Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, právne zastúpený JUDr. Petrom Múkerom, ml., advokátom so sídlom ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 48411124, proti žalovanému: CAMEA car, a.s., so sídlom Levočská 107/A, 080 01 Prešov, IČO: 36 493 678, právne zastúpený JUDr. Stanislavom Oravcom, advokát so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, IČO: 36164640, v konaní o zaplatenie 53.210,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -226 zo dňa 20.10.2021, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 28.08.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 53.210,- eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy dodal žalobcovi osobné motorové vozidlo VOLVO XC 90 D5 AVD, 153kW, a to za kúpnu sume vo výške 80.985,- eur. Žalobca si prostredníctvom leasingového nájomcu opakovane uplatňoval u žalovaného nároky zo zodpovednosti za vady vozidla. Leasingový nájomca nemohol pre tieto vady užívať vozidlo viac ako 60 dní. Následne písomným podaním zo dňa 09.05.2019 žalobca vyzval žalovaného na odstránenie vád vozidla, bližšie uvedených v tomto podaní, vrátane vád špecifikovaných v e-mailovej správe zo dňa 30.04.2019 v lehote do 31.05.2019. Zároveň týmto žalovaného aj upozornil na využitie zákonnej možnosti odstúpenia od zmluvy v prípade, ak nedôjde k odstráneniu vád v uvedenej lehote. Vzhľadom na to, že žalovaný neodstránil žiadnu z vád, písomným podaním zo dňa 12.06.2019 odstúpil od kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo dodanie vozidla. Zároveň vyzval žalovaného na vrátenie kúpnej ceny v lehote do 30.06.2019 a prevzatie si predmetného vozidla. Žalovaný na písomné podanie žalobcu zo dňa 12.06.2019 žiadny spôsobom nereagoval. Zároveň k žalobe predkladal aj Znalecký posudok č. 023/2019, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota vozidla ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 53.210,- eur.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 53.210,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 53.210,00 € od 01.07.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalovanému zaplatiť trovy žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. , a , , , , , , , , , , , , , , podľa článku 8 a a .

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 23.03.2017 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo VOLVO XC 90 D5 AWD, 173kW. Kúpnu cena bola vo výške 80.985,- eur. V ten istý deň, t. j. dňa 23.03.2017 bolo predmetné motorové vozidlo odovzdané leasingovému nájomcovi. Žalobca si počas záručnej doby postupne, prostredníctvom leasingového nájomcu, uplatňoval u žalovaného nároky zo zodpovednosti za vady. Z vyjadrení žalobcu ako aj z jednotlivých zákazkových listov vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo bolo osemkrát reklamované. Ďalších trikrát bolo v servise na bežných kontrolách, v rámci ktorých taktiež boli odstraňované vady na motorovom vozidle, ktoré sú popísané v jednotlivých zákazkových listoch. Čo sa týka prvej reklamácie, to je Zákazkový list č. 17870043, kedy predmetné vozidlo bolo odovzdané žalovanému na vykonanie servisu dňa 05.04.2017 a prevzaté dňa 25.04.2017, t. j. vozidlo bolo u žalovaného v servise 20 dní. Ďalej bolo vozidlo reklamované zákazkovým listom č. 18870024, pričom bolo odovzdané dňa 19.02.2018 a prevzaté toho istého dňa, t. j. 1 deň. Následne bolo vozidlo reklamované Zákazkovým listom č. 18870027 odovzdané dňa 05.03.2018 a prevzaté dňa 09.03.2018, t. j. 4 dni. Potom bolo vozidlo reklamované Zákazkovým listom č. 918DG00072, odovzdané dňa 22.05.2018 a prevzaté dňa 25.05.2018, t. j. 3 dni, pričom reklamácia bola vykonaná v spoločnosti T. X. B., Q..J..H.., ktorá je autorizovaným servisom a predajcom motorových vozidiel značky Volvo. Následne bolo vozidlo reklamované Zákazkovým listom č. 18870113, odovzdané dňa 18.09.2018 a prevzaté dňa 22.09.2018, t. j. 4 dni. Vozidlo bolo následne reklamované Zákazkovým listom č. 19870004, odovzdané dňa 07.01.2019 a prevzaté dňa 22.01.2019, t. j. 5 dní. Vozidlo bolo ďalej reklamované Zákazkovým listom č. 19870037, odovzdané dňa 06.02.2019 a prevzaté dňa 12.02.2019, t. j. 6 dní. Posledná reklamácia bola vykonaná Zákazkovým listom č. 19870072, pričom vozidlo bolo odovzdané dňa 11.03.2019 a prevzaté dňa 17.04.2019, t. j. 37 dní. Spolu len v rámci reklamácií je to 80 dní. Čo sa týka bežných alebo štandardných prehliadok motorového vozidla, tieto boli vykonané 3, a to dňa 17.10.2017, kedy bolo vozidlo aj odovzdané. Ďalší štandardný servis na motorovom vozidle bol vykonaný dňa 24.10.2018, kedy bolo vozidlo aj odovzdané. Posledná štandardná servisná prehliadka motorového vozidla bola vykonaná dňa 17.01.2019, kedy bolo vozidlo aj odovzdané. Leasingový nájomca ďalej reklamoval predmetné motorové vozidla dňa 30.04.2019 emailom zaslaným na emailovú adresu volvoservis2@cameacar.sk. A volvoservis@cameacar.sk. V tomto emaily je presne uvedené, aké vady má predmetné motorové vozidlo a čo žiada leasingový nájomca na motorovom vozidle odstrániť. Žalovaný na tento email resp. na túto uplatnenú reklamáciu nereagoval žiadnym spôsobom, ani písomne, ani ústne. Písomným podaním zo dňa 09.05.2019, doručené žalovanému dňa16.05.2019, žalobca vyzval žalovaného na odstránenie vád vozidla bližšie uvedených v tomto podaní, vrátane vád špecifikovaných v e-mailovej správe zo dňa 30.04.2019 v lehote do 31.05.2019 a zároveň žalovaného upozornil na využitie zákonnej možnosti odstúpenia od zmluvy v prípade nedodržania uvedenej lehoty na odstránenie vád. Vzhľadom na to, že žalovaný neodstránil žiadnu z vád, ku ktorých odstráneniu bol podaním zo dňa 09.05.2019 vyzvaný, žalobca písomným podaním zo dňa 12.06.2019 odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2017 a vyzval žalovaného na vrátenie kúpnej ceny v lehote do 30.06.2019 a prevzatie vozidla. Žalovaný na písomne podanie žalobcu zo dňa 12.06.2019 žiadnym spôsobom nereagoval. Z predloženej Servisnej a záručnej knižky vyplýva, že záruka na vozidlo začína platiť v deň doručenia nového vozidla prvému maloobchodnému zákazníkovi a trvá 2 roky bez obmedzenia najazdených kilometrov. Znaleckým posudkom č. 023/2019 vypracovaným znalcom z odboru cestnej dopravy bola stanovená všeobecná hodnota vozidla ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 53.210,- eur. V Znaleckom posudku č. 023/2019 je poznámka znalca, podľa ktorej: Zadanie objednávateľa spočíva v požiadavke stanovenia všeobecnej hodnoty vozidla k určenému rozhodnému dátumu za predpokladu, že by v určený rozhodný dátum vozidlo vykazovalo primeraný technický stav vzhľadom na zistený počet odjazdených kilometrov, vozidlo by nevykazovalo žiadne poruchy akejkoľvek technickej skupiny a ekonomika a komfort prevádzky by bol bezproblémový. Ďalej je tiež uvedené, že sa vykonal významný počet opráv a servisných zásahov a výmen skupín a celkov (napr. automatická prevodovka), na str. 4 posudku je uvedené, že zistené skutočnosti zo skúšobnej jazdy nie sú zohľadnené. Taktiež

znalec v posudku hovorí o „predikciách“ technického stavu nie o skutočnom technickom stave. V závere Odborného vyjadrenie 16/2020 vypracovaného znalcom: Dipl. D.. D. O. z odvetvia technický stav cestných vozidiel, je uvedené, aké vady, v akom rozsahu a v akej charakteristike malo dané vozidlo v čase odstúpenia od zmluvy, pričom znalec konštatoval, že predmetné vozidlo vykazuje od svojho uvedenia do prevádzky vysoký stupeň poruchovosti, a to nielen vo vzťahu k početnosti ale aj charakteru. Charakter porúch (vád) znemožňuje spoľahlivé, bezpečné a plnohodnotné používanie predmetného cestného vozidla. Súčasne je možné vylúčiť, že sa jedná o poruchové stavy spôsobené prípadne neodborným prevádzkovaním vozidla. Napriek tomu, že boli vykonané servisné zásahy, tieto neviedli k ich odstráneniu. Deklarované poruchy (vady) majú stochastický (náhodný) charakter a opakovane sa vyskytujú. V kontexte vyhodnotenia porúch (vád), servisných zásahov ako i skutočností uvedených v odbornom vyjadrení je možné konštatovať, že cestné vozidlo je v stave permanentnej nespoľahlivosti a nie je možné vylúčiť, že poruchovosť jednotlivých technických skupín vozidla sa bude postupne zvyšovať (orientačné diagnostické merania naznačujú poruchové hlásenia v systémoch pasívnej a aktívnej bezpečnosti vozidla - systém podpory jazdy,...). Predmetom znaleckého skúmania nie je posudzovanie technických príčin, ktoré vedú k zvýšenej poruchovosti. Svedok, D.. Š. A., ako vedúci servisu žalovaného a manažér kvality vo svojej výpovedi uviedol, že zákazník neustále nejakým spôsobom poukazoval na nefunkčnosť prevodovky. Bolo urobených niekoľko diagnostík, bolo to postúpené technickej strane výrobcu a na základe nejakých úplne hraničných hodnôt sa výrobca rozhodol, že požiadavke o výmenu prevodky vyhovie a tá prevodovka bola vymenená. Z ďalších závad alebo vád, ktoré zákazník udáva, boli väčšinou veci, ktoré sa netýkali nejakej spojitosti s bezpečnosťou alebo s tým, že by to bolo neschopné prevádzky. Ovládanie na volante, zarosovanie sa svetiel za určitých špecifických podmienok, tieto sme zákazníkovi tiež vymenili. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či je štandardné pri tomto druhu motorového vozidla, aby auto bolo osemkrát reklamované, svedok odpovedal, že vzhľadom na to, že tieto novodobé vozidlá sú vybavené neskutočným množstvom elektroniky a mnohé veci, aj na vozidle pána G., boli riešené aj náhradným softwarom, je to v podstate u tohto vozidla také normálne.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že predmetom tohto konania sú nároky vyplývajúce zo zodpovednosti z vád na motorovom vozidle. Medzi stranami nebola sporná existencia kúpnej zmluvy ako takej a vykonanie servisu na predmetnom motorovom vozidle VOLVO XC 90 D5. Medzi stranami je však sporné, či uzatvorená kúpna zmluva bola uzatvorená ústne alebo písomne, či došlo k platnému ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy, plynutie záručnej doby ako aj výška uplatnenej sumy. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. Súd sa v konaní najprv zaoberal otázkou platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2017 a námietkou žalovaného, ktorý namietal zánik práva žalobcu na uplatňovanie nárokov z titulu porušenia kúpnej zmluvy podstatným spôsobom a z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania. Žalobca si podaním zo dňa 09.05.2019 uplatnil nároky zo zodpovednosti za vady tovaru, t. j. za vady na motorovom vozidle VOLVO XC 90 D5, kde popísal a odkázal na jednotlivé vady, ktoré boli stále pretrvávajúce a prevažne opakujúce sa, s tým, že požiadal žalovaného o odstránenie všetkých vád v lehote do 31.05.2019. Žalobca zároveň výslovne upozornil žalovaného, že v prípade nedodržania uvedenej lehoty na odstránenie vád, využije zákonnú možnosť odstúpenia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný na žalobcov list relevantne nereagoval, resp. že v lehote uvedenej žalobcom vytýkané vady neodstránil, žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2017, predmetom ktorej bolo dodanie motorového vozidla VOLVO XC 90 D5, a to v zmysle ustanovenia . Z uvedeného vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok z titulu porušenia kúpnej zmluvy nepodstatným spôsobom. Žalobca splnil podmienky na odstúpenie od kúpnej zmluvy pri jej porušení nepodstatným spôsobom, a to najprv požiadal žalovaného o odstránenie vád, pričom mu určil dodatočnú primeranú lehotu na odstránenie popísaných vád. Keďže predávajúci, t. j. žalovaný neodstránil uplatnené vady predmetného motorového vozidla v stanovenej lehote, ani na výzvu žalobcu preukázateľne nereagoval, pričom žalobca upozornil žalovaného na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení stanovenej lehoty, žalobca v súlade s ustanovením platne odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2017. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v konečnom dôsledku namietal zánik práva žalobcu na uplatňovanie nárokov z titulu porušenia kúpnej zmluvy podstatným spôsobom, samotný žalobca si však uplatňoval práva vyplývajúce z porušenia zmluvy nepodstatným spôsobom, t. j. žalobca si uplatnil nároky z vád podľa , žalovaný svoju obranu smeroval na ustanovenie , preto súd obranu žalovaného nepovažoval za účinnú. Súčasne súd konštatuje, že podstatou konania bolo, či boli splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy, a teda či žalovaný pri uplatnení vád žalobcom postupoval v súlade s , nie aké všetky konkrétne vady a v akom rozsahu boli na predmetnom motorovom vozidle.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nepreukázal že reagoval na žalobcom uplatnené nároky z vád podľa ustanovenia alebo že mal vôbec záujem vec riešiť. Skutočnosť, že sa jednalo o vady rôzneho charakteru, za ktoré zodpovedá žalovaný ako predávajúci, vyplynulo z jednotlivých zákazkových listov ako aj z Odborného vyjadrenia č. 16/2020. Vzhľadom na uvedené súd nevykonal ďalšie žalovaným navrhované znalecké dokazovanie, a to jednak s poukazom na koncentráciu a hospodárnosť konania, ako aj vzhľadom na samotný prístup žalovaného k jednotlivým vadám a ich charakteru. Jednalo sa o opakované vady softvérového charakteru (nefungujúce snímače, a pod.) či mechanického a funkčného charakteru, vrátane bezpečnostných prvkov. Žalovaný aj po vykonaní servisu v mnohých prípadoch vo vyjadreniach k reklamáciám uvádzal, že neboli zistené alebo odstránené jednotlivé vady, alebo že sa vady neprejavili. Mnohé vady boli uplatňované opakovane a opakovane neboli riadne vyriešené (napr. rosenie svetlometov, zlé radenie prevodovky, klepot od prednej nápravy, a pod.). Takéto riešenie reklamácií súd nepovažoval za riadne a včasné odstránenie vád a zároveň ak žalovaný v čase existencie vád ich nevedel zistiť, následne znalecké dokazovanie existencie daných vád v minulosti, súd považuje za neúčelné a nepreskúmateľné. Rovnako súd prihliadol na tú skutočnosť, že návrh na vykonanie tohto dôkazu nebol podaný včas. V súvislosti so žalovaným uplatnenou námietkou premlčania, ktorý tvrdí, že dvojročná záručná lehota uplynula dňa 24.03.2019, súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého záručná doba neplynie po dobu, po ktorú kupujúci nemôže užívať tovar pre jeho vady, za ktoré zodpovedá predávajúci. Motorové vozidlo bolo u žalovaného z dôvodu reklamácia vád alebo servisných úkonov v období: 05.04.2017 - 25.04.2017 /20 dní/, 19.02.2018 /1 deň/, 05.03.2018 - 09.03.2018 /4 dni/, 22.05.2018 - 25.05.2018 /3 dni/, 18.09.2018 - 22.09.2018 /4 dni/, 07.01.2019 - 22.01.2019 /5 dní/, 06.02.2019 - 12.02.2019 /6 dní/, 11.03.2019 - 17.04.2019 /37 dní/, 17.10.2017 /1deň/, 24.10.2018 /1deň/, 17.01.2019 /1deň/, t. j. spolu minimálne 83 dní, a teda o tieto dni sa záručná doba predlžila, keďže po túto dobu žalobca nemohol užívať tovar pre jeho vady, za ktoré zodpovedá žalovaný. Uvedené vyplýva z jednotlivých predložených zákazkových listov a žalovaný tieto dátumy ani nerozporoval. Lehota na uplatnenie nárokov z vád v rámci záručnej doby tak uplynula najskôr dňa 14.06.2019 (83 dní od 24.03.2019, ako dňa nasledujúceho po uplynutí nepredlženej záručnej lehoty). Žalobca si uplatnil posledné nároky zo zodpovednosti z vád listom zo dňa 09.05.2019 (doručený žalovanému dňa 16.05.2019), t. j. v rámci predlženej záručnej doby. Pasívne konanie žalovaného pri riešení uplatnených vád založilo nárok na odstúpenie od zmluvy z dôvodu porušenia zmluvy nepodstatným spôsobom, čo si žalobca uplatnil listom zo dňa 12.06.2019. Pri nepodstatnom porušení zmluvy vzniká právo odstúpiť od tejto zmluvy až uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ale premlčacia lehota začína plynúť už okamihom nepodstatného porušenia zmluvy, ktoré zakladá nárok na odstúpenie. Aj odstúpenie od kúpnej zmluvy tak bolo uplatnené v rámci plynutia novej premlčacej lehoty. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že žalobca si uplatnil nároky z vád v rámci predlženej záručnej doby, preto súd považuje námietka premlčania zo strany žalovaného za nedôvodnú. Žalovaný ďalej tvrdil, že medzi stranami bola uzatvorená písomná kúpna zmluva a že v tejto písomnej kúpnej zmluve bola v čl. VI výslovne vylúčená aplikácia ustanovenia a 437 . V procesnej rovine súd konštatuje, že v podmienkach sporového konania sa priorizuje procesná aktivita strán vo vzťahu k povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti pri rešpektovaní princípu hospodárnosti konania. Strany sporu sú tak bez ohľadu na skutočnosť, či vystupujú na strane žalobcu alebo na strane žalovaného povinné uviesť tvrdenia a k nim označiť dôkazy. Pokiaľ si svoju povinnosť procesné strany nesplnia, musia niesť dôkazné bremeno, t. j. procesnú zodpovednosť za to, že z tohto dôvodu muselo byť v konaní rozhodnuté v ich neprospech. Teda nepostačuje len popretie skutkových tvrdení protistrany, ale musí ísť o popretie účinné, t. j. doplnené vlastnými tvrdeniami a podložené dôkazmi. Napriek tomu, že žalovaný tvrdil existenciu písomnej kúpnej zmluvy a v nej vylúčenie aplikáciu ustanovenia a , žalovaný tieto svoje tvrdenia nepreukázal a v tomto smere nenavrhol ani vykonať dokazovanie. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Podľa , odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, pričom strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti. Zákon tak ustanovuje, že každá strana, ktorej poskytla plnenie druhá strana pred odstúpením od zmluvy, musí toto plnenie vrátiť, a to z dôvodu, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a teda odpadol právny dôvod, na základe ktorého sa plnilo. Žalobca má tak nárok na plnenie, ktoré poskytol. Čo sa týka výšky nároku žalobcu, súd poukazuje na skutočnosť, že je viazaný petitom žaloby a výška nároku vyplýva z predloženého Znaleckého posudku č. 023/2019, ktorý zároveň zohľadnil aj to, že žalobca uvedené vozidlo užíval a jeho hodnota je tak nižšia, ako v deň jeho odovzdania žalobcovi pri kúpe. Žalovaný síce namietal aj výšku uplatnenej sumy, na preukázanie svojich tvrdení však opäť nepredložil žiadne dôkazy a v tomto smere nenavrhol ani vykonať dokazovanie a neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Zo strany žalovaného neboli produkované dôkazy, ktoré by

účinne popreli skutkové tvrdenia a predložené dôkazy žalobcu. S ohľadom na vyššie uvedené preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade sumy 53.210,- eur s príslušenstvom.

6. O príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. , , , nariadenia vlády č. 21/2013, podľa a nariadenia vlády č. 21/2013 s tým, že nakoľko sa žalovaný nezaplatením žalovanej sumy dostal do omeškania priznal súd žalobcovi aj požadovaný nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 53.210,- eur od 01.07.2019 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 440,- eur.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. , a s tým, že súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento bol v celom rozsahu vo veci úspešný.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že už vo svojom stanovisku zo dňa 29.05.2019 sa ako žalovaný nestotožnil so záverom žalobcu v tom, že reklamované vady neboli odstránené. Žalovaný opakovane prezentoval svoje stanovisko, že nebolo možné odstrániť vady, ktoré pri prehliadke vozidla neboli zistené a neprejavili sa ani pri následnom testovaní vozidla. Žalobca pre vypracovanie Odborného vyjadrenia 6/2020 pristavil vozidlo do neautorizovaného servisu v Liptovskom Mikuláši, ktorého diagnostika podľa názoru žalovaného nezodpovedá štandardom výrobcu. Na pojednávaní dňa 12.07.2021 žalovaný namietal existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na čo zástupca žalobcu reagoval tak, že aktívna vecná legitimácia žalobcu stále trvá, nakoľko vlastníkom predmetného motorového vozidla je ČSOB Leasing, a.s. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal námietkou žalovaného o neexistencii aktívnej vecnej legitimácie a uspokojil sa s obranou žalobcu. Až po pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20.09.2021 žalovaný zistil, že žalobca po začatí tohto súdneho konania odpredal predmetné motorové vozidlo pánovi L. G. a teda došlo aj k ukončeniu Leasingovej zmluvy č. 17/20522, a to na žiadosť pána L. G.. Následne mal pán G. odpredať motorové vozidlo žalobcovi, požiadať o nový úver a následne mala byť podpísaná v apríli 2021 nová zmluva, v ktorej však ako dodávateľ motorového vozidla už vystupuje pán L. G., nie žalovaný. Ak bol tea pôvodný leasingový zmluvný vzťah ukončený na žiadosť L. G., došlo k zániku ektívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, ktorú nie je možné konvalidovať ani novým úverovým vzťahom, ba ani spätným leasingom s pánom G.. Podľa článku 6 základných princípov majú strany sporu v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Tento základný princíp však v tomto konaní nebol súdom prvej inštancie rešpektovaný. Súd prvej inštancie bez akýchkoľvek výhrad akceptoval tvrdenia žalobcu, po dôvodnosti uplatnenia nárokov nemal problém s tým, že žalobca predložil odborné stanovisko znalca až po 15 mesiacoch od jeho vyhotovenia, naopak, odmietol návrh žalovaného na znalecké posúdenie záverov tohto odborného posudku, takisto sa nezaoberal, ani nezdôvodnil svoje stanovisko k výhradám žalovaného k neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ale nekriticky akceptoval stanovisko žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že nemohol predložiť bez svojej viny dôkazy o neexistencii právnej legitimácie žalobcu, pretože takýmito dôkazmi nedisponoval, tieto dôkazy môže predložiť iba žalobca na výzvu súdu. Žalovaný z tohto dôvodu navrhoval, aby odvolací súd buď doplnil dokazovanie, nariadil jednak vykonanie znaleckého posudku d cieľom preveriť závery odborného stanoviska, ktoré súd prvej inštancie bez akejkoľvek výhrady akceptoval a taktiež, aby sa oboznámil so zmluvnou agendou týkajúcou sa vlastníctva predmetného motorového vozidla počas trvania tohto súdneho sporu a následne zmenil napadnuté rozhodnutie, žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

9. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že vo vzťahu k námietkam žalovaného ohľadom dôvodnosti samotného odstúpenia od zmluvy si žalobca dovoľuje poukázať na skutočnosť, že žalobca si opakovane pred odstúpením od zmluvy uplatnil u žalovaného nároky z vád tovaru spočívajúce v odstránení vád tovaru, a to najprv prostredníctvom leasingového nájomcu e-mailovou správou zo dňa 30.04.2019 a následne prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 09.05.2019, v ktorých popísal konkrétne vady tovaru. Žalovaný v písomnom podaní okrem iného uviedol, že všetky reklamované vady, ktoré boli žalovaným zistené bol riadne a včas odstránené, a to napriek tomu, že žiadnym spôsobom nezisťoval existenciu vytknutých vád potom, ako bol e-mailovou správou zo dňa 30.04.2019 a písomným podaním zo dňa 09.05.2019 vyzvaný k ich odstráneniu. Žalobca má za to, že existencia vád v čase uplatnenia nároku z vád tovaru spočívajúceho v odstránení vád tovaru je spoľahlivo preukázaná okrem uvedených podaní aj jednotlivými zákazkovými

listami a Odborným vyjadrením č. 16/2020, vypracovaným znalcom z odvetia Technický stav cestných vozidiel. V tejto súvislosti žalobca považuje námietky žalovaného vo vzťahu k zamietnutiu jeho návrhu na znalecké posúdenie záverov uvedeného odborného vyjadrenia za neopodstatnené. Žalobca sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Žalovaným navrhované znalecké dokazovanie žalobca považuje za neúčelné a nadbytočné, keďže z jednotlivých zákazkových listov ako aj z uvedeného odborného vyjadrenia vyplýva, že predmetné motorové vozidlo vykazovalo už od svojho uvedenia do prevádzky mnohé vady elektronického a mechanického charakter vrátane vád v systémoch pasívnej a aktívnej bezpečnosti, pričom väčšina týchto vád sa vyskytovala opakovane. V žiadnom prípade teda nešlo o ojedinelé vady. Navyše žalobca si v tejto súvislosti dovolil poukázať tiež na skutočnosť, že návrh na vykonanie tohto dôkazu a teda ďalšieho znaleckého posudku nebol zo strany žalovaného uplatnený včas. Aj napriek výzve súdu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany včas na pojednávaní dňa 12.07.2021 podal žalovaný návrh na vykonanie uvedeného dôkazu až na pojednávaní dňa 20.09.2021, pričom je zrejmé, že ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, mohol tento návrh podať už skôr na pojednávaní dňa 12.07.2021, resp. vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.08.2021, ktorým zaujímal svoje stanovisko k Odbornému vyjadreniu č. 16/2020. Žalobca sa taktiež nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného o neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom konaní. Žalobca je presvedčený, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, teda je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v tomto konaní ide. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha nároku na vrátenie zmluvného plnenie, ktoré na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy poskytol žalovanému. Vzhľadom na platné odstúpenie od zmluvy je žalobca nepochybne účastníkom hmotnoprávneho vzťahu vyplývajúceho z ust. , z ktorého vyvodzuje predmetnou žalobou uplatnený nárok v podobe nároku na vrátenie plnenia poskytnutého žalovanému. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že v zmysle ust. odstúpením od zmluvy, zmluva zaniká ex nunc. To znamená, že doručením odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanému dňa 18.06.2019 zanikla táto zmluva, na základe ktorej žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému tovaru, teda k veci, ale obnovil sa pôvodný stav, teda pôvodné vlastníctvo žalovaného k danému tovaru, teda veci, konkrétne motorovému vozidlu. Na základe uvedeného je preto zrejmé, že predčasné ukončenie Leasingovej zmluvy č. E., uzatvorenej medzi žalobcom ako leasingovým prenajímateľom a podnikateľským subjektom L. G. - T. ako leasingovým nájomcom, ku ktorému došlo dňa 09.04.2021, na základe žiadosti leasingového nájomcu, nemá žiaden vplyv na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, teda nič nemení na skutočnosti, že žalobca je nositeľom vyššie uvedeného hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v tomto konaní ide. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že sa súd prvej inštancie nezaoberal a ani nezdôvodnil svoje stanovisko k výhradám žalovaného o neexistencii aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, žalobca uviedol, že to, že sa súd výslovne k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu nevyslovil neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. Zároveň v tomto zmysle poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. júna 2010, z ktorých vyplýva okrem iného aj skutočnosť, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta to, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.

10. Sporové strany podanie odvolacej repliky a dupliky v písomnej podobe nevyužili.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie

uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

15. Aj keď zo samotného odvolania žalovaný necitoval konkrétne odvolacie dôvody v zmysle ust. , z obsahu samotného odvolania možno vyvodiť, že odvolacími dôvodmi bola skutočnosť, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, zároveň súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zároveň zistený skutkový stav neobstojí pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. V zásade možno konštatovať, že žalovaný v odvolaní iba zopakoval všetky svoje predchádzajúce tvrdenia, ktoré predniesol už počas konania pred súdom prvej inštancie. V rámci podaného odvolania možno z obsahu samotného odvolania vyvodiť dva základné odvolacie dôvody, a to skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhovel žalovanému v jeho žiadosti doplniť dokazovanie nariadením vypracovania znaleckého posudku, ktorým by boli preverené závery odborného stanoviska a druhá odvolacia námietka spočívala v skutočnosti, že súd sa nezaoberal ani nezdôvodnil svoje stanovisko k výhradám žalovaného k neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

16. K ďalšej odvolacej námietke, že rozsudok trpí nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia, je nedostatočne odôvodnený, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, odvolací súd uvádza, že určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v ust. . Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická štruktúra odôvodnenia. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom možno konštatovať, že súd vydal rozhodnutie, ktoré spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa . Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. V prvom rade sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, a aké dôkazné prostriedky označil, riadne sa zaoberal vyjadreniami žalovaného a prostriedkami jeho procesnej obrany a taktiež komplexne posúdil čiastkové skutkové tvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež uviedol, ktoré z rozhodných skutkových okolností preukázané boli a ktoré nie. Odvolací súd v tomto poukazuje na skutočnosť, že do odôvodnenia súdu prvej inštancie je potrebné zahrnúť iba rozhodné skutkové okolnosti, aby rozsudok neobsahoval nadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal vyhodnotením dôkaznej situácie a obsahom predmetného rozhodnutia je aj riadne hodnotenie dôkazov, ako aj riadne opísanie úvahy súdu prvej inštancie pri ich hodnotení. Aj táto časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie má logickú postupnosť. Taktiež možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má riadne uvedené právne posúdenie veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej súd podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie odcitoval právne normy a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto právnej normy. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

17. Pokiaľ sa odvolateľ nestotožňuje s vyhodnotením ním uvádzaných dôkazov, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že to, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nepostačuje sama o sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán vrátane ich dôvodov a námietok.

18. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza a ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať súladne s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia samotného civilného procesu. Pokiaľ sa odvolateľ nestotožňuje s vyhodnotením ňou uvádzaných dôkazov, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že to, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nepostačuje samo o sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu (II. ÚS/4/94, II. ÚS/3/97, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane ich dôvodov a námietok.

19. Predmetná odvolacia námietka je nedôvodná, keďže súd prvej inštancie rozhodoval na základe dôkazmi overeného skutkového stavu. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za taký, ktorý by bol okrem iného aj z ústavnoprávneho hľadiska neudržateľný, a teda spôsobilý na jeho derogáciu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolateľ, aj keď nie explicitne, dostal v konaní pred všeobecným súdom (okresný súd) s poukazom na ust. odpoveď aj na túto námietku.

20. K námietke nedostatočnosti doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami podľa ust. písm. g) je potrebné uviesť, že sa nejedná o reálnu vadu rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Ak žalobca videl pochybenie v tomto procesnom postupe súdu, mal by argumentovať v odvolaní odvolacím dôvodom pod písm. e) alebo f). Stav predpokladaný hypotézou tejto normy nemožno v kontradiktórnom spore ani objektívne dávať za vinu súdu prvej inštancie, ktorý v posudzovanej veci postupoval v intenciách prejednacieho princípu. Pri uvedenom odvolacom dôvode sa jedná o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať výhradne cez prizmu ust. . Novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. V posudzovanom prípade však všetky nižšie uvedené dôkazné prostriedky žalobca mohol priadne a včas uplatniť a navrhovať ich. V konaní nič nebránilo žalobcovi vzniesť návrhy na dokazovanie tak aby na nich nespadala súdom prvej inštancie v konečnom dôsledku uplatnená sudcovská koncentrácia konania, z ktorého dôvodu nebolo možné procesný inštitút novôt v odvolacom konaní uplatniť.

21. K prvej odvolacej námietke ohľadne doplnenia dokazovania nariadením vypracovania ďalšieho znaleckého posudku, ktorým by mali byť preverované závery odborného stanoviska, odvolací súd

sa plne stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že podstatou samotného konania bola skutočnosť či došlo k naplneniu podmienok na odstúpenie od zmluvy, a teda či samotný žalovaný pri uplatňovaní vád žalobcom postupoval v intenciách ust. . Predmetom konania nemala byť skutočnosť aké všetky konkrétne vady v dlhšom časovom období a v akom rozsahu sa na predmetnom vozidle mali vyskytovať. Zo samotného konania pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že žalobca splnil podmienky na odstúpenie od kúpnej zmluvy pri jej porušení nepodstatným spôsobom, a to takým spôsobom, že najprv požiadal žalovaného o odstránenie konkrétnych vád, presne špecifikovaných v e-mailovej správe zo dňa 30.04.2019, resp. v písomnom podaní zo dňa 29.05.2019, pričom taktiež možno na základe konania pred súdom prvej inštancie konštatovať, že existencia týchto vád v čase uplatnenia nároku z vád tovaru bola preukázaná aj samotnými zákazkovými listami a Odborným vyjadrením č. 16/2020 a zároveň žalobca žalovanému určil dodatočnú primeranú lehotu na odstránenie týchto konkrétne popísaných vád motorového vozidla. Predávajúci však napriek uvedenej skutočnosti zostal pasívny, na výzvu žalobcu preukázateľne nereagoval a ním vytýkané konkrétne vady neodstránil. Zároveň je potrebné mať na zreteli, že v konaní bolo preukázané, že žalobca zároveň upozornil žalovaného v takomto prípade na svoj úmysel odstúpiť od zmluvy. Z tohto dôvodu možno hmotnoprávne uzatvoriť, že žalobca v súlade s ust. riadne a platne odstúpil od kúpnej zmluvy. Uvedené skutočnosti už nemohol vyvrátiť žalovaným navrhovaný dôkaz, a to znalecký posudok, ktorým by mali byť preverené závery odborného stanoviska, to v prvom rade, a v druhom rade je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie legitímne využil inštitút sudcovskej koncentrácie konania, keď návrh na vykonanie predmetného dôkazu nebol zo strany žalovaného uplatnený včas. Odkedy uvedené skutočnosti v konaní vyplynuli, a to na pojednávaní dňa 12.07.2021, podal žalovaný návrh na vykonanie uvedeného dôkazu na pojednávaní až dňa 20.09.2021. Takýto návrh už mohol podať omnoho skôr, či už na samotnom pojednávaní alebo v čase, keď zaujímal písomné stanovisko žalovaný k Odbornému vyjadreniu č. 16/2020, a to konkrétne dňa 20.08.2021. Avšak ani vo svojom zaujatom stanovisku, ani na predchádzajúcom pojednávaní žalovaný takýto návrh na vykonanie dôkazného prostriedku v podobe vypracovania znaleckého posudku nepodal. Na základe vyššie uvedeného nemožno vzhliadnuť nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie pri zamietnutí návrhov na dokazovanie, ktoré aj v rámci voľného hodnotenia dôkazov vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne zdôvodnil okrem iného aj koncentráciou konania a hospodárnosťou konania, konkrétne v ods. č. 37 svojho rozhodnutia. Z uvedeného dôovdu nemohlo zároveň ani dôjsť k takému postupu, ktorý by znemožnil strane žalovaného aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rovnako týmto postupom súdu prvej inštancie nedošlo ani k situácii, že by tento nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keďže tieto toho času už zistené boli, a to jednak na základe zákazkových listov a taktiež na základe Odborného vyjadrenia č. 16/2020.

22. V zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a) odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky. K druhej odvolacej námietke ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (podmienka konania na strane sporových strán) odvolací súd uvádza, že nie je povinnosťou súdu prvej inštancie vo svojom rozhodnutí automaticky vyhodnocovať všetky podmienky konania s pozitívnym záverom, je procesne logické a automatické, že v prípade, že súd prvej inštancie vyhodnotí splnenie všetkých podmienok konania, ktoré umožňujú súdu rozhodnúť vo veci samej, nemusí tieto podmienky konania v pozitívnom zmysle vo svojom odôvodnení rozhodnutia rozoberať. Podmienkami konania sa v zásade súdy prvej inštancie zaoberajú iba v prípadoch, ak dôjde k nenaplneniu konkrétnej podmienky konania a túto skutočnosť následne aj zdôvodňujú. Z tohto dôvodu sú aj logické závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazoval samotná žalobca, a to pod sp. zn. a . Možno tu konštatovať, že žalobca sa podanou žalobou domáha nároku na vrátenie zmluvného plnenia, ktoré na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy poskytoval samotnému žalovanému. Keďže, tak ako súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, vyhodnotil odstúpenie od ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy ako platné, správne žalobca vyvodzuje z tejto právnej skutočnosti ním uplatnený nárok na vrátenie plnenia poskytnutého žalovanému. Je len logické, že v zmysle ust. sa v takomto prípade obnovuje pôvodný hmotnoprávny stav, teda pri platnom odstúpení od zmluvy tak ako ho vykonal samotný žalobca sa obnovuje pôvodné vlastnícke právo žalovaného k motorovému vozidlu. Z tohto dôvodu právny záver konštatovaný v odôvodnení odvolania samotným žalovaným, že pôvodný leasingový zmluvný vzťah ukončený na základe žiadosti nie je možné konvalidovať ani novým úverovým vzťahom a ani spätným leasingom s pánom G., hodnotí odvolací súd ako právne nesprávny. Je síce pravdou, že došlo k predčasnému ukončeniu leasingu zo strany ČSOB Leasing leasingovému nájomcovi, avšak ČSOB Leasing ako žalobca sa následne

dohodol s leasingovým nájomcom na poskytnutí úveru a na zabezpečovacom prevode k predmetnému motorovému vozidlu. To znamená, že v zmysle zabezpečovacieho prevodu práva sa stala vlastníkom tohto motorového vozidla naďalej spoločnosť ČSOB Leasing. Ako však už vyššie odvolací súd poukázal, táto skutočnosť nie je pre rozhodnutie daného sporu smerodajná, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca odstúpil od pôvodne ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Daným dňom je aj podľa názoru odvolacieho súdu vlastníkom predmetného motorového vozidla opäť samotný žalovaný.

23. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , pričom odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).