Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cbi/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou H.. H. P. v právnej veci navrhovateľky: H. J., nar. XX.X.XXXX, X. X/XXX, XXX XX B., zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Katunským, Floriánska 16, 040 01 Košice proti odporcovi: JUDr. František Hadušovský, Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava, správca konkurznej podstaty úpadcu B.M.G. INVEST, s.r.o., Južná trieda 93, 040 01 Košice, IČO 31 701 493 o určenie pravosti pohľadávky proti podstate vo výške 1.606,29 eur, takto

rozhodol:

Určuje, že pohľadávka navrhovateľky proti úpadcovi vo výške 1.606,29 eur je nesporná čo do výšky a pravosti ako pohľadávka proti konkurznej podstate.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Krajského súdu v Košiciach č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Y. pokladnici Bratislava, variabilný symbol: XXXXXXXXXX, konštantný symbol: XXXX, špecifický symbol: XXXXXXXXXX.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX žiadala navrhovateľka určiť, že jej pohľadávka proti úpadcovi vo výške 1.606,29 eur ako pohľadávka proti konkurznej podstate podľa v spojení s o konkurze a vyrovnaní (ZKV) v znení neskorších predpisov je nesporná čo do výšky a pravosti ako pohľadávka proti konkurznej podstate a žiadala zaviazať odporcu na zaplatenie trov konania.

Navrhovateľka uviedla, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.9.2002 v konaní č. vyhlásil konkurz na majetok úpadcu B.M.G. INVEST s.r.o. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil odporcu. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 18.1.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 13.6.2012 sp. zn. odporca bol zaviazaný nahradiť navrhovateľke trovy konania 1.523,71 eur a 82,58 eur. Navrhovateľka vyzvala odporcu na zaplatenie priznaných trov konania, odporca jej požadovanú sumu nezaplatil a oznámil, že pohľadávku navrhovateľky v konkurznom konaní nemožno uspokojiť. Úhradu priznaných trov konania odmietol zaradiť ako pohľadávku proti podstate aj na opakovanú výzvu navrhovateľky. S poukazom na ustanovenie , a o konkurze a vyrovnaní navrhovateľka tvrdila, že súdne konanie, v ktorom jej boli priznané trovy, nesúviselo s jej účasťou v konkurznom konaní a toto súdne konanie ani nesúviselo s konkurzom, pretože išlo o nárok z pracovnoprávneho vzťahu.

Odporca namietal dôvodnosť nároku navrhovateľky, pretože podľa § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV sú z uspokojenia v konkurznom konaní vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak. Svoje vyjadrenie odôvodnil odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (1M Obdo V 1/2005) a žiadal žalobu zamietnuť, pretože pohľadávku navrhovateľky nemôže v konkurznom konaní uspokojiť ako pohľadávku proti podstate.

Účastníci konania súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania ( ) a keďže rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania nebolo v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi, konajúci súd podľa 156 ods. 3 rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia dňa 25.11.2013 bol oznámený dňa 18.11.2013 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach.

Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou a z písomných vyjadrení účastníkov konania súd zistil, že v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu B.M.G. INVEST s.r.o. Košice uplatnila navrhovateľka u správcu konkurznej podstaty pohľadávku proti podstate vo výške 1.606,29 eur. Táto pohľadávka pozostáva z trov prvostupňového a odvolacieho konania vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. a následne v odvolacom konaní na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. . Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa JUDr. Františka Hadušovského, správcu konkurznej podstaty B.M.G. INVEST s.r.o. proti pani Magdaléne Ponechalovej ako odporkyni o zaplatenie 37.500,- Sk s prísl. Správca konkurznej podstaty v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie uvedenej sumy titulom náhrady škody, ktorú mala p. M. Ponechalová spôsobiť ako zamestnankyňa úpadcu na zverených hodnotách, ktoré mala prevziať na základe dohody o hmotnej zodpovednosti a bola povinná ich vyúčtovať. Okresný súd Žilina žalobu zamietol, pretože správca konkurznej podstaty nepreukázal vznik schodku a tiež preto, že s poukážkami TESCO (ktorých nevyúčtovaná hodnota bola predmetom sporu) nehospodárila len sama p. M. Ponechalová, ale aj ďalší zamestnanci, pričom nemali spoločnú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Krajský súd v Žiline tento rozsudok potvrdil vrátane výroku o trovách konania a priznal p. M. Ponechalovej aj náhradu trov odvolacieho konania. Povinnosť nahradiť p. M. Ponechalovej trovy prvostupňového i odvolacieho konania bola uložená neúspešnému správcovi konkurznej podstaty.

Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatné posúdenie, či navrhovateľke priznané trovy konania sú pohľadávkou proti podstate a či ich možno uspokojiť z konkurznej podstaty.

Podľa § 31 ods. 3 písm. a/ ZKV pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu.

Je nepochybné, že pohľadávka navrhovateľky vznikla po vyhlásení konkurzu, keďže konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený v roku 2002 a rozsudok vo veci o náhradu škody nadobudol právoplatnosť v roku 2012, kedy nebol ešte konkurz skončený, a stala sa v priebehu konkurzu aj splatnou, spĺňa teda zákonom stanovené podmienky charakterizujúce pohľadávku proti podstate.

Osobitosť pohľadávky navrhovateľky je v tom, že ide o trovy súdneho konania, ktoré proti nej viedol správca konkurznej podstaty ako zamestnankyni úpadcu.

Ustanovenie § 33 ods. 1 ZKV vylučuje určité pohľadávky z uspokojenia, aj keď ide o pohľadávky oprávnené, v konkurznom konaní ich však nemožno uspokojiť. Medzi takéto pohľadávky, ktorých uspokojenie v konkurznom konaní je vylúčené, sú trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 33 ods. 1 písm. b/ ZKV).

Pohľadávka navrhovateľky nevznikla jej účasťou v konkurznom konaní, pretože súdne konanie, z ktorého jej vznikli trovy, nie je konaním podľa zákona o konkurze a vyrovnaní, ako napríklad konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky či poradia popretej pohľadávky, konania o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty a pod. Podľa názoru súdu pohľadávku navrhovateľky však nemožno považovať ani za pohľadávku, ktorá vznikla v konaní súvisiacom s konkurzom.

V sporovom konaní, z ktorého vznikla pohľadávka navrhovateľky, sa totiž nerozhodovalo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zákona o konkurze a vyrovnaní, prípadne z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.9.2011 sp. zn. ). V sporovom konaní riešil príslušný súd nárok na náhradu škody podľa , teda zo vzťahu medzi zamestnávateľom (úpadcom) a zamestnancom (navrhovateľkou). Vzhľadom na to, že po vyhlásení konkurzu podľa ZKV prešlo na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkom podstaty vrátane výkonu práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, mal správca konkurznej podstaty aj právo podať žalobu a vymáhať náhradu škody, ktorá úpadcovi ako zamestnávateľovi vznikla konaním zamestnanca a získať tak peňažné prostriedky do konkurznej podstaty. Judikatúra súdov dospela v tomto smere k záveru, že len účasť správcu konkurznej podstaty v konaní ešte neznamená, že takýto spor je vyvolaný alebo súvisí s konkurzom. V danom prípade mohol by sa totiž aj sám zamestnávateľ domáhať na súde náhrady škody proti svojmu zamestnancovi, to znamená, že takéto sporové konanie by sa mohlo začať a prebehnúť aj v prípade, ak by na zamestnávateľa (úpadcu) nebol vyhlásený konkurz. Z tohto dôvodu takéto súdne konanie nemožno považovať za konanie súvisiace s konkurzom.

Pokiaľ odporca vychádzal z toho, že pohľadávku navrhovateľky, ktorú tvoria trovy súdneho konania, nemožno v konkurze uspokojiť, pretože ide o trovy, ktoré jej vznikli v súvislosti s konkurzom, tento jeho záver vzhľadom na vyššie uvedené nezodpovedá v rozhodnom čase platnej právnej úprave. Právny záver uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V 1/2005 nemožno na danú vec aplikovať, pretože v tomto konaní boli predmetom konania trovy, ktoré účastníkovi vznikli v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, teda v konaní, ktoré bolo nepochybne vyvolané konkurzom.

Z týchto dôvodov dospel súd k záveru, že pohľadávka navrhovateľky vo výške 1.606,29 eura pozostávajúca z trov súdneho konania je pohľadávkou proti konkurznej podstate a je čo do pravosti a výšky nesporná.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V konaní úspešná navrhovateľka si síce uplatnila trovy konania, trovy právneho zastúpenia však v lehote podľa nevyčíslila a zo spisu jej iné trovy ( ) nevyplývajú, pretože súdom bola od platenia súdnych poplatkov oslobodená, súd je preto náhradu trov konania nepriznal. Náhradu trov konania súd nepriznal ani odporcovi, pretože bol v konaní neúspešný.

Podľa veta prvá o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Navrhovateľka bola v tomto konaní oslobodená od súdnych poplatkov, súd preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením uložil odporcovi podľa výsledku konania povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdu č. 7000146773/8180 vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, variabilný symbol: 8050864513, konštantný symbol: 0558, špecifický symbol: 7013200477.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.