Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
97f/366307.72dd3b.pdf
PDF · 128.48 KB
No categories available
1Obo/6/2010
Najvyšší súd 1 Obo 6/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Štefanka a členiek senátu JUDr Ivany Izakovičovaj a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci
navrhovateľa: v 1/ rade: D., s.r.o., K.., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. M. P., K.K.,
v 2/ rade: H. K., H.H., zastúpená advokátkou JUDr. S. R., N. proti odporcovi:
M., T.K., IČO: X., zastúpené advokátom
JUDr. T. S., AK M.K., o určenie platnosti právnych úkonov, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k.
16 Cbi 64/2004-277 zo dňa 11. novembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
11. novembra 2009, č. k. 16 Cbi 64/2004-277 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že „Dohoda o urovnaní“ zo dňa
03.09.2002, uzatvorená medzi navrhovateľom v 1/ rade - pôvodným SKP úpadcu - D., a.s.,
Bratislava Mgr. P. G. a odporcom, je neplatná. Konanie vo vzťahu k navrhovateľke v 2/ rade
zastavil. Uložil povinnosť navrhovateľke v 2/ rade zaplatiť odporcovi trovy konania, trovy
právneho zastúpenia JUDr. T. S., advokáta, vo výške 341,52 Eur v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu. Vo zvyšku žalobný návrh
zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa navrhovatelia v 1/ a 2/ rade domáhali určenia
neplatnosti „Dohody o urovnaní“ zo dňa 03.09.2002, uzatvorenej medzi právnym
predchodcom navrhovateľa v 1/ rade a odporcom. Ďalej sa navrhovateľ v 1/ a 2/ rade
domáhali určenia, že úverová zmluva LD 9933400093 zo dňa 30.11.1999 a Zmluva o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok, číslo 196/27-99-ZN zo dňa 30.11.1999, ako aj
uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice zo dňa 08.12.1999 sú platné, s tým, že úpadca
- D., a.s. Bratislava, t. č. v konkurze, pred vyhlásením konkurzu dňa 30.11.1999 uzatvorili
úverovú zmluvu LD 9933400093 za účelom poskytnutia krátkodobého preklenovacieho úveru
vo výške 54 275,850 Sk na prefinancovanie reálneho schodku odporcu, M.. Odporca sa
zaviazal poskytnutý úver uhradiť do 29.11.2000.
Dňa 28.09.2001 Krajský súd v Bratislave uznesením, sp. zn. 3K 297/00 na majetok D., a.s.,
Bratislava vyhlásil konkurz. Na žiadosť odporcu, správca konkurznej podstaty D., a.s.
uzatvoril s odporcom podľa ust. § 585 nasl. Obč. zák. „Dohodu o urovnaní‘“ dňa 03.09.2002.
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 16 Cbi 64/2004-80 zo dňa 05.06.2006 súd
žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a rozhodol o trovách konania. Na odvolanie
navrhovateľa odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie
konanie. Odvolací súd skonštatoval, že navrhovatelia v 1/ a 2/ rade naliehavý právny záujem
preukázali a v novom konaní poukázal na potrebu
sa zaoberať otázkou platnosti alebo neplatnosti Dohody o urovnaní podľa § 39 Obč. zák.
v zmysle právneho záveru, že navrhovatelia na tomto určení (platnosti alebo neplatnosti
Dohody) naliehavý právny záujem preukázali.
Ďalej v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že zmluvou o postúpení
pohľadávok pri speňažovaní majetku zo dňa 20.02.2009 SKP úpadcu (navrhovateľ) postúpil
dňa 20.02.2009 v rámci predaja majetku z konkurznej podstaty - súbor pohľadávok
- uplatnené žalobou zo dňa 27.09.2004 na spoločnosť E., s.r.o., Bratislava a následne
Zmluvou o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 9.3.2009 prešli pohľadávky
zo spoločnosti E., s.r.o., Bratislava na spoločnosť D., s.r.o., K.. Uznesením, sp. zn. 16 Cbi
64/2004 zo dňa 25.03.2009 a uznesením zo dňa 25.05.2009
súd pripustil zámenu účastníkov na strane navrhovateľa v 1/ rade, s poukazom na ust. § 92
ods. 2, 3 O.s.p. Následne súd pokračoval v konaní so spoločnosťou D., s.r.o., K.
na strane navrhovateľa v 1/ rade.
Z predložených listinných dôkazov mal súd prvého stupňa za preukázané, že úverovou
zmluvou č. LD 9933400093 dňa 30.11.1999 uzatvoril odporca s D., a.s., Bratislava zmluvu
o poskytnutí úveru, krátkodobý preklenovací úver v celkovej výške 54 275 850 Sk pri
úrokovej sadzbe 24,5% p. a., s lehotou vrátenia finančných prostriedkov
do 29.11.2000. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.11.2001, sp. zn. 3K 297/00
bol vyhlásený na majetok D., a.s., Bratislava konkurz a za SKP bol menovaný
Mgr. P. G., ktorý bol následne uznesením 3K 297/00-539 zo dňa 31.01.2003 zbavený funkcie
SKP, do funkcie SKP bol menovaný JUDr. R. H., AK N.. Po vyhlásení konkurzu pôvodne
ustanovený SKP Mgr. G. uzatvoril dňa 30.09.2002 ako veriteľ pohľadávky voči odporcovi,
vzniknutej z úverovej zmluvy
č. LD 9933400093 zo dňa 30.11.1999 a zo Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa
03.03.2000 a 14.03.2000 „Dohodu o urovnaní“. V článku 4 sa odporca zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi sumu 63 083 165 Sk. Záväzok dlžníka - odporcu v čase uzatvorenia Dohody
predstavoval spolu pohľadávku 80 245 104,33 Sk.
Podaním zo dňa 20.10.2009 navrhovateľ v 2/ rade, ako konkurzný veriteľ, v zmysle
§ 96 ods. 1 O.s.p. vzal žalobný návrh späť a žiadal, aby súd konanie vo vzťahu k jeho osobe
zastavil. Súd prvého stupňa v zmysle ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p. konanie vo vzťahu
k navrhovateľovi v 2/ rade zastavil.
V odôvodnení konštatuje, že ustanovenie § 8 ods. 5 ZKV, vzhľadom na výmenu
správcu, okrem iného ustanovuje, že účinky doteraz vykonaných úkonov zostávajú
zachované. Preto sa súd prvého stupňa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa v 1/ rade
ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti Dohody o urovnaní
a najmä s poukazom na odôvodnenie a právny záver Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
4 Obo 205/2006 o preukázaní naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľov v 1/ a 2/
rade. Pre úplnosť súd prvého stupňa považoval za potrebné uviesť, že správca konkurznej
podstaty má osobitné postavenie účastníka konania, pre ktorého zo ZKV vyplýva, okrem
iných, najmä povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, teda tak, aby bola zabezpečená
čo najvyššia konkurzná podstata za účelom čo najvyššieho uspokojenia veriteľov.
Je nesporné, že Dohoda o urovnaní sa v konečnom dôsledku týka výšky konkurznej podstaty,
čo podčiarkuje existenciu naliehavého právneho záujmu.
Súd prvého stupňa sa pri posúdení opodstatnenosti návrhu zaoberal platnosťou
právneho úkonu - Dohody o urovnaní v zmysle ust. § 39 Obč. zák. a § 585 Obč. zák.,
keď podstatu urovnania videl v odstránení právnej neistoty medzi účastníkmi záväzkového
právneho stavu, ktorá vyplýva zo spornosti a pochybností ich práv (a tým aj povinností)
a nahradenie doterajšieho sporného záväzku novým. V tomto prípade mal súd za preukázané,
že medzi navrhovateľom (peňažným ústavom D., a.s. v čase pred vyhlásením konkurzu)
a odporcom spornosť záväzkového vzťahu neexistovala. Uzatvorenie Dohody o urovnaní
záväzku už v čase po vyhlásení konkurzu na majetok veriteľa malo nahradiť speňaženie
majetku z konkurznej podstaty. Vzhľadom na neexistenciu základných predpokladov na
možnosť uzatvorenia Dohody o urovnaní v zmysle § 585 ods. 1 Obč. zák. nemôžu v danom
prípade nastať ani právne účinky vyplývajúce z § 585 ods. 3 Obč. zák.
s tým, že doterajší záväzok bude nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z Dohody
o urovnaní. Súčasne dospel k záveru, že uzatvorená Dohoda odporuje zákonu a svojim
účelom zákon obchádza. Účastníkom Dohody o urovnaní je subjekt v konkurze, za ktorý
konala osoba určená zákonom, pričom pohľadávka úpadcu voči odporcovi podľa § 6 ods. 2
ZKV v celom rozsahu patrí a je súčasťou konkurznej podstaty. S majetkom patriacim
do konkurznej podstaty možno nakladať iba spôsobom určeným v ust. § 27 ZKV; akékoľvek
iné nakladanie s majetkom podstaty je v rozpore so zákonom. Nakoľko súd prvého stupňa mal
preukázané, že s pohľadávkou úpadcu (navrhovateľa) SKP ako účastník dohody nakladal
iným spôsobom, než určeným ZKV, súd dospel k záveru, že predmetná dohoda zo dňa
3.9.2002 je absolútne neplatným právnym úkonom. Pôvodný SKP pri uzatvorení Dohody
o urovnaní nepostupoval v zmysle ust. § 27 ZKV (speňažovanie majetku), a to
bez predchádzajúceho súhlasu súdu a za podmienok určených schôdzou konkurzných
veriteľov uzatvoril Dohodu, na základe ktorej odporca finančnú čiastku uhradil. Úvaha
o získaní finančných prostriedkov na základe plnenia z Dohody o urovnaní - nahradenie
speňaženia majetku úpadcu (D., a.s.) postupom podľa § 27 ZKV, či už získanie nižšej sumy
alebo vyššej sumy, ako dosiahol predchádzajúci SKP uzatvorením predmetnej Dohody, je
v tomto štádiu irelevantná. Ohľadne rozhodovania a preukazovania opodstatnenosti podanej
žaloby v časti o určenie platnosti právnych úkonov - úverovej zmluvy č. LD 9933400093 zo
dňa 30.11.1999, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom a zmluvy č. 196/27-ZN
o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, súd prvého stupňa zamietol, keď mal za
to, že vyslovením neplatnosti uzatvorenej „Dohody o urovnaní“ odporcovi právo na
vymáhanie vzniknutej škody, resp. možného bezdôvodného obohatenia pri preukázaní
oprávnenosti nároku nezaniká, ich platnosť spochybňovaná nebola,
ide o platné právne úkony.
O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vo vzťahu
k navrhovateľovi v 1/ rade tak, že nepriznal náhradu trov konania, vzhľadom na pomer
úspešnosti navrhovateľa v 1/ rade v konaní.
Odporcovi priznal náhradu trov konania vo vzťahu k navrhovateľke v 2/ rade vo výške
341,52 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, v časti týkajúcej sa určenia
neplatnosti Dohody o urovnaní, navrhol v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť a v napadnutej časti návrh zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania .
V podanom odvolaní uviedol, že ak podľa odvolacieho súdu SKP pred speňažením
konkurznej podstaty (v časti predaja pohľadávok) mal naliehavý právny záujem na určovaní
neplatnosti dohody o urovnaní, no iba do speňaženia konkurznej podstaty, to isté nemôže
platiť a neplatí pre nového veriteľa, ktorému bola táto pohľadávka postúpená. Nový veriteľ,
po SKP už druhý, terajší navrhovateľ, iný dôvod naliehavého právneho záujmu ani netvrdil,
tobôž nepreukázal, tak ako je to upravené v jednej zo základných zákonných podmienok
žalôb podľa § 80 písm. c/ O.s.p.
Odvolateľ spochybnil, že podľa § 92 ods. 3 O.s.p. postúpením pohľadávky SKP
na nového veriteľa prešla naň aj aktívna legitimácia domáhať sa v tomto konaní určovacích
výrokov súdu. V súvislosti s uvedeným namietol nesprávnosť výroku, ktorým súd určil
neplatnosť dohody o urovnaní medzi navrhovateľom v 1/ rade a odporcom, keď navrhovateľ
v 1/ rade D., s.r.o. žiadnu dohodu o urovnaní s odporcom neuzavrel.
Ďalej v odvolaní poukazuje na to, že aspoň subjektívne u jednej zo zmluvných strán
sa javila pohľadávka sporná alebo pochybná. Nešlo len o pohľadávku z úveru, ale aj z iného
titulu. Ktoré okolnosti boli sporné, napr. výška, spôsob splácania a tým navyšovania o úroky,
na tie odporca v konaní poukazoval a na tie navrhol vykonať dokazovanie výsluchom
svedkov Ing. M. V., pracovníčky odporcu, na spornosť pohľadávok pred uzavretím dohody
o urovnaní a na okolnosti uzatvárania Dohody o urovnaní s viacerými jednaniami, tiež JUDr.
P. G., pôvodného SKP. Bez výsluchu osôb, ktorí boli
pri jednaniach a pri uzatváraní napadnutej dohody, nemožno posúdiť spornosť či nespornosť
pohľadávok a ich výšku voči odporcovi.
Odvolateľ taktiež nesúhlasí s právnym názorom, že dohoda je neplatná pre rozpor
s § 6 ods. 2, § 8 ods. 2, § 27 ods. 1, 2, 3 ZKV, pretože dohoda o urovnaní, ktorú uzavrel
správca konkurznej podstaty s odporcom, v ktorej bola pohľadávka konkurznej podstaty
nahradená novou pohľadávkou a záväzkom, nie je speňažovaním konkurznej podstaty.
Speňažovaním podstaty bolo odplatné postúpenie pohľadávok (predaj) SKP na predchodcu
navrhovateľa v 1/ rade. Ide skôr o zisťovanie podstaty podľa § 17 a nasl. ZKV. Z dôvodov,
že bez pochybností nešlo o speňažovanie podstaty podľa § 27 ZKV, nemožno argumentovať,
že dohoda o urovnaní by bola v rozpore s cit. ustanovením alebo ho obchádzala, a preto
by podľa § 39 Obč. zák. mala byť neplatnou. Nejde ani o vylúčenie časti pohľadávky
z podstaty bez súhlasu súdu, pretože pri vylúčení pohľadávka existuje, len je vyradená
z konkurznej podstaty z rôznych zákonných dôvodov, išlo len o jeden zo zákonných spôsobov
uznania a nahradenia jedného záväzku mesta K. druhým záväzkom z Dohody o urovnaní pri
zisťovaní podstaty. Nešlo o speňažovanie podstaty, aj keď dlh z dohody o urovnaní
bol neskôr zaplatený.
Ďalej v odvolaní poukázal na to, že ide o vzájomne podmienený (synalagmatický)
záväzok podľa § 457 Obč. zák., ktorý musí byť vyslovený vo výroku rozsudku.
Navrhovateľ v 1/ rade navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne
správny. Vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že pohľadávka z úverovej zmluvy
existuje, je vykonateľná, jej obsah sa postúpením nezmenil a veriteľom z tejto pohľadávky
je súčasný navrhovateľ D., s.r.o. Ak Dohoda o urovnaní zo dňa 03.09.2002 bráni vymáhaniu
tejto pohľadávky, tak naliehavý právny záujem na určení jej neplatnosti môže mať a má
súčasný veriteľ tejto pohľadávky.
Ďalej uviedol, že spochybňovanie jeho aktívnej vecnej legitimácie súvisí s otázkou
naliehavého právneho záujmu. Keďže sa jedná o určovaciu žalobu, ktorá smeruje k určeniu
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, aktívne vecne legitimovaným subjektom
je ktokoľvek, kto preukáže svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Navrhovateľ považuje námietku odporcu, že účastníkmi konania nie sú všetky vecne
legitimované subjekty, za nedôvodnú, keď navrhovateľ zmenou účastníka konania vstúpil
do konania na miesto správcu konkurznej podstaty. Postúpením pohľadávky vstúpil súčasný
navrhovateľ do pôvodného právneho postavenia správcu konkurznej podstaty, a to bez toho,
aby musel žalovať postupcu pohľadávky, od ktorej sa jeho právne postavenie odvodzuje.
Poukazuje tiež na to, že odporca v konaní nepreukázal relevantné objektívne
skutočnosti, ktoré by smerovali ku spochybneniu pohľadávky čo do dôvodu a výšky, pričom
táto spornosť podľa názoru navrhovateľa nemôže byť založená výlučne na subjektívnom
hľadisku účastníkov dohody, bez existencie akýchkoľvek objektívnych podkladov. Poukazuje
na to, že argumenty odporcu, týkajúce sa „synalagmatického záväzku“, resp. „vrátenia
vzájomných plnení“ z prevažnej väčšiny vychádzajú z judikatúry súdov, vzťahujúcej sa
na kúpne zmluvy, ktorá je pre toto konanie absolútne nepoužiteľná. Dohoda o urovnaní
zo dňa 03.09.2002, ktorej obsahom bolo výlučne vzdanie sa práva, resp. časti pohľadávky
správcom konkurznej podstaty, predsa nemôže byť posudzovaná ako kúpna zmluva,
na základe ktorej vznikla na jednej strane povinnosť previesť vlastníctvo a na strane druhej
povinnosť zaplatiť kúpnu cenu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O.s.p./ prejednal vec
podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní odvolania bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 1, 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie odporcu v napadnutej časti nie je
dôvodné.
Podľa § ust. 39 Obč. zák. právny úkon je neplatný, ak svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, pričom sa jedná
o neplatnosť absolútnu.
Podľa ust. § 585 ods. 1 Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi
sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou mali byť medzi účastníkmi upravené všetky práva,
sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Podľa ust. § 27 ods. 1 podstatu možno speňažiť predajom na dražbe (§ 27a) alebo
predajom mimo dražby.
Odvolací súd sa v danej veci plne stotožňuje so zisteným skutkovým stavom veci,
ako aj právnym názorom uvedeným v písomnom rozsudku súdu prvého stupňa a naviac sa
zaoberal námietkami odvolateľa, uvedenými v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa
v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudku.
Dospel k záveru, že námietka odporcu, týkajúca sa nepreukázania naliehavého
právneho záujmu terajšieho navrhovateľa (postupníka zo zmluvy o postúpení pohľadávky)
nie je dôvodná. Odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí vo veci v súvislosti
s naliehavým právnym záujmom na určení práva skonštatoval, že cieľom správcu konkurznej
podstaty je zamedzenie zníženia konkurznej podstaty tak, aby bola zabezpečená čo najvyššia
konkurzná podstata úpadcu, za účelom najvyššieho uspokojenia konkurzných veriteľov.
Ďalej uviedol, že dohoda o urovnaní v konečnom dôsledku „pojednáva“ o výške konkurznej
podstaty úpadcu. Navrhovateľ je v súčasnosti konkurzným veriteľom úpadcu, z čoho
postavenia, s prihliadnutím na uvedené predchádzajúce dôvody, vyplýva zrejmý naliehavý
právny dôvod, nakoľko je priamo zainteresovaný na výsledku zabezpečovania výšky
konkurznej podstaty, z ktorej by mali byť uspokojené jeho nároky, svedčiaci navrhovateľovi,
a to aj s prihliadnutím na ust. § 524 ods. 2 Obč. zák.
Predmetom Dohody o urovnaní zo dňa 03.09.2002, uzavretej v zmysle ust. § 585
a nasl. Obč. zák. medzi pôvodným správcom konkurznej podstaty a odporcom je urovnanie
práv a povinností vyplývajúcich, okrem iných, z úverového vzťahu založeného úverovou
zmluvou zo dňa 30.11.1999, č. LD 9933400093. Podľa obsahu „dohody o urovnaní“ Dohoda
obsahuje výšku evidovaného dlhu (článok II.1), dôvody uzavretia tejto Dohody (článok II.2),
podľa ktorého je zrýchlenie prípadného uspokojenia pohľadávky v exekučnom konaní alebo
priamym predajom nehnuteľností, predmet zmluvy - poskytnutý úver a zmluvy o kúpe
cenných papierov (článok III.), výška, spôsob úhrady a splatnosť (článok IV.) a záverečné
ustanovenia o platnosti, množstve vyhotovení a vylúčení tiesne a nápadne nevýhodných
podmienok (článok V.). Z uvedeného je zrejmé, že už samotná „Dohoda o urovnaní“
neobsahuje základnú podmienku platnosti uzavretia takejto dohody, vyjadrenú v citovanom
ust. § 585 ods. 1 Obč. zák., a to aspoň označenie sporných alebo pochybných práv
upravených zmluvou o úvere. V konaní na súde prvého stupňa a v odvolacom konaní odporca
síce naznačil „subjektívnu“ spornosť právneho vzťahu (v odvolacom konaní), ktorej
preukázanie by nebolo postačujúce a v tomto smere vypočutie (zamestnankyne odporcu
a samotného účastníka neplatnej dohody - pôvodného správcu ) sa javilo ako nadbytočné,
preto ani odvolací súd nepovažoval za potrebné sa touto námietkou odporcu bližšie zaoberať.
Odporca úplne nevhodne poukazuje na právnu úpravu kúpnej zmluvy a dôsledky
neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej právny režim je podrobne upravený ust. § 588
a nasl. Obč. zák. a ktorú nie je možné zamieňať, ani jej ustanovenia úpravy aplikovať
na právny režim urovnania, samostatne upravený ust. § 585 a nasl. Obč. zák.
Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
týkajúcej sa určenia neplatnosti dohody o urovnaní v zmysle ust. § 219 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.
Podľa ust. § 142 ods. 1 prvá veta O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol vo veci samej v odvolacom konaní
úspešný proti odporcovi, preto v zmysle citovaného ust. § 142 ods. 1 O.s.p. má právo
na náhradu trov konania podľa výsledku. Odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania navrhovateľovi z dôvodu, že navrhovateľ si v odvolacom konaní náhradu trov
neuplatnil.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 2. júna 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová