Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/26/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu : KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO : 31 595 545, zastúpeného Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO : 31 819 796, proti žalovanému : Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 44 088 833, správcovi podstaty úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v konkurze, Priemyselná 720, 072 22 Strážske, IČO: 36 772 623, zastúpenému Advokátska kancelária Michal Polák - advocati s.r.o., Budyšínska 3A, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 860 751, o určenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k. -121 zo dňa 15. júna 2020, takto

rozhodol:

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. -121 zo dňa 15. júna 2020 tak, že určuje, že pohľadávka žalobcu vo výške 2.619,11 eur, ktorej právnym dôvodom vzniku je právo na náhradu trov konania žalobcu priznaných proti žalovanému uznesením Okresného súdu Košice I, č. k. -273 zo dňa 6. augusta 2019, právoplatným dňa 7. septembra 2019 a vykonateľným dňa 11. septembra 2019, je pohľadávkou proti konkurznej podstate podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v konkurznom konaní úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v konkurze, so sídlom Priemyselná 720, 072 22 Strážske, IČO : 36 772 623, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. a žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka vo výške 2.619,11 eur, ktorej právnym dôvodom vzniku je právo na náhradu trov konania priznaných proti žalovanému uznesením Okresného súdu Košice I, č. k. -273 zo dňa 6. augusta 2019, právoplatným dňa 7. septembra 2019 a vykonateľným dňa 11. septembra 2019, je pohľadávkou proti konkurznej podstate podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v konkurznom konaní úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v konkurze, so sídlom Priemyselná 720, 072 22 Strážske, IČO : 36 772 623, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. .

3. Žalobca v žalobe uviedol, že Okresný súd Košice I uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku č. 31/2015 dňa 16. februára 2015 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s.. Za správcu podstaty úpadcu bol ustanovený žalovaný. Následne žalovaný proti nemu inicioval súdne konanie, v ktorom sa domáhal, aby mu súd uložil zaplatiť správcovi podstaty úpadcu sumu vo výške 148.341 eur s prísl. titulom náhrady škody. Žalobca uviedol, že po jeho procesnej obrane v konaní o náhradu škody, obsahom ktorej bolo vyvrátenie argumentácie k uplatnenému nároku, vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť. Okresný súd Košice I preto uznesením č. k. -256 zo dňa 5. júna 2019 konanie zastavil a žalovaného (v konaní sp. zn. v procesnom postavení žalobcu) zaviazal na náhradu trov v rozsahu 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo, Okresný súd Košice I uznesením č. k. -273 zo dňa 6. augusta 2019 priznal žalobcovi (v konaní sp. zn. v procesnom postavení žalovaného) náhradu trov konania vo výške 2.619,11 eur (ďalej aj „pohľadávka proti podstate“). Žalobca dôvodil, že jeho pohľadávka proti žalovanému na náhradu trov konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. bola priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím a zároveň vznikla po vyhlásení konkurzu. Preto si ju dňa 27. septembra 2019 prihlásil v konkurznom konaní ako pohľadávku proti podstate. Žalovaný však označenú pohľadávku neuznal čo do dôvodu a výšky s tým, že ho zároveň vyzval, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy domáhal žalobou podanou proti správcovi, aby súd určil právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate. Ako dôvod neuznania pohľadávky žalovaný poukázal na ust. §, ; ods. 2 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“). Argumentoval tým, že vzhľadom na označené zákonné ustanovenia neuznáva právny dôvod, výšku ani poradie pohľadávky žalobcu, ktorú si uplatnil ako pohľadávku proti podstate vo výške 2.619,11 eur, pretože v súlade s sú trovy účastníkov konania z uspokojenia v konkurze vylúčené. Žalobca dôvodil, že právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým bola priznaná ním uplatnená pohľadávka proti podstate, je pre žalovaného záväzné a správca nie je oprávnený na popretie súdom priznanej pohľadávky proti podstate. Postup žalovaného označil za rozporný so zásadou právneho štátu, právnej istoty a dobrými mravmi. Dôvodil, že konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. nesúviselo s konkurzným konaním v zmysle konkurzného práva a týkalo sa správy podstaty úpadcu podľa ust. . Pohľadávka, ktorá mu v tomto konaní vznikla je preto pohľadávkou proti podstate, nakoľko vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Uzavrel, že žalovaný ho v konaní vedenom pod sp. zn. žaloval o náhradu škody a teda toto konanie viedol za účelom navýšenia majetku konkurznej podstaty.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že aplikujúc ust. nie je žalobcom uplatnená pohľadávka pohľadávkou proti podstate. Dôvodil, že pohľadávkou proti podstate je iba taká pohľadávka, ktorú zákon za pohľadávku proti podstate výslovne označuje v ust. , resp. pohľadávka, ktorú označuje za pohľadávku proti podstate na inom mieste (napr. §; ods. 6; ods. 5 ). Pohľadávka, ktorá hmotnoprávne vznikla počas konkurzu (ako je to i v danom prípade) a nie je zákonom označená za pohľadávku proti podstate, sa uplatňuje v konkurze prihláškou podľa ust. a nasl. . Znamená to, že prihláškou sa v konkurze uplatňujú všetky pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate, a ktoré nie sú v konkurze vylúčené z uspokojenia, a to bez ohľadu na to, či vznikli pred vyhlásením konkurzu, alebo počas konkurzu. Jediným rozhodujúcim kritériom je, či ide alebo nejde o pohľadávku proti podstate, resp. či ide alebo nejde o pohľadávku vylúčenú z uspokojenia. Dôvodil, že medzi pohľadávky proti všeobecnej podstate podľa sa zaraďujú náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty. Ide o všetky náklady, ktoré boli vynaložené v súvislosti so správou majetku konkurznej podstaty, ktorú zabezpečoval správca a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že pohľadávku žalobcu nemožno subsumovať pod ust. . Uviedol, že základnou otázkou v tomto spore je posúdenie, či sa na pohľadávku žalobcu vzťahuje ustanovenie a teda, či ide o pohľadávku proti podstate a následne je potrebné riešiť, či takáto pohľadávka je alebo nie je vylúčená z uspokojenia. V tejto súvislosti argumentoval, že sporná pohľadávka je s poukazom na ust. aj vylúčená z uspokojenia. K tvrdeniu žalobcu, že musí byť viazaný právoplatným rozhodnutím súdu žalovaný uviedol, že rozhodnutie súdu o trovách konania nespochybňuje, avšak má za to, že by bolo vykonateľné iba v prípade, keby nebol úpadca v konkurze.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. zo dňa 9. februára 2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 31/2015 dňa 16. februára 2015, vyhlásil konkurz na majetok úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v konkurze, so

sídlom Priemyselná 720, 072 22 Strážske, IČO: 36 772 623 (ďalej len „úpadca“). Uznesením zo dňa 25. septembra 2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 189/2015 dňa 2. októbra 2015 bol žalovaný ustanovený za správcu podstaty úpadcu. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že Okresný súd Košice I uznesením č. k. -256 zo dňa 5. júna 2019 zastavil konanie o náhradu škody, ktoré po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu viedol žalovaný v procesnom postavení žalobcu proti žalobcovi v procesnom postavení žalovaného. Týmto rozhodnutím zároveň žalovaného zaviazal na náhradu trov v rozsahu 100 %. Následne po tom, ako rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo nadobudlo právoplatnosť, Okresný súd Košice I uznesením č. k. -273 zo dňa 6. augusta 2019 priznal žalobcovi (v konaní sp. zn. v procesnom postavení žalovaného) náhradu trov konania vo výške 2.619,11 eur, pričom predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7. septembra 2019 a vykonateľným sa stalo dňa 11. septembra 2019.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo sporné, že medzi stranami prebiehal na Okresnom súde Košice I spor o náhradu škody, v ktorom bol úspešný žalobca, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 2.619,11 eur proti žalovanému. Následne si žalobca túto svoju pohľadávku proti žalovanému prihlásil do konkurzného konania ako pohľadávku proti podstate a žalovaný ju poprel.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. §, , ; ods. 1, , , ; ods. 1, , ktoré obsahujú úpravu prihlasovania pohľadávok, pohľadávok proti podstate a vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že s poukazom na nesporné skutkové tvrdenia medzi stranami bolo jeho úlohou iba právne posúdiť, či pohľadávka, ktorej určenia právneho dôvodu a výšky sa žalobca domáha, je alebo nie je pohľadávkou proti podstate.

9. Pokiaľ ide o charakter konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. súd prvej inštancie uviedol, že toto konanie nebolo konaním vyvolaným ani súvisiacim s konkurzom a to napriek tomu, že začalo po vyhlásení konkurzu ma majetok úpadcu, a že ako žalobca v ňom vystupoval správca podstaty úpadcu. Dôvodil, že konanie vyvolané konkurzom alebo s ním súvisiace je iba také konanie, ktoré by nebolo začalo (nebolo by vyvolané), keby nedošlo k vyhláseniu konkurzu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že na trovy vzniknuté v konaní sp. zn. sa ust. nevzťahuje. Preto aj argumentáciu žalovaného v tomto smere vyhodnotil ako nesprávnu a prisvedčil tvrdeniu žalobcu o nemožnosti aplikácie ust. . Poukázal tiež na to, že ako správne uviedol žalobca, žaloba v konaní sp. zn. bola svojou povahou autonómnou žalobou, ktorá nebola založená na konkurznom práve a nevyžadovala si ani začatie takého typu konania. Samotná skutočnosť, že správca podstaty úpadcu bol stranou v tomto konaní nepostačuje na to, aby predmetné konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo s ním súvisiace.

10. I napriek záverom uvedeným v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože mal za to, že pohľadávku popretú žalovaným, ktorej určenia právneho dôvodu a výšky sa žalobca domáha, nemožno považovať za pohľadávku proti podstate. Argumentoval, že v ust. sú špecifikované tie pohľadávky, ktoré sú pohľadávkami proti podstate. Podľa sú pohľadávkami proti podstate náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí. Dôvodil, že trovy konania, ktoré boli žalobcovi priznané v konaní vedenom pod sp. zn. nemožno kvalifikovať ako náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty, ani za pohľadávku, ktorá vznikla v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Súd prvej inštancie sa v tomto ohľade stotožnil so žalovaným, že za náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty možno považovať všetky náklady, ktoré boli vynaložené v súvislosti so správou majetku konkurznej podstaty, ktorú zabezpečoval správca, napríklad stráženie majetku, platby za energie, ktoré boli spotrebované v súvislosti so správou majetku, náklady na uskladnenie majetku. Uviedol, že za pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu možno považovať tiež záväzky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku, pričom podmienkou je, aby správca pokračoval v prevádzke podniku, záväzok vznikol počas konkurzu a záväzok vznikol v súvislosti s prevádzkou podniku, t. j. nie v dôsledku iných skutočností. S poukazom na ust. mal zároveň za to, že trovy konania priznané žalobcovi v konaní sp. zn. nemožno ani podľa tohto ustanovenia považovať za pohľadávku proti podstate,

nakoľko ju za pohľadávku proti podstate zákon neoznačuje. Pre úplnosť ešte poznamenal, že nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že postup žalovaného, ktorý neuznal pohľadávku právoplatne priznanú súdnym rozhodnutím je v rozpore so zásadou právneho štátu, právnej istoty a dobrými mravmi, a že žalovaný nerešpektuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, a to s poukazom na ust. a v spojení s ust. a .

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §; ods. 1, (ďalej len „“) a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

13. Žalobca v odvolaní primárne poukázal, že žalovaný uplatnenú pohľadávku poprel z dôvodu nesprávnej aplikácie ust. a nie z dôvodu, že by nemala byť pohľadávkou proti podstate. Mal za to, že dôvody popretia nie je možné meniť, resp. dopĺňať, keďže by sa tým porušil princíp právnej istoty. Obranu žalovaného, že uplatnená pohľadávka má byť prihlásená prihláškou podľa nasl. považoval za rozpornú s dôvodom popretia pohľadávky obsiahnutým v prípise zo dňa 4. októbra 2019, v ktorom žalovaný popretie pohľadávky odôvodnil tým, že trovy žalobcu sú vylúčené z uspokojenia v konkurze.

14. Ďalej žalobca citoval , s poukazom na ktorý dôvodil, že ním uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate. Mal za to, že v tomto ohľade súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vo svetle ustálenej judikatúry v obdobných právnych veciach možné hodnotiť ako prekvapivé. Súd prvej inštancie neodôvodnil a neozrejmil svoj odklon od ustálenej judikatúry v obdobných právnych veciach, čím bol porušený princíp právnej istoty zakotvený v článku 2 ods. 2 .

15. Vo vzťahu k charakteru svojej pohľadávky proti žalovanému dôvodil, že súdny spor o náhradu škody, ktorý proti nemu viedol žalovaný za účelom vymoženia údajnej pohľadávky úpadcu, bol správou konkurznej podstaty ( ), a že pohľadávka na náhradu škody (obdobne ako iné pohľadávky a/ alebo majetkové práva) je súčasťou konkurznej podstaty úpadcu. Uviedol, že ak v dôsledku takéhoto súdneho konania vzniknú protistrane náklady v podobe trov súdneho konania, ide o pohľadávku protistrany súvisiacu so správou konkurznej podstaty. Vzhľadom na čas vzniku tejto pohľadávky (po vyhlásení konkurzu), ide o pohľadávku proti podstate. Argumentoval, že trovy súdneho konania, ktoré vznikli ako nevyhnutné a účelné náklady v súdnom konaní v súvislosti so žalobou, ktorú podal správca úpadcu za účelom navýšenia majetku úpadcu, predstavujú z logiky veci, zo zmyslu a účelu právnej úpravy pohľadávok proti podstate, ako aj v zmysle ustálenej judikatúry, náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty. Považoval za zrejmé, že účelom žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. bolo zvýšenie hodnoty konkurznej podstaty úpadcu, teda správa jeho majetku. Vzhľadom na uvedené predstavuje podanie žaloby o zaplatenie 148.341 eur s prísl. titulom náhrady škody a následné vedenie súdneho konania správu konkurznej podstaty. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 27. marca 2018, ktorý konštatoval, že „vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu sa považuje za správu majetku podliehajúceho konkurzu. Preto ak vznikla žalobcovi pohľadávka na trovy súdneho konania po vyhlásení konkurzu v súvislosti s tým, že správca voči nemu v danom súdnom konaní vymáhal majetkové právo podliehajúce konkurzu, tak takáto pohľadávka je v zmysle pohľadávkou, ktorá vznikla v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, a preto je pohľadávkou proti podstate.“.

16. Pokiaľ ide o charakter sporu o náhradu škody, ktorý medzi stranami prebiehal na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , žalobca poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 25. novembra 2013, v zmysle ktorých „Judikatúra súdov dospela k záveru,

že len účasť správcu konkurznej podstaty v konaní ešte neznamená, že takýto spor je vyvolaný alebo súvisiaci s konkurzom.“. Ďalej dôvodil, že žalovaný uplatnenú pohľadávku proti podstate neuznal čo do právneho dôvodu a výšky napriek tomu, že tak o právnom dôvode ako aj o jej výške bolo rozhodnuté právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Mal za to, že právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým mu bola priznaná pohľadávka proti podstate je pre žalovaného záväzné. Nerešpektovanie právoplatného súdneho rozhodnutia má podľa neho za následok porušovanie základných princípov právneho štátu.

17. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa žalobca v odvolaní uviedol, že tým, že mu nebolo zo strany súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 28. januára 2020 a nebolo mu umožnené vyjadriť sa k nemu, pričom súd prvej inštancie týmto procesným pochybením porušil princíp rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania, ktoré sú vyjadrené v , a ktoré sú jedným z prvkov spravodlivého súdneho procesu.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa argumentoval, že v zmysle musí byť odôvodnenie súdneho rozhodnutia jasné, zrozumiteľné a výstižné. Odôvodnenie napadnutého rozsudku však považoval za nedostatočné, nejasné a arbitrárne.

19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. K argumentácii žalobcu, že uplatnenú pohľadávku poprel z dôvodu nesprávnej aplikácie ust. a v priebehu konania korigoval právne posúdenie veci, keď uviedol, že uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate, žalovaný uviedol, že v zmysle a mal žalobca právo pri uplatnení pohľadávky proti podstate žiadať od správcu vyjadrenie, či uznáva právny dôvod, výšku, prípadne poradie uplatnenej pohľadávky. Vyjadrenie správcu má v tomto smere len informatívnu povahu a nemusí obsahovať dôvody neuznania právneho dôvodu a výšky pohľadávky. Dôvodil, že právne relevantným je až zostavenie príslušného zoznamu pohľadávok proti podstate.

20. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a neozrejmil svoj odklon od ustálenej judikatúry v obdobných právnych veciach, žalovaný argumentoval, že judikatúra, na ktorú žalobca upriamuje pozornosť neodráža v merite veci obdobnú právnu vec akou je skutková a právna podstata veci prejednávanej. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie nepredstavuje odklon od ustálenej judikatúry, nemožno ho hodnotiť ako prekvapivé a v rozpore s princípom právnej istoty.

21. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mu nedoručil vyjadrenie žalovaného zo dňa 28. januára 2020 a neumožnil mu vyjadriť sa k nemu, čím žalobcovi znemožnil, aby mohol uskutočňovať procesné práva, ktoré mu patria, žalovaný poukázal, že žalobca na pojednávaní, ktoré po tomto podaní bolo uskutočnené nenamietal, že mu predmetné podanie nebolo doručené a z tohto dôvodu ani nepožiadal o jeho odročenie za účelom oboznámenia sa s ním. Mal preto za to, že procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v nedoručení označeného vyjadrenia neznemožnil žalobcovi uskutočniť jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

22. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojom odvolaní.

23. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že nakoľko žalobca v odvolacej replike neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti na podporu svojich tvrdení, v celom rozsahu poukazuje na tvrdenia a argumentáciu uvedenú vo svojom vyjadrení k odvolaniu.

24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je z časti dôvodné.

25. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

26. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa , , . Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa je naplnený a odvolacie dôvody podľa , naplnené nie sú.

27. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci. Posúdil, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a či súd prvej inštancie v tejto súvislosti svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. To všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

28. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný právny názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle .

29. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa žalobca argumentoval, že súd prvej inštancie mu nedoručil vyjadrenie žalovaného zo dňa 28. januára 2020 (dupliku) a neumožnil mu tak vyjadriť sa k nemu, pričom týmto procesným pochybením podľa žalobcu porušil súd prvej inštancie princíp rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 14. januára 2020 a žalovanému bolo v súlade s ust. umožnené vyjadriť sa k nej v lehote určenej súdom. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril v podaní zo dňa 28. januára 2020, pričom žalobca správne namietal, že toto podanie žalovaného mu nebolo súdom prvej inštancie doručené.

31. Odvolací súd si je vedomý, že právo sporovej strany na doručenie procesných vyjadrení protistrany treba považovať za súčasť práva na spravodlivý súdny proces ako i toho, že z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotná sporová strana musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie protistrany pre ňu právne významné a či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jej strany reagovať. Zároveň však odvolací súd poukazuje na to, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 15. júna 2020 vyplýva, že súd prvej inštancie oboznámil výsledky prípravy pojednávania listinnými dôkazmi a tiež obsah súdneho spisu vrátane vyjadrenia žalovaného zo dňa 28. januára 2020 (č. l. 98 - 99 spisu), pričom po tomto úkone a postupe podľa zástupcovia oboch sporových strán predniesli, že nemajú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a využili svoje právo záverečnej reči.

32. S poukazom na okolnosti uvedené v odseku 31. tohto rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že i keď žalobcovi nedoručil súd prvej inštancie dupliku žalovaného, neodoprel mu tým možnosť vyjadriť sa k nej, pretože zo zápisnice z pojednávania zo dňa 15. júna 2020 vyplýva, že súd prvej inštancie jej obsah na pojednávaní v prítomnosti žalobcu oboznámil a poskytol mu možnosť zaujať k nej stanovisko. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že žalobca možnosť vyjadriť sa k obrane žalovaného, ktorá bola súčasťou jeho podania zo dňa 28. januára 2020 aj využil, čo vyplýva zo záverečnej reči žalobcu, v ktorej zdôraznil svoj konečný návrh takým spôsobom, že argumentačne reagoval aj na tvrdenia žalovaného, ktoré boli obsahom jeho vyjadrenia zo dňa 28. januára 2020 a vysporiadal sa s nimi. Preto dospel odvolací súd k záveru, že nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie (nedoručenie dupliky žalovaného žalobcovi) nedosiahol vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala záver, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Odvolací dôvod podľa preto odvolací súd nepovažoval za naplnený.

33. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa žalobca dôvodil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že pohľadávka, určenia ktorej pravosti a výšky sa domáha, nie je pohľadávkou proti podstate podľa .

34. Podľa , pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí : e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky,

ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých so správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí.

35. Medzi pohľadávky proti podstate patria podľa aj všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu. Tieto pohľadávky vznikajú postupne, pričom odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že medzi náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty možno považovať všetky náklady, ktoré boli vynaložené v súvislosti so správou majetku konkurznej podstaty, ktorú zabezpečoval správca, napríklad stráženie majetku, platby za energie, ktoré boli spotrebované v súvislosti so správou majetku, náklady na uskladnenie majetku a pod..

36. Zároveň však odvolací súd dodáva, že správca musí vykonávať aj iné opatrenia s cieľom, aby do konkurznej podstaty získal aj majetok, ktorý úpadcovi nepatrí, ale inak konkurzu podlieha. Pri tejto činnosti je správca povinný využívať prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu a v rámci nej vymáha aj pohľadávky, ktoré má úpadca v pozícii veriteľa. Konanie o náhradu škody, ktoré žalovaný inicioval po vyhlásení konkurzu, a v ktorom bol žalobca procesne úspešnou stranou s priznanou náhradou trov konania vo výške 2.619,11 eur bolo výrazom práve vyššie uvedenej činnosti správcu. Odvolací súd preto považuje za potrebné prisvedčiť žalobcovi, že trovy súdneho konania, ktoré vznikli ako nevyhnutné a účelné náklady v súdnom konaní v súvislosti so žalobou, ktorú podal správca úpadcu za účelom navýšenia majetku úpadcu, predstavujú náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty. Je totiž zrejmé, že zámerom sledovaným žalobou v konaní o náhradu škody vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. bolo zvýšenie hodnoty podstaty úpadcu, teda správa jeho majetku. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel odvolací súd k záveru, že náklady na zaplatenie právnej pomoci žalobcu, ktorý bol v označenom konaní o náhradu škody žalovanou stranou sú nákladmi súvisiacimi so správou konkurznej podstaty, a preto sú pohľadávkou podľa .

37. Nakoľko súd prvej inštancie vec posúdil podľa správnej právnej normy ( ), avšak túto normu nesprávne interpretoval, odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod podľa je naplnený.

38. Pokiaľ ide o otázku vylúčenia pohľadávky žalobcu z uspokojenia odvolací súd odkazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie, že konanie vyvolané konkurzom alebo s ním súvisiace je iba také konanie, ktoré by nebolo začalo (nebolo by vyvolané), keby nedošlo k vyhláseniu konkurzu a tiež, že žaloba v konaní o náhradu škody bola svojou povahou autonómnou žalobou, ktorá nebola založená na konkurznom práve a nevyžadovala si ani začatie takého typu konania. Rovnako považuje odvolací súd za potrebné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že samotná skutočnosť, že správca podstaty úpadcu bol stranou v tomto konaní nepostačuje na to, aby predmetné konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo s ním súvisiace. Preto s poukazom na uvedené dôvody nie je pohľadávka žalobcu vylúčená z uspokojenia podľa ust. .

39. Keďže odvolanie žalobcu bolo z časti dôvodné, pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku vrátane výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie.

40. Ďalšie argumenty považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).