Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/47/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: JUDr. Gábor Száraz, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, správca konkurznej podstaty úpadcu: Ekoservis Svidník, s.r.o., v konkurze, IČO: 36 517 089, Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník proti žalovanému: Svidgas, s.r.o., IČO: 36 464 261, Pekárska 11,917 01 Trnava, právne zastúpený: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 86,15 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Žaloba sa z a m i e t a .

II. Ekoservis Svidník, s.r.o., IČO: 36 517 089 j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením..

odôvodnenie:

1.Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia 86,15 eur titulom dlžnej odplaty za zneškodnenie odpadu. V návrhu žalobca uviedol, že si uplatňuje voči žalovanému pohľadávku z titulu Zmluvy o zneškodnení odpadu, v zmysle ktorej žalobca vykonal pre žalovaného zneškodnenie odpadu, za ktoré vystavil nasledovné faktúry:

- faktúru č. FV15090 vo výške 32,43 Eur, vystavenú dňa 12.10.2015 a splatnú dňa 26.10.2015, neuhradená v celej výške,

- faktúru č. FV16127 vo výške 53,72 Eur, vystavenú dňa 09.09.2016 a splatnú dňa 23.09.2016, pričom žalovaný uhradil sumu 136,09 Eur, a teda predmetná faktúra je neuhradená v sume 53,72 Eur. Teda dlžná suma, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi uhradiť predstavuje sumu 86,15 eur.

2. Podľa o upomínacom konaní proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

3. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu a vydal dňa 22.8.2018 platobný rozkaz č.k. - 10.

4. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v zmysle sa platobný rozkaz zrušil a vec bola na návrh žalobcu postúpená tunajšiemu súdu na jej prejednanie.

5. Žalovaný v odpore uviedol, že právnym titulom žalobcu odôvodňujúcim uplatnený nárok sú výlučne dve faktúry a to faktúra č. 15090 a faktúra č. 16127 predložené žalobcom a žalobcom podpísané. Právny poriadok Slovenskej republiky neuznáva faktúru ako právny titul podmieňujúci akékoľvek plnenie. Faktúru nemožno za žiadnych okolností považovať za právny úkon, ktorého dôsledkom je vznik, zmena alebo zánik práv alebo povinností v súlade s ust. 1 a nasl. a taktiež ho nemožno považovať za právny úkon v zmysle ust. a nasl. . Význam faktúry spočíva predovšetkým v tom, že plní funkciu kontroly dane z pridanej hodnoty podľa ust. a nasl. o dani z pridanej hodnoty ako aj funkciu účtovnú a v praktických prípadoch v zmluvnými stranami vymedzenej miere možno faktúrou odôvodniť výšku jednotlivých nárokov vyplývajúcich z právneho titulu, ktorým je určitá rámcová zmluva, ktorej konkrétne plnenia sa spravujú osobitnými zmluvnými vzťahmi. Právnym titulom v zmysle ObčZ a predovšetkým v zmysle ObchZ môže byť výlučne platná a účinná zmluva, na základe plnenia ktorej si zmluvné strany dohodli určitú odplatu. Na základe uvedeného možnosť vymáhania, resp. právo na zaplatenie odplaty zo zmluvy ako právneho titulu vniká až plnením zmluvy, čo musí byť v prípadnom súdnom konaní (Žalobcom) preukázané. Dôkazné bremeno v tomto prípade leží na žalobcovi, ktorý je pre úspešnosť priznania nároku povinný (a.) preukázať relevantný, platný a účinný právny titul, (b.) preukázať včasné a riadne plnenie právneho titulu zo strany žalobcu, (c.) preukázať príčinnú súvislosť medzi plnením právneho titulu zo strany žalobcu a výškou nároku, resp. vznik nároku na odmenu vyplývajúcu z právneho titulu, a (d.) všetky spomenuté veci preukázať v súlade s ust. . Pre priznanie nároku je teda irelevantné, či nárok bol zo strany žalobcu fakturovaný, alebo nie. Samotná existencia faktúry nijakým spôsobom právne nepreukazuje a nemôže preukázať oprávnenosť nároku žalobcu čo do právneho dôvodu ani výšky. Žalobca nepredložil žiaden relevantný, platný a účinný právny titul vo forme zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou Ekoservis Svidník, s.r.o. v právnom postavení dodávateľa služby/tovaru a žalovaným v právnom postavení odberateľa služby/tovaru, ktorým by žalobca preukázal vznik právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal včasné a riadne plnenie (nepredloženého) právneho titulu vo forme dodacieho listu alebo akéhokoľvek iného relevantného právneho dokumentu, v ktorom by bolo zo strany žalovaného potvrdené prevzatie plnenia žalobcu. Absenciou predloženia právneho titulu a absenciou predloženia dokladov preukazujúcich plnenie právneho titulu zo strany žalobcu došlo u žalobcu k dôkaznej núdzi aj v rozsahu preukázania odôvodnenia výšky nároku, resp. v rozsahu preukázania vzniku nároku na odmenu vyplývajúcu z právneho titulu ako takú. Vzhľadom na v platnej tzv. sudcovskej koncentrácií konania mal žalobca právny titul s preukázaním jeho plnenia a preukázaním oprávnenosti výšky nároku predložiť tak, aby bol daný zreteľ na rýchlosť a hospodárnosť konania. Nakoľko však žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu žiaden právny titul, ani dôkazné prostriedky preukazujúce jeho plnenie, a žiadne dôkazné prostriedky odôvodňujúce výšku nároku nepredložil, ani následne predložené prípadné dôkazné prostriedky nebudú uplatnené včas a v súlade s ust. v spojení s a preto by súd na ne nemal prihliadať. Žalobca nijakým spôsobom netvrdí, ani nepreukazuje, že predmetné faktúry boli žalovanému doručené, a tento o ich existencií mal vedomosť. Žalovaný nemôže preukázať nedoručenie predmetných faktúr, nakoľko ide o neexistujúcu skutočnosť. V tomto smere práve žalobca nesie dôkazné bremeno. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vo forme právneho titulu nároku, nepreukázal ani riadne plnenie právneho titulu, ani vznik nároku na odmenu z právneho titulu odôvodňujúci výšku nároku, ani doručenie faktúr žalovanému riadne a včas a preto žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal pojednávanie v deň 5.6.2019 v zmysle v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť riadne ospravedlnil a nepožiadal o odročenie daného pojednávania.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného, ako aj s oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä s faktúrami, predžalobnou upomienkou, kontrolnými výkazmi dane z pridanej hodnoty ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci právny a skutkový stav:

8. Právny zástupca žalobcu v konaní zotrval na obsahu odporu.

9. Z faktúry č. FV15090 (č.l. 2 spisu) súd zistil, že dňa 12.10.2015 dodávateľ Ekoservis Svidník, s.r.o., vystavil odberateľovi Svidgas, s.r.o., faktúru na zaplatenie sumy 32,43 eur ako poplatok za uloženie velkoobjemového odpadu.

10. Z faktúry č. FV16127 (č.l. 3spisu) súd zistil, že dňa 9.9.2016 dodávateľ Ekoservis Svidník, s.r.o., vystavil odberateľovi Svidgas, s.r.o., faktúru na zaplatenie sumy 53,72 eur ako poplatok za uloženie velkoobjemového odpadu

11. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

13. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14. Podľa , prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

15. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

16. Žalobca v konaní tvrdil, že spoločnosť Ekoservis Svidník, s.r.o. (ktorej je konkurzným správcom) vykonala pre žalovaného zneškodnenie odpadu. Žalovaný popieral akýkoľvek zmluvný vzťah so žalobcom, popieral doručenie predmetných faktúr a tým namietol svoju pasívnu legitimáciu v konaní, nakoľko ani z listinných dôkazov predložených žalobcom (faktúry, predžalobná upomienka, kontrolné výkazy dane z pridanej hodnoty) nie je zrejmý jeho vzťah k žalobcovi, na základe ktorého si uplatňuje v danom konaní svoj nárok na zaplatenie ceny za uskladnený a zneškodnený odpad.

17. Súd má za to, že žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu, na základe ktorého si v konaní uplatňuje od žalovaného nárok na zaplatenie ceny za zneškodnenie odpadu. Listinné dôkazy predložené žalobcom v konaní a to faktúra č. FV15090 a č. FV16127, predžalobná upomienka a kontrolné výkazy dane z pridanej hodnoty v žiadnom prípade nepreukazujú vzťah žalobcu a žalovaného.

18. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaný bol so žalobcom v záväzkovom vzťahu, na základe ktorého by vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie odplaty za zneškodnenie odpadu. Treba zdôrazniť, že v prípade ak žalovaný poprel existenciu vzájomného zmluvného vzťahu so žalobcom a existenciu akéhokoľvek právneho dôvodu, titulu vzniku v súdnom konaní uplatnenej pohľadávky, tak výlučne žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno v konaní preukázať vznik a existenciu právneho vzťahu so žalovaným (zmluva o zneškodnení odpadu), na základe ktorého mala vzniknúť žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú pohľadávku. Žalobca však dôkazne bremeno neuniesol, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť. Súd mal tak v konaní preukázaný nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného vo vzťahu k nároku na zaplatenie ceny za zneškodnenie odpadu, nakoľko žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), ktorej splnenia sa žalobca v konaní domáhal. Súd návrhu môže vyhovieť len v tom prípade, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v opačnom prípade súd žalobu zamietne.

19. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že žalobu zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (trovy právneho zastúpenia), uložil úpadcovi povinnosť ich žalovanému zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

21. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa ustanovení , a to bez ohľadu na to, kto je sporovou stranou konania (že ním je správca), ako aj bez ohľadu na to, ako pohľadávku predstavujúcu trovy konania z hľadiska jej uspokojenia upravuje zákon o konkurze a vyrovnaní. Procesne úspešný žalovaný má v zmysle nárok na náhradu tých nákladov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. V danom prípade mal žalovaný plný procesný úspech, preto mu súd priznal v celom rozsahu náhradu trov konania. Je pravdou, že trovy sú vylúčené z uspokojenia, a preto ich nemožno, okrem niektorých výnimiek, v konkurznom konaní uspokojiť. Tieto pohľadávky však nemožno považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva nezanikajú a po prípadnom zrušení konkurzu ich možno uspokojiť v súdnom alebo inom konaní, za podmienky, že dlžník bude existovať a bude mať majetok.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (, ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica ( ).“