Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_43CoKR-31-2017.pdf
PDF · 161.88 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoKR/31/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX J. W., právne zast. FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251 proti žalovanému Prvá arbitrážna k.s., so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 795 364, správcovi konkurznej podstaty úpadcu MEANDER PARK, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Jegorovova 14072/29, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 417 351, právne zast. JUDr. Tomáš Hláčik, advokát, so sídlom Železničná 173, 976 62 Brusno, v konaní o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cbi/1/2016-112 zo dňa 7. júla 2017 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cbi/1/2016-112 zo dňa 7. júla 2017 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím určil, že že pohľadávka žalobcu vo výške 4.348,84 Eur, ktorej právnym dôvodom vzniku je právo na náhradu trov konania žalobcu priznaných proti žalovanému uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/11/2014-127 zo dňa 27. 08. 2015, právoplatným dňom 22. 09. 2015 a vykonateľným dňom 26. 09. 2015, je pohľadávkou proti podstate v konkurznom konaní úpadcu MEANDER PARK, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Jegorovova 14072/29, Banská Bystrica, IČO: 36 417 351, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/3/2010. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 07.01.2016 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 4.348,84 Eur, ktorej právnym dôvodom vzniku je právo na náhradu trov konania žalobcu priznaných proti žalovanému uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/11/2014-127 zo dňa 27.08.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2015 a vykonateľnosť dňa 26.09.2015, je pohľadávkou proti podstate v konkurznom konaní úpadcu MEANDER PARK, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Jegorovova 14072/29, Banská Bystrica, IČO: 36 417 351, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/3/2010.
3. Žalobca uviedol, že správca úpadcu sa v mene a na účet konkurznej podstaty úpadcu v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5C/11/2014 domáhal proti žalobcovi Y. S. zaplatenia sumy 130.590,99 Eur s príslušenstvom. Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 5C/11/2014-117 zo dňa 10.07.2015, právoplatným a vykonateľným dňom 04.08.2015, žalobu správcu konkurznej podstaty proti Y. S. zamietol. Následne Okresný súd Dolný Kubín uznesením č. k.
5C/11/2014-127 zo dňa 27.08.2015, právoplatným dňom 22.09.2015 a vykonateľným dňom 26.09.2015, priznal žalobcovi Y. S., ako žalovanému v uvedenom súdnom konaní č. k. 5C/11/2014, právo na náhradu trov konania vo výške 4.348,84 Eur. Právo na náhradu trov súdneho konania č. k. 5C/11/2014 vo výške 4.348,84 Eur si žalobca listom zo dňa 25.09.2015 uplatnil u žalovaného ako pohľadávku proti podstate podľa § 87 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 01.01.2012 (ďalej len „ZKR“). K tomuto nároku žalobcu na úhradu pohľadávky proti podstate sa žalovaný vyjadril listom zo dňa 12. 10. 2015, ktorým neuznal predmetnú pohľadávku ako pohľadávku proti podstate s argumentáciou, že táto pohľadávka je v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) ZKR z uspokojenia v konkurze vylúčená. Žalovaný správca sa vyjadril, že ide o trovy účastníka konania, ktoré mu vznikli účasťou v konaní súvisiacom s konkurzným konaním. Podľa žalovaného súdne konanie vedené pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 5C/11/2014 bolo súvisiacim konaním s konkurzným konaním na majetok úpadcu vedeným pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/3/2010. Následne medzi účastníkmi prebiehala komunikácia, a to listami žalobcu zo dňa 28.10.2015 a 11.11.2015 a listami žalovaného zo dňa 05.11.2015 a 25.11.2015. Žalovaný nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky proti podstate poprel a zotrval na svojom stanovisku, že ide o pohľadávku na trovy konania vylúčenú z uspokojenia v konkurznom konaní.
4. Žalobca v konaní poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade nemôže ísť o konanie súvisiace s konkurzným konaním na majetok úpadcu z nasledovných dôvodov: V zmysle ustanovenia § 87 ods. 1 ZKR (v znení účinnom do 01.01.2012) pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon. V predmetnom súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 5C/11/2014 správca úpadcu v mene a na účet konkurznej podstaty vymáhal domnelú pohľadávku úpadcu od jeho dlžníka (žalobcu Y. S.). V uvedenom konaní takto správca vymáhal od dlžníka úpadcu tvrdenú pohľadávku, pričom k tomuto sporu mohlo dôjsť aj bez skutočnosti, či na úpadcu bol alebo nebol vyhlásený konkurz. Tvrdená neplatnosť právneho úkonu a s tým súvisiaci vznik nároku na bezdôvodné obohatenie nevznikli v súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV) resp. ZKR, prípadne tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, prípadne úpadku. Ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania (ako v tomto prípade), samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace (rozsudok Európskeho súdneho dvora z 10. septembra 2009 C-292/08 vo veci German Graphics Graphische Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Holland Binding BV). Rovnako tieto závery vyplývajú z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Ndc 3/2012 z 29. 02. 2012 a sp. zn. 5Ndc 1/2012 z 19. 01. 2012. Z rovnakých záverov vychádza aj česká judikatúra: „Ak žaloval správca konkurznej podstaty o zaplatenie pohľadávky úpadcu, nejde o spor vyvolaný konkurzom. Najvyšší súd v bode XXV. stanoviska svojho občianskoprávneho a obchodného kolégia zo dňa 16. 06. 1998, sp. zn. Cpjn 19/98, uverejneného pod číslom 52/98 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk formuloval a odôvodnil záver, podľa ktorého spor, v ktorom správca konkurznej podstaty vymáha v prospech podstaty pohľadávky úpadcu, nie je sporom vyvolaným konkurzom. Pri určení vecnej príslušnosti súdu na prejednanie takéhoto sporu je rozhodujúce právne postavenie úpadcu, a nie postavenie správcu konkurznej podstaty“ (NS ČR č. k. 29 Odo 22/2006 z 29. 11. 2006).
5. Žalobca uviedol, že z ustanovenia § 86 ods. 2 ZKR vyplýva, že vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu (v tomto prípade vymáhanie pohľadávky úpadcu) je správou majetku podliehajúceho konkurzu. Zároveň z § 91 ods. 1 ZKR vyplýva, že vymáhanie pohľadávok úpadcu je považované za speňažovanie majetku úpadcu. Rovnako z ustanovenia § 17 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. vyplýva, že vymáhanie pohľadávok úpadcu sa považuje za speňažovanie majetku, nakoľko za takéto speňažovanie patrí správcovi príslušná odmena. Z uvedeného je zrejmé, že predmetné právo žalobcu na náhradu trov uvedeného súdneho konania vzniklo v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, a teda je pohľadávkou proti podstate (§ 87 ods. 1 ZKR). Skutočnosť, že nejde o konanie súvisiace s konkurzným konaním vyplýva aj z toho, že žalovaný správca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 130.590,99 Eur proti žalobcovi na Okresnom súde Dolný Kubín, a teda
na všeobecnom súde odporcu, a nie na Okresnom súde Banská Bystrica, na ktorom sa riešia spory súvisiace s konkurzným konaním na majetok úpadcu v zmysle § 88 ods. 1 písm. j) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účinného do 30.06.2016. Rovnako v konaní pred Okresným súdom Dolný Kubín neboli aplikované ustanovenia § 118a OSP. Aj tieto skutočnosti nepriamo nasvedčujú skutočnosti, že nejde o spor súvisiaci s konkurzným konaním. Z uvedených dôvodov nejde o pohľadávku v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, a teda o pohľadávku, ktorá by bola vylúčená z uspokojenia v konkurze.
6. Okresný súd uviedol, že žalovaný sa v konaní vyjadril, že k rozhodnutiu Okresného súdu Dolný Kubín, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania nemá námietky a toto považuje za vecne správne. Nárok žalobcu ako pohľadávku proti podstate však v celom uplatnenom rozsahu neuznal. K možnosti iniciovania súdneho konania voči žalobcovi o zaplatenie sumy 130.590,99 Eur vedeného pred Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. 5C/11/2014 pred začatím konkurzného konania, resp. bez skutočnosti, že došlo k vyhláseniu konkurzu uviedol, že k podaniu predmetnej žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo v súvislosti s právoplatným ukončením súdnych sporov vedených pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 26Cbi/6/2011 a 61Cbi/7/2011. V oboch prípadoch konajúci súd dospel k záveru, že Zmluva o dodávke a preprave geotermálnej vody zo dňa 30.12.2009 uzatvorenej medzi dodávateľom - žalobcom a odberateľom (úpadcom) je neplatný právny úkon. Predmetom súdneho konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 26Cbi/6/2011 bola žaloba o určenie neúčinnosti uvedenej zmluvy, kedy rozsudok konajúceho súdu zo dňa 19. 09. 2013 nadobudol právoplatnosť dňa 06. 11. 2013. Predmetom konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 61Cbi/7/2011 bola incidenčná žaloba o určenie pravosti a výšky prihlásenej pohľadávky popretej správcom úpadcu. Konanie bolo skončené rozsudkom konajúceho súdu zo dňa 18.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.02.2014. V oboch súdnych konaniach vystupovali totožní účastníci ako v tomto konaní, pričom obe konania boli konania vyvolané konkurzným konaním. Žalovaný s ohľadom na vzájomnú obsahovú súvislosť a časovú následnosť súdnych konaní (konanie o určenie neúčinnosti zmluvy, incidenčné konanie a konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia) tak nemohol iniciovať súdne konanie vedené Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 5C/11/2014 pred začatím konkurzného konania, nakoľko zdôvodnenie žaloby malo základ práve v prv skončených súdnych konaniach vyvolaných konkurzom. Vzhľadom na preukázanú vzájomnú súvislosť s konkurzom mal žalovaný za to, že všetky tri súdne konania jednoznačne súvisia, resp. boli vyvolané konkurzom, pričom túto súvislosť nemožnosť posudzovať prísne formálne a oddelene v každom konaní zvlášť, ale v ich vzájomnom širšom kontexte a zároveň treba prihliadať aj na okolnosti podania predmetnej žaloby. Vzhľadom na uvedené argument žalobcu o možnosti skoršieho iniciovania súdneho konania zo strany správcu ako žalobcu neobstojí. Žalovaný uviedol, že miestna príslušnosť prvostupňového súdu nie je rozhodujúcim faktorom pre posúdenie povahy súdneho konania a jeho súvisu s konkurzným konaním. Podanie žaloby voči žalobcovi o zaplatenie sumy 130.590,99 Eur na Okresnom súde Dolný Kubín (sp. zn. 5C/11/2014) je potrebné považovať za konanie s odbornou starostlivosťou a plne v súlade s účelom konkurzného konania, ktorým je maximalizácia uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov. Zákonodarca práve z dôvodu dosiahnutia účelu konkurzného konania oslobodil správcu od povinnosti platenia súdnych poplatkov a s výnimkou konaní o vylúčenie majetku zo súpisu majetku (excidenčné konania) aj od platenia trov súdneho konania, nakoľko v opačnom prípade by bolo akékoľvek vymáhanie pohľadávok úpadcu nerealizovateľné a to z prozaického dôvodu, ktorým je nedostatok majetku (finančných prostriedkov) úpadcov na úhradu trov súdnych konaní.
7. Žalovaný uviedol, že súhlasí s názorom žalobcu, že vymáhanie pohľadávok úpadcu sa považuje v zmysle ustanovenia § 86 a nasl. ZKR za správu jeho majetku, čo nepochybne súvisí s konkurzným konaním, pričom samotné vymoženie pohľadávky, t.j. reálne pripísanie peňažných prostriedkov na účet úpadcu je podľa ustanovenia § 91 a nasl. ZKR speňažovaním majetku, za ktoré prináleží správcovi odmena. Podľa ustanovenia § 86 ods. 2 ZKR správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona a zároveň, ako ďalej vyplýva zo znenia ustanovenia § 86 ods. 2 ZKR, táto povinnosť sa vzťahuje aj na vymáhanie sporných majetkových práv, medzi ktoré jednoznačne patrilo aj uplatnenie pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi. Žalovaný však poprel úvahu žalobcu, že pohľadávku súvisiacu so správou majetku úpadcu je nutné bez jej ďalšieho posúdenia považovať za pohľadávku proti podstate. Pohľadávku žalobcu z titulu uplatnenej náhrady trov konania označil žalovaný podľa ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZKR za vylúčenú z uspokojenia v konkurznom konaní, pričom jej uspokojeniu po zrušení konkurzu za predpokladu dostatku majetku nič nebráni a žalobca si ju môže uplatniť v prípadnej likvidácii úpadcu. Skutočnosť, či po zrušení
konkurzu v dôsledku splnenia konečného rozvrhu výťažku dôjde k následnej likvidácii spoločnosti úpadcu, nikdy nemožno vopred prejudikovať, pričom práve v tejto „fáze zániku“ spoločnosti je možné uspokojiť judikovanú pohľadávku žalobcu, nakoľko v súčasnosti je predmetná pohľadávka reálne nevykonateľná. Prezentovaný právny názor žalovaného nebol doposiaľ nijako spochybnený, takýto postup nebol nikdy vytknutý ako nesprávny, a to či už zo strany príslušných konkurzných súdov alebo Ministerstva spravodlivosti SR. V prípade, ak by zo strany konkurzných správcov došlo k všeobecnej akceptácii právneho názoru žalobcu ohľadne znášania náhrady trov právneho zastúpenia, konkurzné konania by ako také stratili vo veľkej časti svoj význam, nakoľko správca aj napriek oslobodeniu od súdnych poplatkov by bol nútený znášať trovy právneho zastúpenia protistrany v ním iniciovaných súdnych konaniach, resp. by ani žiadne súdne konania za účelom získania majetku do konkurznej podstaty z opatrnosti neinicioval, v dôsledku čoho by výrazne kleslo uspokojenie konkurzných veriteľov. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru je v konkurznom konaní možno uspokojiť len tie trovy konania, ktoré určuje Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a za také je potrebné považovať podľa ustanovenia § 78 ods. 4 ZKR trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
8. Žalovaný v konaní na podporu svojho právneho názoru predložil súdu na založenie do spisu Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoKR/9/2015 zo dňa 04.05.2016 a Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Ndob 15/2010 zo dňa 07. 04. 2010 a sp. zn. 1 Ndob 30/2010 zo dňa 05.05.2010, kde Najvyšší súd SR riešil práve kompetenčný spor medzi Krajským súdom v Bratislave a Okresným súdom Trnava. V súvislosti s uspokojením trov konania právny zástupca žalovaného v závere svojej výpovede pred súdom poukázal aj na komentár k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii JUDr. Milana Ďuricu, C.H.BECK z roku 2012 k § 100 na strane 691 tejto publikácie, kde k otázke ohľadne uspokojenia veriteľov uvádza: „Aj keď bude druhý účastník konania - vždy jedným bude správca - v týchto konaniach úspešný, bude mu priznaná náhrada trov konania, nebude možné tieto trovy uspokojiť v konkurznom konaní. Trovy nemožno uplatňovať ani voči správcovi ako súkromnej osobe, pretože v konaní vystupoval namiesto úpadcu. Po skončení konkurzu je táto pohľadávka vymáhateľná voči úpadcovi“.
9. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že konanie vedené na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5C/11/2014 nebolo konaním súvisiacim s konkurzným konaním v zmysle konkurzného práva. Za súvisiace spory možno považovať predovšetkým spory o určenie pohľadávok, spory o vylúčenie majetku zo súpisu majetku, spory o odporovateľnosť právnych úkonov a pod. (viď komentár k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii C.H.BECK, 1. vydanie 2012, str. 690 - 691), teda spory, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu v konaní, že „ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace“ (rozsudok Európskeho súdneho dvora z 10. 09. 2009 č. C-292/08, rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Ndc 3/2012 z 29. 02. 2012, sp. zn. 5Ndc 1/2012 z 19. 01. 2012, 6Ndc 33/2011 zo dňa 09. 11. 2011, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Odo 22/2006 z 29. 11. 2006). Ako vyplynulo aj z odôvodnenia právoplatného rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/11/2014-117 zo dňa 10. 07. 2015, súd si v konaní predbežne posúdil otázku platnosti zmluvy zo dňa 30.12.2009 a dodatku k nej a žalobu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 130.590,99 Eur s prísl. voči žalobcovi (v postavení žalovaného) zamietol. Z uvedeného je potom možné vyvodiť záver, že v danom prípade sa v konaní na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5C/11/2014 nejednalo o konanie súvisiace s konkurzným konaním v zmysle konkurzného práva, ale o žalobou uplatnený nárok v zmysle ustanovení § 451 ods. 1 a 2, § 457 a § 458 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, v rámci ktorého konajúci súd predbežne posudzoval aj otázku platnosti zmluvy a dodatku k nej. Z odôvodnenia tohto rozsudku tiež vyplynulo, že žalovaný (v postavení žalobcu) podal žalobu na Okresný súd Dolný Kubín v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1, § 47 ods. 4, § 86 ods. 2 veta prvá ZKR konajúc tak v mene a na účet úpadcu, z čoho je možné vyvodiť, že vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správou majetku podliehajúceho konkurzu s jeho následným speňažovaním. Súd bol teda toho názoru, že konanie vedené na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5C/11/2014 nebolo konaním súvisiacim s konkurzným konaním v zmysle konkurzného práva, pretože túto pohľadávku mohol správca úpadcu uplatniť v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, aj keby neboli prebehli dve konania pred Okresným súdom Banská Bystrica a konajúci Okresný súd Dolný Kubín by si musel predbežne posúdiť otázku platnosti zmluvy zo
dňa 30.12.2009 a dodatku k nej bez týchto dvoch konaní, keďže žaloba bola uplatnená titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
10. Okresný súd sa stotožnil s právnym zdôvodnením žalobcu, že pohľadávka uplatnená v konaní je pohľadávkou proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 1 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011. Okresný súd konanie iniciované žalovaným (v postavení žalobcu) na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5C/11/2014 vyhodnotil ako konanie, ktoré nesúviselo s konkurzným konaním v zmysle konkurzného práva, ale súviselo so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, keď žalovaný konal v mene a na účet úpadcu pri vymáhaní majetkových práv podliehajúcich konkurzu. To znamená, keby bol žalovaný v konaní pod sp. zn. 5C/11/2014 úspešný, judikovaná pohľadávka by podliehala konkurzu, teda uspokojovaniu konkurzných veriteľov. Súd bol toho názoru, že pohľadávka žalobcu vo výške 4.384,84 Eur, ktorá bola priznaná uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/11/2014-127 zo dňa 27. 08. 2015 z titulu práva na náhradu trov konania žalobcovi, je pohľadávkou proti podstate v konkurznom konaní úpadcu v zmysle ustanovenia § 87 ods. 1 ZKR v znení účinnom do 31. 12. 2011. Táto pohľadávka žalobcu vznikla po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a žalobca si ju u správcu - žalovaného uplatnil proti podstate bez zbytočného dokladu písomne dňa 25.09.2015, pričom správcovi bola doručená dňa 30. 09. 2015.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odôvodnenia bol okresný súd toho názoru, že pohľadávka žalobcu nie je vylúčená z uspokojenia v konkurze v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZKR a s tvrdením žalovaného sa nestotožnil. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak, čo však nie je možné na súdený prípad aplikovať. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného prezentovanou počas celého súdneho konania a túto považoval vzhľadom na zaujatý právny názor súdu za právne irelevantnú. Poukazovanie žalovaného na ustanovenie § 88 ods. 1 písm. j) OSP účinného do 30. 06. 2016, ako aj predloženie rozhodnutí Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu SR okresný súd nevyhodnocoval, nakoľko tieto skutočnosti nemali vplyv na vec samu.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému, ktorý v spore úspešný nebol.
13. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín sa domáhal na žalobcovi zaplatenia 130.590,99 Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, pretože táto suma bola žalovanému vyplatený na základe Zmluvy o dodávke a preprave geotermálnej vody zo dňa 30.12.2009 (ďalej aj Zmluva). Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cbi/6/2011 o určenie neplatnosti zmluvy a ako odporovateľnému právnemu úkonu ako prejudiciálnu otázku uvedenú zmluvu posúdil a dospel k záveru, že je zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Rovnako v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 6Cbi/7/2011 okresný súd prejudiciálne posúdil túto zmluvu ako absolútne neplatnú. Žalobu Y. S. o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky v tomto konaní súd zamietol. Oba rozsudky Okresného súdu Banská Bystrica nadobudli právoplatnosť. Z citovaných rozsudkov Okresného súdu Banská Bystrica získal žalovaný vedomosť o dôvodoch na vznik bezdôvodného obohatenia, keďže úpadca plnil žalobcovi na základe neplatnej zmluvy. Nárok proti žalovanému žalobcovi uplatnil žalovaný ako správca konkurznej podstaty na všeobecnom súde žalobcu podľa ust. § 88 ods. 1 písm. j) OSP účinného ku dňu podania žaloby 21.01.2014. Žalovaný uviedol, že do momentu, kým Okresný súd Banská Bystrica posúdil Zmluvu ako neplatnú nemal o jej neplatnosti vedomosť, čo potvrdzuje aj konanie o neúčinnosti Zmluvy voči konkurzným veriteľom ako odporovateľnému právnemu úkonu. Ani Y. S. platnosť zmluvy nenamietal. Pre prípad úspešnosti žalovaný predpokladal vrátenie plnenia prijatého žalovaným späť do konkurznej podstaty.
14. Žalovaný uviedol, že vychádzajúc z ustanovenia § 86 ods. 2 ZKR má správca povinnosť využívať všetky právne prostriedky na vymáhanie majetkových práv úpadcu, aj keď tieto sú sporné a to za účelom maximalizovania majetku podliehajúceho konkurzu. Nakoľko súd žalobu zamietol (v konaní vedenom na
OS BB pod sp. zn. 26Cbi/6/2011) z dôvodu, že odporovať možno len platným právnym úkonom, správca sa v pozícii žalobcu musel domáhať bezdôvodného obohatenia v osobitnom konaní. Za predpokladu, že predmetnú zmluvu by mohol správca s určitosťou označiť za neplatnú, domáhal by sa voči Y. S. vydania bezdôvodného obohatenia, a to namiesto konania o určenie neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu voči veriteľom. Z uvedených dôvodov neobstojí argument žalobcu, že žalovaný mal možnosť domáhať sa vydanie bezdôvodného obohatenia osobitnou žalobou podanou nezávisle od výsledku oboch vyššie špecifikovaných súdnych konaní prebiehajúcich na Okresnom súde Banská Bystrica a to z dôvodu, že žalobca aj žalovaný sa domnievali, že Zmluva je platná a jej neplatnosť žiadna zo strán nenamietala. Žalovaný nemohol dôvodne iniciovať konanie pred Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. 5C/11/2014, nakoľko práve dve skôr skončené súdne konania vyvolané konkurznom odôvodňovali podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a to najmä z dôvodu judikovania neplatnosti Zmluvy. Z praktického hľadiska je nepredstaviteľné, aby úpadca ešte pred vyhlásením konkurzu inicioval konanie voči vlastnému spoločníkovi o vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy by sama spoločnosť vychádzala z toho, že Zmluva, ktorú vzájomne uzavreli, je neplatným právnym úkonom s poukazom na aplikáciu § 40 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Vzhľadom na zrejmú súvislosť všetkých troch konaní, kedy konania vedené pred Okresným súdom Banská Bystrica je možné považovať za konania vyvolané konkurzným je potom potrebné aj konanie vedené pred Okresným súdom Dolný Kubín považovať za konanie jednoznačne súvisiace s konkurzným konaním a majúce pôvod v dvoch konkurzom vyvolaných konaniach. Súvislosť nemožno posudzovať prísne formálne, bez zohľadnenia okolností odôvodňujúcich podanie žaloby.
15. Žalovaný v odvolaní uviedol, že peňažná pohľadávky voči Y. S. vo výške 130.590,99 Eur z titulu náhrady bezdôvodného obohatenia uplatnená pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 5C/11/2014 nebola nikdy zapísaná do súpisu majetku v dôsledku čoho ju správca nemohol spravovať a následne speňažovať a tak logicky nemohli vzniknúť ani žiadne pohľadávky proti podstate v súvislosti so speňažovaním predmetnej pohľadávky. Namietol, že okresný súd prevzal účelovú argumentáciu žalobcu ktorej závery sú v rozpore s ustanoveniami § 86 ods. 1 ZKR, § 91 ods. 1 ZKR a § 76 ods. 1 ZKR. Položil otázku, či je možné za pohľadávku proti podstate považovať takú pohľadávku, ktorá podľa názoru žalobcu mala vzniknúť v súvislosti so súpisovou zložkou majetku, ktorá nikdy nebola zapísaná do súpisu a nemožno ju k žiadnej zložke priradiť. Žalovaný poprel záver okresného súdu, že by v prípade úspechu v súdnom spore vedenom na OS Dolný Kubín judikovaná pohľadávky podliehala konkurzu, teda uspokojovaniu konkurzných veriteľov. Uviedol, že ak by bol v spore úspešný, pohľadávku by najprv musel zapísať do súpisu majetku a následne ju začal speňažovať v súlade s pokynom príslušného orgánu a to za splnenia podmienky, že jej zápis by nebol spochybnený spornou poznámkou a neprebiehalo by súdne konanie o vylúčenie zo súpisu majetku. Nie je tak možné vopred s určitosťou tvrdiť, že samotným judikovaním pohľadávky reálne dôjde k uspokojeniu veriteľov a považovať tak náklady čo i len teoreticky súvisiace s predmetnou pohľadávkou za pohľadávky proti podstate podľa ust. § 87 ods. 1 ZKR, ktoré mali nastať v súvislosti s jej speňažovaním, ktoré ale nikdy nenastalo. K nevymožiteľnosti takejto pohľadávky by mohlo prísť aj z dôvodu nemajetnosti dlžníka.
16. Žalovaný poukázal na § 100 ZKR, ktorý vymedzuje určité druhy pohľadávok, ktorých uspokojenie je v konkurze vylúčené z dôvodu dosiahnutia čo najväčšej miery uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov, ktoré vznikli ešte pred vyhlásením konkurzu. Uviedol, že je nepochybné, že uspokojenie trov priznaných žalobcovi v konaní pred Okresným súdom Dolný Kubín je v konkurze vedenom na úpadcu vylúčené. Nepoprel oprávnenosť pohľadávky z titulu priznanej náhrady trov konania, ale uviedol, že to nevylučuje, aby v dôsledku špeciálnej právnej úpravy v podobe ZKR bola takáto pohľadávky vylúčená z uspokojenia. Prípadné zahrnutie tejto pohľadávky do rozvrhu by bolo v rozpore so zákonom. Predmetnú pohľadávku je voči úpadcovi možné uplatniť až po skončení konkurzného konania. Poukázal pritom na doktrinálny výklad uvedený v komentári Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Uviedol, že iný záver by viedol k ďalekosiahlym nepriaznivým následkom pre všetky konkurzné konania, znižujúce celkové uspokojenie všetkých konkurzných veriteľov. Za daných okolností by sa naskytla legálna možnosť vedenia účelových sporov so svojvoľným a bezdôvodným uplatňovaním práv, v ktorých by úspešným žalovaným bol priznávaný nárok na náhradu trov konania čo by nevyhnutne viedlo k postupnému znižovaniu majetku podliehajúceho konkurzu na úkor konkurzných veriteľov a v prospech jedincov so špekulatívnymi pohnútkami, konajúcich často zo zištných dôvodov. Došlo by zároveň k obmedzeniu možnosti riadneho výkonu správcovskej činnosti, kedy by správcovia, hoc oslobodení od súdnych poplatkov, boli nútení uplatňovať len také právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv, na aké by mali v konkurznej podstate dostatok finančných prostriedkov a vo väčšine prípadov
by im nebolo umožnené riadne vedenie súdnych konaní, nakoľko je potrebné vychádzať z podstaty konkurzného konania, ktorou je úpadok dlžníka a tým daný nedostatok majetku na uspokojenie jeho veriteľov. Pripustenie takéhoto spôsobu výkonu funkcie správcu by bolo v rozpore so základnými zásadami konkurzu - minimalizáciou nákladov speňažovania a správy podstaty, maximalizáciou výťažku a zásadou rýchlosti speňažovania majetku.
17. Žalovaný namietol, že rozsudok má znaky arbitrárnosti, nakoľko predstavuje odklon od ustálenej judikatúry, ako aj odbornej praxe bez toho, aby súd jasne dostatočne definoval dôvody, prečo bol v danom prípade odklon nevyhnutný. Zdôraznil význam výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty a poukázal na skutočnosť, že správca vo väčšine prípadov pracuje s neúplnými údajmi, nekompletnou zmluvnou či účtovnou dokumentáciou a pri presadzovaní záujmov konkurzných veriteľov je v súdnych sporoch mnohokrát slabším účastníkom, kedy dôležité okolnosti sa stanú známe až v priebehu dokazovania a správca tak nezriedka neunesie dôkazné bremeno a spor prehrá. Podľa názoru žalovaného zákonodarca s tým počíta a chráni majetok podstaty aj ustanovením § 100 ZKR. Uviedol, že na druhej strane v konaniach zneužívajúcich právo či v konaniach v hrubom rozpore sa obvyklou mierou odbornej starostlivosti je namieste uspokojenie trov konania úspešného účastníka kedy sám správca výkonom svojej funkcie vyvolal spor. Medzi takéto konania patria spory o vylúčenie majetku zo súpisu, ktoré v zmysle § 78 ods. 5 ZKR nie sú z uspokojenia vylúčené. Žalovaný poukázal na to, že v konaní predložil dostupnú judikatúru Krajských súdov a Najvyššieho súdu doplnenú o názory odbornej verejnosti ale okresný súd považoval jeho vyjadrenia aj ním predložené listiny za irelevantné a bez vplyvu na súdený prípad. Vzhľadom na nedostatky odôvodnenia a absenciu presvedčivej argumentácie okresného súdu namietol žalovaný porušenie jeho práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu v dôsledku nesprávneho postupu súdu ktorým bolo žalovanému znemožnené riadne uskutočňovanie svojich procesných práv. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, alebo aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne.
18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol že s napadnutým rozsudkom súhlasí. Uviedol, že k argumentom žalovaného v odvolaní sa už vyjadril v priebehu konania na okresnom súde. Poukázal na skutočnosť, že súdne konania vedené na Okresnom súde v Banskej Bystrici nemohli záväzne judikovať neplatnosť Zmluvy, keďže ich predmetom týchto konaní nebola platnosť Zmluvy, ktorá sa v nich riešila iba ako prejudiciálna otázka. Žalovaný ako správca mohol po vyhlásení konkurzu aj bez výsledku uvedených súdnych konaní žalovať žalobcu tak, ako to urobil pred Okresným súdom Dolný Kubín. Správca, ktorý má konať s odbornou starostlivosťou nepotreboval súdne konania na to, aby mohol tvrdiť, že predmetná Zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom na čo sú povinní všetci - tak správca, ako aj súd, bez ďalšieho prihliadnuť. Predmetné konanie tak nemôže súvisieť s konkurzným konaním, čomu zodpovedá aj žalobcom citovaná judikatúra a literatúra.
19. K tvrdeniu žalovaného, že nejde o pohľadávku proti podstate súvisiacu so správou a speňažením majetku, nakoľko táto nikdy nebola zapísaná do súpisu majetku uviedol, že z ust. § 86 ods. 2 ZKR vyplýva, že vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu v tomto prípade vymáhanie pohľadávky úpadcu je správou majetku podliehajúceho konkurzu. Zároveň z § 91 ods. 1 ZKR vyplýva, že vymáhanie pohľadávok úpadcu je považované za speňažovanie majetku úpadcu. Rovnako z § 17 vyhl. Č. 655/2005 Z.z. vyplýva, že takéto vymáhanie pohľadávok úpadcu sa považuje za speňažovanie majetku, nakoľko za takéto speňažovanie patrí správcovi príslušná odmena. Z uvedeného je zrejmé, že právo žalobcu na náhradu trov uvedeného súdneho konania vzniklo v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, a teda je pohľadávkou proti podstate poľa § 87 ods. ZKR. Skutočnosť, že žalovaný správca pohľadávku nezapísal do súpisu majetku a napriek tomu ju vymáhal, nemôže byť na ťarchu žalobcu. O to viac je potom nelogické tvrdenie žalovaného, že ide o súdny spor súvisiaci s konkurzným konaní. Ak nešlo o konanie súvisiace s konkurzným konaním, tak v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) ZKR by takéto trovy konania ani nemohli byť vylúčené z uspokojenia v konkurze. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
21. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2R/3/2010 zo dňa 02.11.2010, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 214B/2010 dňa 08.11.2010, bol na majetok dlžníka MEANDER PARK, s.r.o., so sídlom Jegorovova 14072/29, Banská Bystrica, IČO: 36 417 351 (ďalej aj úpadca) vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená obchodná spoločnosť Prvá arbitrážna k.s., so sídlom kancelárie v Banskej Bystrici, Prof. Sáru 5.
22. Pred Okresným súdom Dolný Kubín prebehlo súdne konanie pod sp. zn. 5C/11/2014, v ktorom správca konkurznej podstaty úpadcu uplatnil voči žalobcovi právo na zaplatenie sumy 130.590,99 Eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 5C/11/2014-117 zo dňa 10. 07. 2015 (ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 04. 08. 2015) žalobu zamietol z dôvodu, že nárok uplatnený žalobou bol v rozsahu 101.397,44 Eur premlčaný a v rozsahu 29.193,55 Eur nemal okresný súd preukázané, že by uvedená suma prevyšovala nárok žalovaného na poskytnutie primeranej peňažnej náhrady za plnenie, ktoré tento poskytol úpadcovi nakoľko s poukazom na § 457 OZ si boli účastníci zmluvy povinní navzájom vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Zo znaleckého posudku predloženého v konaní ako dôkaz vyplynulo, že cena, ktorú mali strany v Zmluve dohodnutú za dodávky geotermálnej vody, ktorú dodával žalobca úpadcovi bola cenou primeranou, dokonca nižšou, v porovnaní s cenami stanovenými URSO pre neskoršie roky a aj nižšou v porovnaní s dodávkami geotermálnej vody, tak aj iného paliva v prípade iných odberateľov z bližšieho aj vzdialenejšieho okolia.
23. Okresný súd Dolný Kubín priznal uznesením č. k. 5C/11/2014-127 zo dňa 27.08.2015 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2015 a vykonateľnosť dňa 26.09.2015) žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.348,84 Eur, ktoré mal žalovaný zaplatiť zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
24. Žalobca si prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne dňa 25.09.2015 uplatnil u žalovaného (správcu) právo na úhradu pohľadávky proti podstate v celkovej výške 4.348,84 Eur, ako právo na náhradu trov konania, vyplývajúcich z právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/11/2014-127 zo dňa 27.08.2015.
25. Žalovaný písomne dňa 12.10.2015 reagoval na list právneho zástupcu žalobcu „Uplatnenie pohľadávky proti podstate“ zo dňa 25.09.2015 a oznámil žalobcovi, že vzhľadom na právny titul vzniku uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia a povahu súdneho konania vedeného Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 5C/11/2014, v ktorom bolo o náhrade trov právneho zastúpenia rozhodnuté, vyplývajúcu z predmetu tohto súdneho konania, je uspokojenie náhrady trov právneho zastúpenia v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu ex lege vylúčené (§ 100 ods. 2 písm. a) ZKR)
26. § Podľa § 470 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"); ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
27. Podľa § 470 ods. 2 CSP; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
28. Podľa § 206a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov (ďalej len ZKR) konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak.
29. Podľa § 87 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“) v znení účinnom do 31. 12. 2011, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.
30. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Žalovaný v odvolaní namietol záver okresného súdu, že nárok na náhradu trov konania, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn.5C/11/2014-127 je možné zaradiť medzi pohľadávky proti podstate. Zároveň tvrdil, že uvedené konanie je konaním súvisiacim s konkurzom a preto sú trovy účastníkov takéhoto konania vylúčené z uspokojenia v konkurze.
32. Okresný súd sa v konaní správne zaoberal primárne otázkou, či uplatnená pohľadávka patrí medzi pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 1 ZKR (v znení účinnom do 31.12.2011). Citované ustanovenie medzi pohľadávky proti podstate okrem iného zaradilo pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu.
33. Vymedzenie pojmu „správa majetku podliehajúceho konkurzu“ a pojmu „speňažovanie majetku podliehajúceho konkurzu“ je nutné abstrahovať z celkového znenia a účelu Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011. Žalobca správne poukázal na ust. § 86 ods. 2 ZKR, ktorý v prvej vete vymedzuje činnosť správcu (teda správu majetku podliehajúceho konkurzu) tak, že správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu sa tak považuje za správu majetku podliehajúceho konkurzu. Preto ak vznikla žalobcovi pohľadávka na trovy súdneho konania po vyhlásení konkurzu v súvislosti s tým, že správca voči nemu v danom súdnom konaní vymáhal majetkové právo podliehajúce konkurzu, tak takáto pohľadávka je v zmysle § 87 ods. 1 ZKR pohľadávkou, ktorá vznikla v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, a preto je pohľadávkou proti podstate.
34. Výklad pojmu speňažovanie majetku podliehajúceho konkurzu už nie je také jednoznačné. Legálna definícia pojmu speňažovanie majetku podliehajúceho konkurzu je vymedzená v ust. § 91 ods. 1 ZKR tak, že speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti. Z uvedeného je zrejmé, že prijatie protihodnoty za pohľadávku uplatnenú v súdnom konaní nie je súčasťou demonštratívneho výpočtu foriem speňaženia, uvedených v druhej vete citovaného ustanovenia. Napriek tomu všeobecné vymedzenie speňaženia ako „prevedenia majetku podliehajúceho konkurzu na peňažné prostriedky“ zahŕňa aj situáciu, kedy správca konkurznej podstaty zrealizuje prevedenie hmotného nároku úpadcu (v prejednávanom prípade nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, všeobecne môže ísť aj o konanie s iným predmetom sporu) na finančnú hotovosť, zodpovedajúcu hodnote uplatneného nároku tým, že získa voči úpadcovmu dlžníkovi exekučný titul v konaní a ten následne voči nemu vymôže. Nad rámec toho je nutné prihliadnuť aj ku vykonávaciemu predpisu, Vyhláške Ministerstva spravodlivosti č. 665/2005 Z.z., ktorá konkrétne vymedzuje úkony považujúce sa za speňaženie. V zmysle § 17 vyhlášky č. 665/2005 Z.z. za speňaženie peňažnej pohľadávky podliehajúcej konkurzu, ktorá vyplynula z nároku na náhradu škody, z nároku na úhradu nemajetkovej ujmy, z odstúpenia od zmluvy, z bezdôvodného obohatenia, z neplatnosti právneho úkonu alebo zo zmluvnej pokuty, patrí správcovi odmena 6% z výťažku. Všetky úkony vymedzené v uvedenom ustanovení sú považované za speňaženie vymenovaných typov pohľadávok, vrátane pohľadávky ktorá vyplynula z bezdôvodného obohatenia. Ak by žalovaný od žalobcu vymohol v prospech konkurznej podstaty plnenie vo výške 130.590,99 Eur, táto suma by sa bola započítala do základu pre výpočet jeho odmeny. Pretože ide o úkon, ktorým by bol speňažil domnelú peňažnú pohľadávku úpadcu voči žalobcovi. Nie je možné pre účely výpočtu odmeny považovať ten istý úkon za proces speňaženia pohľadávky a zároveň pre iné účely ho za speňažovanie pohľadávky nepovažovať.
35. Z uvedeného vyplýva, že súdne konania, ktoré vedie správca konkurznej podstaty za účelom vymoženia pohľadávok úpadcu je možné vymedziť ako konania, ktoré sú správou úpadcovho majetku a tiež speňažovaním úpadcových pohľadávok. Ak tretej osobe v súvislosti so súdnym konaním, ktorého účelom je speňažovanie majetku vzniknú náklady v podobe trov súdneho konania, ide o pohľadávku v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a preto pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 1 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011.
36. Žalovaný v súvislosti s posúdením nároku na trovy konania ako pohľadávky proti podstate namietol, že uvedená pohľadávky nikdy nebola zapísaná do súpisu majetku, v dôsledku čoho ju správca nemohol spravovať a následne speňažovať. Poprel, že by v prípade úspechu v konaní judikovaná pohľadávka prípadne podliehala konkurzu a upozornil, že samotným judikovaním pohľadávky ešte nedôjde k uspokojeniu veriteľov a treba prihliadnuť aj k možnosti, že by ju voči dlžníkovi z dôvodu jeho nemajetnosti nemusel vymôcť.
37. K námietkam žalovaného je treba uviesť, že to, či konkrétna pohľadávky uplatnená v konkurze je pohľadávkou proti podstate nesúvisí s tým, či bola alebo nebola správcom zapísaná do súpisu majetku, ale s tým, či spĺňa vymedzenie pohľadávok proti podstate podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní. Prípadné nesplnenie povinnosti zapísať nárok úpadcu voči tretej osobe do súpisu majetku nemôže mať vplyv na určenie charakteru tejto pohľadávky ako pohľadávky proti podstate. Ak by nebola pohľadávkou úpadcu, potom by ju správca ani nemohol v jeho prospech vymáhať.
38. Záver okresného súdu, že v prípade úspechu v súdnom spore by judikovaná pohľadávka podliehala konkurzu smeroval k tomu, že suma, ktorú by Okresný súd Dolný Kubín v prípade úspechu priznal správcovi voči žalobcovi by v takej výške, v akej by ju žalobca do konkurznej podstaty zaplatil, slúžila na uspokojenie konkurzných veriteľov. Žalovaný správne upozornil, že prisúdenie výšky peňažného plnenia v prospech konkurznej podstaty ešte neznamená, že takáto sumy bude reálne do konkurznej podstaty zaplatená. Avšak to, do akej výšky správca reálne vymôže uplatnený nárok, by nemalo vplyv na to, že ide o proces speňažovania, aj keď by bol neúspešný.
39. Žalovaný v konaní od počiatku zastával názor, že konanie vedené na Okresnom súde Dolný Kubín o vydanie bezdôvodného obohatenia bolo konaním, ktoré súvisí s konkurzom a preto je v zmysle § 100 ods. 2 ZKR vylúčené uspokojenie trov konania z uspokojenia v konkurze. Uviedol, že o neplatnosti Zmluvy o dodávke a preprave geotermálnej vody sa dozvedel až na základe dvoch incidenčných konaní, vedených na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 26Cbi/6/2011 a 26Cbi/7/2011. Konanie na Okresnom súde Dolný Kubín nemohol iniciovať skôr, nakoľko práve dve konania vyvolané konkurzom odôvodňovali podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia najmä z dôvodu judikovania neplatnosti zmluvy.
40. Výklad pojmov „konania vyvolané konkurzom“ a „konania súvisiace s konkurzom“ sa v našej judikatúre postupne vyvíjal. Žalovaný v konaní poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Ndob/36/2010 zo dňa 04.08.2010, 1Ndob/30/2010 zo dňa 05.05.2010 a 1Ndob/15/2010 zo dňa 07.04.2010, z ktorých vyplýva, že správcom konkurznej podstaty uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej sumy voči dlžníkovi je konaním súvisiacim s konkurzom. Zaradenie konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky medzi konania súvisiace s konkurzom odôvodnil Najvyšší súd SR tým, že z dôvodu postavenia žalobcu ako správcu konkurznej podstaty sa dané konanie spravuje ZKV, jeho účasťou v konaní je daná súvislosť s konkurzom. Neskôr sa judikatúra Najvyššieho súdu SR od takéhoto vymedzenia konaní súvisiacich s konkurzom odklonila. V uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Ndc/3/2012 zo dňa 29.02.2012 Najvyší súd uviedol, že za konania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle ZKV konania o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, resp. konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, konanie o vylúčenie majetku zo súpisu, osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípadne aj konanie o žalobe na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKV resp. ZKR, prípadne tiež iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku. To je napríklad konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu prípadne iné konania o náhradu škody v zmysle ZKR. Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. 2009 C-292/08, ktoré citoval v konaní aj žalobca, z ktorého vyplýva, že ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace. Z uvedeného posunu rozhodovania Najvyššieho súdu SR vyplýva, že
súčasná judikatúra Slovenskej republiky vykladá pojem konaní „súvisiacich s konkurzom“ reštriktívne iba ako konaní, v ktorých hmotnoprávny základ nároku vyplýva z konkurzu, napríklad nárok na náhradu škody voči správcovi. V prebiehajúcom konaní bolo konanie vedené na Okresnom súde Dolný Kubín konaním o vydanie domnelého bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalobca získať na úkor úpadcu ešte pred vyhlásením konkurzu. Ak by tento nárok bol dôvodný, išlo by o nárok, ktorý nemá pôvod v konkurznom konaní, keďže právnym titulom na základe ktorého by sa uplatňoval voči úpadcovmu dlžníkovi (žalobcovi) by bolo bezdôvodné obohatenie vzniknuté pred vyhlásením konkurzu a teda bez súvislosti s vyhlásením konkurzu. Je pritom irelevantné, na základe čoho zistil správca konkurznej podstaty, že by úpadcovi mohol voči niekomu vzniknúť nárok na vydanie peňažného plnenia (v tomto prípade z titulu bezdôvodného obohatenia). Skutočnosť, že neplatnosť Zmluvy bola deklarovaná v incidenčných konaniach vyvolaných konkurzom a na základe tejto informácie podal správca žalobu ešte neznamená, že aj konanie o žalobe je incidenčným konaním. V tomto prípade nie je konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia vyvolané konkurzom, iba motivácia správcu na podanie žaloby je vyvolaná výsledkom incidenčných konaní. Samotné konanie by však bolo mohlo prebiehať aj bez vyhlásenia konkurzu na úpadcu, inak povedané, vyhlásenie konkurzu nie je podmienkou na vedenie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia (na rozdiel od tých konaní, ktoré majú charakter konaní vyvolaných a súvisiacich s konkurzom).
41. Žalovaný v odvolaní uviedol, že ako správca sa v pozícii žalobcu musel domáhať vydanie bezdôvodného obohatenia potom, ako Okresný súd Banská Bystrica v oboch incidenčných konaniach posúdil Zmluvu ako neplatný právny úkon. Upozornil, že ani jedna zmluvná strana si nebola neplatnosti zmluvy vedomá, preto úpadca ani nemohol pred uvedenými rozhodnutiami súdu o neplatnosti Zmluvy podať žalobu o vrátenie bezdôvodného obohatenia a že keď sa o tejto skutočnosti ako správca dozvedel, bol povinný využiť všetky prostriedky na vymoženie majetkových práv úpadcu aj prostredníctvom žaloby o vrátenie bezdôvodného obohatenia. Namietol tiež, že by došlo k obmedzeniu možnosti riadneho výkonu správcovskej činnosti, ak by správcovia boli nútení uplatňovať len také právne prostriedky na vymáhanie majetkových práv, na aké by mali v konkurznej podstate dostatok finančných prostriedkov.
42. Správca konkurznej podstaty je v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii povinný postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby maximalizoval výnos zo speňaženie konkurznej podstaty a zabezpečil pomerné uspokojenie peňažných nárokov veriteľov v čo najvyššej miere. Konkrétny postup si správca volí sám, vzhľadom na okolnosti daného konkurzu. Odhliadnuc od toho, že postup správcu konkurznej podstaty v prípade, kedy tretia osoba nadobudla na základe neplatného právneho úkonu majetok, ktorý podľa názoru správcu z dôvodu neplatnosti právneho úkonu patrí do konkurznej podstaty je upravený v §80 ods. 2 ZKR, teda ku konaniu pred Okresným súdom Dolný Kubín nemuselo dôjsť, zistenie, že úpadca uzavrel pred vyhlásením konkurzu zmluvu, o ktorej správca po vyhlásení konkurzu zistil, že je neplatným právnym úkonom ešte nezakladá povinnosť správcu iniciovať súdne konanie, pokiaľ je vopred možné zistiť, že by takéto súdne konanie nemohlo byť pre správcu úspešné či už z dôvodu premlčania nároku úpadcu, alebo z iného dôvodu. Ak sa správca žalobu rozhodne podať, mimo konkurzného konania na všeobecnom súde odporcu, znáša riziko že v prípade neúspechu súd musí rozhodnúť o nároku na trovy konania v zmysle zásady úspešnosti. Samotné priznanie trov konania pritom ešte neznamená, že tieto budú reálne žalobcovi vyplatené, výška uspokojenia žalobcu ako veriteľa úpadcu závisí od množstva peňažných prostriedkov ktoré budú určené na rozdelenie medzi veriteľov. Rovnako námietka, že by správcovia boli limitovaní pri vedení prípadných sporov na všeobecných súdom množstvom financií v konkurznej podstate a že by ich nedostatok obmedzil prístup správcu k vedeniu súdneho sporu nie je dôvodná, keďže prípadné trovy súdneho konania budú pohľadávkou proti podstate a rozsah uspokojenia tejto pohľadávky bude daný množstvom peňazí v konkurznej podstate, teda nie je nevyhnutné aby správca disponoval hotovosťou vo výške náhrady trov súdneho konania na to, aby súdne konania viedol.
43. Žalovaný vyjadril v odvolaní názor, že ak by sa odvolací súd stotožnil so závermi okresného súdu, podporil by tak možnosť vedenia účelových sporov svojvoľným a bezdôvodným uplatňovaním práv, v ktorých by úspešným žalovaným bol priznávaný nárok na náhradu trov konania, čo by nevyhnutne postupne viedlo k znižovaniu majetku podliehajúceho konkurzu v prospech jedincov so špekulatívnymi pohnútkami, konajúcich často zo zištných dôvodov. S uvedeným záverom nie je možné súhlasiť. V danom prípade predstavujú trovy konania náklady na úspešnú obranu žalobcu pred neopodstatneným podaním žaloby zo strany správcu konkurznej podstaty, ktorá bola zamietnutá. Konanie žalovaného tak bola obrana voči žalobe podanej správcom, takéto konanie nie je možné vyhodnotiť ako špekulatívne.
Rovnako v ostatných prípadoch kedy podáva žalobu správca konkurznej podstaty na všeobecnom súde ide o konanie ktoré začne správca, preto ho nemôže iniciovať tretia osoba zo zištných dôvodov.
44. Žalovaný v odvolaní namietol, že rozhodnutie okresného súdu má znaky arbitrárnosti, nakoľko predstavuje odklon od ustálenej judikatúry. Ako bolo uvedené vyššie, judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa vyvíjala a okresný súd správne prihliadol k rozhodnutiam, ktoré boli prijaté už po odklone od pôvodného širokého výkladu pojmu „konania vyvolané a súvisiace s konkurzom“. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR predloženým žalovaným už z tohto dôvodu nie je možné prihliadnuť. Okresný súd naopak správne prihliadol k rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR vydaným neskôr, reflektujúcim už aj rozhodnutie Európskeho súdneho dvora.
45. Žalovaný poukázal v konaní aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoKR/9/2015, ktorý sa v odôvodnení zaoberal dôvodmi, pre ktoré rozhodol o nároku na náhradu trov konania o určenie popretej pohľadávky v nadväznosti na skutočnosť, že trovy incidenčných konaní sú v zmysle § 100 ods. 2 ZKR vylúčené z uspokojenia. Citované rozhodnutie tak neriešilo právny problém určenia, či trovy iných ako incidenčných konaní majú charakter pohľadávky proti podstate a ak áno, tak či sú z uspokojenia vylúčené. Rovnako doktrinálny výklad, na ktorý poukazoval žalovaný, uvedený v komentári vydavateľstva C.H. BECK Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, sa týkal § 100 ZKR, teda konaní, v ktorých je nárok na náhradu trov konania, aj keď právoplatne priznaný súdnym rozhodnutím, vylúčený z uspokojenia. Netýkal sa súdnych konaní vedených správcom konkurznej podstaty na všeobecných súdoch voči dlžníkom úpadcu v konaniach, ktoré nie sú konkurzom vyvolané alebo s konkurzom nesúvisia. Okresný súd preto na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, ani na doktrinálny výklad nemohol prihliadnuť, pretože sa netýkali skutkového stavu v prejednávanom prípade.
46. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
47. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Keďže však ide o konanie vyvolané konkurzom, tieto trovy konania, na ktoré vznikol žalobcovi nárok, budú v zmysle § 100 ZKR z uspokojenia vylúčené.
48. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).