Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Cbi-4-2019.pdf
PDF · 146.91 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cbi/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gulčikovou v právnej veci žalobcu: Bright & Elegant, s.r.o, so sídlom Gudernova 20, 040 11 Košice, IČO: 46 366 938, proti žalovaným: 1/ Ing. Tomáš Fiolek, so sídlom Mudroňova 43, 036 01 Martin, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Čierne, 023 13 Čierne, IČO: 00 222 348, právne zastúpený: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, 2/ W. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX U., 3/ Roľnícke družstvo Čierne - Svrčinovec, so sídlom Horná 1632, 022 01 Čadca, IČO: 47 042 869, žalovaný v rade 2/ a žalovaný v rade 3/ právne zastúpení: Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, 4/ Poľnohospodárske družstvo Skalité, so sídlom Čierne 1130, 023 13 Čierne, IČO: 47 043 008, o určenie právnej skutočnosti, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ a 4/ s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.05.2019, ktorá bola doručená súdu dňa 06.06.2019, v znení doplnenia žaloby doručeného súdu dňa 20.02.2020 a dňa 01.10.2021, domáha voči žalovanému v rade 1/ až 4/ určenia: „(i) Sporné práva a povinnosti žalovaného 1) vo vzťahu k žalovaným 2) až 4) uvedené v bode 2.6, 2.11 Dohody o urovnaní žalovaných zo dňa 08.06.2018 naďalej trvajú. (ii) Sporné práva a povinnosti žalovaného 1) vo vzťahu k žalovanému 3) uvedené v bode 2.13 naďalej trvajú. (iii) Záväzok žalovaného 3) podľa bodu 3.2.1 Dohody o urovnaní žalovaných zo dňa 08.06.2018 zaplatiť sumu 2.500,- eur v prospech účtu správy konkurznej podstaty vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., č.ú. v tvare IBAN: U XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX nemá právne platné a záväzné účinky. (iv) Záväzok žalovaného 4) podľa bodu 3.2.1 Dohody o urovnaní žalovaných zo dňa 08.06.2018 zaplatiť sumu 2.500,- eur v prospech účtu správy konkurznej podstaty vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., č.ú. v tvare IBAN: U XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX nemá právne platné a záväzné účinky. (v) Záväzok žalovaného 2) až 4) podľa bodu 3.2.2 Dohody o urovnaní žalovaných zo dňa 08.06.2018 neuplatniť si akýkoľvek nárok na náhradu trov konania vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 26Cbi/8/2015 nemá právne platné a záväzné účinky.
(vi) Záväzok žalovaného 3) podľa bodu 3.3 Dohody o urovnaní žalovaných zo dňa 08.06.2018 neuplatniť so akýkoľvek nárok z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a úpadcom (Poľnohospodárske družstvo Čierne, so sídlom: Čierne 023 13, IČO: 00 222 348, zapísaný v OR OS ZA, oddiel: Dr, vl. č.: 152/L) dňa 11.11.2013 nemá právne platné a záväzné účinky. (vii) Záväzok žalovaného 1) a žalovaného 2) podľa bodu 3.3 Dohody o urovnaní žalovaných zo dňa 08.06.2018 neuplatňovať voči sebe a svojim právnym nástupcom akékoľvek nároky či práva nemá právne platné a záväzné účinky. (viii) Záväzok žalovaného 1) podľa bodu 3.5 Dohody o urovnaní žalovaných zo dňa 08.06.2018 nemá právne platné a záväzné účinky. (ix) Prehlásenia žalovaného 1) až 4) podľa bodu 3.6, 3.7, 3.8 Dohody o urovnaní žalovaných zo dňa 08.06.2018 nemajú právne platné a záväzné účinky.
Dohodou o urovnaní žalovaných zo dňa 08.06.2018 nevznikli žiadne právne skutočnosti.“
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K 29/2013 zo dňa 24.02.2014 bol na majetok dlžníka Poľnohospodárske družstvo Čierne, so sídlom: Čierne 023 13, IČO: 00 222 348 (ďalej aj ako „úpadca“) vyhlásený konkurz a uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 42/2014 zo dňa 03.03.2014. Dňa 08.06.2018 nadobudla účinnosť dohoda o urovnaní uzatvorená medzi žalovanými (ďalej len „Dohoda o urovnaní"). Predmetom Dohody o urovnaní bola úprava sporných práv a povinností tvrdených jednotlivými jej účastníkmi, výsledkom ktorých bol vznik nových práv a povinností (právo na peňažné plnenie v prospech úpadcu). Žalobca je prihláseným veriteľom úpadcu, ktorého pohľadávka bola správcom v zákonom stanovenej lehote uznaná v celom rozsahu, resp. nebola popretá jej výška, poradie alebo právny titul. Správca voči žalobcovi a žalovaným 2/ - 4/ začal súdne konanie na Okresnom súde Žilina sp. zn. 26Cbi/8/2015, ktorým sa domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov. Správca listom zo dňa 14.12.2017 požiadal veriteľský výbor o udelenie odporučenia ďalšieho postupu v právnej veci sp. zn. 26 Cbi/8/2015. Veriteľský výbor odmietol správcovi udeliť odporúčanie z dôvodu, že na to podľa ustanovenia §83 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) nemá kompetenciu. Žalobca poukázal na to, že podľa ustanovenia § 86 ZKR ods. 2 veta druhá: „V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu." Zároveň je správca povinný postupovať pri speňažovaní majetku v súlade s § 92 ods. 1 ZKR. Na základe uvedeného má žalobca za to, že správca konal bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu či súdu, čím sa dopustil opakovaného závažného porušenia svojich zákonných povinností. Dôsledkom porušenia zákonom predpokladaného postupu je podľa žalobcu absolútna neplatnosť právneho úkonu, t.j. Dohody o urovnaní, pričom v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci 1Obo/6/2010, ktorou bolo potvrdené rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Cbi/64/2004. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že v informatívnej správe zo dňa 14.02.2019 správca konštatuje, že Dohodu o urovnaní sa mu so žalobcom nepodarilo uzavrieť. Žalobca nebol zo strany správcu informovaný ani vyzvaný na rokovanie smerujúce k Dohode o urovnaní, ktorá bola nakoniec uzatvorená len so správcom vybranými veriteľmi, ktorých reprezentuje pán Pecko. V zmysle žalobcových tvrdení, zverejnením nepravdivej informácie správcu o nemožnosti dosiahnuť urovnanie so žalobcom, správca porušil svoju základnú zákonnú povinnosť konať čestne a svedomito podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch. Správca porušil svoju základnú zákonnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou podľa § 3 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch, keď o uzatvorenie dohody o urovnaní ponúkol len žalovaným 2/ až 4/ napriek tomu, že vo veci sp. zn. 26Cbi/8/2015 viedol spor zároveň aj voči žalobcovi. Vyššie uvedeným konaním správca jednostranne zvýhodnil žalovaných 2/ až 4/, nepostupoval čestne, transparentne a s odbornou starostlivosťou pri výkone svojej činnosti čím poškodil nielen žalobcu ale zároveň aj ostatných veriteľov úpadcu v rámci správy cudzieho majetku. Vo väzbe na splnenie procesných podmienok žalobca uviedol, že je veriteľom úpadcu, ktorého práva sú priamo dotknuté spôsobom speňažovania sporných práv a povinností, ktoré tvorili predmet Dohody o urovnaní, a zároveň má naliehavý právny záujem na určení právnej skutočnosti, keďže Dohoda o urovnaní má vplyv na mieru uspokojenia žalobcu, ktorá bude predmetom konečného rozvrhu výťažku. Zároveň je naliehavosť záujmu daná skutočnosťou, že rozhodnutím o merite veci bude odstránený stav právnej neistoty a ohrozenia majetku spadajúceho do podstaty úpadcu a rozvrhu výťažku zo
speňaženého majetku sledujúc čo najvyššiu mieru uspokojenia jednotlivých veriteľov úpadcu. Určením právnej skutočnosti sa zamedzí ďalšiemu rozširovaniu sporov. Žalobca zároveň uvádza, že nemá možnosť podať žalobu o plnenie, keďže doposiaľ nedošlo k plneniu jednotlivým veriteľom na základe prihlásených pohľadávok do konkurzného konania úpadcu.
3. Žalovaný v rade 1/ sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 20.04.2020, pričom uviedol, že žaloba je podaním vo veci samej, ktoré musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti. Konštatuje, že žalobca uvádza, že sa domáha určenia právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. c) CSP, ktoré umožňuje podať žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, za splnenia podmienky, že je na tom naliehavý právny záujem, pričom z obsahu žaloby vyplýva, že sa žalobca domáha určenia neplatnosti Dohody o urovnaní, uzatvorenej medzi žalovanými v rade 1/ až 4/ zo dňa 08.06.2018. V tejto súvislosti poukazuje na to, že s účinnosťou od 01. júla 2016 nie je možné podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu a žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z právneho predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Uvádza, že základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a kde k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Pokiaľ žalobca naliehavý právny záujem odôvodňuje tým, že rozhodnutím o žalobe v merite veci by bol odstránený stav právnej neistoty a ohrozenia majetku spadajúceho do podstaty úpadcu, k tomuto uviedol, že žalobca nepreukázal, v čom konkrétne spočíva stav právnej neistoty, resp. ohrozenia žalobcu, ani aký vplyv to má na mieru uspokojenia žalobcu z konečného rozvrhu výťažku. V prejednávanom spore je totiž práve žalobca ten, ktorý je povinný preukázať, že určité práva existujú, resp. neexistujú a že na ich určení je daný naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Aj s poukazom na obsah Dohody o urovnaní, na základe ktorej žalovaní v rade 2/ až 4/ plnili v prospech účtu správy konkurznej podstaty sumu 5.000,- eur a žalovaný v rade 3/ sa vzdal nároku na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny vo výške 10.905,76 eur, nie je zrejmé, akým spôsobom má byť odstránený stav právnej neistoty, resp. ohrozenia žalobcu ako veriteľa. Veritelia pohľadávok prihlásených do konkurzu neboli poškodení, práve naopak, v prospech konkurznej podstaty bol zabezpečený príjem vyplývajúci z mimosúdneho urovnania v sume 5.000,- eur a aj z tejto sumy budú uspokojovaní veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 10. 2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017). Ďalej uviedol, že dňa 08.06.2018 bola v zmysle ust. § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi žalovanými v rade 1/ až 4/ uzatvorená Dohoda o urovnaní (ďalej aj „Dohoda“), na základe ktorej účastníci dohody urovnali sporné práva medzi nimi existujúce, a to spôsobom uvedeným v Dohode. Na základe Dohody žalovaný v rade 1/ zobral žalobu podanú v právnej veci, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 26Cbi/8/2015, späť vo vzťahu k žalovaným v rade 2/ až 4/ a konanie o neúčinnosť právnych úkonov bolo vo vzťahu k žalovaným v rade 2/ až 4/ zastavené uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 13.08.2018, sp. zn. 26Cbi/8/2015-332. Konanie v právnej veci pod sp. zn. 26Cbi/8/2015 bolo právoplatne skončené nielen vo vzťahu k žalovaným v rade 2/ až 4/, ale aj vo vzťahu k žalobcovi, pričom je nesporné, že právoplatné rozhodnutie súdu je záväzné pre sporové strany a zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae). K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný v rade 1/ ako správca konkurznej podstaty úpadcu pri uzatvorení Dohody konal bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu či súdu, žalobca poukázal na ust. § 86 ods. 2 ZKR. Tvrdenie žalobcu, že by žalovaný v rade 1/ nepostupoval v súlade so zákonom, žalovaný v rade 1/ popiera. Žalovaný v rade 1/ listom zo dňa 14.12.2017 požiadal veriteľský výbor úpadcu o odporučenie ďalšieho postupu týkajúceho sa právnej veci o určenie neúčinnosti právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Žilina, sp. zn. 26Cbi/8/2015. Túto skutočnosť je potrebné považovať za nespornú. Na zasadnutí veriteľského výboru úpadcu Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom: Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, poukázala na znenie ust. § 83 ods. 1 zákona o
konkurze, ktorý upravuje, aké oprávnenia má veriteľský výbor a v ktorých prípadoch je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať. Ako sa konštatuje v Zápisnici z písomného hlasovania členov veriteľského výboru zo dňa 19.01.2018: „Záväzný pokyn na vedenie súdnych sporov sa v uvedenom ustanovení nenachádza, veriteľský výbor tak nie je oprávnený v tejto veci uložiť správcovi záväzný pokyn.“. Záväzný pokyn je formou dohľadu príslušného orgánu nad správcom, ktorým príslušný orgán právne relevantným spôsobom vyjadruje svoju vôľu pri správe alebo speňažení majetku alebo pri inom postupe správcu v konkurze, ktorým je správca viazaný, ak súd nerozhodne inak. Záväzný pokyn pri správe alebo speňažení majetku sa vyžaduje na úkony vymedzené zákonom, konkrétne v ust. § 83 ods. 1 ZKR, pričom uzatváranie dohôd o urovnaní ani zmierov sa v tomto výpočte nenachádza. Pokiaľ by aj záväzný pokyn alebo odporúčanie príslušného orgánu bolo vydané, čo nebolo, nerešpektovanie záväzného pokynu alebo odporúčania nemá vplyv na platnosť vykonaného úkonu správcom. Vzhľadom na uvedené nemôže obstáť tvrdenie žalobcu o absolútnej neplatnosti právneho úkonu - Dohody. V súvislosti s poukazom žalobcu na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci, vedenej pod sp. zn. 1Obo/6/2010, poukázal žalovaný v rade 1/ na to, že uvedené rozhodnutie vychádza z iného skutkového ako aj právneho stavu, navyše je subjektívne záväzné len pre sporové strany, resp. ich právnych nástupcov, a preto nie je použiteľné pre tento spor. Žalovaný v rade 1/ popiera tvrdenia žalobcu, že by pri výkone svojej činnosti nepostupoval v súlade so zákonom. Žalovaný v rade 1/ poskytol možnosť uzavrieť dohodu o urovnaní v rámci súdneho sporu, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 26Cbi/8/2015, všetkým sporovým stranám, avšak nie so všetkými stranami sporu sa dohodu podarilo dosiahnuť. Zároveň žalovaný v rade 1/ spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Uvádza, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore preukazuje tvrdením, že jeho práva sú priamo dotknuté spôsobom speňažovania majetku úpadcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa však rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný v rade 1/ aktívnu legitimáciu žalobcu za dostatočne nepreukázanú a v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009.
4. Žalovaný v rade 2/ a žalovaný v rade 3/ sa vyjadrili k žalobe v podaní doručenom súdu dňa 20.04.2020, pričom uviedli, že po oboznámení sa s obsahom žaloby v znení doplnenia žaloby majú žalovaný 2/ a žalovaný 3/ za to, že žalobný návrh je nedôvodný, právne irelevantný a z hľadiska charakteru v zmysle ust. §137 písm. c) CSP nezrozumiteľný. Z obsahu podanej žaloby, i napriek konštatovaniu o existencii naliehavého právneho záujmu, tento zo strany žalobcu nie je zrejmý, je definovaný všeobecne a v spojitosti s navrhovaným petitom nie je definovateľný. Po oboznámení sa s obsahom doplnenia žaloby je nutné konštatovať, že v navrhovanom petite vo vzťahu k tvrdeniu o existencii sporných práv a povinností žalovaného 1/ vo vzťahu k žalovaným 2/ až 4/, ktoré by mali byť uvedené v bodoch 2.6 a 2.11, a vo vzťahu k žalovanému 3/, ktoré by mali byť uvedené v bode 2.13, sa v takto definovaných bodoch Dohody o urovnaní nenachádzajú žiadne sporné práva a povinnosti, sú len konštatované jednostranné prehlásenia účastníka 1/ (v bode 2.11 a 2.13) a opísaný obsah súdneho konania (v bode 2.6) vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 26Cbi/8/2015, ktoré je právoplatne ukončené voči žalovanému 2/ a žalovanému 3/ a podľa im dostupných informácií i voči žalobcovi. Podľa názoru žalovaného 2/ a žalovaného 3/ žalobca v podanom žalobnom návrhu nepreukázal hmotnoprávny základ podaného žalobného návrhu a toho, čoho sa voči žalovaným domáha a zároveň nepreukázal konkrétny naliehavý právny záujem na určení ním tvrdených právnych skutočností.
5. Žalovaný v rade 4/ sa k žalobe nevyjadril. 6. K vyjadreniu žalovaného v rade 1/, žalovaného v rade 2/ a žalovaného v rade 3/ sa žalobca vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 30.09.2020, pričom uviedol, že vyjadrenie žalovaného v rade 2/ a žalovaného v rade 3/ obsahuje len všeobecné konštatovania bez uvedenia dôvodov, pre ktoré žalovaný 2/ a žalovaný 3/ navrhuje žalobu zamietnuť. Žaloba spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti pre jej prejednanie, čo je zrejmé aj z postupu súdu. Žalobca v celom rozsahu odmieta účelovú obranu žalovaného 2/ a žalovaného 3/ a trvá na podanej žalobe. Žalobca má za to, že žaloba spĺňa všetky zákonom dané náležitosti o čom svedčí, že súd po doplnení žaloby, toto akceptoval a pokračuje v konaní. Žalovaný 1/ obhajuje neexistenciu naliehavého právneho záujmu prijatým plnením vo výške 5.000 eur, resp. vzdaním sa nároku vo výške 10.905,76 eur. Bez ohľadu na to či uvedené plnenia boli adekvátne (žalovaný bude zo strany žalobcu v tejto veci konfrontovaný na súdnom pojednávaní) už samotná skutočnosť, že išlo o plnenie na základe absolútne neplatného úkonu zakladá na strane žalobcu naliehavosť jeho právneho záujmu. Žalovaný 1/ dezinterpretuje závery konania sp. zn. 26Cbi/8/2015. Predmetné konanie sa netýkalo Dohody o urovnaní, ktoré je predmetom tohto konania. Konajúci súd
túto dohodu vôbec neposudzoval a predstavovala len dôvod pre čiastočné zastavenie konania voči niektorým účastníkom konania. To, že účastníkom Dohody o urovnaní boli len žalovaní 1/ až /4 a žalobca bol z rokovaní o urovnaní absolútne vylúčený, dokazuje, že konanie žalovaných bolo koordinované za účelom získania neoprávnenej výhody v rámci konkurzného konania voči ostatným veriteľom. Rovnako žalovaný 1/ opomína skutočnosť, že podľa §86 ods. 2 ZKR, veta druhá vyžaduje, aby správca uzatváral dohody alebo zmiery ohľadom sporných práv iba so súhlasom príslušného orgánu. To, že žalovaný 1/ najprv žiadal veriteľský výbor o udelenie súhlasu a následne od neho upustil len dokumentuje, že žalovaný mal vedomosť o svojej zákonnej povinnosti mať súhlas príslušného orgánu na uzatvorenie dohody o sporných právach. 7. K vyjadreniu žalobcu sa v podaní doručenom súdu dňa 03.12.2020 vyjadril žalovaný v rade 1/, ktorý uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich tvrdeniach vo vyjadrení zo dňa 16.04.2020 a podanú žalobu navrhuje zamietnuť. Žaloba podľa názoru žalovaného v rade 1/ nespĺňa základný procesný predpoklad úspešnosti, a to existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobca dosiaľ nepreukázal, v čom konkrétne by mal spočívať stav právnej neistoty, resp. ohrozenia žalobcu, ani aký vplyv to má na mieru uspokojenia žalobcu z konečného rozvrhu výťažku. Rovnako žalobca nepreukázal, či podaný určovací návrh je správne zvoleným a procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu. V prejednávanom spore je práve žalobca ten, ktorý je povinný preukázať, že určité práva existujú, resp. neexistujú a že na ich určení je daný naliehavý právny záujem, inak je potrebné žalobu zamietnuť. Tvrdenia žalobcu, že by žalovaný v rade 1/ nepostupoval v súlade so zákonom, žalovaný v rade 1/ popiera. Žalovaný v rade 1/ preukázal, že požiadal veriteľský výbor úpadcu o odporučenie ďalšieho postupu, týkajúceho sa právnej veci o určenie neúčinnosti právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Žilina, sp. zn. 26Cbi/8/2015. Veriteľský výbor úpadcu na zasadnutí dňa 19.01.2018 poukázal na znenie ust. § 83 ods. 1 ZKR a dospel k záveru, že „záväzný pokyn na vedenie súdnych sporov sa v uvedenom ustanovení nenachádza, veriteľský výbor tak nie je oprávnený v tejto veci uložiť správcovi záväzný pokyn“, čo správca zobral v celom rozsahu na vedomie. Konanie správcu konkurznej podstaty bolo v súlade s právami a povinnosťami, ktoré zákon o konkurze vo vzťahu k správcom konkurznej podstaty upravuje, keďže správca konal s odbornou starostlivosťou. Správca uvedeným zabezpečil plnenie v prospech účtu správy konkurznej podstaty vo výške 5.000,- eur a vzdanie sa nároku na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny vo výške 10.905,76 eur zo strany žalovaného v rade 3/. Žalobca doposiaľ nepreukázal, v čom by mala spočívať neplatnosť uzatvorenej Dohody o urovnaní. Ani nerešpektovanie záväzného pokynu, pokiaľ by bol vydaný (čo v danom prípade nebol), nemá vplyv na platnosť úkonu vykonaného správcom. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno dospieť k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu - Dohody o urovnaní.
8. Žalovaný v rade 2/ a žalovaný v rade 3/ sa vyjadrili v podaní doručenom súdu dňa 04.01.2021, pričom uviedli, že zotrvávajú v celom rozsahu na svojich námietkach prezentovaných v písomnom Vyjadrení zo dňa 17.04.2020. Konštatujú, že žalobca ani vo svojej replike zo dňa 28.09.2020 nepreukázal naliehavý právny záujem ani pri jednom z jednotlivých ním navrhovaných petitov, ktorých vydania sa domáha žalobným návrhom. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ poukázali aj na tú skutočnosť, že súdne konanie vedené Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 26Cbi/8/2015 bolo voči nim právoplatne ukončené dňa 15.09.2018.
9. Na prejednanie veci súd nariadil na deň 28.04.2022 pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu riadne a včas. Na pojednávanie sa dostavili žalobca, právny zástupca žalovaného v rade 1/ a spoločný právny zástupca žalovaného v rade 2/ a žalovaného v rade 3/. Žalovaný v rade 4/ ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to, že on v žalobe tvrdí, že správca konal v rozpore s ustanovením §86 ods. 2 ZKR, pričom argumentácia žalovaných sa opiera stále o §83 ods. 1 ZKR, teda o iné ustanovenie ZKR, než na ktoré poukazuje on v žalobe. Zároveň uviedol, že pokiaľ ide o výsledok sporu v konaní sp.zn. 26Cbi/8/2015 tam bol v pozícii žalovaného, spor inicioval správca a súd rozhodol v prospech spoločnosti, ktorá je v tomto prípade žalobcom. Žalobca z uvedeného vyvodzuje záver, že tieto skutočnosti sú skôr v prospech tejto žaloby ako v jej neprospech. K naliehavému právnemu záujmu žalobca uviedol, že tento vyplýva priamo zo zákona. Ako veriteľ v konkurze, ktorý namieta nejakú transakciu, ktorú realizoval správca výlučne s jedným z ďalších veriteľov na základe nejakých rokovaní, o ktorých mal vedieť, ale nevedel. Žalovaný v rade 1/ sa dohodol so žalovanými v rade 3/ a v rade 4/ na tom, že uzatvoria nejakú pre neho zjavne nevýhodnú alebo neistú dohodu o plnení, ktoré sa následne malo rozdeliť medzi ostatných veriteľov. Argumentáciu, že do podstaty pribudlo 5 000,- eur spochybňuje z toho dôvodu, že v konaní sp.zn. 26Cbi/8/2015 správca ako žalobca sám spochybňoval asi všetky transakcie, ktoré realizoval žalovaný v rade 3/ a 4/, a ktoré si žalobca uplatňoval v tom spore ako žalovaný v rade
1/ v rámci svojej prihlásenej pohľadávky. Predmetom sporu dohody o urovnaní bola nehnuteľnosť, ktorá pôvodne bola vydražená v rámci exekúcie, a to plnenie bolo na strane exekútora, t. j. výťažok z hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom v nejakej výške necelých 11 000,- eur prijal exekútor. Čiže to bola suma, ktorá by mala prísť do konkurzného konania. Namiesto toho, aby do konkurzného konania prišla táto suma, ktorá bola v rámci exekučného konania vyplatená exekútorovi do konkurzného konania, prišla na základe dohody o urovnaní - nie dražbou, nie nejakým rokovaním s viacerými záujemcami suma 5 000,- eur. Žalobca uvádza, že správny postup mal byť ten, že ak správca spochybňoval túto transakciu ohľadne nehnuteľnosti, tak túto nehnuteľnosť mal potom následne nejakým spôsobom transparentne oceniť a dražiť, rovnako ako postupoval v iných prípadoch, kedy sa dražili nehnuteľnosti alebo iné veci, kde ktokoľvek mohol ponúknuť cenu, takto to vyzerá, že správca sa zámerne dohodol s týmito žalovanými na nejakej kompromisnej sume, ktorá samozrejme nemôže automaticky znamenať nejaký úspech správcu, pretože chýbajú nejaké parametre, ktoré by odôvodňovali, že tá suma 5 000,- eur je adekvátna. Neviem, akým spôsobom bola určená táto dohoda, čiže preto je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti, resp. či je to právo je alebo nie ohľadne vyplatenia sumy 5 000,- eur, lebo pôvodne tá suma bola 11 000,- eur na základe znaleckého posudku, čiže objektívne určená. Naliehavý právny záujem stále pretrváva, pretože ak by došlo k draženiu v tomto čase tejto nehnuteľnosti, tak verím, že tá suma by bola rozhodne vyššia ako 5 000,- eur. Trvá na tom, že naliehavý právny záujem na určení právnych skutočností, ktoré boli namietané v žalobe, bol daný a je daný, dôvodí to tým, že dohoda, ktorá bola uzatvorená medzi žalovanými, bola bez potrebného právneho základu, to znamená súhlasu, ktorý musel byť vopred daný oprávneným orgánom, čo automaticky navodzuje nezákonný postup v rámci konkurzného konania. Tvrdí, že naliehavosť právneho záujmu nespočíva len na strane žalobcov, ale aj ostatných veriteľov konkurzu, spočíva v tom, že suma, ktorá bola dohodnutá ako suma urovnania, nezodpovedá štandardným postupom, ktorým správca má postupovať pri speňažovaní majetku, alebo pri rokovaní o sporných právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú pri speňažovaní majetku. Právna zástupkyňa žalovaného v rade 1/ sa na pojednávaní pridržala doterajších tvrdení a vyjadrení. Uviedla, že žaloba nespĺňa základný procesný predpoklad úspešnosti, a to existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobca nepreukázal v čom by mal spočívať stav právnej neistoty, a teda aký vplyv mal mať výsledok sporu na mieru uspokojenia žalobcu z konečného rozvrhu výťažku. Majú zato, že naliehavý právny záujem tak isto nevyplýva ani priamo zo zákona a poukazujeme na to, že vo vzťahu k neplatnosti dohody, ktorej sa žalobca domáha, žalovaný v rade 1/ neporušil žiadnu svoju zákonnú povinnosť, ktorá by mohla byť sankcionovaná neplatnosťou dohody. Žalobca podľa nich nepreukázal, v čom by mal spočívať stav právnej neistoty, a teda aký vplyv má mať výsledok tohto sporu na mieru jeho uspokojenia. Žalobca nepredložil jediný dôkaz a neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, v akej vyššej miere by mal byť prípadne uspokojený a dávajú do pozornosti to, že dohodou o urovnaní boli veritelia prihlásených konkurzných pohľadávok skôr zvýhodnení, resp. vôbec nedošlo k poškodeniu, pretože do konkurznej podstaty pribudlo 5 000,- eur a vzhľadom k tomu, že výsledok sporu bol neistý, tak chceme poukázať na to, že práve táto dohoda o urovnaní sa skôr javí v prospech veriteľov a nie v neprospech. Poukázala tiež na to, že zo strany správcu konkurznej podstaty, teda p. Ing. Fioleka, došlo k uspokojeniu žalobcu, a to konkrétne dňa 14. 2. 2022, keď na základe schváleného konečného rozvrhu výťažku mu bolo poukázané pomerná časť pripadajúca na jeho prihlásenú pohľadávku. Právna zástupkyňa žalovaného 2/ a 3/ sa na pojednávaní zotrvávala na ich písomných vyjadreniach, uviedla, že sa nestotožňujú s konštatovaním, že by neboli vznesené námietky vo vzťahu k nedôvodnosti podanej žaloby, ktorú jednak považujú za nedôvodnú, ale aj neurčitú, spornú a nevykonateľnú, s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) CSP, nakoľko absentuje zo strany žalobcu preukázaný naliehavý právny záujem na určení ním tvrdených skutočností. Uviedla, že odhliadnuc od uvedeného, návrhy definované zo strany žalobcu sú naozaj veľmi sporné, neurčité a nevykonateľné. Zároveň uviedla, že výsledok konania vedeného pod sp.zn. 26Cbi 8/2015, kedy konanie bolo voči žalovaným v rade 2/ až 4/ zastavené, voči žalobcovi bola žaloba zamietnutá, uvedené má právny následok i ten, že takéto konanie a jeho výsledok práve popiera existenciu právneho záujmu na strane žalobcu na určení tak ako sa ho domáha žalobca touto žalobou.
10. Súd vykonal dokazovanie prednesmi strán sporu, oboznámením obsahu spisu 19Cbi/4/2019 a to predovšetkým Dohody o urovnaní zo dňa 08.06.2018 (č.l.3), oboznámením časti konkurzného spisu sp.zn. 4K/29/2013 a to z konečného zoznamu pohľadávok oboznámil prihlásenú pohľadávku žalobcu, vo vzťahu ku ktorej má žalobca v konkurznom konaní postavenie veriteľa, zápisnicu z veriteľského výboru zo dňa 19.01.2018 a informatívnu správu o priebehu konkurzu zo dňa 14.02.2019 a zároveň obsah rozhodnutí, ktorými bolo skončené konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 26Cbi/8/2015. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
11. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 24.02.2014 sp. zn. 4K/29/2013, zverejnenom v OV č. 42/2014 zo dňa 03.03.2014 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - Poľnohospodárske družstvo Čierne, so sídlom 023 13 Čierne, IČO: 00 222 348, pričom vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky.
12. Z konečného zoznamu pohľadávok v konkurze vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 4K/29/2013 má preukázané, že žalobca je veriteľom zistenej pohľadávky v konkurze sp. zn. 4K 29/2013, a to vo výške 235.577,91 eur. Zo zápisnice z veriteľského výboru, ktorá sa konala 19. 1. 2018 má súd preukázané, že v bode 2) programu bolo odporučenie ďalšieho postupu týkajúceho sa žaloby č. konania 26Cbi 8/2015 o určenie neúčinnosti právnych úkonov, ako aj to, že s poukazom na § 83 ods. 1 ZKR príslušný orgán zaujal stanovisko, že záväzný pokyn na vedenie súdnych sporov sa v uvedenom ustanovení nenachádza a veriteľský výbor tak nie je oprávnený v tejto veci uložiť správcovi záväzný pokyn. Zo správy o priebehu konkurzu má súd preukázané, že správca konkurznej podstaty v správe o priebehu konkurzu zo dňa 14. 2. 2019 uvádza, že došlo k uzavretiu dohody o urovnaní so žalovanými v rade 2/, 3/ a 4/, avšak so žalovaným v rade 1/, ktorý je teraz v postavení žalobcu, sa správcovi nepodarilo uzavrieť dohodu o urovnaní. 13. Z pripojeného spisu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 26Cbi/8/2015 má súd preukázané, že správca v predmetnom spore podal žalobu o určenie neúčinnosti právnych úkonov, v rámci ktorej žaloval žalobcu - spoločnosť Bright & Elegant, s.r.o. a žalovaného v rade 2/, žalovaného v rade 3/ a žalovaného v rade 4/. Správca v priebehu konania uzavrel so žalovaným v rade 2/, žalovaným v rade 3/ a žalovaným v rade 4/ dohodu o urovnaní, na základe ktorej došlo k späťvzatiu predmetnej žaloby, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania vo vzťahu k žalovanému v rade 2/, žalovanému v rade 3/ a žalovanému v rade 4/. Vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ (žalobcovi v tomto konaní) došlo k zamietnutiu žaloby. 14. Z Dohody o urovnaní zo dňa 08.06.2018 má súd preukázané, že správca uzavrel predmetnú dohodu o urovnaní so žalovaným v rade 2/, 3/ a 4/ ako aj obsah predmetnej dohody. 15. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
16. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa § 86 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora.
18. Súd posúdil žalobu ako celok podľa jej obsahu, skutkových tvrdení a petitu a dospel k záveru, že predmetom žaloby je určenie absolútnej neplatnosti Dohody o urovnaní zo dňa 08.06.2018, pričom neplatnosť Dohody ako právneho úkonu odvodzuje žalobca od tej skutočnosti, že správca konkurznej podstaty uzavrel predmetnú Dohodu o urovnaní bez súhlasu príslušného orgánu s poukazom na ustanovenie § 86 ods. 2 ZKR. Žalovaní v rámci svoje procesnej obrany namietali okrem iného aj nezrozumiteľnosť a neurčitosť žalobného návrhu a poukazovali na to, že aj po oprave a doplnení žaloby (č.l. 38) sú dané dôvody na odmietnutie takejto žaloby. K odmietnutiu žaloby preto, že žalobný návrh nie je dostatočne určitý, môže dôjsť iba za predpokladu, že v konaní nie je možné pre túto vadu pokračovať v konaní (§ 129 ods. 3 CSP), pričom súd je viazaný žalobným návrhom po obsahovej stránke nie jeho
formuláciou. V danom prípade dospel súd k záveru, že je pri posúdení všetkých súvislostí zrejmé, čoho sa žalobca domáha a čo sleduje a teda tak ako bolo uvedené vyššie, že sa domáha určenie absolútnej neplatnosti Dohody o urovnaní zo dňa 08.06.2018, pričom za dôvod neplatnosti považuje porušenie zákonnej povinnosti správcu v zmysle §86 ods. 2 ZKR. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že bolo možné v konaní pokračovať a posúdiť žalobcom uplatnený nárok. 19. Medzi stranami bolo nesporným uzavretie Dohody o urovnaní zo dňa 08.06.2018 ako aj výsledok sporu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 26Cbi/8/2015. Sporným medzi stranami bolo, či správca konkurznej podstaty postupom pri uzatváraní predmetnej dohody porušil povinnosti vyplývajúce mu zo ZKR, platnosť predmetnej dohody o urovnaní ako aj existencia a preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení právnej skutočnosti, tak ako sa jej domáha žalobca v žalobe. 20. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (čo označil aj samotný žalobca v označení predmetu žaloby). Súd primárne dospel k záveru, že predmetnou žalobou sa žalobca domáha určenia právnej skutočnosti (teda určenia neplatnosti Dohody o urovnaní), ktorý druh žaloby upravuje §137 d) CSP, pričom predmetná právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného právneho predpisu (predovšetkým z hmotného práva). Predmetná podmienka, však v danom prípade splnená nie je, nakoľko určenie právnych skutočnosti, tak ako ich vymedzuje žalobca v žalobe z osobitného predpisu nevyplýva. Žalobca sa domáha určenia absolútnej neplatnosti Dohody o urovnaní z dôvodu, že ju správca uzavrel so žalovanými v rozpore s §86 ods. 2 ZKR, teda bez súhlasu príslušného orgánu. Súd konštatuje, že osobitný predpis (v tomto prípade ZKR) nespája s tvrdeným porušením povinnosti správcu (súd v tomto bode neposudzuje, či k porušeniu povinnosti došlo alebo nie) v zmysle §86 ods. 2 ZKR možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti takéhoto úkonu a teda nie sú splnené podmienky na podanie žaloby v zmysle §137 písm. d) CSP. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 137 CSP súd poukazuje aj na osobitnú časť dôvodovej správy k ust. § 137 CSP, podľa ktorej : ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmene c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Vychádzajúc tak zo znenia cit. ust. § 137 písm. c) a d) CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné tak vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti, s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti (ako bolo uvedené) za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu (priamo zo zákona). Z hľadiska posúdenia súdu ide teda v danom prípade vo vzťahu k predmetu sporu o procesne neprípustnú žalobu v zmysle §137 písm. d) CSP.
21. Súd teda primárne posúdil žalobu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. V rozhodovacej praxi súdov sa však možno stretnúť aj s odlišným názorom, podľa ktorého názoru sa žaloby o neplatnosť právneho úkonu v doterajšej doktríne, judikatúre posudzovali ako žaloby o určenie, či tu nie je právny vzťah (právo) založené takýmto úkonom (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31Cob/27/2019, ktorý žalobu o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy považoval za žalobu o určenie, že tu nie je právo založené takýmto právnym úkonom). Len pre úplnosť súd teda poznamenáva, že keby aj išlo o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, súd sa zaoberal tým, či je daný naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby. Súd poukazuje na to, že pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa s ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby je potom existencia právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Žalobca v žalobe k naliehavému právnemu záujmu len všeobecne uviedol, že má naliehavý právny záujem na určení právnej skutočnosti, keďže Dohoda o urovnaní na vplyv na mieru uspokojenia žalobcu, ktorá bude predmetom konečného rozvrhu výťažku. Zároveň uvádza, že naliehavosť záujmu je daná skutočnosťou, že rozhodnutím o merite veci bude odstránený stav právnej neistoty a ohrozenia majetku spadajúceho do podstaty úpadcu a rozvrhu výťažku zo speňaženého majetku sledujúc čo najvyššiu mieru uspokojenia jednotlivých veriteľov úpadcu. Žalobca však žiadnym spôsobom nešpecifikoval ako konkrétne by mala byť uzavretím predmetnej Dohody dotknutá miera jeho uspokojenia z konkurznej podstaty ani aký stav právnej neistoty a ohrozenia majetku spadajúceho do podstaty úpadcu a rozvrhu výťažku zo speňaženého majetku by mal byť odstránený. Súd sa nestotožňuje so žalobcovým tvrdením, že naliehavý právny záujem vyplýva priamo zo zákona. V danom prípade nejde o žalobu, pri ktorej by naliehavý právny záujem vyplýval priamo zákona (osobitný predpis neoprávňuje veriteľa prihlásenej pohľadávky v konkurznom
konaní na podanie takejto žaloby) ale naliehavý právny záujem musí preukázať žalobca, ktorý je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. V danom prípade žalobca v žalobe uviedol len všeobecné tvrdenia, bez špecifikácie ohrozenia jeho práva, či špecifikácie stavu právnej neistoty, ktorý má byť podľa tvrdení žalobcu rozhodnutím súdu odstránený. Žalobca ďalej na pojednávaní k naliehavému právnemu záujmu uviedol, že predmetom sporu dohody o urovnaní bola nehnuteľnosť, pričom výťažok z hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom v nejakej výške necelých 11 000,- eur prijal exekútor, pričom podľa žalobcu to bola suma, ktorá by mala prísť do konkurzného konania. Namiesto toho, aby do konkurzného konania prišla táto suma, ktorá bola v rámci exekučného konania vyplatená exekútorovi, do konkurzného konania, prišla na základe dohody o urovnaní suma 5 000,- eur. Tvrdí, že naliehavosť právneho záujmu nespočíva len na strane žalobcov, ale aj ostatných veriteľov konkurzu, spočíva v tom, že suma, ktorá bola dohodnutá ako suma urovnania, nezodpovedá štandardným postupom, ktorým správca má postupovať pri speňažovaní majetku, alebo pri rokovaní o sporných právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú pri speňažovaní majetku. Z Dohody o urovnaní bod 3.2 vyplýva, že žalovaný v rade 3/ sa zaviazal v prospech účtu správy konkurznej podstaty zaplatiť sumu 2.500,- eur, žalovaný v rade 4/ sumu 2.500,- eur a žalovaný v rade 3/ sa zároveň zaväzuje neuplatniť si akýkoľvek nárok z kúpnej zmluvy uzavretej s úpadcom dňa 11.11.2013 (bod 3.3. Dohody). Z bodu 2.4 Dohody o urovnaní vyplýva, že dňa 11.11.2013 úpadca a žalovaný v rade 3/ uzavreli Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v Dohode, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve úpadcu. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 10.905,76 eur, pričom na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy bolo zapísané exekučné záložné právo v prospech žalobcu - spoločnosti Bright & Elegant, s.r.o.. Vzhľadom na uvedené žalovaný v rade 3/ uhradil dohodnutú kúpnu cenu na účet súdneho exekútora v deň podpisu predmetnej kúpnej zmluvy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam však na žalovaného v rade 3/ neprešlo a súdny exekútor JUDr. Róbert Tutko predmetné nehnuteľnosti neodblokoval a žalovanému v rade 3/ nebola vrátená ani kúpna cena. Zároveň sa však žalovaný v rade 3/ zaviazal neuplatniť si akýkoľvek nárok z kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a úpadcom dňa 11.11.2013 (bod 3.3. Dohody). Z Dohody o urovnaní vyplýva, že žalovaní v rade 3/ a 4/ sa zaviazali plniť v prospech účtu správy konkurznej podstaty a žalovaný v rade 3/ sa zároveň zaviazal neuplatniť si akýkoľvek nárok z kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a úpadcom dňa 11.11.2013. Nie je teda zrejmé akým spôsobom boli dotknuté práva žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní ani to, aký stav právnej neistoty by mal byť odstránený určením, že Dohoda o urovnaní je absolútne neplatný právny úkon. Z doslovného znenia žalobného návrhu odsek (i) a (ii) (č.l. 39) navyše vyplýva, že žalobca sa práveže domáha určenia, že naďalej trvajú sporné práva a povinnosti žalovaného 1) vo vzťahu k žalovanému 2) až 4), ktoré mali byť predmetnou Dohodou o urovnaní vysporiadané, pričom však, tak ako už bolo uvedené aj vyššie, súd pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu posudzuje, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa s ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Podľa konštantnej judikatúry určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/112/2004, sp. zn. 3Cdo/98/2004). Žalobca sa však predmetnou žalobou domáha, aby súd deklaroval existenciu sporného stavu (teda sporného stavu existujúceho pred uzavretím Dohody o urovnaní) nie jeho odstránenie, a teda nemožno konštatovať, že žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu. V zmysle vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca si v konaní nesplnil povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti na preukázanie naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe a vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu ani neuniesol dôkazné bremeno.
22. Nakoľko súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žaloba nie je prípustná v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP, už sa nezaoberal vecnou stránkou sporu, meritom veci ako aj otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu. Nad rámec súd konštatoval, že keby aj išlo o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, takáto žaloba nie je dôvodná, lebo žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na takejto podanej žalobe a teda rovnako súd už nemá dôvod zaoberať sa meritom veci ako aj otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu. 23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže úspešným v konaní boli žalovaní v rade 1/ až 4/, súd im priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).