Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-174-2020.pdf
PDF · 133.96 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/174/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: BIOENERGIA, a.s., so sídlom Palúčanská 54/371, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 668 265, v mene ktorého koná správca: iTRUSTee Restructuring, k.s., so sídlom Trnavská cesta 50A, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 254 122, konkurznej podstaty úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze, IČO: 36 698 008, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária - JUDr. Dominika Matušková, s.r.o., so sídlom Pod Vtáčnikom 13896/3, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 256 702, proti žalovanému: U. V., nar. XX.XX.XXXX, toho času trvalým pobytom V. XXX/XX, XXX XX A., zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom X. XXX/XX, XXX XX S. v konaní o zaplatenie 3.477,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7Cb/44/2017-214 zo dňa 27. januára 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7Cb/44/2017-214 zo dňa 27. januára 2020 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I/). Samostatným výrokom o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku (výrok II/).
2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 788,01 Eur s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 11.9.2013 do zaplatenia, 1.154,65 Eur s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 7.9.2013 do zaplatenia a 1.535,04 Eur s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 19.10.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 11.9.2015, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 179/15, ktorý bol zverejnený dňa 18.9.2015, súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze, so sídlom Liptovský Mikuláš, Borbisova 414/8, IČO: 36 698 008 (ďalej len „úpadca“) a za správcu úpadcu ustanovil iTRUSTee Restructuring, k.s., IČO: 47 254 122 (ďalej len „správca“). Ďalej žalobca uviedol, že v zmysle ust. § 67 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) konkurzu podlieha majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky. Uvedeným majetkom sú okrem iného aj pohľadávky žalobcu, na ktorého majetok bol neskôr rovnako vyhlásený konkurz uznesením zo dňa 9.2.2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 16.2.2016. Pretože pohľadávky tvoria predmet záložného práva záložného zabezpečeného veriteľa Y., a.s., so sídlom Praha 4 - Michle, Želetavská 1525/1, Česká republika, IČO: 64 948 242 (ďalej len „veriteľ“), tieto pohľadávky veriteľa BIOENERGIA, a.s. ako majetok tretej osoby podľa tohto ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z., zabezpečujú záväzky úpadcu voči zabezpečenému veriteľovi, a
preto podliehajú konkurzu na majetok úpadcu. Na základe uvedeného boli do súpisu majetku v konkurze na majetok úpadcu v súlade s ust. § 67 ods. 1 písm. c), ust. § 79 zákona č. 7/2005 Z.z. zapísané položky majetku spoločnosti BIOENERGIA, a.s. - okrem iného aj pohľadávky veriteľa BIOENERGIA, a.s. voči žalovanému. Doplnenie súpisu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 37/16 zo dňa 24.2.2016 a v Obchodnom vestníku č. 38/16 zo dňa 25.2.2016. V súpise je zapísaná aj pohľadávka BIOENERGIA, a.s. voči dlžníkovi - žalovanému, ktorý v tom čase podnikal pod obchodným menom U. V. - BSK, s miestom podnikania Nižná nad Oravou, Za Vŕškom 682, IČO: 37 673 360. Keďže zákon neobsahuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k súdnym konaniam, týkajúcim sa majetku tretej osoby, podliehajúcemu konkurzu, platí všeobecné pravidlo stanovené v ust. § 79 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., t.j. že správca koná pri speňažovaní tohto majetku, t.j. aj pri vymáhaní súdnou cestou v mene tretej osoby, v tomto prípade v mene spoločnosti BIOENERGIA, a.s.. Preto BIOENERGIA, a.s. zastúpená správcom je aktívne legitimovaná konať ako žalobca v tejto veci. Do konkurzu na majetok úpadcu si v základnej prihlasovacej lehote prihlásil zabezpečené pohľadávky veriteľ. Správca zapísal uvedené pohľadávky veriteľa BIOENERGIA, a.s. do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Y. V. a následne správca doplnil uvedený súpis oddelenej podstaty veriteľa o nové súpisové zložky, ktoré sú zverejnené v Obchodnom vestníku č. 38/2016 zo dňa 25.2.2016. Spoločnosť BIOENERGIA, a.s. vystavila žalovanému faktúru č. 13010911 zo dňa 12.7.2013 s lehotou splatnosti dňa 10.9.2012, spolu vo výške istiny 2.331,22 Eur titulom dodania tovaru, pričom dňa 18.11.2013 došlo k čiastočnej úhrade faktúry vo výške 1.543,21 Eur - zostatok 788,01 Eur žalovaný do dneška nezaplatil. Ďalej BIOENERGIA, a.s. vystavila žalovanému faktúru č. 13010923 na sumu 4.419,07 Eur za dodanie tovaru, s lehotou splatnosti 6.9.2013, z ktorej žalovaný zaplatil 3.264,42 Eur a faktúru č. 14010094 na sumu 1.535,04 Eur, s lehotou splatnosti 18.10.2013, ktorú žalovaný nezaplatil ani čiastočne. Žalobca mal za to, že čiastočným plnením pohľadávky žalovaný uznal svoj dlh na účely plynutia premlčacej doby.
3. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku uviedol, že vo veci č.k. 7Cb/44/2017-100 dňa 6. februára 2019, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 13Cob/148/2019-152 zo dňa 3. decembra 2019 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci okresný súd vykonal pojednávanie, dokazovanie a vo veci rozhodol postupujúc v intenciách odvolacieho súdu, vyjadrených v zrušujúcom uznesení a opätovne dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.
4. Okresný súd vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia 3.477,70 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný je jeho dlžníkom titulom faktúr č. 13010911, č. 13010923 a č. 14010094, ktorými si žalobca vyúčtoval cenu za dodaný tovar a žalovaný túto cenu nezaplatil. Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, pretože už v čase podania žaloby bol na BIOENERGIA, a.s. vyhlásený konkurz, a teda táto spoločnosť nemôže vystupovať vo vlastnom mene. Podľa žalovaného ako žalobca mal byť správne označený JUDr. Richard Konta, ktorý je správcom konkurznej podstaty BIOENERGIA, a.s.. Žalovaný argumentoval tým, že žalobný petit je nevykonateľný, pretože žalobca kvôli konkurzu nemôže prijímať žiadne platby. Podotkol, že správca zapísal pohľadávku do súpisu pohľadávok až dňa 28.11.2017, teda až po podaní žaloby. Žalovaný namietal premlčanie pohľadávok. Tvrdil, že žalobca nesplnil podmienku na to, aby pohľadávku voči nemu zahrnul do súpisu majetku, ktorý podlieha konkurzu, pretože nebol vyzvaný správcom v zmysle ust. § 79 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., a preto správca nemal právo zapísať predmetné pohľadávky do súpisu. Žalovaný ďalej tvrdil, že nie je dlžníkom žalobcu, pretože jeho záväzok v sume 3.477,70 Eur voči žalobcovi zanikol započítaním, čo akceptoval aj správca konkurznej podstaty BIOENERGIA, a.s. JUDr. Richard Konta, ktorý od neho túto pohľadávku nevymáhal a nevymáha.
5. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku zvýraznil obranu žalovaného, ktorý sa bránil tým, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Žalobca podľa názoru okresného súdu nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, pretože do súpisu majetku, ktorý podlieha konkurzu na Izzard, s.r.o. bola pohľadávka voči žalovanému zapísaná dňa 18.2.2016, t.j. až po tom, čo už bol na žalobcu vyhlásený konkurz. Okresný súd už v pôvodnom rozsudku zrušeným krajským súdom uviedol, že pokiaľ bol do súpisu oddelenej podstaty Izzard, s.r.o. zapísaný majetok, podliehajúci konkurzu na BIOENERGIA, a.s., so sídlom Liptovský Mikuláš, Palúčanská 54/371, IČO: 36 668 265, ako žalobca mal byť správne označený správca konkurznej podstaty BIOENERGIA, a.s., pretože vyhlásením konkurzu na majetok tejto spoločnosti je možné súdne konanie, ktoré sa týka majetku podliehajúcemu konkurzu patriaceho úpadcovi začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo
z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Krajský súd v Žiline síce vo svojom zrušujúcom uznesení potvrdil, že žaloba označeného žalobcu s vyjadreným petitom tak, ako bol doručený okresnému súdu nemôže obstáť a v konečnom dôsledku ani aktívna legitimácia označeného žalobcu, ale z iných dôvodov, než uviedol okresný súd v poradí v prvom rozhodnutí. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že do okruhu úkonov speňaženia majetku tretej osoby, zapísaného do súpisu majetkovej podstaty úpadcu, v danom prípade Izzard, s.r.o. v konkurze, nie je možné zahrnúť žalobu o plnenie, ktorú podáva správca tohto úpadcu v mene tretej osoby, v danom prípade v mene BIOENERGIA, a.s., pretože v prípade zápisu majetku tretej osoby do súpisu majetkovej podstaty úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze, žalovaný ako dlžník môže plniť iba správcovi.
6. Okresný súd uviedol, že žalobca spolu so svojím ospravedlnením neúčasti na pojednávaní dňa 27.1.2020 a súhlasom s pojednávaním v jeho neprítomnosti doručil vyjadrenie vo veci, v ktorom polemizuje so závermi zrušujúceho uznesenia krajského súdu. Uviedol, že už z názvu, akým je označené ust. § 44 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) nakladanie s majetkom úpadcu je zrejmé, že sa vzťahuje na prípady majetku úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze, v tomto prípade vymáhanej pohľadávky však ide o nakladanie s majetkom tretej osoby - BIOENERGIA, a.s.. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu a trvá na tom, že uplatňovanie pohľadávok na súde žalobou na plnenie ako majetku podliehajúceho konkurzu, je aktom speňažovania, pretože ide o úkon za účelom prijatia plnenia pohľadávky na základe súdneho vymáhania, a to iba inak ako dobrovoľného plnenia. Podľa žalobcu speňažovanie tak, ako je uvedené v ust. § 91 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. je natoľko široko definované, že zahŕňa široké spektrum úkonov, ktoré správca v rámci speňažovania vykonáva s cieľom získať peňažné prostriedky z majetku podliehajúceho konkurzu a zaraďuje tam aj samotné prijímanie plnenia pohľadávok. Žalobca k svojmu názoru poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/31/2017 zo dňa 27.3.2018.
7. Okresný súd skonštatoval, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v zrušujúcom uznesení, konkrétne, že je nepochybné, že z ust. § 79 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva zákonné splnomocnenie správcu konať v mene tretej osoby, avšak toto zákonné splnomocnenie sa vzťahuje len na postup speňažovania tohto majetku tretej osoby zapísaného do súpisu majetku úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze. Uvedené vyplýva aj zo znenia ust. § 76 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., kde súpis majetku podstát je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Na rozdiel od žalobcu krajský súd pod speňažením rozumie také právne úkony správcu, ktorými prevádza spísaný majetok tvoriaci konkurznú podstatu na peňažné prostriedky vyjadrené v mene euro. Medzi úkony speňažovania však nie je možné zahrnúť žalobu o plnenie, ktorú podáva správca úpadcu v mene tretej osoby. Vzhľadom na to, že žalobca napriek vyslovenému právnemu názoru krajského súdu o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že úkon podania žaloby o plnenie nie je úkonom, ktorý možno subsumovať pod pojem „speňažovanie majetku“ zotrval na žalobe v nezmenenej podobe tak, ako aj pred vydaním v poradí prvého rozsudku, okresný súd žalobu musel zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal ďalšími námietkami žalovaného proti žalobe.
8. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré budú vyčíslené v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku.
9. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, s návrhom na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu a vyhovení žalobe s priznaním trov súdneho konania. Žalobca poukázal na ust. § 44 ods. 3, 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré ustanovenia sú zaradené v prvom oddiele o účinkoch vyhlásenia konkurzu na úpadcu. Samotné ust. § 44 zákona č. 7/2005 Z.z. má ďalej názov Nakladanie s majetkom úpadcu a je teda priamo zo zákona zrejmé, že sa vzťahuje na prípady majetku úpadcu Izzard, s.r.o., v tomto prípade vymáhanej pohľadávky, avšak ide o nakladanie s majetkom tretej osoby, a to spoločnosti BIOENERGIA, a.s.. Žalobca nesúhlasil s prezentovaným názorom odvolacieho súdu o nesprávnosti petitu s ohľadom na ust. § 44 ods. 3 a 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca zvýraznil, že ust. § 44 zákona č. 7/2005 Z.z. sa vzťahuje na prípady nakladania s majetkom úpadcu Izzard, s.r.o. a nie s iným majetkom (majetok tretej osoby). Podľa žalobcu petit je formulovaný správne, keďže žalobca žiada súdnym rozhodnutím potvrdiť právo vyplývajúce z faktúr vystavených spoločnosťou BIOENERGIA, a.s.
pre žalovaného, z ktorých svedčí právo v prospech spoločnosti BIOENERGIA, a.s.. Veriteľom z týchto pohľadávok je BIOENERGIA, a.s. a ak zákon č. 7/2005 Z.z. nestanovuje špeciálnu procesnoprávnu úpravu ako ust. § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z., že správca bude ako oprávnený veriteľ vystupovať ako žalobca v konaní, bolo podľa názoru žalobcu namieste podanie žaloby tak, že sporovými stranami budú osoby, ktorým svedčí nárok podľa hmotného práva. Iné označenie žalobcu alebo iné určenie petitu ako plnenie správcovi nemá podľa názoru žalobcu oporu v zákone č. 7/2005 Z.z.. Žalobca ďalej poukázal na to, že pravidlo pri speňažovaní tohto majetku spoločnosti BIOENERGIA, a.s. je upravené v ust. § 79 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého majetok tretej osoby (BIOENERGIA, a.s.) zabezpečujúci záväzok úpadcu (úpadcom je Izzard, s.r.o.) zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že by správca mal vystupovať namiesto tejto tretej osoby vo svojom mene tak, ako to špeciálne vyplýva z ust. § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. pri súdnych sporoch úpadcu. Žalobca mal za to, že táto tretia osoba má byť označovaná tak, ako bol označený žalobca, ktorý je aj oprávnenou osobou na plnenie v petite s tým, že správca bude tak v prípade konania na súde, ako aj v prípade prijímania plnenia vystupovať v mene tejto osoby ako zástupca v zmysle uvedeného ustanovenia zákona.
10. So záverom odvolacieho súdu, že medzi speňažovanie nemožno zaradiť podanie žaloby o plnenie, sa žalobca nestotožnil. Trval na tom, že uplatňovanie pohľadávok na súde žalobou na plnenie je aktom speňažovania, pretože ide o úkon za účelom prijatia plnenia pohľadávky na základe súdneho vymáhania, a to iba inak ako dobrovoľného plnenia.
11. K úkonu speňažovania žalobca poukázal na ust. § 91 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ako aj odbornú literatúru, z ktorej vyplýva, že speňažovaním je aj prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok. Táto časť definície sa vzťahuje tak na dobrovoľné plnenia zo strany dlžníkov, ako aj na plnenie na základe ich súdneho alebo iného vymáhania. Žalobca zvýraznil aj časť odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/31/2017 zo dňa 27.3.2018, a to odsek 34., z ktorého vyplýva aj to, že prijatie protihodnoty za pohľadávku uplatnenú v súdnom konaní nie je súčasťou demonštratívneho výpočtu foriem speňaženia, uvedených v druhej vete citovaného ustanovenia. Napriek tomu všeobecné vymedzenie speňaženia ako „prevedenia majetku podliehajúceho konkurzu na peňažné prostriedky“ zahŕňa aj situáciu, kedy správca konkurznej podstaty zrealizuje prevedenie hmotného nároku úpadcu (v prejednávanom prípade nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, všeobecne môže ísť aj o konanie s iným predmetom sporu) na finančnú hotovosť, zodpovedajúcu hodnote uplatneného nároku tým, že získa voči úpadcovmu dlžníkovi exekučný titul v konaní a ten následne voči nemu vymôže. Nad rámec toho je nutné prihliadnuť aj ku vykonávaciemu predpisu, Vyhláške Ministerstva spravodlivosti č. 665/2005 Z.z., ktorá konkrétne vymedzuje úkony považujúce sa za speňaženie. Ak by žalovaný od žalobcu vymohol v prospech konkurznej podstaty plnenie vo výške 130.590,99 Eur, táto suma by sa bola započítala do základu pre výpočet jeho odmeny. Pretože ide o úkon, ktorým by bol speňažil domnelú peňažnú pohľadávku úpadcu voči žalobcovi. Nie je možné pre účely výpočtu odmeny považovať ten istý úkon za proces speňaženia pohľadávky a zároveň pre iné účely ho za speňažovanie pohľadávky nepovažovať. Ďalej z tohto rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica žalobca v odvolaní poukázal na odsek 35. podľa ktorého, súdne konania, ktoré vedie správca konkurznej podstaty za účelom vymoženia pohľadávok úpadcu je možné vymedziť ako konania, ktoré sú správou úpadcovho majetku a tiež speňažovaním úpadcových pohľadávok. Ak je vymáhanie pohľadávok úpadcu považované za akt speňažovania vykonávaného správcom, tak žalobca mal za to, že rovnako je aj vymáhanie pohľadávok tretej osoby nutné považovať za akt vymáhania pohľadávok správcom, pretože obe formy vymáhania sledujú rovnaký cieľ, a to získanie plnenia týchto pohľadávok, a teda prevedenia pohľadávok na peňažné prostriedky.
12. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Žalovaný žiadal priznať 100% náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný nepovažuje odvolací dôvod žalobcu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP za dôvodný. Žalovaný sa stotožnil s rozsudkom okresného súdu, ktorý po vrátení veci krajským súdom rozhodol v súlade so zrušujúcim uznesením sp. zn. 13Cob/148/2019 zo dňa 3. decembra 2019. Okresný súd sa riadil právnym názorom krajského súdu, ktorý v odsekoch 27. až 33. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia vyslovil svoj právny názor. Žalobca po vrátení veci okresnému súdu nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, nenavrhol zmenu žaloby, preto okresný súd vychádzal z dôkazov vykonaných pred ním a riadil sa právnym názorom krajského súdu. Žalobca nereagoval na právny názor krajského súdu o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie.
13. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 03.07.2020 bolo vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu doručené žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/174/2020-261 zo dňa 03.02.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.03.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
16. Základom konania a rozhodovania pre Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bolo odvolanie žalobcu, ktorým namietal nesprávne právne posúdenie veci prijaté okresným súdom, ktorý vychádzal zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/148/2019 zo dňa 3. decembra 2019. K tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, že nebol relevantný. V danej veci bol pôvodný rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7Cb/44/2017-100 zo dňa 6. februára 2019 zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozhodnutí - uznesení sp. zn. 13Cob/148/2019 zo dňa 3. decembra 2019 krajský súd pre nové konanie pred okresným súdom vyjadril právne východiská vo väzbe na rozhodujúce zákonné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“). Na základe záverov krajského súdu vyjadrených v predmetnom zrušujúcom uznesení v novom konaní pred okresným súdom nenastala zmena skutkového a ani právneho stavu. Z uvedeného preto okresný súd správne postupoval, ak za aplikácie ust. § 391 ods. 2 CSP vychádzal zo záverov vyjadrených krajským súdom v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/148/2019 zo dňa 3. decembra 2019. Krajský súd opätovne vo svojom rozhodnutí poukazuje na podstatné okolnosti sporovej právnej veci, pre ktoré nebolo možné žalobe žalobcu v konaní pred okresným súdom vyhovieť.
17. Žalobca opodstatnenosť žaloby, aktívnu vecnú legitimáciu, ako aj správnosť žalobného petitu odvodzoval od ust. § 44 ods. 3, 4, § 79 ods. 2, § 91 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. K právnemu názoru žalobcu, ktorý vychádzal z uvedených rozhodných zákonných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. považuje krajský súd za potrebné poukázať na okolnosti danej sporovej právnej veci. Pokiaľ v odvolacom konaní nebol zistený dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania, tak krajský súd za aplikácie ust. § 383 CSP bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd.
18. Z podanej žaloby žalobcu, ním poskytnutých tvrdení, ďalších podaní žalobcu pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že spoločnosť BIOENERGIA, a.s., so sídlom Palúčanská 54/371, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 668 265, ktorá je uvedená v žalobe na strane označenia žalobcu, má podľa poskytnutých tvrdení postavenie veriteľa voči žalovanému U. V., nar. XX.XX.XXXX, a to o zaplatenie pohľadávok v celkovej zažalovanej sume 3.477,70 Eur spolu s príslušenstvom, ktorá vyplýva z faktúr č. 13010911, č. 13010923, č. 14010094.
19. Boli uvedené tvrdenia, že pohľadávky, ktoré má vyjadrený žalobca BIOENERGIA, a.s. voči žalovanému ako majetok tretej osoby v zmysle ust. § 67 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z., zabezpečujú záväzky úpadcu, a to Izzard, s.r.o. v konkurze, voči zabezpečenému veriteľovi Y. a.s., IČO: 64 948 242 (ďalej len „Y.).
20. Ďalej z tvrdení, ktoré neboli rozporované vyplynulo, že na žalobcom BIOENERGIA, a.s. uplatnené pohľadávky voči žalovanému bolo zriadené záložné právo v prospech zabezpečeného veriteľa Y., vo vzťahu k dlžníkovi - úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze. Neboli rozporované tvrdenia v tom, že pohľadávky BIOENERGIA, a.s., ktoré má voči žalovanému a boli uplatnené žalobou, sú zapísané do súpisu majetku úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze, správcom ktorého úpadcu je iTRUSTee Restructuring, k.s.. Označený žalobca BIOENERGIA, a.s., v zastúpení správcu iTRUSTee Restructuring, k.s., čo je správca
úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze, do súpisu majetku ktorého úpadcu sú zapísané pohľadávky žalobcu BIOENERGIA, a.s. ako majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze, voči zabezpečenému veriteľovi Y., resp. správca úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze, a to iTRUSTee Restructuring, k.s. tvrdil, že má za aplikácie ust. § 79 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Inými slovami správca úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze, a to iTRUSTee Restructuring, k.s. tvrdí, že tým, že ide o majetok tretej osoby, a to pohľadávky žalobcu BIOENERGIA, a.s. voči žalovanému, ktorý je zapísaný v majetku úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze, je v zmysle ust. § 79 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. oprávnený konať za túto tretiu osobu, a to za BIOENERGIA, a.s. v tom zmysle, že je ako správca úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze oprávnený v mene tejto tretej osoby, a to BIOENERGIA, a.s. aj podať žalobu o zaplatenie voči žalovanému.
21. Ak v opätovne vyvolanom odvolacom konaní nebola zistená zmena skutkového a ani právneho stavu, tak bolo namieste, aby krajský súd vychádzal zo zistení, ktoré vyjadroval vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/148/2019 zo dňa 3. decembra 2019.
22. Z doteraz vykonaného dokazovania bolo nesporné, že za aplikácie ust. § 79 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. správca iTRUSTee Restructuring, k.s. úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze listom zo dňa 11.01.2016 (č.l. 95 spisu) vyzval tretiu osobu, a to BIOENERGIA, a.s. na plnenie, t.j. úhradu dlžnej sumy. Ďalej bolo nesporné, že na základe tejto výzvy tretia osoba, a to BIOENERGIA, a.s. neplnila, preto správca úpadcu, a to iTRUSTee Restructuring, k.s. úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze majetok tejto tretej osoby, a to pohľadávky BIOENERGIA, a.s. ako veriteľa voči žalovanému, ktoré pohľadávky ako majetok tretej osoby zabezpečovali záväzky úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze, zapísal do súpisu oddelenej podstaty majetku úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze pre zabezpečeného veriteľa Y. (č.l. 93). Inými slovami, z doteraz vykonaného dokazovania bolo zistené, že majetok tretej osoby, a to pohľadávky BIOENERGIA, a.s. voči žalovanému, sú zapísané do súpisu majetku úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze, kde je správcom iTRUSTee Restructuring, k.s., na základe ktorej skutočnosti označený žalobca tvrdí, že podľa ust. § 79 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. je správca úpadcu - Izzard, s.r.o. v konkurze, a to jeho správca iTRUSTee Restructuring, k.s. oprávnený v mene tretej osoby, a to žalobcu BIOENERGIA, a.s., uplatňovať žalobou na súde majetok - pohľadávky tejto tretej osoby voči žalovanému. Z tohto potom označený žalobca vyvodzoval aj aktívnu vecnú legitimáciu.
23. Je nepochybné, že z ust. § 79 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva zákonné splnomocnenie správcu konať v mene tretej osoby, avšak toto zákonné splnomocnenie (zákonné zastúpenie) sa podľa názoru krajského súdu vzťahuje len na postup speňažovania tohto majetku tretej osoby zapísaného do súpisu majetku úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze. Uvedené podľa názoru krajského súdu vyplýva aj zo znenia ust. § 76 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., keď súpis majetku podstát (ďalej len „súpis“) je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok.
24. Žalobca v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu vyjadreného v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/148/2019 zo dňa 3. decembra 2019, že medzi speňažovanie nemožno zaradiť podanie žaloby o plnenie. Žalobca zotrval na tom, že uplatňovanie pohľadávok na súde žalobou na plnenie (ako majetku podliehajúceho konkurzu) je aktom speňažovania, nakoľko ide o úkon za účelom prijatia plnenia pohľadávky na základe súdneho vymáhania, a to iba inak ako dobrovoľného plnenia. V odvolaní žalobca poukázal na ust. § 91 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. a odbornú literatúru k tomuto zákonnému ustanoveniu z ktorej vyplýva, že speňažovanie sa vzťahuje tak na dobrovoľné plnenie zo strany dlžníkov, ako aj na plnenie na základe ich súdneho alebo iného vymáhania (Ďurica M., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, 2. vydanie, Bratislava: C.H.BECK, 2015, 795 s.). K vymedzeniu pojmu speňažovania žalobca poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/31/2017 zo dňa 27.3.2018, odsek 34., 35. odôvodnenia tohto uznesenia. Z tohto rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici žalobca v odvolaní zvýraznil tú časť záverov, podľa ktorých „Napriek tomu všeobecné vymedzenie speňaženia ako prevedenia majetku podliehajúceho konkurzu na peňažné prostriedky zahŕňa aj situáciu, kedy správca konkurznej podstaty zrealizuje prevedenie hmotného nároku úpadcu (v prejednávanom prípade nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, všeobecne môže ísť aj o konanie s iným predmetom sporu) na finančnú hotovosť, zodpovedajúcu hodnote uplatneného nároku tým, že získa voči úpadcovmu dlžníkovi exekučný titul v konaní a ten následne voči nemu vymôže. Z uvedeného vyplýva, že súdne konania, ktoré vedie správca konkurznej podstaty za účelom vymoženia pohľadávok úpadcu, je možné vymedziť ako konania, ktoré sú správou úpadcovho majetku a tiež speňažovaním úpadcových pohľadávok.“ Žalobca na záver odvolania ďalej zvýraznil, že v prípade,
ak je vymáhanie pohľadávok úpadcu považované za akt speňažovania vykonávaného správcom, tak má za to, že rovnako je aj vymáhanie pohľadávok tretej osoby nutné považovať za akt vymáhania pohľadávok správcom, nakoľko obe formy vymáhania sledujú rovnaký cieľ, a to získanie plnenia týchto pohľadávok, a teda prevedenie pohľadávok na peňažné prostriedky.
25. Krajský súd sa ani v novovyvolanom odvolacom konaní nestotožnil s právnym názorom žalobcu ako odvolateľa. Podľa názoru krajského súdu pokiaľ ide o správu spísaného majetku tretej osoby, správca je oprávnený konať iba v rámci speňažovania majetku. Práve pri speňažovaní majetku tretích osôb správca koná v mene tretej osoby v zmysle ust. § 79 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Spôsob, resp. samotné speňažovanie a aplikácia zákonného zastúpenia v zmysle ust. § 79 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. znamená, že príkladmo pri speňažovaní sa na kúpnej alebo inej prevodnej zmluve ako predávajúci uvedie tretia osoba, ktorá je vlastníkom a bude zastúpená správcom. K vymedzeniu pojmu „speňažovanie“ krajský súd na rozdiel od označeného žalobcu, ktorý uvádza, že pod speňažením je potrebné rozumieť aj podávanie žalôb o peňažné plnenie, poukazuje na účel konkurzu, ktorým je vyriešiť úpadok dlžníka tým, že sa zlikviduje jeho majetok a z výťažku sa uspokoja veritelia. Jedným zo základných cieľov konkurzu je preto speňažiť majetok. Hoci zákon úkony speňaženia výslovne nedefinuje, speňažovaním je potrebné rozumieť právne úkony správcu, ktorými prevádza spísaný majetok tvoriaci konkurznú podstatu na peňažné prostriedky vyjadrené v mene euro. Úkonom speňaženia sa majetok konkurznej podstaty transformuje na výťažok, ktorý následne slúži na uspokojenie veriteľov podľa zákonných pravidiel konkurzu. Len čo sa majetok transformuje v dôsledku úkonu speňaženia na peňažné prostriedky, resp. na eurá, stáva sa tzv. výťažkom zo speňaženia. Pri speňažovaní majetku, ktorý tvorí konkurznú podstatu, môže vystupovať len správca, nikto iný, pričom majetok speňažuje správca v rámci svojich dispozičných oprávnení, ktoré na neho prešli vyhlásením konkurzu. Pri výkone týchto dispozičných oprávnení správca koná v mene a na účet úpadcu, pri speňažení majetku tretích osôb správca koná v mene tretej osoby (§ 79 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.).
26. Podľa názoru krajského súdu je možné usúdiť, že do okruhu úkonov speňaženia majetku tretej osoby zapísaného do súpisu majetkovej podstaty úpadcu, v danom prípade Izzard, s.r.o. v konkurze, nie je možné zahrnúť žalobu o plnenie, ktorú podáva správca tohto úpadcu v mene tretej osoby, v danom prípade v mene BIOENERGIA, a.s., pretože v prípade zápisu majetku tretej osoby do súpisu majetkovej podstaty úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze, žalovaný ako dlžník môže plniť iba správcovi. Správca je oprávnený a povinný zapísať majetok tretej osoby, ak táto nesplní výzvu správcu, do súpisu oddelenej podstaty tohto zabezpečeného veriteľa, ktorého pohľadávku zabezpečuje. Správca po zápise tohto majetku je oprávnený a povinný majetok tretej osoby speňažiť. Právna teória uvádza, že pri speňažovaní sa na kúpnej alebo inej prevodnej zmluve ako predávajúci uvedie tretia osoba, ktorá je vlastníkom a bude zastúpená správcom. Ustanovenie § 79 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. je ustanovením, ktoré zveruje do pôsobnosti správcu len možnosť konať v mene tretej osoby pri speňažení majetku. Teda oprávnenie odplatne previesť majetok tretej osoby. Ustanovenie § 79 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení s ust. § 44 ods. 3 a 4 zákona č. 7/2005 Z.z. znamenajú to, že nie je možné plniť priamo veriteľovi, ale je tu povinnosť plniť správcovi, ako aj právne znamená prihlásenie pohľadávky záložným veriteľom s nárokom na oddelené uspokojenie zo zabezpečenia len to, že výlučne plnenie je možné prostredníctvom rozvrhu výťažku zo speňaženia tohto majetku (primerane uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo 12/2017). Inými slovami, v rámci speňažovania sa plní k rukám správcu, nie k rukám zabezpečeného veriteľa alebo inej osoby. Ani podľa tejto právnej argumentácie vyjadrenej krajským súdom preto nemôže žaloba označeného žalobcu s vyjadreným petitom obstáť a v konečnom dôsledku ani aktívna legitimácia označeného žalobcu, ak medzi speňažovanie nemožno zaradiť podanie žaloby o plnenie.
27. Pri uvedených zhodnoteniach vyjadrených krajským súdom sa ďalej uvádza, že účelom zákona o konkurze a reštrukturalizácii je kolektívne uspokojenie veriteľov speňažením majetku úpadcu tak, aby sa dosiahla čo najvyššia miera uspokojenia konkurzných veriteľov, v čo najkratšom čase, s vynaložením minimálnych nákladov. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v prípade konkurzu ako „generálnej exekúcie“ prioritne sleduje záujem konkurzných veriteľov, ktorí majú záujem na čo najvyššom výťažku a o ktorom rozhodujú formou záväzných pokynov udelených správcovi, ktorými je správca viazaný. K spôsobu a rozsahu speňažovania krajský súd poukazuje aj na ust. § 92 zákona č. 7/2005 Z.z..
28. K odvolacím dôvodom žalobcu s poukazom na závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/31/2017 zo dňa 27.3.2018 krajský súd uvádza, že nebolo možné bez ďalšieho v danej sporovej veci vychádzať z tohto rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Tento názor krajského súdu vychádza z odlišnosti danej sporovej právnej veci. Závery Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 43CoKR/31/2017 zo dňa 27.3.2018 boli vyslovené vo väzbe na konanie správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorý v konaní o veci samej uplatňoval právo na zaplatenie sumy 130.590,99 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, t.j. žalobou o plnenie uplatňoval pohľadávku, o ktorej správca tvrdil, že je pohľadávkou úpadcu, pre ktorú chcel vydaním súdneho rozhodnutia získať exekučný titul. Vzhľadom k takto vyvolanému súdnemu sporu Krajský súd v Banskej Bystrici vyjadril, že súdne konania, ktoré vedie správca konkurznej podstaty za účelom vymoženia pohľadávok úpadcu, je možné vymedziť ako konania, ktoré sú správou úpadcovho majetku a tiež speňažovaním úpadcových pohľadávok. V danej veci, ktorá je predmetom odvolacieho konania pred Krajským súdom v Žiline, ide o skutkovú a právnu odlišnosť, pre ktorú nie je možné bez ďalšieho vychádzať zo záverov rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica. V danej veci ide o právnu situáciu v zmysle ust. § 79 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., t.j. keď pohľadávky tretej osoby, a to BIOENERGIA, a.s., IČO: 36 668 265, zabezpečujú záväzok úpadcu Izzard, s.r.o. v konkurze, ktoré pohľadávky ako majetok tretej osoby je zapísaný do súpisu oddelenej podstaty, ktorý súpis majetku podstaty je listinou oprávňujúcou správcu speňažiť spísaný majetok. V danej odvolacej veci oproti rozhodnutiu Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/31/2017 zo dňa 27.3.2018 žalobou o plnenie boli uplatnené pohľadávky patriace nie úpadcovi, ale išlo o pohľadávky tretej osoby, a to BIOENERGIA, a.s., naviac, ktoré boli zapísané do súpisu oddelenej podstaty, ktorý súpis je listinou oprávňujúcou správcu speňažovať takto spísaný majetok. V súhrnnosti krajský súd uvádza, že ide o skutkovo a právne odlišné veci, ak účelom súdneho konania na ktoré poukazoval Krajský súd Banská Bystrica v rozhodnutí sp. zn. 43CoKR/31/2017 bolo vo veci súdneho sporu vyvolaného správcom konkurznej podstaty úpadcu získať exekučný titul na tvrdené bezdôvodné obohatenie. V predmetnej odvolacej veci je však potrebné poukázať na ust. § 79 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorému zodpovedá skutkový a právny stav, keď pohľadávky tretej osoby BIOENERGIA, a.s. voči žalovanému už boli zapísané ako majetok tretej osoby do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Izzard, s.r.o., ktorá listina priamo oprávňuje speňaženie takto spísaného majetku.
29. Na základe týchto záverov a zhodnotení bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.
30. Krajský súd uvádza, že pri údajoch žalobcu v záhlavovej časti rozsudku odvolacieho súdu došlo k spresneniu, ktoré zodpovedá ust. § 79 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Na toto zákonné ustanovenie v podstate bol poukaz aj v samotnej žalobe, ak v prípade majetku tretej osoby zabezpečujúceho záväzok úpadcu zapísaného do súpisu správca koná v mene tejto tretej osoby, ktorou treťou osobou v danej sporovej právnej veci je BIOENERGIA, a.s., IČO: 36 668 265. Obsahom ust. § 79 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. je zákonné splnomocnenie správcu konať v mene tretej osoby.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.