Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cbi-8-2015.pdf
PDF · 136.71 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/8/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Bargelovou v právnej veci žalobcu: Ing. Tomáš Fiolek so sídlom: Mudroňova 43, 036 01 Martin, SKP úpadcu: Poľnohospodárske družstvo Čierne so sídlom: 023 13 Čierne, IČO: 00 222 348, právne zast.: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom: Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574 proti žalovanému: Bright & Elegant, s.r.o. so sídlom: Krosnianska 789/75, 040 22 Košice, IČO: 46 366 938, právne zastúpený: Mgr. Peter BALÁŽ - advokát, Na Bystričku 14A, 036 01 Martin, IČO: 420 714 11, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 04.03.2015 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že právne úkony úpadcu, a to: 1. Notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase osoby povinnej s exekúciou N 55/2013, NZ 7076/2013 zo dňa 04.03.2013, spísaná pred notárkou JUDr. Valériou Štetiarovou so sídlom v Čadci, na základe ktorej úpadca ako osoba povinná uznal dlh voči žalovanému v 1. rade ako osobe oprávnenej v celkovej výške 479.642,17-Eur s príslušenstvom, 2. Zmluva o kúpe dobytka č. 14022013/1-2013 zo dňa 18.02.2013 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, na základe ktorej mala byť úpadcovi vyplatená kúpna cena 91.800,-Eur, 3. Zmluva o kúpe oviec č. 26032013/1-2013 zo dňa 27.03.2013 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, na základe ktorej mala byť úpadcovi vyplatená kúpna cena 68.550,40-Eur, 4. Zmluva o kúpe dobytka č. 11032013/2-2013 zo dňa 11.03.2013 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, na základe ktorej mala byť úpadcovi vyplatená kúpna cena 35.122,60-Eur, 5. Dohoda o spôsobe vysporiadania záväzkov zo dňa 25.02.2013 uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade, na základe ktorej mal byť vzájomne vysporiadaný záväzok úpadcu voči žalovanému v 1. rade z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.02.2013 v celkovej výške 529.642,17-Eur a záväzok žalovaného v 1. rade voči úpadcovi na základe Zmluvy o kúpe dobytka zo dňa 18.02.2013 v celkovej výške 76.500,-Eur, a to tak, že tieto vzájomné záväzky sa mali započítať vo výške 50.000,-Eur, 6. Jednostranný zápočet zo dňa 14.06.2013 vykonaný zo strany žalovaného v 1. rade voči úpadcovi, na základe ktorého došlo k započítaniu v zmysle petitu žaloby špecifikovaných záväzkov, 7. Zmluva o predaji časti podniku zo dňa 14.05.2013 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným v 3. rade ako kupujúcim 1. a žalovaným v 4. rade ako kupujúcim 2., 8. právne úkony úpadcu vykonané v prospech žalovaného v 1. rade, a to výdavkové pokladničné doklady špecifikované v petite žaloby, sú v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod číslom konania 4K/29/2013 na majetok úpadcu voči veriteľom v konkurze prihlásených pohľadávok neúčinné. Žalovaný v 1., 2., 3. a 4. rade sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Na odôvodnenie uplatneného nároku žalobca v žalobe uviedol, že pri vykonávaní svojej činnosti ako správcu konkurznej podstaty úpadcu a pri kontrole účtovných podkladov zistil, že zo strany úpadcu, ako aj osôb jemu blízkych došlo k vykonaniu takých právnych úkonov, ktoré je v zmysle Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZKR“) možné odporovať a zároveň tieto právne úkony ukrátili ostatných veriteľov prihlásených pohľadávok do konkurzného konania. Jednotlivé právne úkony, ktorým je možné odporovať, sú podľa obsahu podanej žaloby nasledovné: 1. vyplatenie ďalšieho členského vkladu a uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice, 2. zmluvy o predaji dobytka a na ne nadväzujúce zápočty, 3. zmluva o predaji časti podniku. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že v rámci Uznesenia členskej schôdze zo dňa 20.01.2011 si členovia družstva, okrem iných aj žalovaný v 2. rade, odsúhlasili zmenu formy cenného papiera emitovaného úpadcom. Na Členskej schôdzi úpadcu 03.12.2012 boli prijaté nové stanovy, ktoré obsahovali predovšetkým zmenu článku IV., odsek 11.. Zároveň na Členskej schôdzi konanej 03.12.2012 úpadca prijal zmenu článku XII., odsek 4. predmetných stanov úpadcu. L. stanov úpadcu vo vyššie prezentovanom znení využil žalovaný v 2. rade, ktorý ako člen družstva, a zároveň majiteľ družstevných podielnických listov ponúkol družstvu (úpadcovi) ofertu spočívajúcu vo vklade aktív do družstva a to v podobe družstevných podielnických listov, ktoré vydal samotný úpadca. Oferta mala byť úpadcovi zo strany žalovaného v 2. rade adresovaná 07.01.2013. Samotný úkon prijatia ďalšieho členského vkladu predstavovalo pre úpadcu aktívum, pričom dňa 24.01.2013 mala byť podpísaná Zmluva o nepeňažnom vklade. Následne dňa 30.01.2013 žalovaný v 2. rade žiadal predstavenstvo družstva o vrátenie aktív nepeňažného vkladu. Predstavenstvo žiadosti vyhovelo v ten istý deň. Žalovaný v 2. rade dňa 01.02.2013 postúpil pohľadávku spočívajúcu vo vyplatení ďalšieho členského vkladu od úpadcu na žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade ako postupník nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.02.2013 od postupcu H. Pecka pohľadávku v celkovej hodnote 529.642,17-Eur voči úpadcovi. Dňa 04.03.2013 spísali do notárskej zápisnice úpadca ako osoba povinná vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlase osoby povinnej s exekúciou v prospech osoby oprávnenej a to žalovaného v 1. rade. V zmysle tejto notárskej zápisnice úpadca uznal svoj záväzok voči žalovanému v 1. rade čo do právneho dôvodu a výšky a to v celkovej výške 479.642,17-Eur. Podľa názoru žalobcu úpadca musel byť uzrozumený s tým, že uvedenú sumu nebude môcť uhradiť riadne a včas, pričom sa úpadca so žalovaným v 1. rade ani nepokúsil dohodnúť na postupnom splácaní svojho záväzku. V tom čase úpadca evidoval splatné záväzky voči viacerým veriteľom, medzi inými Sociálna poisťovňa či daňový úrad. Uznanie záväzku úpadcom napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu. Z dostupnej účtovnej a zmluvnej dokumentácie úpadcu je evidentné, že k 01.01.2013 neevidoval žiadny záväzok voči žalovanému v 2. rade z titulu vrátenia nepeňažného vkladu. Záväzok družstva voči žalovanému v 2. rade vznikol na základe zrealizovaných úkonov, ktoré nielenže poškodili práva ostatných členov družstva, ale znevýhodnili ostatných veriteľov a došlo k neprimeranému zvýhodneniu len jedného veriteľa a to žalovaného v 1. rade, v prospech ktorého úpadca zabezpečil svoj záväzok neprimeraným spôsobom. Dňa 18.02.2013 úpadca a žalovaný v 1. rade uzavreli Zmluvu o kúpe dobytka, pričom zároveň zmluvné strany spísali aj preberací protokol, kde si dohodli maximálnu kúpnu cenu 450,- Eur bez DPH za kus dobytka - dojnice. 25.02.2013 úpadca a žalovaný v 1. rade spísali Protokol o odovzdaní a prevzatí dobytka - dojníc v počte 170 kusov, pričom si dohodli kúpnu cenu, a to preddavok vo výške 15.000,-Eur bez DPH a zvyšok z celkovej kúpnej ceny 10.000,-Eur bez DPH. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že kupujúci má nárok na primeranú zľavu. Kúpna cena na základe uzavretej Zmluvy o kúpe dobytka z 18.02.2013 predstavovala 91.800,-Eur s DPH. Dňa 27.03.2013 úpadca a žalovaný v 1. rade uzavreli Zmluvu o kúpe oviec, kde si zmluvné strany okrem iného dohodli maximálnu kúpnu cenu za jahnicu a to 17,26-Eur bez DPH za kus. Dňa 12.04.2013 úpadca a žalovaný ako kupujúci uzavreli Dodatok č. 1 k zmluve o kúpe oviec. Dňa 27.03.2013 spísali Protokol o odovzdaní a prevzatí oviec. Dňa 11.03.2013 úpadca a žalovaný v 1. rade uzavreli Zmluvu o kúpe dobytka č. 11032013/2-2013, predmetom ktorej bol záväzok úpadcu odpredať svoj hovädzí dobytok, celé stádo dobytka podľa spísaného preberacieho protokolu. Predaj dobytka a oviec bol podľa názoru žalobcu urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom a predaj sa uskutočnil bez primeraného protiplnenia. Cena stanovená pri predaji bahníc je neobvyklá, predaj sa uskutočnil v celkovom počte 495 kusov za celkovú cenu 25.740,-Eur bez DPH, pričom obvyklá cena je približne 52.000,-Eur, čo preukazuje aj evidencia úpadcu, kde cena účtovná je 52.385,85-Eur bez DPH. Predmetným úkonom bol žalovaný v 1. rade zvýhodnený,
a to tým, že získal majetkový prospech v približnej hodnote 26.000,-Eur. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade v rámci svojho predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri nevykonáva poľnohospodársku činnosť, preto je predaj, resp. kúpa dobytka nezvyčajným úkonom pre spoločnosť, ktorej činnosť je zameraná na sprostredkovateľskú činnosť či forfaiting a faktoring. Aj na základe uvedených skutočností mal žalobca za to, že samotné neobvyklé konanie žalovaného v 1. rade preukazuje úmysel ukrátiť ostatných veriteľov. O tomto úmysle svedčia aj jednostranné zápočty žalovaného v 1. rade. Celkový záväzok žalovaného z titulu nadobudnutia dobytku/oviec je v hodnote 195.478,-Eur. Dňa 25.02.2013 úpadca a žalovaný uzavreli Dohodu o spôsobe vysporiadania záväzkov. Podľa dohody pohľadávka úpadcu po započítaní predstavuje a existuje v rozsahu 26.800,- Eur. Pohľadávka žalovaného v 1. rade po započítaní dohody existuje a trvá v rozsahu 479.672,17- Eur vrátane úrokov z omeškania. Na základe uzatvorených obchodných zmlúv, vystavených faktúr a odsúhlasených zostatkov vystavilo družstvo (úpadca) faktúry, ktoré predstavovali spolu pohľadávky v celkovej výške 132.558,46-Eur. Na základe Notárskej zápisnice Nz 7076/2013 zo dňa 04.03.2013 a Dohody o spôsobe vysporiadania záväzkov z 25.02.2013 existovala pohľadávka žalovaného v 1. rade voči úpadcovi vo výške 479.642,17-Eur. Z dokumentácie úpadcu nie je zrejmé, či došlo k naplneniu započítania pohľadávok. Žalovaný v 1. rade vystavil 26.06.2013 Príjmový pokladničný doklad na sumu 132.558,46-Eur, kde predmetom príjmu je úhrada pohľadávky. Žalovaný v 1. rade podľa vystavených dokladov uhradil úpadcovi výdavkovými pokladničnými dokladmi sumu 68.555,40-Eur, 27.262,96-Eur a 36.740,10-Eur. Právne úkony vyššie popísané boli urobené s osobou spriaznenou s úpadcom a boli urobené s úmyslom ukrátiť ostatných veriteľov. Ku dňu, ku ktorému úpadca vykonal odporovaný právny úkon v prospech žalovaného v 1. rade, mala spoločnosť záväzky vo výške 47.701,-Eur voči ostatným veriteľom. Dňa 14.05.2013 úpadca v postavení predávajúceho uzavrel Zmluvu o predaji časti podniku s Roľníckym družstvom Čierne - Svrčinovec v postavení kupujúceho 1. (žalovaný v 3. rade) a s Poľnohospodárskym družstvom Skalité v postavení kupujúceho 2. (žalovaný v 4. rade). Za predaj časti podniku sa žalovaní v 3. a v 4. rade zaviazali prevziať všetky záväzky, ktoré súvisia s prevádzanou časťou podniku, a zároveň sa zaviazali zaplatiť úpadcovi dohodnutú kúpnu cenu. Kúpna cena za prevádzanú časť podniku bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 438.650,15-Eur. Žalovaní v 3. a v 4. rade si svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za predaj časti podniku nesplnili riadne a včas, ale až na základe Exekučného príkazu vydaného súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom v exekučnom konaní EX 166/2013. Túto skutočnosť deklaroval žalovaný v 1. rade v prihláške zo dňa 14.04.2014, ktorou si do konkurzu vedeného na majetok úpadcu prihlásil pohľadávku vo výške 235.577,91-Eur. Kúpnu cenu, ktorá mala byť zo strany žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade poukázaná na účet žalovaného v 1. rade vo výške 93.344,76- Eur, považuje žalobca za neprimeranú a poukázal aj na značne vysokú zľavu z kúpnej ceny, ktorú si zmluvné strany dohodli, a to vo výške 78,72% z celkovo dojednanej kúpnej ceny vo výške 438.650,15-Eur. Žalobca v podanej žalobe poukázal na príslušné zákonné ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to § 9 ods. 1, § 58, § 59, § 60, § 62 a § 63 ZKR. So zreteľom na uvedené bola v prípade napádaných právnych úkonov podľa názoru žalobcu naplnená skutková podstata v zmysle § 58 ZKR, a to právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, a súčasne zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR a ukracujúceho právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 60 ZKR. Odporované právne úkony boli pritom urobené v prospech spriaznenej osoby úpadcu v zmysle § 9 ZKR.
3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil žalobca súdu listinné dôkazné prostriedky, a to uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, Uznesenie z náhradnej členskej schôdze konanej 20.07.2012, Zápisnicu zo zasadnutia náhradnej členskej schôdze z 03.12.2012, Návrh uznesenia predstavenstva úpadcu z 31.10.2012, Notársku zápisnicu Nz XXXX/XXXX zo 04. marca 2013, zmluvu o postúpení pohľadávky medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 1. rade, zmluvu o kúpe dobytka, protokol o odovzdaní a prevzatí dobytka/dojníc, faktúru z 28.02.2013, faktúru zo 06.03.2013, zmluvu o kúpe oviec, dodatok č. 1 k zmluve o kúpe oviec, protokol o odovzdaní a prevzatí oviec, faktúru z 28.03.2013 v počte kusov dva, zmluvu o kúpe dobytka, protokol o odovzdaní a prevzatí dobytka, faktúru z 18.03.2013, z 27.03.2013, z 18.03.2013, dohodu o spôsobe vysporiadania záväzkov, jednostranný zápočet z 24.04.2013, faktúru z 27.03.2013, výdavkový pokladničný doklad z XX.XX.XXXX v počte kusov tri, Zmluvu o predaji časti podniku zo 14.05.2013, Delimitačný protokol zo 14.05.2013, prihlášku pohľadávky žalovaného v 1. rade, Notársku zápisnicu Nz XXXX/XXXX z 12.02.2013, zoznam účastníkov ustanovujúcej schôdze z 12.02.2013, Notársku zápisnicu Nz XXXX/XXXX z 12.02.2013, Exekučný príkaz EX 166/2013 z 08.08.2013 a z 26.07.2013 a znalecký posudok č. 24/2013.
4. Dňa 21.10.2015 sa k podanej žalobe vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že nie je vecne pasívne legitimovaný a žiada, aby súd žalobu zamietol. Podaním doručeným súdu 19.11.2015 sa písomne k žalobe vyjadrili žalovaní v 3. a v 4. rade, pričom žalovaní v 3. a v 4. rade zhodne uviedli, že prevod časti podniku, resp. neekvivalentnosť odplaty nebola preukázaná a tvrdenia žalobcu sú v hypotetickej rovine. Prevod časti podniku nespôsobil úpadok ani nezmaril uspokojenie iných veriteľov. Žalovaní v 3. a v 4. rade nie sú osobami spriaznenými s úpadcom a žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň uviedli, že v prípade, ak súd žiadosti na zamietnutie nevyhovie, tak žiadajú, aby súd oddelil konanie voči žalovanému v 3. a v 4. rade na samostatné konanie, a to z dôvodu, že žalovaný v 1. rade nemal žiadny vplyv na uzatvorenie zmluvy o prevode časti podniku a práva a povinnosti zo zmluvy o prevode časti podniku sa týkajú výlučne žalovaného v 3. a v 4. rade, pričom informácie zo zmluvy o prevode časti podniku majú dôverný charakter.
5. Uznesením Okresného súdu Žilina zo 4. apríla 2017 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa a na predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, pričom v uznesení súdu bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania, ako aj zákonnej koncentrácii konania v súlade s ustanovením § 153 a 154 Civilného sporového poriadku.
6. V replike žalobcu doručenej súdu 25.09.2017 žalobca uviedol, že žalobca má za preukázané, že žalovaný v 1. rade mal alebo musel mať vedomosť o stave majetku úpadcu. Žalovaný v 1. rade sa dožadoval uznania dlhu vo forme notárskej zápisnice. Aj v nadväznosti na ďalšie právne úkony úpadcu, ktorými bola pohľadávka žalovaného postupne uspokojovaná, možno usudzovať, že tieto boli vykonané za účelom uspokojiť výlučne žalovaného v 1. rade a tým ho neoprávnene zvýhodniť. Čo sa týka žalovaných v 3. a v 4. rade, predaj časti podniku predstavoval pre úpadcu jediné aktívum a zdroj možných finančných výnosov a spolu s úkonmi, ktorými došlo k prevodu dobytka, predstavoval úkony bez primeraného protiplnenia a zvýhodňujúce úkony. Za účelom stanovenia hodnoty prevedených práv navrhol žalobca znalecké dokazovanie.
7. V písomnom vyjadrení doručenom súdu 25.09.2017 sa žalovaný v 1. rade vyjadril k podanej žalobe s tým, že v celom rozsahu nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu. Žalovaný v 1. rade nemal, a ani nemohol mať vedomosť o stave majetku úpadcu, nakoľko nie je osobou, ktorá má možnosť overiť alebo získať prístup k údajom o bonite úpadcu, nebola mu sprístupnená aktuálna účtovná závierka úpadcu. Zabezpečenie, ako aj ostatné úkony žalovaného v 1. rade nijako neznevýhodnili ani neukrátili ostatných veriteľov, keďže majetok úpadcu podľa všetkých okolností postačuje na uspokojenie ostatných veriteľov.
8. Dňa 25.10.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných v 2., 3. a 4. rade prostredníctvom právneho zástupcu. Z vyjadrenia vyplýva, že žalovaní v 2., 3. a 4. rade majú za to, že žalobca nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov odporovateľnosti dotknutých právnych úkonov. Čo sa týka napádanej zmluvy o predaji časti podniku, nešlo o právny úkon dlžníka, ktorý by sa týkal jeho majetku. Týmto právnym úkonom sa majetok dlžníka nezmenšil. Vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu nespôsobí žiadne následky, ktoré by mali povahu práva správcu zapísať do súpisu konkurznej podstaty akýkoľvek majetok, keďže na základe napádaného právneho úkonu žalovaní v 3. a v 4. rade nenadobudli žiadny majetok. V čase uzatvorenia právnych úkonov neexistoval stav, že by nebolo možné zo zostávajúceho majetku uspokojiť pohľadávky existujúcich veriteľov, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by týmto úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky akéhokoľvek veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. V podaní žalobcu absentuje jasná a určitá formulácia naplnenia predpokladu odporovateľnosti - špecifikácia ukrátenia konkrétnej pohľadávky, ktorá existovala v čase napadnutých právnych úkonov. Napadnuté právne úkony nemožno považovať bez akejkoľvek ďalšej konkretizácie zo strany žalobcu za právne úkony bez primeraného protiplnenia. Uvedená námietka sa vzťahuje ku všetkým napádaným právnym úkonom. Napádané úkony ani nespôsobili úpadok dlžníka, žalobca nepreukázal existenciu spriaznenosti medzi úpadcom a žalovanými v 1. - 4. rade a nepreukázal, že by napádané právne úkony boli vykonané s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov. Zo žaloby absentuje preukázanie, aké pohľadávky v čase napadnutých právnych úkonov existovali a na základe uvedených skutočností žalovaní v 2. - 4. rade považujú žalobu za nedôvodnú.
9. Dňa 23.07.2018 bolo súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu. Z obsahu čiastočného späťvzatia vyplýva, že medzi sporovými stranami, a to predovšetkým medzi žalobcom a žalovanými v 2. - 4. rade došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, v rámci ktorej boli prediskutované aj sporné otázky týkajúce sa prebiehajúceho konania a strany sporu následne dospeli k vzájomnému
kompromisu. Predmetná Dohoda o urovnaní bola sporovými stranami podpísaná dňa 08.06.2018. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ostáva žaloba nedotknutá. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby a predloženej dohody o urovnaní súd Uznesením Okresného súdu Žilina, spisová značka 26Cbi/8/2015-332 z 13. augusta 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 15.09.2018, konanie voči žalovanému v 2., 3. a 4. rade zastavil. Predmetom prejednávanej veci ostala žaloba smerujúca iba voči žalovanému 1..
10. Na pojednávaní konanom 25.09.2019 za účasti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného v 1. rade súd prejednal predmet sporu, pričom právna zástupkyňa žalobcu vo svojom prednese uviedla, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu pri kontrole účtovných podkladov zistil, že pred vyhlásením konkurzu došlo k takým právnym úkonom, ktoré je v zmysle ZKR možné odporovať, a čo sa týka výroku, domáha sa žalobca určenia neúčinnosti notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase osoby povinnej s exekúciou, ktorou úpadca uznal voči žalovanému v 1. rade dlh vo výške 479.642,17-Eur s príslušenstvom, a zároveň uviedla, že ostatnými právnymi úkonmi špecifikovanými v podanej žalobe následne dochádzalo k ukráteniu ostatných veriteľov a k zvýhodneniu len jedného veriteľa. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby súd s poukazom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol o neúčinnosti právnych úkonov s tým, aby uložil zároveň žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu vo výške 325.663,21-Eur, ktorá suma bola vyčíslená ako rozdiel pohľadávky vo výške 529.642,17-Eur, ktorú nadobudol žalovaný v 1. rade od H. K. a pohľadávky, ktorú si žalovaný prihláškou uplatnil do konkurzného konania voči úpadcovi. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú. Vo svojom prednese zároveň uviedol, že dohodu o urovnaní, ktorá bola podkladom pre zastavenie konania voči žalovaným v 2. až 4. rade, napadol na príslušnom Okresnom súde Žilina absolútnou neplatnosťou, pričom konanie je vedené pod spisovou značkou 19Cbi/4/2019. Zároveň uviedol, že on v pozícii žalovaného v 1. rade neuzavrel mimosúdnu dohodu so žalobcom a nebol mu na takýto úkon daný ani priestor. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že o uvedenom konaní, o konaní o absolútnej neplatnosti tohto úkonu vedomosť nemá a zároveň uviedla, že členská schôdza, kde bola schválená zmena stanov, nebola napadnutá neplatnosťou, a taktiež zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nebola napadnutá neplatnosťou právneho úkonu. Na pojednávaní sa k podanej žalobe vyjadril aj žalobca, ktorý uviedol, že ku dňu 30. januáru 2013, t. j. ku dňu, kedy došlo k výraznému ukráteniu ostatných veriteľov, existovali veritelia, pričom ich na pojednávaní uviedol, a to tak, ako boli uvedení už aj v podanej žalobe. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že veritelia boli v konkurznom konaní ukrátení, a pokiaľ ide o napádané právne úkony, ktoré boli realizované so žalovanými alebo žalovaným v 1. rade, by sa mal súd zaoberať, aby jednoducho súd vytiahol, akým spôsobom, a akými krokmi sa dá ponížiť bonita a majetok spoločnosti, resp. družstva. Tieto úkony smerovali už od roku 2012, možno ešte skôr a boli realizované účelovo. Čo sa týka majetku, tak žalobca v pozícii správcu konkurznej podstaty spísal majetok, pričom vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý dal vypracovať súdny exekútor v prospech oprávneného a to žalovaného v 1. rade, čiže správca nevychádzal z účtovnej závierky, keďže mal k dispozícii znalecký posudok. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní upresnila, že znalecké dokazovanie na ohodnotenie predaja dobytka, ktoré navrhovali v podanej žalobe, tak na vykonaní tohto dôkazného prostriedku netrvajú. Na pojednávaní však navrhli vykonať dokazovanie výsluchom členov predstavenstva úpadcu, a to F.. E. ako predsedu, p. S. I., Z. S. a M. N., nakoľko títo by sa vyjadrili ku skutočnostiam, ktoré môžu mať význam pre prejednanie tejto veci.
11. Na pojednávaní konanom dňa 06.11.2019 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne trval na podanej žalobe, ako aj na svojich písomných a ústnych prednesoch učinených v tejto právnej veci. Zároveň vo svojom prednese právna zástupkyňa upriamila pozornosť na konkrétne pohľadávky a na konkrétnych veriteľov, ktorí boli napadnutými právnymi úkonmi ukrátení. Zároveň poukázala na skutočnosť, že pred uskutočnením prvého právneho úkonu, teda pred dňom 04.03.2013, kedy bola spísaná notárska zápisnica, mal úpadca majetok vo výške 3.127.894,-Eur, ktorý v danom čase postačoval na uspokojenie záväzkov, a teda aj na uspokojenie veriteľov v konkurze. V danom prípade vychádza žalobca z údajov zo súvahy, ktorá bola zostavená ku dňu 26.02.2013, teda ide o súvahu za rok 2012. Po vykonaní jednotlivých odporovaných právnych úkonov došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že majetok nepostačoval na úplné uspokojenie veriteľov prihlásených pohľadávok. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že nie sú splnené zákonné podmienky na odporovateľnosť právnych úkonov a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Právna zástupkyňa žalobcu navrhla na pojednávaní vykonať znalecké dokazovanie za účelom preukázania, k akému
zmenšeniu majetku úpadcu došlo v dôsledku odporovaných právnych úkonov, teda, aby bol zistený stav majetku úpadcu v čase pred vykonaním odporovateľných právnych úkonov, teda pred dňom 04.03.2013, a následne, aby bol zistený majetok, ktorý mal úpadca po vykonaní odporovateľných právnych úkonov, teda posledného napádaného právneho úkonu.
12. Zistený skutkový stav súd subsumoval vzhľadom na účinky začatia konkurzného konania pod ustanovenia nasledovných právnych noriem.
13. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1., 2., 3. a 4. zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR) (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
14. Podľa § 58 ods. 1, 2, a 3 ZKR (1) Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. (2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
15. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 a 4 ZKR (1) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. (2) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. (3) Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (4) Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
16. Podľa § 60 ods. 1, 2 a 3 ZKR (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak., (3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
17. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a ods. 5 ZKR (1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. (5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkých účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
18. Podľa Čl. VIII. Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
19. Z Uznesenia Okresného súdu Žilina, sp. zn.: 4K/29/2013 zo dňa 24.02.2014, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 42/2014 dňa 03.03.2014 vyplýva, že k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo s účinkami dňa 04.03.2014.
20. Žalobca podal žalobu na Okresnom súde Žilina osobne dňa 04.03.2015 (č. l. 27 spisu). Lehota jedného roka podľa § 57 ods. 2 ZKR začala plynúť 05.03.2014 a posledný deň tejto lehoty bol 05.03.2015. Žaloba bola podaná na súde 04.03.2015, teda v rámci plynutia lehoty podľa ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR. Lehota jedného roka v súlade s uvedeným zákonným ustanovením bola zachovaná a žaloba bola podaná včas.
21. Súd konštatuje, že žaloba v prejednávanej veci bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, kedy aktívna legitimácia správcu na uplatnenie odporovacieho práva vyplýva z ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR v spojení s ustanovením § 62 ods. 5 ZKR. Pasívna legitimácia žalovaného v 1. až 4. rade vyplýva z príslušného ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.
22. Všeobecné predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze vyplývajú z ustanovenia § 57 ZKR bez ohľadu na to, ktorá skutková podstata odporovacieho práva je zo strany správcu úpadcu uplatnená. Správca úpadcu v postavení žalobcu vo vzťahu k naplneniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze je vždy nositeľom tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti. Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti právnych úkonov podľa ustanovení § 58 a 59 ZKR, ako aj podľa ostatných skutkových podstát odporovateľnosti, je v zmysle § 57 ods. 1 ZKR preukázanie existencie právneho úkonu dlžníka týkajúceho sa majetku dlžníka a zároveň preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR.
23. Z § 57 ZKR vyplýva, že správca ako aktívne legitimovaná osoba je oprávnený podať odporovaciu žalobu za splnenia nasledovných podmienok, ktoré je zároveň povinný v konaní o uplatnenom odporovacom práve aj preukázať: v čase, keď dlžník urobil napadnutý právny úkon, resp., kedy tento právny úkon nadobudol účinnosť, ukrátil ktorúkoľvek v zmysle čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, t. j. vznikla, nemusela však byť splatná, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp., keď nadobudol účinnosť. Odporovateľnosť vo všeobecnosti predpokladá existenciu právneho úkonu dlžníka, ktorým dôjde k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, to znamená, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude môcť byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Zároveň musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť a ktorá bola veriteľom v konkurze riadne prihlásená a zistená. Aj v prípade, ak právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko týmto úkonom dlžníka nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky iného veriteľa. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
24. Podľa článku 11. ods. 3 Civilného sporového poriadku sa žalobca ako správca úpadcu v zastúpení aj zvoleným právnym zástupcom vzhľadom k ich statusovému postaveniu a profesijnej odbornosti považujú
za schopných konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Vo vzťahu k podanej žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov bolo preto určujúce vyhodnotiť, či žalobca splnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť viažucu sa k ustanoveniu § 57 ods. 4 ZKR.
25. Predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. Rozhodujúcou skutočnosťou je, či v dôsledku uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu. Ak aj právnym úkonom dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka
- úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, pretože týmto úkonom dlžníka - úpadcu nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Je na žalobcovi, aby preukázal stav majetku úpadcu k momentu uskutočnenia napádaných právnych úkonov, či došlo k zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov v čase uskutočnenia právnych úkonov, ktorí veritelia si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Žalobca bol povinný preukázať, že majetok dlžníka - úpadcu po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov práve v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov. Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka - úpadcu, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka - úpadcu sa zníži, resp. ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. Žalobca nepreukázal, že majetok dlžníka - úpadcu pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti odporovaných právnych úkonov došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. po účinnosti odporovaných právnych úkonov sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Tvrdenia a dôkazy žalobcu neposkytovali porovnanie stavu majetku pred uskutočnením odporovaných právnych úkonov a po ich účinnosti, preto žalobcom neboli poskytnuté tvrdenia a dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť kvalifikovaný dopad napadnutých právnych úkonov dlžníka - úpadcu v jeho majetkovej sfére vo väzbe k dôkaznej povinnosti žalobcu preukázať v dobe účinnosti odporovaných právnych úkonov stav pohľadávok veriteľa (veriteľov), ktoré k danému momentu boli existujúcimi pohľadávkami veriteľa, resp. veriteľov. Ak ukracujúce právne úkony sa hodnotia k stavu majetku dlžníka a k pohľadávkam jeho veriteľov, tak potom tieto dve zložky musia byť žalobcom preukázané, aby bolo možné vyvodiť, či odporované právne úkony sú ukracujúcimi právnymi úkonmi alebo nie.
26. Žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno, nepreukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu existujúce pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti odporovaných právnych úkonov došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp., že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti napádaných právnych úkonov sa miera ich uspokojenia znížila.
27. Žalobca bol súdom vyzvaný na označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, pričom bol poučený podľa ustanovenia §§ 153, 154 Civilného sporového poriadku o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania a následkoch ich nedodržania. Na pojednávaní konanom 06.11.2019 súd zamietol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, ktorý navrhol až na uvedenom pojednávaní žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne. Tento návrh mohol žalobca predložiť už vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené na základe uznesenia súdu zo dňa 4. apríla 2017 (č.l. 242-244 spisu), v ktorom bol poučený o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. O sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania bol žalobca opakovane poučený aj v predvolaní na pojednávanie konané dňa 25.09.2019 (č.l. 345-347). Napriek tomu žalobca žiadne dokazovanie smerujúce k preukázaniu základnej podmienky odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka - ukrátenie veriteľov nepredložil. Učinil tak až na poslednom pojednávaní, po právnom posúdení veci sudkyňou a po zamietnutí navrhovaného dôkazu, keď tento navrhovaný dôkaz bol ešte následne doplnený, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania (č.l. 389-390 spisu). Súd zároveň konštatuje, že žalobcom navrhovaný dôkaz prezentovaný prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní 06.11.2019 z dôvodu neurčitosti a nejednoznačnosti nesmeroval k dokázaniu hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR. Žalobcom navrhované znalecké dokazovanie na ním položenú nepresnú, neurčitú a nejednoznačnú otázku nevedie k zodpovedaniu a preukázaniu základnej a primárnej podmienky vyžadovanej ustanovením § 57 ods. 4 ZKR a to k dokázaniu kvalifikovaného zmenšenia majetku úpadcu odporovanými právnymi úkonmi k dátumu ich účinnosti v takej miere, že k tomuto momentu ich účinnosti existujúce, následne do konkurzu prihlásené pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka
- úpadcu boli ukrátené. Z rovnakého dôvodu súd zamietol návrh žalobcu na dokazovanie výsluchom
členov predstavenstva úpadcu, a to F.. E. ako predsedu, p. S. I., Z. S. a M. Sojku, ktorí by sa mali vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré môžu mať význam pre prejednanie tejto veci.
28. Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR a existenciu ukracujúcich právnych úkonov, čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celom jej rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že ani ostatné žalobcom označené a k žalobe pripojené dôkazy nesmerovali k preukázaniu zmenšenia majetku dlžníka v dôsledku uzatvorených napádaných právnych úkonov, nebolo možné žalobe vyhovieť. Ďalšie skúmanie podmienok odporovateľnosti podľa § 58, 59, 60 ZKR a argumentácie žalobcu, ktorá sa viaže k špecifickým podmienkam odporovateľnosti právnych úkonov ako zvýhodňujúceho, resp. ukracujúceho právneho úkonu, resp. právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, má svoju relevanciu len v podmienkach tvrdenej a preukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorá žalobcom v konaní preukázaná nebola.
29. Vo výroku o náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný 1. Bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP), t. j., ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).