Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-46-2019.pdf
PDF · 273.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/46/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcu: PNEUBEL, s.r.o. so sídlom Belá nad Cirochou, Osloboditeľov 980/103, IČO: 43 864 341, právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom v Košiciach, Gelnická 33, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 05.08.2019 číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe všeobecnej správnej žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.09.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.08.2019 č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov (správca dane) zo dňa 17.12.2018 č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil rozdiel v sume 39 105,71 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 35 921,34 eur a vyrubil daň v sume 3 184,37 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2013 daňovému subjektu PNEUBEL, s.r.o., Belá nad Cirochou, Osloboditeľov 980/103 (daňový subjekt, žalobca).
2. Žalobca v žalobe poukázal na to, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Wam, s.r.o. za dodanie pneumatík. Žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), nakoľko bolo preukázané, že deklarovanému dodávateľovi Wam, s.r.o. daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH nevznikla. Spoločnosť Wam, s.r.o. je nekontaktným daňovým subjektom; posledné daňové priznanie k DPH bolo podané za november 2013. V uvedenom zdaňovacom období táto spoločnosť nevykonávala ekonomickú činnosť, pretože v daňovom priznaní deklarovala nulové hodnoty, čo znamená, že daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby jej nevznikla. Ak dodávateľ Wam, s.r.o. nedeklaruje prijatie tovarov od subdodávateľov, tak tieto tovary nemohol dodať žalobcovi. Správcovi dane sa nepodarilo vypočuť V. I., M. N., J. Z. a J. U.. Zamestnanec spoločnosti PNEUBEL,
s.r.o. G. Z., uviedol, že počul o spoločnosti Wam, s.r.o., komunikoval telefonicky alebo mailom s pánom S. (J. Z.), preberal tovar od uvedenej spoločnosti, a to od vodiča prepravcu, ktorému potvrdil CMR doklad.
3. Ďalej žalobca uviedol, že správca dane k faktúre č. X poukazuje na výsledky medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“) u českého odosielateľa PNEU SERVIS INTERNACIONÁL, spol. s r.o. (ďalej len „PSI, s.r.o.“). Uvádza, že na CMR doklade je odosielateľom PSI, s. r. o., prepravcom je Auto-Motor S.K, s.r.o., príjemcom tovaru Wam, s. r. o. a miesto vykládky tovaru je mesto Debice v Poľsku. Výpoveď R. I., ktorý potvrdil prepravu nepreukázala, že tovar dodaný dodávateľom PSI, s.r.o. pre Wam, s. r. o., je tovarom, ktorý mal byť dodaný žalobcovi, nakoľko tovar od spoločnosti PSI, s. r. o. bol prepravovaný až 29. 04. 2013. Správca dane k faktúre č. XX uvádza, že na CMR doklade je odosielateľom HANDLOPEX, prepravcom je Spiš Trans Špedit, s.r.o, príjemcom tovaru je Centima, a.s. so sídlom v Prahe a miesto vykládky Belá nad Cirochou. Prepravný doklad, ktorý žalobca predkladal ako dôkaz o dodaní tovaru spoločnosťou Wam, s.r.o. nie je dôkazom, pretože faktúra č. XX od spoločnosti Wam, s.r.o. je s dátumom dodania tovaru už dňa 25.04.2013, pričom uvedený prepravný doklad je až zo dňa 29.04.2013 a je pre prijímateľa Centima, a.s..
4. K preverovaniu platieb správca dane uvádza, že platby boli realizované prevodom z účtu spoločnosti PNEUBEL, s. r. o. na účet spoločnosti Wam, s.r.o. a zápočtom. Majiteľkou účtu bola J. U. a disponentom V. I., ktorých sa nepodarilo vypočuť.
5. Proti rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX žalobca podal odvolanie. Žalobca poukazoval na to, že správca dane nespochybňuje existenciu tovaru a nespochybňuje ani to, že tovar bol prepravený odberateľovi PNEUBEL, s.r.o. a bolo potrebné objasniť, či v tovare prepravovanom od spoločností HANDLOPEX a PSI, s.r.o. išlo o tovar, ktorý bol dodaný žalobcovi spoločnosťou Wam, s.r.o.
6. Žalobca namietal, že všetci prepravcovia, potvrdili prepravu tovaru od dodávateľa Wam, s.r.o. z Poľska alebo z Českej republiky pre žalobcu. Záver správcu dane, že títo prepravcovia prepravovali úplne identický tovar neznámych dodávateľov, ktorým ani prepravu nefakturovali a ktorí, na rozdiel od spoločnosti Wam, s.r.o. za dodanie tovaru nevyhotovili faktúry a nepožadovali ani platby, popiera pravidlá formálnej a právnej logiky. Aj keď CMR doklady vykazujú určité nezrovnalosti s faktúrami, platbami a prepravou, tieto zistenia, popri iných zisteniach nepredstavujú dôkazy, ktoré môžu viesť k záveru, že prepravovaný tovar nie je tovarom, ktorý bol predaný dodávateľom Wam, s.r.o. žalobcovi.
7. Žalobca k faktúre č. X uvádza, že išlo o 200 kusov pneumatík, ktoré obratom predal spoločnosti Globe Tyre so sídlom Debica v Poľsku, čoho dôkazom je trasa prepravy tovaru z Českej republiky cez Humenné do Poľska a prijatá platba.
8. Žalobca k faktúre č. XX uvádza, že išlo o 241 kusov pneumatík, 42 kusov bolo ponechaných na sklade žalobcu v Belej nad Cirochou a 199 kusov bolo hneď predaných do Nemecka. Aj na túto faktúru nadväzuje platba. Správca dane preveroval platby, no z rozhodnutia nie je zrejmé, ako zhodnotil to, že všetky platby boli poukázané na účet dodávateľa Wam, s.r.o. a to, že majiteľkou účtu bola J. U. a disponentom V. I.. Išlo teda o osoby, ktoré žalobca označil, ako osoby, ktoré zastupovali spoločnosť Wam, s.r.o..
9. Žalobca poukazoval na to, že na faktúry dodávateľa Wam, s.r.o. nadväzuje skladová evidencia, faktúry pre odberateľov a medzi účtovnými prípadmi existuje vecná, časová a finančná súvislosť, čo predstavuje dôkaz vysokej hodnoty závažnosti nielen o tom, že tovar reálne existoval, ale aj o tom, že tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Súčasťou dôkazov k jednotlivým faktúram boli aj objednávky vo forme mailovej komunikácie. Faktúry, listinné dôkazy a iné dôkazy boli súčasťou uceleného logicky previazaného reťazca dôkazov, nebol dôvod pochybovať o ich správnosti a hodnovernosti.
10. Žalobca poukazoval na to, že je v rozpore s logikou, aby dodávateľ Wam, s.r.o., ktorý podľa správcu dane tovar reálne nedodal, na neexistujúci tovar vystavoval dobropisy a preplatky poukazoval na účet žalobcu. Žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011 z ktorého vyplýva, že za daného stavu pri existencii plnenia daňový subjekt takto preukazuje nielen materiálnu existenciu tovaru ale aj osobu dodávateľa.
11. Žalobca poukazoval na to, že už počas kontroly navrhoval vypočuť svedkov J. Z., M. N., V. I., čo správca dane odmietol. Počas kontrol za rok 2014, v roku 2015, resp. 2016 bol vypočutý aj J. Z., ktorý uviedol, že pneumatiky zabezpečoval pre žalobcu. Ak správca dane tvrdí, že k dodaniu tovaru dodávateľom Wam, s.r.o. nedošlo, potom v obchodnom vzťahu medzi dodávateľom Wam, s.r.o. a žalobcom tovar neexistoval a žalobca bol vedomým účastníkom daňového podvodu. To pre správcu dane v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ znamenalo, že mal jednoznačne preukázať, že tovar v uvedenom obchodnom vzťahu neexistoval, čím by súčasne dokázal, že žalobca sa svojim konaním vedome podieľal na podvode.
12. Žalobca namietal, že preukázaným kontrolným zistením v spojení s inými dôkazmi je len to, že spoločnosť Wam, s.r.o. v daňových priznaniach deklarovala nulové hodnoty a nie to, že nevykonávala ekonomickú činnosť.
13. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.08.2019 predmetné prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Žalovaný až po str. 12 popisuje priebeh konania, cituje právne predpisy podľa ktorých postupoval a svoj právny záver uvádza na str. 12 až 15 rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v zásadných bodoch ide o prepis odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.
14. Žalovaný rovnako ako správca dane uvádza, že dodávateľ Wam, s.r.o. podal nulové daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, čím teda deklaroval, že nevykonáva ekonomickú činnosť a reprodukuje údaje uvedené na CMR dokladoch k faktúram č. X a č. XX. Žalobca síce označil osoby zainteresované v tomto obchodnom vzťahu (J. Z., M. N., V. I.), avšak bez priameho dôkazu. Odosielateľom tovaru je poľská spoločnosť HANDLOPEX a česká spoločnosť PSI, s.r.o. z čoho logicky vyplýva, že ak poľská a česká spoločnosť nedodala pneumatiky spoločnosti Wam, s.r.o., táto ich nemohla dodať žalobcovi. Poľská finančná správa uvádza, že spoločnosť HANDLOPEX dodávala pneumatiky priamo žalobcovi, so spoločnosťou Wam s.r.o. v roku 2013 neobchodovala, pneumatiky objednávali zamestnanci žalobcu a boli prepravované z Poľska do skladu žalobcu v Belej nad Cirochou. Bolo preukázané, že nedošlo k obchodným transakciám deklarovaným faktúrami a spoločnosť Wam, s.r.o. len vystavila faktúry. Žalobca uviedol, že na spoločnosť Wam, s.r.o. sa nakontaktoval prostredníctvom M. N., obchodného zástupcu poľskej spoločnosti HANDLOPEX. Žalovaný chce týmto poukázať, za akým účelom potreboval žalobca nadviazať obchodný kontakt so spoločnosťou Wam, s.r.o., keď nakupoval pneumatiky priamo od poľskej spoločnosti.
15. K rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/l/2011 žalovaný argumentoval, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane, musí byť schopný jednoznačne preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, čo sa stalo aj v danom prípade (sám žalobca priznáva aj nezrovnalosti v CMR dokladoch), nemôže byť nárok na odpočítanie dane uznaný ako oprávnený. V súvislosti s platbami, ktoré majú časovú a vecnú súvislosť s faktúrami od dodávateľa Wam, s.r.o. žalovaný poukázal aj v tomto prípade na odpoveď poľskej finančnej správy, kde je uvedené, že za tovar platil žalobca priamo poľskej spoločnosti, a to buď bankovým prevodom, hotovosťou v pokladni spoločnosti HANDLOPEX alebo hotovosťou u vodiča. Správca dane vykonal úkony smerujúce k vypočutiu svedkov, zásielky sa vrátili s poznámkou „adresát je neznámy“. Správca dane nie je povinný obstarávať vlastnou činnosťou dôkazy týkajúce sa skutočností, ktoré tvrdí žalobca. Dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku bolo na žalobcovi a bolo jeho právom a povinnosťou označiť a predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukázal, preto nemôže byť nárok na odpočítanie dane uznaný ako oprávnený. Žalovaný uvádza, že ani správca dane ani odvolací orgán nesubsumoval daný prípad pod pojem daňový podvod, a preto námietky žalobcu týkajúce sa daňového podvodu sú neopodstatnené.
16. Žalobca v bode II. žaloby skonštatoval, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 05.08.2019 nemá oporu v zákone a uvedeným rozhodnutím žalovaného boli porušené práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Zdôraznil, že podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní. Ustanovenia § 63 ods. 2 v nadväznosti na ods. 5 Daňového poriadku je potrebné vykladať a uplatňovať tak, že v rozhodnutí sa musia uviesť dostatočné a jednoznačné dôvody, na základe ktorých je rozhodnutie založené. Z uvedeného dôvodu skutkové okolnosti a právne posúdenie veci musia byť správne naformulované, nielen čo sa týka porušenia ustanovení zákona, ale aj ich pomenovania. To znamená, že v rozhodnutí musí byť uvedený skutočný opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti. Žalovaný argumentoval, že ani správca dane ani odvolací orgán nesubsumoval daný prípad pod pojem daňový podvod, a preto námietky žalobcu týkajúce sa daňového podvodu sú neopodstatnené. Žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/84/2016 zo dňa 12.12.2017 v ktorom súd uvádza (bod 50), že ak majú daňové orgány za preukázané, že išlo o fiktívne obchody, uskutočnené iba „na papieri“, potom je na nich, aby nepriznali odpočítanie dane na vstupe s objasnením mechanizmu podvodného konania. Ak žalovaný tvrdí, že bolo jednoznačne preukázané, že nedošlo k obchodným transakciám deklarovaným faktúrami a spoločnosť Wam, s.r.o. len vystavila faktúry, potom sa nemôže vyhnúť pojmu daňový podvod a z takto správne pomenovaného skutkového stavu v odôvodnení rozhodnutia mal so všetkými dôsledkami aj vychádzať. Správca dane a žalovaný vec po právnej stránke posúdili nesprávne a účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania, pretože daňového podvodu sa dopustila spoločnosť Wam, s.r.o., ktorá fakturovanú daň z dodávok tovaru pre žalobcu neodviedla a táto daň je od spoločnosti Wam, s.r.o. nevymožiteľná.
18. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/84/2016 ďalej vyplýva (bod 41), že v prípade preukazovania účasti daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) ako dôvodu k nepriznaniu odpočítania dane z uskutočnených zdaniteľných obchodov je dôkazné bremeno len na správcovi dane. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (Napr. rozsudok vo veci C-354/09 Optigen Ltd, vo veci C-439/04 Kittel a množstvo iných) vyplýva, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Tejto povinnosti sa žalovaný nemôže zbaviť účelovým a nekompetentným tvrdením, že ani správca dane ani odvolací orgán nesubsumoval daný prípad pod pojem daňový podvod. Žalobca poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 (bod 27), kde súd uvádza, že v súvislosti s posudzovaním oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov na vstupe sa ako jeden z kľúčových problémov od počiatku javí otázka rozloženia dôkazného bremena, teda posúdenie, ktoré skutočnosti významné pre správne posúdenie práva uplatneného daňovým subjektom preukazuje daňový subjekt, a kedy naopak dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane. Túto otázku si musí správca dane vyriešiť už pri prvých skutkových zisteniach, ktoré naznačujú, akú právnu daňovú normu pre posúdenie oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH z preverovaných zdaniteľných obchodov chce správca dane ďalej uplatniť. Za daného stavu bolo výlučne jeho dôkazným bremenom jednoznačne preukázať, že v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom Wam, s.r.o. tovar neexistoval, išlo o fiktívne plnenie, čo by súčasne preukazovalo, že žalobca sa vedome zúčastnil na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Správca dane neuniesol svoje dôkazné bremeno, jeho rozhodnutie je založené len na tvrdeniach a nie na dôkazoch, ktoré by jednoznačne preukazovali, že v uvedenom obchodnom vzťahu tovar neexistoval a žalobca sa úmyselne podieľal na daňovom podvode. Správca dane rozloženie dôkazného bremena nesprávne právne posúdil.
19. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Okrem toho, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože v ňom absentuje skutočný opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti je nepreskúmateľné aj z dôvodu, že žalovaný nepostupoval podľa ustanovenia § 74 ods. 2 prvá veta Daňového poriadku a napadnuté rozhodnutie nepreskúmal v rozsahu požadovanom v odvolaní. V zásadných bodoch sa obmedzil iba na prepis prvostupňového rozhodnutia a so zásadnými námietkami žalobcu sa nevysporiadal vôbec alebo sa s nimi vysporiadal len formálne. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že je v rozpore s logikou, aby dodávateľ, ktorý podľa správcu dane tovar reálne nedodal, na neexistujúci tovar vystavoval dobropisy a preplatky poukazoval na účet žalobcu. Žalobca namietal, že je v rozpore s logikou, aby prepravcovia prepravovali úplne identický tovar z Poľska alebo z Českej republiky pre neznámych dodávateľov, ktorým ani prepravu nefakturovali a ktorí, na rozdiel od spoločnosti Wam, s.r.o. za dodanie tovaru nevyhotovili faktúry a nepožadovali ani platby. Žalobca namietal, že ak spoločnosť Wam, s.r.o. v daňových priznaniach deklarovala nulové hodnoty, potom preukázaným kontrolným zistením v spojení s inými dôkazmi je len to, že spoločnosť Wam, s.r.o.
v daňových priznaniach za uvedené zdaňovacie obdobia deklarovala nulové hodnoty a nie to, že ekonomickú činnosť nevykonávala. Žalobca namietal, že z rozhodnutia nie je zrejmé, ako správca dane zhodnotil, že všetky platby boli poukázané na účet dodávateľa Wam, s. r. o. a to, že majiteľkou účtu bola J. U. a disponentom V. I.. Išlo teda o osoby, ktoré žalobca označil, ako osoby, ktoré zastupovali spoločnosť Wam, s. r. o. Žalobca poukazoval na to, že počas kontroly za rok 2014, v roku 2015, resp. 2016 bol vypočutý aj J. Z., ktorý uviedol, že pneumatiky zabezpečoval na podnet konateľa žalobcu. Tieto zásadné námietky žalovaný v rozpore s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku nechal bez povšimnutia a nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní.
20. Žalobca k faktúre č. X uvádza, že išlo o 200 kusov pneumatík, ktoré obratom predal spoločnosti Globe Tyre so sídlom Debica v Poľsku, čoho dôkazom je trasa prepravy tovaru z Českej republiky cez Humenné do Poľska a prijatá platba. Žalobca k faktúre č. XX uvádzal, že išlo o 241 kusov pneumatík, 42 kusov bolo ponechaných na sklade žalobcu v Belej nad Cirochou a 199 kusov bolo hneď predaných do Nemecka a na faktúru nadväzuje platba. Žalovaný sa s uvedenými námietkami vysporiadal len prepisom zistenia správcu dane. Žalobca poukazoval na to, že na faktúry od dodávateľa Wam, s.r.o. nadväzuje skladová evidencia, faktúry pre odberateľov a medzi účtovnými prípadmi existuje vecná, časová a finančná súvislosť a nebol dôvod pochybovať o ich hodnovernosti. Uvedené predstavuje dôkaz vysokej hodnoty závažnosti nielen o tom, že tovar reálne existoval, ale aj o tom, že tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Žalovaný sa s uvedenou námietkou vysporiadal len formálnym konštatovaním, že dôležitosť faktúry nespočíva len v jej formálno-právnej deklarácii, ale hlavne v tom, že musí odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. Takýto doklad je dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom, čo v danom prípade preukázané nebolo. Žalovaný k vypočutiu svedkov označených žalovaným uviedol, že správca dane nebol povinný obstarávať dôkazy k tvrdeniam žalobcu, a bolo právom a povinnosťou žalobcu označiť a predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Žalovaný opomenul, že žalobca už počas kontroly navrhoval vypočuť svedkov J. Z., M. N., V. I., čo správca dane odmietol.
21. Žalobca dáva do pozornosti súdu, že žalobca v jednom odvolaní zo dňa 26.02.2019 napadol 5 prvostupňových rozhodnutí správcu dane, pretože sa jednalo o skutkovo aj právne identické veci. Vo všetkých prípadoch správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Wam, s.r.o., ktorý tieto pneumatiky nakupoval od dodávateľov HANDLOPEX alebo PSI, s.r.o.. Žalovaný potvrdil rozhodnutia správcu dane za február a apríl 2013 a rozhodnutia za máj, júl, august a september 2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zrušenie uvedených rozhodnutí žalovaný odôvodnil tým, že v daných prípadoch ide o tzv. reťazový obchod, ktorý je potrebné vyhodnotiť v súlade s eurokonformným výkladom reťazového obchodu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v týchto prípadoch nespochybnil ani tovar, a ani osobu dodávateľa Wam, s.r.o.. Z ustanovenia § 2 ods. 9 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Princíp právnej istoty, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu, je okrem iného požiadavka, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Rozhodnutie žalovaného je aj z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a diskriminačné, pretože rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom tento postup nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správca dane, napriek návrhu žalobcu počas daňovej kontroly vypočuť svedkov J. Z., M. N., V. I. odmietol, čím sa svojim nekompetentným postupom zbavil možnosti riadne zistiť skutkový stav.
22. Žalobcovi nemožno vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno, keď sám správca dane konanie zaťažil závažnými vadami. Z rozhodnutia je zrejmé, že pre prijatie právneho záveru vo veci samej sú rozhodujúce zistenia správcu dane v rámci MVI u poľského dodávateľa HANDLOPEX a českého dodávateľa PSI, s.r.o.. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 30/2018 zo dňa 30.01.2019 v ktorom sa uvádza, že proces získavania informácií prostredníctvom MVI sa v zásade realizuje bez akejkoľvek možnosti participácie daňového subjektu na týchto postupoch, čo môže kolidovať so základnými zásadami daňového konania, najmä zásadou zákonnosti, zásadou úzkej súčinnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Požiadavka garancie objektivity dokazovania v daňovom konaní je nevyhnutná v záujme naplnenia zákonnosti rozhodnutia správcu dane ako jeho výsledku. Za situácie, keď daňový subjekt žiadnym spôsobom nemá možnosť aktívne spolupôsobiť na tomto procese a skutočnosti získané z MVI nemajú oporu v iných, zákonne vykonaných dôkazoch, je sporné, či takéto informácie môžu byť zákonným podkladom rozhodnutia správcu dane.
23. Konateľ žalobcu uviedol, že na spoločnosť Wam, s.r.o. sa nakontaktoval prostredníctvom M. N., obchodného zástupcu poľskej spoločnosti HANDLOPEX. Žalovaný chce týmto poukázať, za akým účelom potreboval žalobca nadviazať obchodný kontakt so spoločnosťou Wam, s.r.o., keď nakupoval pneumatiky priamo od poľskej spoločnosti. Aj keď to žalovaný výslovne neuvádza z uvedeného vyplýva, že žalobca tovar nenakúpil od dodávateľa Wam, s.r.o., ale dodávateľom bola spoločnosť HANDLOPEX. Žalobca uvádza, že už počas prvej kontroly zamestnancom správcu dane vysvetlil dôvod nákupu tovaru od dodávateľa Wam, s.r.o.. Potreba nadviazať kontakt so spoločnosťou Wam, s.r.o. nastala v roku 2012 kedy spoločnosť HANDLOPEX odmietla ďalej poskytovať pre žalobcu na určitý druh pneumatík cenové zľavy. Keďže na niektoré druhy pneumatík spoločnosť HANDLOPEX naďalej poskytovala zľavy, žalobca s ňou aj naďalej obchodoval. Pneumatiky, ktoré žalobca začal nakupovať od dodávateľa Wam, s.r.o. boli druhovo odlišné od pneumatík nakupovaných od dodávateľa HANDLOPEX. Žalobca poukazoval na to, že na faktúry dodávateľa Wam, s.r.o. vo všetkých zdaňovacích obdobiach, kedy došlo k dodaniu tovaru nadväzuje skladová evidencia, faktúry pre odberateľov a medzi účtovnými prípadmi existuje vecná, časová a finančná súvislosť. Obdobne to platí aj o faktúrach a tovare od dodávateľa HANDLOPEX. Uvedené vyplývalo z listinných dôkazov, ktoré mal k dispozícií správca dane. Žalobca v spoločnosti HANDLOPEX nikdy neobjednával pneumatiky, ktoré boli predmetom dodávok od dodávateľa Wam, s.r.o., ale len pneumatiky, ktoré dodala spoločnosť HANDLOPEX.
24. K CMR dokladu k faktúre č. XX žalobca uvádza, že ako príjemca tovaru je uvedená spoločnosť Centima, a.s., no miesto vykládky je Belá nad Cirochou, čo znamená, že konečným odberateľom bol žalobca. Na CMR doklade je v časti 13 (pokyny odosielateľa) uvedené „plomba“, čo znamená, že takto zabezpečený tovar bol prepravovaný od spoločnosti HANDLOPEX až k žalobcovi, kde bol aj vyskladnený. Na CMR doklade je v časti 5 (pripojené doklady) uvedená špecifikácia UE XXXX/MW/ XXXXX. Ide o faktúru vyhotovenú spoločnosťou HANDLOPEX pre spoločnosť Centima, a.s. na 241 kusov pneumatík. Z faktúry č. XX od dodávateľa Wam, s.r.o. vyplýva, že ide o dodávku 241 kusov pneumatík, ktoré sa plne zhodujú s pneumatikami uvedenými na faktúre UE XXXX/MW/XXXXX. Z uvedeného je možné vyvodiť, že spoločnosť HANDLOPEX nedodala pneumatiky priamo spoločnosti Wam, s.r.o., dodala ich spoločnosti Centima, a. s. od ktorej ich nakúpila spoločnosť Wam, s.r.o. a predala ich žalobcovi. K faktúre č. 8 bola priložená výdajka zo skladu PSI, s.r.o., pre odberateľa Wam, s.r.o., z ktorej je zrejmé, že išlo o 200 kusov pneumatík, ktoré sa zhodovali s pneumatikami, ktoré žalobca obratom predal spoločnosti Globe Tyre so sídlom Debica v Poľsku. K uvedenej faktúre bola priložená aj faktúra prepravcu Auto-Motor S.K, s. r. o. za prepravu tovaru z Českého Krumlova do Poľska a faktúra žalobcu, ktorou žalobca prefakturoval náklady za prepravu spoločnosti Wam, s.r.o.. Prepravu objednal žalobca, preto prepravca spoločnosť Wam, s.r.o. nemusel poznať. Ak prepravu tovaru zabezpečoval žalobca, sumu fakturovanú prepravcom za prepravu prefakturoval spoločnosti Wam, s.r.o., čo vyplýva z faktúr a z analytickej evidencie, ktoré boli, rovnako ako aj iné doklady súvisiace s prepravou predložené správcovi dane predložené počas kontroly. Je v rozpore s logikou, aby spoločnosť Wam, s.r.o. preplácala žalobcovi faktúry za prepravu tovaru, ktoré podľa správcu dane nedodala.
25. V závere žaloby žalobca žiadal nariadiť pojednávanie. Zároveň žiadal, aby súd na pojednávaní podľa § 124 ods. 1 SSP vykonal dôkaz vypočuím svedka S. C., konateľa spoločnosti PNEUBEL, s.r.o., nakoľko jeho výsluch môže zásadným spôsobom prispieť k náležitému objasneniu veci, ako aj tým, že právne závery správnych orgánov boli založené najmä na výsledkoch MVI, z ktorých nastala potreba dať na pravú mieru obchodné kontakty s poľskou spoločnosťou HANDLOPEX.
II.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
26. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.12.2019 k správnej žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí, rozhodnutie považuje za zákonné, vydané na základe dostatočného zistenia skutkového stavu. Žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.
27. Vo vzťahu k námietke rozloženia resp. neunesenia dôkazného bremena správcom dane žalovaný zdôraznil, že správca dane prevzal na seba dôkazné bremeno, keď vykonaným dokazovaním preukázal,
že pneumatiky neboli dodané spoločnosťou Wam, s.r.o.. Správca dane neuznal odpočítanie dane na základe viacerých dôvodov a žalovaný sa s týmito závermi plne stotožňuje. Na zdôvodnenie svojich záverov žalovaný uvádza, že dodávateľ Wam s.r.o. podal za zdaňovacie obdobie február 2013 nulové daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, čím teda deklaroval, že nevykonáva ekonomickú činnosť, a teda, že mu nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby. Ďalej, na predloženom medzinárodnom nákladnom liste č. SK XXXXXXX k faktúre č. X je ako odosielateľ tovaru uvedený PNEU SERVIS INTERNACIONÁL spol. s r.o., Český Krumlov a ako príjemca Wam s.r.o. .V časti 24
- tovar prevzal- je uvedený poľský príjemca Globe Tyre, Godawski, Lachcik Sp.j., Poľsko. K faktúre č. 11 bol pripojený medzinárodný nákladný list č. SK XXXXXXX, na ktorom je ako odosielateľ uvedený HANDLOPEX, Rzeszow a ako príjemca CENTIMIA s.a., Praha - Strašnice. V časti 24 - tovar prevzal- nie je uvedený žiaden podpis, ani pečiatka. Aj prepravca Auto-Motor S.K. s.r.o. uviedol, že tovar prepravoval z Českého Krumlova a miesto vykladania bolo Debica, Poľsko. Tiež uviedol, že prepravu si objednala spoločnosť PNEUBEL, s.r.o. a spoločnosť Wam s. r. o. vôbec nepozná. V konaní bolo preukázané, že spoločnosti Wam s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru. Dôkazom toho je aj odpoveď poľskej finančnej správy, kde je uvedené, že poľská spoločnosť HANDLOPEX priamo dodávala pneumatiky spoločnosti PNEUBEL, s.r.o., a že so spoločnosťou Wam, s.r.o. uskutočnila iba jednu obchodnú transakciu v roku 2012, nie v roku 2013. V odpovedi je tiež uvedené, že tovar priamo objednávali zamestnanci spoločnosti PNEUBEL, s.r.o. z emailových adries Ján C. a Z. Z..
28. V časti II. B žaloby žalobca namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a že v ňom absentuje skutočný opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti. Žalovaný k tejto námietke argumentuje, že za nepreskúmateľné rozhodnutie pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za také vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Žalovaný je názoru, že napadnuté rozhodnutie takýmito vadami netrpí. Aj odôvodnenie rozhodnutia správcu dane aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutie, aké dôkazy boli vykonané, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného dokazovania a použitie právnych prepisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, a skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje sama osebe jeho nezákonnosť.
29. Žalobca ďalej poukázal, že medzi platbami, zálohovými faktúrami a faktúrami za nákup tovaru od dodávateľa, likvidačnými listami, započítaním pohľadávok, účtovnou a skladovou evidenciou, ako aj použitím tovaru na dodávky žalobcu je vecná, časová a cenová súvislosť. Tieto doklady sú súčasťou uceleného logicky previazaného reťazca dôkazov, preto nebol dôvod pochybovať o ich správnosti a hodnovernosti, a závery správnych orgánov, že tovar nedodal dodávateľ Wam s.r.o., ale ten istý špecifický tovar mohol dodať iný nekonkretizovaný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu, popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky. Žalovaný poukazuje, že aj v prípade, ak sú nasimulované zdaniteľné obchody, všetky doklady (faktúry ...) majú vecnú, časovú a cenovú súvislosť. Tovar je však nakúpený napr. v zahraničí za podstatne nižšie nákupné ceny a v tuzemsku sa vyhotovia faktúry za účelom odpočítania dane za podstatne vyššie ceny. Z uvedeného dôvodu nie je možné vzhľadom na zistené skutočnosti tvrdiť, že závery správnych orgánov popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, a ani, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
30. K námietke žalobcu o nevykonaní dôkazov - vypočutie svedkov J. Z., M. N., V. I., žalovaný argumentoval, že nebolo potrebné vykonať tieto dôkazy, pretože inými dôkazmi bolo totiž preukázané, že nedošlo k dodaniu tovaru od vyššie uvedeného dodávateľa Wam, s.r.o., a tieto dôkazy žalovaný považoval za dostačujúce. Taktiež nie je možné tvrdiť, že daňové orgány bezvýhradne akceptovali odpovede na MVI bez toho, aby tieto odpovede posúdili vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Žalovaný zastáva názor, že správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Toto svoje stanovisko žalovaný uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu nie je možné hovoriť o tom, že rozhodnutie je nezákonné, a ani tvrdiť, že správca dane odmietol vypočuť navrhovaných svedkov. Navyše k tomu žalovaný poukazuje, že správca dane vykonal úkony smerujúce k vypočutiu týchto svedkov. Zásielky sa vrátili s poznámkou „adresát je neznámy“. K tomu je potrebné uviesť, že správca dane nie je povinný obstarávať vlastnou činnosťou dôkazy týkajúce sa skutočností, ktoré tvrdí daňový subjekt. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, pretože v súlade s § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt je povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní. Právom a povinnosťou daňového subjektu je označovať dôkazy a predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, čo sa stalo aj v danom prípade, nemôže byť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.
31. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný právne identické veci - rozhodnutia za zdaňovacie obdobia máj, júl, august a september 2013, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že v daných prípadoch ide o tzv. reťazový obchod, ktorý je potrebné vyhodnotiť v súlade s eurokonformným výkladom reťazového obchodu. Žalobca namietal, že žalovaný v skutkovo zhodných prípadoch nerozhodol rovnako, a že rozhodnutie je z toho dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a diskriminačné, pretože rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom tento postup nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Žalovaný k tejto námietke zdôraznil, že nešlo o skutkovo zhodné prípady. V danom prípade žalobou napadnutého rozhodnutia za zdaňovacie apríl 2013 išlo o skutkový stav popísaný podrobne v rozhodnutí. Z CMR dokladov správca dane zistil, že odosielateľom tovaru je poľská spoločnosť HANDLOPEX. Ak teda daňový subjekt predložením CMR dokladu sám deklaroval, že tovar bol prepravovaný od poľského odosielateľa priamo k nemu do skladu, ale fakturačne deklaroval nákup pneumatík od slovenskej spoločnosti Wam s.r.o., bolo potrebné zistiť, či poľská spoločnosť HANDLOPEX mala obchodný vzťah so spoločnosťou Wam s. r. o., teda, či jej dodala predmetné pneumatiky. Z odpovede poľskej finančnej správy jednoznačne vyplýva, že spoločnosť HANDLOPEX nedeklarovala v roku 2013 dodanie pneumatík spoločnosti Wam s.r.o.. Z toho logicky vyplýva, že ak poľská spoločnosť nedodala pneumatiky spoločnosti Wam s.r.o., táto ich nemohla dodať daňovému subjektu PNEUBEL, s.r.o., ale išlo len o formálne vystavenie faktúry zo strany dodávateľa. Keďže uvedený dodávateľ Wam s.r.o. nedodal pneumatiky (čo deklaroval aj nulovým daňovým priznaním), nevznikla mu daňová povinnosť, a preto daňovému subjektu PNEUBEL, s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane.
32. V prípadoch rozhodnutí za zdaňovacie obdobia máj, júl, august a september 2013 bol v rozdiel v skutkovom stave taký, že daňový subjekt PNEUBEL, s.r.o. deklaroval dodanie pneumatík od dodávateľa Wam s. r. o. s tým, že tovar mal byť prepravovaný od českej spoločnosti PNEU SERVIS INTERNACIONÁL, spol. s r.o. priamo spoločnosti PNEUBEL, s.r.o.. V tomto prípade však česká finančná správa potvrdila, že spoločnosť PNEU SERVIS INTERNACIONÁL, spol. s r.o. dodala pneumatiky pre odberateľa Wam s.r.o. a česká spoločnosť WESTSTYRIA s.r.o. potvrdila adresy doručenia tovaru podľa prepravných dokladov. Správca dane v týchto prípadoch tiež preveril aj prepravu a zistil, že prepravu objednal daňový subjekt PNEUBEL, s. r. o. (dôkaz mailová komunikácia) a tiež, že tovar prevzal daňový subjekt PNEUBEL, s.r.o.. Uvedené skutočnosti deklaruje aj medzinárodný nákladný list priložený k preverovanej faktúre. V danom prípade ide o tzv. reťazový obchod, ktorý je takto určený, pretože sa na ňom zúčastňuje reťazec dodávateľov a odberateľov (traja) identifikovaných pre daň v rôznych členských štátoch. Tovar je pritom dodaný priamo prvým dodávateľom v reťazci poslednému odberateľovi. V rámci reťazového obchodu je potrebné posudzovať každý zmluvný vzťah samostatne a pre účely DPH sa každý dodávateľ v reťazci považuje za priameho dodávateľa tovaru pre najbližšieho nasledujúceho odberateľa. Iba jedno dodanie tovaru v rámci jedného zmluvného vzťahu môže byť spojené s prepravou (pohyblivá dodávka), ostatné dodávky tovaru sa uskutočňujú bez prepravy (nepohyblivá dodávka) a miestom ich dodania je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Dodávky, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe nasledujúce. Každý účastník reťazového obchodu môže previesť na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Správny postup pri uplatňovaní režimu DPH je u reťazových obchodov podmienený aplikáciou ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré definujú miesto dodania tovaru (§ 13 zákona o DPH) a miesto nadobudnutia tovaru (§ 17 zákona
o DPH). Tieto ustanovenia sú dôležité z hľadiska určenia členského štátu, v ktorom podlieha dodanie tovaru dani, príp. je oslobodené od dane. Na základe týchto skutočností žalovaný posúdil jednotlivé prípady vo veci určenia rozdielu dane z pridanej hodnoty inak, v súlade so zákonom o DPH. Tvrdenie žalobcu, že ide o skutkovo zhodné prípady, je účelové a zavádzajúce.
33. V časti II. C žaloby žalobca zopakoval námietky týkajúce sa návrhov vypočutia svedkov, s ktorými sa žalovaný vysporiadal vyššie.
34. Ďalej žalobca v žalobe popisuje dôvody nakontaktovania na M. N., obchodného zástupcu poľskej spoločnosti HANDLOPEX. Odvolací orgán trvá na svojom tvrdení v napadnutom rozhodnutí. Z odpovede poľskej finančnej správy vyplýva, že tovar v poľskej spoločnosti ešte aj objednával priamo zamestnanec Z. Z. a tiež konateľ spoločnosti PNEUBEL, s.r.o. S. C., teda nikto zo spoločnosti Wam s. r. o.. S. C. sa do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.11.2017 vyjadril, že na spoločnosť Wam s.r.o. sa nakontaktoval prostredníctvom Martina Pouznara, obchodného zástupcu poľskej spoločnosti HANDLOPEX. Žalovaný chcel týmto poukázať, za akým účelom potreboval daňový subjekt nadviazať obchodný kontakt so spoločnosťou Wam s.r.o., keď nakupoval pneumatiky priamo od poľskej spoločnosti. Tvrdenie žalobcu je v rozpore s logikou. Žalobca ďalej uviedol, že z CMR dokladu vyplýva, že spoločnosť HANDLOPEX nedodala pneumatiky priamo spoločnosti Wam s.r.o., dodala ich odberateľovi Centimia, od ktorého ich nakúpila spoločnosť Wam s.r.o., a táto ich predala žalobcovi. Žalovaný k tomu uviedol, že toto tvrdenie je v rozpore so všetkými dôkazmi. Sám žalobca predložil k spornej faktúre od dodávateľa Wam s.r.o. CMR doklad, na ktorom bolo, že tovar bol odoslaný priamo do HANDLOPEX k žalobcovi PNEUBEL, s.r.o., a preto správca dane vykonal dokazovanie týmto smerom. Žalovaný poukázal na odpoveď poľskej finančnej správy,z ktorej vyplýva, že predmetný tovar objednával priamo PNEUBEL, s. r .o.. Daňový subjekt PNEUBEL, s.r.o. aj platil priamo poľskej spoločnosti, a to buď bankovým prevodom, hotovosťou v pokladni spoločnosti HANDLOPEX alebo hotovosťou u vodiča. Poľská finančná správa nepotvrdila dodanie pneumatík poľskou spoločnosťou HANDLOPEX pre spoločnosť Wam s.r.o..
35. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane postupoval podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku a dbal na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane boli zistené čo najúplnejšie, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav a vykonal dostatočné dokazovanie. Vykonané dôkazy jednoznačne preukazujú, že dodávateľ Wam s.r.o. nedodal predmetný tovar žalobcovi, a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane.
36. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
III.
Priebeh administratívneho konania
37. Dňa 28.07.2015 správca dane začal u daňového subjektu PNEUBEL, s.r.o., Belá nad Cirochou daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2013 na základe oznámenia zo dňa 26.06.2015. Dňa 28.07.2015 sa na Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné dostavil S. I., konateľ kontrolovaného daňového subjektu, a predložil doklady potrebné k výkonu daňovej kontroly. Správca dane o tom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.07.2015. Správca dane v rámci kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2013 uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 5 zo dňa 03.04.2013, predmet fakturácie - pneumatiky, základ dane 83 708,58 eur, daň z pridanej hodnoty 16 741,71 eura, č. 8 zo dňa 22.04.2013, predmet fakturácie - pneumatiky, základ dane 48 600,00 eur, daň z pridanej hodnoty 9 720,00 eur, č. 11 zo dňa 25.04.2013, predmet fakturácie - pneumatiky, základ dane 63 222,00 eur, daň pridanej hodnoty 12 644,00 eur od dodávateľa Wam s. r. o., Tolstého 9, 811 03 Bratislava. V súvislosti s preverovaním skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane správca dane dožiadaním č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2015 požiadal Daňový úrad Bratislava, aby preveril skutočnosti týkajúce sa faktúr vystavených spoločnosťou Wam s. r. o. Dožiadaný správca dane vo svojej odpovedi č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.12.2015 uviedol, že daňový subjekt Wam s.r.o. nebolo možné kontaktovať ani na mailovej adrese, ani na telefónnom čísle, ktoré boli uvedené na faktúrach, výzva na súčinnosť v zmysle § 27 ods. 7 Daňového poriadku dňa 26.10.2015 sa vrátila správcovi dane neprevzatá. Registrácia
platiteľa dane z pridanej hodnoty bola ukončená dňa 07.01.2014, posledné podané daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty bolo za zdaňovacie obdobie november 2013.
38. Správca dane preveroval aj intrakomunitáme dodania tovaru spoločnosťou do iného členského štátu prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, preto zaslal kontrolovanému daňovému subjektu rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.01.2016, ktorým dňom nasledujúcim po doručení predmetného rozhodnutia prerušil predmetnú daňovú kontrolu u daňového subjektu PNEUBEL, s.r.o. za zdaňovacie obdobie január - december 2013 do doby, kým správcovi dane bude doručená úplná odpoveď na vyššie uvedenú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Dňom 16.05.2016 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, a o uvedenej skutočnosti správca dane zaslal kontrolovanému daňovému subjektu oznámenie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.05.2016.
39. Dňa 19.09.2016 správca dane vykonal úkon smerujúci k osobnému doručeniu písomnosti - oznámenia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.09.2016, kontrolovanému daňovému subjektu. Pri odovzdávaní predmetnej písomnosti správca dane ústne oboznámil daňový subjekt s obsahom písomnosti, a to so skutočnosťou, že dňa 23.09.2016 bude daňový subjekt PNEUBEL, s. r. o. oboznámený so zisteniami správcu dane z prebiehajúcej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január
- december 2013. Konateľ spoločnosti PNEUBEL, s.r.o. Ján C. odmietol prevziať písomnosť s tým, že on preberá písomnosti iba poštou. Správca dane ho poučil o skutočnosti, že bezdôvodne odmietnutá zásielka je doručená dňom, kedy bolo prijaté odmietnutie prevzatia zásielky, t. j. dňa 19.09.2016. S. C. zároveň uviedol, že sa dňa 23.09.2016 dostaví na ústne pojednávanie v súvislosti s oboznámením so zisteniami správcu dane. Správca dane o tom spísal úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.09.2016.
40. Dňa 26.09.2016 sa k správcovi dane dostavil Ján Skumanič vo veci oboznámenia sa so zisteniami správcu dane z kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2013. Na tomto ústnom pojednávam správca dane uviedol skutočnosti zistené pri výkone daňovej kontroly, a to, že platiteľovi PNEUBEL, s.r.o. v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach nevzniklo právo na odpočítanie dane vo výške 34 076,97 eura z faktúr od dodávateľa WESTSTYRIA s.r.o., Sliačska 10, Bratislava, vo výške 102 951,80 eur z dodávateľských faktúr od spoločnosti Wam s.r.o., Tolstého 9, Bratislava, vo výške 6 200,00 eur z faktúry č. XXXX zo dňa 18.07.2013 od dodávateľa SK Tyres Group s.r.o., Klincová 37B, Bratislava, vo výške 4 000,00 eur z faktúry od dodávateľa A STEEL s.r.o., Popradská 56/B, Košice, vo výške 7 965,00 eur z faktúry č. 131746 zo dňa 18.12.2013 od dodávateľa BEKI Design, s.r.o., Skálicová 16, Košice, vo výške 14 504,00 eur z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 14.06.2013 od dodávateľa O.P. DESIGN s.r.o., M. R. Štefánika 146, Vranov nad Topľou. K zisteniam týkajúcim sa dodávateľa Wam s.r.o. sa S. C. na tomto ústnom pojednávaní nevyjadril.
41. Správca dane o tom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX (XXXXXXXXX/ XXXX) zo dňa 26.09.2016. Dňa 05.10.2016 daňový subjekt podal vyjadrenie k zisteniam správcu dane uvedeným v zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.09.2016. Vo vyjadrení daňový subjekt uviedol, že sa nestotožňuje so závermi správcu dane, ani s procesnými úkonmi vykonanými správcom dane za účelom preverenia uskutočnených zdaniteľných obchodov. Daňový subjekt uviedol, že zo spoločnosti WESTSTYRIA s.r.o. jednal s S. Z., na ktorého ho nakontaktoval K. N., ktorých daňový subjekt navrhuje vypočuť. Ďalej daňový subjekt konštatoval, že bez vypočutia a zabezpečenia výsluchu svedka Z., ktorý je uvedený na niektorých dodacích listoch, bez vypočutia K. N. či vykonania konfrontácie, bez vypočutia C. I., ktorý je uvedený ako kontaktná osoba v mailových komunikáciách s kontrolovaným daňovým subjektom za spoločnosť Wam s.r.o., bez vypočutia zástupcu či štatutárneho orgánu spoločnosti Pneuservis International, s.r.o., Chvalšinská 168, Český Krumlov, ktorý tovar pre dodávateľa WESTSTYRIA s.r.o. vyskladnil, pre koho ho vyskladnil, kto ho mal prevziať, s kým komunikoval prepravca STEEL TRANS s.r.o., Košice, ktorému tovar tento český dodávateľ vydal, na základe čoho a pre koho bol tovar vydaný a prepravený na územie Slovenska, bez overenia a preverenia účtov, na ktoré boli daňovým subjektom poukazované platby za dodaný tovar od spoločnosti WESTSTYRIA s.r.o., Wam s. r. o., ktoré boli uvedené na faktúrach od týchto spoločností, pričom bankové účty kontrolovaný daňový subjekt správcovi dane predložil, bez vypočutia zamestnancov kontrolovaného daňového subjektu, ktorí preberajú či vydávajú tovar, ako aj bez vypočutia vodiča prepravnej spoločnosti, kto od neho tovar po vykonaní prepravy za spoločnosť PNEUBEL, s.r.o. v sklade v Humennom prevzal, a to za prítomnosti konateľa kontrolovaného daňového subjektu a s akcentom na verifikáciu všetkých
tvrdení deklarovaných daňovým subjektom k uplatnenému nároku na jeho odpočet z dodaného tovaru, je záver správcu dane predčasný. Ďalej poukázal, že tovar bol prepravovaný viacerými prepravnými spoločnosťami, ktoré sú uvedené v účtovných dokladoch, a ktoré mal správca dane k dispozícii pri výkone kontroly, preto daňový subjekt navrhuje vypočuť vodičov prepravných spoločností. Navrhol vypočuť zamestnancov kontrolovaného daňového subjektu Z. Z., X. K., S. I., K. C., S. N. a K. I. (majiteľ spoločnosti A STEEL s.r.o.). Daňový subjekt tiež uviedol, že tovar nadobudnutý od spoločnosti O.P. DESIGN, s.r.o. bol predaný odberateľovi Lips Reifenhandel (zahraničná odoslaná faktúra č. XXXXXX zo dňa 17.06.2013 na sumu 76 108,00 eur).
42. Následne správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.10.2016 (protokol), ktorý spolu s výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.10.2016 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol daňovému subjektu doručený dňa 24.10.2016.
43. Daňový subjekt podal dňa 07.11.2016 vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Uviedol, že sa nemôže stotožniť s procesnými úkonmi vykonanými správcom dane za účelom preverenia uskutočneného zdaniteľného obchodu vo vzťahu k dodávateľovi kontrolovaného daňového subjektu Wam s.r.o., a to najmä z dôvodu, že tovar - pneumatiky, ktorý mu bol fakturovaný dodávateľmi Wam s.r.o. a WESTSTYRIA s.r.o. mu bol týmito spoločnosťami aj dodaný. Skonštatoval, že správca dane nevykonal dokazovanie vo vzťahu k prepravným spoločnostiam, kto s týmito prepravnými spoločnosťami komunikoval, pre koho bol tovar vyskladnený zo skladu dodávateľa, kto objednal prepravu, kto prepravnej spoločnosti uviedol miesto nakládky a miesto vykládky tovaru. Bez preverenia týchto skutočností dokazovanie zostáva iba v rovine úvah a tvrdení bez dôkazu, táto dôkazná núdza nemôže byť pripisovaná na ťarchu daňového subjektu, nemôže byť prijatý záver správcu dane, že daňový subjekt neuviedol a nepredložil žiadne dôkazy, pretože jeho dôkazné bremeno nemôže byť bezbrehé. Argumentoval, že disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami, cenou dodaných služieb, nárok na odpočet nemôže byť preto dotknutý nekomunikatívnosťou osôb v postavení štatutárnych orgánov, že takto vykonané dokazovanie javí známky administratívneho dokazovania, čo vyplýva z konštatovania správcu dane, ktorý uviedol, že daňové subjekty v postavení dodávateľov, ktorí vystavili a dodali tovar, a ktorí podľa prijatého záveru správcu dane tovar nemohli dodať, pretože u nich nebol zistený vznik daňovej povinnosti, k čomu správca dane dospel na základe dožiadania miestne príslušného správcu dane, čo však ešte neznamená, že tieto spoločnosti mali vykázať vznik daňovej povinnosti, bez vypočutia konateľov prepravných spoločností, vodičov motorových vozidiel, ktorí vykonali prepravu tovaru vozidlami, ktorých evidenčné čísla sú uvedené na medzinárodných prepravných listoch, bez zistenia kto bol oprávnený nakladať s účtom spoločnosti, na ktoré boli daňovým subjektom poukazované platby za prijatý tovar. Daňový subjekt k zdaňovaciemu obdobiu december 2013, kde bol uplatnený nárok na odpočítanie dane z reklamných predmetov, trval na vypočutí svojich zamestnancov, mená ktorých správcovi dane už uviedol.
44. Pripomienky a dôkazy predložené daňovým subjektom spolu s vyjadrením správcu dane boli prerokované pri ústnom pojednávaní dňa 28.12.2016, z čoho bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX. Konateľ daňového subjektu S. C. sa vyjadril, že k stanovisku správcu dane sa vyjadrí písomne do 14 dní. Vzhľadom na skutočnosť, že daňový subjekt nepredložil písomné vyjadrenie, správca dane dňa 08.02.2017 na ústnom pojednávaní oboznámil kontrolovaný daňový subjekt, že ukončuje vyrubovacie konanie, pretože daňový subjekt nepredložil v lehote stanovenej na ústnom pojednávaní dňa 29.12.2016 žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistenia správcu dane uvedené v protokole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.10.2016. Zároveň správca dane na tomto ústnom pojednávaní poskytol daňovému subjektu priestor na vyjadrenie sa k uvedeným skutočnostiam. Ján C. sa vyjadril, že písomné vyjadrenie, kde boli uvedené nové skutočnosti a dôkazy, určite spracovali spolu so splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Z. P., ale že nevie povedať, prečo nebolo predmetné vyjadrenie doručené na daňový úrad. Zároveň požiadal o lehotu 2 dní na zaslanie vyjadrenia. Správca dane o tom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.02.2017.
45. Dňa 10.02.2017 sa daňový subjekt vyjadril písomne, kde uviedol, že nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že nepredložil žiadne nové dôkazy, a že žiadal a žiada vypočuť svedkov, ktorých označil v písomných podaniach aj s odôvodnením. Títo svedkovia vypočutí neboli. Tiež uviedol, že trvá na zistení majiteľa účtu dodávateľskej spoločnosti.
46. Dňa 04.04.2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie s likvidátorom daňového subjektu PNEUBEL, s. r. o. S. C., na ktorom požiadal o nový termín predloženia dôkazov a tvrdení. So správcom dane dohodli termín na deň 20.04.2017. Správca dane o tom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 04.04.2017.
47. Dňa 24.04.2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie s likvidátorom kontrolovaného daňového subjektu S. C., na ktorom sa vyjadril, že nepredkladá žiadne nové dôkazy a pripomienky. Správca dane opakovane predniesol daňovému subjektu svoje závery z daňovej kontroly a zároveň ho oboznámil, že ukončuje vyrubovacie konanie po kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február, apríl, máj, júl, august, september, október, november a december 2013. Správca dane tom spísal zápisnicu o ústnom pojednávam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.04.2017.
48. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.04.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil daňovému subjektu PNEUBEL, s.r.o. rozdiel v sume 39 105,71 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 35 921,34 eur a vyrubil daň v sume 3 184,37 eur. Správca dane odôvodnil rozhodnutie tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2013 nevzniklo právo na odpočítanie dane vo výške 39 105,71 eur v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože deklarovanému dodávateľovi Wam s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH. Správca dane v odôvodnení uviedol, že deklarovaný dodávateľ Wam s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2013 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom vo všetkých riadkoch uviedol hodnotu 0, čím deklaroval nevykonávanie ekonomickej činnosti, a zároveň, že v zdaňovacom období apríl 2013 mu nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby. Správca dane ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nereálnosť vzniku uskutočneného zdaniteľného obchodu u daňového subjektu Wam s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt PNEUBEL, s. r. o. v likvidácii je potvrdená aj predloženým medzinárodným nákladným listom č. SK XXXXXXX k faktúre č. 8, na ktorom v stĺpci 1 je ako odosielateľ tovaru uvedený PNEU SERVIS INTERNACIONÁL spol. s r.o., Chvalšinská 168, Český Krumlov a príjemca Wam s.r.o. V časti 24 tohto medzinárodného prepravného listu - tovar prevzal figuruje poľský príjemca Jabe Tyre, Godawski, Q. Sp.j., N.. Správca dane na základe preverovania v databáze VIES zistil, že spoločnosť PNEU SERVIS INTERNACIONÁL spol. s r.o. nedeklarovala dodanie tovaru do iného členského štátu pre spoločnosť Wam s.r.o.. Z týchto dôvodov spoločnosť Wam s. r. o. nemohla na našom území predávať tovar uvedený na faktúre č. 8 pre kontrolovaný daňový subjekt. Ďalej správca dane poukázal, že nereálnosť vzniku uskutočneného zdaniteľného obchoduje potvrdená aj predloženým medzinárodným nákladným listom č. SK XXXXXXX k faktúre č. XX, na ktorom v stĺpci 1 je ako odosielateľ tovaru uvedený HANDLOPEX, Rzeszow a v časti 2 je ako príjemca uvedený CENTIMIA a.s., Ke strašnice 50/16, Praha - Strašnice na prepravu tovaru - pneumatiky v počte 241 ks. V časti 24 - tovar prevzal, nie je uvedený žiaden podpis, ani pečiatka príjemcu. Predložením tohto dokladu kontrolovaný daňový subjekt preukázal, že predmetný tovar - pneumatiky v počte 241 ks neobstaral od deklarovaného dodávateľa Wam s.r.o..Nereálnosť vzniku uskutočneného zdaniteľného obchodu je potvrdená aj predloženým písomným vyjadrením k zisteniam správcu dane, v ktorom kontrolovaný daňový subjekt uviedol, že v tomto obchodnom vzťahu boli zainteresované osoby Z. (resp. Z.), t.j. osoba uvedená na niektorých dodacích listoch, alebo osoby K. N., C. I., t.j. kontaktné osoby v mailových komunikáciách, avšak bez priameho dôkazu (bez dodacích listov a bez dôkazu o mailovej komunikácii). Na základe týchto skutočností správca dane usúdil, že nebolo kontrolovaným daňovým subjektom preukázané, akým spôsobom boli dodané tovary, služby realizované a vykonané. Ak dodávateľ Wam s.r.o. nedeklaruje prijatie predmetných tovarov a služieb od ďalších subdodávateľov, tak tieto tovary a služby nemohol následne dodať odberateľovi, kontrolovanému daňovému subjektu PNEUBEL, s.r.o..
49. Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 01.06.2017 daňový subjekt odvolanie. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodlo o odvolaní a rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.08.2017, ktorým zrušilo rozhodnutie správcu dane zo dňa 28.04.2017 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací orgán uložil správcovi dane, aby v ďalšom konám dostatočne zistil skutkový stav a správne ho posúdil, a tiež, aby sa v rozhodnutí vysporiadal s návrhmi a námietkami daňového subjektu. Vydané rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2017 a správcovi dane bolo doručené dňa 04.10.2017.
50. Z dôvodu zmeny sídla spoločnosti sa miestne príslušným daňovým úradom stal Daňový úrad Košice. Dňa 06.11.2017 Daňový úrad Košice požiadal Finančné riaditeľstvo SR o predĺženie lehoty na
vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky dňa 14.11.2017 vyhovelo žiadosti Daňového úradu Košice č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.11.2017 a lehotu na vydanie rozhodnutia daňovému subjektu v rámci vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 predĺžilo o 300 dní. O tejto skutočnosti bol daňový subjekt upovedomený listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.XX.2017.
51. Dňa 15.11.2017 správca dane zaslal predvolanie na výsluch svedka č. XXXXXXXXX/XXXX C. I., bytom R. XXX, XXX 11 J.. Uvedené predvolanie nebolo prevzaté a bolo vrátené na daňový úrad s označením „adresát je neznámy“, bolo teda doručené v zmysle § 31 ods. 4 Daňového poriadku dňa 23.11.2017. Z uvedeného dôvodu nebolo možné uskutočniť výsluch svedka. Dňa 16.11.2017 správca dane zaslal predvolanie na výsluch svedka č. XXXXXXXXX/XXXX K. N., F. armády XXXX, XXX XX T.. Uvedené predvolanie nebolo prevzaté a bolo vrátené na daňový úrad s označením „adresát je neznámy“, bolo teda doručené v zmysle § 31 ods. 4 Daňového poriadku dňa 27.11.2017. Z uvedeného dôvodu nebolo možné uskutočniť výsluch svedka. Dňa 16.11.2017 správca dane zaslal predvolanie na výsluch svedka č. XXXXXXXXX/XXXX S. Z., U. XXX/XX, XXX XX V. 9. B. predvolanie bolo prevzaté. Dňa 14.12.2017 sa svedok S. Z. telefonicky skontaktoval so správcom dane a ospravedlnil sa, že sa nemôže dostaviť k ústnemu pojednávaniu zo zdravotných dôvodov a požiadal o nový termín ústneho pojednávania. Dňa 20.12.2017 správca dane zaslal znovu predvolanie na výsluch svedka č. XXXXXXXXX/XXXX Jiřímu Z., U. XXXX/XX, XXX XX V. 9. Uvedené predvolanie nebolo prevzaté a bolo vrátené na daňový úrad s označením „oznámeno - nezastižen“, bolo teda doručené v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov dňa 08.01.2018. Dňa 05.02.2018 správca dane opätovne zaslal predvolanie na výsluch svedka č. XXXXXXXXX/XXXX S. Z.. Uvedené predvolanie nebolo prevzaté a bolo vrátené na daňový úrad s označením „nezastižen - oznámeno“, bolo teda doručené v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov dňa 23.02.2017. Z uvedeného dôvodu nebolo možné uskutočniť výsluch svedka. Dňa 15.11.2017 správca dane zaslal predvolanie na výsluch svedka č. XXXXXXXXX/XXXX S. U., R. XXX, XXX 11 J., Česká republika. Uvedené predvolanie nebolo prevzaté a bolo vrátené na daňový úrad s označením „adresát je neznámy“. Predmetná písomnosť bola doručená v zmysle § 31 ods. 4 Daňového poriadku dňa 23.11.2017. Z uvedeného dôvodu nebolo možné uskutočniť výsluch svedka. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 23.05.2018 správca dane požiadal poľskú daňovú správu o preverenie dokladov o preprave I kde ako odosielateľ je uvedená poľská spoločnosť HANDLOPEX SPOLKA AKCYJNA, Rzeszow, ako prepravca Spiš Trans Špedit s.r.o., Radlinského 17, Spišská Nová Ves, ako príjemca tovaru CENTIMIA A.S. Praha, ako miesto vykladania Belá nad Cirochou. Predmetný doklad o preprave SK XXXXXXX bol prílohou faktúry č. XX, dátum dodania tovaru dňa 25.04.2013 od spoločnosti Wam s.r.o., Bratislava, na základe ktorej si daňový subjekt PNEUBEL, s.r.o. uplatnil odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie apríl 2013 vo výške 12 664,00 eur. Dňa 26.07.2018 bola správcovi dane doručená odpoveď na predmetnú žiadosť, v ktorej poľská daňová správa uviedla, že preverovaný daňový subjekt HANDLOPEX predložil dokumentáciu a informoval daňovú správu, že spoločnosť HANDLOPEX vykonala iba jednu transakciu so spoločnosťou Wam s.r.o. dňa 09.10.2012, faktúra č. B Zároveň poľská daňová správa k prepravcovi Spiš Trans Špedit s.r.o., Radlinského 17, Spišská Nová Ves uviedla, že táto spoločnosť nie je daňovému subjektu známa. Spoločnosť HANDLOPEX nepotvrdila dodanie tovaru pre spoločnosťou Wam s. r. o., Bratislava, ktorý mal byť následne dodaný daňovému subjektu PNEUBEL, s.r.o., Belá nad Cirochou v zdaňovacom období apríl 2013. Poľská daňová správa potvrdila, že spoločnosť HANDLOPEX uskutočňovala v roku 2013 priame dodanie tovaru pre spoločnosť PNEUBEL, s. r. o.. Zároveň potvrdila priame nadobudnutia tovaru od daňového subjektu PNEUBEL, s. r. o., ktoré však nesúvisia s dodaniami tovaru cez spoločnosť Wam s. r. o.. Prepravu uskutočňovali prepravnými spoločnosťami Špedit S. N., Auto-Mat I. Maeusz a PPUH Raf-Kam. Preprava bola vždy do 3,5 tony. Celková suma všetkých transakcií IC dodávok a IC nadobudnutí tovaru za rok 2013 bola vo výške 147 727,06 eur. Prepravný doklad SK XXXXXXX nie je dokladom, ktorý by preukazoval prepravu tovaru od spoločnosti Wam s. r. o. pre daňový subjekt PNEUBEL, s.r.o., pretože odosielateľ tovaru HANDLOPEX uvedený na prepravnom liste nepotvrdil dodanie tovaru a z dôvodu, že prepravný list XXXXXXX za dodanie tovaru je pre prijímateľa CENTIMIA A.S. Praha. Naviac prepravný doklad SK XXXXXXX je vystavený dňa 29.04.2013 a faktúra za dodanie tovaru od spoločnosti Wam s. r. o. pre spoločnosť PNEUBEL, s.r.o. je s dátumom dodania tovaru už dňa 25.04.2013. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 24.05.2018 správca dane požiadal českú daňovú správu o preverenie dokladov o preprave I., kde ako odosielateľ je uvedená česká spoločnosť PNEU SERVIS INTERNACIONÁL spol. s r.o., Český Krumlov, ako prepravca Auto-Motor S.K. s.r.o., Sobrance, ako príjemca tovaru Wam s. r. o., Bratislava, ako miesto vykladania Debica Poľsko. Predmetný doklad o
preprave bol prílohou faktúry č. X zo dňa 22.04.2013 od spoločnosti Wam s. r. o., na základe ktorej si daňový subjekt PNEUBEL, s. r. o. uplatnil odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie apríl 2013 vo výške 9 720,00 eur. Dňa 12.09.2018 bola správcovi dane doručená odpoveď na predmetnú žiadosť, v ktorej česká daňová správa uviedla,^ že preverovaný daňový subjekt PNEU SERVIS INTERNACIONÁL spol. s r.o., Český Krumlov predložil dokumentáciu. PNEU SERVIS INTERNACIONÁL spol. s r.o., Český Krumlov predložila za apríl 2013 faktúru č. XXXXXXX zo dňa 22.04.2013 za dodanie tovaru pre Wam s.r.o., prílohou ktorej bol prepravný list č. SK XXXXXXX zo dňa 29.04.2013, na ktorom bol ako odosielateľ uvedený PNEU SERVIS INTERNACIONÁL, spol. s r.o., Český Krumlov, ako príjemca Wam s.r.o., ako prepravca Auto-Motor S.K. s.r.o., Sobrance, ako miesto vykladania tovaru Debica Poľsko. Česká daňová správa k prepravcovi Auto-Motor S.K. s.r.o., Sobrance uviedla, že táto spoločnosť nie je daňovému subjektu známa. K spoločnosti PNEUBEL s.r.o. bolo daňovým subjektom PNEU SERVIS INTERNACIONÁL spol. s r.o., Český Krumlov uvedené, že spoločnosť PNEUBEL, s. r. o. pozná až z priebehu šetrenia tejto kauzy. Preverovanie spoločnosti PNEU SERVIS INTERNACIONÁL spol. s r.o., Český Krumlov nepreukázalo, že tovar dodaný pre daňový subjekt Wam s. r. o. je tovarom, ktorý mal byť následne dodaný daňovému subjektu PNEUBEL, s.r.o., Belá nad Cirochou, pretože preprava tovaru od spoločnosti PNEU SERVIS INTERNACIONÁL, spol. s r.o. bola uskutočnená až dňa 29.04.2013 a miesto vykládky tovaru bolo mesto Debice Poľsko. Dňa 15.03.2018 bolo uskutočnené ústne pojednávanie so svedkom Róbert I., Q. XXX, konateľom daňového subjektu Auto-Motor S.K. s.r.o., Kúpeľská XX/XXXX, I., ktorá uskutočnila prepravu tovaru podľa prepravného listu I.. Svedok do zápisnice o ústnom pojednávaní potvrdil vystavenie faktúry XXXX/XXXX zo dňa 03.05.2013 za prepravu na trase Český Krumlov (CZ)
- Debica (PL). Spolu s dokladom o preprave CMR I kde je okrem iného ako odosielateľ uvedený PNEU SERVIS INTERNACIONÁL spol. s r.o., Český Krumlov, ako príjemca Wam s. r. o., miesto nakladania PNEU SERVIS INTERNACIONÁL spol. s r.o., Český Krumlov, miesto vykladania Debica Poľsko, a ako prepravca je uvedená spoločnosť Auto-Motor S.K. s.r.o., Kúpeľská 99/1064, Sobrance. Svedok uviedol, že preprava bola vykonaná ich spoločnosťou ich dopravnými prostriedkami. Išlo o tovar pneumatiky. Prepravu si objednala spoločnosť PNEUBEL, s.r.o., a to pravdepodobne telefonicky, kto presne, nevie. Spoločnosť PNEUBEL, s.r.o. uviedla, akú prepravu požaduje, odkiaľ, kam, taktiež uviedla presne, kde má byť tovar naložený a vyložený. Následne spoločnosť vystavila o tejto objednávke prepravný doklad, kde je uvedená trasa Český Krumlov - Debice (PL), ŠPZ I Do ktorého skladu, a od ktorého dodávateľa tovar pochádzal, sa nevedel vyjadriť. Tovar bol naložený v zmysle CMR č. XXXXXXX PNEU SERVIS INTERNACIONÁL spol. s r.o., Český Krumlov, vyložený Debica Poľsko. Pri nakladaní a vykladám tovaru bol prítomný vodič, za ostatné spoločnosti, kto bol pri nákladke a vykládke tovaru, sa nevedel vyjadriť. K spoločnosti Wam s. r. o., Bratislava, ktorá je na doklade o preprave CMR č. XXXXXXX uvedená ako príjemca tovaru, uviedol, že predmetnú spoločnosť nepozná.
52. Správca dane preveril úhradu faktúry č. 5 zo dňa 03.04.2013 v celkovej výške 100 450,29 eur, z toho DPH vo výške 16 741,71 eur, faktúry č. 8 zo dňa 22.04.2013, predmetom ktorej sú pneumatiky v celkovej výške 58 320,00 eur, z toho DPH vo výške 9 720,00 eur, faktúry č. 11 zo dňa 25.04.2013, predmetom ktorej sú pneumatiky, v celkovej výške 75 866,64 eur, z toho DPH vo výške 12 644,00 eur, od deklarovaného dodávateľa Wam s. r. o. a zistil, že platby boli realizované na účet spoločnosti Wam s.r.o., č. účtu XXXXXXXXXX vedeného v VÚB banke, a.s., a to prevodom z účtu spoločnosti PNEUBEL, s.r.o. vo výške 100 450,30 eur, 58 320,00 eur, 12 346,64 eura a v hotovosti dňa 25.04.2013 vo výške 63 520,00 eur. Pri uvedenom účte XXXXXXXXXX bol ako majiteľ účtu uvedená S. U.. Zásielka
- predvolanie svedka, adresovaná S. U. sa vrátila s označením adresát je neznámy. Disponent uvedený C. I.. Predvolanie na výsluch svedka adresované C. I. nebolo prevzaté a bolo vrátené na daňový úrad s označením - „adresát je neznámy“.
53. Dňa 04.12.2018 na ústnom pojednávaní, z ktorého bola vyhotovená zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.12.2018 bol daňový subjekt PNEUBEL, s. r. o. oboznámený s výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobie február 2013, apríl 2013, máj 2013, júl 2013, august 2013, september 2013, november 2013. Daňový subjekt PNEUBEL, s.r.o. sa k výsledkom dokazovania na ústnom pojednávam nevyjadril. Dňa 11.12.2018 elektronicky podal písomné vyjadrenie k predmetnej zápisnici.
54. Správca dane dňa 17.12.2018 vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, v ktorom konštatoval, že daňovému subjektu PNEUBEL, s.r.o. v zdaňovacom období apríl 2013 nevzniklo právo na odpočítanie dane v sume 39 105,71 eura v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože je preukázané, že deklarovanému dodávateľovi Wam s.r.o., Bratislava nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona
o DPH. Uplatnením práva na odpočítanie dane vo výške 39 105,71 eura v zdaňovacom období apríl 2013 došlo zo strany daňového subjektu PNEUBEL, s.r.o. k porušeniu § 51 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH. Daňový subjekt podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.
IV.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
55. O podanom odvolaní daňového subjektu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 05.08.2019 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolacie námietky daňového subjektu posúdil ako neopodstatnené.
56. Žalovaný citoval ust. § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 a 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, § 3 ods. 1, 3, 6, § 24 os. 1, 2, 4 Daňového poriadku a konštatoval, že správca dane vykonal u daňového subjektu PNEUBEL, s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2013, pri ktorej preveroval u kontrolovaného daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Na základe zisteného skutkového stavu v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania určil napadnutým rozhodnutím rozdiel v sume nadmerného odpočtu za zdaňovacie apríl 2013 vo výške 39 105,71 eur. Správca dane odôvodnil rozhodnutie tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2013 nevzniklo právo na odpočítanie dane vo výške 39 105,71 eur v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože deklarovanému dodávateľovi Wam s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH. Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán rozhodnutím č. 101839483/2017 zo dňa 25.08.2017 zrušilo rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 28.04.2017 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie.
57. V rámci následného konania nepriznal správca dane napadnutým rozhodnutím uplatnený nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie apríl 2013 vo výške 39 105,71 eur. Správca dane doplnením dokazovania zistil ďalšie skutočnosti potvrdzujúce nereálnosť deklarovaného zdaniteľného obchodu medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou Wam s.r.o. Na zdôvodnenie svojich záverov správca dane uviedol, že dodávateľ Wam s.r.o. podal za zdaňovacie obdobie apríl 2013 nulové daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, čím teda deklaroval, že nevykonáva ekonomickú činnosť, a teda, že mu nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby. Ďalej správca dane v rozhodnutí poukázal, že na predloženom medzinárodnom nákladnom liste č. SK XXXXXXX k faktúre č. 8 je ako odosielateľ tovaru uvedený PNEU SERVIS INTERNACIONÁL spol. s r.o., Český Krumlov a ako príjemca Wam s.r.o. V časti 24 - tovar prevzal, je uvedený poľský príjemca Globe Tyre, Godawski, Q. Sp.j., Poľsko. Ďalej správca dane uviedol, že k faktúre č. 11 bol pripojený medzinárodný nákladný list č. SK XXXXXXX, na ktorom je ako odosielateľ uvedený HANDLOPEX, Rzeszow a ako príjemca CENTIMIA s.a., Praha
- Strašnice. V časti 24 - tovar prevzal, nie je uvedený žiaden podpis, ani pečiatka. Správca dane tiež uvádza, že daňový subjekt síce označil osoby zainteresované v tomto obchodnom vzťahu, a to hlavne ako kontaktné osoby v mailových komunikáciách (Z., K. N., C. I.), avšak bez priameho dôkazu, t. j. bez dodacích listov a bez dôkazu o mailovej komunikácii. Aj prepravca Auto-Motor S.K. s.r.o. uviedol, že tovar prepravoval z Českého Krumlova a miesto vykladania bolo Debica, Poľsko. Tiež uviedol, že prepravu si objednala spoločnosť PNEUBEL, s. r. o.. Spoločnosť Wam s. r. o. vôbec nepozná.
58. Správca dane v konaní preukázal, že spoločnosti Wam s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru. Dôkazom toho je aj odpoveď poľskej finančnej správy, kde je uvedené, že poľská spoločnosť HANDLOPEX priamo dodávala pneumatiky spoločnosti PNEUBEL, s.r.o., a že so spoločnosťou Wam s.r.o. uskutočnila iba jednu obchodnú transakciu v roku 2012, nie v roku 2013. V odpovedi je tiež uvedené, že tovar priamo objednávali zamestnanci spoločnosti PNEUBEL, s.r.o. z emailových adries Ján I. a Z. Z.. Správca dane nespochybňuje existenciu tovaru a nespochybňuje ani to, že tovar bol prepravený odberateľovi PNEUBEL, s.r.o. Žalobca žiadal objasniť, či v tovare prepravovanom od spoločností HANDLOPEX a PNEU SERVIS INTERNACIONÁL, spol. s.r.o. išlo tovar, ktorý bol dodaný odberateľovi PNEUBEL, s.r.o. spoločnosťou Wam s.r.o. Odvolací orgán k tejto námietke uviedol, že v danom prípade bolo preukázané (odpoveď poľskej finančnej správy), že pneumatiky objednávali priamo zamestnanci spoločnosti PNEUBEL, s. r. o., a že boli prepravované z Poľska priamo do skladu spoločnosti PNEUBEL, s. r. o., Belá nad Cirochou. Poľská finančná správa tiež uviedla, že poľský daňový subjekt HANDLOPEX v roku 2013 neobchodoval so spoločnosťou Wam s.r.o. Čo sa týka tovaru od českého dodávateľa, bolo preukázané, že tovar bol prepravovaný od českej spoločnosti PNEU SERVIS INTERNACIONÁL, spol.
s r.o. a vyložený bol v Poľsku, teda ani v spoločnosti Wam, s.r.o., a ani v spoločnosti PNEUBEL, s.r.o.. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že nedošlo k obchodným transakciám deklarovaným faktúrami, a preto ich spoločnosť Wam s.r.o. nepriznala (nulové daňové priznania), ale len vystavila faktúry.
59. Daňový subjekt namietal, že CMR doklad osvedčuje len prepravu tovaru od odosielateľa k príjemcovi, pričom odosielateľ nemusí byť predávajúci a príjemca nemusí byť kupujúcim, a že správca dane nesprávne označil poľskú spoločnosť HANDLOPEX a českú spoločnosť PNEU SERVIS INTERNACIONÁL, spol. s r.o. za dodávateľov tovaru pre daňový subjekt Wam s.r.o., resp. pre PNEUBEL, s.r.o.. Odvolací orgán poukázal, že správca dane neoznačuje tieto zahraničné spoločnosti ako dodávateľov. Sám daňový subjekt predložil CMR doklady k faktúram od spoločnosti Wam s. r. o.. Z CMR dokladov správca dane zistil, že odosielateľom tovaru je poľská spoločnosť HANDLOPEX a česká spoločnosť PNEU SERVIS INTERNACIONÁL, spol. s r.o.. Ak teda daňový subjekt predložil CMR doklady k jednotlivým faktúram, sám deklaroval ako bol tovar prepravovaný a kde skončil. V danom prípade od českého dodávateľa bol tovar prepravovaný z Českého Krumlova a miesto vykladania tovaru Debica Poľsko. V prípade poľského dodávateľa z odpovede poľskej finančnej správy jednoznačne vyplýva, že spoločnosť HANDLOPEX nedeklarovala v roku 2013 dodanie pneumatík spoločnosti Wam s.r.o.. Z toho logicky vyplýva, že ak poľská a česká spoločnosť nedodala pneumatiky spoločnosti Wam s. r. o., táto ich nemohla dodať daňovému subjektu PNEUBEL, s.r.o., ale išlo len o formálne vystavenie faktúr zo strany dodávateľa. Keďže uvedený dodávateľ Wam s.r.o. nedodal pneumatiky (čo deklaroval aj nulovým daňovým priznaním), nevznikla mu daňová povinnosť, a preto daňovému subjektu PNEUBEL, s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane.
60. Z odpovede poľskej finančnej správy vyplýva, že tovar v poľskej spoločnosti ešte aj objednával priamo zamestnanec Gabriel Z. a tiež konateľ spoločnosti PNEUBEL, s.r.o. S. I., teda nikto zo spoločnosti Wam s.r.o.. Do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.11.2017 sa S. C. vyjadril, že na spoločnosť Wam s.r.o. sa nakontaktoval prostredníctvom K. N., obchodného zástupcu poľskej spoločnosti HANDLOPEX. Odvolací orgán týmto poukázal, za akým účelom potreboval daňový subjekt nadviazať obchodný kontakt so spoločnosťou Wam s.r.o., keď nakupoval pneumatiky priamo od poľskej spoločnosti.
61. Žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/l/2011 a na vyčerpanie vlastného dôkazného bremena nielen k existencii plnenia, ale aj k osobe dodávateľa. Odvolací orgán argumentoval, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný jednoznačne preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, čo sa stalo aj v danom prípade (sám daňový subjekt priznáva aj nezrovnalosti v CMR dokladoch), nemôže byť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej odrážajú skutočnosť. Jej dôležitosť nespočíva len v jej formálno-právnej deklarácii, ale hlavne vtom, že musí odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. Takýto doklad, aj keď má všetky predpísané náležitosti, nie je sám osebe dôkazom, že právo na odpočítanie z neho je oprávnené. Takýmto dôkazom je len vtedy, ak bol vystavený na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom, čo v danom prípade preukázané nebolo.
62. Žalobca poukazoval na platby, ktoré majú časovú a vecnú súvislosť s faktúrami od dodávateľa Wam s.r.o. Odvolací orgán zdôraznil odpoveď poľskej finančnej správy, z ktorej vyplýva, že za predmetný tovar platil daňový subjekt PNEUBEL, s.r.o. priamo poľskej spoločnosti, a to buď bankovým prevodom, hotovosťou v pokladni spoločnosti HANDLOPEX alebo hotovosťou u vodiča. Odvolací orgán argumentoval, že aj v prípade, ak sú nasimulované zdaniteľné obchody, všetky doklady majú časovú, vecnú a cenovú súvislosť, tovar je však nakúpený napr. v zahraničí za podstatne nižšie nákupné ceny a v tuzemsku sa vyhotovia faktúry za účelom odpočítania dane za podstatne vyššie ceny.
63. Daňový subjekt namietal, že správca dane nevykonal vypočutia svedkov, ktoré navrhoval. Odvolací orgán preskúmal spisový materiál aj v rozsahu tejto námietky a zastáva názor, že správca dane vykonal úkony smerujúce k vypočutiu týchto svedkov. Zásielky sa vrátili s poznámkou „adresát je neznámy“. Správca dane nie je povinný obstarávať vlastnou činnosťou dôkazy týkajúce sa skutočností, ktoré tvrdí daňový subjekt. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, pretože v súlade s § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt je povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní. Právom a povinnosťou daňového subjektu je označovať dôkazy a predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, čo sa stalo aj v danom prípade, nemôže byť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.
64. Čo sa týka námietok týkajúcich sa daňového podvodu a poukázania na európsku judikatúru s tým súvisiacu, odvolací orgán uviedol, že ani správca dane ani odvolací orgán nesubsumoval daný prípad pod pojem daňový podvod, a preto sú tieto námietky daňového subjektu neopodstatnené.
65. Odvolací orgán po preskúmaní rozhodnutia a celého spisového materiálu v rozsahu námietok daňového subjektu dospel k záveru, že správca dane postupoval v celom konaní v zmysle platných právnych predpisov, posudzoval závažnosť všetkých jednotlivých dôkazných prostriedkov a vyhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konám vyšlo najavo. Vykonané dôkazy preukazujú, že daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodaných služieb v rozpore s ustanovením § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Námietky odvolávajúceho sa boli neopodstatnené. Na základe týchto skutočností Finančné riaditeľstvo SR po preskúmaní napadnutého rozhodnutia rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
V.
Posúdenie podstatných skutkový zistení a právne argumenty správneho súdu
66. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
67. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
68. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
69. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
70. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
71. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
72. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia daňových orgánov a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.
73. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
74. Podľa § 137 ods. 4 SSP, vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 20.01.2022 do 22.04.2022. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP) dňa 21.04.2022.
75. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správcu dane zo dňa 17.12.2018, v ktorom konštatoval, že žalobcovi v zdaňovacom období apríl 2013 nevzniklo právo na odpočítanie dane v sume 39 105,71 eur v zmysle § 49 os. 1 zákona o DPH, pretože je preukázané, že deklarovanému dodávateľovi Wam, s.r.o. Bratislava nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH. Uplatnením práva na odpočítanie dane vo výške 39 105,71 eur v zdaňovacom období apríl 2013 došlo zo strany žalobcu k porušeniu § 51 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH.
76. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
77. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
78. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
79. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
80. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
81. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
82. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
83. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
84. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
85. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
86. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
87. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
88. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
89. Zo všetkých vyššie citovaných ustanovení Daňového poriadku vyplýva, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušným hmotnoprávnym predpisom, čiže zákonom o DPH. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti žalobcu.
90. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že totožné námietky, ako uviedol žalobca v podanej žalobe, podal aj v odvolaní podanom proti rozhodnutiu správcu dane. Súčasne správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobami napádanom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Nie je úlohou správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania.
91. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 20.11.2013 pod číslom jednania 4As/78/2012-125, rozsudok číslo jednania 8Afs/55/2005-74 zo dňa 22.01.2007 a rozsudok 8Afs/5/2006-56 zo dňa 20.04.2007, z ktorých vyplýva, že skopírovanie odvolacích námietok do žaloby bežne nepostačí pre naplnenie podmienky uvedenia žalobných bodov, ktoré majú právne - argumentačný význam aj v prejednávanej veci.
92. Základnou otázkou v tejto veci je otázka unesenia dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu skutočného dodania tovaru v zmysle údajov uvedených na faktúre, t.j. či predmetný tovar bol predaný žalobcovi a dodaný spoločnosťou Wam, s.r.o., t.j. či došlo k oprávnenému nároku žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z tejto obchodnej transakcie.
93. Správny súd poznamenáva, že správa dani vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať
prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej rozhodnutiu o uplatnení nároku na vrátenie DPH, autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Uvedeným kritériám zodpovedal v preskúmavanom prípade tak v rozhodnutí správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného.
94. Správny súd poukazuje na to, že podmienky uvedené v § 49 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a nárok na odpočet sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie, pričom nesplnenie týchto podmienok nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon obligatórne stanovuje pre nárok na odpočet. Uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý má ako platiteľ DPH možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečujú preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie DPH, zohľadňujúc, že odpočítanie DPH nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane.
95. V tomto konaní správca dane vyvodil záver z toho, že žalobca v spornom obchode nepreukázal dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, teda subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľom tovaru, s ktorým mal byť obchod dohodnutý jeho zamestnancom, čo sa však predloženými dokladmi, ani následne vykonaným dokazovaním riadne nepreukázalo. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom dodania tovaru, t.j. že mu tovar dodal subjekt uvedený na faktúre, t.j. už primárna podmienka nebola splnená. Faktúra, aj keď obsahuje všetky formálne náležitosti, nie je sama osebe dôkazom, že právo na odpočet dane z nej je oprávnené. Takým dôkazom je až vtedy, ak bola vystavená na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom.
96. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je výsostne viazaný na obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, t.j. daňový subjekt, ktorý si uplatní odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre. Iba formálna existencia faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia týchto súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH.
97. Správny súd konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane. Zo strany daňových orgánov nešlo o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil, a ktorý pri primeranej obozretnosti a
odbornej starostlivosti predpokladanej pri výkone podnikateľskej činnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných zmluvných plnení.
98. Daňový poriadok v ustanovení § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho konania), na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť. Toto ustanovenie zakotvuje, že zákonné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.04.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011).
99. Správca dane je oprávnený za účelom posudzovania uplatneného nároku na odpočet DPH preverovať skutočnosti na strane deklarovaného dodávateľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/30/2017 z 31.01.2018, Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2018 č. 39), pričom možno prijať záver, že v tomto prípade správca dane dostatočne spochybnil, že tovar dodaný v zmysle spornej faktúry dodal práve ten dodávateľ a že obchod prebehol tak, ako tvrdí daňový subjekt. Toto spochybnenie predložených dôkazov postačuje pre konštatovanie nepreukázania nároku na odpočítane DPH z obchodu v zmysle predmetnej faktúry.
100. Obdobné závery vyplývajú tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžf 60/2015 zo dňa 28.02.2017, kde tento súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami, nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si daňové výdavky. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
101. K žalobnej námietke, v ktorej sa žalobca odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 správny súd argumentuje, že bol prekonaný vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (v zmysle záverov judikatúry ESĽP v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov (vec Zielinsky, Pradal a spol. v Francúzska republika č. A-24846/94, 34165/96 až 34173/96, Borovská a Forai v. Slovenská republika č. A-48554/10 zo dňa 25.11.2014) so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s odbornou starostlivosťou (rozsudok NS SR sp.zn.10Sžfk/76/2018 zo dňa 28.04.2020) .
102. K samotnému dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania správny súd poukazuje na to, že judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžfk/82/2016).
103. V tomto smere správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí zo dňa 14.11.2018 č.k. I. ÚS 377/2018 - 53 uviedol: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s
ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“.
104. Súd zdôrazňuje, že žalovaný v danej veci nespochybnil existenciu tovaru, t.j. reálne dodanie pneumatík, ale dokazovanie v priebehu daňovej kontroly spochybnilo reálny základ obchodu v podobe konkrétneho dodávateľa tovaru, t.j. existenciu priameho dodávateľského vzťahu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom, spoločnosťou Wam, s.r.o., čo spôsobilo pochybnosti o právnom základe nároku žalobcu na odpočítanie dane. Bolo na žalobcovi, aby si vo vzťahu k tvrdenému dodávateľovi zabezpečil dostatok relevantných dôkazov, na základe ktorých by nárok na odpočítanie dane nemohol byť spochybnený.
105. V okamihu kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak ako deklaruje. Žalobca v danom prípade síce predložil faktúry prepravné doklady, avšak povinnosťou správcu dane nebolo len vyhodnotiť tieto doklady iba z formálneho hľadiska, ale aj preverovať, či k uskutočneniu deklarovaného obchodu došlo tak, ako je to uvádzané na týchto predložených dokladoch. Na strane žalobcu teda nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré pôvodne uvádzať v priznaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Sžfk/47/2018 zo dňa 20.04.2020) .
106. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu, preto z neho vychádzal a na základe neho žalovaný dospel podľa správneho súdu k správnym právnym záverom. Rovnako správny súd konštatuje, že procesné práva žalobcu v konaní boli dodržané a nedošlo k takým procesným vadám v konaní, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca mal dostatočne vytvorený procesný rámec správnym orgánom prvého stupňa v tom smere, aby sa k zisteniam vyplývajúcim z prebiehajúcej kontroly, resp. z realizovaných dožiadaní mohol vyjadriť a realizovať aj ďalšie svoje procesné práva, o.i. právo predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení.
107. K námietkam žalobcu, vo vzťahu k skutku, k predloženým dôkazom a tvrdeniam žalobcu, na podporu záverov prijatých správnym orgánom, správny súd sumarizuje, že žalobca v priebehu daňovej kontroly, vo vzťahu k argumentácii správcu dane, že obchod neprebehol tak, ako deklaroval daňový subjekt, t.j. že pneumatiky boli dodané spoločnosťou Wam, s.r.o., reálne nepreukázal opak, t.j. žalobca nepreukázal, že obchod prebehol inak. K faktúre č. 4 (XX/XXXX) bol priložený medzinárodný nákladný list na prepravu pneumatík s odosielateľom HANDLOPEX, so sídlom Rzeszow (PL), ako príjemca je uvedený daňový subjekt PNEUBEL, s.r.o. K faktúre č. 11 (XX/XXXX) bol priložený medzinárodný nákladný list na prepravu pneumatík s odosielateľom HANDLOPEX, so sídlom Rzeszow (PL), pričom nie je uvedený žiadny podpis, ani pečiatka príjemcu. K faktúre č. 8 (XX/XXXX) bol priložený medzinárodný nákladný list na prepravu pneumatík s odosielateľom PNEUSERVIS INTERNACIONAL, s.r.o., so sídlom v Českom Krumlove (ČR) príjemca Wam, s.r.o. tovar prevzal S. T. Z., Q. Sp. K faktúre č. 20 (XX/ XXXX) bol priložený medzinárodný nákladný list na prepravu pneumatík s odosielateľom PNEUSERVIS INTERNACIONAL, s.r.o., so sídlom v Českom Krumlove (ČR) príjemca Wam, s.r.o. K faktúram č. ...78...81 (XX/XXXX) bol priložený medzinárodný nákladný list na prepravu pneumatík s odosielateľom PNEUSERVIS INTERNACIONAL, s.r.o. príjemca Wam, s.r.o. nie je potvrdené prijatie tovaru. Nereálnosť vzniku uskutočneného zdaniteľného plnenia u daňového subjektu Wam, s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt PNEUBEL, s.r.o. je potvrdená aj tým, že spoločnosť PNEUSERVIS INTERNACIONAL, s.r.o. nedeklarovala dodanie tovaru do iného členského štátu pre spoločnosť Wam, s.r.o. a spoločnosť Wam, s.r.o. nikdy v daňovom priznaní nedeklarovala nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu.
108. K námietke žalobcu, že správny orgán nevykonal riadne dokazovanie a nevypočul svedkov navrhovaných žalobcom, správny súd dáva do pozornosti, že správny orgán vykonal kroky smerujúce k výsluchu osôb, tieto predvolal na výsluch, no išlo o subjekty, ktoré nebolo možné kontaktovať, zásielky na oficiálne adresy boli vracané s poznámkou „adresát neznámy“. Žalobca iné dôkazy na podporu svojich tvrdení neuviedol, nepodnikol žiadne kroky, aby výsluch ním navrhovaných osôb, resp. kontakt s nimi zabezpečil.
109. Vo vzťahu k námietkam uvedeným v žalobe, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť dôkazov, resp. informácií získaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií s poukazom na skutočnosť, že nemal možnosť realizovať svoje procesné práva, správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora č. C-276/12 v právnej veci Jiří Sabou proti Finančnímu ředitelství pro hlavní město Prahu, rozsudok z 22.10.2013. V tomto rozsudku Európsky súdny dvor posudzoval procesne totožnú žalobcom namietanú otázku, a síce, či je možné použiť dôkazy získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií za situácie, ak pri medzinárodnej výmene informácií neboli realizované procesné práva daňového subjektu, ktoré má v rámci vnútroštátneho daňového konania. V tomto smere správny súd poukazuje na bod 44 a nasl. citovaného rozsudku, v ktorom Súdny dvor uviedol, že dodržania práv daňovníka na obhajobu nevyžaduje, aby sa daňovník podieľal na žiadosti o informácie, ktorú adresuje dožadujúci členský štát dožiadanému členskému štátu. Nevyžaduje ani to, aby bol daňovník vypočutý v čase, keď sa v dožiadanom členskom štáte uskutočňujú vyšetrovania, ktoré by mohli zahŕňať výsluch svedkov ani predtým, ako tento členský štát poskytne informácie dožadujúcemu členskému štátu. Neúčasť daňovníka pri procesných úkonoch realizovaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií teda Súdny dvor vykladal tak, že informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktoré sa následne majú použiť v daňovom konaní nie sú nezákonnými informáciami, ani za situácie, že daňovníkovi nebolo priznané právo na obhajobu v rámci dožiadaného členského štátu.
110. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 607/2021 z 30. novembra 2021, z ktorého vyplýva, že :
I. Žiaden právne záväzný akt Európskej únie v oblasti DPH neupravuje možnosť daňového subjektu zúčastniť sa výsluchu svedka, resp. iného úkonu pred zahraničným dožiadaným orgánom. V oblasti medzinárodnej spolupráce v administratívnych veciach absentuje obdobná úprava, ako je napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach, ktoré upravuje možnosť, aby v zahraničí dožiadaný súd vykonal dokazovanie v prítomnosti účastníkov konania a umožnil im podieľať sa na vykonaní dôkazu. II. Poznatky získané z medzinárodnej výmeny informácií možno považovať za zákonne získaný a procesne použiteľný dôkaz. To, akú relevanciu prizná správca dane konkrétnemu dôkazu, je už vecou hodnotenia dôkazov. Samozrejme nemožno opomenúť ústavné právo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 ústavy).
111. V tomto smere správny súd poznamenáva, že informácie, ktoré správca dane získaval v rámci medzinárodnej výmeny informácií neboli jedinými dôkaznými prostriedkami, ale jednalo sa o informácie, ktoré následne správca dane v rámci dokazovania preveril aj inými vykonanými dôkazmi tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane.
112. K žalobnej námietke žalobcu o nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd argumentuje, že z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zamieňať s právom na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania, resp. zamieňať s právom na úspech účastníka v konaní (obdobne tiež rozhodnutia IV. ÚS 203/09, II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08).
113. Na základe výsledku vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie
fakturovaných služieb, resp. pohybu u dodávateľov a odberateľov žalobcu, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení sa javí unesenie dôkazného bremena zaťažujúce žalobcu spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcich právo poskytované zásadou neutrality DPH, čo nie je nič neobvyklé. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí žalobcove jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode.
114. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IÚ.S 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III.ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.
115. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
116. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 v spojení s § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP, preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
117. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
118. Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že aj iný senát Krajského súdu v Prešove ako správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného vedené na správnom súde pod sp. zn. 1S/59/2019 (vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 správcom dane žalobcovi na základe skutočností zistených tou istou daňovou kontrolou). Rozsudok v tejto veci ( správny súd žalobu zamietol) bol vyhlásený dňa 10.12.2020.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).