Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-18-2021.pdf
PDF · 81.35 KB
Case nature
Subarea
48Ek/18/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: LKQ SK s. r. o., IČO: 31 596 061, so sídlom Stará Vajnorská 15, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, zast. Právny dom - advokáti, s.r.o., IČO: 36 857 793, so sídlom Dlhá 2, 974 05 Banská Bystrica proti povinnému: A.T.S. servis s.r.o., IČO: 45 416 753, so sídlom Hradište 184, 958 54 Hradište, o vymoženie 2 018,44 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mária Krasňanová, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, sp. zn. 91EX 9/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/18/2021 zo dňa 27. 09. 2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/18/2021 zo dňa 27. 09. 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22. 12. 2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2 018,44 Eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: OS 103/2013 zo dňa 27. 02. 2014, ktorý vydal Obchodný súd, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o.. (ďalej len „Exekučný titul“).
Súd uznesením sp. zn. 48Ek/18/2021 zo dňa 27. 09. 2021 exekúciu v časti úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5 084,09 Eur od 14. 08. 2012 do 01. 08. 2012 podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „ Exekučný poriadok“) zastavil (výrok I.), vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok II.), zaviazal povinného nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 67,81 Eur (výrok III.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že povinný sa domáhal zastavenia exekúcie na základe tvrdenia, že súčasný konateľ povinného nebol informovaný o vydaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Súd uviedol, že mu bol predložený dňa 22. 12. 2020 návrh na vykonanie exekúcie, ktorého prílohou bol exekučný titul, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý je právoplatný a vykonateľný. Pokiaľ súčasný konateľ nebol informovaný, tak správa aktív a pasív, teda aj dlhov spoločnosti patrí do pôsobnosti spoločnosti a konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, teda samotná nevedomosť konateľa spoločnosti o dlhoch spoločnosti, nie je ospravedlniteľným dôvodom, na základe ktorého by malo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Pokiaľ povinný uviedol, že oprávnený vyčkával s podaním návrhu na vykonanie exekúcie od roku 2014, súd k tomuto uviedol, že toto tvrdenie sa preukázateľne nezakladá na pravde, keďže zo spisu a doložených príloh ma súd za preukázané, že 22. 12. 2020 došlo k podaniu opätovného návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a teda oprávnený využil svoje zákonné oprávnenie na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Súd uviedol, že predtým prebiehajúce exekučné konanie prebiehalo už od roku 2014, kedy bolo dňa 02. 06. 2014 doručené poverenie na vykonanie exekúcie
vydané Okresným súdom Partizánske poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Deákovi, so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý exekúciu viedol pod sp. zn. EX XXXX/XXXX. Teda exekúcia je vedená od roku 2014. Pokiaľ povinný uviedol, že ho oprávnený neinformoval, že existuje exekučný titul proti povinnému súd uviedol, že správa aj pohľadávok patrí do pôsobnosti každej spoločnosti a je záujmom takéhoto subjektu, aby mala vedomosť o stave hospodárenia spoločnosti. Oprávnený nemá povinnosť informovať povinného o existencii exekučného titulu. Rozhodcovský súd vyzval výzvou zo dňa 31. 10. 2013 žalovaného (povinného) na zaslanie žalobnej odpovede a zároveň mu doručil žalobu s prílohami. Zásielka súdu bola žalovanému doručená 05. 11. 2013 (povinný ako spoločnosť musela mať vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní a následne o vydaní exekučného titulu). Súd doplnil, že exekúcia sa viedla a vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu a súd nevidel dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu nevedomosti povinného o exekučnom titule, keďže exekučné konanie prebiehalo od roku 2014. Súd nevzhliadol žiadny dôvod na základe, ktorého by mala byť exekúcia v celosti podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku zastavená a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti zamietol (výrok II.). Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na negatívny výpočet úrokov, s ktorým nesúhlasil. Opätovným preskúmaním exekučného titulu súd vzhliadol dôvod, pre ktorý musí byť exekúcia v časti zastavená, a to konkrétne v časti úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5 084,09 Eur od 14. 08. 2012 do 01. 08. 2012. V tomto prípade je úrok z omeškania vyčíslený negatívne, a teda v tejto časti materiálne nevykonateľný, keďže nie je možné vyčísliť takýto úrok z omeškania. Teda súd v tejto časti exekúciu aj z úradnej povinnosti zastavil z dôvodu podľa ust. 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (výrok I.). O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 199d ods. 1, § 199e, Exekučného poriadku, 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj „vyhláška“) a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania spojených so zastupovaním oprávneného v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (výrok III.).
Proti uzneseniu sp. zn. 48Ek/18/2021 zo dňa 27. 09. 2021 podal povinný sťažnosť, v ktorej uviedol, že dňa 27. 09. 2021 mu bolo doručené uznesenie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný namietol, že nebol správne posúdený skutkový stav veci. O celej pohľadávke sa dozvedel nový konateľ povinného až na základe upovedomenia po začatí exekúcie. Následne oslovil súdneho exekútora so zámerom vyriešiť situácia, avšak žiadna relevantná komunikácia nebola. Následne požiadal o vyriešenie situácie oprávneného. Na celú situáciu do dnešného dňa nereagoval žiadnou odpoveďou ani exekútor, ani oprávnený. U oprávneného sa jedná o účelové konanie, aby získal väčšiu sumu na základe úrokov z omeškania. Povinný dlh neuznal a žiadal, aby súd opätovne prehodnotil zamietnutie exekúcie v celom rozsahu a zrušil poverenie na výkon exekúcie.
Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti zamietol. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd nad rámec dodáva:
Súd, v sťažnostnom konaní konajúc sudcom, uvádza, že z obsahu podanej sťažnosti vyplýva (ako aj z logiky veci), že povinný podal sťažnosť voči výroku II. a prípadne III. napadnutého uznesenia. Sudca má za to, že vyšší súdny úradník správne vyhodnotil skutkový stav, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení CSP, príp. Exekučného poriadku, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Vyšší súdny úradník pritom opätovne posúdil návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a k nemu pripojené prílohy a v časti úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5 084,09 Eur od 14. 08. 2012 do 01. 08. 2012 exekúciu zastavil (výrok I. napadnutého uznesenia). Vyšší súdny úradník sa zároveň riadne a podrobne vysporiadal s námietkami povinného spočívajúcimi v tom, že povinný nemal mať vedomosť o pohľadávke oprávneného. Vyšší súdny úradník okrem iného správne konštatoval, že konatelia spoločnosti sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, teda samotná nevedomosť konateľa spoločnosti o dlhoch spoločnosti a pohľadávke oprávneného, nie je zákonným dôvodom, na základe ktorého by mala byť exekúcia zastavená. Súd zároveň uvádza, že vyšší súdny úradník potom správne zaviazal povinného na náhradu trov konania oprávneného (ako účastníka v konaní úspešného), ktorých výška bola vypočítaná v súlade s vyhláškou. Súd pre úplnosť dodáva, že trovy konania vo výške 67,81 Eur, ktoré boli oprávnenému priznané napadnutým rozhodnutím (výrok III. uznesenia sp. zn. 48Ek/18/2021 zo dňa 27. 09. 2021), budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
S poukazom na uvedené má súd konajúci sudcom za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci vo zvyšnej časti zamietol návrh povinného na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade so zákonom, súd sa nemohol stotožniť s názormi povinného uvádzanými v sťažnosti. Súd dopĺňa, že povinný nepreukázal existenciu takých okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a mali by za následok zánik vymáhaného nároku, alebo že by bol exekučný titul zrušený, alebo že by tu boli také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a teda povinný nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie. S poukazom na uvedené má súd za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/18/2021 zo dňa 27. 09. 2021 ako nedôvodnú zamietol.
O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli účastníkmi konania uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).