesty a certifikáty o dodaných materiáloch ako aj záručné listy, preto nesúhlasia so záverom, že ku konkludentnej dohode o ukončení zmluvy došlo v momente, keď žalobca na stavbu prestal chodiť. Za nesprávne tiež považujú stanovenie splatnosti ceny za vykonané dielo, keď až v konaní pred súdom došlo k stanoveniu skutočnej ceny za vykonané práce (zníženej o uplatnené vady a škody), s ohľadom na čo neobstojí ani požiadavka na určenie počiatku požadovaného úroku z omeškania; pri odmietaní žalobcu dielo dokončiť mu úrok z omeškania neprináleží, keď až do rozhodnutia súdu nevedeli, koľko je ich dlh a teda koľko majú zaplatiť. V konaní bolo preukázané, že ich stavba počas prác na streche v dôsledku nedostatočného zakrytia otvorenej stavby zatiekla a voda v tejto súvislosti spôsobila škody, na základe čoho si oni dali vykonať podrezanie stavby s nákladom 1 730 eur, preto žiadajú aby odvolací súd túto sumu nimi zaplatenú uznal ako škodu spôsobenú žalobcom a o túto sumu znížil žalobcovi priznanú istinu. Trvajú na tom, že išlo o škodu v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu ako stavebníka a nesúhlasia s tým, že by dôkazné bremeno o tejto škode neuniesli. Žiadajú tiež aby odvolací súd uznal statický posudok ako ich škodu spôsobenú im žalobcom a o túto sumu 1.600 eur znížil priznanú istinu, keď týmto znaleckým posudkom preukázali tvrdenia ku konaniu žalobcu. S poukazom na postup žalobcu pred začatím sporu ako aj v jeho priebehu považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi za neprimerane tvrdé. Podiel oboch strán na priebehu sporu bol v podstate vyvážený a tieto okolnosti sú dôvodmi osobitného zreteľa a výnimočnými okolnosťami na to, aby súd v zmysle ust. žalobcovi uplatnený nárok na náhradu trov konania nepriznal. Navyše oni ako spotrebitelia - slabšia strana sporu sú dôchodcovia, kde ich jediným príjmom je starobný dôchodok, z ktorého mimo iného splácajú aj hypotekárny úver, keď navyše ich náklady na sporu ako aj na odstraňovanie vád a škôd boli nemalé, pričom v dôsledku zatečenia domu boli tiež nútení posunúť dokončenie stavby o viac ako rok, kedy si platili nájom v nimi obývanom byte.

9. Po uplynutí odvolacej lehoty učinil žalovaný v 1. rade samostatne podanie označené ako doplnenie odvolania, v ktorom žiadal rozsudkom súdu prvej inštancie zrušiť v celej miere, keď poukázal na postup žalobcu pri fakturácii, na dĺžku konania a likvidačný dôsledok priznaného úroku z omeškania a náhrady trov konania žalobcovi. 10. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaných (prostredníctvom ich advokáta) žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za právne správne a riadne odôvodnené. Poukázal na to, že vzhľadom k veku a technickému stavu stavby bolo veľmi obtiažne vopred určiť cenu materiálov a prác, keď absentovala realizačná dielenská a výrobná dokumentácia a teda i výkaz výmer, pričom podľa dohody mali žalovaní uhradiť dohodnutú odplatu podľa skutočne vykonaných prác a dodaných materiálov, nič však nedodržali a neposkytli mu ani požadovaný preddavok. Medzi stranami došlo konkludentnou formou k dohode o ukončení zmluvy o dielo, na základe ich nezhôd a nevyplatenia preddavku resp. ceny za vykonanú etapu diela, čo zapríčinili samotní žalovaní. Konajúci súd v bodoch 49. a 50. odôvodnenia riadne identifikoval a správne ustálil, že pri vypočítaných položkách neboli splnené podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody a bola taktiež sporná samotná dôvodnosť tohto nároku. Podrezanie rodinného domu nebolo vykonané v dôsledku akýchkoľvek ním vykonaných prác, keď tiež opätovne namieta odôvodnenosť a nehospodárnosť vyhotovenia statického posudku jestvujúcej konštrukcie krovu rodinného domu žalovaných vo vzťahu k súdnemu konaniu, keď tento posudok nie je škodou žalovaných a bol vyhotovený len pre potreby kolaudačného konania. Proti tvrdeniam žalovaných ohľadom svojvoľného opustenia stavby, nezáujmu na dohode a podobne sa dôrazne ohradzuje a poukazuje na arogantné správanie žalovaného v 1. rade a na jeho úmysel za

každú cenu sa vyhnúť splneniu jeho záväzku. Z prezentovaného správania tohto žalovaného tiež nie je možné žiadnym spôsobom badať, že by malo ísť o stranu v konaní, ktorá by mala byť akousi slabšou stranou a poškodenou, čo by malo byť dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Zákon vyžaduje v tomto smere existenciu celkom výnimočného prípadu náležite odôvodneného, keď nepriznanie trov sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči všetkým subjektom konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie explicitne konštatuje, že existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa nezistil.

11. Zástupkyňa žalovaných vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu poukázala na to, že žalovaní stále zdôrazňujú, že faktúra, na základe ktorej žalobca odvodzuje svoje nároky je neplatná pre rozpor so zákonom o účtovníctve a DPH, navyše fakturovaná suma vo výraznej miere nezodpovedá dodávkam žalobcu a konštrukcia krovu je stále nevyhovujúca. Niektoré vady sú neodstrániteľné, alebo opravy technicky nevykonateľné a ich náklady na opravy stúpajú dodnes.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom (vymedzenom vo výroku II.) a dôvodmi podaného odvolania a prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho konania dospel k záveru, že vo veci je potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

13. Čo sa týka odvolania samotného žalovaného 1. rade podaného súdu prvej inštancie osobne dňa 14.04.2021, ohľadom tohto mal odvolací súd za to, že bolo podané ním oneskorene (odvolacia lehota na podanie odvolania končila 28.08.2020, kedy podal odvolanie právny zástupca žalovaných), v dôsledku čoho samostatné odvolanie tohto žalovaného v zmysle ust. odvolací súd ako oneskorene podané odmietol (zo zákona odmietnuť musel), v dôsledku čoho potom vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie s ohľadom na rozsah podaného odvolania zo strany žalovaného 1. rade, t. j. v celom rozsahu skúmať nemohol. Odvolací súd odvolanie žalovaného 1. rade odmietnuť ako oneskorené musel, a to aj napriek tomu, že toto bolo označené ako doplnenie (pôvodného) odvolania, pretože relevantná právna úprava ( a ) neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať rozsah odvolania a odvolacie dôvody po uplynutí lehoty na podanie odvolania (obdobne uznesenie Ústavného súdu SR z 5. 11. 2019, sp. zn. ).

14. Na základe uvedeného teda predmetom odvolacieho prieskumu zostalo preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu odvolania podaného dňa 28.08.2020 (v zákonnej lehote na podanie odvolanie ) právnym zástupcom žalovaných, t. j. okrem zaplatenia nerozporovanej (akceptovanej) sumy istiny 3.461,93 eura.

15. Predmetom konania bola žaloba žalobcu, ktorou sa od žalovaných domáhal zaplatenia sumy vo výške 17.519,90 eura na tom skutkovom základe, že na základe objednávky stavebných prác a dodávky stavebných materiálov vykonal pre žalovaných stavebné činnosti a dodal im tiež stavebný materiál k stavbe rodinného domu v N. ktorého sú vlastníkmi. Stavebné činnosti a dodávku materiálov žalobca vykonával v mesiaci október a november 2016. Prevedené práce a materiálové dodávky vyfakturoval žalobca žalovaným faktúrou č. 7/2016 zo dňa 25.11.2016, splatnou dňa 09.12.2016, ktorá bola žalovaným doručená 28.11.2016. Žalovaní uvedenú faktúru neuhradili, pričom však dodané plnenia užívajú. Keďže sa žalovaní dostali do omeškania s plnením uvedenej faktúry žalobca si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania. Okresný súd Banská Bystrica vydal v rámci upomínacieho konania dňa 12.11.2018 pod sp. zn. platobný rozkaz, proti ktorému žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali odpor, z dôvodu čoho bola vec postúpená Okresnému súdu Nitra ako súdu miestne príslušnému.

16. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v priebehu konania bola žalovaná suma ustálená na sumu 15.225,88 eura, čo nebolo medzi stranami konania sporné. Z dôvodu, že žalovaní v priebehu konania žalobcovi uhradili sumu 4.392,96 eura a žalobca navrhol v tejto časti konanie zastaviť, rozhodol súdu prvej inštancie o zastavení konania v časti o zaplatenie 4.392,96 eura. V konaní ustálil, že medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že pokiaľ ide o spôsob zaplatenia ceny za dielo, tak z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dielo sa malo vykonať po etapách, pričom po každej etape sa mala zaplatiť cena za vykonané práce, čo bolo potvrdené svedkom Ing. V. ako aj Ing. N.. Z uvedeného dôvodu bol tohto názoru, že žalobca bol oprávnený, po tom čo považoval práce na krove za ukončené, vystaviť

predmetnú vyššie uvedenú faktúru č. 7/2016 a teda sa nestotožnil s tvrdením žalovaných, že vystavenie faktúry je neplatný právny úkon, pretože samotná faktúra sa považuje len za účtovný doklad. Rovnako tak mal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k ukončeniu zmluvy o dielo ústnou formou, keďže medzi stranami sporu nastali nezhody a skutočnosť, že žalobca prestal na stavbu chodiť bola medzi stranami nesporná s tým, že rovnako tak bolo nesporné, že kľúč od stavby (ktorý mal žalobca a jeho zamestnanci) bol žalovanému v 1. rade vrátený. Na základe uvedeného, preto súd prvej inštancie odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalovaných zo dňa 30.11.2018 vyhodnotil za nedôvodné, pretože k ukončeniu zmluvy o dielo došlo už predtým. K tvrdeniam žalovaných, že dielo nebolo odovzdané žalobcom a prevzaté žalovanými uviedol, že napriek tomu, že nebol podpísaný žiadny protokol (ale išlo o dielo na dome, ktoré žalovaní užívali ako aj dodnes užívajú), došlo konkludentne k prevzatiu diela. Keďže žalovaní dňa vytkli vady žalobcovi s tým, že žalobca zostal pasívny, ako aj s poukazom na znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný K.. V. súd prvej inštancie posúdil cenu stavebných prác na sanáciu poškodených a nezrealizovaných konštrukcií v sume 4.040,99 eura ako primeranú zľavu z ceny diela (vzhľadom na skutočnosť, že dospel k záveru, že ide o neopraviteľné vady), preto na základe uvedeného znížil žalobcov nárok na sumu 11.184,89 eura. Vo vzťahu k ostatným nárokom žalovaných, uplatnených na započítanie voči pohľadávke žalobcu titulom vzniknutej škody, mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním za preukázané, že nie sú dôvodné a rozhodol tak, že žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.791,93 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.184,89 eura od 10.12.2016 do 08.04.2019 a zo sumy 6.791,93 eura od 09.04.2019 do zaplatenia s tým, že vo zvyšku žalobcu zamietol. Žalobcovi voči žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 27,68 %.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne dospel aj k správnemu právnemu záveru, tak ako ho uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom. Odvolací súd taktiež dospel k záveru, že žalobca má voči žalovaným nárok na zaplatenie aj sumy 3.330 eur spolu s celým úrokom z omeškania (tak ako ho vymedzil súd prvej inštancie vo výrokovej časti napadnutého rozsudku) s tým, že nárok žalovaných na náhradu škody považoval za nedôvodný resp. nepreukázaný, tak ako správne rozhodol prvoinštančný súd.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Žalovaní v podanom odvolaní namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

21. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení až .

22. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

23. Žalovaní v podanom odvolaní ďalej argumentovali tým, že nesúhlasia s právnym posúdením súdu prvej inštancie ohľadom ukončenia zmluvy o dielo a právom žalobcu na fakturáciu vykonaných prác. Mali za to, že nebolo zrejmé, že kedy došlo k ukončeniu zmluvy o dielo, nakoľko dielo nebolo dokončené riadne a zároveň považovali právne posúdenie súdu prvej inštancie v zmysle konkludentného odovzdania diela po opustení stavby za mylné a nesprávne. Uviedli, že nepovažovali dielo za ukončené riadne a včas a bez vád, preto nepovažovali vystavenie faktúry č. 7/2016 za legálne, a to aj s ohľadom na , keď mali za to, že keďže išlo o uzatvorenie zmluvy o dielo v ustanej forme, tak sa mala cena za dielo platiť až po skončení diela.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v konaní pred súd prvej inštancie bolo nesporným, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v ústnej forme, čo podľa ustanovenia nemá vplyv na platnosť takého právneho úkonu. Ustanovenie formuluje všeobecný princíp splatnosti ceny diela až po skončení diela, ak sa účastníci nedohodnú inak. Zákon zároveň predpokladá možnosť poskytnutia primeraných preddavkov v prípade, že sa dielo vykonáva po častiach alebo vykonanie diala vyžaduje značné náklady. V prípade, že takýto predpoklad nastane, je zhotoviteľ oprávnený na primerané preddavky už počas vykonávania diela. Je teda zrejme, že ustanovenie Občianskeho zákonník má dispozitívny charakter, čo znamená, že účastníci si sami môžu dohodnúť platenie ceny za dielo v etapách, ako tomu tak bolo aj v prejednávanom prípade. Z vykonaného dokazovania resp. zo svedeckých výpovedí Ing. V. ako aj Ing. N. jednoznačne vyplynulo, že uvedená stavba mala byť realizovaná na etapy, čo jednoznačne vylučuje pravdivosť a dôvodnosť odvolacej argumentácie žalovaných, že keďže zmluva o dielo bola medzi stranami dohodnutá v ústnej forme, tak s poukazom na sa cena za dielo platí až po skončení diela. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v priebehu prvoinštančného konania v rámci dokazovania nijako nevyplynulo, že by malo dôjsť k zaplateniu za dielo až po skončení diela, ale právne naopak z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynul záver platenia ceny za dielo v etapách (preddavkoch). Zároveň v tejto súvislosti odvolací súd považuje za nevyhnutné dať do pozornosti, že uzatvorenie zmluvy o dielo v ústnej forme nevylučuje možnú dohodu strán o postupnom platení (na etapy) ceny za dielo v zmysle , keďže ide o ustanovenie majúce dispozitívny charakter.

25. Predpoklad splatnosti ceny diela po jeho skončení, čím sa z rozumie ukončenie diela v zmysle zákonného predpokladu riadneho splnenia diela, nebráni možnosti účastníkov dohodnúť si splatnosť ceny diela inak - po častiach vopred v určených termínoch splatnosti. V súvislosti s konštatovaním povinnosti zaplatiť cenu diela po skončení diela sa vynára otázka, čo presne sa rozumie skončením diela a či je povinný objednávateľ zaplatiť cenu diela aj v prípade, že dielo je odovzdané s vadami. Pokiaľ dôjde k faktickému úkonu prevzatia diela objednávateľom od zhotoviteľa, odvolací súd má za to, že objednávateľ je povinný zaplatiť cenu diela vo výške dojednanej v zmluve, resp. určiteľnej spôsobom predpokladaným zákonom a na splatnosť ceny takto prevzatého diela nebude mať vplyv existencia jeho vád (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ). Tomuto názoru svedčí úvaha o tom, že objednávateľovi vznikajú nové práva zodpovedajúce právam zodpovednosti za vady, ktoré v konečnom dôsledku môžu mať vplyv na celkovú cenu diela (nároky z vád môžu byť spojené s nárokom na zľavu z ceny).

26. Na základe uvedeného preto odvolací súd nemohol súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaných, že nepovažovali vystavenie faktúry č 7/2016 za legálne, pretože dielo nebolo ukončené riadne a bez vád. Zároveň v tejto súvislosti odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie uvádza, že zo strany žalovaných došlo k faktickému prevzatiu diela, keďže je zrejmé, že žalovaní užívajú predmetné dielo dodnes. Uvedené však zároveň potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaní dňa 02.01.2017 uplatnili práva zo zodpovednosti za vady, ktorých uplatneniu predchádza odovzdanie resp. prevzatie diela.

27. Keďže v konaní bolo preukázané, že k zhotoveniu diela a uhrádzaniu ceny za dielo malo dochádzať v etapách tak je zrejmé, že ak žalobca vystavil faktúru č. 7/2016 zo dňa 25.11.2016 splatnou dňa 09.12.2016 za vykonané práce, preto ak žalovaní uvedenú faktúru neuhradili v lehote jej splatnosti, tak deň nasledujúci po dni je splatnosti (dňa 10.12.2016) sa preukázateľne dostali do omeškania, a to bez ohľadu na skutočnosť, že dielo vykazovalo vady a nebolo dokončené riadne. Na základe uvedeného, preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď naviazal deň začatia plynutia úrokov z omeškania na deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. 7/2016 t. j. dňa 10.12.2016 za správne a odvolaciu argumentáciu žalovaných v tomto smere za nedôvodnú.

28. Odvolací súd sa rovnako tak stotožnil s právnym posúdením súdom prvej inštancie aj ohľadom nárokov žalovaných na náhradu škody.

29. Čo sa týka námietky žalovaných ohľadom náhrady škody za podrezanie muriva v sume vo výške 1.730 eur odvolací súd uvádza, že v danom prípade taktiež považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, pretože žalovaní v konaní nepreukázali existenciu príčinnej súvislosti medzi potrebou podrezania muriva a konaním žalobcu. Podľa tvrdení žalovaných konaním žalobu spočívajúcom v tom, že nedostatočne nezabezpečil premoknutie strechy, boli nútení vykonať podrezanie muriva. V tejto súvislosti však odvolací súd uvádza, že uvedená potreba podrezania muriva na rodinnom dome v dôsledku konania žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaná nebola. Zároveň však je nevyhnutné zdôrazniť, že práve žalovaní uplatňujúci si nárok na náhradu škody sú v tomto smere zaťažení dôkazným bremenom preukázania existencie všetkých troch predpokladov vzniku škody, a to porušenie povinnosti žalobcu, existenciu škody a najmä existenciu príčinnej súvislosti medzi takýmto konaním žalobcu spočívajúcom v porušení povinnosti a vznikom škody. V tomto prípade však vo všeobecnosti možno konštatovať, že ak by aj v dôsledku premočenia strechy došlo k zatečeniu stavby, tak táto skutočnosť by nemala byť tou skutočnosťou, ktorá by si objektívne mala vyžiadať nutnosť podrezania muriva na stavbe rodinného domu, keďže je zrejmé, že tento úkon je nevyhnutný najmä v prípadoch keď do muriva preniká voda (vlhkosť) prostredníctvom základov do obvodových múrov, a to v dôsledku absencie alebo poškodenia izolácie existujúcej medzi základom stavby a obvodovým múrom, čo vyplynulo aj z obsahu odvolania žalovaných. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno preukázania príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a nutnosťou vykonať podrezanie muriva na rodinnom dome, preto odvolací súd vyhodnotil aj túto odvolaciu argumentáciu žalovaných za nedôvodnú.

30. Rovnako tak sa odvolací súd stotožnil aj s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadom nároku žalovaných na zaplatenie sumy 1.600 eur na statický posudok. Odvolací súd stotožniac sa so súdom prvej inštancie zdôrazňuje, že predmetný nárok žalovaných je nedôvodný, pretože náklady, ktoré žalovaní vynaložili na statický posudok možno považovať v konaní za náklady súvisiace s uplatňovaním a bránením práva, keď je rovnako tak zrejmé, že uvedený staticky posudok by musel byť žalovanými vyhotovený na účely kolaudačného konania a zároveň jeho závery potvrdzujú skutočnosti už uvádzané v znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval K.. V.. Možno uzavrieť, že ani táto argumentácia žalovaných nie je spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože náklady na statický posudok predstavujú trovy konania podľa s tým, že v širšom zmysle k trovám konania možno zaraďovať aj hotové výdavky strán spojené s individuálnym obstaraním dôkazných prostriedkov.

31. K odvolacej námietke žalovaných voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania odvolací súd uvádza, že ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, čo znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že pri jeho aplikácii nemôže súd žiadnej zo strán (úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Odvolací súd však v danom prípade rovnako ako súd prvej inštancie nevzhliadol, žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, zároveň takéto dôvody v prvoinštančnom konaní ani stranami navrhované neboli.

32. Odvolací súd záverom k odvolacím námietkam žalovaných zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvedené konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ).

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu špecifikovanom vo výroku II. v zmysle ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a s tým, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu priznal v rozsahu 100%.

35. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).