Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cbi/7/2019

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúp. spoločnosťou Valko Marián & partners, s.r.o., Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanej: JUDr. Veronika Doláková, PhD., správca konkurznej podstaty dlžníka KORLEA INVEST, a.s., v konkurze, Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO: 36 532 045, so sídlom kancelárie správcu: Zimná 62, 052 01 Spišská Nová Ves, značka správcu: S1587, zastúp. spoločnosťou Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., Rázusova 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560 611 v konaní o určenie poradia pohľadávky proti podstate takto

rozhodol:

U r č u j e s a, že pohľadávka proti podstate, ktorú si žalobca listom zo dňa 26.06.2019, dňa 02.07.2019 uplatnil u žalovaného v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi KORLEA INVEST, a.s. v konkurze so sídlom Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO: 36 532 045 vo výške 4 173 646,05 EUR je zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi KORLEA INVEST, a.s. v konkurze so sídlom Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO: 36 532 045 ako pohľadávka proti všeobecnej podstate s poradím uspokojenia podľa o konkurze a reštrukturalizácii a odmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, priradenou sumou 3 661 901,28 EUR a rozsahom, v akom má byť uspokojená zo všeobecnej podstaty, 100% priradenej sumy.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 02.08.2019 žiadal, aby súd určil, že pohľadávka proti podstate, ktorú si žalobca listom zo dňa 26.06.2019, dňa 02.07.2019 uplatnil u žalovaného v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi KORLEA INVEST, a.s. v konkurze so sídlom Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO: 36 532 045 vo výške 4 173 646,05 EUR je zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi KORLEA INVEST, a.s. v konkurze so sídlom Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO: 36 532 045 ako pohľadávka proti všeobecnej podstate s poradím uspokojenia podľa o konkurze a reštrukturalizácii a odmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, priradenou sumou 3 661 901,28 EUR a rozsahom, v akom má byť uspokojená zo všeobecnej podstaty, 100% priradenej sumy. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou existujúcou podľa právnych predpisov platných v Slovenskej republike. Žalovaná - JUDr. Veronika Doláková, PhD., so sídlom kancelárie Zimná 62, 052 01 Spišská Nová Ves, značka správcu: S1587, je správcom v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi

- KORLEA INVEST, a.s., v konkurze, so sídlom Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO: 36 532 045 (ďalej aj „úpadca“). Úpadca je obchodnou spoločnosťou existujúcou podľa právnych predpisov platných v Slovenskej republike. Konkurzné konanie voči úpadcovi bolo začaté dňa 20.11.2012 a je vedené na

Okresnom súde Košice I pod sp. zn. . Dňa 13.02.2013 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Žalobca si v rámci konkurzného konania uplatnil pohľadávku proti podstate a touto žalobou sa domáha, aby súd určil jej poradie. Príslušnosť Súdu na konanie v tejto veci je daná ustanovením v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). 2A.Žalobou úpadcu doručenou Okresnému súdu Košice II dňa 13.06.2012, sp. zn. , a žalobou žalovaného doručenou Okresnému súdu Košice II dňa 30.03.2017, sp. zn. , boli voči žalobcovi uplatnené úpadcom a žalovanou tvrdené pohľadávky úpadcu na náhradu škody a ušlého zisku v celkovej výške 121 609 000,00 EUR s príslušenstvom, ktoré mali úpadcovi vzniknúť v dôsledku porušenia zmlúv o bankových obchodoch uzatvorených medzi úpadcom ako klientom a žalobcom ako bankou (ďalej aj „úpadcom tvrdené pohľadávky“). K danému porušeniu zmlúv o bankových obchodoch malo dôjsť zo strany žalobcu tým, že žalobca zablokoval všetky účty úpadcu vedené žalobcom, resp. prestal z týchto účtov realizovať včas prevody na základe príkazov úpadcu. Po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu sa účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. stala v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) namiesto úpadcu žalovaná. Konania vedené na základe týchto žalôb pod sp. zn. a Okresný súd Košice II spojil na spoločné konanie, vedené pod sp. zn. . Proti rozsudku Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. žalovaná podala odvolanie, na základe ktorého bolo o úpadcom tvrdených pohľadávkach vedené konanie na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. . Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach v konaní pod sp. zn. podala žalovaná dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd“) rozhodol uznesením zo dňa 18.04.2019 (súdne konania vedené na Okresnom súde Košice II, Krajskom súde v Košiciach a na Najvyššom súde podľa tohto odseku ďalej spolu aj „súdne konania“). V súdnych konaniach bol úspešný žalobca, na základe čoho bol žalobcovi právoplatnými rozhodnutiami súdov priznaný nárok na náhradu trov súdnych konaní voči žalovanej v plnom rozsahu, a to (i) rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 09.02.2018, sp. zn. , (ii) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.09.2018, sp. zn. a (iii) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.04.2019, sp. zn. (ďalej aj „nárok na náhradu trov“). Pohľadávka žalobcu vyplývajúca z nároku na náhradu trov nebola do dňa podania tejto žaloby žalobcovi uhradená, a to ani čiastočne. 2B.Z pohľadu konkurzného konania pritom platí, že v období po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu boli v súdnych konaniach vymáhané majetkové práva podliehajúce konkurzu. Ak by totiž bol žalovaný v súdnych konaniach úspešný a súd by mu priznal úpadcom tvrdené pohľadávky, tieto pohľadávky by podliehali konkurzu a výťažok z ich speňaženia by bol použitý na uspokojenie konkurzných veriteľov. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že úpadcom tvrdené pohľadávky v sume 71 150 469,86 EUR (t. j. v sume zodpovedajúcej sume istiny uplatnenej prvou žalobou úpadcu) boli zapísané do súpisu všeobecnej podstaty, zverejneného v rámci konkurzného konania dňa 19.04.2013 v Obchodnom vestníku č. 76/2013. Poukázal na ust. a a uviedol, že náklady súvisiace so súdnymi konaniami, akými je aj pohľadávka žalobcu vyplývajúca z nároku na náhradu trov, sú v konkurznom konaní pohľadávkami proti všeobecnej podstate, s poradím uspokojenia podľa . Tieto tvrdenia potvrdzuje napríklad aj rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn.: (ďalej aj „Rozsudok KS BB“), v zmysle ktorého: „Vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu sa tak považuje za správu majetku podliehajúceho konkurzu. Preto ak vznikla žalobcovi pohľadávka na trovy súdneho konania po vyhlásení konkurzu v súvislosti s tým, že správca voči nemu v danom súdnom konaní vymáhal majetkové právo podliehajúce konkurzu, tak takáto pohľadávka je v zmysle pohľadávkou, ktorá vznikla v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, a preto je pohľadávkou proti podstate.“ 2C.Poukázal na ust. a uviedol, že v rámci konkurzného konania bolo dňa 18.06.2019 v Obchodnom vestníku č. 116/2019 zverejnené oznámenie žalovaného o zostavení zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate a zámer zostaviť čiastkový rozvrh výťažku zo všeobecnej podstaty podľa (ďalej aj „Oznámenie o zostavení zoznamu“). V nadväznosti na Oznámenie o zostavení zoznamu a vyššie uvedené si žalobca u žalovanej dňa 02.07.2019 listom zo dňa 26.06.2019 (ďalej aj „List o uplatnení“) uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu z nároku na náhradu trov, ako pohľadávku proti všeobecnej podstate v konkurznom konaní, vo výške 4 173 646,05 EUR s DPH a s poradím uspokojenia podľa (ďalej aj „Uplatnená pohľadávka“). Výška uplatnenej pohľadávky bola v Liste o uplatnení určená vyčíslením trov právneho zastúpenia žalobcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Za

účelom rozhodnutia o výške náhrady trov Súdnych konaní v zmysle bolo oznámené aj Okresnému súdu Košice II, a to podaním žalobcu zo dňa 15.05.2019. 2D.Na základe Listu o uplatnení žalovaný Uplatnenú pohľadávku uznal čo do právneho dôvodu, výšky aj poradia uspokojenia a zaradil uplatnenú pohľadávku do evidencie, resp. zoznamu pohľadávok proti podstate v konkurznom konaní (ďalej aj „Zoznam“). Uznanie uplatnenej pohľadávky (čo do právneho dôvodu, výšky aj poradia uspokojenia) oznámila žalovaná žalobcovi e-mailom dňa 11.07.2019. V prílohe tohto e-mailu zaslala žalovaná žalobcovi aj Zoznam. Zo Zoznamu (ktorý bol priložený k e-mailu žalovanej v zmysle predchádzajúceho odseku a ktorý si žalobca zároveň dňa 15.07.2019 overil nahliadnutím do spisu konkurzného konania vedeného žalovanou) vyplynulo, že napriek uznaniu Uplatnenej pohľadávky, žalovaná Uplatnenú pohľadávku zaradila do Zoznamu s priradenou sumou 0,00 EUR a rozsahom uspokojenia 0,00% s odôvodnením, že Uplatnená pohľadávka je podľa z uspokojenia v konkurznom konaní vylúčená. Okrem priradenej sumy 0, EUR uviedla žalovaná do Zoznamu aj tzv. celú sumu Uplatnenej pohľadávky vo výške 4 173 646,05 EUR. 2E.Následne, napriek uznaniu Uplatnenej pohľadávky a zaradeniu Uplatnenej pohľadávky do Zoznamu bol dňa 29.07.2019 žalobcovi doručený list žalovanej zo dňa 22.07.2019 s označením „Oznámenie a výzva v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“ (ďalej aj „“). V Oznámení žalovanej táto žalobcovi oznámil, že uznáva právny dôvod Uplatnenej pohľadávky, poradie uspokojenia Uplatnenej pohľadávky podľa a výšku Uplatnenej pohľadávky v rozsahu 3 661 901,28 EUR, pričom v rozsahu 511 744,77 EUR Uplatnenú pohľadávku neuznáva. Žalovaná v Oznámení žalovanej zároveň vyzvala žalobcu, aby sa v zmysle v lehote 15 dní odo dňa doručenia Oznámenia žalovaného žalobou podanou voči žalovanej domáhal, aby súd určil výšku Uplatnenej pohľadávky, inak na Uplatnenú pohľadávku v rozsahu, v ktorom ju žalovaná neuznala (t. j. vo výške 511 744,77 EUR), nebude žalovaná v konkurznom konaní prihliadať. Neuznanie Uplatnenej pohľadávky (čo do výšky) v rozsahu 511 744,77 EUR (ďalej aj „Neuznaná časť“) žalovaná v Oznámení žalovanej odôvodnila tým, že úkony právnej služby, na ktoré pripadajú trovy žalobcu v rozsahu Neuznanej časti žalovaná nepovažuje za účelné, odvolávajúc sa aj na uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 18.07.2019, sp. zn. (ďalej aj „Uznesenie o výške trov“). Uznesenie o výške trov pritom nenadobudlo právoplatnosť ani ku dňu podania tejto žaloby. V Oznámení žalovanej bolo tiež uvedené, že Uplatnenú pohľadávku (aj v rozsahu, v ktorom ju Žalovaná podľa Oznámenia žalovanej uznala) považuje žalovaná za pohľadávku, „[...] ktorej uspokojenie je vylúčené v zmysle “. bolo žalobcovi doručené až po tom, čo (i) žalovaná oznámila žalobcovi uznanie Uplatnenej pohľadávky vo výške 4 173 646,05 EUR, (ii) žalovaná uviedla do Zoznamu celú sumu Uplatnenej pohľadávky vo výške 4 173 646,05 EUR, (iii) žalovanej uplynula lehota „bez zbytočného odkladu“ na oznámenie neuznania Uplatnenej pohľadávky žalobcovi v zmysle , (iv) žalobca podal námietku poradia Uplatnenej pohľadávky a (v) lehota podľa na podanie námietok poradia pohľadávok proti podstate v nadväznosti na Oznámenie o zostavení zoznamu uplynula. Napriek tomu sa žalobca rozhodol, že výšku Uplatnenej pohľadávky uznanú žalovanou v zmysle Oznámenia žalovanej bude akceptovať, t. j. nebude sa domáhať uznania výšky Uplatnenej pohľadávky aj v rozsahu Neuznanej časti. 2F.Žalobca však trval na tom, že právny záver, ktorým žalovaná odôvodňuje zaradenie Uplatnenej pohľadávky do Zoznamu s priradenou sumou 0,00 EUR a rozsahom uspokojenia 0,00% a ktorý žalovaná uvádza aj v Oznámení žalovanej, je nesprávny - a práve z uvedeného dôvodu podal túto žalobu. Uplatnená pohľadávka totiž nie je pohľadávkou podľa , a teda nemôže byť podľa z uspokojenia v konkurznom konaní ani vylúčená. Toto tvrdenie žalobcu podľa potvrdzuje tak znenie , ako aj rozhodovacia prax súdov. Poukázal na ust. a uviedol, že je nepochybné, že Uplatnená pohľadávka predstavuje trovy vzniknuté žalobcovi. Na to, aby tieto trovy boli podľa vylúčené z uspokojenia v konkurznom konaní, museli by žalobcovi vzniknúť účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní súvisiacom s konkurzným konaním. Z toho okrem iného vyplýva, že na to, aby Uplatnená pohľadávka bola vylúčená z uspokojenia v konkurznom konaní podľa (tak, ako to tvrdí žalovaná), museli by súdne konania byť konaniami konkurznými alebo konaniami s konkurzným konaním súvisiacimi. To však žalobca popiera. 2G.Konkurzné konanie je osobitným druhom civilného konania, ktorého priebeh je upravený v a ktoré sa v zmysle začína uznesením súdu vydaným na základe návrhu na vyhlásenie konkurzu. V konkurznom konaní si veritelia vymáhajú pohľadávky proti dlžníkovi, ktorý je v krízovej ekonomickej situácií označenej ako úpadok (podľa: Ďurica, M. : Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, 2. vydanie, r. 2015, s. 2). Ako vyplýva zo skutočností uvedených v bode 2A. odôvodnenia tohto uznesenia,

v súdnych konaniach boli uplatňované úpadcom tvrdené pohľadávky, ktoré mali vzniknúť v dôsledku porušenia povinností žalobcu vyplývajúcich z obchodnoprávnych záväzkových vzťahov uzatvorených medzi žalobcom ako bankou a úpadcom ako klientom. Súdne konania boli vedené na základe podaných žalôb a opravných prostriedkov v zmysle vyššie uvedeného a nespravovali sa . Konkurzné konanie voči úpadcovi bolo začaté nezávisle od súdnych konaní dňa 20.11.2012, t. j. až po tom, čo bola úpadcom podaná prvá žaloba v zmysle bodu 2A. odôvodnenia tohto uznesenia. Žiadne zo súdnych konaní nebolo konaním konkurzným. Uplatnená pohľadávka preto v žiadnom prípade nemôže predstavovať trovy vzniknuté žalobcovi účasťou v konkurznom konaní. Ak by teda Uplatnená pohľadávka mala byť v zmysle z uspokojenia v Konkurznom konaní vylúčená (tak, ako to tvrdí žalovaná), museli by súdne konania byť konaniami súvisiacimi s konkurzným konaním. 2H.V zmysle súčasnej rozhodovacej praxe súdov, vrátane rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu podľa napr. uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 09.11.2011, uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 29.02.2012, uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26.01.2016, platia závery, ktoré sú zhrnuté v uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 29.02.2012 a podľa ktorých: „[...] Za konania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „“) konanie o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky ( ), resp. v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky ( ), konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty ( ), resp. konanie o vylúčenie majetku zo súpisu ( ), osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle , resp. a nasl. , prípadne aj konanie o žalobe na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo resp. , príp. tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku (pozri Sojka, P. : Vis attractiva concursus a konania súvisiace s konkurzom. In Justičná revue č. 1/2010, s. 55). To je napr. konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu ( , o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), príp. iné konanie o náhradu škody v zmysle (napríklad , , , , , ). Ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania (ako v tomto prípade), samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdneho dvora z 10. septembra 2009 C-292/08 vo veci German Graphics Graphische Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Holland Binding BV). [...]“. Na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu podľa predchádzajúceho odseku poukázal aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom Rozsudku KS BB, kde uviedol: „[...] V uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.02.2012 Najvyšší súd uviedol, že za konania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle konania o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, resp. konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, konanie o vylúčenie majetku zo súpisu, osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípadne aj konanie o žalobe na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo resp. , prípadne tiež iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku. To je napríklad konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu prípadne iné konania o náhradu škody v zmysle . Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. 2009 C-292/08, ktoré citoval v konaní aj žalobca, z ktorého vyplýva, že ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace. Z uvedeného posunu rozhodovania Najvyššieho súdu SR vyplýva, že súčasná judikatúra Slovenskej republiky vykladá pojem konaní „súvisiacich s konkurzom“ reštriktívne iba ako konaní, v ktorých hmotnoprávny základ nároku vyplýva z konkurzu, napríklad nárok na náhradu škody voči správcovi. [...]“. V súdnych konaniach boli uplatňované úpadcom tvrdené pohľadávky,

ktoré mali vzniknúť v dôsledku porušenia povinností žalobcu vyplývajúcich z obchodnoprávnych záväzkových vzťahov uzatvorených medzi žalobcom ako bankou a úpadcom ako klientom. Vymáhanie úpadcom tvrdených pohľadávok nebolo založené na konkurznom práve a nevyžadovalo si začatie konkurzného konania. O tom svedčí aj skutočnosť, že prvá žaloba bola podaná úpadcom v období pred začatím konkurzného konania. V Súdnych konaniach neboli uplatňované žiadne nároky, ktoré by mali pôvod v konkurznom konaní a nerozhodovalo sa v nich o žiadnych hmotnoprávnych právach ani povinnostiach vyplývajúcich zo alebo iného právneho predpisu upravujúceho práva a povinnosti pre prípad konkurzu, resp. úpadku. Podľa súčasnej rozhodovacej praxe súdov, na ktorú žalobca vyššie poukázal, za konania súvisiace s konkurzným konaním v zmysle možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo , prípadne tiež iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že Súdne konania takýmito konaniami neboli, a teda, že Uplatnená pohľadávka nepredstavuje trovy vzniknuté žalobcovi v konaní, ktoré súvisí s konkurzným konaním. S poukazom na uvedené je teda zrejmé, že Uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou podľa . Právny záver, ktorým žalovaná odôvodňuje zaradenie Uplatnenej pohľadávky do Zoznamu s priradenou sumou 0,00 EUR a rozsahom uspokojenia 0,00%, je teda zjavne nesprávny a právne neudržateľný. 2I.Uplatnená pohľadávka nie je z uspokojenia v konkurznom konaní vylúčená podľa a ani podľa žiadneho iného ustanovenia alebo iného právneho predpisu. Uplatnená pohľadávka má byť v konkurznom konaní uspokojovaná ako pohľadávka proti všeobecnej podstate vo výške 3 661 901,28 EUR, s poradím uspokojenia podľa v rozsahu 100%. V rozsahu podľa predchádzajúcej vety má byť Uplatnená pohľadávka zaradená tiež do Zoznamu. 2J.Poukázal na ust. a a uviedol, že námietkou poradia Uplatnenej pohľadávky zo dňa 16.07.2019 (ďalej aj „Námietka“) u žalovanej namietol, že Uplatnená pohľadávka má byť zaradená do Zoznamu v inom rozsahu, ako v rozsahu určenom žalovanou, konkrétne, že Uplatnená pohľadávka má byť do Zoznamu zaradená ako pohľadávka proti všeobecnej podstate s poradím uspokojenia podľa , priradenou sumou 4 173 646, EUR a rozsahom uspokojenia 100%. Keďže sa na Uplatnenú pohľadávku v rozsahu Neuznanej časti nebude v konkurznom konaní prihliadať, Uplatnená pohľadávka má byť do Zoznamu zaradená s priradenou sumou 3 661 901,28 EUR. Poukázal na ust. a v nadväznosti na Námietku podal túto žalobu, ktorou sa domáha, aby súd uznesením určil poradie Uplatnenej pohľadávky. 2K.Žalobca mal za to, že preukázal, že: (i) Uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti všeobecnej podstate v konkurznom konaní, ktorá bola žalobcom u žalovanej uplatnená riadne a včas podľa ; (ii) Uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti všeobecnej podstate v konkurznom konaní s poradím uspokojenia podľa ; (iii) žalovaná Uplatnenú pohľadávku uznala čo do právneho dôvodu, poradia uspokojenia a výšky v rozsahu 3 661 901,28 EUR; (iv) v rozsahu 511 744,77 EUR žalovaná výšku Uplatnenej pohľadávky neuznala; (v) v rozsahu Neuznanej časti sa na Uplatnenú pohľadávku v konkurznom konaní nebude prihliadať; (vi) žalovaná Uplatnenú pohľadávku zaradila do Zoznamu s priradenou sumou 0,00 EUR a rozsahom uspokojenia 0,00% s odôvodnením, že Uplatnená pohľadávka je podľa z uspokojenia v konkurznom konaní vylúčená; (vii) právny záver, ktorým Žalovaná v zmysle bodu (vi) tohto odseku odôvodňuje zaradenie Uplatnenej pohľadávky do Zoznamu s priradenou sumou 0,00 EUR a rozsahom uspokojenia 0,00%, je nesprávny; (viii) Uplatnená pohľadávka nie je z uspokojenia v konkurznom konaní vylúčená a má byť do Zoznamu zaradená ako pohľadávka proti všeobecnej podstate s poradím uspokojenia podľa , priradenou sumou 3 661 901, EUR a rozsahom uspokojenia (t.j. rozsahom, v akom má byť Uplatnená pohľadávka uspokojená zo všeobecnej podstaty v konkurznom konaní) 100% priradenej sumy; a (ix) žalobca riadne a včas podal u žalovanej námietku poradia Uplatnenej pohľadávky v zmysle v spojení s , v ktorej namietol, že Uplatnená pohľadávka má byť zaradená do Zoznamu v inom rozsahu, ako rozsahu určenom žalovanou.

3.Žalovaná v podaní zo dňa 02.09.2019 uviedla, že s právnym názorom žalobcu nesúhlasí. Poukázala na skutočnosť, že zo žiadnych ustanovení nevyplýva, že by sa ust. , ktoré pojednáva o vylúčení uspokojenia niektorého typu pohľadávok, nemohlo dotýkať aj pohľadávky, ktorú si žalobca uplatnil ako pohľadávku proti podstate titulom správy (a vymáhania) majetku podliehajúceho konkurzu. Nemožnosť súbežnej aplikácia dotknutých ustanovení a záver o vylúčení uspokojenia uplatnenej pohľadávky totiž zo nikde nevyplýva. Zo samotnej podstaty pohľadávok proti podstate vyplýva, že sa jedná o také pohľadávky, ktoré v zásade vznikli po vyhlásení konkurzu (s určitými

upresneniami uvedenými v ). Je nepochybné, že ust. rieši také typy pohľadávok, ktoré zodpovedajú trovám vzniknutým účastníkom v konkurznom konaní a konaniach súvisiacich s týmto konaním, t.j. také pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Pritom nie je vylúčené, že sa môže jednať aj o také konanie, ktoré súvisí so správou majetku tvoriaceho konkurznú podstatu, a teda že sa jedná v zásade o pohľadávky proti podstate podľa . Poukázala pritom na skutočnosť, že s ohľadom na dikciu ust. a osobitne na znenie písm. e) citovaného ustanovenia ako aj na rozlišovanie pojmov „náklady“ a „pohľadávky“ v dotknutom ustanovení je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje medzi „nákladmi“, ktoré zjavne súvisia s výdavkami vynaloženými správcom a „pohľadávkami", ktoré odkazujú na práva tretích osôb, a aj to len v súvislosti s prevádzkovaním podniku. Zákonodarca tak celkom zjavne nemal v úmysle sanovať aj pohľadávky tretích osôb, ktoré im vznikli v súvislosti so správou majetku úpadcu. Pod pojem náklady správy majetku tak zrejme nie je možné subsumovať aj pohľadávky tretích osôb, ktoré im vznikli v súvislosti so správou majetku, t.j. v danom prípade náhradu trov konania. totiž definuje pohľadávky proti podstate v ustanovení , kde vymenúva jednotlivé typy pohľadávok proti podstate a poradie ich uspokojenia. Tým ale nie je vylúčené, aby v prípade, že sa zároveň jedná o pohľadávky podľa bolo ich uspokojenie vylúčené. Zároveň platí, že ak nejaká pohľadávka nespĺňa kritériá uvedené v , nejedná sa o pohľadávku proti podstate, t.j. takú pohľadávku, ktorú možno uspokojiť z výťažku dotknutej podstaty spôsobom podľa . 3A.Žalobca si uplatnil uplatnenú pohľadávku titulom náhrady trov konania s poradím podľa , t.j. ako náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty. Tak ako uviedla v e-mailovej správe a následne aj v Oznámení, nespochybňuje právny dôvod Uplatnenej pohľadávky, ktorým sú priznané trovy právneho zastúpenia vyplývajúce z dotknutých súdnych rozhodnutí. Spochybnila výšku Uplatnenej pohľadávky, keď v oznámení uznala za oprávnenú časť Uplatnenej pohľadávky vo výške 3 661 901 EUR a časť vo výške 551 744,77 EUR poprela a upovedomila žalobcu o tom, že jeho pohľadávku uznáva čo do právneho dôvodu (nakoľko o právnom dôvode bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Okresného súdu Košice II spis. zn. ) a poradia - ako pohľadávku proti podstate podľa . Zároveň uviedla, že sa jedná o pohľadávku vylúčenú z uspokojenia podľa . 3B.Mala za to, že Uplatnená pohľadávka predstavuje pohľadávku vyplývajúcu z konania súvisiaceho s konkurzom, nakoľko v predmetnom konaní voči žalobcovi, z ktorého si žalobca uplatňuje náhradu trov, sa uplatňovala pohľadávka na zaplatenie zaradená do súpisu všeobecnej podstaty, t.j. šlo o konanie súvisiace s konkurzom, nakoľko sa jednalo o správu majetku podliehajúceho konkurzu. Na tom nič nemení ani žalobcom citované rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré nie je pre žalovanú právne záväzné a rovnako tiež nie žalobcom uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré boli vydané v rámci riešenia otázky príslušnosti súdov. Do pozornosti súdu pritom dáva skutočnosť, že aj žalobcom uvádzané rozhodnutie ESD č. C 292/08 vo veci German Graphics Graphische Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Holland Binding BV (ďalej len „Rozhodnutie ESD") riešilo iné právne i skutkové okolnosti, než boli prejednávané v súdnom konaní žalobcu a žalobkyne pred Okresným súdom Košice II spis. zn. , a nie je preto možné jeho závery jednostranne aplikovať na okolnosti medzi stranami tohto sporu. V predmetnom Rozhodnutí ESD sa totiž riešila otázka aplikácie právneho predpisu č. 44/2011 resp. č. 1346/2000 na konkrétny prejednávaný prípad a s tým súvisiaca otázka vzťahu žaloby týkajúcej sa výhrady vlastníctva a konkurzu. Inak povedané, predmetné súdne rozhodnutie sa zaoberalo definovaním pojmu „konanie súvisiace s konkurzom“ vo vzťahu k aplikovaniu nariadenia č. 44/2001 na konkrétny prípad, pričom je zrejmé, že Európsky súdny dvor zaujal taký reštriktívny výklad pojmu „konkurzné konanie“, ktorý sleduje úmysel zákonodarcu Európskeho spoločenstva prikloniť sa k širokej koncepcii pojmu „občianska a obchodná vec“ uvedeného v čl. 1 nariadenia č. 44/2001 a v dôsledku toho k širokej pôsobnosti predmetného nariadenia. To má však význam v prípadoch, keď v dôsledku aplikácie práva v 2 rôznych členských štátoch dochádza k vydávaniu nezlučiteľných rozhodnutí súdov. V konaní C-292/08 sa nejednalo o také konanie, v ktorom konkurzný správca uplatňoval voči tretej osobe peňažné nároky, ale o konanie týkajúce sa „žaloby predávajúceho podávanej na základe výhrady vlastníctva proti kupujúcemu, ktorý je v konkurze, ak majetok, ktorý je predmetom výhrady, sa nachádza v členskom štáte, v ktorom sa začalo konkurzné konanie.“ Navyše, ako vyplýva predovšetkým aj z rozsudku z 22.02.1979, Gourdain, 133/79 Zb., s. 733 a nasl., bod 4, konanie súvisiace s konkurzom je konaním úzko súvisiacim s likvidáciou (majetku) alebo správou majetku insolventnej osoby, u ktorej sa očakáva ďalší výkon činnosti pod dohľadom súdu. Zdôraznila v tejto súvislosti, že vymáhanie pohľadávok úpadcu (správa jeho majetku v širšom slova zmysle) úzko súvisí s konkurzom ako generálnou likvidáciou dlžníka, nakoľko predchádza uspokojeniu jeho veriteľov (zo získaného výťažku) a následnému zániku dlžníka (v prípade právnickej

osoby jeho výmazom z príslušného registra). Úzko tak súvisí s konkurzom ako takým, nakoľko je nevyhnutnou podmienkou jeho realizácie a ukončenia. 3C.Vzhľadom na uvedené mala preto za to, že názor žalobcu, aj s odkazom na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici či Najvyššieho súdu SR je nesprávny a je dôsledkom aplikovania záverov súdov vyslovených v iných konaniach, ktoré sú skutkovo i právne odlišné od konania, v ktorom ako žalobca uplatňovala voči spoločnosti Tatra banka, a.s. pohľadávku titulom náhradu škody. Preto trvala na závere, že trovy právneho zastúpenia, ktorých náhradu si žalobca uplatnil svojou prihláškou adresovanou žalovanej dňa 26.06.2019 a ktorá bola žalovanej doručená dňa 02.07.2019, na sumu 4 173 646,05 EUR, sú pohľadávkou, ktorá vznikla žalobcovi účasťou v konaní súvisiacom s konkurzom na majetok úpadcu. Takáto pohľadávka je preto podľa z uspokojenia vylúčená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby súd žalobu žalobcu zamietol.

4.Žalobca v podaní zo dňa 08.10.2019 uviedol, že vyjadrenia žalovanej vyplýva, že: (i) táto naďalej trvá na svojom právnom posúdení, že Uplatnená pohľadávka je podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) z uspokojenia v konkurznom konaní vylúčená; a (ii) žalovaná, napriek tomu, že v konkurznom konaní uznal poradie uspokojenia Uplatnenej pohľadávky podľa , spochybňuje, že Uplatnená pohľadávka predstavuje pohľadávku proti podstate v zmysle . Žalobca s vyjadreniami žalovanej nesúhlasil, nakoľko mal za to, že je nesprávne, je v rozpore s právnymi predpismi, ako aj so súdnou praxou, a preto nemôže obstáť. 4A.K tvrdenému vylúčeniu Uplatnenej pohľadávky z uspokojenia v konkurznom konaní uviedol, že žalovaná v konkurznom konaní v zmysle a uznala právny dôvod Uplatnenej pohľadávky, poradie uspokojenia Uplatnenej pohľadávky podľa a výšku Uplatnenej pohľadávky v rozsahu 3 661 901,28 EUR a zaradila Uplatnenú pohľadávku do evidencie, resp. zoznamu pohľadávok proti podstate v konkurznom konaní (ďalej aj „Zoznam“). Žalovaná však do Zoznamu Uplatnenú pohľadávku zaradila s priradenou sumou 0,00 EUR a rozsahom uspokojenia 0,00% s odôvodnením, že Uplatnená pohľadávka je podľa z uspokojenia v konkurznom konaní vylúčená. Žalobca nesúhlasil s takýmto právnym posúdením žalovanej, a preto sa domáha žalobou, aby súd v zmysle v spojení s určil, že Uplatnená pohľadávka je zaradená do Zoznamu ako pohľadávka proti všeobecnej podstate s poradím uspokojenia podľa , priradenou sumou 3 661 901, EUR a rozsahom, v akom má byť uspokojená zo všeobecnej podstaty, 100% priradenej sumy. 4B.Vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej /spočívajúcom v tvrdení, že: (i) zo žiadneho z ustanovení nevyplýva, že by „[...] sa ust. , ktoré pojednáva o vylúčení uspokojenia niektorého typu pohľadávok, nemohlo dotýkať aj pohľadávky, ktorú si žalobca uplatnil ako pohľadávku podstaty titulom správy (a vymáhania) majetku podliehajúcemu konkurzu.“ (ii) „[...] Uplatnená pohľadávka predstavuje pohľadávku vyplývajúcu z konania súvisiaceho s konkurzom, nakoľko v predmetnom konaní voči žalobcovi, z ktorého si žalobca uplatňuje náhradu trov, sa uplatňovala pohľadávka na zaplatenie zaradená do súpisu všeobecnej podstaty, t.j. šlo o konanie súvisiace s konkurzom, nakoľko sa jednalo o správu majetku podliehajúceho konkurzu. [...]“; (iii) „[...] ako vyplýva predovšetkým aj z rozsudku z 22.02.1979, Gourdain, 133/79 Zb., s. 733 a nasl., bod 4, konanie súvisiace s konkurzom je konaním úzko súvisiacim s likvidáciou (majetku) alebo správou majetku insolventnej osoby, u ktorej sa očakáva ďalší výkon činnosti pod dohľadom súdu.“/ uviedol, že nespochybňuje (ako mylne naznačuje žalovaná), že môžu existovať pohľadávky, ktoré síce v zmysle definície spadajú pod niektorú z kategórií pohľadávok proti podstate v zmysle , ale sú z uspokojenia v konkurznom konaní vylúčené v zmysle . Podstatné však je, že každá pohľadávka, ktorá má byť v zmysle vylúčená z uspokojenia v konkurznom konaní, musí byť pohľadávkou, ktorá vznikla účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní súvisiacom s konkurzným konaním. V tej súvislosti žalobca tvrdil, že Uplatnená pohľadávka nevznikla žalobcovi v konkurznom konaní a ani v žiadnom konaní súvisiacom s konkurzným konaním. Preto Uplatnená pohľadávka nemôže byť vylúčená z uspokojenia v konkurznom konaní v zmysle . Tvrdenie žalovanej nemá na túto skutočnosť žiaden vplyv a v žiadnom prípade z neho nevyplýva a ani nemožno vyvodzovať, že Uplatnená pohľadávka by nemala byť v konkurznom konaní uspokojovaná. 4C.Pokiaľ ide o výklad žalovanej, v zmysle ktorého tvrdí, že súdne konania boli konaniami súvisiacimi s konkurzným konaním, tento výklad je nesprávny, a to z nasledovných dôvodov: (i) výklad žalovanej je v rozpore so súčasnou súdnou praxou, na ktorú žalobca poukázal. Zo súdnej praxe totiž vyplýva že za konania súvisiace s konkurzným konaním v zmysle možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo

, prípadne tiež iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku. V tejto súvislosti zásadne popiera tvrdenia žalovanej, podľa ktorých by súdna prax vyplývajúca z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mala byť vo Veci v zásade nepoužiteľná, pretože sa týka riešenia inej právnej otázky, a to príslušnosti súdov; (ii) súdna prax poskytuje výklad pojmu „konania súvisiace s konkurzom (konkurzným konaním)“, či už v rámci riešenia otázky príslušnosti súdov (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 09.11.2011, sp. zn. zo dňa 29.02.2012 a sp. zn. zo dňa 26.01.2016), alebo v rámci posudzovania vylúčenia pohľadávok z uspokojenia v konkurznom konaní (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.03.2018, sp. zn.: ). Podľa názoru žalobcu sú závery Súdnej praxe ohľadne výkladu pojmu „konania súvisiace s konkurzom (konkurzným konaním)“, vrátane takýchto záverov formulovaných v rozhodnutiach o príslušnosti súdov, vo Veci bezpochyby použiteľné. Nie je totiž podľa názoru žalobcu možné, aby pre účely určenia príslušnosti súdu určité konanie za konanie súvisiace s konkurzom, resp. konkurzným konaním považované nebolo a zároveň to isté konanie pre účely . písm. a) za konanie súvisiace s konkurzným konaním považované bolo. Žiadna takáto odlišnosť z právnych predpisov nevyplýva a nemá ani oporu v súdnej praxi; (iii) vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené, keďže: a) v Súdnych konaniach boli uplatňované úpadcom tvrdené pohľadávky, ktoré mali vzniknúť v dôsledku porušenia povinností žalobcu vyplývajúcich z obchodnoprávnych záväzkových vzťahov uzatvorených medzi žalobcom ako bankou a úpadcom ako klientom; b) vymáhanie úpadcom tvrdených pohľadávok v súdnych konaniach nebolo založené na konkurznom práve a nevyžadovalo si začatie konkurzného konania; c) v Súdnych konaniach neboli uplatňované žiadne nároky, ktoré by mali pôvod v konkurznom konaní a nerozhodovalo sa v nich o žiadnych hmotnoprávnych právach ani povinnostiach vyplývajúcich zo alebo iného právneho predpisu upravujúceho práva a povinnosti pre prípad konkurzu, resp. úpadku; je zrejmé, že súdne konania neboli konaniami súvisiacimi s konkurzným konaním, ako to nesprávne tvrdí žalovaná. Len z toho, že úpadcom tvrdené pohľadávky, ktoré boli uplatňované v súdnych konaniach, boli zaradené do súpisu všeobecnej podstaty v konkurznom konaní, nemožno podľa názoru žalobcu usudzovať, že súdne konania boli konaniami súvisiacimi s konkurzným konaním. Takýto výklad nevyplýva zo a ani nemá ani oporu v súdnej praxi. 4D.Žalovaným uvádzaná citácia z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora zo dňa 22.02.1979, vo veci Henri Gourdain proti Franz Nadler, zn. 133/78 (ďalej aj „Rozhodnutie Gourdain“) nezodpovedá textu daného rozhodnutia. V Rozhodnutí Gourdain Európsky súdny dvor riešil otázku, či určité konanie je vyňaté z pôsobnosti Bruselského dohovoru z 27. septembra 1968 o právomoci a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj „Bruselský dohovor“) v zmysle článku 1 ods. 2. Bruselského dohovoru, podľa ktorého sa Bruselský dohovor neuplatní (okrem iného) na „[...] konkurz, konania týkajúce sa likvidácie platobne neschopných obchodných spoločností alebo iných právnických osôb, súdne dohody, vyrovnania a podobné konania [...]“. V ods. 4. Rozhodnutia Gourdain sa pritom uvádza (Rozsudok Gourdain nebol oficiálne preložený do slovenského jazyka), že: „As far as concerns bankruptcy, proceedings relating to the winding-up of insolvent companies or other legal persons, judicial arrangements, compositions and analogous proceedings, according to the various laws of the Contracting Parties relating to debtors who have declared themselves unable to meet their liabilities, insolvency or the collapse of the debtor's creditworthiness, which involve the intervention of the courts culminating in the compulsory "liquidation des biens" in the interest of the general body of creditors of the person, firm or company, or at least in supervision by the courts, it is necessary, if decisions relating to bankruptcy and winding-up are to be excluded from the scope of the Convention, that they must derive directly from the bankruptcy or winding-up and be closely connected with the proceedings for the "liquidation des biens" or the "reglement judiciaire".”, čo podľa názoru žalobcu v slovenskom jazyku zodpovedá textu: „Pokiaľ ide o konkurz, konania týkajúce sa likvidácie platobne neschopných obchodných spoločností alebo iných právnických osôb, súdne dohody, vyrovnania s dlžníkmi a podobné konania podľa rôznych právnych úprav Zmluvných strán vzťahujúcich sa na dlžníkov, ktorí sa vyhlásili za neschopných splácať svoje záväzky, konania týkajúce sa platobnej neschopnosti alebo prepadu úverovej bonity dlžníkov, ktorých súčasťou je zásah súdnych orgánov vyúsťujúci do likvidácie spoločnosti súdom v konaní „liquidation des biens“ vo všeobecnom záujme veriteľov danej fyzickej či právnickej osoby, či prinajmenšom dohľad súdnych orgánov, ak majú byť rozhodnutia týkajúce sa konkurzu a likvidácie spoločnosti vyňaté z pôsobnosti Dohovoru, musia byť tieto rozhodnutia nevyhnutne odvodené priamo z tohto konkurzu či likvidácie spoločnosti a úzko súvisieť s konaním o likvidácii spoločnosti súdom „liquidation des biens“ či konkurzným konaním „reglement judiciaire”.” Z textu Rozhodnutia Gourdain v zmysle vyššie uvedeného možno podľa názoru žalobcu jednoznačne vyvodiť, že za konania súvisiace s konkurzom považoval Európsky súdny dvor v Rozhodnutí Gourdain konania o takých otázkach, ktoré sú

odvodené priamo z konkurzu a úzko s ním súvisia. Je pritom nepochybné, že súdne konania konaniami v zmysle predchádzajúcej vety neboli. Navyše, text v znení, ako ho cituje vo svojom vyjadrení žalovaná, sa v Rozhodnutí Gourdain vôbec nenachádza. 4E.Vo vzťahu ku klasifikácii Uplatnenej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate v zmysle žalovaná vo svojom vyjadrení uvádza, že: „[...] s ohľadom na dikciu ust. ods, a osobitne znenie písm. e) citovaného ustanovenia, ako aj na rozlišovanie pojmov „náklady“ a „pohľadávky“ v dotknutom ustanovení je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje medzi „nákladmi“, ktoré zjavne súvisia s výdavkami vynaloženými správcom a „pohľadávkami“, ktoré odkazujú na práva tretích osôb, a aj to len v súvislosti s prevádzkovaním podniku. Zákonodarca tak zjavne nemal v úmysle sanovať aj pohľadávky tretích osôb, ktoré im vznikli v súvislosti so správou majetku úpadcu. Pod pojem náklady správy majetku tak zrejme nie je možné subsumovať aj pohľadávky tretích osôb, ktoré im vznikli v súvislosti so správou majetku, t.j. v danom prípade náhradu trov konania.“ S týmto tvrdením žalobca nesúhlasil. Toto tvrdenie nemá oporu v a zároveň je v rozpore so súdnou praxou, v rámci ktorej napr. Krajsky súd v Banskej Bystrici vo svojom rozsudku zo dňa 27.03.2018, sp. zn.: výslovne konštatoval, že: „[...] ak vznikla žalobcovi pohľadávka na trovy súdneho konania po vyhlásení konkurzu v súvislosti s tým, že správca voči nemu v danom súdnom konaní vymáhal majetkové právo podliehajúce konkurzu, tak takáto pohľadávka je v zmysle pohľadávkou, ktorá vznikla v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, a preto je pohľadávkou proti podstate“. žalobca poukázal na to, že žalovaná v konkurznom konaní nepochybne uznala, že Uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate v zmysle . Sama žalovaná to vo svojom vyjadrení potvrdzuje, keď uvádza, že „[...] upovedomila som žalobcu o tom, že jeho pohľadávku uznávam čo do právneho dôvodu [...] a poradia - ako pohľadávku proti podstate podľa .“ Nie je pritom podľa názoru žalobcu možné, aby v rámci konania vo veci žalovaná rozširovala rozsah popretia Uplatnenej pohľadávky, a teda zaradenie Uplatnenej pohľadávky do kategórie pohľadávok proti podstate v zmysle akokoľvek spochybňoval. 4G.Žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2017, sp. zn. , v zmysle ktorého: „Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. [...] Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.“ Napriek tomu, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa predchádzajúcej vety sa týka predovšetkým preskúmavania popretia pohľadávok uplatňovaných v konkurznom konaní prihláškou, podľa názoru žalobcu sú jeho závery bezpochyby analogicky aplikovateľné aj v konaní v predmetnej veci.

5.Žalovaná na pojednávaní dňa 18.09.2020 uviedla, že zotrváva na doterajších prednesoch a vyjadreniach. Konkurzné konanie je špecifickým druhom konania, ktorého účelom je pomerné uspokojenie veriteľov a úlohou správcu konkurznej podstaty je zabezpečiť čo najvyšší majetok do konkurznej podstaty. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , a , ktoré sa podrobne zaujímajú podobnou problematikou a s prihliadnutím na uvedené rozhodnutia mala za to, že pohľadávka žalobcu je pohľadávkou, ktorá súvisí s konkurzným konaním a preto bol postup správcu v súlade so zákonom a s týmito rozhodnutiami, keď dospela k záveru, že v zmysle § 100 ods. 2 sa neuspokojuje táto pohľadávka.

6.Žalobca vo vyjadrení zo dňa 07.10.2020 uviedol, že sa oboznámil s Judikatúrou uvedenou žalovanou, pričom nesúhlasil s jej tvrdením, že by táto mala potvrdzovať tvrdenie žalovanej o vylúčení Pohľadávky z uspokojenia v konkurznom konaní, pretože právne názory vyjadrené v Judikatúre uvedenej žalovanou sa týkajú prípadu, keď sám správca v konkurznom konaní inicioval po začatí konkurzného konania, resp. po vyhlásení konkurzu súdne konanie za účelom vymáhania plnenia do konkurznej podstaty. Začatie súdneho konania po začatí konkurzného konania, resp. po vyhlásení konkurzu NSSR v Judikatúre označenej žalovaným pritom zjavne považuje za zásadné pre zaradenie súdneho konania medzi konania súvisiace s konkurzným konaním, keď sa v nej uvádza: „Relevantnou skutočnosťou je, že ide o konanie, začaté po vyhlásení konkurzu, a predmet konania sa týka majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu.“ V prípade predmetnej pohľadávky pritom ide odlišnú situáciu. Súdne konanie, v ktorom vznikla pohľadávka, neinicioval správca (Žalovaný) a súdne konanie začalo ešte pred začatím konkurzného konania, resp. pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Z dôvodu tohto rozdielu tak nie je možné právne názory vyjadrené v Judikatúre uvedenej žalovaným bez ďalšieho aplikovať v danej veci.

6A.Aj keby neexistoval rozdiel podľa predchádzajúceho odseku, Judikatúra uvedená žalovanou je prekonaná neskoršou judikatúrou NSSR, ktorú uviedol vo veci žalobca (uznesenia NSSR sp. zn. zo dňa 09.11.2011, zo dňa 29.02.2012 a zo dňa 26.01.2016). Na túto skutočnosť (prekonanie Judikatúry uvedenej žalovaným) pritom výslovne poukázal už aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa , keď uviedol, že: „Výklad pojmov „konania vyvolané konkurzom“ a „konania súvisiace s konkurzom“ sa v našej judikatúre postupne vyvíjal. Žalovaný v konaní poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.08.2010, zo dňa 05.05.2010 a zo dňa 07.04.2010, z ktorých vyplýva, že správcom konkurznej podstaty uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej sumy voči dlžníkovi je konaním súvisiacim s konkurzom. Zaradenie konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky medzi konania súvisiace s konkurzom odôvodnil Najvyšší súd SR tým, že z dôvodu postavenia žalobcu ako správcu konkurznej podstaty sa dané konanie spravuje , jeho účasťou v konaní je daná súvislosť s konkurzom. Neskôr sa judikatúra Najvyššieho súdu SR od takéhoto vymedzenia konaní súvisiacich s konkurzom odklonila. V uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.02.2012 Najvyšší súd uviedol, že za konania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle konania o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, resp. konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, konanie o vylúčenie majetku zo súpisu, osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípadne aj konanie o žalobe na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo resp. , prípadne tiež iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku. To je napríklad konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu prípadne iné konania o náhradu škody v zmysle . Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. 2009 C-292/08, ktoré citoval v konaní aj žalobca, z ktorého vyplýva, že ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace. Z uvedeného posunu rozhodovania Najvyššieho súdu SR vyplýva, že súčasná judikatúra Slovenskej republiky vykladá pojem konaní „súvisiacich s konkurzom“ reštriktívne iba ako konaní, v ktorých hmotnoprávny základ nároku vyplýva z konkurzu, napríklad nárok na náhradu škody voči správcovi.“ Z uvedeného vyplýva, že podľa súčasnej rozhodovacej praxe NSSR pohľadávku nie je možné považovať za pohľadávku vzniknutú v konaní súvisiacom s konkurzným konaním, ako to tvrdí žalovaná. 6B.Zároveň žalobca poukázal na to, že žalovaná podľa názoru žalobcu koná účelovo, aby čo najviac predĺžila trvanie sporu vo veci a tým aj čo najdlhšie udržala podmienky pre používanie prostriedkov zo všeobecnej podstaty v konkurznom konaní na iné účely ako na uspokojovanie pohľadávky (čím logicky hrozí riziko zníženia rozsahu uspokojenia pohľadávky v konkurznom konaní). Je to zrejmé predovšetkým z toho, že: (i) na prvom pojednávaní konanom dňa 14.01.2020 žalovaná navrhla prerušenie konania vo veci, z dôvodu vtedy ešte právoplatne neukončeného konania na Okresnom súde Košice II o určenie výšky trov konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. . Žalovaná daným návrhom spôsobila odročenie pojednávania konaného dňa 14.01.2020 na neurčito, a to napriek tomu, že výsledok konania na Okresnom súde Košice II podľa predchádzajúcej vety nemohol mať na konanie vo veci vplyv, pretože žalovaná výšku pohľadávky v konkurznom konaní už predtým uznala; (ii) na Judikatúru uvedenú žalovanou poukázal žalovaný prvýkrát na pojednávaní. To napriek tomu, že žalovaná nepochybne mala možnosť na túto judikatúru poukázať už vo svojich skorších vyjadreniach vo veci, a tiež napriek tomu, že z predchádzajúcich vyjadrení a tvrdení žalobcu vo veci muselo byť žalovanej zrejmé, že uvedená Judikatúra je v súčasnosti už prekonaná. Žalovaný tak spôsobil ďalšie odročenie Pojednávania. V tej súvislosti Žalobca tiež uvádza, že na Pojednávaní sa Žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal s predchádzajúcimi vyjadreniami a tvrdeniami Žalobcu podľa prvej vety tohto bodu (ii). Zároveň, odvolávanie sa na Judikatúru uvedenú žalovaným je v rozpore s predchádzajúcim vyjadrením žalovanej vo veci, keď z jej vyjadrenia vo veci zo dňa 02.09.2019 je zrejmé, že žalobca považoval rozhodnutia NSSR týkajúce sa príslušnosti súdov za v zásade nepoužiteľné vo veci a teraz sa práve takými rozhodnutiami bráni. Aj skutočnosť uvedená v predchádzajúcej veci svedčí o zámere žalovanej spôsobovať vo veci prieťahy a odďaľovať skončenie sporu.

6C.Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie, podľa názoru žalobcu nemožno v konaní vo veci na Judikatúru uvedenú žalovaným vôbec prihliadať. Žalobca preto navrhol, aby súd rozhodol v súlade s návrhom žalobcu uvedenom v žalobe.

7.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

8.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: výpis o registrácii žalobcu z obchodného registra, výpis z Obchodného vestníka o zverejnení uznesenia Okresného súdu Košice I z 25.01.2017 o ustanovení žalovanej za správkyňu konkurznej podstaty úpadcu KORLEA INVEST, a.s. v konaní vedenom pod sp. zn. , výpis z obchodného registra o registrácii úpadcu, zverejnenie uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 12.11.2012 o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi KORLEA INVEST, a.s. v Obchodnom vestníku , zverejnenie uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 04.02.2013 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka KORLEA INVEST, a.s. v Obchodnom vestníku č. 30/2013 zo dňa 12.02.2013, rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. -2172 zo dňa 09.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 05.11.2018, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 28.09.2018, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. -2172 zo dňa 09.02.2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 18.04.2019, ktorým bolo odmietnuté dovolanie žalobcu (spoločnosti KORLEA INVEST, a.s.) proti vyššie uvedeným rozhodnutiam okresného a krajského súdu, súpis všeobecnej podstaty zverejnený v rámci konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. v Obchodnom vestníku č. 76/2013 dňa 19.04.2013, oznámenie správcu o zostavení zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate a zámer zostaviť čiastkový rozvrh výťažku zo všeobecnej podstaty zverejneného v Obchodnom vestníku č. 116/2019 dňa 18.06.2019 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , list žalobcu adresovaný žalovanej o uplatnení pohľadávky proti podstate v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , zo dňa 26.6.2019 (s vyznačeným potvrdením doručené žalovanej dňa 02.07.2019), podanie žalobcu na Okresný súd Košice II v konaní - trov konania zo dňa 15.05.2019, e-mail žalovanej zo dňa 11.07.2019 adresovaný Jurajovi Froncovi, zoznam, ktorý žalovaná doručila žalobcovi e-mailom zo dňa 11.07.2019 a na ktorého strane 58/80 je zaradená uplatnená pohľadávka, úradný záznam zo dňa 15.07.2019 o sprístupnení správcovského spisu úpadcu KORLEA INVEST, a.s. (sp. zn. ) poverenému zamestnancovi žalobcu Mgr. Jurajovi Froncovi a o poskytnutí kópie dokladov „Zoznam pohľadávok proti podstate str. č. l, 57 a 58, zo dňa 22.07.2019 adresované žalobcovi, uznesenie Okresného súdu Košice II, sp. zn. zo dňa 18.07.2019 o výške trov konania, námietka poradia uplatnenej pohľadávky proti podstate zo dňa 16.07.2019 (s vyznačeným potvrdením doručenia žalovanej dňa 19.07.2019).

9.Žalovaná na podporu svojich tvrdení nepredložila súdu žiadne dôkazy.

10.Medzi stranami nebolo sporné, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 12.11.2012 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi KORLEA INVEST, a.s., že Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. dňa 13.02.2013 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka KORLEA INVEST, a.s., že žalovaná je správcom konkurznej podstaty dlžníka KORLEA INVEST, a.s., že rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. -2172 zo dňa 09.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 05.11.2018 bola zamietnutá žaloba spoločnosti KORLEA INVEST, a.s., proti žalobcovi, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.09.2018 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. -2172 zo dňa 09.02.2018, že Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 18.04.2019 odmietol dovolanie žalobcu (spoločnosti KORLEA INVEST, a.s.) proti vyššie uvedeným rozhodnutiam okresného a krajského súdu, že žalobcovi bola predmetnými rozhodnutiami priznaná náhrada trov konania, že v Obchodnom vestníku č. 76/2013 dňa 19.04.2013 bol zverejnený súpis všeobecnej podstaty v rámci konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , že správca zverejnil oznámenie o zostavení zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate a zámer zostaviť čiastkový rozvrh výťažku zo všeobecnej podstaty v Obchodnom vestníku č. 116/2019 dňa 18.06.2019 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , že žalobca listom adresovaným žalovanej zo dňa 26.06.2019 (doručeným dňa 02.07.2019) uplatnil pohľadávku proti podstate v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. v celkovej výške 4 173 646,05 EUR titulom trov konania, ktoré mu vznikli v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. , že

žalobca podaním zo dňa 15.05.2019 adresovaným Okresnému súdu Košice II v konaní vyčíslil trovy konania, že žalovaná doručila V. J., splnomocnenému zástupcovi žalobcu e-mail zo dňa 11.07.2019, ktorým oznámila zaradenie prihlášky predmetnej pohľadávky do zoznamu pohľadávok proti podstate, uznanie pohľadávky čo do právneho dôvodu (priznaná náhrada trov konania), výšky a poradia uspokojenia ( ) a v prílohe zaslala zoznam pohľadávok proti podstate v elektronickej podobe, že v tomto zozname na strane 58/80 je zaradená uplatnená pohľadávka, že 15.07.2019 bol vyhotovený úradný záznam o sprístupnení správcovského spisu úpadcu KORLEA INVEST, a.s. (sp. zn. ) poverenému zamestnancovi žalobcu W.. V. J. a boli mu poskytnuté kópie dokladov („Zoznam pohľadávok proti podstate str. č. l, 57 a 58). Nebolo medzi stranami sporné, že žalovaná listom zo dňa 22.07.2019 oznámila žalobcovi uznanie právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky proti podstate (ktorým je náhrada trov konania), uznanie prihlásenej pohľadávky vo výške 3 661 901,28 EUR a jej popretie v rozsahu 511 744,77 EUR, uznanie poradia prihlásenej pohľadávky v zmysle ako pohľadávky proti podstate vzniknutej titulom vymáhania a správy majetku tvoriaceho konkurznú podstatu a že vyzvala žalobcu v zmysle ust. , aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy žalobou podanou voči správkyni sa domáhal určenia výšky pohľadávky proti podstate s tým, že ak žaloba nebude včas podaná, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom nebola uznaná (511 744,77 EUR), v konkurze nebude prihliadať. Nebolo sporné, ani to, že žalovaná v liste zo dňa 22.07.2019 uviedla, že túto pohľadávku považuje za pohľadávku, ktorej uspokojenie je vylúčené v zmysle ust. . Sporné medzi stranami nebolo ani to, že žalobca listom zo dňa 16.07.2019 doručeným žalovanej 19.07.2019 uplatnil námietku poradia pohľadávky proti podstate podľa ust. s poukazom na to, že žalovaná zaradila predmetnú pohľadávku do zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate s priradenou sumou 0,00 EUR a rozsahom uspokojenia 0,00 % z dôvodu, že uplatnená pohľadávka je vylúčená z uspokojenia v konkurznom konaní v zmysle ust. .

11.Nebolo medzi stranami sporné a uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 18.07.2019 bolo súdu preukázané, že spoločnosti Tatra banka, a.s. boli priznané trovy právneho zastúpenia prvoinštančného konania vo výške 3 003 923,51 EUR, torvy právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 584 861,14 EUR a trovy právneho zastúpenia dovolacieho konania vo výške 292 431,28 EUR. Medzi stranami nebolo sporné a uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. -2666 zo dňa 20.05.2020 bolo súdu preukázané, že súd uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. -2503 zo dňa 18.07.2019 v jeho výroku I zmenil tak, že spoločnosti Tatra banka, a.s. boli priznané trovy právneho zastúpenia prvoinštančného konania vo výške 2 711 493,39 EUR.

12.Sporné medzi stranami je, či predmetná pohľadávka proti podstate žalobcu je, alebo nie je vylúčená z uspokojenia v konkurznom konaní v zmysle ust. .

13.Podľa ust. : 1) Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. (2) Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním

podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon. (3) Pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písmena j), si zamestnanec uplatňuje prihláškou. Správca je povinný na požiadanie oznámiť zamestnancovi ku dňu podania žiadosti, v akej výške uznáva pracovnoprávny nárok ako pohľadávku proti podstate a nespornú výšku pracovnoprávneho nároku, ktorú si zamestnanec môže uplatniť prihláškou. (4) Pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne. (5) Pohľadávky proti oddelenej podstate sú náklady podľa odseku 2, ak súvisia s oddelenou podstatou, pričom tieto sa uspokojujú z oddelenej podstaty v tomto istom poradí ako pohľadávky proti všeobecnej podstate. Ak náklady súvisiace s oddelenou podstatou súvisia aj s inou podstatou, tieto sa rozpočítajú medzi dotknuté podstaty pomerným spôsobom podľa súpisovej hodnoty majetku, s ktorým súvisia; ak už došlo k speňaženiu majetku, pri rozpočítaní nákladov medzi dotknuté podstaty sa vychádza z výťažku získaného speňažením majetku. (6) Pohľadávky proti oddelenej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti oddelenej podstate toho istého poradia, uspokoja sa pomerne. (7) Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia. (8) Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia. (9) Správca zodpovedá veriteľom, ako aj iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí neúčelne alebo nehospodárne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku alebo na prevádzkovanie podniku, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou. (10) Správca vedie o pohľadávkach proti podstate prehľadnú evidenciu. Výpis z tejto evidencie je povinný predkladať súdu vždy do 15 dní od uplynutia kalendárneho štvrťroka s vyznačením pohľadávok, ktoré boli zaplatené, a dňa, kedy sa tak stalo. Súd na jeho návrh rozhodne o inej lehote alebo o inom obsahu výpisu z evidencie pohľadávok proti podstate, ak s prihliadnutím na prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu jeho predkladanie v tomto rozsahu nemožno od neho spravodlivo požadovať.

14.Podľa ust. : (1) Prihlásené pohľadávky uspokojuje správca na základe rozvrhu. Nezabezpečené pohľadávky uspokojí na základe rozvrhu zo všeobecnej podstaty; zabezpečenú pohľadávku uspokojí na základe rozvrhu z oddelenej podstaty. V rozvrhu nie je možné priznať veriteľovi viac, ako si uplatnil v prihláške. (2) Pred zostavením rozvrhu správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťažku zaradeného do podstaty, z ktorej sa rozvrh zostavuje; v zozname uvedie poradie a sumy, v akej boli alebo majú byť pohľadávky proti podstate uspokojené. Zostavenie zoznamu a zámer zostaviť rozvrh správca oznámi zverejnením v Obchodnom vestníku. (3) Veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate do neho nahliadnuť a podaním na predpísanom tlačive namietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate. Námietka musí byť podaná včas u správcu na predpísanom tlačive a musí byť vždy odôvodnená, inak sa na ňu neprihliada. (4) Námietkou poradia pohľadávky proti podstate sa rozumie aj námietka, že pohľadávka proti podstate nie je zaradená do zoznamu alebo že nemá byť zaradená do zoznamu alebo že má byť zaradená do zoznamu v inom rozsahu, ako rozsahu určenom správcom. (5) Správca podľa ním zostaveného zoznamu pohľadávok proti podstate a uplatnených námietok do 45 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok pripraví rozvrh, ktorý predloží na schválenie príslušnému orgánu. Ak príslušný orgán rozvrh v lehote určenej správcom neschváli,

predloží ho správca bez zbytočného odkladu súdu, ktorý rozhodne o jeho schválení alebo ho vráti na prepracovanie a opätovné predloženie súdu na schválenie. Na základe schváleného rozvrhu nespornú časť výťažku správca bez zbytočného odkladu vydá veriteľovi; spornú časť výťažku správca uschová a vydá ju veriteľovi na základe právoplatného rozhodnutia súdu. (6) Poverený člen veriteľského výboru alebo veriteľ, ktorý podal námietku, sa môže do 60 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate domáhať, aby súd uznesením určil poradie pohľadávky proti podstate; v návrhu sa môže domáhať len toho, čo uviedol v námietke. Ak návrh v tejto lehote nepodá, na jeho námietku sa neprihliada. Voči uzneseniu, ktorým súd rozhodol o námietke, je prípustné odvolanie. (7) Náklady uspokojenia pohľadávky znáša veriteľ sám.

15.Podľa ust. 100 : (1) Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. (2) Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak, b) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov, c) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, d) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní. (3) Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj nároky veriteľov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom nesplnením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu; to neplatí, ak ide o nároky voči osobám povinným podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.

16.Zo zoznamu pohľadávok proti podstate vyplýva, že žalovaná zapísala do tohto zoznamu pohľadávku žalobcu vo výške 4 173 646,05 EUR. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedla trovy konania vedeného pod sp. zn. a ako dôvod priradenia uviedla ust. . Žalovaná v zozname uviedla priradenú sumu k tejto pohľadávke 0,00 EUR a rozsah uspokojenia 0,00 %. V časti spôsob rozpočítania proti podstate je uvedené, že pohľadávka je vylúčená z uspokojenia podľa .

17.Žalovaná listom zo dňa 22.07.2019 oznámila žalobcovi uznanie právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky proti podstate (ktorým je náhrada trov konania), uznanie prihlásenej pohľadávky vo výške 3 661 901,28 EUR a jej popretie v rozsahu 511 744,77 EUR, uznanie poradia prihlásenej pohľadávky v zmysle ako pohľadávky proti podstate vzniknutej titulom vymáhania a správy majetku tvoriaceho konkurznú podstatu. Zároveň vyzvala žalobcu v zmysle ust. , aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy žalobou podanou voči správkyni sa domáhal určenia výšky pohľadávky proti podstate s tým, že ak žaloba nebude včas podaná, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom nebola uznaná (511 744,77 EUR), v konkurze nebude prihliadať. Žalovaná v liste zo dňa 22.07.2019 tiež uviedla, že túto pohľadávku (rozumej uznanú pohľadávku vo výške 3 661 901,28 EUR) považuje za pohľadávku, ktorej uspokojenie je vylúčené v zmysle ust. .

18.Podľa ust. ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

19.Zo skutočností uvedených v bodoch 16. a 17. odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že správca uznal právny dôvod, ako aj poradie pohľadávky proti podstate a uznal pohľadávku vo výške 3 661 901,28 EUR. Vzhľadom na uvedené pohľadávka žalobcu nebola v predmetnom rozsahu sporná. Žalobca netrval na pohľadávke v popretom rozsahu 511 744,77 EUR, preto žalobu nepodal.

20.Správkyňa v liste zo dňa 22.07.2019 jasne a zrozumiteľne uviedla, že uznáva pohľadávku vo výške 3 661 901,28 EUR. Pohľadávka žalobcu bola teda uznaná čo do právneho dôvodu, čo do poradia vo výške 3 661 901,28 EUR, teda v takom rozsahu mala byť uspokojená. Žalobca s poukazom na vyššie uvedené nemal dôvod (povinnosť) podať žalobu podľa ust. , a to aj napriek tomu, že správkyňa uviedla, že pohľadávka je vylúčená z uspokojenia podľa .

21.Podľa ust. námietkou poradia pohľadávky proti podstate sa rozumie aj námietka, že pohľadávka proti podstate nie je zaradená do zoznamu alebo že nemá byť zaradená do zoznamu alebo že má byť zaradená do zoznamu v inom rozsahu, ako rozsahu určenom správcom.

22.Podľa ust. poverený člen veriteľského výboru alebo veriteľ, ktorý podal námietku, sa môže do 60 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate domáhať, aby súd uznesením určil poradie pohľadávky proti podstate; v návrhu sa môže domáhať len toho, čo uviedol v námietke. Ak návrh v tejto lehote nepodá, na jeho námietku sa neprihliada. Voči uzneseniu, ktorým súd rozhodol o námietke, je prípustné odvolanie.

23.Žalobca si predmetnú pohľadávku proti podstate uplatnil u správcu podaním zo dňa 26.06.2019, ktoré bolo správkyni doručené dňa 02.07.2019. V zozname pohľadávok proti podstate žalovaná uviedla, že sa pohľadávka žalobcu uspokojí v rozsahu 0,00 %. Správkyňa listom zo dňa 22.07.2019 oznámila žalobcovi, že pohľadávka je vylúčená z uspokojenia podľa . Žalobca námietkou zo dňa 16.07.2019 doručenou správkyni 19.07.2019 namietal v súlade s ust. rozsah uspokojenia svojej pohľadávky proti podstate. Keďže žalobca si uplatnil predmetnú pohľadávku proti podstate listom doručeným žalovanej dňa 02.07.2019, do zoznamu pohľadávok proti podstate mohla byť zaradená táto pohľadávka najskôr v tento deň. Žaloba (návrh) bola doručená súdu dňa 02.08.2019, teda v lehote podľa ust. .

24.Podľa ust. z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.

25.Nie je sporné, že predmetná pohľadávka uplatnená žalobcom titulom trov konania nie je pohľadávkou, ktorá mu vznikla účasťou v konkurznom konaní. Žalovaná tvrdila, že sa jedná o pohľadávku titulom trov žalobcu vzniknutú v konaní súvisiacom s konkurzným konaním.

26.Úlohou súdu bolo preto posúdiť, či konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. bolo konaním súvisiacim s konkurzom a či sú teda z uspokojenia v konkurze vylúčené trovy, ktoré vznikli žalobcovi účasťou v tomto konaní.

27.Spoločnosť KORLEA INVEST, a.s. žalobou doručenou Okresnému súdu Košice II dňa 13.06.2012, sp. zn. , a žalovaná žalobou doručenou Okresnému súdu Košice II dňa 30.03.2017, sp. zn. voči žalobcovi uplatnili pohľadávky na náhradu škody a ušlého zisku v celkovej výške 121 609 000,00 EUR s príslušenstvom, ktoré mali dlžníkovi (spoločnosti KORLEA INVEST, a.s.) vzniknúť v dôsledku porušenia zmlúv o bankových obchodoch uzatvorených medzi dlžníkom ako klientom a žalobcom ako bankou. Po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu sa účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. stala žalovaná. Tieto konania pod sp. zn. a Okresný súd Košice II spojil na spoločné konanie, vedené pod sp. zn. . Konanie pôvodne vedené pod sp. zn. bolo začaté pred začatím konkurzného konania proti dlžníkovi KORLEA INVEST, a.s.. Proti rozsudku Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. žalovaná podala odvolanie, na základe ktorého bolo o úpadcom tvrdených pohľadávkach vedené konanie na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. . Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach v konaní pod sp. zn. podala žalovaná dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením zo dňa 18.04.2019. V súdnych konaniach bol úspešný žalobca, na základe čoho bol žalobcovi právoplatnými rozhodnutiami súdov priznaný nárok na náhradu trov súdnych konaní voči žalovanej v plnom rozsahu, a to: a) rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 09.02.2018, sp. zn. , b) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.09.2018, sp. zn. a c) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.04.2019, sp. zn. . Pohľadávka žalobcu vyplývajúca z nároku na náhradu trov nebola do dňa podania tejto žaloby žalobcovi uhradená, a to ani čiastočne.

28.S poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj na aktuálnu rozhodovaciu prax a judikatúru súdov, súd dospel k záveru, že konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. nie je, resp. nebolo konaním súvisiacim s konkurzom a preto trovy, ktoré vznikli žalobcovi účasťou v tomto konaní nie sú z uspokojenia v konkurze vylúčené podľa ust. .

29.V danom prípade v období po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu boli v súdnych konaniach vymáhané majetkové práva podliehajúce konkurzu. Ak by bola žalovaná v súdnych konaniach úspešná a súd by jej priznal úpadcom tvrdené pohľadávky, tieto pohľadávky by podliehali konkurzu a výťažok z ich speňaženia by bol použitý na uspokojenie konkurzných veriteľov. Náklady súvisiace so súdnymi konaniami, akými je aj pohľadávka žalobcu vyplývajúca z nároku na náhradu trov, sú v konkurznom konaní pohľadávkami proti všeobecnej podstate, s poradím uspokojenia podľa . Tieto tvrdenia potvrdzuje napríklad aj rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. , v zmysle ktorého: „Vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu sa tak považuje za správu majetku podliehajúceho konkurzu. Preto ak vznikla žalobcovi pohľadávka na trovy súdneho konania po vyhlásení konkurzu v súvislosti s tým, že správca voči nemu v danom súdnom konaní vymáhal majetkové právo podliehajúce konkurzu, tak takáto pohľadávka je v zmysle pohľadávkou, ktorá vznikla v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, a preto je pohľadávkou proti podstate.“

30.Je potrebné poukázať na to, že žalovaná v konkurznom konaní nepochybne uznala, že žalobcom uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate v zmysle .

31.V zmysle súčasnej rozhodovacej praxe súdov, vrátane rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 09.11.2011, uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 29.02.2012, uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26.01.2016), platia závery, ktoré sú zhrnuté v uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 29.02.2012 a podľa ktorých: „[...] Za konania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „“) konanie o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky ( ), resp. v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky ( ), konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty ( ), resp. konanie o vylúčenie majetku zo súpisu ( ), osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle , resp. a nasl. , prípadne aj konanie o žalobe na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo resp. , príp. tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku (pozri Sojka, P. : Vis attractiva concursus a konania súvisiace s konkurzom. In Justičná revue č. 1/2010, s. 55). To je napr. konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu ( , o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), príp. iné konanie o náhradu škody v zmysle (napríklad , , , , , ). Ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania (ako v tomto prípade), samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdneho dvora z 10. septembra 2009 C-292/08 vo veci German Graphics Graphische Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Holland Binding BV). [...]“. Na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu podľa predchádzajúceho odseku poukázal aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo vyššie uvedenom rozsudku, v ktorom uviedol: „[...] V uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.02.2012 Najvyšší súd uviedol, že za konania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle konania o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, resp. konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, konanie o vylúčenie majetku zo súpisu, osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípadne aj konanie o žalobe na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo resp. , prípadne tiež iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku. To je napríklad konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu prípadne iné konania o náhradu škody v zmysle . Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. 2009 C-292/08, z ktorého vyplýva, že ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na

konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace. Z uvedeného posunu rozhodovania Najvyššieho súdu SR vyplýva, že súčasná judikatúra Slovenskej republiky vykladá pojem konaní „súvisiacich s konkurzom“ reštriktívne iba ako konaní, v ktorých hmotnoprávny základ nároku vyplýva z konkurzu, napríklad nárok na náhradu škody voči správcovi. [...]“.

32.V dotknutých súdnych konaniach boli uplatňované úpadcom tvrdené pohľadávky, ktoré mali vzniknúť v dôsledku porušenia povinností žalobcu vyplývajúcich z obchodnoprávnych záväzkových vzťahov uzatvorených medzi žalobcom ako bankou a úpadcom ako klientom. Vymáhanie úpadcom tvrdených pohľadávok nebolo založené na konkurznom práve a nevyžadovalo si začatie konkurzného konania. V Súdnych konaniach neboli uplatňované žiadne nároky, ktoré by mali pôvod v konkurznom konaní a nerozhodovalo sa v nich o žiadnych hmotnoprávnych právach ani povinnostiach vyplývajúcich zo alebo iného právneho predpisu upravujúceho práva a povinnosti pre prípad konkurzu, resp. úpadku. Podľa súčasnej rozhodovacej praxe súdov, za konania súvisiace s konkurzným konaním v zmysle možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo , prípadne tiež iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že dotknuté súdne konania takýmito konaniami neboli, a teda, že žalobcom uplatnená pohľadávka nepredstavuje trovy vzniknuté žalobcovi v konaní, ktoré súvisí s konkurzným konaním. S poukazom na uvedené je teda zrejmé, že Uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou podľa . Uplatnená pohľadávka má byť v konkurznom konaní uspokojovaná ako pohľadávka proti všeobecnej podstate vo výške 3 661 901,28 EUR, s poradím uspokojenia podľa v rozsahu 100% a v tomto rozsahu má byť tiež zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate.

33.Námietky žalovanej vo vzťahu k nepoužiteľnosti súdnych rozhodnutí uvedených žalobcom súd považoval za nedôvodné, nakoľko nie je rozhodujúce v akom konaní (čo sa týka predmetu konania) došlo k posúdeniu povahy určitého konania za konanie súvisiace, resp. nesúvisiace s konkurzom. Čo sa týka judikatúry, na ktorú poukázala žalovaná, táto bola prekonaná rozhodnutiami súdov, na ktoré poukázal žalobca.

34.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.

35.Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36.Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

37.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedkyprocesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).