Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/91/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Kočišovej a sudcov JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: KRESANDA, s.r.o., Seberíniho 1, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 402 302, zast. IB Legal, s.r.o., Sibírska 49, Bratislava, IČO: 47 247 967, za účasti intervenienta Ing. J. XX, M., proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361, zast. KVASŇOVSKÝ & PARTNERS/ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 10.935,94 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.3.2019 č.k. -264, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.

2. Žalobca sa domáhal zaplatenia uplatnenej sumy s prísl. a žalobu odôvodnil tým, že je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, vyrába elektrinu zo slnka fotovoltickou elektrárňou a je poberateľom podpory v zmysle Podpora mu bola poskytovaná od roku 2011, ale žalovaný mu listom z 15.12.2014 oznámil, že pre rok 2015 nastala u žalobcu „nemožnosť uplatnenia podpory pre kalendárny rok 2015“ z dôvodu porušenia zákonných povinnosti v zmysle Zákona o podpore. Následne žalobca informoval žalovaného, že si splnil všetky zákonné povinnosti a v roku 2015 vystavil faktúru č. 2015001, ktorou si účtoval doplatok za elektrinu dodanú v januári 2015. Žalovaný faktúru neuhradil.

3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že splnenie oznamovacej povinnosti žalobcom neeviduje. Cenové rozhodnutie, na ktoré sa žalobca odvoláva nie je možné považovať za splnenie oznamovacej povinnosti, vychádzajúc z vysloveného názoru Ústavného súdu v náleze -47. Navrhol žalobu zamietnuť.

4. Spornými skutočnosťami medzi stranami ostala otázka, či žalobca si svoje povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 zák. o podpore splnil tak, aby si mohol uplatniť nárok na podporu na rok 2015.

5. Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku z 9.12.2014 uzavreli žalobca ako výrobca, žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej siete a VSE a.s. ako odberateľ. Predmetom zmluvy je okrem iného záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi a odovzdať údaje o

vyrobenej elektrine podľa prevádzkového poriadku žalovanému; záväzok odberateľa odobrať od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore za cenu elektriny podľa tejto zmluvy, záväzok odberateľa zaplatiť výrobcovi za odobratú elektrinu určenú cenu; záväzok odberateľa prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) Zákona o podpore; záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku a odovzdať údaje o takto vyrobenej elektrine „PDS“ v súlade s Prevádzkovým poriadkom a záväzok „PDS“ v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom uvedeným v zmluve zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia ÚRSO vydaného výrobcovi.

6. Rozhodnutím č. 1236/2014/E-OZ ÚRSO z 25.11.2013 súd mal preukázané, že žalobcovi bola na roky 2014-2026 schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,64 eur/ MWh. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že doplatok si regulovaný subjekt (žalobca) uplatní u prevádzkovateľa distribučnej sústavy (žalovaný) ako aj to, že ÚRSO pri posudzovaní predpokladaného množstva elektriny, na ktoré sa v rokoch 2014-2026 uplatní doplatok, vychádzal z údajov predložených regulovaným subjektom.

7. Zo zoznamu výrobcov elektriny, ktorí si pre kalendárny rok 2015 nesplnili svoju oznamovaciu povinnosť, vydaného ÚRSO na zverejneným na webovej stránke ÚRSO, súd zistil, že žalobca si pre rok 2015 splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 zákona o podpore voči ÚRSO, ale nesplnil voči prevádzkovateľovi distribučnej siete (žalovanému). Z komunikácie medzi stranami sporu je preukázané, že žalovaný vrátil žalobcovi faktúru za január 2015 bez úhrady a oznámil mu, že na prevádzkovaný zdroj nie je možné uplatniť nárok na podporu s poukazom na zákonné ustanovenie.

8. Nálezom Ústavného súdu SR č. -148 z 22.3.2017 mal súd preukázané, že ust. v platnom znení nie je v rozpore s , , a 4, SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

9. Zisteným skutkovým stavom po citovaní príslušných zákonných ustanovení mal súd preukázané, že žalobca je subjektom, ktorému patrí právo na podporu v zmysle zákona o podpore a aj to, že medzi stranami vznikol právny vzťah na základe zmluvy z 9.12.2014. Nebolo sporné, že žalobcovi ÚRSO vydal 25.11.2013 rozhodnutie, ktorým schválil žalobcovi na roky 2014 - 2020 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 eur/MWh a že žalovaný listom oznámil žalobcovi nemožnosť uplatnenia podpory pre rok 2015 z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca doručil žalovanému Cenové rozhodnutie ÚRSO č. 1236/2014/E-OZ z 25.11.2013, ktoré vo svojom odôvodnení obsahuje určité údaje o tom koľko žalobca ročne vyrobí elektriny, koľko z toho spotrebuje sám a na koľko si uplatní doplatok. K uvedenému súd poukazuje na to, že sa stotožnil s názorom žalovaného s poukazom na právnu teóriu týkajúcu sa právnych úkonov a teda, že oznámenie v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, ktoré majú výrobcovi elektriny pravidelne zasielať úradu (ÚRSO) a prevádzkovateľom distibučných sietí (žalovaný) je jednostranný adresný právny úkon, ktorý aj keď nespĺňa formálnu stránku (forma oznámenia nie je predpísaná), ale z jeho obsahu musí byť zrejmé, kto, komu a čo oznamuje, čiže jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom musí výrobca elektriny uviesť údaje v zmysle litery zákona, čiže predpokladanú charakteristiku dodávky elektriny vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, ktoré vyrobí a tiež musí byť zrejmé, že si na predpokladané množstvo uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) zákona o podpore.

11. Súd mal preukázané, že takýto prejav vôle žalobcu nebol žalovanému doručený a žalobcom doručené cenové rozhodnutie ÚRSO č. 1236/2014/E-OZ z 25.11.2013 v zmysle uvedeného názoru nepredstavuje oznámenie spĺňajúce literu zákona, pretože z jeho obsahu nie je možné s určitosťou vyvodiť záver o tom, č si žalobca uplatňuje nárok na podporu predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok, ktorý nasleduje po roku, v ktorom podáva, doručuje oznámenie.

12. Žalovaný ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neeviduje vo vzťahu k žalobcovi včasné splnenie jeho povinnosti ako výrobca v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore.

13. Žalobca nestratil právo na podporu, ale svoju povinnosť podľa § 4 ods. 2 pím. c) zákona o podpore voči žalovanému nesplnil, súd má za to, že si nemôže na elektrinu vyrobenú vo svojom zariadení na výrobu elektriny uplatniť nárok na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b), c) zákona o podpore na nasledujúci kalendárny rok, t.j. na rok 2015. Žalobcovi teda nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy s prísl. voči žalovanému v zmysle vystavenej faktúry za január 2015. Na základe uvedeného žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa a žalovanému priznal náhradu trov konania.

14. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že súd v rozsudku uvádza, že list žalobcu zo dňa 22.1.2014, ktorým žalobca odoslal žalovanému cenové rozhodnutie na roky 2014 až 2026 („list“) nie je možné považovať za legitímne oznámenie podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore. Toto právne posúdenie listu nie je správne.

15. V § 4 ods. 1 písm. c) zákona nie je uvedené, akú podobu má mať oznámenie o uplatnení podpory a nemôže byť na svojvoľnom posúdení žalovaného, či bude oznámenie žalobcu považovať za dostatočné.

16. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že výrobca je povinný oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy „uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok“. Záklon formu oznámenia nešpecifikuje.

17. Žalobca má za to, že jeho list z 22.1.2014 adresovaný žalovanému, ktorým odoslal žalovanému cenové rozhodnutie vydané ÚRSO, je možné vykladať ako oznámenie podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona, pretože je v ňom uvedená predpokladaná ročná výroba elektriny pre rok 2014 až 2026, ročná vlastná spotreba a množstvo na ktoré sa uplatní doplatok. Teda list žalobcu z 22.1.2014 spĺňa všetky požiadavky uvedené v zákone. Ak žalobca zaslal žalovanému list, tak mal záujem uplatniť si podporu na ďalší rok a po doručení listu mal tento interpretovať tak, že žalobca si uplatňuje podporu na rok 2015.

18. Poukazuje na to, že vzhľadom na existenciu zmluvy o dodávke elektriny je z listu z 22.1.2014 zrejmý úmysel a vôľa žalobcu uplatniť si podporu formou doplatku a odber elektriny za cenu straty je špecifikovaný počas celého obdobia trvania nároku na podporu.

19. Prejav vôle žalobcu list z 22.1.2014 - obsahuje všetky náležitosti, ktoré požaduje zákon o podpore a tento prejav je v súlade s § 35 ods. 1 Obč. zák. urobený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chcel žalobca urobiť. Ďalej uvádza, že vo svojej elektrárni má nainštalovaný elektromer s diaľkovým odpočtom dát, teda žalovaný má nepretržitý prístup k údajom o výrobe elektriny. Žalovaný má prehľad o výrobe v elektrárni žalobcu, vo vydanom cenovom rozhodnutí sa uvádza predpokladaná ročná výroba elektriny na obdobie do roku 2026 a z uzatvorených zmlúv tiež vyplýva úmysel žalobcu uplatňovať si nárok na podporu.

20. Žalobca preto tvrdí, že celá povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona je zbytočná a šikanózna aj preto, že jej splnenie nemá žiadny reálny efekt pre žalovaného. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo alternatívne, aby rozsudok zrušil.

21. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca napáda rozsudok z dôvodu údajného nesprávneho právneho posúdenia cenového rozhodnutia ÚRSO, ktoré má podľa názoru žalobcu predstavovať splnenie zákonom stanovenej povinnosti žalobcu voči žalovanému v zmysle zákona o .

22. S názorom žalobcu nesúhlasí a právne posúdenie cenového rozhodnutia ÚRSO vo vzťahu k oznamovacej povinnosti súdom prvej inštancie považuje za správne, v súlade so zámerom zákonodarcu a aj s právnym názorom Ústavného súdu SR.

23. Nebolo sporné, že jediný dokument, ktorý žalobca žalovanému doručil bolo cenové rozhodnutie ÚRSO č. 1236/2014/E-OZ z 25.11.2013, ktorým bola žalobcovi schválená cena elektriny pre stanovenie doplatku na roky 2014 až 2026, ktoré malo byť odoslané 22.1.2014. Súd prvej inštancie takýto dôkaz správne vyhodnotil a poukázal na to, že oznámenie v zmysle zákona o musí obsahovať jednoznačný prejav vôle žalobcu, že si uplatňuje podporu podľa a zákona o a tiež jednoznačnú informáciu o predpokladanom množstve dodanej elektriny.

24. Z uvedeného je zrejmé, tak ako to poukazuje aj ÚRSO vo svojom liste, ktorý je súčasťou súdneho spisu, že povinnosť zakotvená v zákona o je zložená z dvoch častí, ktoré je k jej riadnemu splneniu nevyhnutné splniť kumulatívne. V prípade nesplnenia ktorejkoľvek z časti zákonnom stanovenej povinnosti, zákon ex lege vylučuje možnosť žalobcu uplatniť si v nasledujúcom kalendárnom roku nárok na podporu.

25. Prvou častou stanovenej povinnosti je oznámenie uplatnenia si podpory podľa , zákona o , ktoré zo strany žalobcu nebolo zrealizované. V súvislosti s druhou časťou stanovenej povinnosti v zmysle zákona o má byť oznámenie predpokladanej dodávky elektriny v nasledujúcom kalendárnom roku, t.j. v roku 2015. Žalobcom zaslané cenové rozhodnutie obsahuje len údaje pre rok 2014, samotné ÚRSO v odôvodnení cenového rozhodnutia konštatuje, že súčasťou návrhu ceny, boli len údaje pre rok 2014. Samotné cenové rozhodnutie neobsahuje zákonom požadované údaje a nie je ho možné považovať za splnenie povinnosti v zmysle zákona o .

26. Podstatou cenových rozhodnutí ÚRSO je, aby prevádzkovateľ distribučnej sústavy mal za preukázané, že cenu schválilo ÚRSO, avšak na to, aby žalobca podporu na vyrobenú a dodanú elektrinu v konkrétnom kalendárnom roku reálne nadobudol, musí plniť svoje zákonom stanovené povinnosti. V tejto súvislosti poukazuje na právny názor ÚS SR v náleze že: „plnenie tejto povinnosti nepredstavuje pre výrobcu elektriny z mimoriadnu záťaž, aj v prípade, ak by zákon aj reálne vyžadoval od výrobcov elektriny duplicitné predkladanie určitých informácií, nemohol by takéto pochybenie zákonodarcu kvalifikovať ako pochybenie takej intenzity, na základe ktorého by musel bezvýhradne dospieť k záveru o nesúlade napadnutého ustanovenia zákona o podpore s “. Právne posúdenie súdu prvej inštancie považuje za správne.

27. Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

28. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa a a po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa potvrdil.

29. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto správne vyložil. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny potvrdil.

30. Správne a zákonom zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.

31. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil zaplatenie doplatku - podporu za elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov v zmysle Žalobca je poberateľom podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a medzi žalobcom, žalovaným a VSE bola uzavretá dňa 9.12.2014 zmluva o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. -262-2011-15 pre PDS a č. -262-2011-15 pre VSE. Predmetom zmluvy je okrem iného záväzok výrobcu dodať odberateľovi elektrinu a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine; záväzok odberateľa odobrať elektrinu podliehajúcu zákona o podpore za cenu podľa zmluvy; záväzok odberateľa zaplatiť za elektrinu určenú cenu, prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu v zmysle zákona o podpore; záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle zákona o podpore a zároveň odovzdať údaje o takto vyrobenej elektrine „PDS“ za záväzok „PDS“ v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom uvedeným v zmluve, zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia ÚRSO vydaného výrobcovi.

32. Rozhodnutím ÚRSO č. 1236/2014/E-OZ z 25.11.2013 bola žalobcovi schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 eur/MWh na roky 2014 až 2026.

33. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podlieha cenovej regulácii podľa a podľa v znení neskorších predpisov je podporovaná doplatkom. Doplatok si regulovaný subjekt uplatní u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy Východoslovenská distribučná a.s. Regulovaný subjekt má podľa právo uplatniť si doplatok po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky.

34. Listom z 15.12.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že vo vzťahu k ním prevádzkovanému zdroju nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitosti, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby ním prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, neboli naplnené podmienky upravené v § 4 zákona o podpore.

35. V zozname výrobcov elektriny, ktorí si pre kalendárny rok 2015 nesplnili oznamovaciu povinnosť, vydaného ÚRSO je uvedený žalobca, ktorý nesplnil oznamovaciu povinnosť voči prevádzkovateľovi distribučnej siete.

36. Žalobca listom z 22.12.2014 označeným ako odvolanie proti oznámeniu o nemožnosti uplatnenia si podpory na kalendárny rok 2015 uviedol, že si splnil oznamovaciu povinnosť zaslaním cenového výmeru ÚRSO na roky 2014 - 2026 a korešpondenciu žalovaného považuje za zmätočnú a protiprávnu. Sankcia je podľa neho protiprávna, jej výška za nesplnenie nepatrnej administratívnej povinnosti je neprimeraná, likvidačná a protiústavná.

37. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca ako výrobca elektriny nesplnil voči žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, zaslanie cenového rozhodnutia nepredstavuje oznámenie v zmysle zákona.

38. Žalobca v odvolaní uvádza, že jeho list z 22.1.2014 adresovaný žalovanému, ktorým odoslal cenové rozhodnutie vydané ÚRSO, je možné vykladať ako oznámenie podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore. Odvolací súd k tomu uvádza, že v spise sa nenachádza žiadny list žalobcu zo dňa 22.1.2014, len podací lístok zo dňa 22.1.2014.

39. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.

40. V rozhodnutí ÚRSO, ktorým bola žalobcovi schválená cena elektriny pre stanovenie doplatku je uvedené, že doplatok si regulovaný subjekt uplatní u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy a že regulovaný subjekt má právo uplatniť si doplatok po dobu 15 rokov od uvedenia zariadenia do prevádzky.

41. Žalobca si v zmysle uvedeného oznamovaciu povinnosť voči žalovanému nesplnil, súd prvej inštancie preto nepochybil, keď konštatoval, že takýto prejav vôle nebol žalovanému doručený.

42. V odvolaní žalobca tvrdí, že povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona je zbytočná a šikanózna, jej splnenie nemá žiadny reálny efekt pre žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. -148 z 22.3.2017, z ktorého vychádzal pri rozhodovaní aj súd prvej inštancie.

43. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil.

44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).