Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/6/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek senátu JUDr Ivany Izakovičovaj a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci

navrhovateľa: v 1/ rade: D., s.r.o., K.., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. M. P., K.K.,

v 2/ rade: H. K., H.H., zastúpená advokátkou JUDr. S. R., N. proti odporcovi:

M., T.K., IČO: X., zastúpené advokátom

JUDr. T. S., AK M.K., o určenie platnosti právnych úkonov, na odvolanie odporcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k.

-277 zo dňa 11. novembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

11. novembra 2009, č. k. -277 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že „Dohoda o urovnaní“ zo dňa

03.09.2002, uzatvorená medzi navrhovateľom v 1/ rade - pôvodným SKP úpadcu - D., a.s.,

Bratislava Mgr. P. G. a odporcom, je neplatná. Konanie vo vzťahu k navrhovateľke v 2/ rade

zastavil. Uložil povinnosť navrhovateľke v 2/ rade zaplatiť odporcovi trovy konania, trovy

právneho zastúpenia JUDr. T. S., advokáta, vo výške 341,52 Eur v lehote do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu. Vo zvyšku žalobný návrh

zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa navrhovatelia v 1/ a 2/ rade domáhali určenia

neplatnosti „Dohody o urovnaní“ zo dňa 03.09.2002, uzatvorenej medzi právnym

predchodcom navrhovateľa v 1/ rade a odporcom. Ďalej sa navrhovateľ v 1/ a 2/ rade

domáhali určenia, že úverová zmluva LD 9933400093 zo dňa 30.11.1999 a Zmluva o zriadení

záložného práva na nehnuteľný majetok, číslo 196/27-99-ZN zo dňa 30.11.1999, ako aj

uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice zo dňa 08.12.1999 sú platné, s tým, že úpadca

- D., a.s. Bratislava, t. č. v konkurze, pred vyhlásením konkurzu dňa 30.11.1999 uzatvorili

úverovú zmluvu LD 9933400093 za účelom poskytnutia krátkodobého preklenovacieho úveru

vo výške 54 275,850 Sk na prefinancovanie reálneho schodku odporcu, M.. Odporca sa

zaviazal poskytnutý úver uhradiť do 29.11.2000.

Dňa 28.09.2001 Krajský súd v Bratislave uznesením, sp. zn. na majetok D., a.s.,

Bratislava vyhlásil konkurz. Na žiadosť odporcu, správca konkurznej podstaty D., a.s.

uzatvoril s odporcom podľa ust. § 585 nasl. Obč. zák. „Dohodu o urovnaní‘“ dňa 03.09.2002.

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. -80 zo dňa 05.06.2006 súd

žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a rozhodol o trovách konania. Na odvolanie

navrhovateľa odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie

konanie. Odvolací súd skonštatoval, že navrhovatelia v 1/ a 2/ rade naliehavý právny záujem

preukázali a v novom konaní poukázal na potrebu

sa zaoberať otázkou platnosti alebo neplatnosti Dohody o urovnaní podľa § 39 Obč. zák.

v zmysle právneho záveru, že navrhovatelia na tomto určení (platnosti alebo neplatnosti

Dohody) naliehavý právny záujem preukázali.

Ďalej v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že zmluvou o postúpení

pohľadávok pri speňažovaní majetku zo dňa 20.02.2009 SKP úpadcu (navrhovateľ) postúpil

dňa 20.02.2009 v rámci predaja majetku z konkurznej podstaty - súbor pohľadávok

- uplatnené žalobou zo dňa 27.09.2004 na spoločnosť E., s.r.o., Bratislava a následne

Zmluvou o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 9.3.2009 prešli pohľadávky

zo spoločnosti E., s.r.o., Bratislava na spoločnosť D., s.r.o., K.. Uznesením, sp. zn. 16 Cbi

64/2004 zo dňa 25.03.2009 a uznesením zo dňa 25.05.2009

súd pripustil zámenu účastníkov na strane navrhovateľa v 1/ rade, s poukazom na ust. § 92

ods. 2, 3 Následne súd pokračoval v konaní so spoločnosťou D., s.r.o., K.

na strane navrhovateľa v 1/ rade.

Z predložených listinných dôkazov mal súd prvého stupňa za preukázané, že úverovou

zmluvou č. LD 9933400093 dňa 30.11.1999 uzatvoril odporca s D., a.s., Bratislava zmluvu

o poskytnutí úveru, krátkodobý preklenovací úver v celkovej výške 54 275 850 Sk pri

úrokovej sadzbe 24,5% p. a., s lehotou vrátenia finančných prostriedkov

do 29.11.2000. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.11.2001, sp. zn.

bol vyhlásený na majetok D., a.s., Bratislava konkurz a za SKP bol menovaný

Mgr. P. G., ktorý bol následne uznesením -539 zo dňa 31.01.2003 zbavený funkcie

SKP, do funkcie SKP bol menovaný JUDr. R. H., AK N.. Po vyhlásení konkurzu pôvodne

ustanovený SKP Mgr. G. uzatvoril dňa 30.09.2002 ako veriteľ pohľadávky voči odporcovi,

vzniknutej z úverovej zmluvy

č. LD 9933400093 zo dňa 30.11.1999 a zo Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa

03.03.2000 a 14.03.2000 „Dohodu o urovnaní“. V článku 4 sa odporca zaviazal zaplatiť

navrhovateľovi sumu 63 083 165 Sk. Záväzok dlžníka - odporcu v čase uzatvorenia Dohody

predstavoval spolu pohľadávku 80 245 104,33 Sk.

Podaním zo dňa 20.10.2009 navrhovateľ v 2/ rade, ako konkurzný veriteľ, v zmysle

vzal žalobný návrh späť a žiadal, aby súd konanie vo vzťahu k jeho osobe

zastavil. Súd prvého stupňa v zmysle ust. , konanie vo vzťahu

k navrhovateľovi v 2/ rade zastavil.

V odôvodnení konštatuje, že ustanovenie § 8 ods. 5 ZKV, vzhľadom na výmenu

správcu, okrem iného ustanovuje, že účinky doteraz vykonaných úkonov zostávajú

zachované. Preto sa súd prvého stupňa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa v 1/ rade

ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti Dohody o urovnaní

a najmä s poukazom na odôvodnenie a právny záver Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

o preukázaní naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľov v 1/ a 2/

rade. Pre úplnosť súd prvého stupňa považoval za potrebné uviesť, že správca konkurznej

podstaty má osobitné postavenie účastníka konania, pre ktorého zo ZKV vyplýva, okrem

iných, najmä povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, teda tak, aby bola zabezpečená

čo najvyššia konkurzná podstata za účelom čo najvyššieho uspokojenia veriteľov.

Je nesporné, že Dohoda o urovnaní sa v konečnom dôsledku týka výšky konkurznej podstaty,

čo podčiarkuje existenciu naliehavého právneho záujmu.

Súd prvého stupňa sa pri posúdení opodstatnenosti návrhu zaoberal platnosťou

právneho úkonu - Dohody o urovnaní v zmysle ust. § 39 Obč. zák. a § 585 Obč. zák.,

keď podstatu urovnania videl v odstránení právnej neistoty medzi účastníkmi záväzkového

právneho stavu, ktorá vyplýva zo spornosti a pochybností ich práv (a tým aj povinností)

a nahradenie doterajšieho sporného záväzku novým. V tomto prípade mal súd za preukázané,

že medzi navrhovateľom (peňažným D., a.s. v čase pred vyhlásením konkurzu)

a odporcom spornosť záväzkového vzťahu neexistovala. Uzatvorenie Dohody o urovnaní

záväzku už v čase po vyhlásení konkurzu na majetok veriteľa malo nahradiť speňaženie

majetku z konkurznej podstaty. Vzhľadom na neexistenciu základných predpokladov na

možnosť uzatvorenia Dohody o urovnaní v zmysle § 585 ods. 1 Obč. zák. nemôžu v danom

prípade nastať ani právne účinky vyplývajúce z § 585 ods. 3 Obč. zák.

s tým, že doterajší záväzok bude nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z Dohody

o urovnaní. Súčasne dospel k záveru, že uzatvorená Dohoda odporuje zákonu a svojim

účelom zákon obchádza. Účastníkom Dohody o urovnaní je subjekt v konkurze, za ktorý

konala osoba určená zákonom, pričom pohľadávka úpadcu voči odporcovi podľa § 6 ods. 2

ZKV v celom rozsahu patrí a je súčasťou konkurznej podstaty. S majetkom patriacim

do konkurznej podstaty možno nakladať iba spôsobom určeným v ust. § 27 ZKV; akékoľvek

iné nakladanie s majetkom podstaty je v rozpore so zákonom. Nakoľko súd prvého stupňa mal

preukázané, že s pohľadávkou úpadcu (navrhovateľa) SKP ako účastník dohody nakladal

iným spôsobom, než určeným ZKV, súd dospel k záveru, že predmetná dohoda zo dňa

3.9.2002 je absolútne neplatným právnym úkonom. Pôvodný SKP pri uzatvorení Dohody

o urovnaní nepostupoval v zmysle ust. § 27 ZKV (speňažovanie majetku), a to

bez predchádzajúceho súhlasu súdu a za podmienok určených schôdzou konkurzných

veriteľov uzatvoril Dohodu, na základe ktorej odporca finančnú čiastku uhradil. Úvaha

o získaní finančných prostriedkov na základe plnenia z Dohody o urovnaní - nahradenie

speňaženia majetku úpadcu (D., a.s.) postupom podľa § 27 ZKV, či už získanie nižšej sumy

alebo vyššej sumy, ako dosiahol predchádzajúci SKP uzatvorením predmetnej Dohody, je

v tomto štádiu irelevantná. Ohľadne rozhodovania a preukazovania opodstatnenosti podanej

žaloby v časti o určenie platnosti právnych úkonov - úverovej zmluvy č. LD 9933400093 zo

dňa 30.11.1999, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom a zmluvy č. 196/27-ZN

o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, súd prvého stupňa zamietol, keď mal za

to, že vyslovením neplatnosti uzatvorenej „Dohody o urovnaní“ odporcovi právo na

vymáhanie vzniknutej škody, resp. možného bezdôvodného obohatenia pri preukázaní

oprávnenosti nároku nezaniká, ich platnosť spochybňovaná nebola,

ide o platné právne úkony.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. vo vzťahu

k navrhovateľovi v 1/ rade tak, že nepriznal náhradu trov konania, vzhľadom na pomer

úspešnosti navrhovateľa v 1/ rade v konaní.

Odporcovi priznal náhradu trov konania vo vzťahu k navrhovateľke v 2/ rade vo výške

341,52 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, v časti týkajúcej sa určenia

neplatnosti Dohody o urovnaní, navrhol v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa

zmeniť a v napadnutej časti návrh zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania .

V podanom odvolaní uviedol, že ak podľa odvolacieho súdu SKP pred speňažením

konkurznej podstaty (v časti predaja pohľadávok) mal naliehavý právny záujem na určovaní

neplatnosti dohody o urovnaní, no iba do speňaženia konkurznej podstaty, to isté nemôže

platiť a neplatí pre nového veriteľa, ktorému bola táto pohľadávka postúpená. Nový veriteľ,

po SKP už druhý, terajší navrhovateľ, iný dôvod naliehavého právneho záujmu ani netvrdil,

tobôž nepreukázal, tak ako je to upravené v jednej zo základných zákonných podmienok

žalôb podľa

Odvolateľ spochybnil, že podľa postúpením pohľadávky SKP

na nového veriteľa prešla naň aj aktívna legitimácia domáhať sa v tomto konaní určovacích

výrokov súdu. V súvislosti s uvedeným namietol nesprávnosť výroku, ktorým súd určil

neplatnosť dohody o urovnaní medzi navrhovateľom v 1/ rade a odporcom, keď navrhovateľ

v 1/ rade D., s.r.o. žiadnu dohodu o urovnaní s odporcom neuzavrel.

Ďalej v odvolaní poukazuje na to, že aspoň subjektívne u jednej zo zmluvných strán

sa javila pohľadávka sporná alebo pochybná. Nešlo len o pohľadávku z úveru, ale aj z iného

titulu. Ktoré okolnosti boli sporné, napr. výška, spôsob splácania a tým navyšovania o úroky,

na tie odporca v konaní poukazoval a na tie navrhol vykonať dokazovanie výsluchom

svedkov Ing. M. V., pracovníčky odporcu, na spornosť pohľadávok pred uzavretím dohody

o urovnaní a na okolnosti uzatvárania Dohody o urovnaní s viacerými jednaniami, tiež JUDr.

P. G., pôvodného SKP. Bez výsluchu osôb, ktorí boli

pri jednaniach a pri uzatváraní napadnutej dohody, nemožno posúdiť spornosť či nespornosť

pohľadávok a ich výšku voči odporcovi.

Odvolateľ taktiež nesúhlasí s právnym názorom, že dohoda je neplatná pre rozpor

s § 6 ods. 2, § 8 ods. 2, § 27 ods. 1, 2, 3 ZKV, pretože dohoda o urovnaní, ktorú uzavrel

správca konkurznej podstaty s odporcom, v ktorej bola pohľadávka konkurznej podstaty

nahradená novou pohľadávkou a záväzkom, nie je speňažovaním konkurznej podstaty.

Speňažovaním podstaty bolo odplatné postúpenie pohľadávok (predaj) SKP na predchodcu

navrhovateľa v 1/ rade. Ide skôr o zisťovanie podstaty podľa § 17 a nasl. ZKV. Z dôvodov,

že bez pochybností nešlo o speňažovanie podstaty podľa § 27 ZKV, nemožno argumentovať,

že dohoda o urovnaní by bola v rozpore s cit. ustanovením alebo ho obchádzala, a preto

by podľa § 39 Obč. zák. mala byť neplatnou. Nejde ani o vylúčenie časti pohľadávky

z podstaty bez súhlasu súdu, pretože pri vylúčení pohľadávka existuje, len je vyradená

z konkurznej podstaty z rôznych zákonných dôvodov, išlo len o jeden zo zákonných spôsobov

uznania a nahradenia jedného záväzku mesta K. druhým záväzkom z Dohody o urovnaní pri

zisťovaní podstaty. Nešlo o speňažovanie podstaty, aj keď dlh z dohody o urovnaní

bol neskôr zaplatený.

Ďalej v odvolaní poukázal na to, že ide o vzájomne podmienený (synalagmatický)

záväzok podľa § 457 Obč. zák., ktorý musí byť vyslovený vo výroku rozsudku.

Navrhovateľ v 1/ rade navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne

správny. Vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že pohľadávka z úverovej zmluvy

existuje, je vykonateľná, jej obsah sa postúpením nezmenil a veriteľom z tejto pohľadávky

je súčasný navrhovateľ D., s.r.o. Ak Dohoda o urovnaní zo dňa 03.09.2002 bráni vymáhaniu

tejto pohľadávky, tak naliehavý právny záujem na určení jej neplatnosti môže mať a má

súčasný veriteľ tejto pohľadávky.

Ďalej uviedol, že spochybňovanie jeho aktívnej vecnej legitimácie súvisí s otázkou

naliehavého právneho záujmu. Keďže sa jedná o určovaciu žalobu, ktorá smeruje k určeniu

absolútnej neplatnosti právneho úkonu, aktívne vecne legitimovaným subjektom

je ktokoľvek, kto preukáže svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Navrhovateľ považuje námietku odporcu, že účastníkmi konania nie sú všetky vecne

legitimované subjekty, za nedôvodnú, keď navrhovateľ zmenou účastníka konania vstúpil

do konania na miesto správcu konkurznej podstaty. Postúpením pohľadávky vstúpil súčasný

navrhovateľ do pôvodného právneho postavenia správcu konkurznej podstaty, a to bez toho,

aby musel žalovať postupcu pohľadávky, od ktorej sa jeho právne postavenie odvodzuje.

Poukazuje tiež na to, že odporca v konaní nepreukázal relevantné objektívne

skutočnosti, ktoré by smerovali ku spochybneniu pohľadávky čo do dôvodu a výšky, pričom

táto spornosť podľa názoru navrhovateľa nemôže byť založená výlučne na subjektívnom

hľadisku účastníkov dohody, bez existencie akýchkoľvek objektívnych podkladov. Poukazuje

na to, že argumenty odporcu, týkajúce sa „synalagmatického záväzku“, resp. „vrátenia

vzájomných plnení“ z prevažnej väčšiny vychádzajú z judikatúry súdov, vzťahujúcej sa

na kúpne zmluvy, ktorá je pre toto konanie absolútne nepoužiteľná. Dohoda o urovnaní

zo dňa 03.09.2002, ktorej obsahom bolo výlučne vzdanie sa práva, resp. časti pohľadávky

správcom konkurznej podstaty, predsa nemôže byť posudzovaná ako kúpna zmluva,

na základe ktorej vznikla na jednej strane povinnosť previesť vlastníctvo a na strane druhej

povinnosť zaplatiť kúpnu cenu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / / prejednal vec

podľa ust. a po prejednaní odvolania bez nariadenia pojednávania podľa

, dospel k záveru, že odvolanie odporcu v napadnutej časti nie je

dôvodné.

Podľa § ust. 39 Obč. zák. právny úkon je neplatný, ak svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, pričom sa jedná

o neplatnosť absolútnu.

Podľa ust. § 585 ods. 1 Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi

sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou mali byť medzi účastníkmi upravené všetky práva,

sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

Podľa ust. § 27 ods. 1 podstatu možno speňažiť predajom na dražbe (§ 27a) alebo

predajom mimo dražby.

Odvolací súd sa v danej veci plne stotožňuje so zisteným skutkovým stavom veci,

ako aj právnym názorom uvedeným v písomnom rozsudku súdu prvého stupňa a naviac sa

zaoberal námietkami odvolateľa, uvedenými v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa

v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudku.

Dospel k záveru, že námietka odporcu, týkajúca sa nepreukázania naliehavého

právneho záujmu terajšieho navrhovateľa (postupníka zo zmluvy o postúpení pohľadávky)

nie je dôvodná. Odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí vo veci v súvislosti

s naliehavým právnym záujmom na určení práva skonštatoval, že cieľom správcu konkurznej

podstaty je zamedzenie zníženia konkurznej podstaty tak, aby bola zabezpečená čo najvyššia

konkurzná podstata úpadcu, za účelom najvyššieho uspokojenia konkurzných veriteľov.

Ďalej uviedol, že dohoda o urovnaní v konečnom dôsledku „pojednáva“ o výške konkurznej

podstaty úpadcu. Navrhovateľ je v súčasnosti konkurzným veriteľom úpadcu, z čoho

postavenia, s prihliadnutím na uvedené predchádzajúce dôvody, vyplýva zrejmý naliehavý

právny dôvod, nakoľko je priamo zainteresovaný na výsledku zabezpečovania výšky

konkurznej podstaty, z ktorej by mali byť uspokojené jeho nároky, svedčiaci navrhovateľovi,

a to aj s prihliadnutím na ust. § 524 ods. 2 Obč. zák.

Predmetom Dohody o urovnaní zo dňa 03.09.2002, uzavretej v zmysle ust. § 585

a nasl. Obč. zák. medzi pôvodným správcom konkurznej podstaty a odporcom je urovnanie

práv a povinností vyplývajúcich, okrem iných, z úverového vzťahu založeného úverovou

zmluvou zo dňa 30.11.1999, č. LD 9933400093. Podľa obsahu „dohody o urovnaní“ Dohoda

obsahuje výšku evidovaného dlhu (článok II.1), dôvody uzavretia tejto Dohody (článok II.2),

podľa ktorého je zrýchlenie prípadného uspokojenia pohľadávky v exekučnom konaní alebo

priamym predajom nehnuteľností, predmet zmluvy - poskytnutý úver a zmluvy o kúpe

cenných papierov (článok III.), výška, spôsob úhrady a splatnosť (článok IV.) a záverečné

ustanovenia o platnosti, množstve vyhotovení a vylúčení tiesne a nápadne nevýhodných

podmienok (článok V.). Z uvedeného je zrejmé, že už samotná „Dohoda o urovnaní“

neobsahuje základnú podmienku platnosti uzavretia takejto dohody, vyjadrenú v citovanom

ust. § 585 ods. 1 Obč. zák., a to aspoň označenie sporných alebo pochybných práv

upravených zmluvou o úvere. V konaní na súde prvého stupňa a v odvolacom konaní odporca

síce naznačil „subjektívnu“ spornosť právneho vzťahu (v odvolacom konaní), ktorej

preukázanie by nebolo postačujúce a v tomto smere vypočutie (zamestnankyne odporcu

a samotného účastníka neplatnej dohody - pôvodného správcu ) sa javilo ako nadbytočné,

preto ani odvolací súd nepovažoval za potrebné sa touto námietkou odporcu bližšie zaoberať.

Odporca úplne nevhodne poukazuje na právnu úpravu kúpnej zmluvy a dôsledky

neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej právny režim je podrobne upravený ust. § 588

a nasl. Obč. zák. a ktorú nie je možné zamieňať, ani jej ustanovenia úpravy aplikovať

na právny režim urovnania, samostatne upravený ust. § 585 a nasl. Obč. zák.

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

týkajúcej sa určenia neplatnosti dohody o urovnaní v zmysle ust. 1 ako vecne

správne potvrdil.

Podľa ust. prvá veta účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol vo veci samej v odvolacom konaní

úspešný proti odporcovi, preto v zmysle citovaného ust. má právo

na náhradu trov konania podľa výsledku. Odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania navrhovateľovi z dôvodu, že navrhovateľ si v odvolacom konaní náhradu trov

neuplatnil.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 2. júna 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová