Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/11/2019

Potvrdené rozhodnutím 8Co/74/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Ingrid Doležajovej, v spore žalobcu: U. V., miesto podnikania N. XXX, K.: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Milan Kukučka, s.r.o., so sídlom Kmeťkova 9, Nitra, IČO: 52 007 308, proti žalovaným: 1. T. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, W., 2. U. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, W., obaja zast. Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom Farská 4, Nitra, IČO: 46 104 020, o zaplatenie sumy 17.519,90 eura s príslušenstvom, o I. spoločnom odvolaní žalovaných zo dňa 28.8.2020 a II. o (doplnenom) odvolaní žalovaného v 1. rade zo dňa 14.4.2021, proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 36C/11/2019-278 zo dňa 30. júla 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 36C/11/2019-340 zo dňa 28. októbra 2021, takto rozhodol: I. Odvolací súd (doplnené) odvolanie žalovaného v 1. rade zo dňa 14. 04. 2021 o d m i e t a . II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach týkajúcich sa výroku II., okrem povinnosti žalovaných zaplatiť sumu 3 461,93 eura a výroku IV. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e . III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: U. V., miesto podnikania N. XXX, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Milan Kukučka, advokát, Kmeťkova 317/9, Nitra, proti žalovaným: 1.) T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, W., 2.) U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, W., obaja zast. Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom Farská 4, Nitra, IČO: 46 104 020, o zaplatenie sumy 17 519,90 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4 392,96 eur zastavuje.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6 791,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11 184,89 eur od 10.12.2016 do 08.04.2019 a zo sumy 6 791,93 eur od 09.04.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 27,68%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

V. Súd vracia žalobcovi Vladimírovi Krajinčákovi, miesto podnikania Lehota 487, IČO: 17 681 251, krátený súdny poplatok vo výške 125 eur, po právoplatnosti tohto rozhodnutia prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.

odôvodnenie:

1. Žalobou sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade (ďalej ako žalovaní) zaplatenia sumy 17 519,90 eur z dôvodu, že na základe objednávky stavebných prác a dodávky stavebných materiálov, vykonal pre žalovaných stavebné činnosti a dodal im tiež stavebný materiál na stavbe rodinného domu v Lužiankach, ktorého sú vlastníkmi. Stavebné činnosti a dodávku materiálov vykonal žalobca v mesiaci október a november 2016, vždy podľa aktuálnych dispozícií žalovaných. Tieto zodpovedali stavebnej pripravenosti nehnuteľnosti a finančným možnostiam žalovaných. Rozsah skutočne dodaného a prevzatého plnenia bol zachytený v súpise prevedených prác zo dňa 25.11.2016. Prevedené práce a materiálové dodávky vyfakturoval žalobca žalovaným faktúrou č. 7/2016 zo dňa 25.11.2016, splatnou dňa 09.12.2016, ktorá bola žalovaným doručená dňa 28.11.2016. Napriek tomu, že žalobca žalovaným tiež predložil k nahliadnutiu doklady týkajúce sa nadobudnutia jednotlivých materiálových položiek uvedených v súpise skutočne vykonaných prác, žalovaní faktúru č. 7/2016 v lehote jej splatnosti neuhradili. Žalovaní citovanú faktúru neuhradili ani do dnešného dňa, pričom však dodané plnenia riadne užívajú. Pretože si žalovaní nesplnili svoju povinnosť zaplatiť

žalobcovi odplatu v lehote splatnosti, uplatnil si svoj nárok súdnou cestou spolu so zákonnými úrokmi z omeškania.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v rámci upomínacieho konania dňa 12.11.2018 pod sp. zn. platobný rozkaz, proti ktorému podali žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu odpor, z dôvodu čoho bola vec postúpená na konanie a rozhodovanie tunajšiemu súdu. Uviedli v ňom, že žalobca a žalovaní uzatvorili dňa 01.07.2016 ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej sa v zmysle rozpočtu zo dňa 30.06.2016 dohodli, že žalobca vykoná pre žalovaných dielo: Rekonštrukcia rodinného domu Lužianky, predmetom ktorej budú búracie práce a dodávka a montáž krovu a strechy za cenu podľa položiek uvedených v krycom liste rozpočtu. Podkladom na vyhotovenie diela bola projektová dokumentácia - architektúra a statický posudok, na základe ktorých mal žalobca vykonať dielo pre žalovaných. Stavebným dozorom stavby bol v zmysle prehlásenia zo dňa 05.10.2016 takisto žalobca Vladimír Krajinčák. Dodávky a práce na diele boli vykonávané od polovice októbra 2016, stavebný denník žalobcom vedený nebol. Stavebné práce boli vykonávané neodborne, nedôsledne a mnohokrát v rozpore s upozorneniami žalovaného v 1. rade. Žalobca však stále namietal, že všetko prebiehalo v poriadku a v súlade s predloženou dokumentáciou. Počas prác došlo z dôvodu nezabezpečenia stavby pred poveternostnými vplyvmi aj k premočeniu domových konštrukcií, čo spôsobilo škody na jestvujúcich obvodových múroch a ostatných konštrukciách, hlavne drevenom strope a omietkach, ktoré boli evidentne podmáčané. Samotný krov nebol vyhotovený v súlade s projektovou dokumentáciou, čo malo vplyv na statiku strechy a jej následnú životnosť, ako aj na životnosť domu. Dodávky materiálov boli vykonané v menšom množstve ako boli fakturované a niektoré boli dodané aj v nižšej kvalite (2. trieda kvality dreva). Boli namontované len provizórne dažďové zvody na žľaby, čo v zimnom období, ktoré nasledovalo, spôsobilo podmáčanie vonkajších omietok a soklov a ich premŕzanie. Námietky žalovaného 1. žalobca neuznal a po ústnych nezhodách dielo nedokončil a stavbu opustil bez riadneho odovzdania a prevzatia diela. Napriek uvedenej skutočnosti žalobca vystavil a osobne doručil žalovanému faktúru č. 7/2016 zo dňa 25.11.2016, splatnú dňa 9.12.2016 na sumu 17 519,90 Eur (vrátane súpisu prevedených prác). Predmetná faktúra bola vystavená predčasne pred riadnym ukončením diela a pred jeho odovzdaním, t.j. bez existencie právneho titulu. Žalobca na ústne ani písomné námietky žalovaného voči faktúre zo dňa 28.11.2016, 15.12.2016 a 02.01.2017 nereagoval a aj tieto ignoroval. Vzhľadom na nedokončenie diela žalobcom a tiež vzhľadom na množstvo vád a následných škôd na realizovaných dodávkach a prácach si dal žalovaný v 1. rade vypracovať znalecký posudok, predmetom ktorého bolo posúdenie rozsahu, kvality a ceny realizovaných stavebných prác na rodinnom dome žalovaných, ako aj posúdenie a stanovenie hodnoty škôd počas realizácie stavebných prác. Po vypracovaní znaleckého posudku žalovaný v 1. rade zaslal žalobcovi návrh na mimosúdne vysporiadanie záväzku s tým, že je ochotný zaplatiť žalobcovi odplatu 6 323,84 eur, pričom vyčíslil ním uznané práce a dodávky, škodu, ktorá vznikla chybnou dodávkou, ako aj požadovanú zľavu z ceny. Na predmetný návrh žalobca opäť nereagoval a nakoniec podal žalobu. Nakoľko dielo nebolo v zmysle zmluvy dokončené riadne, ani žalovanému odovzdané ani ním prevzaté, bolo podľa nich vystavenie faktúry žalobcom predčasné, bez právneho titulu, a preto nevznikol žalobcovi ani právny nárok na jej úhradu. Žalovaný tak namieta nielen predčasné vystavenie faktúry žalobcom, ale aj jej výšku ako aj položkovitý rozpis vykonaných prác, ktorý nezodpovedá skutočne vykonaným dodávkam a prácam, čo preukazuje aj predložený znalecký posudok. V zmysle uvedených skutočností a ustanovenia žalovaní odstúpili od zmluvy o dielo uzatvorenej so žalobcom dňa 01.07.2016. Navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaných vrátane trov právneho zastúpenia.

3. V rámci repliky žalobca uviedol, že považuje odpor za účelovú obranu v snahe vyhnúť sa splneniu právnej povinnosti zaplatiť žalobcovi vymáhanú sumu. Potvrdil, že strany sporu uzavreli konkludentnú zmluvu o dielo, ale s tým, že predtým spolu rokovali, a to v júni a júli roku 2016. Žalobca spolu so synom si boli nehnuteľnosť pozrieť a v nadväznosti na zistený stav, vzniesli zásadné technické pripomienky k požadovaným stavebným činnostiam, o ktoré mali žalovaní záujem. Žalobca upozornil žalovaných, že predmetná nehnuteľnosť je značného veku (40-50 rokov) a je vyhotovená z rôznych stavebných zmesí, prvkov a konštrukcií. Preto bolo veľmi obtiažne vopred pevne určiť cenu, množstvo prác a materiálov potrebných na vykonanie jednotlivých dielčích stavebných celkov. Žalobcovi bola predložená projektová dokumentácia, avšak táto bola vypracovaná v podrobnosti pre stavebné povolenie; takáto dokumentácia nenahrádza realizačnú, dielenskú a výrobnú dokumentáciu. Absentoval výkaz výmer. Žalovaní trvali na orientačnom nacenení, preto im žalobca vyšiel v ústrety a zaslal im (resp. ich synovi) orientačnú cenovú ponuku. Táto cenová ponuka však nebola jedinou existujúcou resp. viaceré cenové ponuky

sa žalovaným nepozdávali z dôvodu vysokých nákladov. Vzhľadom na dobré vzťahy zmluvných strán bolo nakoniec dohodnuté, že požadované stavebné činnosti a dodávky materiálov vykoná žalobca priebežne (etapovito), a to vždy podľa finančných možností žalovaných. Po ukončení jednotlivých celkov mali žalovaní žalobcovi uhradiť dohodnutú odplatu podľa skutočne vykonaných prác a dodaných materiálov. Žalovaní tiež súhlasili, že žalobcovi poskytnú primeraný preddavok (na materiál), a to pri tých etapách stavby, ktoré si to budú vyžadovať. Nič z uvedeného však žalovaní nedodržali, žalobcovi za vykonané etapy nezaplatili a neposkytli mu ani žiadny preddavok, o ktorý ich žiadal. Vo vzťahu k určeniu ceny za vykonanie diela resp. jeho jednotlivých častí žalobca uviedol, že akákoľvek cena resp. jej výška bola priamo podmienená vôľou žalovaných dosiahnuť pre nich, čo najnižšie náklady vynaložené na rekonštrukciu domu a s tým spojené stavebné práce. Žalovaní so žalobcom vopred konzultovali možnosti optimalizácie investičným nákladov pri zachovaní obvyklých technických vlastností stavby. Napr. žalobca s poukazom na jeho dlhoročné odborné skúsenosti v stavebníctve a najmä v tesárstve (40 rokov praxe), dal žalovaným možnosť rozhodnúť sa pre realizáciu krovu spôsobom, ktorý zníži náklady na materiál, avšak staticky stavbu neohrozí. Pri tejto realizácii mali byť posilnené podstatné nosné konštrukcie reziva, pričom ostatné rezivo budú v menšom profile. Žalovaní s týmto spôsobom realizácie predmetnej stavebnej časti (krovu) výslovne súhlasili. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že žalovaní aktuálne účelovo poukazujú na nezhodu projektovej dokumentácie s realizáciou tejto časti stavby. Odmietol tvrdenie o neodborne vykonanom diele ako aj v rozpore s upozorneniami žalovaného v 1. rade, žalovaní neuviedli, v čom konkrétne spočíva neodbornosť a nedôslednosť konania žalobcu. Žalobca odmietol tvrdenia žalovaných prezentované v odpore o neodborne, nedôsledne vykonávaných prácach. Navyše, žalovaní neuvádzajú alebo neoznačujú ani jedno konkrétne upozornenie žalovaného v 1. rade, ktoré by malo súvisieť s vykonanými stavebnými prácami a v rozpore s ktorým žalobca postupoval. Použitie výrazov ako „množstvo vád“ a „následné škody na realizovaných dodávkach a prácach“ nemá bez konkrétnej špecifikácie žiadnu výpovednú hodnotu. Potvrdil, že počas realizácie prác na streche domu došlo z dôvodu nepriaznivého počasia) k strhnutiu krycích plachiet a k zatečeniu obnaženej stavby. Nie je preto pravdou, že žalobca nezabezpečil stavbu pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi. Žalobca vykonal všetky opatrenia tak, aby sa nepriaznivé poveternostné vplyvy eliminovali v čo najväčšom rozsahu. Žalobca mal maximálnu snahu riešiť vzniknutú situáciu, pretože stavba žalovaných nie je jediná svojho druhu, ktorá by bola vystavená takejto situácii. Vysvetlenia a navrhnuté riešenia žalovaní odmietali a vzniknutú situáciu sa snažili využiť v neprospech žalobcu. Totižto, v rámci vykonávaných prác na rekonštrukcii tejto starej nehnuteľnosti vyšli dodatočne najavo aj ďalšie problematické miesta tohto stavebného objektu. Žalobca upozorňoval žalovaných, že rozsah prevedených prác bude potrebné ustáliť podľa skutočných výkonov a že budú musieť počítať aj s nákladmi na činnosti, ktoré sa pôvodne v projekte neobjavovali. Žalovaní boli aj v tejto súvislosti opakovane požiadaní o poskytnutie preddavku. Žalovaní nielenže žalobcovi žiadny preddavok nezaplatili, vyjadrili sa, že mu za dielo nezaplatia z dôvodu vzniknutých škôd, ktoré však nikdy presne nešpecifikovali. Trvali tiež na tom, že žalobca je povinný na vlastné náklady vykonať aj iné činnosti na „opravu“ nehnuteľnosti, s ktorými sa pred začiatkom prác nepočítalo, a ktoré vyšli dodatočne najavo v súvislosti s vykonávaním prác. Žalobca ako príklad uviedol stropné trámy, ktoré žalovaní žiadali kompletne vymeniť na náklady žalobcu. Tieto stropné trámy boli vyhotovené zo starého dreva už v čase výstavby predmetnej nehnuteľnosti pred desiatkami rokov. Z toho je zrejmé, že ich nevyhovujúci stav nebol zapríčinený náhlym zatečením. Napriek tomu, žalovaní situáciu vyhodnotili tak, že žalobca je zodpovedný za existujúci stav stropných trámov a je povinný ich vymeniť. Žalovaní stupňovali svoje požiadavky na žalobcu, hoci za zrealizované činnosti nezaplatili a žalobcovi neposkytli ani žiadny preddavok. Žalobca upozorňoval žalovaných, že konajú v rozpore so schválenou dohodu ohľadne realizácie diela. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaných, že im svojim konaním spôsobil škodu. Činnosť, ktorú žalobca vykonal, bola realizovaná na požiadanie a s výslovným súhlasom žalovaných. Žalovaní zrealizovanú etapu diela prevzali a plnenie užívajú, hoci zaň do dnešného dňa nezaplatili, pričom podľa dohody bol žalobca oprávnený požadovať primeraný preddavok a bol tiež oprávnený požadovať úhradu za zrealizovanú etapu. Žalobca namietol obsah znaleckého posudku, predloženého žalovanými a s jeho závermi sa nestotožnil. Znalecký posudok bol vyhotovený po viac ako 6 mesiacoch od prerušenia prác, nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti ( ) . Závery znaleckého posudku nevychádzajú z objektívne zisteného stavu veci, keďže žalobcovi nebola daná možnosť sa k veci vyjadriť. Okrem toho znalec nie je oprávnený vyjadrovať sa ku škode, určovať jej výšku a vyjadrovať sa tiež k ďalším právnym otázkam.

4. V rámci dupliky žalovaní uviedli, že nesúhlasia s tvrdeniami žalobcu a naďalej trvajú na tom, že právny úkon, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok v tejto žalobe (vystavenie faktúry č. 7/2016) je neplatný a

preto nie je možné tento nárok žalovať. Poukázali na , pričom podľa ústnej dohody cena za dielo mala byť uhradená až po vykonaní a odovzdaní diela. Nakoľko pri vykonaní diela došlo už k problémom medzi stranami sporu ako aj problémom súvisiacim s poškodením majetku žalovaných, nedošlo zo strany žalobcu k riadnemu ukončeniu diela a jeho odovzdaniu žalovaným. Hoci žalovaní požadovali od žalobcu, aby vady diela a škody, ktoré vznikli na ich majetku žalobca odstránil, tento stavbu nedokončenú a s preukázateľnými vadami opustil, bez zabezpečenia stavby pred vznikom ďalších škôd na majetku žalovaných (neosadenie zvislých zvodov - čím prišlo k podmočeniu základov stavby vodou z celej plochy strechy). Žalobca v rozpore so zákonom (bez toho, aby dielo odovzdal) vystavil faktúru, teda urobil voči žalovaným právny úkon, ktorý v zmysle pre odpor so zákonom a zmluvou je absolútne neplatný. Na námietku žalovaných, ktorí faktúru č.7 /2016 zo dňa 25.11.2016 na sumu 17 519,90 eur (na podklade ktorej je postavená táto žaloba) žalobcovi vrátili, vystavil žalobca faktúru č. 7/2016 zo dňa 1.12.2016 na sumu 17 399,89 EUR a doručil ju žalovanému dňa 13.12.2016 poštou. Fakturovaná suma na faktúre bola ponížená z dôvodu krádeže dreva zo strany zamestnancov žalobcu. Túto faktúru žalovaný 1. opäť žalobcovi vrátil s výzvou, aby do faktúry doplnil skutočný objem a súpis realizovaných prác ako aj jednotlivé počty kusov materiálov, ktoré mu boli dodané. Následne zaslal žalobca ďalšiu verziu faktúry so súpisom prevedených prác zo dňa 25.11.2016 na sumu 17 399,89 EUR. Žalovaní od začiatku požadovali písomné vyhotovenie zmluvy o dielo, načo žalobca nereagoval a do začatia stavebných prác ju nepredložil. Pred demontážou starej strešnej krytiny žalovaný 1. upozorňoval žalobcu, že SHMÚ hlási zrážkové výstrahy a preto nech začnú s búracími prácami na terase domu. Žalobca však žalovaného žiadosť nerešpektoval a pôvodnú strechu demontoval. V noci zo dňa 19. na 20.októbra 2016 prišlo k odtrhnutiu nedostatočne prichytenej plachty z krovu a zatečeniu celých trámových stropov stavby ako aj všetkých zvislých konštrukcií. Žalovaný 1. zaslal žalobcovi dňa 02.01.2017 výzvu na odstránenie nedostatkov, kde opätovne písomne uviedol, čo požaduje a aké doposiaľ zistené vady dielo malo, vyzval ho na odstránenie nedostatkov diela a jeho dokončenie v súlade so zákonom a určil mu na to primeranú lehotu. Tvrdenia žalobcu vo vyjadrení, že žalovaný 1. s realizáciou krovu v menšom rozsahu ako aj menších profiloch súhlasil, sa nezakladajú na pravde a tieto tvrdenia žalobca nijako nepreukázal. Žalobca v podanej žalobe apeluje na svoje dlhoročné odborné skúsenosti v oblasti tesárstva. Z obhliadky skutkového stavu mu muselo byť zrejmé, že na stavbe je použitých viac druhov stavebného materiálu a stavba má značný vek, preto je zarážajúce, že nevykonal vybudovanie železobetónového venca, použil drevo inej akosti aké bolo predpísané v projekte (deklaroval v cenovej ponuke) a rovnako pozmenil prierezy jednotlivých nosných konštrukcií krovu bez konzultácie s projektantom alebo statikom. Žalovaný 1. ako podklad pre realizáciu samotného diela krovu predložil žalobcovi dostatočnú projektovú dokumentáciu na to, aby žalobca vedel, ako má byť krov vyhotovený, koľko a akého dreva na krov bolo navrhnuté. V prípade, že pre žalobcu nebola projektová dokumentácia dostatočná, mal možnosť od realizácie diela upustiť. V poznámke na projekte krovu je uvedené: „Pri všetkých nejasnostiach prizvať projektanta k obhliadke“ ako aj „Pomúrnicu kotviť v zmysle projektovej dokumentácie statika“. K požadovanej povinnostiam konzultácie zo strany žalobcu a projektanta resp. statika nikdy neprišlo a žalobca vykonal všetky úpravy svojvoľne. Zároveň žalobca odbržal od žalovaného 1. aj vyhotovený Statický posudok vypracovaný Ing. Martinom Bánskym, autorizovaným stavebným inžinierom. V časti 4 tohto posudku je uvedené: „V prípade, že pod starým krovom sa nenachádza stužujúci železobetónový veniec, je nutné tento zhotoviť“. Žalobca aj v rozpore s touto podmienkou statika, postupoval v rozpore s uvedeným a vyhotovil dielo, ktoré nezodpovedá technickým normám, keď porušil zásadné technologické a technické postupy. Vzhľadom na nedostatky diela pri jeho realizácii, ktoré mali za následok, že dielo ako také nebolo možné takto vykonané užívať a bolo potrebné zabezpečiť jeho nápravu (z dôvodu predchádzania ďalších škôd), nebolo možné považovať dielo za riadne, t.j. v obvyklej kvalite a bez vád a teda za zhotovené. Na základe toho odstúpili žalovaní od zmluvy dňa 30.11.2018, čím žalobca stratil absolútne právo na vystavenie faktúry po odovzdaní diela. Keďže žalovaní mali právo na riadne vykonanie diela, neboli povinní prevziať dielo, ktoré túto požiadavku nespĺňalo. Zároveň zdôraznili, že zo strany žalobcu neprišla ani jediná písomná, či ústna výzva na to, aby žalovaní dielo prevzali. Až do zhotovenia diela mohli teda žalovaní využiť postup podľa Obč. zákonníka, čo aj urobili. Majú za to, že žalobca v tomto spore neuniesol dôkazné bremeno, preto je potrebné žalobu zamietnuť. Predložili súdu presný výpočet vád, a následných škôd, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s neodborným konaním žalobcu: a) nedostatočné zakrytie stavby proti zatečeniu a poškodenie jestvujúcej stavby rodinného domu. Po búrke, ktorá strhla nedostatočne pripevnené plachty, bolo z dôvodu presušenia nevyhnutné zhodiť dolný záklop stropu. Túto činnosť vykonal žalobca na naliehanie žalovaného 1., avšak všetku sutinu a drevo nevypratal z nehnuteľnosti, ale nechal na mieste v dome. Vysušenie stavby požadovali žalovaní vykonať pomocou lokálnych zdrojov tepla, avšak žalobca problém navrhol riešiť tak, že treba počkať,

aby stavba vyschla prirodzene. Nakoľko sa blížilo zimné obdobie, vlhkosť zo stien nezmizla prirodzene. Navlhnuté múry zvonku aj zvnútra vymrzli a spôsobili kompletné splesnivenie a degradáciu vymrznutím vnútorných omietok, ktoré žalovaný 1. na vlastné náklady musel zbrúsiť a omietky stabilizovať adhéznym mostíkom. Nakoľko prišlo aj k zamočeniu základov, žalovaný na vlastné náklady pristúpil k podrezaniu obvodové muriva, za účelom zabráneniu vzlínania vlhkosti zo základov do stien. b) nesprávne osadenie krovu a nesúlad krovu s projektovou dokumentáciou - otázka budúcej statiky krovu s nebezpečenstvom spôsobenia budúcich škôd. Statik v statickom posudku jasne uviedol, že je potrebné vybudovať plnohodnotný stužujúci železobetónový veniec po obvode celého domu. Žalobca túto skutočnosť ignoroval, a osadil pomúrnice iba na zbytky odbúranej rímsy, ktoré aj tak nevytvárali rovinu. Uvedený problém riešil žalobca tak, že pomúrnice vyrovnal podložením dosiek. S nedostatočným kotvením závitovými tyčami týmto krokom prišlo k pozdĺžnej rotácii pomúrnic a pod tlakom celej strechy k praskaniu pomúrnic. V časti od dvora bolo murivo z dôvodu prevedenia nešetrných búracích prác natoľko poškodené, že bolo nevyhnutné toto murivo rozobrať a nanovo vymurovať, čo žalobca nezabezpečil. Žalovaný na vlastné náklady neskôr domuroval poškodené murivo stien a spevnil pomúrnicu plechmi Nakoľko bolo murivo po búracích prácach poškodené, žalobca pomúrnicu neosadil vycentrovane na stred múru, ale na jeho vnútornú hranu, čím spôsobil skrátenie strechy o 20 cm. Toto riešenie si dodatočne vyžadovalo aj vybudovanie železobetónového venca od dvora. Tým, že pomúrnica nebola uložená na rovný železobetónový pevný veniec, už vidieť, že dochádza praskaniu dreva pomúrnice a trámov. Navyše žalobca použil na vybudovanie krovu drevo 2. kvality, čo celkovo zhoršuje a znižuje životnosť celého krovu. Na vybudovanie krovu, okrem toho, že bolo použité drevo 2. triedy, použil žalobca o 25 % menej dreva, ako bolo naprojektované. T.j. poddimenzoval nosnosť krovu o 25 %. c) poškodenie sokla okolo celého domu. V dôsledku zatečenia, došlo aj k podmočeniu sokla, jeho následného vymrznutia a poškodenia do tej miery, že je potrebné celý sokel odbúrať a vybudovať nanovo. d) nesprávne osadené žľaby a nenamontované zvody, ktoré bez zabezpečenia ďalej ohrozovali zavlhnutie múrov v miestach otvorených neukončených zvodov. Žľaby po celom obvode domu boli nesprávne namontované - v niektorých miestach založené v protismere spádu vody, tieto musel žalovaný na vlastné náklady preložiť správne a pri tom došlo k poškodeniu vonkajšej povrchovej úpravy žľabov. K vyhotoveniu znaleckého posudku žalovanými uviedli, že žalobcovi telefonovali, aby ho prizvali na obhliadku, avšak on so žalovaným 1. nekomunikoval. Oprávnenie vyjadrovať sa ku skutočnostiam uvedeným v znaleckom posudku je daná odbornosťou samotného znalca. Znalec neposudzoval škody v právnom zmysle slova, ale faktické poškodenia dodávky diela a majetku žalovaných, závady a nedorobky pri realizácii stavebných prác na rekonštrukcii rodinného domu a hodnotu stavebných prác na sanáciu zistených závad a poškodení. Posúdenie týchto odborných a technických skutočností prináleží práve znalcom, ktorí sa vo svojom odbore (v tomto prípade Poruchy stavieb) vedia relevantne vyjadriť k technickej a odbornej stránke veci. Preto považovali znalecký posudok nezávislého znalca za absolútne relevantný dôkaz. Žalovaní mali záujem počas celej doby vzniknutú situáciu riešiť, čo dokazuje aj poštová komunikácia, najmä zo strany žalovaných. Z nej je zrejmé, že žalobca nikdy nepripustil žiadne zatečenie stavby a ani neposkytol žiadnu kompenzáciu z ceny za uvedené vady. Na navrhnuté riešenia žalovaných vôbec nereagoval. Žalovaní predložili rozpis hodnoty vykonaných prác žalobcom a výšku skutočných nákladov žalovaných, na odstránenie poškodení a vád ako aj ostatných nákladov súvisiacich s touto nápravou. Rozsah dodaných stavebných prác a ich hodnota predstavovala sumu 15 225,88 eur. Poškodenia a nezrealizované konštrukcie, ktoré je potrebné doplniť podľa znaleckého posudku činili 4 040,99 eur. Cena za vypracovanie znaleckého posudku bola 800 eur, porada s advokátom zo dňa 23.01.2017 bola 66 eur, cenová ponuka (CP) výkres skutočného vyhotovenia krovu bola 360 eur, CP Statický posudok na pozmenený krov bola 1 500 eur, CP Oprava sokla bola 305,83 eur, náklady na práce nezarátané do , ale skutočne vykonané predstavovali sumu 1 544 eur, náklady na materiál nezarátané do , ale skutočne vykonané, boli v sume 2 246,10 eur. Spolu škody žalovaného predstavujú minimálne sumu 10.862,92 eur. Zo strany žalovaného došlo dňa 8.4.2019 k zaplateniu sumy 4.392,96 eur.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca vzal žalobu v časti zaplatenej sumy 4 392,96 eur zo strany žalovaných späť a navrhol konanie zastaviť. Pridržal sa svojich podaní a uviedol, že v tomto prípade existuje právny vzťah na podklade konkludentne uzatvorenej zmluvy o dielo, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovaným plnenie, ktoré žalovaní užívajú, ale do dnešného dňa ho v celom rozsahu neuhradili. Námietky žalovaných v tom smere, že dielo má isté vady a že pri jeho vykonávaní žalovanému vznikla škoda, žalobca neuznal. Tvrdil, že žalovaný nikdy kvalifikovaným spôsobom a bez zbytočného odkladu údajné vady diela nereklamoval a uviedol, že v

písomnom podaní zo dňa 02.01.2017 sa žalovaný v 1. rade vyjadril, že faktúru žalobcu nezaplatí, resp. že ani vtedy, ak by bol s vykonaním diela spokojný, túto faktúru neuhradí v plnej výške. Ak žalovaný namietol vyhotovenie diela, pýtal sa, aká záväzná technická norma bola zo strany žalobcu nedodržaná, keď takúto záväznú technickú normu doteraz neoznačil a neurobil tak ani znalec v písomnom znaleckom posudku. Naopak v zmysle statického vyjadrenia je statika krovu vyhovujúca. Žalovaný tiež kvalifikovaným spôsobom neodstúpil od zmluvy o dielo, hoci tak učinil až po uplynutí vyše 2 rokov. Dôvod, pre ktorý od zmluvy odstúpil, podľa jeho názoru nie je daný, nakoľko žalovaní sami zapríčinili nemožnosť dokončenia diela. Ak teda od zmluvy odstúpili, čo mu zákon dovoľuje, avšak podľa , žalobca má nárok na úhradu ceny vykonaných prác a dodaného materiálu.

6. Právny zástupca žalovaných sa pridržal svojich podaní a okrem toho uviedol, že žalobca v tomto konaní nepreukázal písomne, aká bola dohoda o cene, konečná cena, nakoľko nepredložil odsúhlasenú cenovú ponuku. Napriek tomu došlo k vykonaniu diela so súhlasom žalovaných, avšak dielo bolo vykonané s vadami, nebolo dokončené a nebolo v súlade so zákonom odovzdané žalovaným ako objednávateľom. Na základe uvedeného žalobca v rozpore so zákonom vystavil faktúru za dielo, ktoré nebolo dokončené, čo považujú žalovaní za absolútne neplatný úkon a uviedli, že ku dňu vystavenia faktúry a jej splatnosti nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny uvedenej na faktúre. Navyše fakturované položky neboli všetky dodané v súlade s realizáciou. Žalovaní po opustení stavby žalobcom vyzývali písomne na dokončenie diela, odstránenie vád, škôd, ktoré vznikli neodborným konaním žalobcu. Nakoľko nedošlo zo strany žalobcu k žiadnej reakcii, vady odstránené neboli, dielo dokončené nebolo, boli žalovaní nútení na preukázané stavu nedokončeného diela dať si vypracovať posudok, ktorý mal preukázať, v akom stave sa dielo v čase jeho vyhotovenia nachádzalo. Napriek výzvam žalovaného žalobca nijako nereagoval na odstránenie vád, nereagoval na dostavenie sa na obhliadku pri znaleckom dokazovaní. Následne žalovaný v 1. rade dielo dokončil, opravil svojpomocne a dnes už nie je možné niektoré vady, v podstate tie, ktoré sú skryté, dokazovať. Znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Robertom Kršiakom považujú žalovaní za relevantný dôkaz v rámci dokazovania v zmysle ako súkromný posudok, znalec Ing. Kršiak je vhodnou osobou na posúdenie práve tých skutočností, ktoré posudzoval. Je vedený v zozname znalcov a oprávnený posudzovať poškodenosť stavieb.

7. Žalobca v rámci svojho výsluchu uviedol, že bola vykonaná obhliadka stavby asi 1 týždeň pred začatím prác a povedali si základné veci. Mali sa vykonávať práce : rekonštrukcia strechy spočívajúca v celkovom rozobratí strechy a jej novom realizovaní, ďalej búracie práce vnútorných priečok ako aj podláh. Dohodli sa na tom, že práce sa budú vykonávať postupne. Keď prišli na stavbu, niektoré práce ako vybúrané priečky a podlahy boli už hotové, urobil ich sám žalovaný v 1. rade. Realizovali potom zbúranie komína a riešil sa aj vonkajší múr. Všetky tieto veci spolu preberali. Išlo o jednoduchú stavbu, na ktorú mali žalovaní aj stavebné povolenie a súčasťou projektovej dokumentácie (ďalej ako PD) boli základné výpočty, rezy a pôdorys stavby. Pre vykonávanie prác potrebovali kontajner, nakoľko sa robila sanácia celej strechy vrátane škridly. Likvidáciu zabezpečovala pre žalobcu firma Vyskup. Mali likvidovať aj drevo zo strechy, ale so žalovaným v 1. rade na základe jeho požiadavky drevo zo strechy rozobrali a toto si vzali iné osoby, ktorým to bolo umožnené zo strany žalovaného. Následne vykonali čistiace práce - upratali podlahy, vypratali rezivo. Pred začatím realizácie krovu sa urobilo výškové zameranie, pri ktorom boli prítomní p. Vindiš, syn žalobca a aj žalovaný. Bolo to dôležité, aby sa dalo zistiť, či bude treba robiť nový veniec. So súhlasom žalovaného v 1. rade sa robil krov podľa projektu aj keď sú tam možno mierne posuvy, ktoré vyplynuli zo skutočnej realizácie stavby. Práce realizovali v súlade tak z PD a prihliadli na skutočný stav krovu, išlo o bežnú jednoduchú strechu. Už v rámci prvotných rozhovorov so žalovaným sa žalobca pýtal, či idú realizovať dielo podľa výkresov alebo podľa znalostí a skúseností, pretože realita pri stavebných prácach býva často krát odlišná od samotnej predloženej PD. Žalovaný povedal a súhlasil s tým, aby sa to realizovalo tak, aby to bolo čo najlepšie a najlacnejšie. Následne sa synovia žalobcu a žalovaného dohodli, preto objednal rezivo a materiál pre práce. Rezivo objednával od firmy Farmadyn, zmenil len pár vecí. Práce vykonával bez zálohy, aj keď je pravdou, že sa ho žalovaný v 1. rade pýtal či chce peniaze. Dohodli sa nakoniec, že sa to bude účtovať po etapách t.j. po vykonaní prác na streche, následne po priečkach a podobne. Začali koncom októbra. Čo sa týka samotnej krytiny odporučil žalovanému vybrať si názov a presné číslo krytiny s tým, že on to následne objedná. Tak sa aj stalo a postupoval aj v tomto prípade vždy so súhlasom žalovaného. Nikto z nich netrval na písomnej zmluve. Pri realizácii strechy sa vykonala konštrukcia s krokvami, na ktorú sa natiahla krycia plachta. V noci prišla búrka a silný vietor. Bezprostredne potom krov zalatovali spolu s fóliou a uložili škridlu. Potom pokračovali v prácach. Žalovaný v 1. rade mu oznámil, že má zatečenú stenu a hnijú mu múry. Je pravdou, že steny zatiekli v dôsledku búrky, ale podľa názoru žalobcu táto skutočnosť

nemohla mať vplyv na to, že by boli múry práve v dôsledku toho navlhli. Vlhkosť múra bola už aj predtým, nakoľko samotný dom je postavený z rôzneho materiálu. Je tam použitá pálená, surová tehla, kvádre, škvárovobetónové kvádre. Potom čo ukončili strechu, vystavil podľa dohody faktúru, súčasťou ktorej bol všetok materiál, náklady na likvidáciu odpadu ako aj vyúčtovaná vykonaná práca. Faktúru prevzal od syna žalobcu žalovaný v 1. rade, ale jej prevzatie nepodpísal. Namietal nejaké nezrovnalosti. Žalobca sa nemienil s nikým doťahovať ohľadne 200 - 300 eur, znížil ju a vystavil druhú faktúru. Žalovaný túto faktúru podpísal a následne ju namietal, tak ako to vyplýva so spisu. Viackrát sa ho žalobca potom pýtal, či ju už uhradil a on odpovedal, že nie. Navrhol mu, aby zaplatil 10 000 eur, pretože potreboval uspokojiť svojich dodávateľov, t.j. zaplatiť materiál ako drevo, škridlu, likvidáciu odpadu + DPH z vystavenej faktúry. Odmietol to zaplatiť preto sa zo stavby stiahol a nepokračoval v práci. Žalovaný ho aj napriek tomu oslovil s tým, že chce v dome urobiť poter a základné práce podláh. Chcel odizolovať aj celý dom. Žalobca bol ochotný riešiť to s ním v prípade, ak mu uhradí 10 000 eur. Ohľadne podrezania domu mu navrhoval dva spôsoby opravy, pretože v dome vlhkosť bola, a to z dôvodu, že izoláciu tvorila lepenka, ktorá už neplnila svoj účel. Nakoniec sa nedohodli na vykonávaní tejto práce a žalobca sa bol len pozrieť v dome, keď tam boli nejaké iné osoby, čo mali asi tieto práce realizovať a to všetko na požiadanie žalovaného. Naďalej zostalo neuhradených 10 000 eur, preto sa stretli s tým, že tam boli prítomní okrem nich dvoch aj ich synovia. Dohodli sa, že žalovaní túto sumu uhradia a žalobca na stavbu nastúpi a zdemontujeme omietku zo stropov, ošetrí strop. Nastúpili na práce napriek tomu, že peniaze uhradené neboli, vykonali ich, ošetrili drevo náterom Krovsan. Tieto práce si už neúčtoval voči žalovanému, pretože žalovaný nesplnil dohodu a neuhradil 10 000 eur z vystavenej faktúry, v prácach už ďalej nepokračoval. Vykonával stavebný dozor a nepamätal si, že by pred realizáciou stavby dostal statický posudok Ing. Martina Banského. Nevychádzal zo žiadneho statického posudku, zamerali rovinu jestvujúceho venca, výškové rozdiely boli maximálne 2 cm a po dohode so žalovaným v 1. rade sa nový veniec nerobil. Výkresy boli len pre vydanie stavebného povolenia, stavebný denník sa neviedol, nebola vznesená požiadavka ani zo strany žalovaného. Chcel to riešiť ako poistnú udalosť, ale po obhliadke mu likvidátor povedal, že nie je čo riešiť. Reakciou na list zo dňa 02.01.2017 bola tá skutočnosť, že sa potom snažili dohodnúť práve ohľadom zaplatenia 10 000 eur. Ten list nepovažoval za reklamáciu a uplatnenie vád. Predsa práce na strope robili až po tomto dátume. Spodný záklop strhli, natierali strop náterom, časť štetkou a časť s postrekovačom. Odizolovanie domu navrhol žalovaný v 1. rade, a to z dôvodu, aby dom ďalej nevlhol, keď sa urobí kompletná rekonštrukcia. Pri prvotnej obhliadke za prítomnosti žalovaného v 1. rade mu ukázal miesta, kde lepenka nedrží, už svoj účel neplní a izolácia je zvetralá. Toto nebolo predmetom pôvodnej ponuky. Zatečenie bolo viditeľné čiastočne zvonka, vnútri bola zatečená jedna stena a najviac bol zatečený strop. Žalovaný sa na začiatku nevedel vyjadriť k tomu, či sa strhne celý spodný záklop. V časti, kadiaľ vychádzali na strechu, bolo už čiastočne strhnuté podbytie stropu ( to asi urobil žalovaný) a bolo vidieť, že je tam použité rezivo zo starej strechy. Žalovaný v 1. rade uviedol, že tieto práce sa budú riešiť podľa situácie. Predložil fotografie, z ktorých je zrejmé, že fotí len jednu stranu domu. Druhá strana domu nebola poškodená zatečením. Práce na stavbe sa účtovali podľa ich skutočnej realizácie, nie podľa ponuky. Na možnosť búrok boli upozornení zo strany žalovaného v 1. rade, ale nevideli v tom problém. Keby si to neprial, práce by nevykonávali. On im nebránil vstúpiť na stavbu v ten deň. Keby im to bol povedal, rešpektovali by to, pretože aj predtým sa vedeli na všetkom dohodnúť.

8. Žalovaný v 1. rade v rámci svojho výsluchu uviedol, že dňa 17.10.2016 sa začalo so stavbou, pričom 15.10.2016 priniesli na stavbu drevo. Neboli dohodnutí ako sa bude platiť. Chcel podpísať písomnú zmluvu a syn žalobcu mu sľúbil, že ju prinesie. Nestalo sa tak, povedal mu, že má starosti s chorými deťmi, preto nemá zmluvu. Následne strecha zatiekla a on už vedel, že žiadnu zmluvu nedostane. Osobne upozorňoval žalobcu, že SHMÚ vyhlásilo výstrahu pred vetrom a dažďom, pričom sa mu vysmial, že je pesimista, veď oni to stihnú a nič sa nestane. Stavba má rozlohu 120 m2 a keď na 1 m2 štvorcový padne 70 l vody je to spolu 8400 l vody. Voda bola všade a vyzeralo to ako bazén. Najskôr bola na maľovke, ale neskôr sa začala vyparovať voda a stavba začala plesnieť. Žalobcovi to ukazoval osobne ako je medzi hradami pleseň, použil na to viaceré handry a zmeták, ale on mu neveril. Stále tvrdil, že to vyschne prirodzenou cestou. Na stavbe bol žalobca posledný krát v novembri 2016. Je pravdou, že sa stretli medzi sviatkami na neutrálnej pôde, v Hofferi, a dohodli sa, že príde pozrieť záklop. Je pravdou, že ho odstránil, ale žiadny náter na ňom neurobil, on je klamár. Voda bola všade v stavbe a len podrezanie stavby mohlo zabrániť ďalšiemu vlhnutiu múrov. Samotné steny nasiakli vlahou, v dôsledku zimy zamrzli a omietky sa melnili. Podrezávanie stavby sa robilo o dve tehly vyššie z dôvodu, že tieto práce sa môžu vykonávať len v jednej rovine, nemôže im brániť žiadna iná prekážka. Dodnes si nevie vysvetliť a ani žalobca neodpovedal na to, prečo pri búracích prácach búral priamo aj z múru. Keď robili zameriavanie, ubezpečoval ho žalobca, že je to rovné, pričom nakoniec z fotiek vidieť, že

už pod samotnú pomúrnicu ukladá špalíky, preto to rovné nemohlo byť. Keď žalovaný prišiel na stavbu po búrke, po oknách tiekla voda a tiekla aj cez strop. Stále je presvedčený o tom, že každú zmenu na streche mal konzultovať, a to aj so statikom, pretože aj v súčasnosti strecha je skrátená o 20 cm oproti pôvodnej dĺžke. Je presvedčený, že všetko sa malo realizovať podľa projektu. Práce na streche ukončili 15.11.2016 a vtedy prvý krát žalobca povedal, aby mu uhradil aspoň 10 000 eur. Na stavbu chodil sporadicky, pretože bol po operácii. Čo sa týka dohody ohľadne zaplatenia 10 000 eur ako to uvádza žalobca, uviedol, že povedal, že je ochotný to zaplatiť až vtedy, keď odstránia záklop a ostatné vady. Na ničom inom sa nedohodli. Žalobca mohol prísť na stavbu kedykoľvek ale v r. 2017 sa tam už neobjavil, pričom pravidelne prechádzalo okolo stavby jeho vozidlo. Reakcia na uplatnené reklamácie zo strany žalobcu nebola žiadna. Zo stavby zutekali a ani nedošlo k odovzdaniu stavby písomnou formou, na ktorej trval. Chcel aj záručné listy od dodaného materiálu, nič také mi ale dodané nebolo. So sušením stavby po zatečení stratil celý rok a náklady prevyšujú pomaly jeho platbu. Medzihradový priestor vyplnil minerálnou vlnou, pretože bol to jediný vhodný materiál, ktorý saje vlhkosť, nezráža sa, nepotí sa, na rozdiel od polystyrénu. Vynaložil náklady aj na opravu sokla, ktorý odpadol po zatečení. Stavbu bolo treba na zimu aj pripraviť a tým že na rínach neboli zvody, voda fŕkala do všetkých strán. Priečku, o ktorej hovoril žalobca, nedovolil zbúrať z dôvodu, že išlo o kúpeľňu a bola tam toaleta spolu s tečúcou vodou. Žalobcovi nezaplatil žiadnu sumu z dôvodu, že na streche bola neodstrániteľná vada, a to spočívajúca v porušení statiky. Týmto žiadal od žalobcu zľavu z ceny diela. Nemá k dispozícii žiadnu náhradnú škridlu, pričom okapový plech, ktorý bol namontovaný na strechu, nebol daný ani do roviny, je tam tolerancia 5-7 cm. Nezabezpečil mu ani jeden kus náhradnej škridly Finančné krytie na rekonštrukciu stavby mal zabezpečenú cez hypotekárny úver na sumu 50 000 eur, pričom následne sa navýšil asi o 30 000 eur. Zmluvu podpisoval spolu s manželkou, obaja sú dlžníci a bolo to koncom r. 2016. Úver si nebral z dôvodu, že uplatnil vady voči žalobcovi. Len tvrdí, že tým že som rok stratil pri sušení stavby, zbytočne splácal úver, pretože do domu sa nemohol sa nasťahovať tak ako predpokladal. Musel ďalej platiť nájomné na byt. Na jeseň 2017 robil omietky na stavbe, t.j. po tom, čo to vyschlo. Staré omietky sa ošúchali a urobil sa nový náter. Strop robil tak, že dal tú minerálnu vlnu a potom sadrokartón ako spodný podhľad, na to išla sieťka a kléber. Rozdiel v omietkach na stenách a pri zatečení spočíval v tom, že v prípade, ak by k zatečeniu nedošlo, nemusel by realizovať hĺbkové mechanické čistenie omietok a ani adhézny mostík, ktorý sa robil z dôvodu premrznutia stien. Uplatňuje si voči žalobcovi len samotný náter adhéznym mostíkom. Ohľadne podlahy uviedol, že bola vyčistená, bola uložená ipa, na to bolo podložené podlahové kúrenie - hadice a na ne bol urobený betónový poter. Ide o tzv. suchý betón, pričom celé to sušil otvorením okna. Podlahy sa realizovali v 10/2017. Na procese ohľadne hradenia faktúr za dodaný materiál so žalobcom dohodnutý neboli. Škridly naviac od žalobcu nikdy nežiadal, považoval to za slušnosť, že to mal žalobca vedieť. V pivnici po zatečení domu nebola voda. Pivnica je hneď za domom pod prístavbou a má samostatnú stenu a základy. Všetka voda nasiakla do domu a podľa neho nestiekla pod dom a musela sa vypariť cez okná.

9. Svedok S. U. uviedol, že má vyštudovanú strednú strojársku školu s maturitou a na stavbe pôsobil ako parťák. Žalobca ako vedúci mu nariadil čo treba robiť. Všetko vopred konzultovali so žalovaným v 1. rade, ktorý na stavbu chodil takmer každý deň. Na stavbe bolo cca. 4-5 pracovníkov a on tiež osobne fyzicky pracoval. Bolo to asi na jeseň r.2016. Práce pozostávali z realizácie krovu a búracích prác, ktoré sa vykonávali súčasne so strechou. Na stavbe spravili celý krov, t.j. zhodili starú krytinu a drevo, urobili nový krov a položili novú krytinu. Strecha sa zakrývala fóliou každý deň pri ich odchode zo strechy a tak tomu bolo aj v deň, keď bola osadená celá konštrukcia novej strechy. Na streche boli asi 2-3 fólie, ktoré boli riadne upevnené. Vie o tom, že nejaká voda do domu zatiekla, ale z ich strany bola dokončená celá strecha. Žalovaný nemal voči práci žiadne výhrady, nič im nevytýkal a oni sa priamo s ním, ako aj pred ním, o všetkom bavili a rozprávali. Na jeho žiadosti mu oznámili, čo konkrétne idú aj robiť. Na streche boli urobené aj ríny, tie urobil klampiar. Stavba bola ohradená a od malej bránky mal kľúč žalovaný a aj oni. Nevedel, či mali kľúč od domu, ale tam nepotrebovali chodiť, pretože robili práce na streche. Všetok materiál ako drevo, škridla bol uložený priamo vo dvore. Nemal vedomosť o tom, čo bolo predmetom diela. Pracuje na stavbe tak, že vedúci mu povie, čo majú robiť a ako pri prácach postupovať. Z ich strany bola ukončená komplet celá strecha s rínami. Či boli urobené aj zvody na rínach, k tomu sa vyjadriť nevedel, to robil klampiar. Okrem toho boli vykonané búracie práce, išlo o vonkajšiu prístavbu. Po demontovaní strechy povala bola dosť rovná, neboli tam veľké rozdiely, keď sa to premeralo. Pomúrnice sa uložili na pôvodnú stavbu a vypodložili sa špalíkmi. To, či tam bol veniec zo železobetónu, sa vyjadriť nevedel. Na pomúrnice sa dali závitové tyče a pokračovalo sa ďalej. O tom, ako sa malo postupovať rozhodoval vedúci, a to po konzultácii so žalovaným. Strecha sa realizovala podľa plánov, pričom nerobilo sa to presne podľa nich, nakoľko po konzultácii žalobcu so žalovaným tam

boli nejaké zmeny. Žalobca bol počas realizácie stavby osobne na stavbe asi 1 krát do týždňa. Mohlo sa stať, že v priebehu realizácie nejaká škridla praskla, ale následne sa dokúpila a vymenila. Strecha bola z ich strany riadne ukončená. Nepamätal si, prečo sa búralo zo steny pri kladení pomúrnice a ani to, či na dvore bolo dostatočné miesto tomu, aby sa tam uložil materiál na stavbu ako aj materiál zo stavby (škridla, drevo zo strechy + sutina).

10. Svedok Ing. U. V. uviedol, že žalobca je jeho otec a žalovaný je otec jeho spolužiaka zo školy, má ukončenú strednú poľnohospodársku školu a vodohospodárske stavby na SPU. S ním sa dohodli na prerobení domu jeho rodičov, nešlo o rekonštrukciu celého domu, boli to len určité práce. Predložili im cenovú ponuku, ku ktorej im oznámili, že niečo si vedia urobiť sami. Z toho dôvodu ponuka bola prepracovaná. So stavbou sa začalo, všetko prebiehalo tak ako bolo dohodnuté. Začali vykonávať práce na krove, čo bola hlavná pracovná činnosť, nakoľko sa mala meniť komplet škridla a aj drevo. S tým súviseli aj búracie práce (búranie chodby) ako aj odvoz stavebného odpadu. Strecha bola vystavaná, zakrývala sa plachtou. Jeden krát začalo pršať a ráno keď na stavbu prišli, bolo zatečené cez plachtu do domu. V prácach sa ďalej pokračovalo a všetky práce na streche vykonali. Následne požiadali žalovaného o zaplatenie sumy za vykonané práce, pretože potrebovali vyplatiť subdodávateľov (dodanie materiálu). Strecha sa z ich strany dokončila, ale majiteľ faktúru neuhradil. Chodil na stavbu každý deň kontrolovať ľudí, fyzicky nepracoval. Problémy nastali zo strany žalovaného vtedy, keď nechcel uhradiť faktúru a začal reklamovať veci, ktoré si vymyslel. Prístup k stavbe mali zabezpečený, nevedel sa vyjadriť k tomu, či mali kľúč od bránky, ale pravdepodobne ho mali ich zamestnanci, ktorí prichádzali na stavbu ako prví. Na stavbe pôsobil ako manažér, pre žalobcu pracuje ako živnostník. Na stavbe pracovali podľa PD na stavebné povolenie, ktoré predložil žalovaný. Žalobca a žalovaný v 1. rade sa stretli a prejednali postup ohľadne vyhovenia strechy vo vzťahu k množstvu materiálu - dreva. Žalobca ako tesár má s týmto skúsenosti a on osobne vedel, že projektanti často krát stavbu predimenzujú. Sám znalec uviedol, že dodané drevo na stavbu staticky vyhovuje, podľa neho sa mali zmeniť len veľkosti niektorých trámov. Osobne nie je odborník v tejto oblasti a všetky tieto veci ohľadne tesárskych prác riešil samotný žalobca. Cenovú ponuku pripravil on, podľa programu CENKROS , na to má aj živnostenské oprávnenie. Drevo na stavbu bolo dodané od firmy Farmadin. Ide o tesárske rezivo I. akosti, doteraz nemal žiadny zákazník problém. Keď prišli ráno po búrke na stavbu, plachta bola naplnená vodou a bola prehnutá. Voda sa povylievala a pamätal si, že bol zvrchu zatečený strop, na strope boli 2-3 fľaky zo spodnej strany, a čiastočne bola zatečená jedna priečka. Čo sa týka vonkajšej fasády, to si nepamätal, ale uviedol, že nebol zakrytý plachtou celý dom, ale len samotná strecha. Je bežné, že keď prší tak prší aj na vonkajšiu časť domu. Rozprávali sa o tom so žalovaným. Nechali to tak a pokračovali v prácach, aby čo najskôr zakryli strechu (uložili škridlu). Potom nastali už spomínané problémy. Viackrát sa stretli, chceli to riešiť, ale žalovaný žiadal vymeniť celý strop. Tvrdil, že trámy v strope sú plesnivé z dôvodu zatečenia. Nevedel sa vyjadriť k tomu, ako dlho bol strop uzatvorený od zatečenia až do jeho otvorenia. Čo sa týka zatečenej steny, tam stačilo zabezpečiť pravidelné prúdenie vzduchu (otvorenie dverí). Ešte im navrhli, že by sa to dalo vysušiť teplovzdušnými ohrievačmi, ale pretože nastali už spomínané problémy, nerealizovali to. Čo sa týka podrezania domu z dôvodu, aby stavba ďalej nevlhla, navrhli im takúto možnosť riešenia, nakoľko išlo o starý dom. Nikto im ale tieto práce nekázal vykonať a nesúhlasil s tým, aby si to od žalobcu nárokovali. Nepamätal si presné detaily ako vyzeral dom po odkrytí. Múry boli z tehly, mali betónový poter a na ňom bola železobetónová rímsa. Strop bol premeraný nivelákom, rozdiel bol max. 0,5 cm. Drevo kládli priamo na betón, veniec sa nerobil, pričom o tomto existovala dohoda medzi žalobcom a žalovaným. Váha dreva sa na celkovú plochu betónu rozloží, s týmto problém nemohol nastať. Všetko sa malo postupne dokončiť, detaily na rohoch domu by sa domurovali, ale z dôvodu nasledujúcich problémov sa všetko zmenilo. Klampiar inštaloval ríny na dom. Zvody neboli namontované z dôvodu, že si to neželal žalovaný. Opravu soklu považoval na vymyslenú vadu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či sa do medzery medzi betónom a hradou mohla vmestiť aj hrubá lata.

11. Svedok Ing. T. N. potvrdil, že sa pozná so synom žalobcu a že brigádoval aj priamo u žalobcu. Rodičia chceli prerábať dom, tak oslovil s touto ponukou žalobcu. Trval na tom, aby bola vyhotovená písomná zmluva. Všetky veci ohľadne stavby komunikoval aj on. Žalobca mu povedal, že zmluvu pripraví, ale nestalo sa tak. Na jeseň prišiel materiál na stavbu - drevo s tým, že mu syn žalobcu oznámil, že na druhý deň začínajú s prácami. Potom, čo strecha zatiekla, už vedel, že žiadna písomná zmluva podpísaná nebude. Inak mal za to, že sa chlapsky dohodli, čo sa bude robiť a za akú cenu. Predložili im cenovú ponuku, ale keď si to následne uvedomil, od začiatku to bol zo strany žalobcu len podvod. Na začiatku začali s búracími prácami, ale na inej časti domu ako požadoval žalovaný. Keď začali s prácami na streche, upozorňovali ich na výstrahy pred búrkou, hlásené v SHMÚ. Syn žalobcu mu povedal, že sa

nemá báť, nebude to také strašné. Celá stavba nakoniec zatiekla a dodnes si nechcú priznať, že to bolo ich vinou. Natiahli plachtu na dom, zaklincovali ju a vznikol tzv. bazén, do ktorého natiekla všetka voda a tá následne pretiekla do domu. Osobne aj v súčasnosti pracuje v stavebníctve, rieši reklamácie, nedostatky a nedorobky. Žalobca po tejto udalosti stále trval na zaplatení plnej sumy 17 500 eur, nemienil dať žiadnu zľavu. Je pravdou, že sa stretli ohľadne riešenia tejto veci, ale bezvýsledne. Posledné, čo na stavbe spravili, bolo to, že strhli podhľad, pričom všetok odpad nechali priamo na dlažbe a ani to neupratali po sebe. Chceli to začať sušiť plynovými ohrievačmi, ale neurobili to. Chceli, aby opravili vytknuté vady a potom sa môžeme baviť o úhrade. Celá stavba zatiekla, nakoniec sa museli podrezať múry, pretože zo základov do múrov išla vlhkosť. Museli sa nanovo urobiť komplet omietky, pretože tieto po zatečení z dôvodu, že prišla zima zamrzli a všetko sa to melnilo. Muselo sa to nanovo zbrúsiť a znovu omietnuť. Na stavbu chodil asi každý druhý, tretí deň. Čo sa týka venca na strechu, ten nebol v pôvodnej cenovej ponuke, ale bol súčasťou statického posudku a PD. Žalobca im tvrdil, že ho nie je potrebné robiť, pretože sa tam nachádza. Všetka komunikácia zo strany žalovaných išla cez neho, takže on reklamoval nedorobky a vady. Žalobca mal zabezpečený prístup k stavbe - bol mu odovzdaný kľúč od bránky. Tento kľúč bol vrátený priamo žalovanému. Nevedel sa vyjadriť kedy. Keby sa žalobca ozval, umožnil by mu kedykoľvek prístup k stavbe. Je pravdou, že sa bavili o uhradení sumy 10 000 eur, ktorú požadoval ako zálohu žalobca. Bolo to predtým ako vystavil samotnú faktúru. Podľa neho si žalobca nemohol dovoliť zmeniť sám projekt, ide tu z jeho strany o neodborné konanie a je to mimo ich dohody. Dom pôvodne neplánovali podrezávať, samotný žalobca povedal, že to treba urobiť, inak nebude pokračovať. Žalobca na výzvu z januára 2017 nereagoval žiadnym spôsobom. Bavil sa o tom so synom žalobcu, ktorý mu povedal, že žalobca s tým nesúhlasí. Znalecký posudok sa rozhodli dať vypracovať z dôvodu, že žalobca napriek tomu, že niektoré práce z cenovej ponuky nerealizoval, trval stále na zaplatení plnej sumy 17 500 eur. Z dôvodu, aby vedeli čo skutočne vykonal, tj. množstvo materiálu, oslovili uvedeného znalca. V rámci tejto stavby spolu so žalovanými svojpomocne vykonali nejaké búracie práce napr. zárubne, drevené rámy a podobne. Boli dohodnutí tak, že žalobca urobí strechu, vyplatí sa mu to a potom bude pokračovať ďalej. Malo to byť realizované na etapy. Na stavbu chodil pozerať ako sa postupuje v prácach a akým spôsobom sú vykonané. Prvý deň po búrke na stavbe nebol, mal o zatečení stavby vedomosť od otca. Na ďalší deň tam prišiel a robil som fotodokumentáciu. Od začiatku ale trval na písomnej zmluve. Aj keď zmluva nebola, bral som to za chlapskú dohodu a začali na stavbe robiť. Faktúru neuhradil ani v časti materiálu, pretože nešlo o dobrý materiál, reklamoval ho. Syn žalobcu mu povedal, že kvalitu mám reklamovať u Farmadima, ale on trval na tom, že ak bol žalovaný v zmluvnom vzťahu so žalobcom, má sa to riešiť výlučne medzi nimi dvoma. Žalobca žalovanému nedodal ani správne vyhotovenú faktúru. Trval na tom, že žalobca mal vykonať dielo v súlade s PD, vtedy by nedošlo ani napr. poddimenzovaniu krovu. Nebol prítomný pri stretnutí žalobcu a žalovaného ohľadne zmeny vo vykonaní prác oproti PD a o takejto dohode nemá ani vedomosť. Statický posudok bude potrebovať ku kolaudácii. Keď prišiel na stavbu, videl, že dávali dole strop už asi v tretej miestnosti.

12. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania doručil súdu vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že podľa predloženého znaleckého posudku bolo úlohou znalca: a) posúdiť rozsah a ceny zrealizovaných stavebných prác na rekonštrukcii rodinného domu žalovaných vykonaných zhotoviteľom - žalobcom; b) posúdiť škody, kvality a nedorobky pri realizácií rekonštrukcie rodinného domu a stanovenie ich hodnoty. Z obsahu doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní Ing. V. ustálený rozsah a hodnotu stavebných prác, vykonaných žalobcom v konaní nerozporujú. Ich obrana je založená na protinávrhu, kedy od znalcom ustálenej ceny odrátavajú svoje domnelé nároky titulom náhrady škody. Žalovaní v konečnom dôsledku na základe takto ustálenej hodnoty prác vo výške 15 225,88 eur v priebehu konania aj čiastočne plnili. V konaní teda neexistuje spor o tom, že žalobca dodal a zrealizoval stavebné práce minimálne v rozsahu hodnoty 15 225,88 eur. Ing. Kršiak v tejto časti posudku označuje aj určité práce ako nezrealizované. Je samozrejmé, že žalobca by aj túto časť (etapu) prác kontinuálne zrealizoval, avšak ako bolo preukázané, žalovaní odmietli žalobcovi uhradiť dohodnutú časť odplaty za zrealizované etapy a odmietali uhradiť aj primeraný preddavok na materiálové dodávky. Žalobca namietol a rozporoval hodnotu (finančné vyjadrenie v sume 4 040,99 eur), ktorú znalec ustálil pre potrebu sanácie poškodených konštrukcií a nezrealizovaných konštrukcií. V tejto súvislosti uviedol, že zatečenie stavby bolo živelnou udalosťou, ktorú je síce možné predvídať, ale nie odvrátiť. V konaní bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že žalobca vždy riadne a včas, každý deň, stavbu zakrýval krycími plachtami, tj. zachoval povinnú mieru opatrnosti a splnil si prevenčnú povinnosť. Žalovaní neoznačili kvalifikovaným spôsobom vady vykonaného diela, hoci tento pojem opakovane dávajú do popredia svojich vyjadrení. Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon alebo škodná udalosť, vznik škody, príčinná súvislosť a zavinenie), musia byť splnené kumulatívne. Žalovaní svoje dôkazné

bremeno neuniesli, najmä (nie však výlučne) absentuje preukázanie príčinnej súvislosti medzi domnelou škodou a konaním resp. nekonaním žalobcu. Činnosti, ktoré znalec vypočítava ako nezrealizované, by žalobca kontinuálne vykonal v ďalšej etape, no opakovane poznamenal, že žalovaní odopreli žalobcovi uhradiť dohodnutú časť odplaty za zrealizované etapy a odmietali uhradiť aj primeraný preddavok na materiálové dodávky. Žalobca potom, čo v dôsledku búrky stavba zmokla, konal aktívne a navrhoval žalovaným, že vykoná vysušenie stavby ním špecifikovaným spôsobom. Táto iniciatíva žalobcu ale narazila na odpor a odmietnutie zo strany syna žalovaných. Z časového hľadiska nie je možné, aby v dobe od zatečenia stavby do času miestneho šetrenia znalca, na stavbe vznikli na trámoch huby, plesne a mikroorganizmy. Tieto museli existovať už v momente rekonštrukcie, nakoľko rodinný dom resp. materiály použité pred rekonštrukciou vykazovali nedostatky a celkovo bol rodinný dom postavený z rôznych zmesí materiálov neurčitého veku a kvality, vrátane starých (už raz na stavbe použitých) drevených trámov v strope. Stavebné práce, ktoré znalec označuje ako vykonané v rozpore s projektovou dokumentáciu, boli vykonané týmto spôsobom po dohode so žalovanými. Žalobca disponoval len projektovou dokumentáciu potrebnou na stavebné povolenie. Realizačná projektová dokumentácia žalobcovi poskytnutá nebola. Žalovaní nepreukázali, že záväzok žalobcu spočíval v realizácii diela výlučne podľa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Naopak, žalobca preukázal, že sa dohodol so žalovanými na vykonaní diela čo najefektívnejšie, najhospodárnejšie a v súlade s technickými normami. Porušenie záväznej technickej normy žalovaní v konaní nepreukázali a toto v konaní ani sporné nebolo. Dielo je po stavebno-technickej stránke vyhovujúce, vrátane statiky. Rozpor alebo odchýlka od projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie nie je nič viac, len účelovou obranou žalovaných. Žalobcom vykonané práce žiadnym spôsobom neovplyvňujú negatívne statiku rodinného domu, ani nie sú v rozpore so žiadnou záväznou technickou normou. Železobetónový veniec nebol vykonaný po dohode so žalovaným v 1. rade. Ríny zostali bez zvodov na požiadavku žalovaného v 1. rade a túto požiadavku vzniesol voči subdodávateľovi, ktorý montáž vykonával. Znalec v posudku oceňuje hodnotu stavebných prác na sanáciu poškodených konštrukcií a nezrealizovaných konštrukcií. Žalobca opätovne uvádza, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho konaním resp. nekonaním a poškodením konštrukcií, ktoré je potrebné sanovať. Čo sa týka stavebných prác, ktoré znalec uvádza ako nezrealizované, tak tieto si žalovaní nemôžu uplatňovať ako škodu voči nároku žalobcu, keďže sami zapríčinili stav, kedy žalobca bol nútený zo staveniska odísť a tieto etapy už ďalej nezrealizoval. Žalobca si nezrealizované práce nefakturoval a tieto nie sú predmetom uplatňovaného nároku. K výkazu stavebných prác a materiálov po zatečení stavby uviedol, že ide o stavebné práce a materiál, ktoré si žalovaní vykonali resp. zaobstarali svojpomocne, a ktoré majú byť súčasne inými prácami ako práce potrebné na sanáciu, ktoré uvádza znalec Ing. Kršiak. Ich hodnota je 3 790,10 Eur. Už len z formulácie „náklady na práce a materiál nezarátané do , ale skutočne vykonané“ (táto formulácia je použitá vo vyjadrení žalovaných zo dňa 19.03.2019) je nesporné, že práce nemôžu súvisieť so sanáciou, keďže s nimi znalec v znaleckom posudku nepočíta. Žalovaní do dnešného dňa absolútne nepreukázali, že by vykonali sanačné práce v hodnote 4 040,99 eur podľa znaleckého posudku Ing. Kršiaka, ale popri tom si uplatňujú vykonanie úplne iných (ďalších) prác. Opätovne je na mieste uviesť, že len predložením akéhosi výkazu materiálu a špecifikácie vykonaných prác ako „svojpomocne“, nie je preukázané, že boli v skutočnosti aj vykonané. A už vôbec nie je preukázaná ich samotná hodnota a najmä potreba vykonania týchto prác. Okrem uvedeného, v tomto konaní doposiaľ žalovaní nepreukázali príčinnú súvislosť medzi poskytnutým plnením zo strany žalobcu, jeho konaním resp. nekonaním a údajnými vadami, ktoré si mali žalovaní takýmto spôsobom svojpomocne sanovať. Túto námietku žalobca smeruje aj na ostatné položky, ktoré žalovaní vo vyjadrení zo dňa 19.03.2019 vypočítavajú. Žalovaní v tomto smere neuniesli svoje bremeno tvrdenia ohľadne skutočností, žeby mal žalobca zapríčiniť akékoľvek vady diela.

13. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči zdôraznil, že až po vzájomnom rokovaní došlo ku konkludentnej dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo. Zopakoval skutočnosti, ktoré už predtým počas konania uviedol, a zdôraznil, že v snahe zníženia nákladov na materiál súhlasili žalovaní s realizáciou krovu, tak ako bol vyhotovený. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že žalovaní účelovo poukazujú na nezhodu PD s realizáciou tejto stavby. Nebolo preukázané, že by žalobca porušil nejakú normu, všetko realizoval podľa dohody a ním vykonané práce žiadnym spôsobom neovplyvňujú negatívne statiku domu. Žalovaní nerozporujú rozsah a hodnotu prác vykonaných žalobcom podľa znaleckého posudku Ing Kršiaka, preto neexistuje spor o tom, že žalobca vykonal stavebné práce minimálne v sume 15 225,88 eur. Žalobca ale namieta a rozporuje hodnotu, ktorú znalec ustálil pre potrebu sanácie poškodených konštrukcií a nezrealizovaných konštrukcií. Okrem toho žalovaní nepreukázali príčinnú súvislosť medzi poskytnutým plnením zo strany žalobcu, jeho konaním, resp. nekonaním a údajnými

vadami, ktoré si mali svojpomocne sanovať a v súvislosti s ktorými si uplatňujú domnelé protinároky. V tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Od počiatku uvádzajú len domnelé a nepreukázané nároky, a to čo sa týka výšky ako aj príčinnej súvislosti, preto ich nie je možné oproti pohľadávke žalobcu započítavať. Namietli odôvodnenosť a nehospodárnosť vyhotovenia statického posudku Ing. Šimonoviča (jún 2020), z neho nie je zrejmé, čo ním preukazujú, keď aj z neho vyplýva, že konštrukcia krovu zo statického hľadiska vyhovuje. Nie je v ňom záver o tom, že by mal žalobca porušiť stavebnú normu pri vykonaní diela. Okrem toho súd by naň ani nemal prihliadať z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania. Podľa žalobcu aj samotný posudok Ing. Kršiaka potvrdzuje vykonanie prác žalobcu v rozsahu 86% z vyúčtovaného plnenia a v prevyšujúcej časti bola medzi stranami sporu preukázaná existencia dohody o cene.

14. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že projekty, ktoré mu predložil žalovaný, boli projektami na účel stavebného povolenia. Z jeho strany mu neboli predložené žiadne vykonávacie projekty. Snažili sa vykonať práce minimálne v štandardnej kvalite a v zachovaní technologických postupov. Všetko bolo v poriadku až do momentu, keď požiadali od žalovaných zaplatiť zálohu koncom roka, nakoľko potrebovali uhradiť materiál od subdodávateľov. Žalovaný sa snaží nezaplatiť za vykonané práce. Neposkytol mu ani zálohu a podľa jeho názoru ak Vám niekto nezaplatí, nebude predsa v prácach pokračovať. Napriek tomu on trval, aby aj tak v prácach pokračovali. V tejto súvislosti uviedol, že ak by nesúhlasili žalovaní s vykonávaním prác, mali im to okamžite povedať, a nie umožniť im ďalší prístup na stavbu.

15. Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči poukázal na to, že zmluva o dielo bola dohodnutá ústne, cenová ponuka schválená žalovanými nebola, teda nie je možné určiť cenu diela. V konaní bolo podľa nich preukázané, že v súvislosti s výkonom prác došlo k poškodeniu na majetku žalovaných, a to dodaním diela s vadami a v dôsledku zatečenia stavby pri búrke, kedy za stavbu niesol zodpovednosť žalobca. Žalobca nepreukázal riešenie škody cestou poistnej udalosti, čo preukazuje, že k vykonávaniu diela pristupoval nezodpovedne, neodborne. Stavbu opustil a nárokoval si zaplatenia za zrealizovanú časť diela, ktorá nebola dokončená. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že by s realizáciou krovu v menšom rozsahu ako aj v menších profiloch súhlasil, ide o účelové tvrdenia žalobcu, ktoré ani nepreukázal. Neodôvodnil, prečo nebol vybudovaný veniec, hoci bol v statickom posudku potrebný v zmysle noriem STN. Bolo na zodpovednosti žalobcu dodať dielo riadne, žalobca nemal oprávnenie vykonať dielo v rozpore s PD a normami STN a vykonávať ho s údajnými pokynmi žalovaného, ktorý nie je odborníkom v tejto oblasti. Bolo preukázané, že dielo bolo vykonávané a dozorované pracovníkmi žalobcu, ktorí neboli ani vyučení a samotný žalobca sa tam objavoval sporadicky. Žalobca nevysvetlil poddimenzovanie krovu o 25%, nedostatky sa pomaly prejavujú vo forme prasklín a krútenia pomúrnic. Žalobca nebol oprávnený zasahovať do statiky naprojektovaného krovu, meniť ho - teda hrúbku a dĺžku naprojektovaného reziva. Neodborne zhotoveným krovom bolo preukázané, že zatečením stavby vznikli v príčinnej súvislosti so zanedbaním povinností žalobcu žalovaným škody na premočených vonkajších a vnútorných omietkach, zvlhnutí stropu, stropného záklopu a trámov, ich znehodnotenie, odpadnutie celého vonkajšieho sokla po obvode domu. Dielo nie je a nebolo možné považovať za riadne dokončené, tj. v obvyklej kvalite a bez vád a teda za zhotovené, z dôvodu toho žalovaní odstúpili od zmluvy, čím stratil žalobca právo na vystavenie faktúry po odovzdaní diela. Stavba nebola ešte skolaudovaná, a to aj vďaka neochote žalobcu. Zopakoval skutočnosti, prednesené počas konania ohľadne ceny stavebných prác, hodnoty sanačných prác, ktoré boli aj čiastočne sanované. Statický posudok Ing. Šimonoviča potvrdil závery posudku Ing. Kršiaka a určil odporúčané opatrenia, ktoré treba dodatočne zrealizovať pre kolaudáciu. Žalovaní preukázali vynaloženie nákladov na sanáciu zatečených múrov min. v sume 2 246,10 eur za materiál a dodávky, ktoré by nevznikli, ak by stavba nezatiekla. Ako škodu považujú aj náklady na vypracovania znaleckého a statického posudku, ktorý preukázal, aké škody vznikli a ktoré treba uplatniť a odstrániť. Okrem faktúry žalobca nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení.

16. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že žalobca klame, predsa, ak by mu uhradil 10 000 eur, ktoré od neho žiadal, súhlasil by s tým, čo na stavbe vykonal. Vtedy nepoznal ešte ani závery posudku. Nemal mu začo dať túto sumu, pretože aj drevo, ktoré bolo na stavbu dodané a použité, bolo poddimenzované oproti predloženému projektu. Čo sa týka skutočnosti, že prečo ho nevyhnal zo stavby, uviedol, že ho tam doslova trpel. Za samotnú PD zaplatil 200 eur. Strechu má urobenú tak, ako ju urobil S.. Myslel si, že mal mať súhlas od projektanta ohľadne použitia typu dreva na strechu.

17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného v 1. rade, svedkov, listinnými dôkazmi, a to najmä fakt. č. 7/2016, súpisom prác k faktúre, rozpočtom stavby, žiadosťou žalovaného v 1. rade

z 15.12.2016, návrhom na mimosúdne riešenie z 02.06.2017, odstúpenie od zmluvy z 30.11.2018, výzvou žalovaného v 1. rade z 02.01.2017, znaleckým posudkom č. 94/2017 Ing. Róberta Kršiaka, cenovými ponukami pre žalovaných z 12.03.2019, 10.01.2019, 01.02.2019, výkazom prác a materiálov žalovaných, fotodokumentáciou žalovaných, dokladmi o úhrade materiálu a iných nákladov zo strany žalovaných (čl. 214 až 219, 226 až 228), statickým posudkom Ing. Miroslava Šimoviča, PhD, z 14. júna 2020, vyjadreniami strán sporu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

18. Strany sporu - žalobca ako zhotoviteľ a žalovaní ako objednávatelia, sa dohodli na zhotovení diela - výmena strechy (vrátane dreva a škridly) a búracie práce. S prácami na diele začal žalobca v októbri 2016, pričom zrealizoval búracie práce a výmenu strechy. Počas prác na streche došlo k búrke, pri ktorej plachta, slúžiaca ako ochrana pred zatečením, bola plná vody, ktorá pretiekla do domu. Žalobca vystavil po ukončení etapy - po zhotovení strechy faktúru č. 7/2016 na sumu 17 519,90 eur (14 599,92 eur bez DPH), spolu so súpisom prevedených prác k faktúre č. 7/2016, v ktorom boli rozpísané jednotlivé práce a materiál, týkajúci sa izolačných prác, tesárskej konštrukcie, klampiarskej konštrukcie, konštrukcie krytín, ostatných konštrukcií, búracích prác, doplnkových kovových konštrukcií a dopravných nákladov. Na faktúre bolo uvedené zo strany žalovaného v 1. rade, ktorý ju prevzal dňa 28.11.2016, že je nedostatočná, žiadal o rozpísanie položiek 6,7 atď. Cena 2765 eur nie je nákup v Tescu za 2,40 eur. Vyzval aj listom zo dňa 15.12.2016 žalobcu o doplnenie objemu a súpisu realizovaných práv ako aj počtov kusov materiálu. Podľa pôvodného krycieho rozpočtu zo dňa 30.06.2016 mala cena za dielo predstavovať sumu 20 639,76 eur, a to podľa rozpočtu s výkazom výmer.

19. V dôsledku zatečenia stavby žalovaní tvrdili, že im vznikla škoda a zároveň zistili, že strecha nebola vykonaná podľa PD a predloženého statického posudku, preto vyzvali žalobcu listom zo dňa 02.01.2017 na odstránenie nedostatkov diela. Vo výzve rozdelili nedostatky ako zatečenie celej stavby a poškodenie domu, nesúlad diela - krovu s PD, dotazy k faktúre, doplnenie a opravenie faktúry, opustenie stavby, výzva. Popísali v nej celý priebeh zatečenia v noci zo dňa 19. na 20.10.2016 a vinili z neho žalobcu. Uviedli, že ríny zostali bez zvodov, aj keď sú fakturované a všetka voda tečie pod základy. Ústne bolo medzi nimi dohodnuté, že bude podpísaná písomná zmluva a že faktúra sa vystaví po vykonaní celého diela a v prípade nejasností je na PD uvedené, že treba kontaktovať projektanta, Rozporoval kotvenie závitových tyčí v pomúrnici, osadenie pomúrnice, nekvalitné drevo, nesúlad prierezov krovu s PD, chýbajúce položky, neosadenie nosných prvkov krovu, poškodenie venca, nesprávne osadenie rín, odfušované osadenie poistnej hydroizolácie. K faktúre mal výhrady, odmietol zaplatiť sumu 230,13 eur bez DPH ako spojovací materiál, nevedel, čo sú dopravné náklady, položky krytiny, namietal objem búracích prác. Vyzval žalobcu na odstránenie uvedených nedostatkov, žiadal o realizovanie diela podľa PD, ktorú mu odovzdal a požiadal o prepracovanie faktúry. Žiadal, aby mu žalobca oznámil, kedy začne nedostatky odstraňovať, kedy stavenisko uprace ako aj kedy odprace odpad po strhnutí záklopu; na ich odstránenie mu určil v liste zo dňa 02.01.2017 lehotu 30 dní.

20. Žalovaní predložili súdu znalecký posudok Ing. Róberta Kršiaka č. 94/2017 zo dňa 02.05.2017, znalca pre odbor stavebníctvo a odvetvie poruchy stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných práv. Znalec vychádzal zo skutkových tvrdení žalovaných, pretože žalobca sa na obhliadke nezúčastnil, i keď žiadal, aby jeho účasť žalovaní zabezpečili. Predmetom jeho posúdenia bolo stanoviť hodnotu skutočne realizovaných stavebných prác a dodaných materiálov. Porovnával PD so skutkovým stavom strešných konštrukcií ako aj objemy vykonaných búracích prác. Zistil, že búracie práce v prevažnej miere zodpovedali predloženej PD, ale na strešných konštrukciách zistil značné nedostatky, ako chýbajúce krovné konštrukcie, ich rozdielne prierezy oproti PD, ako aj to, že uloženie krovu zo západnej strany je posunuté, čím došlo k zmenšeniu strešného plášťa, ide o rozdiel cca. 20 cm. V posúdení ceny zrealizovaných stavebných prác analyzoval jednotlivé položky podľa súpisy prác, ktoré boli súčasťou faktúry a dospel k záveru, že podľa cenníka Cenkros cena vykoanných stavebných prác predstavuje sumu 15 225,88 eur. Zároveň posudzoval hodnotu stavebných prác na sanáciu poškodených konštrukcií a nerealizovaných konštrukcií. Zistil nedostatky oproti PD, dodanie prvkov v rozpore s projektom, ako aj nedodanie všetkých projektovaných prvkov, osadenie pomúrnic a pod. V dôsledku toho vypracoval položkovitý rozpočet, v ktorom uviedol chýbajúce prvky ako aj práce, ktoré treba vykonať na odstránenie zistených nedostatkov, pričom ich celková hodnota bola vyčíslená na sumu 4 040,99 eur.

21. Okrem toho žalovaní predložili prehľad súpisu stavebných prác a materiálov po zatečení, ktoré vyčíslili na sumu 1 544 eur ako cenu práce, 2 546,10 eur ako materiál, s tým, že išlo o naloženie

kontajnera (svojpomocne v cene 160 eur), podrezávanie nosného muriva (podľa CP Ševčovič v cene 1 701,70 eur), ošetrenie plesnivých trámov (práca svojpomocne 560 eur a materiál 177,63 eur), odstránenie plesnivých omietok natieranie adhéznym mostíkom (práca svojpomocne 600 eur, materiál 222,39 eur), spevnenie pomúrnic (práca svojpomocne 64 eur, materiál 15,32 eur ), sanácia muriva od dvora a betonáž venca (práca svojpomocne 160 eur, materiál 20,94 eur) škridla (materiál 108,12 eur). Išlo o materiál zakúpený v období od 17.06.2017 do 11.12.2018. Predložili aj cenové ponuky, doklady o zaplatení znaleckého posudku (800 eur) a statického posudku (1 600 eur), doklady o zaplatení škridly zo dňa 09.03.2020, o zaplatení faktúry 20160005 za podrezávanie domu v sume 1 730 eur.

22. Zo statického posudku Ing. Miroslava Šimoniviča, PhD,, z 14.06.2020 vyplýva, že samotná drevená konštrukcie krovu vyhovuje okrem väzných trámov na medzný stav úrovnosti. Väzné trámy nevyhovujú z dôvodu použitia dreva a konštrukcia krovu vyhovuje. Odolnosť väzných trámov je prekročená o 22,4%, existujú rozdiely medzi PD a realizáciou stavby, kotvenie väznice nie je v súlade s PD pre stavebné povolenie. Podľa odporučenia statika je potrebné spevniť väzný trám, doplniť spoje a kotvenie pomúrnic. Z technického stavu krovu je zrejmé, že konštrukčné prvky krovu so cca. o 5 mm až 15 mm menšie oproti projektu pre stavebné povolenie, zmenou výšky stĺpikov krovu došlo k zmene v geometrii krovu, sú vynechané niektoré prvky krovu, kotvenie pomúrnice je rozdielne oproti projektu (namiesto závitových tyčí 16 mm sú osadené tyče 14 mm), nebol realizovaný nový železobetónový stužujúci veniec, pričom ho vyžadoval statický posudok pre stavebné povolenie, je dodaný iný objem dreva ako aj kvalita.

23. Podľa , zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

24. Podľa , ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

25. Podľa , až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

26. Podľa , objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

27. Podľa , ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.

28. Podľa , zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

29. Podľa , ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu.

30. Podľa , ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.

31. Podľa , nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.

32. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

33. Podľa , uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.

34. Podľa (ďalej len ), vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

35. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa , každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

37. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, predmetom ktorej boli pôvodne stavebné práce, vymedzené v rozpočte s výkazom výmer zo dňa 30.06.2016, predloženom žalobcom, cena bola dohodnutá na sumu 20 639,76 eur. Súd aplikoval na zmluvu ustanovenia , keďže sa jednalo o zhotovenie veci podľa individuálnych požiadaviek žalovaných (podľa PD), zhodnotil, že došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy podľa tohto ustanovenia. Zároveň použil aj ustanovenia zmluvy o dielo, ktoré majú podporný charakter, pokiaľ v konkrétnom prípade absentuje úprava (napr. cena diela, odstúpenie od zmluvy). V tomto prípade ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, pretože na strane zhotoviteľa vystupoval žalobca a na strane žalovaných objednávatelia ako spotrebitelia. V konaní nedošlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu písomnej zmluvy, preto bolo na žalobcovi, aby preukázal, aké podmienky mala ústna zmluva o dielo. Napriek tomu, že žalobca tvrdil, že mal k dispozícii PD pre stavebné konanie a nie realizačný projekt, v tomto prípade súd dospel k záveru, že jeho povinnosťou bolo vykonanie diela podľa predloženej PD. I keď počas sporu žalobca tvrdil, že krov zhotovoval podľa PD ako aj podľa skutočného stavu, nepreukázal súdu existenciu dohody so žalovanými o tom, že nemusí postupovať podľa predloženej PD. Táto skutočnosť nevyplynula ani z výpovedí svedkov. Na základe toho súd dospel k záveru, aj s poukazom na to, že ide o spotrebiteľský vzťah, že povinnosťou žalobcu ako zhotoviteľa bolo realizovať dielo v súlade s PD, ktorú mal k dispozícii a ktorej prevzatie potvrdil v rámci svojho výsluchu. Pokiaľ ide o spôsob zaplatenia ceny za dielo, súd mal za preukázané, že dielo sa malo vykonávať po etapách, pričom po každej etape sa mala zaplatiť cena za vykonané práce. Túto skutočnosť potvrdil žalobca, svedok Ing. Krajinčák ako aj Ing. Lacuška, ktorý v rámci výsluchu uviedol, že boli so žalobcom dohodnutí tak, že žalobca urobí strechu, vyplatí sa mu to a potom bude pokračovať ďalej. Okrem toho nebolo medzi stranami sporné, že niektoré práce vykonali žalovaní svojpomocne, tieto si ale žalobca neúčtoval a rešpektoval tento stav a ich dohodu v tomto smere. Z uvedeného dôvodu je súd toho názoru, že žalobca bol oprávnený potom, čo považoval práce na krove za ukončené, vystaviť predmetnú faktúru. Vykonanie prác na streche potvrdil i svedok F. Vindiš, ktorý osobne na stavbe pracoval, pričom sám žalovaný v 1. rade tiež v záverečnej reči uviedol, že strechu má urobenú tak, ako ju urobil tento svedok. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných, že vystavenie faktúry je neplatným právnym úkonom, pretože samotná faktúra sa považuje len za účtovný doklad. Je pravdou, že skutočnosť, spočívajúca v tom, že žalobca ako zhotoviteľ neviedol na stavbe stavebný denník, je v jeho neprospech, ale na druhej strane predmetom tohto sporu zostalo posúdenie, v akom rozsahu a cene žalobca stavebné práce na stavbe vykonal.

39. S poukazom na to, že znalecký posudok Ing. Kršiaka č. 94/2017, nemôže súd posudzovať ako súkromný znalecký posudok podľa , a to z dôvodu neexistencie doložky znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého posudku, súd ho posudzoval ako

ostatné listinné dôkazy. Okrem toho aj v samotnom posudku sa uvádza, že je vyhotovený ako podklad pre uzatvorenie mimosúdnej dohody, čo uviedol i sám právny zástupca žalovaných.

40. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi stranami sporu došlo konkludentnou formou k dohode o ukončení zmluvy o dielo vo zvyšnej jeho časti, pretože medzi stranami sporu nastali nezhody a skutočnosť, že žalobca prestal na stavbu chodiť, nebola medzi nimi sporná. Takisto nezostalo sporné ani to, že kľúč od stavby, ktorý mal žalobca a jeho zamestnanci k dispozícii, bol vrátený žalovanému v 1. rade, čo potvrdil i svedok Ing. N., ako aj bolo nesporné, že žalobca si kľúč viac nepýtal a na stavbu nechodil. Žalovaní žalobcu vyzývali listom zo dňa 02.01.2017 na odstránenie nedorobkov, prepracovanie faktúry, ale z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by trvali na tom, aby vykonával aj zvyšnú časť diela. S poukazom na to, že došlo k ukončeniu zmluvy o dielo, žalobcovi zanikla povinnosť vykonávať zvyšné stavebné práce, tým pádom žalovanému zanikla povinnosť platiť za práce, ktoré už žalobca nevykonával. Na základe toho súd odstúpenie od zmluvy zo dňa 30.11.2018, ktorým žalovaní odstúpili od zmluvy o dielo, vyhodnotil ako nedôvodné, pretože z dôvodu vyššie uvedených skutočností došlo už predtým k ukončeniu zmluvy o dielo.

41. Vzhľadom na to, predmetom súdu bolo posúdenie, v akej hodnote vykonal žalobca stavebné práce a či nárok uplatnený žalovanými, predstavujúci podľa znaleckého posudku Ing. Kršiaka cenu prác na sanáciu poškodených konštrukcií ako aj nezrealizovaných konštrukcií v sume 4 040,99 eur, ako aj náhrada škody vo výške 6 821,93 eur, spolu vo výške 10 862,92 eur, je spôsobilou pohľadávkou na započítanie podľa . 42. Na základe vykonaného dokazovania, v ktorom sa súd podrobne zaoberal jednotlivými okolnosťami a skutočnosťami, nevyhnutnými pre ozrejmenie podstatných skutkových tvrdení, mal preukázané, že cena stavebných prác, vykonaných žalobcom, predstavuje sumu 15 225,88 eur. Súd vychádzal z listinného dôkazu, predloženého žalovanými, a to zo znaleckého posudku Ing. Kršiaka, z vyjadrenia žalobcu, ktorý v priebehu konania potvrdil, že práce pre žalovaných zrealizoval minimálne v rozsahu 15 225,88 eur ako aj z tvrdení žalovaných, ktorí od začiatku poukazovali na to, že cena stavebných prác dodaných žalobcom bola v tejto hodnote. Tomuto záveru zodpovedá aj ten fakt, že žalovaní v rámci záverečnej reči uznali dodané práce s vadami v hodnote 15 255,88 eur a práve proti tejto hodnote si započítavali ako škodu na majetku spôsobenú protiprávnym konaním žalobcu v sume 10 536,92 eur.

43. Z dôvodu, že žalovaní uhradili žalobcovi sumu 4 392,96 eur a žalobca navrhol v tejto časti konanie zastaviť, súd rozhodol o zastavení konania tak, ako je to uvedené vo výroku I. rozsudku.

44. V nadväznosti na záver súdu, že žalobca mal dielo vykonať podľa podkladov PD, ktoré mal k dispozícii od žalovaných (pretože opak súdu nepreukázal), súd skúmal, či bolo dodané dielo riadne, či malo v čase jeho vykonania ako aj pri ukončení zmluvy vady alebo nie.

45. V prvom rade vo vzťahu k tvrdeniam žalovaným, že dielo nebolo odovzdané žalobcom a prevzaté žalovanými, súd má za to, že napriek tomu, že nebol podpísaný žiadny protokol, nielenže nebola preukázaná takáto dohoda strán sporu, ale pretože išlo o dielo na dome, ktoré žalovaní užívali ako aj dnes naďalej užívajú, došlo konkludentne k prevzatiu diela. Žalobca ako zhotoviteľ má preto právo na zaplatenie ceny diela aj v prípade, keď objednávateľ dielo prevzal a dielo je vadné, pretože v takom prípade môže uplatniť objednávateľ právo zo zodpovednosti za vady v zmysle . Zo strany žalovaných podľa súdu došlo k uplatneniu vád, ktoré boli rozpísané v liste zo dňa 02.01.2017 a na základe nich bol vyzvaný žalobca na ich odstránenie v lehote 30 dní, tj. žalovaní navrhli spôsob ich odstránenia. Žalobca zostal, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, pasívny; predsa ak by žalobca nepovažoval uplatnené vady za dôvodné, mal k nim zaujať stanovisko a oznámiť ho žalovaným. Pasívne správanie sa žalobcu založilo preto žalovaným nárok na uplatnenie primeranej zľavy.

46. Za faktické vady diela sa považujú faktické nedostatky diela vo vlastnostiach. Pri faktických vadách rozlišujeme vady kvality a kvantity, zjavné a skryté, odstrániteľné a neodstrániteľné a vady záručné a mimozáručné. Pri odstrániteľných vadách ide o vady, ktoré nemajú zásadný vplyv na úžitkový charakter a nebránia v riadnom užívaní diela a je daná povinnosť tieto odstrániť bez odkladu; naopak, pri neodstrániteľných, sú dané osobitné nároky spotrebiteľa podľa toho, či tieto bránia v užívaní alebo nie. V tomto prípade súd vyhodnotil vytknuté vady ako neodstrániteľné, a to aj s poukazom na predložený posudok Ing. Kršiaka. Okrem toho súd poukazuje na to, že za neodstrániteľnú vadu je možno považovať nedostatok takej vlastnosti, ktorá sa u veci toho druhu a veku všeobecne predpokladá a jej neexistencia

je možnosť využitia veci k danému účelu nie nepodstatne znížená. Za neupotrebiteľnú je treba považovať vec, u ktorej vyšla najavo neodstrániteľná vada, a predmet kúpy nemožno pre ňu užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, alebo vyšla najavo obdobná vada, ktorá je síce odstrániteľná, avšak náklady na opravu sú neúmerne cene veci - oprava by bola ekonomicky neúčelným nákladom v pomeru ku kúpnej cene, čo spôsobuje, že zistená vada je vadou neodstrániteľnou (Rozsudok Nejvyššího soudu České republiky sp. zn. ). 47. Z uvedeného dôvodu súd posúdil cenu stavebných prác na sanáciu poškodených a nezrealizovaných konštrukcií v sume 4 040,99 eur ako primeranú zľavu z ceny diela, na čo poukazovali aj žalovaní tak v návrhu na mimosúdne vysporiadanie záväzku voči žalobcovi zo dňa 02.06.2017 ako aj v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Na základe toho navrhovali znížiť faktúru na sumu 11 184,89 eur (15 225,88 eur - 4 040,99 eur).

48. Pokiaľ ide o ostatné nároky, uplatnené na započítanie voči pohľadávke žalobcu titulom vzniknutej škody, súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že nie sú dôvodné. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

49. Žalovaní v spore uplatnili nárok na zaplatenie sumy 6 821,93 eur (rozdiel medzi 10 862,92 eur a 4 040,99 eur). Súd konštatuje, že žalovaní vo vzťahu k tomuto nároku, predstavujúceho podľa nich vzniknutú škodu, neuniesli dôkazné bremeno, ktoré zaťažovalo ich ako prípadných poškodených. Nebolo preukázané, že by v dôsledku už uvádzaného zatečenia bolo spôsobené podmočenie sokla v hodnote 305,83 eur, ako aj to, že by bolo potrebné vykonať práce, ktoré si vyúčtovali žalovaní vo svojom vlastnom výkaze v celkovej sume 3 790,10 eur (1 544 eur práca a 2 246,10 eur materiál). Žalovaní nepreukázali podmienku príčinnej súvislosti, ktorej splnenie je pre uplatnenie prípadného nároku na náhradu škody nevyhnutné. Ani z predloženej fotodokumentácie súd nezistil, že by práve zatečením strechy, došlo k potrebe vykonať práce, uvádzané žalovanými, keď zo strany žalobcu a svedka Ing. V. bolo uvedené, že ide o starý dom, postavený z rôzneho materiálu, ktorý vlhne. V tomto prípade súd vychádzal aj z posudku Ing. Kršiaka, ktorý kompletne posúdil nielen stav krovu, ale sa vyjadril aj k škodám, pričom vyčíslil hodnotu prác na sanáciu konštrukcií. V žiadnej časti tohto posudku (str. 8 až 10) nie je zmienka o tom, že by došlo k podmočeniu sokla ako aj to, že bolo nevyhnutné vykonať podrezanie stavby. Je tam len uvedené, že došlo k poškodeniu stropných trámov a bol problém s deliacou priečkou. Okrem toho súd konštatuje, že pri uplatnenej položke náklady na práce v sume 1 544 eur nemožno hovoriť o škode žalovaných. Práce vykonali svojpomocne a podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. V tomto prípade, tým, že si vykonali práce svojpomocne, im žiadna škoda nevznikla. Škoda vyjadruje rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na veci (R 55/1971 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=oi2tklzrhe3tc>). Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ). Škoda by vznikla až zaplatením pohľadávky (R 14/05). Žalovaní si vyčíslili za podrezávanie nosného muriva škodu v sume 1 701,70 eur (podľa CP Ševčovič), pričom do spisu predložili faktúru č. 20160005 od p. Strapka PS Holding na sumu 1 730 eur, ktorá bola vystavená za vykonanie prác ako podrezávanie RD, dátum dodania služby bol uvedený deň 05.11.2016. Z toho súdu vyplýva, hlavne s poukazom na výpovede tak strán sporu ako aj svedkov, že v danom období na stavbe žalobca bol ešte prítomný, minimálne do 15.11.2016 podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade, preto nemožno ani tento nárok považovať za dôvodný. Zároveň súd konštatuje, že okrem toho, že žalovaní nepreukázali hodnoverne príčinnú súvislosť, ako ani výšku skutočnej škody, zostalo aj sporné, či došlo zo strany žalobcu k porušeniu právnej povinnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strecha bola

každý deň prikrytá plachtou, ale len z dôvodu silného dažďa došlo k jej naplneniu a pretečeniu vody do stavby.

50. Pokiaľ ide o náklady na statický posudok v sume 1 600 eur (ktorý by inak mohol byť považovaný len ako trovy konania), súd uvádza, že tento nemôže v žiadnom prípade tiež predstavovať škodu žalovaných, pretože sami uviedli, že ho potrebujú ku kolaudácii a jeho závery len potvrdzujú to, čo už bolo uvedené v posudku č. 94/2017. Znalecký posudok č. 94/2017 znalca Ing. Kršiaka (cena 800 eur) bol vypracovaný len k mimosúdnemu riešeniu veci a možno ho považovať len za prípadný účelne vynaložený výdavok v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Teda ide o položku, predstavujúcu trovy konania podľa . K trovám dokazovania v širšom zmysle možno zaradiť aj hotové výdavky strán, spojené s individuálnym obstaraním dôkazných prostriedkov. Ide najmä o výdavky na výpisy z verejných registrov, súkromné znalecké posudky, preklady textov listín do úradného jazyka, geometrické plány a podobne. To isté teda platí aj o nároku na zaplatenie 66 eur za poradu s advokátom, túto položku tiež nemožno považovať za škodu, ale za prípadné trovy, uplatnené podľa príslušných advokátskych predpisov (na túto položku žalovaní nepredložil inak ani potvrdenie o jej zaplatení). Taktiež výkres skutočného vyhotovenia krovu nie je škodou žalovaných, patril by prípadne do trov konania, ale nebolo preukázané, že by bol reálne projekt zhotovený, bola inak predložená len jeho cenová ponuka na sumu 360 eur. Z uvedeného vyplýva, že pri týchto položkách nebola splnená podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody - a to samotná škoda žalovaných, pričom pri niektorých z nich by bola sporná aj dôvodnosť nároku (napr. statický posudok, porada s advokátom dňa 23.01.2017 a pod.).

51. Náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide o funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. To je prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu. <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga> neobsahuje výpočet (ani demonštratívny) jednotlivých druhov trov konania. Jediným vecným kritériom je podmienka, že musí ísť o výdavok. Tento výdavok musí mať všetky zákonom vyžadované vlastnosti.

52. S poukazom na takto rozsiahle vykonané dokazovanie mal za preukázané, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy 11 184,89 eur (15 225,88 eur - 4 040,99 eur), pričom mu rozsudkom priznal sumu 6 791,93 eur, pretože po podaní žaloby žalovaní uhradili žalobcovi už sumu 4 392,96 eur a v tejto časti súd konanie z dôvodu čiastočného späťvzatia zastavil. Sumu 4 040,99 eur považoval súd za primeranú zľavu z ceny diela z dôvodu, že dielo nebolo vykonané riadne, tj. v rozpore s PD, podľa ktorej mal žalobca inak podľa záveru súdu postupovať. Cena vykonaných prác na diele bola medzi stranami sporu ustálená na výšku 15 225,88 eur, preto vo zvyšnej uplatnenej časti v sume 2 294,02 eur (rozdiel 17 519,90 a 15 225,88) súd žalobu tiež ako nedôvodnú zamietol.

53. Z dlžnej sumy, ktorú majú žalovaní uhradiť, súd zároveň postupom podľa , v spojení s nariadenia vlády číslo , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to vo výške 5% ročne odo dňa ukončenia etapy, tj. od 10.12.2016.

54. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

56. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa , . Žalobca bol úspešný celkovo v ume 11 184,89 eur (63,84%), z toho v časti sumy 6 791,93 eur podľa výroku II.

rozsudku a v časti sumy 4 392,96 eur podľa , kedy k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo z dôvodu plnenia žalovaných po podaní žaloby, čo prestavuje procesný úspech žalobcu a zavinenie žalovaných. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaní čiastočne splnili to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu v tejto časti späť. Žalovaní boli úspešní v sume 6 335,01 eur (36,16%), čo v konečnom dôsledku predstavuje úspech žalobcu vo výške 27,68% (63,84 - 36,16). Strany sporu v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal prípadne postupovať podľa a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.

59. Podľa veta prvá o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

60. Podľa veta prvá , okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 €.

61. Nakoľko žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 4 392, 96 eur späť pred prvým pojednávaním, súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami o vrátení súdneho poplatku žalobcovi za žalobu v tejto časti. Žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 525,50 eur. Súdny poplatok sa vráti zo sumy 4 392,96 eur žalobcovi krátený o 1% eur, t.j. vo výške 125 eur (131,76 - 6,7), po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom príslušného orgánu, a to v súlade s ustanovením

Poučenie:

Proti výrokom I. až IV. tohto rozhodnutia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Proti výroku V. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné. ( a contrario).