Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cbi-13-2020.pdf
PDF · 135.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cbi/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: SVIDGAS, s.r.o., so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 36 464 261, v konaní právne zastúpený: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o. sídlo Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164 proti žalovanému: JUDR. GÁBOR SZÁRAZ sídlo kancelárie Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491,správca úpadcu Ekoservis Svidník, s.r.o. v konkurze so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 36 517 089, o určenie pohľadávky proti podstate takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že pohľadávka žalobcu vo výške 325,44 EUR je pohľadávkou proti všeobecnej podstate v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu Ekoservis Svidník s.r.o. v konkurze, so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 36 517 089 vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 4K/22/2017 s poradím podľa ust. § 87 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych prepisov.
II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.09.2020 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 325,44 EUR, ktorej právnym dôvodom vzniku je právo na náhradu trov konania žalobcu priznaných proti žalovanému uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 12.08.2020, č. k.: 36Cb/47/2019-129, právoplatným dňa 01.09.2020 a vykonateľným dňa 18.08.2020, je pohľadávkou proti všeobecnej podstate v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu Ekoservis Svidník, s.r.o. v konkurze, so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 36 517 089, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 4K/22/2017, s poradím podľa ust. § 87 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. súčasne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn.: 4K/22/2017, zo dňa 18.12.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 244/2017 zo dňa 22.12.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Ekoservis Svidník, s.r.o. v konkurze, so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 36 517 089 (ďalej aj len ako „Úpadca“).
3. Uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn.: 4K/22/2017, zo dňa 28.03.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 66/2018 zo dňa 05.04.2018, bol do funkcie správcu Úpadcu ustanovený správca JUDr. Gábor Száraz, so sídlom kancelárie Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa (ďalej aj len ako „Správca“).
4. Žalobca uviedol, že na základe návrhu žalovaného na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz, sp. zn.: 12Up/469/2018, zo dňa 22.08.2018, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške istiny 86,15 EUR spolu s úrokom z omeškania. Následne, na základe odporu žalobcu a jeho návrhu na pokračovanie v konaní Okresný súd Trnava Rozsudkom zo dňa 05.06.2019, č. k.: 36Cb/47/2019-36, zamietol žalobu žalovaného a zaviazal ho na náhradu trov konania žalobcu v plnom rozsahu.
5. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 17.03.2020, č. k.: 21Cob/87/2019-115, odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa čiastočne potvrdil a čiastočne zrušil a konanie zastavil, žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vzniknutých do 14.12.2018 v rozsahu 66% a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vzniknutých po 14.12.2018 a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%; rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 16.04.2020.
6. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 12.08.2020, č. k.: 36Cb/47/2019-129, bola žalovanému (t.j. úpadcovi, v mene a na účet ktorého koná správca) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 325,44 EUR; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.09.2020 a vykonateľnosť dňa 18.08.2020.
7. Prihláškou pohľadávky proti podstate zo dňa 11.09.2020 si žalobca v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ZKR) uplatnil u správcu úpadcu pohľadávku proti všeobecnej podstate z titulu uznesením priznaných trov konania vo výške 325,44 EUR (ďalej aj len ako „Pohľadávka proti podstate“).
8. Dňa 23.09.2020 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie správcu zo dňa 23.09.2020, v zmysle ktorého správca pohľadávku proti podstate neuznal, čo do právneho dôvodu, výšky ani poradia, a to z dôvodu, že v zmysle ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR má byť pohľadávka proti podstate vylúčená z uspokojenia v konkurze úpadcu.
9. Žalobca uviedol, že vychádzajúc z obsahu vyjadrenia správcu zo dňa 23.09.2020, medzi sporovými stranami nie je sporná existencia pohľadávky proti podstate, právny dôvod jej vzniku ani jej výška, keďže táto vznikla na základe právoplatného súdneho rozhodnutia (proti ktorému žalovaný neuplatnil sťažnosť). Spornou je otázka, či pohľadávka proti podstate má byť v konkurze úpadcu uspokojená spôsobom, ako pohľadávka proti podstate, resp. či existuje dôvod vylúčenia jej uspokojenia v konkurze.
10. Poukázal na to, že podľa naplnenia definičných znakov pohľadávky proti podstate podľa ust. § 87 ods. 1 ZKR sa pohľadávkami proti podstate rozumejú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate; podľa ust. § 87 ods. 2 písm. a) ZKR sú pohľadávkami proti všeobecnej podstate okrem iného náklady speňaženia všeobecnej podstaty a podľa ust. § 87 ods. 2 písm. e) ZKR náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty.
11. V Obchodnom vestníku č. 111/2018 zo dňa 11.06.2018, č. zverejnenia K040853, bolo správcom publikované doplnenie súpisu majetku všeobecnej podstaty 1, v zmysle, ktorého boli správcom do súpisu majetku všeobecnej podstaty zapísané aj peňažné pohľadávky úpadcu proti žalobcovi v celkovej výške 86,15 EUR, in concreto pohľadávka vo výške 32,43 EUR, pričom ako právny dôvod jej vzniku bolo uvedené „V zmysle fa č. FV15090, vyhotovenej dňa 12.10.2015, splatnej dňa 26.10.2015 za veľkoobjemový odpad 200307 a za zákonný poplatok za uloženie odpadu II“; (b) pohľadávka vo výške 53,72 EUR, pričom ako právny dôvod jej vzniku bolo uvedené „V zmysle fa č. FV16127, vyhotovenej dňa 09.09.2016, splatnej dňa 23.09.2016 za veľkoobjemový odpad 200307 a za zákonný poplatok za uloženie odpadu II. v celkovej výške 189,81 Eur, avšak dlžník sčasti zaplatil pohľadávku, a to vo výške 136,09 Eur“ (ďalej aj len ako „Pohľadávky“). Do súpisu majetku všeobecnej podstaty teda správca zapísal dve pohľadávky proti žalobcovi, ktoré mali vzniknúť pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu (t.j. malo ísť o majetok patriaci úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu podľa ust. § 67 ods. 1 písm. a) ZoKR) a ktoré žalovaný následne uplatnil v upomínacom konaní podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu (tento návrh bol podaný správcom po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu).
12. Žalobca poukázal, na to, že vychádzajúc z ust. § 86 ods. 2 prvej vety ZKR (systematicky zaradeného do oddielu ZKR označeného ako správa majetku) je správca povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu. Podľa legálnej definície obsiahnutej
v ust. § 91 ods. 1 ZKR sa speňažovaním rozumie prevedenie všetkého majetku podliehajúceho konkurzu na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov a speňažovaním je tiež prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok. Obdobne podľa ust. § 17 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov patrí za speňaženie inej peňažnej pohľadávky podliehajúcej konkurzu správcovi odmena 5% z výťažku. Poukázal na to, že interpretáciou uvedených právnych noriem je nutné dospieť k záveru, že vymáhanie pohľadávok správcom je správou a zároveň speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu. Správca teda podal návrh na vydanie platobného rozkazu v mene úpadcu na účet konkurznej podstaty v rámci správy majetku podliehajúceho konkurzu za účelom jeho speňaženia. Žalobca, teda uzavrel ,že z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka proti podstate vznikla v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu úpadcu a zapísaného do súpisu majetku všeobecnej podstaty (Pohľadávok); Pohľadávka proti podstate teda predstavuje náklady zo správy a speňažovania tohto majetku, pretože ide o náklady na úspešnú obranu žalobcu pred návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným správcom. Žalobca zastával právny názor, že pohľadávka proti podstate napĺňa definičné znaky pohľadávky proti podstate a má byť uspokojená v prvom poradí podľa ust. § 87 ods. 2 písm. a) ZKR (náklady speňaženia majetku), keďže toto má prioritu pred pohľadávkami proti podstate v piatom poradí podľa ust. § 87 ods. 2 písm. e) ZKR (náklady súvisiace so správou majetku).
13. Správca neuznal žalobcovu pohľadávku proti podstate s odkazom na ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, podľa ktorého sú z uspokojenia v konkurze vylúčené aj „trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak“ a uviedol, že citovaného ustanovenia vyplýva, že hoci by aj pohľadávka spĺňala definičné znaky pohľadávky proti podstate, v konkurze ju nemožno uspokojiť, ak by išlo o trovy vzniknuté v konaní súvisiacom s konkurzným konaním.
14. Vychádzajúc z obsahu vyjadrenia správcu zo dňa 23.09.2020, mal žalobca za to, že medzi žalobcom a žalovaným je spornou otázka, či súdne konanie, v ktorom bolo vydané uznajú uznesenie priznávajúce žalobcovi ( majúcemu tam procesné postavenie žalovaného) právo na náhradu trov konania - pohľadávku proti podstate ( ďalej aj len ako „ súdne konanie “ ), je konaním súvisiacim s konkurzným konaním úpadcu. Žalobca uviedol, že právny názor, že súdne konanie nie je konaním súvisiacim s konkurzným konaním vedeným proti úpadcovi, a preto má byť pohľadávka proti podstate uspokojená správcom zo všeobecnej podstaty. V súdnom konaní boli totiž žalovaným vymáhané tvrdené pohľadávky proti žalobcovi, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu z právneho dôvodu nemajúceho základ v konkurznom konaní úpadcu a tieto pohľadávky mohol uplatniť úpadca ešte pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok, resp. ich uplatnenie nebolo viazané na osobu správcu úpadcu a nemalo právnu oporu v ustanoveniach ZKR. Podľa aktuálnej judikatúry (ktorou bola prekonaná predchádzajúca rozhodovacia činnosť), za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKR, resp. z iných právnych predpisov osobitne upravujúcich postavenie účastníkov právnych vzťahov pre prípad konkurzu alebo úpadku. Ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že správca je stranou v konaní, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace.
15. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.11.2011, sp.zn.: 6 Ndc 33/2011, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.02.2012, sp. zn.: 2Ndc 3/2012, a zo dňa 19.01.2012, sp. zn.: 5Ndc 1/2012. Tiež na Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 60Cbi/1/2016, zo dňa 07.07.2017, ktorý bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.: 43CoKR/31/2017, zo dňa 27.03.2018.
16. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy a to návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, platobný rozkaz, sp. zn.: 12Up/469/2018, zo dňa 22.08.2018, rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 05.06.2019, č. k.: 36Cb/47/2019-36, doložku právoplatnosti a vykonateľnosti zo dňa 20.04.2020 rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.03.2020, č. k.: 21Cob/87/2019-115, a doložka právoplatnosti zo dňa 16.04.2020, uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 12.08.2020, č. k.: 36Cb/47/2019-129 a doložku právoplatnosti a vykonateľnosti zo dňa 09.09.2020, prihlášku pohľadávky
proti podstate zo dňa 11.09.2020 ,vyjadrenie Správcu zo dňa 23.09.2020, doplnenie súpisu majetku všeobecnej podstaty - obchodný vestník č. 111/2018 zo dňa 11.06.2018 č. zverejnenia K040853.
17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.10.2020, a uviedol, že s právnym názorom žalobcu nesúhlasí a žalobou uplatňovaný nárok žalobcom neuznáva, čo do právneho dôvodu, výšky ako aj dôvodu, t.j. že prihlásená pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate, podľa § 87 ods. 2 písm. a) ZKR, pretože táto je vylúčená z uspokojenia v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Z uvedeného dôvodu ju neuznal a vyzval žalobcu na podanie žaloby v zmysle § 87 ods. 8 ZKR, a to prípisom zo dňa 23.09.2020.
18. Žalovaný poukázal na to, že na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36Cb/47/2019 v spojení s konaním vedenom na Krajskom súde v Trnave, sp.zn. 21Cob/87/2019, ako správca konkurznej podstaty úpadcu Ekoservis Svidník s.r.o. v konkurze pohľadávku voči žalovanému Svidgas s.r.o. zapísal do súpisu majetku úpadcu, pričom toto doplnenie súpisu všeobecnej podstaty úpadcu o nové súpisové zložky majetku, bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 111/2018 dňa 11.06.2018 pod podaním K040853. Išlo o súpisové zložky majetku č. 10 a č. 14. . Išlo o fakturačný nárok z titulu nezaplatenej fa č. FV15090 a Fa č. FV16127. Po publikácii predmetného doplnenia predmetného súpisu majetku podal návrh na vydanie platobného rozkazu, pričom predmetný platobný rozkaz bol vydaný dňa 22.08.2018. Proti predmetnému platobnému rozkazu bol podaný dlžníkom odpor.
19. Napriek tomu, že dlžník SVIDGAS s.r.o. podal odpor, žalované faktúry uhradil, a to dňa 10.12.2018 sumu 53,70 EUR, a dňa 14.12.2018 sumu 32,43 EUR. Na základe tejto skutočnosti bol čiastočne vzatý späť návrh o zaplatenie pohľadávky. Napriek tomu Okresný súd v Trnave svojím rozhodnutím v spojení s rozhodnutím krajského súdu priznal spoločnosti SVIDGAS s.r.o. náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia a jemu nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že ako správca som nebol právne zastúpený. Teda daný nárok žalobcu z titulu náhrady trov konania, ktoré mu boli priznané uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 12.08.2020, č. k. 36Cb/47/2019 - 129, nielenže nie je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. a) ZKR, ale daný nárok je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného zákonníka z dôvodu, že žalobca po vydaní platobného rozkazu tento nárok uhradil, avšak prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odpor, v ktorom okrem iného uvádzal, že tento nárok (žalované faktúry) neuznáva.
20. Žalovaný ďalej uviedol, že je toho právneho názoru, že pohľadávka žalobcu, ktorá mu bola priznaná uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 12.08.2020 sp. zn. 36Cb/47/2019 z titulu náhrady trov konania priznaných žalobcovi voči žalovanému je síce pohľadávkou proti podstate, avšak nie v zmysle § 87 ods. 2 písm. a) ZKR, ale pohľadávka proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. m) ZKR. Daná pohľadávka z titulu priznanej náhrady trov konania nie sú nákladmi speňažovania všeobecnej podstaty (§87 ods. 2 písm. a) ZKR), pretože ako správca úpadcu som nespeňažoval, ale vymáhal pohľadávku úpadcu. Speňažovanie je presne špecifikovaný proces špecifikovaný v § 91 a násl. ZKR. Teda podľa jeho právneho názoru daná pohľadávka z titulu náhrady trov konania je pohľadávkou proti všeobecnej podstate podľa § 87 ods. 2 písm. m) ZKR, avšak je v zmysle §100 ods. 2 písm. a) ZKR vylúčená z uspokojenia.
21. Poukázal na to, že konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36Cb/47/2019 bolo vyvolané práve konaním, resp. neplnením povinnosti zo strany žalobcu Svidgas s.r.o., pričom išlo o konanie súvisiace s konkurzným konaním z dôvodu, že ako správca konkurznej podstaty pri výkone svojej funkcie správcu bol povinný vymáhať pohľadávky úpadcu voči jeho dlžníkom. Práve aj z daného dôvodu je pohľadávka žalobcu uplatňovaná predmetným žalobným návrhom vylúčená z uspokojenia § 100 ods. 2 písm. a) ZKR.
22. Navrhol, aby súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
23. Žalobca na uvedené vyjadrenie reagoval podaním doručeným súdu dňa 16.11.2020. Uviedol, že platobný rozkaz bol vydaný dňa 22.08.2018, žalobca uskutočnil úhrady pohľadávok v decembri 2018 (po podaní odporu proti platobnému rozkazu), rozsudok OS bol vydaný dňa 05.06.2019 a žalovaný zobral žalobu čiastočne späť podaním zo dňa 03.03.2020 (t.j. cca. 15 mesiacov po úhrade pohľadávok); Krajský súd v Trnave po čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol rozsudkom zo dňa 17.03.2020, č.
k.: 21Cob/87/2019-115 , a to tak, že odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok OS (a) čiastočne potvrdil, (b) čiastočne zrušil a konanie zastavil, (c) žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vzniknutých do 14.12.2018 v rozsahu 66% a (d) žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vzniknutých po 14.12.2018 a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalobca uviedol, že z obsahu uznesenia vyplýva, že žalobcovi bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli po dátume 14.12.2018 (po zaplatení pohľadávok), konkrétne za tri úkony právnej služby vykonané hlavne v súvislosti s odvolaním žalovaného podaným proti rozsudku OS. Žalovaný proti uzneseniu nepodal sťažnosť. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalobca uviedol, že nemôže súhlasiť s tvrdením, že pohľadávka proti podstate je v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Pohľadávka proti podstate bola žalobcovi priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím, preto podľa jeho názoru nie je predmetom tohto súdneho konania iniciovaného žalobou preskúmavanie právneho dôvodu jej vzniku. Zároveň však opätovne zdôraznil, že pohľadávka proti podstate predstavuje náhradu len tých trov súdneho konania, ktorých vznik zavinil žalovaný, keď včas nevzal žalobu späť a vyvolal tak úkony v súdnom konaní, za ktorých vykonanie patrí žalobcovi náhrada, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku KS. Poukázal na to, že nebyť pasivity žalovaného, nebolo by ani pohľadávky proti podstate.
24. Žalobca poukázal na vyjadrení právny záver Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku zo dňa 27.03.2018, sp. zn.: 43CoKR/31/2017 a na uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31.05.2018, sp. zn.: 29 NSČR 141/2016. Poukázal tiež na to, že žalovaný vo vyjadrení priznáva pohľadávke proti podstate poradie podľa ust. § 87 ods. 2 písm. m) ZKR, podľa ktorého „pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: (...) m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon“. Z dikcie citovaného ustanovenia plynie, že do tejto skupiny patria pohľadávky, ktoré nie sú explicitne menované v ust. § 87 ods. 2 písm. a) až l) ZKR, ale sú ako pohľadávky proti podstate označené v inom ustanovení ZKR (napr. ust. § 78 ods. 5 druhá veta ZKR). Uplatnená pohľadávka proti podstate nepatrí do skupiny pohľadávok podľa ust. § 87 ods. 2 písm. m) ZKR. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru žalobcu právne zdôvodnenie žalovaného neobstojí a pohľadávka proti podstate má poradie podľa ust. § 87 ods. 1 písm. a) ZKR ako pohľadávka, ktorá vznikla v súvislosti so speňažovaním všeobecnej podstaty (náklady jej speňaženia). Nakoľko podľa právneho názoru žalobcu jeho pohľadávka proti podstate spĺňa definičné znaky pohľadávky proti podstate podľa ZKR a zároveň nie je naplnený žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by mala byť vylúčená z uspokojenia v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, žalobca navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
25. Žalobca k vyjadreniu pripojil listinné dôkazy a to vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.05.2019, odvolanie žalovaného zo dňa 18.06.2019, vyjadrenie Žalovaného zo dňa 14.08.2019 čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 03.03.2020,
26. Žalovaný podaním zo dňa 30.11.2020 a doručeným súdu uviedol, že trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi boli zapríčinené aj konaním žalobcu a to z dôvodu, že k úhrade pohľadávky, ktorá bola uplatňovaná v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36Cb/47/2019 došlo až po podaní žalobného návrhu. To, že správca konkurznej podstaty zobral čiastočne žalobu späť oneskorene, nemôže byť kladené na ťarchu žalovaného z dôvodu, že žalovaný správca nedisponuje účtovníctvom úpadcu a akonáhle sa o tom dozvedel, že došlo k úhrade pohľadávky žalovaného túto skutočnosť oznámil súdu a zobral čiastočne späť žalobný návrh. Poukázal na to, že žalobca v konaní na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 36C/47/2019 sa bránil úhrade predmetnej pohľadávky a považoval ju za nedôvodnú následne túto o niekoľko mesiacov uhradil, čo považuje žalovaný za rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Súčasne poukázal na to, že konanie vedené na Okresnom súde v Trnave bolo vyvolané práve konaním, resp. neplnením si povinností zo strany žalobcu, pričom išlo o konanie súvisiace s konkurzným konaním z dôvodu, že ako správca konkurznej podstaty pri výkone svojej funkcie správcu bol povinný vymáhať pohľadávku úpadcu voči jeho dlžníkovi. Práve z tohto dôvodu je pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní žalobným návrhom vylúčená z uspokojenia podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že právne zdôvodnenie žalovaného neobstojí a teda, že pohľadávka proti podstate má poradie podľa § 87 ods. 1 písm. a) ZKR ako pohľadávka, ktorá vznikla v súvislosti so speňažovaním všeobecnej podstaty (náklady jej speňaženia) uviedol, že naďalej trvá na svojom vyjadrení a to, že v danom prípade, ak vôbec ide o pohľadávku proti podstate, tak nie v zmysle § 87 ods. 2 písm. a) ZKR, ale podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. m) ZKR.
27. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to návrhom na vydanie platobného rozkazu podaného na formulári pre upomínacieho konanie v zmysle, ktorého mal preukázané, že žalovaný, za ktorého konal správca od žalobcu v tomto konaní (v upomínacom konaní žalovaný v pozícii žalovaného) navrhoval, aby súd zaviazal na zaplatenie istiny 86,15 EUR spolu s 8,05 % ročne a úrokom z omeškania zo sumy 32,43 EUR od 27.10.2015 do zaplatenia a 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 53,72 EUR od 24.09.2016 do zaplatenia.
28. Platobným rozkazom vydaným Okresným súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 12 Up/469/2018 zo dňa 22.08.2018, súd zaviazal v pozícii žalovaného v tomto konaní žalobcu na zaplatenie sumy 86,15 EUR s príslušenstvom v prospech žalobcu v tomto konaní žalovaného.
29. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj odporom proti platobnému rozkazu č.12 Up/469/ 2018, ktorý realizoval v tamojšom konaní žalovaný (v tomto konaní žalobca), ktorý namietal okrem iného to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom (v tomto konaní žalovaným) a žalovaným (v tomto konaní žalobcom) vo forme právneho titulu nároku, nepreukázal ani riadne plnenie právneho titulu, ani vznik nároku na odmenu z právneho titulu odôvodňujúci výšku nároku, ani doručenie faktúr žalovanému riadne a včas a navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
30. Súd mal vo veci preukázané aj to, že žalovaný v tamojšom konaní prijal platbu dňa 10.12.2018 vo výške 53,72 EUR a dňa 14.12.2018 vo výške 32,43 EUR (č. l. 43 a 44).
31. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/47/2019-36 vydaným dňa 05.06.2019 vo veci žalobcu JUDr. Gábor Száraz - správca konkurznej podstaty úpadcu Ekoservis Svidník, s.r.o. v konkurze proti žalovanému SVIDGAS s.r.o. s tým, že rozhodol tak, že žalobu zamietol a úpadcu zaviazal povinnosťou zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Podľa skutkového stavu veci žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu sa domáhal zaplatenia sumy 86,15 EUR titulom dlžnej odplaty za zneškodnenie odpadu; z titulu zmluvy o zneškodnení odpadu v zmysle, ktorej žalobca (v tomto konaní žalovaný) vykonal pre žalovaného (v tomto konaní žalobcu) zneškodnenie odpadu, za ktoré vystavil faktúry a to číslo FV 15090 vo výške 32,43 EUR vystavenú dňa 12.10.2015 a splatnú dňa 26.10.2015 neuhradenú v celej výške a faktúru č. FV 16127 vo výške 53,72 EUR, vystavenú dňa 09.09.2016 a splatnú dňa 23.09.2016, pričom žalovaný uhradil sumu 136,09 EUR a predmetná faktúra zostala neuhradená v sume 53,72 EUR. Podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 16.04.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/87/2019 -115 zo dňa 17.03.2020; z ktorého mal súd zistené, že tento rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá čo do zaplatenia 8,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 32,43 EUR od 27.10.2015 do 14.10.2018 a 8 % ročne nároku z omeškania zo sumy 53,72 EUR od 24.09.2016 do 12.09.2018. Výrokom II. vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Výrokom III. žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu 66 % trov prvoinštančného konania vzniknutých do 14.12.2018. Výrokom IV. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu stopercentnou prvoinštančného konania vzniknutých po 14.decembri 2018, ako aj 100 % trov odvolacieho konania. Predmetný rozsudok súdu druhého stupňa nadobudol právoplatnosť dňa 16.04.2020.
32. Podľa uznesenia vydaného Okresným súdom Trnava č.k.36 Cb/47/2019 - 129 zo dňa 12.08.2020 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov 0 EUR a výrokom II. bol žalobca zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 325,44 EUR k rukám právneho zástupcu v lehote do troch dní od doručenia tohto uznesenia.
33. Z odôvodnenia vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o výške trov konania v zmysle výroku o nároku trov konania realizovaného v rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.21 Cob/87/2019
- 115 zo dňa 17.03.2020 a to výrokmi III. a IV.
34. Podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.09.2020.
35. Z prihlášky pohľadávky proti podstate realizovanej v konkurznom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 4K /22/2017 uplatnenou proti správcovi (žalovanom v tomto konaní) a žalobcom ako
veriteľom mal súd zistené, že došlo k prihláseniu pohľadávky na základe uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 12.08.2020, č.k. 36Cb/47/2019 - 129, ktorým bola žalobcovi (úpadcovi, v mene, ktorého a na účet, ktorého koná správca) uložená povinnosť zaplatiť veriteľovi v procesnom postavení žalovaného náhradu trov konania vo výške 325,44 EUR s uvedením, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.09.2020 súčasne v prihláške bolo uvedené, že na základe týchto skutočností si v zmysle § 87 ods. 2 písm. a) ZKR prihlasuje v spojení s ustanovením § 87 ods. 7 prvá veta ZKR veriteľ do konkurzného konania pohľadávku proti všeobecnej podstate vo výške 325,44 EUR, s odôvodnením, že predmetná pohľadávka spočívajúca v náhrade trov súdneho konania, v ktorom bola uplatňovaná pohľadávka zapísaná do súpisu majetku všeobecnej podstaty, predstavuje náklady, ktoré vznikli pri speňažovaní majetku všeobecnej podstaty. Súčasne bolo požiadané o oznámenie, či správca uznáva právny dôvod a výšku pohľadávky proti podstate vrátane jej poradia. Prihláška bola datovaná dňom 11.09.2020. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oznámením o neuznaní právneho dôvodu a výšky prihlásenej pohľadávky proti podstate jej prihláseného vrátane poradia a súčasne výzvou na podanie žaloby v zmysle § 87 ods. 8 zák. č. 7/2005 zo dňa 23.09.2020 v zmysle, ktorého mal súd preukázané, že žalovaný ako správca úpadcu Ekoservis Svidník s.r.o. v konkurze oznámil žalobcovi ako veriteľovi, že s poukazom na ustanovenie § 87 ods. 7 ZKR oznamuje veriteľovi, že neuznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate vrátane prihláseného poradia (prihlásená pohľadávka proti podstate - § 87 ods. 2 písm. a) ZKR), a to z dôvodu, že daná prihlásená pohľadávka proti podstate z titulu trov právneho zastúpenia v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp.zn. 36Cb/ 47/2019 je vylúčená z uspokojenia v konkurze s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a) ZKR.
36. Predmetné oznámenie obsahovalo poučenie v zmysle § 87 ods. 8 ZKR, pričom správca uviedol, že neuznáva právny dôvod a výšku jeho veriteľovej pohľadávky proti podstate vrátane poradia a v prípade, že ak sa nestotožňuje s dôvodmi neuznania má právo domáhať sa svojho práva súdnou cestou podaním žaloby proti správcovi v lehote 15 dní od doručenia výzvy.
37. Podľa výpisu z obchodného vestníka č. 111/2018 s dňom vydania 11.06.2018 mal súd zistené, že do zoznamu pohľadávok ku dňu 06.06.2018 boli zapísané peňažné pohľadávky okrem iného pod poradovým č.10 a 14 pohľadávky žalobcu v tomto konaní a to vo výške 32,43 EUR a 53,72 EUR s poukazom na čísla faktúr, ako je vyššie uvedené a to za ako zákonný poplatok za uloženie odpadu.
38. Podľa § 87 ods. 1 zákona č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov ( ďalej len ZKR) -Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.
39. Podľa § 87 ods. 2 ZKR -Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu, náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.
40. Podľa § 87 ods. 7 ZKR - Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.
41. Podľa § 87 ods. 8 ZKR - Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
42. Podľa § 91 ods. 1, 2 ZKR - Speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti. Účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom.
43. Podľa §100 ods. 2 ZKR - Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak, b) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov, c) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, d) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní.
44. T rozhodnutia Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/47/2019-129 ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.09.2020 bolo zistené že žalobcovi bola vo výroku II. Uložená povinnosť zaplatiť žalovanému ( v tomto konaní žalobcovi ) náhradu trov konania vo výške 325,44 EURO. Z dátumu právoplatnosti (01.09.2020)označeného uznesenia a dátumu vyhlásenia konkurzu (s účinkami 06.04.2018), vyplýva, že pohľadávka žalobcu vo výške 325,44 EURO titulom náhrady trov konania, priznanej uvedeným uznesením, vznikla po vyhlásení konkurzu na úpadcu Ekoservis Svidník s.r.o., . Súd vo veci poukazuje na to, že nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má v tomto smere konštitutívnu povahu (viď napr. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 12/2006).
45. Súd vo veci poukazuje na to, že je zrejmé, že žalovaný ako správca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia sumy 86,15 EUR titulom dlžnej odplaty za zneškodnenie odpadu, žalovaný bol proti žalobcovi len čiastočne úspešný a Krajský súd v Trnave v rozhodnutí č. k. 21Cob/87/2019-115 zo dňa 17.03.2020, konštatoval, že žalobu čiastočne vzal späť žalobca oneskorene a zavinil tým podľa § 256 ods. 2 CSP vznik zodpovedajúcich trov.
46. Súd vo veci poznamenáva, že uvedené rozhodnutie je právoplatné a súd v tomto konaní nevidí dôvod korigovať toto rozhodnutie v ktorom práve bola posudzovaná procesná zodpovednosť žalobcu, v tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že ide o nárok, ktorý bol priznaný súdom, súdnym rozhodnutím v tomto ohľade nie je možné zo strany súdu v tomto konaní prehodnocovať otázku poctivého obchodného styku alebo dobrých mravov.
47. Podstatným však je, že uplatnenie pohľadávky úpadcu titulom dlžnej odplaty za zneškodnenie odpadu je potrebné považovať ako konanie žalovaného (konkurzného správcu) v rámci správy konkurznej podstaty v zmysle § § 86 ods. 2 ZKR a pohľadávku žalobcu je preto potrebné považovať za náklady súvisiace so speňažovaním všeobecnej podstaty.
48. Podľa § 44 ods. 1 oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Súd vo veci poukazuje na to, že správca bol povinný využiť všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu.
49. Súd má za to, že ak v tejto súvislosti so súdnym konaním, ktorého účelom bolo speňažovanie majetku vznikli náklady v podobe trov súdneho konania ide o pohľadávku súvisiacu so speňažovaním všeobecnej podstaty a preto ide iba o pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 1 písm. a) ZKR.
50. Súd pre úplnosť poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09.11.2011, sp. zn. 6 Ndc 33/2011, ktorý je aplikovateľný aj v danej právnej veci, ktorého právna veta znie „Za konania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV") konanie o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky (§ 23 ZKV) resp. v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR") konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky (§ 32 ods. 6 ZKR), konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty (§ 19 ods. 2 ZKV), resp. konanie o vylúčenie majetku zo súpisu (§ 78 ods. 3 ZKR), osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 26 ZKV, resp. § 53 a nasl. ZKR, prípadne aj konanie o žalobe na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKV resp. ZKR, príp. tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku (pozri Sojka, P.: Vis attractiva concursus a konania súvisiace s konkurzom. In Justičná revue č. 1/2010, s. 55). To je napr. konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu (§ 8 ods. 2 ZKV, § 12 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), príp. iné konanie o náhradu škody v zmysle ZKR (napríklad § 11 ods. 4, § 11 ods. 5, § 66, § 87 ods. 3, 4, 6). Ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania (ako v tomto prípade), samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdneho dvora z 10. septembra 2009 C-292/08 vo veci German Graphics Graphische Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Holland Binding BV).
51. V zmysle vyššie uvedenej právnej vety súd uzavrel, že spor sp.zn. 36Cb/47/2019 nemožno považovať za konanie súvisiace s konkurzným konaním, pretože by ho bolo možné viesť, aj v prípade, ak by konkurzné konanie neprebiehalo, teda nejde o pohľadávku bola vylúčená uspokojenia v konkurze podľa §100 ods. 2 ZKR, písm. a) ZKR.
52. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
53. Podľa § 255 ods. 1, 2 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov -Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Žalobca mal v spore plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalovanému náhradu 100 % trov konania, pričom podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd 1 inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.