Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/263/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: Lidl Slovenská republika v.o.s., IČO: 35 793 783, so sídlom Ružinovská 1E, 821 02 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 886 625, so sídlom Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, za účasti: Zvolenská mliekareň, s.r.o., T. G. Masaryka 8580, 960 01 Zvolen, IČO: 31 629 857, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu -420 č. záznamu 41210/2019 zo dňa 18.09.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného: Ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. -420 zo dňa 18.09.2019, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. z. 26260/2019 č.s. -023 zo dňa 07.06.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Ďalšiemu účastníkovi súd n e p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a preskúmavané rozhodnutia

1. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako vecne príslušný správny orgán vo veci uloženia pokuty podľa ustanovenia o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej len zák. č. 362/2017 Z.z.) a v súlade s ustanoveniami , a o správnom konaní (správny poriadok) žalobcovi za správny delikt podľa ustanovenia uplatňovania neprimeranej podmienky uvedenej v ustanovení ods. f) vo svoj prospech, ktorého sa mal dopustiť v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Zvolenská mliekareň s.r.o., IČO: 31 629 857 a vo veci odstránenia neprimeranej podmienky v lehote určenej ministerstvom podľa ustanovenia rozhodlo rozhodnutím č. z. 26260/2019 č. s. -023 zo dňa 07.06.2019 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) tak, že žalobca v období od 10.10.2017 do 01.02.2018 vo svojom sídle podľa ustanovenia

sa dopustil správneho deliktu tým, že naplnil znaky uplatňovania neprimeranej podmienky uvedenej v ustanovení , keďže nedodržal lehotu na úhradu kúpnej ceny dodaných potravín najneskôr 45 dní odo dňa dodania potraviny, čo preukazujú:

- dátum dodania potraviny dňa 25.08.2017 deklarovaný oznámením príjmu zo dňa 25.08.2017, dátum úhrady kúpnej ceny dňa 12.10.2017 deklarovaný výpisom č. 195/2017 z účtu bankovej inštitúcie Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. a faktúra č. 41046137 na sumu X XXX,XX eura,

- dátum dodania potraviny dňa 06.10.2017 deklarovaný oznámením príjmu zo dňa 06.10.2017 a dodacím listom č. 411039343, dátum úhrady kúpnej ceny dňa 21.12.2017 deklarovaný výpisom č. 243/2017 z účtu bankovej inštitúcie Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. a faktúra č. 41049658 na sumu X XXX,XX eura,

- dátum dodania potraviny dňa 10.11.2017 deklarovaný oznámením príjmu zo dňa 10.11.2017, dátum úhrady kúpnej ceny dňa 01.02.2018 deklarovaný výpisom č. 23/2018 z účtu bankovej inštitúcie Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. a faktúra č. 41052742 na sumu X XXX,XX eura a

- dátum dodania potraviny dňa 24.11.2017 deklarovaný oznámením príjmu zo dňa 24.11.2017, dátum úhrady kúpnej ceny dňa 11.01.2018 deklarovaný výpisom č. 8/2018 z účtu bankovej inštitúcie Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. a faktúra č. 41053502 na sumu XXX,XX eura,

v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Zvolenská mliekareň s.r.o. Za uvedený správny delikt bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XXXX,- eur podľa ustanovenia .

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. spisu: -420 č. záznamu: 41210/2019 zo dňa 18.09.2019 (ďalej aj len rozhodnutie žalovaného alebo druhostupňové rozhodnutie) tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.

Žaloba

5. Žalobca sa včas podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.12.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: -420 č. záznamu: 41210/2019 zo dňa 18.09.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č.z. 26260/2019 č. s. -023 zo dňa 07.06.2019 a vrátenia veci orgánu verenej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a rozpornosť skutkového stavu, z ktorého napadnuté rozhodnutia vychádzajú, s administratívnym spisom.

6. Nestotožnil sa právnym názorom žalovaného, že „správny delikt je síce definovaný v ustanovení § 8 ods. 1 Zákona ako dohodnutie neprimeranej podmienky vo svoj prospech, avšak ministerstvo je toho právneho názoru, že z hľadiska účelu zákona je potrebné považovať za správny delikt nie len dohodnutie neprimeranej podmienky medzi dodávateľom a odberateľom, ale i faktické konanie, t. j. v predmetnej veci neuhradenie faktúry odberateľom v lehotách stanovených v Zákona“. Zastáva názor, že za zákonné vymedzenie skutkovej podstaty správneho deliktu nemožno považovať ustanovenie , ktoré definuje jednu z foriem neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch. Vymedzenie skutkových podstát správnych deliktov (t. j. konaní, ktoré zákon považuje za protiprávne) spolu s príslušnými sankciami je ex lege predmetom úpravy zákona, nie zákona.

7. Zdôraznil, že úmyslom zákonodarcu bolo postihovať prípady zneužívania dominantnosti postavenia niektorých subjektov v obchodných vzťahoch, ktoré by uzavretie dohody o odbere potravín podmieňovali niektorou z podmienok, ktoré v súčasnosti Zákon definuje ako neprimeranú podmienku v obchodnom vzťahu (t. j. napríklad dohodou o dlhšej splatnosti kúpnej ceny, ako stanovuje v súčasnosti § 3 ods. 2 Zákona). S poukazom na uvedené tak zákonodarca presne, jasne, určito a zrozumiteľne definoval právnu normu správneho deliktu Zákona (§ 8 ods. 1 Zákona), ktorá explicitne spočíva v konaní účastníka obchodného vzťahu, ktorý dohodne vo svoj prospech neprimeranú obchodnú podmienku v zmysle zákona. Vychádzajúc zo skutkových zistení ministerstva v rámci vykonanej kontroly u žalobcu však

nebola zistená a ani konštatovaná existencia dohody medzi žalobcom a spoločnosťou Zvolenská mliekareň o neprimeranej podmienke v obchodných vzťahoch vymedzenej v § 4 ods. 4 písm. f) Zákona, ktorá by bola dohodnutá v prospech jedného z účastníkov obchodného vzťahu, a teda k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zo strany žalobcu nemohlo prísť. Vychádzajúc z uvedeného tak možno ustáliť, že niet správneho deliktu ako i sankčného postihu za správny delikt bez toho, aby to zákon výslovne ustanovil. Je rovnako vylúčené, aby akýkoľvek správny orgán vlastným extenzívnym výkladovým postupom, s odkazom na úmysel zákonodarcu, rozširoval znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, a tým aj podmienky deliktuálnej zodpovednosti osôb v rámci správneho trestania.

8. V súvislosti s posúdením naplnenia skutkových znakov správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona poukázal, že na naplnenie skutkovej stránky predmetného správneho deliktu je potrebná jednak existencia dohody účastníkov obchodného vzťahu o konkrétnej neprimeranej podmienke v obchodnom vzťahu, ako aj dohodnutie takejto neprimeranej podmienky v prospech jedného zo subjektov obchodného vzťahu. zo skutkového stavu preukázaného v rámci správneho konania je zrejmé, že žalobca nemohol oneskorenou úhradou relevantných faktúr získať akýkoľvek faktický prospech a to predovšetkým po zohľadnení časového aspektu, kedy boli predmetné faktúry uhradené. Ako bolo totiž zdôraznené zo strany žalobcu už v rámci správneho konania, faktúry č. 41046137, č. 41049658, č. 41052742 a č. 41053502 boli uhradené bezodkladne po doručení predmetných faktúr zo strany spoločnosti Zvolenská mliekareň, pričom tieto boli žalobcovi doručené v časovom okamihu, kedy nebolo objektívne možné zo strany žalobcu uhradiť predmetné faktúry v zákonnej 45 dňovej lehote, a teda k úhrade predmetných faktúr po 45 - dňovej lehote došlo objektívne v dôsledku porušenia povinnosti spoločnosti Zvolenská mliekareň doručiť žalobcovi faktúry riadne a včas. Aj v nadväznosti na uvedené zastáva názor, že v prípade oneskorenej úhrady faktúr spoločnosti Zvolenská mliekareň nemohla byť zo strany žalobcu naplnená skutková podstata správneho deliktu vymedzená v § 8 ods. 1 zákona a to v časti, ktorá predpokladá dohodnutie neprimeranej podmienky v prospech jedného zo subjektov obchodného vzťahu.

9. K oneskorenosti úhrad faktúr žalobca poukázal na ust. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého platí, že faktúra podľa musí byť vyhotovená do 15 dní odo dňa dodania tovaru alebo služby. Dodal, že:

- bez existencie riadne doručenej faktúry nemožno z dôvodu neexistencie daňového dokladu pre daň z príjmov a uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty vykonať úhradu dodaného tovaru;

- bez príslušnej faktúry nie je možné spoľahlivo zistiť cenu dodaného tovaru, ako ani priradiť príslušný dodací list ku konkrétnemu zmluvnému vzťahu, vzhľadom na čo žalobca nebol objektívne schopný z dôvodu oneskoreného doručenia faktúr zo strany spoločnosti Zvolenská mliekareň, vykonať úhradu za dodaný tovar.

10. Napriek argumentácii ministerstva s odkazom na zmluvnú dokumentáciu (ku ktorému sa napadnutým rozhodnutím priklonila i ministerka), že žalobca mal vedomosť o všetkých údajoch nevyhnutných na úhradu peňažného záväzku viažuceho sa na dodávku potravín, žalovaný ako aj ministerstvo zjavne opomína komplexnosť danej problematiky vzhľadom na skutočnosť, že úhrada kúpnej ceny má dopad na vedenie účtovníctva a s tým súvisiace zákonné daňové oprávnenia a povinnosti žalobcu z titulu dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty. Máme za to, že aplikácia Zákona nemôže byť realizovaná izolovane od zvyšnej právnej úpravy ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov tak, že sa nebude účelovo prihliadať na všeobecne záväznú právnu úpravu Slovenskej republiky v oblasti daní a vedenia účtovníctva, z ktorých vyplývajú pre žalobcu priame práva a povinnosti.

11. Názorový pohľad žalovaného a ministerstva spočívajúci v skutočnosti, že je potrebné vyvodzovať sankčnú zodpovednosť voči odberateľovi aj v prípade, ak tomuto prekážku pre riadne a včasné uhradenie odplaty za dodaný tovar vytvoril samotný dodávateľ, ktorý opomenul doručiť faktúru počas 45

- dňovej lehoty od okamihu doručenia tovaru, smeruje podľa nášho názoru k nedôvodne prísnej aplikácii Zákona, ktorá je navyše aj v rozpore so samotným účelom Zákona, na ktorý sa žalovaný a ministerstvo odvolávajú. Navyše k záveru o vzniku ujmy na strane účastníka správneho konania dospelo ministerstvo rozpore s vyjadrením spoločnosti Zvolenská mliekareň, ktorá na dopyt ministerstva výslovne uviedla, že neuhradením faktúr neutrpela žiadnu finančnú ujmu (str. 8 Prvostupňového rozhodnutia), a teda neprípustným arbitrárnym spôsobom, a navyše v rozpore so zisteným skutkovým stavom ustálilo, že

napriek vyjadreniu Zvolenskej mliekarne ku vzniku ujmy na jej strane podľa názoru ministerstva došlo. Máme za to, že takéto svojvoľné hodnotenie dôkazov v absolútnom rozpore so zistením skutkovým stavom je nezákonné a v rozpore so zásadami správneho konania III. Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.05.2020 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na dôvodoch uvedených v odôvodnení rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. Zdôraznil, že rozhodnutie č. spisu -420 zo dňa 18.09.2019 ako i prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. spisu: -023 zo dňa 07.06.2019 boli vydané na základe správneho právneho posúdenia, v konaní dostatočne zistil a preukázal skutkový stav, ktorý v napadnutom rozhodnutí takisto náležíte odôvodnil, a teda napadnuté rozhodnutie netrpí vadami, ktoré mu žalobca vyčíta. Podľa právneho názoru žalovaného je napadnuté rozhodnutie žalovaného jasné, preskúmateľné, zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, čo dostatočne preukázal i v odôvodnení rozhodnutia č. spisu: -420 zo dňa 18.09.2019 a rozhodnutia č. spisu: -023 zo dňa 07.06.2019.

13. Poukázal, že zákonodarca mal v úmysle postihovať nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok, čo preukazuje aj dôvodová správa k , v ktorej je uvedené, že účelom zákona je upraviť posudzovanie, zamedzenie, kontrolu a konanie vo veciach uplatňovania neprimeraných obchodných podmienok v zmluvách medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín.

14. V ustanoveniach sú taxatívne vymedzené skutkové podstaty neprimeraných podmienok, ktoré sú vo vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom zakázané. Žalovaný preto vyhodnotil uplatňovanie neprimeranej podmienky podľa ustanovenia ako správny delikt podľa tohto zákona, ktorý v danom prípade nepozná výnimku z jednotlivých jeho ustanovení, teda sa jedná o deliberalizačný dôvod naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu. Ak by zákonodarca nemal úmysel sankcionovať uplatnenie neprimeranej podmienky, samotný by bol v značnej miere nevykonateľný, pretože podstatná časť protiprávnych konaní spočíva v uplatňovaní neprimeranej podmienky, z ktorej má subjekt prospech a nie v jej dohodnutí.

15. Žalovaný súhlasí s názorom žalobcu v časti týkajúcej sa rešpektovania základných princípov trestania a má za to, že ich v predmetnom správnom konaní riadne uplatnil, avšak zásadne nesúhlasí s námietkou, že žalobca bol sankcionovaný v rozpore so základnými princípmi správneho trestania ako aj so samotným .

16. Má za to, že z textu prvostupňového rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný konštatoval porušenie uplatnením neprimeranej podmienky zakotvenej v ustanovení citovaného zákona.

17. Podľa žalovaného žalobca nedodržal zákonnú 45 dňovú lehotu na úhradu kúpnej ceny potraviny. Samotná úhrada kúpnej ceny dodanej potraviny je možná aj bez faktúry. Žalobca mal ako zmluvná strana vedomosť o všetkých potrebných údajoch nevyhnutných na realizáciu úhrady kúpnej ceny v lehote podľa ustanovenia . Z uvedeného dôvodu nie je akceptovateľné ani tvrdenie žalobcu, že bez faktúry nie je možné priradiť dodací list ku konkrétnemu zmluvnému vzťahu. Žalovaný zdôrazňuje, že je vo výlučnej kompetencii žalobcu určiť si interné postupy spôsobom, aby vedel priradiť dodací list ku konkrétnemu zmluvnému vzťahu aj bez doručenej faktúry. Úprava interných postupov nemôže v žiadnom smere negatívne ovplyvniť včasnú úhradu kúpnej ceny dodaných potravín.

18. Žalobca má ako zmluvná strana obchodného vzťahu možnosť dohodnúť a následne využiť aj zabezpečovacie inštitúty smerujúce k včasnému vystaveniu a doručeniu faktúr ako daňových dokladov. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na princíp objektívnej zodpovednosti. Žalovaný na základe uvedeného konštatoval, že v priebehu správneho konania nebol povinný, ani nemohol skúmať, hodnotiť či preukazovať zavinenie, ktoré v uvedenom prípade nebolo obligatórnym znakom protiprávneho

konania. V danom prípade je teda žiaduce, aby mal žalovaný nepochybne preukázané protiprávne konanie žalobcu, pričom sa zavinenie delikventa nepreukazuje.

19. Žalovaný ďalej uviedol, že v rámci prvostupňového správneho konania vyhodnotil konanie žalobcu spôsobom, že disponovanie finančnými prostriedkami účastníka konania Zvolenská mliekareň po lehote splatnosti faktúr malo naňho nepriaznivý následok. Svoje tvrdenie opiera o skutočnosť, že sám zákonodarca zakotvil inštitút úrokov z omeškania, podstatou ktorého je uplatnenie práva veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka. Žalovaný má za to, že zákonný úrok z omeškania je inštitút, ktorý preukazuje, že pri nedodržaní lehoty splatnosti pohľadávok je veriteľ na svojich právach ukrátený a z uvedeného dôvodu mu prináleží úrok z omeškania, ktorého účelom je odstrániť následky vzniknuté tým, že spoločnosť Zvolenská mliekareň ako veriteľ nemohla disponovať svojimi finančnými prostriedkami po uplynutí posledného dňa na úhradu kúpnej ceny dodaných potravín.

20. Aj keď ujma, ktorá vznikla účastníkovi konania Zvolenská mliekareň v súvislosti s omeškaním úhrady kúpnej ceny dodaných potravín nie je závažná, existuje a bola spôsobená protiprávnym konaním žalobcu.

21. V súvislosti so sankcionovaním žalobcu žalovaný uviedol, že je povinný pri každom samostatnom konaní prioritne posúdiť protiprávne konanie v kontexte s ustanovením , teda závažnosť, následok a čas jeho trvania. Okrem kritérií uvedených v ustanovení žalovaný vzal do úvahy aj skutočnosť, v koľkých prípadoch došlo k nedodržaniu lehoty na úhradu kúpnej ceny z celkového počtu kontrolovaných faktúr, počet dní, o koľko bola prekročená lehota splatnosti a dlžnú sumu, ktorá bola uhradená po lehote splatnosti. Z uvedeného dôvodu má za to, že žalovaný žiadnym spôsobom neporušil zásadu materiálnej rovnosti v predmetnom správnom konaní.

22. V žalobcovom prípade boli jednoznačne naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý mu žalovaný uložil pokutu za ich uplatňovanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia riadne preukázal odôvodnenosť uloženia pokuty i hranice jej výšky žalobcovi, a tiež skutkovú, časovú i miestnu súvislosť žalobcom spáchaného správneho deliktu a skutkový stav v súvislosti s porušením ustanovenia bol žalovaným správne a dostatočne zistený a vyhodnotený.

IV.

Replika žalobcu

23. Žalobca v replike zo dňa 03.06.2022 v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a žiadal jej vyhovieť.

V.

Právne posúdenie

24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, (ďalej len „“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a na pojednávaní konanom dňa 05.05.2022 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

25. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

28. Podľa , tento zákon upravuje a) vymedzenie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch (ďalej len „“), ktorých predmetom je potravina alebo služba spojená s predajom potraviny, b) kontrola neprimeraných podmienok, c) konanie vo veciach neprimeraných podmienok.

29. Podľa zmluva, na základe ktorej sa umiestňuje potravina na trh, musí obsahovať a) podmienky nákupu, b) určenie objemu a druhu potraviny umiestňovanej na trh a harmonogram plnenia s dohodnutou toleranciou, c) spôsob určenia kúpnej ceny, d) spôsob zníženia kúpnej ceny, e) lehotu na úhradu kúpnej ceny, f) druh služby súvisiacej s obchodnou spoluprácou pri ďalších marketingových aktivitách spojených s potravinou.

30. Podľa lehota na úhradu kúpnej ceny podľa odseku 1 písm. e) je najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny; riadne vystavenou faktúrou je účtovný doklad obsahujúci náležitosti podľa osobitného predpisu, iné chyby a nesprávnosti neznamenajú, že nie je riadne vystavená.

31. Podľa za neprimeranú podmienku sa považuje aj nedodržanie lehoty podľa .

32. Podľa správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v až 4.

33. Podľa ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od X XXX eur do XXX XXX eur.

34. Podľa , pri uložení pokuty ministerstvo prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky a čas trvania.

35. Podľa , na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

36. Podľa § 3 ods. 1, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

37. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

38. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

39. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

40. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. spisu -420 č. záznamu 41210/2019 zo dňa 18.09.2019, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X XXX,- eur, za to, že žalobca v období od 10.10.2017 do 1.2.2018 sa dopustil správneho deliktu podľa tým, že naplnil znaky uplatňovania neprimeranej podmienky uvedenej v ust. , keďže nedodržal lehotu na úhradu kúpnej ceny dodaných potravín najneskôr 45 dní odo dňa dodania potraviny a to tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Zvolenská mliekareň s.r.o.

41. Zo súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že tovar účtovaný faktúrami uvedenými vo výroku prvostupňového rozhodnutia bol dodaný a uhradený tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalovaného nebol zaplatený v lehotách upravených v . Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že žalobca ako kupujúci s jeho dodávateľom, obchodnou spoločnosťou Zvolenská Mliekareň s.r.o., ako predávajúcim zmluvne dohodol, upravil lehotu na úhradu kúpnej ceny, ktorá je najviac 30 dní do dňa doručenia faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny a odberateľ je povinný zaplatiť dodávateľovi za dodaný tovar dohodnutú kúpnu cenu, a to na základe dodávateľskej faktúry so splatnosťou 30 dní odo dňa doručenia faktúry odberateľovi, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny. Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Toto zmluvné dojednanie medzi žalobcom a jeho dodávateľom Zvolenská Mliekareň s.r.o, bolo dohodnuté v súlade s podmienkami upravujúcimi úhradu kúpnej ceny v .

42. Zákonodarca v platného a účinného v roku 2016 do 30.04.2019 v upravil neprimerané podmienky, za ktoré považoval nedodržanie lehoty podľa uvedeného zákona v znení účinnom do 30.04.2019, v ktorom zákonodarca upravil lehotu na úhradu kúpnej ceny v zmluvách, na základe ktorých sa umiestňuje potravina na trh, a to 30 dní odo dňa doručenia, na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny; riadne vystavenou faktúrou je účtovný doklad obsahujúci náležitosti podľa osobitného predpisu.

43. v znení účinnom do 30.04.2019 upravil v správne delikty. Podľa správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorý v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v až 4.

44. Správny súd uvádza, že pojem správny delikt možno vymedziť ako protiprávne konanie, ktorého znaky sú stanovené zákonom a za ktoré je správny orgán oprávnený uložiť sankciu. Na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu právnickej osoby sa vyžaduje, aby konanie naplnilo tak všeobecné znaky, ako aj znaky, ktoré charakterizujú objekt, objektívnu stránku, subjekt a subjektívnu stránku deliktu. Správny delikt nemôže byť akékoľvek porušenie práva, ale porušenie práva musí byť protiprávne konanie a to aj vtedy keď zákon nevyžaduje zavinenie alebo predpokladá objektívnu zodpovednosť.

45. Ako vyplýva zo skutkovej podstaty správneho deliktu, upravenej v v znení účinnom do 30.04.2019 (účinnom aj v čase vystavenia splatnosti a zaplatenia predmetných faktúr, ako aj v čase rozhodovania správnych orgánov v inštančnom postupe), viažucej sa na obchodný styk podnikateľa, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá vo svoj prospech dohodne neprimeranú podmienku, ktorou v až 4 môže byť aj nedodržanie lehoty podľa , teda lehoty na úhradu kúpnej ceny, ktorá bola do 30.04.2019, najviac 30 dní odo dňa doručenia, na základe riadne vystavenej faktúry a najneskôr do 45 dní odo dňa dodania potraviny.

46. Podľa názoru súdu v čase rozhodovania orgánov verejnej správy v inštančnom postupe, ale ani v čase účtovania a platenia kúpnej ceny posudzovanými faktúrami neexistovala zákonná úprava, ktorá by za správny delikt upravovala (považovala) zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny po uplynutí lehôt upravených v v znení účinnom do 30.04.2019. Preto žalobca nemohol ani naplniť svojím konaním skutkovú podstatu správneho deliktu podľa v znení účinnom do 30.04.2019, nakoľko nebola súčasťou právnej úpravy skutková

podstata správneho deliktu založená na zaplatení faktúr za dodaný tovar po lehotách uvedených v , ktoré boli súčasťou dohody účastníkov obchodného vzťahu. 47. Ani interpretáciou právnej normy v znení účinnom do 30.04.2019 nie je možné dôjsť k záveru, ktorý premietol žalovaný v napadnutom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorého dospel k záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa .

48. Podľa názoru súdu správny delikt upravený v v znení účinnom do 30.04.2019 je jasný, určitý a zrozumiteľný a jednoznačný, preto nie je možné akceptovať argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe, o nutnosti interpretácie zákona (skutkovej podstaty správneho deliktu) v súlade s účelom a zmyslom zákona.

49. Podľa názoru súdu, oneskorené zaplatenie kúpnej ceny v obchodnom styku, napriek dojednanej splatnosti kúpnej ceny v súlade so zákonnou úpravou (v súlade so ) môže byť sankcionované zmluvnou pokutou, úrokom z omeškania, prípadne nárokom na náhradu škody, čo sú však inštitúty civilného konania.

50. Správne trestanie žalobcu, podľa rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy nemá, podľa správneho súdu, oporu v zákone, keď zákon v čase vystavenia, splatnosti a úhrady posudzovaných faktúr, ako aj v čase rozhodovania správnych orgánov v inštančnom postupe, neupravoval správny delikt (nezaplatenie kúpnej ceny v lehotách splatnosti, zmluvne dohodnutých medzi účastníkmi obchodného vzťahu v súlade s ).

51. Keďže v prejednávanej veci sa nejednalo o nejasnú úpravu v znení účinnom do 01.02.2018, nebolo ani potrebné pristúpiť k výkladu konkrétneho zákonného ustanovenia prostredníctvom zmyslu a účelu zákona.

52. V rámci administratívnoprávnej zodpovednosti za správne delikty rozhodujú orgány verejnej správy o vine a treste. Správny delikt je protiprávne konanie, ktorého znaky sú ustanovené v zákone a za ktoré príslušný orgán verejnej moci na základe zákona ukladá sankcie. Súhrn typových znakov, ktorými sa od seba odlišujú jednotlivé druhy deliktov tvorí skutkovú podstatu správneho deliktu. Orgán verejnej moci musí v zmysle zásady legality, bezvýnimočne uplatňovanej pri správnom trestaní, konať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Pre oblasť verejného práva je typické spĺňať požiadavku striktného a bezvýnimočného výkonu moci na základe zákonov a . Orgán verejnej moci môže konať vo verejnoprávnych vzťahoch výlučne to, čo mu zákon umožňuje, nemôže svojvoľne rozširovať svoje oprávnenia. Pri súdnom prieskume rozhodnutí - správnych aktov vydaných v administratívnom konaní, je správny súd povinný postupovať a rozhodovať v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi a pri rozhodovaní dbať o ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

53. V súvislosti s SR správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17.01.2018, v ktorom ustálil: „NULLUM CRIMEN, NULLA POENA SINE LEGE STRICTA - SPRÁVNE TRESTANIE - ANALÓGIA. Trestanie za správne delikty podlieha rovnakému právnemu režimu ako trestný postih za trestné činy. V rámci správneho trestania je tak aplikovateľný čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj . Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa správneho deliktu je vylúčená. Ako ďalšie z legálnych východísk pre atrahovanie princípov trestného práva na správne trestanie môže slúžiť . Tento článok je korelátom čl. 7 ods. 1 dohovoru a jeho účelom je zaistiť ochranu slobody jednotlivca pred svojvoľným stíhaním, odsúdením či potrestaním. Tak článok 7 ods. 1 Dohovoru, ako aj teda zakotvujú jeden z ťažiskových princípov trestania, a to nullum crimen, nulla poena sine lege (zásada zákonnosti). Táto zásada zahŕňa okrem zákazu retroaktivity právnych predpisov v neprospech páchateľa (nullum crimen, nulla poena sine lege praevia) aj princíp, že len zákon (v písanej forme - nullum crimen, nulla poena sine lege scripta) môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest, ale aj princíp, podľa ktorého trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, najmä prostredníctvom analógie (nullum crimen, nulla poena sine lege stricta). Z toho vyplýva, že trestný čin musí byť jasne definovaný zákonom (nullum crimen, nulla poena sine lege certa). Táto podmienka je splnená, ak ten, komu je právna norma určená, môže z jej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho trestnú zodpovednosť (porov. Kokkinakis v. Grécko, č. 14307/88, rozsudok ESĽP z 25.05.1993, bod 52; JELÍNEK, J. a kol. Trestní právo hmotné: obecná

část, zvláštní část. 2. vydání. Praha: Linde, 2006, s. 25-29). 10.10 Keďže ústavný súd už odôvodnil, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy a že je rovnako potrebné v rámci správneho trestania aplikovať čl. 7 ods. 1 dohovoru (k aplikovaniu princípu nullum crimen, nulla poena sine lege na správne trestanie porovnať rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. ) a .“

54. V prejednávanej veci bola žalobcovi uložená pokuta za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa , ktorého sa žalobca (podľa správnych orgánov) mal dopustiť uplatňovaním neprimeranej podmienky vo svoj prospech, uvedenej v , za nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny podľa .

55. Z ust. a (v čase spáchania skutku a rozhodovania správnych orgánov), vyplynula pre žalobcu povinnosť uzavrieť s obchodným partnerom zmluvu, ktorej obsahom (okrem iného) je dojednanie lehôt na úhradu kúpnej ceny v súlade s a . Neprimeranou podmienkou podľa bolo nedodržanie lehôt podľa .

56. Z obsahu administratívneho spisu bolo preukázané, že medzi žalobcom a Zvolenská mliekareň s.r.o. bola ku dňu realizovaného obchodu a uvedeného vo výroku prvostupňového rozhodnutia, uzavretá zmluva v súlade s v znení k 30.04.2019, čo znamená, že žalobca si so Zvolenskou mliekarňou s.r.o. zmluvne dohodol lehoty splatnosti v súlade so zákonnou úpravou .

57. Neprimeranou podmienkou podľa by bola situácia, kedy žalobca dohodol v zmluve lehoty splatnosti kúpnej ceny (uvedené na faktúrach) v rozpore s úpravou (lehoty 31 dní a viac a dní a viac).

58. Orgány verejnej správy sú povinné a môžu konať len na základe zákona. V prejednávanej veci boli orgány verejnej správy povinné vychádzať z gramatického výkladu ust. v kontexte s a . Znenie uvedených zákonných ustanovení je presné, zrozumiteľné, určité a nevyžaduje iný než gramatický výklad.

59. Neprimeranou podmienkou podľa nie je zaplatenie kúpnej ceny, účtovanej faktúrami, ktorých obsah a Rámcová dodávateľská zmluva v spojení s dodatkom č. 2 sú súladné s ust. . Zaplatenie takto fakturovanej ceny tovaru po lehote splatnosti uvedenej na faktúre, nie je neprimeranou podmienkou podľa (v znení účinnom v čase skutkových okolností veci a rozhodovania správnych orgánov), preto nemohol naplniť žalobca skutkovú podstatu správneho deliktu podľa .

60. Zaplatenie kúpnej ceny po lehote splatnosti môže byť dôvodom obchodno-právnych sporov žalobcu s obchodnými partnermi (nárok na zaplatenie úroku z omeškania, sankcií a pod.).

61. Nullum crimen sine lege - žiadny delikt bez zákona. Ide o jednu zo základných hmotnoprávnych zásad, v zmysle ktorej je možné stíhanie iba zo zákonných dôvodov: zásada legality skutok, za ktorý má byť páchateľ za správny delikt sankcionovaný, musí byť zároveň i trestný, a to v priebehu celej doby, v ktorej dochádza k páchaniu skutku skutková podstata správneho deliktu, za ktorý má byť páchateľ sankcionovaný, musí byť opísaná a zakotvená v konkrétnom zákone.

62. Nulla poena sine lege - žiadna sankcia bez zákona. Táto hmotnoprávna zásada je naplnená vtedy, ak príslušný zákon obsahuje:

druh sankcie

sadzbu sankcie (rozpätie, jednotná sankcia, výška sankcie - napr. aj v percentuálnej sadzbe) mechanizmus na ukladanie sankcie.

63. Uvedené hmotnoprávne zásady administratívneho sankcionovania sú povinné orgány verejnej správy aplikovať v konaní podľa o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny pri správnom delikte uplatňovania neprimeranej podmienky vo svoj prospech, podľa ust. , pri správnych deliktoch upravených v ust. .

64. V oblasti správneho trestania všeobecne je jednou zo zásad smerujúcich k napĺňaniu princípu právnej istoty predstavuje zásada zákonnosti (nullum crimen, nulla poena sine lege), chápaná ako spojenie štyroch samostatných zásad: zásady zákazu retroaktivity právnych predpisov v neprospech páchateľa (nullum crimen, nulla poena sine lege praevia), zásady, že len písaný zákon môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest (nullum crimen, nulla poena sine lege scripta), zásady zákazu analógie v neprospech obvineného (nullum crimen, nulla poena sine lege stricta), zásady jasnej zákonnej definície trestného skutku a trestu (nullum crimen, nulla poena sine lege certa).

65. Zásada nullum crimen sine lege certa predstavuje všeobecný princíp právnej istoty, na základe ktorého sa zakazuje existencia neurčitých právnych noriem v oblasti trestného práva, teda aj v oblasti správneho trestania. Význam tohto princípu spočíva najmä v tom, že v oblasti administratívneho trestania musí byť osoba dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom informovaná o konaní či opomenutí, ktoré je protiprávne, a zároveň o tom, aké dôsledky bude niesť v prípade, že sa takého konania či opomenutia dopustí.

66. Výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s . Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v súvislosti od chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy teda nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

67. Podľa len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne ujmy na právach alebo majetku, možno uložiť za jeho spáchanie. Označený článok je ústavným princípom, ktorý umožňuje len zákonodarcovi, aby ustanovil, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Z tohto princípu vyplýva subjektívne právo osoby, aby mohla byť trestne postihnutá spôsobom ustanoveným zákonodarcom len za konanie, ktoré ustanoví ako trestný čin iba zákonodarca. (viď napr. uznesenie z 11.06.2001)

68. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. ). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. ). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. ).

69. Nemožno v tejto súvislosti nepripomenúť, že aj v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky Slovenská republika je právny štát, čo priamo vyplýva z , ktorý je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy.

70. Ústavný súd v súvislosti s princípom právnej istoty vo svojej judikatúre už viac krát uviedol, že s jeho uplatňovaním v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem (napr. tiež napr. , alebo ). 71. Z hľadiska požiadavky eurokonformity výkladu právnych noriem je neprípustné, aby si orgán štátnej správy v deliktuálnom konaní prisvojoval kompetencie, ktoré mu nepatria a sám dodával právnym normám význam, ktorý nemajú a ktorý je v priamom rozpore s ich znením a porušoval tým základné zásady správneho trestania. Štátne orgány môžu podľa konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 72. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, v zmysle správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, teda vo veciach správneho trestania je správnemu súdu za zákonom vymedzených podmienok priznaná plná jurisdikcia. V danom prípade došlo zo strany žalovaného k porušeniu jednej zo zásad správneho trestania, preto správnemu súdu nič nebránilo v posúdení rozhodnutí žalovaného aj nad rámec žalobných dôvodov. 73. V danom kontexte súd len pripomína, že je nevyhnutné vychádzať aj z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených, dimenziách každej prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. 74. Z dôvodov, ako ich uviedol vyššie, správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného o rozklade ako aj jeho prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo spôsobuje ich nezákonnosť a čo je dôvodom na ich zrušenie podľa a vrátenie veci na ďalšie konanie. Ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v žalobe sa správny súd nezaoberal, pretože považoval obe napadnuté rozhodnutia za nezákonné. 75. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( ). Žalovaný v ďalšom konaní na základe zisteného skutkového stavu aj s ohľadom na odôvodnenie tohto rozsudku opätovne rozhodne v intenciách právneho názoru vysloveného správnym súdom v tomto rozsudku. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že orgány verejnej správy dbajú na to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely ( Správneho poriadku). V tejto súvislosti súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 20.01.2021 predmetom, ktorého bolo posúdenie skutkovo obdobnej veci, keď žalovaný uložil inému subjektu práva pokutu za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa , ktorého sa mal dopustiť uplatňovaním neprimeranej podmienky vo svoj prospech, uvedenej v , za nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny podľa . 76. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 77. Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne ani nevznikli. 78. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).