Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/81/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: HEPI, s.r.o., Cintorínsky rad 14/14, Komárno, IČO: 34 110 861, zastúpený Mgr. Ivanou Lackovou, LL.M., advokátkou, Jána Fabu 9, Trenčín, IČO: 42 150 582, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 24. 05. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100666681/2020 zo dňa 11. 03. 2020, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia správcu dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Levice) zo dňa 22. 09. 2014 sa dňa 23. 09. 2014 začala u žalobcu daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014. Dňa 06. 10. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu, ktorá predložila správcovi dane tam uvedené doklady.

2. Správca dane dožiadaním zo dňa 16. 10. 2014 požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie skutočností u daňového subjektu MB TRADING s.r.o.

3. Dňa 27. 10. 2014 správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa čl. 7, 15. 16 a 25-27 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pričom žiadal o poskytnutie informácií týkajúcich sa intrakomunitárnych dodávok žalobcu pre odberateľov v Českej republike (CHOCO-CHOCO s.r.o. a Allied Grocers s.r.o.) a dňa 05. 11. 2014 zaslal žiadosť o MVI do Poľskej republiky (M. V.).

4. Daňový úrad Bratislava v podaní zo dňa 02. 12. 2014 zaslal čiastočnú odpoveď na dožiadanie správcu dane, v ktorom mu oznámil zistenia ohľadom spoločnosti MB TRADING, s.r.o. s tým, že sa pokúsil vypočuť svedka J. M. - konateľa spoločnosti, ktorý sa napriek tomu, že požiadal o iný termín výsluchu a daňový úrad mu vyhovel, k svedeckej výpovedi nedostavil a nepredložil ani doklady a vznik daňovej povinnosti nepreukázal. 5. Daňový úrad Bratislava preveril i spoločnosti DOXI TRADE s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom tovaru pre MB TRADING, s.r.o. a zistil, že posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty bolo spoločnosťou podané za , posledné zdaňovacie obdobie k dani z pridanej hodnoty bolo 4.Q

2013 a následne mu bola zrušená registrácia na ani z pridanej hodnoty od 01. 01. 2014. Konateľom spoločnosti DOXI TRADE s.r.o. je maďarský štátny občas W. C.. Daňový úrad neeviduje účet uvedený na faktúre o predaji tovaru pre spoločnosť MB TRADING, s.r.o. a teda sa javí, že ide o fiktívne faktúry za dodanie tovaru. Pretože daňovému subjektu DOXI TRADE s.r.o. bola ku dňu 31. 12. 203 zrušená registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty, spoločnosť MB TRADING, s.r.o. uplatňovala odpočítanie dane z pridanej hodnoty v období od 01. 01. 2014 od neplatiteľa a teda nemala nárok na odpočítanie dane. 6. Dňa 05. 11. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom J. M. na Daňovom úrade Bratislava (v súvislosti s DPH za apríl 2014), ktorý uviedol, že je konateľom spoločnosti MB TRADING, s.r.o. a bol ním aj v roku 2014, potvrdil, že spoločnosť uskutočnila zdaniteľné obchody so žalobcom, išlo o žuvačky, čokolády cukríky, obchod prebiehal na základe telefonickej objednávky, ale meno majiteľa žalobcu nevedel uviesť. Uviedol, že spoločnosť DOXI TRADE s.r.o., ktorá je dodávateľom tovaru, prepravila tovar do skladu žalobcu, platba prebehla bankovým prevodom a preprava bola zahrnutá v cene tovaru. Tovar bol naložený v sklade DOXI TRADE s.r.o. v Nitre a vyložený v sklade žalobcu na Cintorínsky rad 14, Komárno. Tovar preberal za žalobcu buď konateľ, ktorého meno uviesť nevedel, alebo skladník za jeho spoločnosť tovar odovzdával on osobne. Prepravné doklady nemá k dispozícii. Následne zaslal Daňový úrad Bratislava konečnú správu podaním zo dňa 19. 12. 2014. Súčasťou spisu sú i bankové výpisy zo Sberbank Slovensko, a.s. ohľadom platieb.

7. Následne správca dane zaslal dožiadanie na Daňový úrad Bratislava ohľadom spoločnosti Perfettii van Melle Slovakia, s.r.o. , na Daňový úrad Prešov ohľadom spoločnosti SUBARU KOMÁRNO RALLY TEAM s.r.o., na Daňový úrad Trnava ohľadom spoločnosti Flesh Logistics s.r.o. a na Národnú diaľničnú spoločnosť (súčasťou jej odpovede je správa od Skytoll, a.s.).

8. Dňa 04. 03. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom T.. B. M., konateľ spoločnosti UGO F., s.r.o. , ktorý potvrdil, že jeho spoločnosť vykonala prepravu tovaru pre žalobcu na základe predložených CMR uviedol, aké vozidlo použil a kto bol šoférom na ceste do Poľska a popísal trasu za prepravu nikdy žalobcovi neúčtoval. 9. Dožiadaný Daňový úrad Prešov zaslal správcovi dane podaním zo dňa 19. 03. 2015 zápisnicu o miestnom zisťovaní v spoločnosti SUBARU KOMÁRNO RALY TEAM s.r.o. 10. Súčasťou spisu sú i zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom O. I., ktorý bol v zdaňovacom období jún 2014 zamestnancom žalobcu, B. P., ktorý bol zamestnancom žalobcu. Súčasťou spisu je čestné prehlásenie J. M. zo dňa 18. 08. 2015, ktorým prehlásil, že spoločnosť MB TRADING, s.r.o. v júni 2014 dodala tovar uvedený na faktúrach spoločnosti tam uvedených pre odberateľa - žalobcu od priestorov prevádzky veľkoskladu na Družstevnej ul. v Komárne. Čestnými prehláseniami B. E., konateľka spoločnosti CHOCO -CHOCO s.r.o. prehlásila, že v mene spoločnosti nakupovala tovar, ktorý je predmetom vydaných faktúr pre žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období, tovar osobne prevzala a prepravovala nákladným dopravným prostriedkom Z. XBXXXXX, tovar priviezla v deň prevzatia z veľkoskladu na Družstevnej ul. v Komárne do ČR.

11. Dňa 03. 09. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom G. P.- C. - konateľ spoločnosti NIMFAS Corp. S.r.o. a dňa 03. 09. 2015 opätovne spísaná so svedkom J. M. ohľadom faktúr vystavených v mesiaci jún 2014, ktorý uviedol, že tovar dodal, a tento pochádzal z Čiech a Maďarska.

12. Protokol z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014 spísal správca dane dňa 04.09.2015, ktorý bol zaslaný s výzvou na vyjadrenie žalobcovi dňa 10. 09. 2015. Žalobca k nemu podal vyjadrenie v podaní zo dňa 30. 09. 2015. Námietky, ktoré tvorili obsah vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly boli prerokované dňa 28. 10. 2015 a dňa 18. 11. 2015 bola spísaná spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom žalobcu o priebehu a o výsledkoch dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených žalobcom protokolu zo dňa 04. 09. 2015.

13. Dňa 25. 11. 2015 vydal správca dane v poradí prvé rozhodnutie, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3.554,86 na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014. V podaní zo dňa 29. 12. 2015 podal žalobca odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu. V poradí prvým rozhodnutím zo dňa 15. 03. 2016 žalovaný toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14. Dňa 10. 05. 2016 bola spísaná spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní o výsluchu svedka M. R., konateľa spoločnosti Subaru Komáro Rally team s.r.o., ktorý potvrdil vystavenie faktúry pre žalobcu, ktorú zaúčtoval, táto bola uhradená bezhotovostne

15. Dňa 04. 08. 2016 bola spísaná zápisnice so splnomocneným zástupcom žalobcu a jeho predmetom bolo oboznámenie s výsledkami dokazovanie vo vyrubovacom konaní .

16. V poradní druhým rozhodnutím zo dňa 17. 08. 2016 správca dane určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 29.199,66 eur na DPH za zdaňovacie obdobie za jún 2014. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie podaním zo dňa 12. 09. 2016. V poradí druhým rozhodnutím zo dňa 22. 11. 2016 žalovaný zrušil toto rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

17. Správca dane spísal úradný záznam zo dňa 19. 01. 2017 o nahliadnutí do spisu z daňovej kontroly resp. určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie január, marec až jún 2014 u daňového subjektu MB TRADING, s.r.o. a dňa 19. 01. 2017 spísal úradný záznam o nahliadnutí do spisu kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2014 u žalobcu.

18. Správca dane dňa 09. 02. 2017 vydal tretie rozhodnutie, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 29.199,66 eur, dňa 12. 03. 2017 podal žalobca proti nemu odvolanie. V poradí tretím rozhodnutím zo dňa 05. 06. 2017 žalovaný opäť zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 09. 02. 2017 a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

19. Dňa 15. 08. 2017 bola spísaná spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu a jeho predmetom bolo oboznámenie o výsledkoch dokazovania vo vyrubovacom konaní.

20. Dňa 18. 09. 2017 bola spísaná spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní svedka Z. R., zamestnanca susediacej spoločnosti so žalobcom, ktorý v určitom období a potrebe poskytoval pomoc s vykladaním kamiónov. A. E. Z., zamestnanec inej spoločnosti susediacej so spoločnosťou žalobcu vypovedal dňa 18. 09. 2017, ktorý rovnako potvrdil pomoc pri vykladaní tovaru v sklade žalobcu, dodávateľa tovaru však uviesť nevedel. Následne s konateľom žalobcu bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní a jej predmetom bolo prerokovanie skutočností zistených v daňovom konaní u žalobcu.

21. Zápisnica o ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom žalobcu týkajúca sa prerokovanie pripomienok a dôkazov zistených v daňovom konaní bola spísaná dňa 14. 08. 2019.

22. V poradí štvrtým rozhodnutím správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 29.199,66 eur. V podaní zo dňa 29. 09. 2019 podal žalobca proti nemu odvolanie, ktoré na výzvu správcu dane doplnil dňa 05. 11. 2019.

23. Žalovaný v poradí štvrtým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane, a to o rozhodnutím zo dňa 11. 03. 2020.

24. V administratívnom spise sa nachádzajú i tieto listiny:

- protokol zo dňa 01. 06. 2015 o určení dane podľa pomôcok pre spoločnosť MB TRADING, s.r.o. za zdaňovacie obdobie január, marec až jún 2014,

- protokol zo dňa 30. 12. 2015 o vykonanej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie november 2014 u daňového subjektu MB TRADING s.r.o.,

- protokol zo dňa 30.12.2015 o daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie október 2014 u daňového subjektu MB TRADING s.r.o.,

- protokol zo dňa 21. 09. 2015 z daňovej kontroly DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2014,

- protokol zo dňa 21. 03. 2016 z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014 u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2014,

- protokol zo dňa 06. 06. 2016 z daňovej kontroly DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie za október 2014,

- protokol zo dňa 29. 12. 2018 z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie august 2014 u žalobcu,

- protokol zo dňa 31.03.2017 z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie november 2014 u žalobcu,

- rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa 10. 12. 2015o zrušení registrácie pre daň právnickej osobe MB TRADING, s.ro. li dňu 31. 12. 2015.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

25. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 11. 03. 2020 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 19. 08. 2019. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní žalobcu, pričom sa zameral na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe predložených faktúr od dodávateľa žalobcu, t. j. spoločnosti MB TRADING, s.r.o. (5 faktúry).

26. V priebehu daňovej kontroly správca dane preveroval pravdivosť údajov uvedených daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 a zistil rozdiel v sume, na ktorú si daňový subjekt uplatnil nárok podľa Na základe zistených skutočností vydal vo vyrubovacom konaní rozhodnutie č. 21302000/2015 zo dňa 25. 11. 2015, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3.554,86 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný dňa 15. 03. 2016, ktorým I. rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že závery správcu dane uvedené považoval za predčasné a zaviazal ho doplniť dokazovanie. V ďalšom konaní správca dane dokazovanie doplnil a právne posúdenie veci zmenil tak, že rozhodnutím č. 1441164/2016 zo dňa 17. 08. 2016 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 29.199,66 eura. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 22. 11. 2016 tak, že II. rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že mu neboli postúpené všetky doklady a dôkazy, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Dňa 09. 02. 2017 správca dane vydal rozhodnutie č. 100246684/2017, pričom zotrval na svojich záveroch. O odvolaní proti uvedenému III. rozhodnutiu správcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 05. 06. 2017 tak, že III. rozhodnutie správcu dane opäť zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že bolo potrebné doplniť dokazovanie. Vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní správca dane postupoval v súlade s právnym názorom žalovaného, a na základe doplneného dokazovania vydal dňa 19. 08. 2019 rozhodnutie, ktoré žalovaný potvrdil.

27. Žalobca si v zdaňovacom období jún 2014, okrem iného, uplatnil právo na odpočítanie dane spolu v sume 28.644,80 eura na základe faktúr: č. FV149138 zo dňa 02. 06. 2014, základ dane 26.340,00 eur, DPH 5.268,00 eur, spolu 31.608,- eur. Predmet fakturácie bol tovar špecifikovaný ako „AIRWAVES“ rôzne druhy a dražé spolu v počte 96.000 ks balení, faktúra č. FV149158 zo dňa 09. 06. 2014, základ dane 29.412,- eur, DPH 5.882,40 eura, spolu 35. 294,40 eur, predmetom fakturácie bol tovar špecifikovaný ako „AIRWAVES“ rôzne druhy a dražé spolu v počte 103.800 ks balení, faktúra č. FV149169 zo dňa 16. 06. 2014, základ dane 28.202,- eur, DPH 5.640,40 eura, spolu 33.842,40 eura, predmetom fakturácie bol tovar špecifikovaný ako „AIRWAVES“ rôzne druhy, dražé „WTNTĽRFRESH“, TIC TAC a Kinder čokoláda, spolu v počte ks balení, faktúra č. FV 149174 zo dňa 23. 06. 2014, základ dane 32.480,- eur, DPH 6.496,- eur, spolu 38.976,- eur, predmetom fakturácie bol tovar špecifikovaný ako „AIRWAVES“ rôzne druhy, dražé „WINTERFRESH“ a TIC TAC spolu v počte 93.100 ks balení, faktúra č. FV149181 zo dňa 30. 06. 2014 základ dane 26.790,- eur, DPH 5.358,- eur, spolu 32.148,- eur, predmetom fakturácie bol tovar špecifikovaný ako „AIRWAVES“ rôzne druhy, dražé „WINTERFRESH“ a iné druhy, „PROFESIONÁL STRO“ spolu v počte 96.000 ks balení, vystavené spoločnosťou MB TRADING, s.r.o. ako dodávateľom.

28. Deklarovanú realizáciu zdaniteľných plnení u označeného dodávateľa správca dane preveroval prostredníctvom dožiadania miestne príslušným správcom dane, ktorý zistil, že spoločnosť MB TRADING, s.r.o. sídli od 30. 07. 2010 na adrese Kopčianska 20, Bratislava a od 13. 05. 2010 je jej jediným konateľom J. M. (pobytový preukaz občana N., N. XXXX/XX, C.), dodávateľ však na adrese svojho sídla nevykonáva ekonomickú činnosť. Svedok J. M. sa k výsluchu k danej veci nedostavil, aj napriek tomu, že mal vedomosť o termíne uskutočnenia ústneho pojednávania, doklady nepredložil, dodanie tovaru pre daňový subjekt nepotvrdil a vznik daňovej povinnosti z tohto titulu nepreukázal. Dožiadaný správca dane odstúpil informáciu, že ako miestne príslušnému správcovi dane dodávateľa mu bolo doničených niekoľko dožiadaní, v ktorých iní správcovia dane žiadali preveriť ekonomickú činnosť spoločnosti MB TRADING, s.r.o. K predmetným dožiadaniam bol daňový subjekt, zastúpený pánom M., opakovane predvolávaný. Predvolania boli doručené, no v prevažnej miere sa k ústnemu pojednávaniu nikto nedostavil. Ďalej pre správcu dane poskytol zápisnicu o ústnom pojednávaní zo

dňa 05. 11. 2014, predmetom ktorej bolo vypočutie pána M. ako svedka v súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi medzi MB TRADING, s.r.o. a žalobcom v zdaňovacom období apríl 2014. K zdaniteľným obchodom pre žalobcu v zdaňovacom období apríl 2014, J. M. uviedol, že sa jednalo o dodávky žuvačiek a cukríkov a čokolád (ďalej „cukrovinky“). Spoločnosť DOXI TRADE s.r.o., ktorá je zároveň aj dodávateľom tovaru pre MB TRADING, s.r.o. prepravila tovar do skladu žalobcu v týždenných intervaloch. Vykládka tovaru bola v sklade žalobcu a nakládka v sklade DOXI TRADE s.r.o. v Nitre. Prevzatie tovaru zo strany žalobcu prebiehalo podľa toho, kto sa v tom čase nachádzal v sklade, buď majiteľ alebo skladník, ktorého meno uviesť nevedel. Za MB TRADING, s.r.o. vo väčšine prípadov odovzdáva tovar svedok. Pri ústnom pojednávaní pán M. predložil v danej veci len časť dokladov, na základe ktorých nie je možné označiť ani dodávky tovaru deklarované v zdaňovacom období apríl 2014 za preukázané. Na základe výzvy dožiadaného správcu dane poskytli bankové inštitúcie informáciu, že MB TRADING, s.r.o. prijímala finančné prostriedky od daňového subjektu. Všetky prijaté finančné prostriedky od daňového subjektu boli vzápätí vybraté z účtu v hotovosti. Dožiadaný správa dane konštatoval, že v danom prípade je dôvodné podozrenie, že MB TRADING, s.r.o. deklarovala iba fakturačne obchodné transakcie s fiktívnym tovarom fiktívnej hodnoty, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť z dôvodu dodania tovaru. Dodávateľ MB TRADING, s.r.o. dostatočne nepreukázala reálnosť deklarovaných dodávok pre žalobcu.

29. V priebehu daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014 výpoveď pána M. zabezpečil z vlastnej iniciatívy následne aj sám žalobca. A. J. M. dňa 03. 09. 2015 uviedol, že so žalobcom bol v obchodnom vzťahu, potvrdil dodanie tovaru v mesiaci jún 2014, ktorý tovar spoločnosť MB TRADING, s.r.o. nadobudla od spoločnosti DOXI TRADE s.r.o., ktorej konateľom je W. C. a od spoločnosti Wingold s.r.o., ktorej spoločníkom bol M. W.. Tovar bol prepravený priamo od uvedených dodávateľov k žalobcovi a tovar prepravovala buď spoločnosť DOXI TRADE, s.r.o. alebo J. M. osobne. Tovar pochádza z Maďarska a z Čiech. Svoje tvrdenia vedel podložiť len fotkami z preberania tovaru a došlými faktúrami za tovar, no ani tieto dokumenty pri ústnom pojednávaní nepredložil. 30. Obchodné vzťahy realizované v zdaňovacom období jún 2014 medzi žalobcom a spoločnosťou MB TRADING, s.r.o. správca dane preveroval aj v priebehu daňovej kontroly vykonávanej u MB TRADING, s.r.o. za zdaňovacie obdobie január, marec až jún 2014. V priebehu tejto daňovej kontroly MB TRADING, s.r.o. so správcom dane nespolupracovala. J. M., ako konateľ spoločnosti MB TRADING, s.r.o., nikdy nepreukázal reálne uskutočňovanie ekonomickej činnosti a nepredložil komplexné doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtované prípady za kontrolované zdaňovacie obdobia. Daň bola spoločnosti MB TRADING, s.r.o. určená pomôckami. V spoločnosti MB TRADING, s.r.o. vykonal vecne príslušný správca dane i daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 a november 2015). Výsledkom týchto daňových kontrol sú skutočnosti, ktoré potvrdzujú závery správcu dane o nedôveryhodnosti spoločnosti MB TRADING, s.r.o. v postavení podnikateľského subjektu reálne vykonávajúceho ekonomickú činnosť. Posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty bolo spoločnosťou MB TRADING, s.r.o. podané za zdaňovacie obdobie november 2015. Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2014 podané nebolo vôbec. Táto skutočnosť a tiež fakt, že MB TRADING, s.r.o. opakovane porušovala svoje povinnosti, malo za následok, že rozhodnutím správcu dane zanikla dňa 31. 12. 2015 MB TRADING, s.r.o. platnosť osvedčenia registrácie pre daň z pridanej hodnoty.

31. Za dodávateľa tovaru pre spoločnosť MB TRADING, s.r.o. označil J. M. spoločnosť DOX1 TRADE s.r.o.. Skutkové okolnosti však dodanie tovaru zo strany DOXI TRADE s.r.o., spochybňujú. DOXI TRADE s.r.o., podala posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty' za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 a posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2007. Registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty bola spoločnosti DOXI TRADE s.r.o. zrušená ešte dňa 31. 12. 2013. Aj napriek tejto skutočnosti spoločnosť MB TRADING, s.r.o. disponuje faktúrou, na ktorej je DOXI TRADE s.r.o. v apríli 2014 identifikovaná aj číslom IČ pre DPH a rovnako je na faktúre vyčíslená aj daň. Správca dane uvedené skutočnosti doplnil o zistenie, že DOXI TRADE s.r.o. je na adrese svojho sídla neznáma a konateľ (W. C.), s trvalým pobytom v Maďarsku, zásielky nepreberá. DOXI TRADE s.r.o. sídli na adrese, kde má aktuálne sídlo 26 iných spoločností.

32. Okrem spoločnosti DOXI TRADE s.r.o. mala byť dodávateľom deklarovaného tovaru pre MB TRADING, s.r.o. (a tá následne pre daňový subjekt) spoločnosť označená J. M. ako „Wingold s.r.o.“. Jej spoločníkom mala byť osoba M. W.. Z dostupne verejného portálu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - Obchodný register je zrejmé, že spoločnosť s takýmto obchodným názvom neexistuje a ani

neexistovala. Rovnako tak nie je evidovaná ani v českých registroch. Spoločnosť MB TRADING, s.r.o. nikdy nepreukázala reálne uskutočňovanie podnikateľskej činnosti a nepredložila komplexné doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtované prípady ani za jedno ucelené zdaňovacie obdobie roku 2014. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že dodanie tovaru, deklarované na faktúrach predložených žalobcom, zo strany subjektu na nich uvedeného v pozícii dodávateľa (MB TRADING, s.r.o.) preukázané nebolo.

33. Žalobca bol o všetkých zistených skutočnostiach a spôsobe ich zistenia oboznámený Na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení a oprávnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane bol správcom dane opakovane vyzývaný. Správca dane umožnil daňovému subjektu preukázať oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane a poskytol mu dostatočný priestor na predloženie jeho vyjadrení a ďalších návrhov na dokazovanie. 34. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že ak si daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, uplatnil konkrétne práva na základe , musí byť schopný preukázať, že tieto práva boli uplatnené po splnení podmienok, ktoré tento zákon striktne určuje. Je zrejmé, že jeho dôkazným bremenom je preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Tento záver podporil aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 15. marca 2011, na ktorý žalobca v odvolaní odkazuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor, že skutočnosti vymedzené v a v tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Daňový subjekt znáša dôkazné bremeno len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Tak. ako v danom prípade, sekundárne dôkazné bremeno znáša správca dane. Žalovaný zdôraznil, že sekundárne dôkazné bremeno spočíva vo verifikácii tvrdení a dôkazov predkladaných daňovým subjektom. Správca dane oprávnene nadobudol pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu vo vzťahu k splneniu podmienok pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane z predložených faktúr, o týchto pochybnostiach daňový subjekt oboznámil a vyzval ho na ich odstránenie. Je zrejmé, že v danom smere si daňový subjekt svoju povinnosť nesplnil a pochybnosti správcu dane odstránené neboli.

35. Žalobca tvrdí, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je možné ponímať extenzívne a rozširovať ho aj na preukázanie iných skutočností, teda aj tých, na ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných subjektov. Odkázal na rozsudky európskych súdnych dvorov (v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid zo dňa 21. 06. 2012, C-324/11 W. E. zo dňa 06.09.2012, C-18/13 Maks Pen EOOD z 13. 02. 2014). Súdne dvory Európskej únie v uvádzaných rozsudkoch v zásade odpovedali na otázku, či je možné odoprieť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane v prípade, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti zistí, že zdaniteľná osoba postupovala v rozpore s náležitou starostlivosťou, pri zachovaní ktorej by vedela, mohla alebo mala vedieť, že transakcia uskutočnená s jeho dodávateľom môže byť dotknutá nezákonnosťou. V nadväznosti na uvedené je žalovaný toho názoru, že správca dane predložil dostatok objektívnych skutočností, na základe ktorých je množné konštatovať, že žalobca vedel, mal vedieť alebo mohol vedieť, že zo strany dodávateľa, ide o konanie, ktoré nenesie znaky riadne vykonávanej ekonomickej činnosti. Daňový subjekt je plne zodpovedný za svoje konanie. Sám je zodpovedný za výber svojich obchodných partnerov, a teda aj za prípadné následky, ktoré z týchto obchodných vzťahov vyplývajú. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca vybral obchodného partnera, ktorého konanie možno označiť za viac ako nedôveryhodné. V danom prípade sa nejdená o jednorazový obchod s náhodným obchodným partnerom, ale o opakované dodávky tovaru v značných množstvách a sumách, ktoré žalobca preukázateľne deklaruje aj v zdaňovacom období apríl 2014 (Protokol č. 20857257/2015 zo dňa 21. 09. 2015), máj 2014 (Protokol č. 102782748/2016 zo dňa 21. 03. 2016), august 2014 (Protokol č. 104548719/2016 zo dňa 29. 12. 2016), október 2014 (Protokol č. 103281723/2016 zo dňa 08. 06. 2016) a november 2014 (Protokol č. 100556913/2017 zo dňa 31. 03. 2017).

36. K námietkam žalobcu týkajúcich sa postupu správcu dane vo vzťahu k procesnoprávnemu žalovaný konštatoval, že nezistil také pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť rozhodnutia. Daňová kontrola, začatá dňa 23. 09. 2014 a ukončená dňa 10. 09. 2015, bola vykonaná v súlade s ustanoveniami Žalovaný sa stotožnil s názorom žalobcu, že rozhodnutie nebolo vydané v lehote stanovenej v Námietka daňového subjektu v danej veci je teda dôvodná, avšak iba do tej miery, že došlo k procesnej chybe zo strany správcu dane, nejde však o vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť rozhodnutia. Lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní po odvolaní v zmysle ustanovenia začala správcovi dane plynúť dňa 13. 07. 2017, kedy mu bolo doručené rozhodnutie žalovaného zo

dňa 05. 06. 2017. Správca dane žiadosťou zo dňa 24. 08. 2017 požiadal Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o 180 dní. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyhovelo žiadosti správcu dane a oznámilo správcovi dane predĺženie lehoty o žiadaných 180 dní. O predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia správca dane upovedomil žalobcu listom zo dňa 21. 09. 2017. V zmysle uvedeného mal správca dane vydať rozhodnutie v lehote 240 dní odo dňa 13. 07. 2017. Správca dane však rozhodnutie vydal až dňa 21. 08. 2019. Správca dane teda preukázateľne nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia, čo však nespôsobilo jeho nezákonnosť. V prípade lehoty uvedenej v ustanovení ide o poriadkovú lehotu, ktorej nedodržanie nespôsobuje zákonnosť vydaného rozhodnutia.

37. Ostatné námietky uvedené v odvolaní daňového subjektu nemajú vplyv na výrok rozhodnutia správcu dane. Správca dane sa s nimi už vysporiadal a odpoveď na ne je zrejmá aj z odôvodnenia tohto rozhodnutia. Určenie rozdielu v sume nadmerného odpočtu 554,86 eura daňový subjekt vo svojom odvolaní nenamietal.

38. Rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je plne v súlade so zákonom. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v predmetnej veci nepredložil relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane z predložených dodávateľských faktúr a vo svojom odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

39. V žalobe zo dňa 24. 05. 2020 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 03. 2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. si ku skutkovému stavu dovoľuje uviesť:

40. V časti II. žaloby žalobca uviedol, že roku 2014 obchodoval s dodávateľskými spoločnosťami, ktoré mal overené a ktoré dodávali tovar tak, ako si ho objednal a tak isto s odberateľskými subjektmi, ktoré tovar odoberali a za odobratý tovar platili. K takýmto spoločnostiam patrila, okrem iných, aj spoločnosť MB TRADING, s.r.o. V tom čase nemal žalobca najmenší dôvod pochybovať o tom, že MB TRADING, s.r.o. je problematická spoločnosť. V roku 2014 boli možnosti kontrolovať a overovať si obchodných partnerov síce obmedzené, no žalobca využíval všetky v tom čase dostupné prostriedky, najmä obchodný register, zbierku listín, overenia platnosti IČ DPH aj začínajúcu elektronickú zbierku účtovných závierok. Spoločnosť MB TRADING, s.r.o. bola zapísaná v obchodnom registri, jej konateľom bol J. M., spoločnosť ukladala listiny do zbierky listín, mala platné IČ DPH. MB TRADING, s.r.o. tiež podala daňové priznanie a uložila v júni r. 2014 aj účtovnú závierku za r. 2013. To presvedčilo žalobcu, že sa jedná o živý subjekt a obchodného partnera, ktorý si plní povinnosti tak, ako má.

41. Obsahom časti III. správnej žaloby je zhrnutie priebehu daňového konania až po napadnuté rozhodnutie žalovaného a vzhľadom na to, že tieto sú uvedené v časti I a II rozsudku, nepovažuje súd za hospodárne ich v tejto časti opakovať. 42. V časti IV. správnej žaloby žalobca uviedol, že s názorom prezentovaným žalovaným v napadnutom rozsahu zo dňa 11. 03. 2020 nesúhlasí. Žalobca je presvedčený, že konanie žalovaného ako aj správcu dane je zaťažené logickými a právnymi vadami, ktoré majú za následok nezákonné rozhodnutie. Zo strany žalovaného došlo opakovane k porušeniu najmä základných zásad správy daní , , , , a tiež , , , o správe daní a (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) a najmä, nie však výlučne , a SR, ktoré následne i cituje. Z dikcie ustanovenia daňového poriadku upravujúceho zásadu zákonnosti vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov.

43. Je potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa SR je princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakáva, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. , tiež ).

Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci ().

44. Podľa názoru žalobcu je celé daňové konanie zaťažené porušením práv, najmä práva na spravodlivý proces. Zaťažením žalobcu nesplnením si povinností inej osoby, tiež správca dane zasiahol do majetkových práv, chránených ústavným právom. Zamlčovaním pochybností a konania bez upovedomenia žalobcu je porušením ústavného práva na informácie a na spravodlivý proces. Orgán verejnej moci musí vo vzťahu k účastníkom konania postupovať predvídateľným, čitateľným spôsobom a to vzhľadom na očakávania, ktoré voči tomuto orgánu účastník má. Očakávania účastníkov musia byť opodstatnené a to buď vzhľadom na platnú právnu úpravu alebo na postup orgánov verejnej moci v podobných prípadoch

45. Dôkazné bremeno daňových subjektov nie je absolútne, pričom cituje ust. a daňového poriadku. V danom prípade správca dane vychádzal z nesprávneho výkladu ustanovenia a a o rozložení dôkazného bremena. Ustanovenie a a nepredstavuje absolútne dôkazné bremeno daňových subjektov, ale len vymedzuje rozsah ich dôkaznej povinnosti. Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí.

46. V ďalšej časti žaloby cituje žalobca ust. § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Nemožno sa preto stotožniť so záverom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom takýto záver je vyvodzovaný z toho, že nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, teda osôb, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral.

47. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.7Afs 321/2018-80, v zmysle ktorého ak chýba akékoľvek prepojenie platiteľa dane na tú časť dodávateľského reťazca, v ktorej nastal daňový únik, nie je možné paušálne odopierať nárok na odpočet DPH len preto, že sa platiteľ dane preventívne nechránil pred nevedomým zapojením do daňového úniku prijatím kontrolných opatrení. Obvyklé preventívne opatrenia nie sú spôsobilé zabrániť zapojeniu do reťazca, pretože sa o zapojení do reťazca subjekt aj napriek tomu nemôže a nemá ako dozvedieť.

48. V ďalšej časti žaloby poukázal i na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 19. 08. 2010, , , , z ktorých v abstrakte cituje. Žalovaný opakovane v rozhodnutiach uvádza, že v prípade, ak v konaní vyjdú najavo nové skutočnosti, je povinný tieto došetriť a vyhodnotiť tak, aby boli relevantným podkladom pre vydanie zákonného rozhodnutia. Žalobca k tomuto vyjadreniu správcu dane opakovane namietal, že skutočnosti uvádzané na str. 3-10 rozhodnutia č. 100246684/2017 zo dňa 09. 02. 2017 (Rozhodnutia SD 3) ako aj v iných rozhodnutiach správcu dane v tomto konaní neboli novými skutočnosťami, sú to zistenia, ktoré boli správcovi dane v čase vykonávania daňovej kontroly k dispozícii. Daňová kontrola bola zákonne ukončená doručením protokolu zo dňa 04. 09. 2015.

49. Správca dane a následne Žalovaný nesprávne a neúplne zistili skutkový stav, resp. rozhodli predčasne, nakoľko nesprávne a nedostatočne došetrili dodávateľov MB TRADING, s.r.o. Správca dane a Žalovaný zotrvali na názore, že dodávateľom MB TRADING, s.r.o. mohla byť iba spoločnosť DOXI TRADE s.r.o., ktorej bola dňa 31.12.2013 zrušená registrácia k DPH, pričom MB TRADING, s.r.o. disponoval faktúrou DOXI TRADE s.r.o. s IČ DPH ešte aj v apríli 2014. Ďalším dodávateľom MB TRADING s.r.o. mal byť Wingold s.r.o., ktorej spoločníkom mala byť osoba M. W.. Správca dane však spoločnosť Wingold nenašiel v slovenskom ani českom obchodnom registri. Konateľ J. M. však vypovedal, že tovar pre MB TRADING s.r.o. pochádzal z Česka a Maďarska. Správca dane však nevykonal šetrenie aj v maďarskom obchodnom registri, kde sa subjekt WINGOLD Kft. nachádza. Kft. je skratka pre maďarskú spoločnosť s ručením obmedzeným. Spoločnosť WINGOLD Kft. má v predmete podnikania aj predaj rôzneho tovaru. Pri nie príliš precíznom postupe správcu dane je naviac možné, že osoba M. W. nemá správne napísané meno priezvisko a môže sa jednať aj napr. o W. či W..

50. Podľa názoru žalobcu opomenutím preskúmania aj maďarského subjektu zaťažil konanie takou vadou, pre ktorú nie je možné jednoznačne dôjsť k záveru, že tovar pre MB TRADING, s.r.o. dodávala jedine DOXI TRADE s.r.o. - spoločnosť s pochybnou minulosťou, ktorú naviac žalobca ani nepoznal. Ak by sa preukázalo, že WINGOLD Kft. alebo iná z maďarských spoločností s obchodným menom Wingold pre MB TRADING, s.r.o. tovar dodala, boli by závery správcu dane a žalovaného jednoznačne nesprávne. Nesprávne určenie reťazca tovaru má jednoznačne za následok nesprávne myšlienkové postupy a následné nesprávne rozhodnutie.

51. Za zásadnú vadu s efektom na zákonnosť rozhodnutia považuje žalobca aj skutočnosť, že dôkazy predložené žalobcom neboli počas vyrubovacieho konania založené v spise žalobcu. K tomu tvrdeniu má Žalobca fotokópiu z obsahu spisového obalu, do ktorého splnomocnená zástupkyňa nahliadla v rámci ústneho pojednávania dňa 24. 06. 2019, o ktorom bola spísaní zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 24. 06. 2019. Žalobca je presvedčený, že tieto dôkazy chýbali v spise aj pri rozhodovaní o napadnutom rozhodnutí žalovaného 4.

52. Správca dane a následne žalovaný nebral do úvahy následné dodanie tovaru pre spoločnosť CHOCO - CHOCO s.r.o., čo v protokole potvrdzuje s odvolaním na ustanovenia § 43 ods. 1 a ods. o dani z pridanej hodnoty. Český správca dane nespochybnil následné dodanie zo spoločnosti CHOCO - CHOCO s.r.o. Správca dane, ktorý vykonáva kontrolu za február 2014, vykonal výsluch svedka, konateľky spoločnosti CHOCO - CHOCO s.r.o., ktorá v rámci ústneho pojednávania predložila kompletné účtovníctvo spoločnosti za rok 2014. Správca dane zrejme zámerne vyberal len dôkazy, ktoré sú v neprospech žalobcu.

53. Žalovaný v súvislosti s pochybeniami v aplikácii judikatúry Súdneho dvora EÚ neprihliadol dostatočne k dobrej viere žalobcu. Žalobcovi nemôže byť pričítané v neprospech nezákonné konanie iných daňových subjektov, s ktorými mal obchodné vzťahy. Z hľadiska posúdenia nároku na odpočet je povinnosťou správcu dane, aby zvážil všetky objektívne okolnosti daňovej transakcie, a ak nie je v určitom článku reťazca daň odvedená, nemôže dôjsť k odmietnutiu nároku na odpočet voči tomu, kto v dobrej viere získa zdaniteľné plnenie bez toho aby vedel alebo mohol vedieť o nezákonných praktikách iného subjektu. (rozhodnutia SD EÚ vo veci Optigen Ltd., Kittel, Teleos a ďalšie a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR -244).

54. Žalovaný však konštatuje, že následný predaj (konkrétneho) tovaru (ktorý je možno jednoducho identifikovať z predložených dôkazov - zo skladových kariet sa dá spárovať, že sa jednalo o dodávky presne tovaru od spochybnených dodávateľov) do Českej republiky nepreukazuje, že sa jedná o tovar dodaný práve spornými dodávateľmi. Ak správca dane spochybňuje dodanie konkrétneho tovaru konkrétnym dodávateľom, ale za tento tovar dorubí dodávateľovi daň podľa pomôcok, pričom však odberateľovi odpočet neuzná, zaťažuje konanie logickou chybou. Na jednej strane zdaňuje konkrétneho dodávateľa konkrétneho tovaru, na druhej strane u odberateľa spochybňuje dodanie tovaru týmto dodaneným dodávateľom. Nie je možné uznať existenciu tovaru dodaného konkrétnym dodávateľom a zároveň u odberateľa poprieť, že tovar dodal tento konkrétny dodávateľ, ako to bolo v prípade MB TRADING, s.r.o.

55. Keďže žalovaný u žalobcu nadobudol podozrenie na podvode, ktorý sa týka radu niekoľko po sebe nasledujúcich činností, ktoré vykonáva niekoľko subjektov v reťazci, a spoločný európsky systém DPH je charakterizovaný tým, že DPH podlieha (v rozhodnom období podliehalo) každé z tých plnení v rámci reťazca, aj v našom prípade treba zohľadniť každé plnenie samé o sebe, pričom musí byť zohľadnené objektívne a je treba chrániť dobrú vieru nevinného účastníka obchodného vzťahu, ktorý nemusel o podvodnom konaní vedieť. Súdny dvor EÚ vyslovil právny záver v niekoľkých svojich rozhodnutiach (v spojených veciach Optigen a ďalší, C-354/03, C-355/03 a C-484/03 zo dňa 12. 01. 2006; v spojených veciach Kittel a ďalší, C-439/04 a C-440/04, zo dňa 06. 07. 2006 a tiež už niekoľkokrát v argumentoch žalobcu spomínaný rozsudok zo dňa 21. 06. 2012, v spojených veciach Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11), že nárok na odpočet DPH odvedenej na vstupe osoby povinnej k dani, ktorá uskutočnila plnenie, nie je dotknutý okolnosťou, že v reťazci dodávok je iné plnenie (ktoré mu prechádza alebo nasleduje) zasiahnuté podvodom s DPH, bez toho aby to osoba posledná v tomto reťazci vedela alebo mohla vedieť.

56. Je a bolo na správcovi dane, či neskôr žalovanom, aby dostatočne preukázal objektívne okolnosti umožňujúce učiniť záver, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenie uplatňované k odôvodneniu nároku na odpočet bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom. Dôkazné bremeno bolo preto na správcovi dane, ktorý mal preukázať, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o podvodnom konaní protistrany ešte pred odpočítaním DPH a až potom mal zamietnuť právo na odpočet (Stroytrans EOOD, LKV-56 EOOD - C642/11 a C643/11). 57. V súvislosti s judikatúrou SD EÚ si Žalobca dovolí dať do pozornosti jedno z novších rozhodnutí SD EÚ vo veci Marks Pen - C/18/13 z 13.2.2014, v ktorom SD EÚ konštatuje, že samotná pochybnosť, či plnenie poskytnuté daňovému subjektu bolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet, na ktoré má daňový subjekt nárok.

58. Správca dane tiež, po výsluchu svedka - konateľa MB TRADING, s.r.o. konštatuje, že nezabezpečil preukázanie svojich tvrdení. Žalobca by si dovolil uviesť, že samotná výpoveď svedka je v zmysle dôkazom a jej hodnovernosť nemožno spochybňovať tým, že nie je podložená ďalším dôkazom. Správca dane zaťažil dôkazný prostriedok dôkazným bremenom a neunesenie tohto dôkazného bremena dôkazom vyložil v neprospech žalobcu. Žalobca je presvedčený, že dôkazné bremeno uniesol, zdaniteľné obchody sa uskutočnili. Tovar sa u žalobcu neobjavil z ničoho nič, ani tento tovar nebol žalobca schopný vyrobiť.

59. Je tiež na mieste poukázať na skutočnosť, že správca dane resp. žalovaný odmietol ako dôkaz zápisnice o ústnom pojednávaní so svedkom J. M. s odôvodnením, že tieto sa týkajú iných zdaňovacích období, pritom ako je z obsahu rozhodnutia preukázané, správca dane postavil svoj záver práve na informáciách z daňových kontrol u daňového subjektu za zdaňovacie obdobia, v ktorých boli výsluchy svedka J. M. vykonané. Zároveň však správca dane v rámci daňovej kontroly dňa 03.09.2015 vykonal výsluch svedka J. M. na návrh žalobcu. Tento výsluch mu postačoval na správne určenie dane. Túto zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 03.09.2015 ako v rozhodnutí uvádza, vyhodnotil v neprospech žalobcu.

60. Žalobca nemal dosah na predchádzajúcich dodávateľov v údajnom reťazci a zákon subjektu neprikazuje skúmať. Žalobca nemohol vedieť, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca dodávka zaťažená daňovým podvodom. Žalobca opakovane tvrdil a tvrdí, že nemal znalosť a ani podozrenie o akomkoľvek podvode, v roku 2014 s obchodným partnerom obchodoval bez problémov. Žalovaný neodôvodnil, ako žalobca mal a mohol vedieť o pochybnom reťazci MB TRADING, s.r.o. a jeho nejakého ďalšieho neznámeho dodávateľa. Celý procesný postup správcu dane potom smeruje k názoru, že objektívnou realitou je podľa správcu dane za každú cenu dokázať žalobcovi nejaké pochybenie a dorubenie dane. Správca dane nevykonal dôkazy, ktoré mohli preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

61. Na zákonnosť rozhodnutia v konečnom dôsledku mohla mať efekt aj absolútna dĺžka daňového konania a nedodržanie lehôt zo strany správcu dane. Daňová kontrola bola začatá dňa 23. 09. 2014 a posledné rozhodnutie žalovaného dňa 11. 03. 2020. Žalobcovo konanie trvalo necelých 6 rokov. Žalobca je toho názoru, že daňové konanie trvalo neprimerane dlho, pričom celé rozhodovanie bolo zaťažené zmätočnosťou, nepreskúmateľnými a vadnými rozhodnutiami správcu dane a žalovaného a v konečnom dôsledku nezákonných rozhodnutí. Správca dane nezistil žiadne nové skutočnosti od skončenia daňovej kontroly, no od tej doby nebol schopný vo veci rozhodnúť správne.

62. Ako príklad zbytočných prieťahov Žalobca dovoľuje uviesť, že odo dňa 05. 06. 2017, kedy bol správca dane odvolacím orgánom vrátený do vyrubovacieho konania, do dňa spísania zápisnice zo dňa 24. 06. 2019 o ústnom pojednávaní, ktorú pripravil ako poslednú v rámci vyrubovacieho konania, za obdobie dlhšie ako dva roky, nevykonal správca dane okrem dvoch výsluchov, navrhovaných žalobcom a nahliadnutím do spisov z daňovej kontroly za iné zdaňovacie obdobia, do ktorých nahliadol už v predchádzajúcom období, žiadne úkony, ktorými bol viazaný odvolacím orgánom na základe rozhodnutia zo dňa 05. 06. 2017.

63. Rozhodnutie žalovaného v zmysle argumentácie uvedenej v tejto žalobe považujeme za nesprávne, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci a tiež došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

IV. Vyjadrenie žalovaného

64. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 27. 08. 2020. Uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2014. V priebehu daňovej kontroly a následných vyrubovacích konaní správca dane preveroval pravdivosť údajov uvedených žalobcom v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 a zistil rozdiel v sume, na ktorú si žalobca podľa uplatnil nárok. Na základe zistených skutočností vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 29 199,66 eura. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období, okrem iného, uplatnil právo na odpočítanie dane spolu v sume 28 644,80 eura na základe konkrétnych faktúr, na ktorých je v pozícii dodávateľa uvedená spoločnosť MB TRADING, s.r.o. Dokazovaním však nebolo preukázané, že tovar uvedeného druhu, objemu a ceny bol žalobcovi skutočne dodaný deklarovaným dodávateľom tak, ako to žalobca tvrdí na základe predložených faktúr. Uplatnenie práva na odpočítanie dane žalobcom na základe predložených dokladov je neoprávnené, nakoľko skutočnosti uvedené na dokladoch nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektu na nich uvedeného ako dodávateľ (MB TRADING, s.r.o.). Skutočnosť, že pre uplatnenia tohto práva boli splnené zákonné podmienky nepreukázal ani samotný žalobca, ani označený dodávateľ a nepotvrdili ho ani skutočnosti zistené správcom dane v priebehu dokazovania. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, získané dôkazy správca dane hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Všetky svoje závery žalovaný odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Toto zhrnutie vychádza z dôkazov zhromaždených v predkladanom rozsiahlom administratívnom spise.

65. Žalovaný po preštudovaní predmetnej žaloby konštatuje, že žalobca vo svojej žalobe prezentuje najmä svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného. Žalobca opätovne uvádza svoje názory, ktoré už v rovnakom rozsahu a obsahu prezentoval aj vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Všetky zistené skutočnosti, spôsob ich zistenia a vyhodnotenie dôkazov uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a tieto skutočnosti vychádzajú z predloženého spisového materiálu. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane. V danej veci je názor žalovaného nemenný a trvá na svojich záveroch.

66. V ďalšej časti svojho vyjadrenia poskytol analýzu dôkazov a ich vyhodnotenie vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu, ktoré sú obdobné, ako v jeho odôvodnení rozhodnutia napadnutého správnou žalobou.

67. K námietkam žalobcu týkajúcich sa postupu správcu dane vo vzťahu k procesnoprávnemu žalovaný konštatuje, že nezistil také pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť rozhodnutia. Daňová kontrola, začatá dňa 23. 09. 2014 a ukončená dňa 10. 09. 2015, bola vykonaná v súlade s ustanoveniami Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole bol vykonané v súlade s ustanoveniami v znení účinnom v rozhodnom období. Rozhodnutie správcu dane je vydané v súlade s ustanoveniami , a Vychádza z výsledkov komplexného dokazovania a v jeho odôvodnení sú zhrnuté všetky dôkazy, či už boli predložené žalobcom alebo získané v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacích konaní.

68. Žalovaný sa stotožnil s názorom žalobcu, že rozhodnutie nebolo vydané v lehote stanovenej v Námietka žalobcu v danej veci je teda dôvodná, avšak iba do tej miery, že došlo k procesnej chybe zo strany správcu dane, nejde však o vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť rozhodnutia. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia podľa primerane predĺžiť druhostupňový orgán.

69. Na základe uvedeného žalovaný trvá na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného i v rozhodnutí správcu dane, pričom poukazuje na odôvodnenie týchto rozhodnutí, ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

70. Žalovaný, na základe uvedených skutočností navrhuje, aby správny súd žalobu, ako bezdôvodne podanú, zamietol. Žalovaný rovnako dodal, že v právnej veci toho istého žalobcu proti označenému žalovanému v skutkovo obdobnom prípade už bol správnym súdom vydaný Rozsudok sp. zn.: -138 zo dňa 06. 06. 2018, ktorým správny súd žalobu žalobcu zamietol.

V. Ďalší priebeh konania

71. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 23. 07. 2021. Uviedol, že s názorom žalovaného nesúhlasí, nakoľko žalobca, okrem ďalšieho, namietal skutočnosť, že žalovaný resp. správca dane pochybil pri dokazovaní takým spôsobom, ktorý viedol až k neobjektívne zistenému skutkovému stavu a použil dôkazy, o ktorých žalobca ani nemal vedomosť.

72. Prezentoval názor, že žalobca mal právo na riadne odôvodenie, prečo a ako orgány finančnej správy dospeli k názoru, že fotografie nie sú z relevantného obdobia, aké postupy boli použité pri skúmaní tohto dôkazu, aký forenzný softvér bol použitý. Niektoré metadáta obsahujú aj súradnice GPS, je však zrejmé, že sa žiadny z orgánov ani nepokúšal tieto dáta vôbec správnym spôsobom zistiť (pričom aj pri použití jednoduchých grafických programov sa dá vyčítať, že fotografie boli zhotovené v sklade na Družstevnej ulici v Komárne).

73. Žalobca tvrdil, že svoje dôkazné bremeno uniesol, dokonca zabezpečil niekoľkokrát konateľa spoločnosti MB TRADING, s.r.o. osobne, aj napriek údajnému tvrdeniu správcu dane, že s ním J. M. nespolupracuje.

74. Žalobca nemôže zodpovedať za to, čo mu žalovaný vytýka, a to najmä MB TRADING, s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, nepreukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinná uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinná podávať podľa osobitných predpisov.

75. Žalovaný ďalej uviedol, že disponuje faktúrami, na ktorých je v pozícii dodávateľa uvedená spoločnosť MB TRADING, s.r.o. Okrem faktúr predložil i iné dôkazy, zmluvy, preukázal dopravu tovaru, fotografie, skladové karty, zabezpečil prítomnosť svedkov. Ďalej svedecké výpovede rôznych zamestnancov spoločností, ktoré majú sklady a nachádzajú sa vo dvore na mieste, kde má sklad aj žalobca.

76. Žalobca je presvedčený, že ak jediný dôkaz, ktorý presvedčí správcu dane/žalovaného, že tovar dodal konkrétny dodávateľ je ten, že ho sám dodávateľ potvrdí a to nielen samotným potvrdením, ale ešte ďalším dôkazmi, je nesprávny. Štát týmto prenáša dôkazné bremeno a hlavne absolútnu zodpovednosť na obchodných partnerov namiesto toho, aby sám nastavil fungujúce a hlavne jednotné pravidlá, ktoré sú zároveň v súlade s európskou legislatívou. Je mnoho subjektov, ktoré doplatili na to, že ich dodávateľ nebol zodpovedný voči správcovi dane, no voči svojmu obchodnému partnerovi si svoje povinnosti riadne a včas plnil. Žalobca sa cíti v tejto veci poškodený.

77. Žalovaný tvrdí, že „Dodávateľ dodanie tovaru v zmysle predložených faktúr pre žalobcu nepreukázal a nepreukázal tak ani vznik daňovej povinnosti z tohto titulu.“ MB TRADING, s.r.o. však dodávky pre žalobcu potvrdil a to niekoľkokrát a osobne konateľom. Konateľ spoločnosti MB TRADING, s.r.o. aj niekoľkokrát pred správcom dane uviedol, že jeho dodávatelia sú z Českej republiky a z Maďarska. Správca dane resp. žalovaný však dokazovanie dostatočne nevykonal, keď sa snažil preverovať len subjekty z Českej republiky, no subjekty z Maďarska ako WINGOLD Kft/s.r.o. úplne vynechal.

78. Podľa vyjadrenie žalovaného „Ak mal pán A. (konateľ žalobcu) námietky proti „nie príliš precíznemu postupu správcu dane“ mohol ich uplatniť priamo pri ústnom pojednávaní.“ Dovolíme si uviesť, že bez právnického vzdelanie je všeobecne náročné pre bežného človeka rozlišovať pojmy konateľ- spoločník

a taktiež rozlišovať či môžem alebo nemôžem preložiť dodatok právnej formy z cudzieho jazyka ako to bolo v prípade spoločnosti WINGOLD.

79. Zo zápisníc z výsluchu konateľa J. M. vyplýva, že po slovensky dostatočne dobre nerozumel a ani po slovensky veľmi dobre nerozprával. No iba niektoré zo zápisníc túto skutočnosť uvádzajú. Pri niektorých výsluchoch prekladal konateľ žalobcu. Pri preklade dodatku k právnej forme spoločnosti skutočne mohlo dôjsť k neúmyselnému prekladu skratky kft na s.r.o. maďarského subjektu. Takýmto konaním potom správca dane a žalovaný nepreverili jeden celý reťazec, ktorý sa mohol v danom prípade nachádzať, čím neúplne zistili skutkový stav, pričom na základe neho nesprávne vyvodili záver, že sa jedná o neoprávnený odpočet.

80. V rozhodnutí SD EÚ vo veci Dankowski (C-438/09 zo dňa z 22. decembra 2010) súd, s odkazom na články 178 a 226 DPH smernice konštatoval, že osoba povinná k dani má nárok na odpočet, ak pri splnení všetkých zákonných podmienok prijala plnenie od osoby povinnej k dani aj v prípade, že táto osoba nie je registrovaná a ďalej SD EÚ skonštatoval, že vnútroštátny predpis nesmie brániť uplatneniu nároku na odpočet, ak je plnenie poskytnuté osobou povinnou k dani, ktorá nie je registrovaná (48).

81. V tomto smere je vhodné poukázať aj na vývoj súvisiacej legislatívy v iných členských štátoch, napr. v Českej republike: Zákon o dani z přidané hodnoty č. 588/1992 Sb. považoval za rozhodujúci deň pre registráciu k DPH deň, kedy došlo k prekročeniu obratu pre povinnú registráciu. Ak prekročila povinná osoba stanovený obrat a nepodala prihlášku k registrácii v zákonom stanovenom termíne, zaregistroval ju správca dane spätne k dátumu, ku ktorému sa stala platcom dane. Takýto platiteľ DPH bol následne povinný dodatočne vysporiadať daňovú povinnosť za obdobie, počas ktorého nebola DPH uplatnená a to na základe ním predložených daňových priznaní k DPH.

82. Zákon č. 235/2004 Sb., účinný k 1. 5. 2004 tento systém opustil a vznik platiteľstva naviazal na deň, ktorý uvedie správca dane na osvedčení o registrácii. Za obdobie, kedy mala byť daná osoba platiteľom ňou uskutočnené plnenia mali podliehať DPH, už nebolo možné daňovú povinnosť spätne vymerať. Správca dane stanovil daň náhradným spôsobom bez obmedzenia to zo základu dane - súhrnu úplat za zdaniteľné plnenia za obdobie, kedy sa osoba mala stať platcom podľa zákonnej registračnej povinnosti. Správca dane pritom nebol oprávnený prihliadnuť k možným odpočtom DPH vzťahujúcim sa k plneniam v takomto období. Zákonom č. 502/2012 Sb., bol s účinnosťou k 01. 01. 2013 inštitút náhrady zrušený s tým, že osoba povinná k dani, ktorá dosiahla stanovený obrat, sa opätovne stáva platiteľom zo zákona v stanovený deň, a nie až v okamžiku, kedy ju správca dane zaregistruje.

83. Podľa názoru žalobcu je taktiež prístup správcu dane resp. žalovaného nesprávny, ak vytýka žalobcovi, že obchodoval so spoločnosťou, ktorá obchodovala s ďalšou spoločnosťou, ktorá má sídlo na mieste, kde má sídlo aj ďalších 26, historicky 45 subjektov. Predikcia, že každá spoločnosť, ktorá má sídlo na mieste, kde má sídlo aj niekoľko ďalších spoločností bude nevhodný obchodný partner, je úplne zlá. Štátne orgány takto prakticky diktujú subjektom trhovej ekonomiky, že je možné postupovať iba jediným správnym spôsobom, neobchodovať so spoločnosťami, ktoré majú sídlo tam, kde aj viacero iných spoločností. V tejto otázke, naviac, si dovolíme poukázať na to, že sa jedná o spoločnosť DOXI TRADE s.r.o., čiže spoločnosť, na ktorú nemal žalobca žiadny dosah, nakoľko mala byť dodávateľom jeho dodávateľa.

84. Dal súdu do pozornosti, že obdobne ako v prípade žalobcu a odmietnutia odpočtu DPH preto, že podľa názoru správcu dane/žalovaného sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že tovar dodal dodávateľ MB TRADING, s. r. o., je podaná prejudicálna otázka na SD EÚ Nejvyšším správním soudem České republiky, sp.zn. C-154/20 Kemwater ProChemie s. r. o. c/a Odvolací finanční ředitelství v nasledovnom znení: Je v súlade so smernicou 2006/112/ES,1 pokiaľ je uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na vstupe podmienené splnením povinnosti zdaniteľnej osoby preukázať, že zdaniteľné plnenie, ktoré prijala, jej poskytla iná konkrétna zdaniteľná osoba? V prípade kladnej odpovede na prvú otázku a ak zdaniteľná osoba uvedenú dôkaznú povinnosť nesplní, možno odoprieť právo na odpočítanie dane na vstupe bez toho, aby sa preukázalo, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že nadobudnutím tovaru alebo služieb sa zúčastňuje na daňovom podvode?

85. Nefungujúci systém štátnej kontroly nemôže ísť na ťarchu subjektu, ktorý sa má spoliehať na to, že údaje vo verejných registroch zodpovedajú skutočnosti. Žalobca opakovane vyjadruje podozrenie, že žalovaný a správca dane sa jednoducho rozhodol, že za každú cenu žalobcovi daň dorubí, ospravedlňujúc svoje konanie záujmami štátu. Žalovaný naviac opomína aplikáciu tzv. šiestej smernice (DPH smernice).

86. Nakoľko sa judikatúra SDEÚ vyvíja, dal do pozornosti aj dve najnovšie rozhodnutia, a to rozhodnutie SD EÚ - vo veci C-273/18 z 10.7 2019, SIA „Kuršu zeme“ proti Valsts ieněmumu dienest a Rozsudok SD EÚ zo 4. júna 2020 vo veci C-430/19, SC C.F. SRL proti A.J.F.P.M., D.G.R.F.P.C, z ktorých žalobca i cituje. Súdny Dvor Európskej únie v najnovšom rozhodnutí teda opäť pripomenul, že orgány finančnej správy nemôžu od osoby povinnej k dani vyžadovať, aby si overila, že vystaviteľ faktúry týkajúcej sa tovaru alebo služieb, za ktoré je uplatňovaný nárok na odpočet, má k dispozícii tento tovar, a je schopný tento tovar dodať a či si splnil svoje povinnosti podať daňové priznanie a uhradiť DPH, alebo aby v tomto ohľade mal k dispozícii určité doklady.

87. Tiež dal do pozornosti, že správca dane neoboznámil žalobcu so všetkým, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a z čoho pri posudzovaní neoprávneného odpočtu DPH vychádzal. V administratívnom spise sa nachádza množstvo dôkazov, s ktorými žalobca oboznámený nebol. V administratívnom spise sa pritom nachádza napríklad množstvo výpisov z účtov, o ktorých nemal žalobca znalosť počas celého trvania daňového konania. Sú pri nich naviac poznámky, takže je úplne zrejmé, že sa nimi orgány zaoberali a brali do úvahy, no žalobcu o tejto skutočnosti neinformovali.

88. Žalovaný ako aj správca dane objektívne skutočnosti nezistil, naopak, máme za to, že žalobca a správca dane pochybili, keď dôkladne neposúdili jednotlivé dôkazy jednotlivo a zároveň vo vzájomných súvislostiach, pričom závery žalovaného a správcu dane nevyplynuli z racionálneho myšlienkového procesu zodpovedajúcom formálnej logike, ale skôr z ľubovoľného selektívneho prístupu pri výbere a hodnotení dôkazov. Správca dane ako aj žalovaný nevykonali dokazovanie správne, nesprávne rozložili dôkazné bremeno a celé konanie je zaťažené vadami, čo má za následok nezákonné rozhodnutie vo veci. V daňovom konaní neboli dodržané lehoty na rozhodnutie. Žalobca je presvedčený, že jeho právo na odpočet DPH malo byť zachované. Žalobca obchodoval s existujúcim obchodným partnerom, zapísanom v obchodnom registri so všetkými povinnými údajmi, obchodný partner mal vydané živnostenské oprávnenia a aj registráciu k DPH, a účtovné doklady obchodných partnerov formálne spĺňali náležitosti v zmysle zákona o DPH. Žalobca si zhotovoval dokumentáciu o obchodných prípadoch aj na rámec uloženú zákonom a v absolútnej možnej miere spolupracoval so správcom dane, dokonca tak, že dokázal predviesť aj údajne nepredvolateľného svedka.

89. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

90. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 03. 2020 a rozhodnutie správcu dane zo dňa 19. 08. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo vydaniu týchto rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju zamietol v zmysle ust. .

91. Podľa , , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa , d/ ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa ,

f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

92. Podľa , , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

93. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2014, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento

deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, ) právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

94. Správny súd posudzoval námietky žalobcu, ktoré sú obsahom podanej žaloby, pričom rozsahom a dôvodmi podanej žaloby bol viazaný v zmysle ust. 134 ods. 1 , nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v ust. . S poukazom na nižšie uvedené správny súd námietky uvedené žalobcom v podanej žalobe posúdil ako nedôvodné.

95. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 pri ním tvrdených dodávkach tovaru od spoločností MB TRADING, s.r.o.

96. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. , ako i v ust. vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach vystavených spoločnosťou MB TRADING, s.r.o. ako dodávateľom tovaru pre žalobcu. Z ust. , vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, ktorý mal nakúpiť od ním deklarovaného dodávateľa len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla týmto dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním listinných dokladov od žalobcu a jeho bezprostredného dodávateľa a preveril i ďalšie spoločnosti, nakoľko bolo nesporne preukázané, že s tovarom (žuvačky) mal obchodovať reťazec dodávateľov a odberateľov, t. j. spoločnosti DOXI TRADE s.r.o., (prípadne Wingold s.r.o) › MB TRADING s. r. o. › žalobca.

97. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane päť faktúr za dodávku tovaru (AIRWAYES rôzne druhy dražé) od spoločnosti MB TRADING, s.r.o. Predloženie uvedených dokladov (opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z

pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

98. Žalobca si v zdaňovacom období jún 2014 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mu podľa ním predložených 5 faktúr mala dodať spoločnosť MB TRADING, s.r.o., ktorej konateľom v kontrolovanom zdaňovacom období bol J. M.. Jednalo sa o faktúry č. FV149138 zo dňa 02. 06. 2014, č. FV149158 zo dňa 09. 06. 2014, č. FV149169 zo dňa 16. 06. 2014, č. FV149174 zo dňa 23. 06. 2014 a č. FV149181 zo dňa 30. 06. 2014. Žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly správcovi dane čestné prehlásenie zo dňa 18. 08. 2015, v ktorom J. M., konateľ spoločnosti MB TRADING, s.r.o. prehlásil, že spoločnosť v júni 2014 dodala žalobcovi tovar podľa vyššie uvedených konkrétnych faktúr. Zároveň boli správcovi dane predložené i príjemky, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť MB TRADING, s.r.o., druh tovaru, jeho množstvo, cena, dátum a taktiež boli predložené výdajky.

99. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na to, že správca dane v súlade so zákonom a dôvodne využil i poznatky získané v priebehu daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2014, v rámci ktorej bol dožiadaným správcom dane, t. j. Daňovým úradom Bratislava dňa 05. 11. 2014 vypočutý konateľ spoločnosti MB TRADING, s.r.o. J. M., ktorý formálne potvrdil dodanie tovaru žalobcovi v zdaňovacom období apríl 2014. Ďalším dokazovaním v priebehu daňovej kontroly uvedeného zdaňovacieho obdobia však správca dane zistil, že napriek uvedenému nebolo reálne preukázané dodanie tovaru touto spoločnosťou žalobcovi ako odberateľovi a nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa. Uvedené vyplýva z právoplatného rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 05. 2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 27. 01. 2016 o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v sume 20.283,84 eur.

100. V priebehu daňovej kontroly zabezpečil účasť svedka J. M. žalobca, pričom svedok - konateľ spoločnosti MB TRADING, s.r.o. (zápisnica z ústeného pojednávania zo dňa 03. 09. 2015) potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom, tovar uvedený na faktúrach za zdaňovacie obdobie jún 2014 spoločnosť MB TRADING, s.r.o. nadobudla od spoločnosti DOXI TRADE s.r.o. a spoločnosti Wingold s.r.o. s tým, že tovar bol prepravený od uvedených dodávateľov priamo k žalobcovi.

101. Spoločnosť DOXI TRADE s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom tovaru pre spoločnosť MB TRADING, s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 a posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007. Registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty bola spoločnosti DOXI TRADE s.r.o. zrušená dňa 31. 12. 2013. Spoločnosť je na adrese svojho sídla neznáma, konateľ W. C. zásielky správcu dane nepreberal.

102. Správca dane za účelom preverenia dodania tovaru spoločnosti MB TRADING, s.r.o. ďalšou, (konateľom spoločnosti MB TRADING, s.r.o. označenou spoločnosťou) spoločnosťou Wingold s.r.o. zistil, že spoločnosť s uvedeným názvom sa nenachádza ani v obchodnom registri, teda neexistuje, neexistovala, a nie je evidovaná ani v Českej republike.

103. Správca dane taktiež využil ako dôkaz i protokol zo dňa 01. 06. 2015 o určení dane podľa pomôcok z daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia január, marec až jún 2014 v spoločnosti MB TRADING, s.r.o. Vyplýva z neho, že uvedený daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly nespolupracoval so správcom dane (Daňový úrad Nitra). V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2014 si uplatnil odpočítanie dane z prijatých faktúr v sume 56.261,64 eur a nadmerný odpočet uviedol v sume mínus 1.266,12 eur. Daňovou kontrolou bola zistená jeho daňová povinnosť podľa pomôcok v sume 56.685,52 eur, čo je rozdiel v sume 57.951,64 eur (uplatnený nadmerný odpočet v sume mínus 1.266,12 eur + daňová povinnosť zistená daňovou kontrolou v sume 56.685,52 eur).

104. Všetky tieto dôkazy mohol správca dane využiť s poukazom na ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom o ich využití bol žalobca oboznámený v protokole zo dňa 04. 09. 2015 z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2014. Konateľ spoločnosti J. M., ktorého sa podarilo vypočuť za súčinnosti konateľa žalobcu, nepreukázal reálne uskutočnenie podnikateľskej činnosti v kontrolovaných

zdaňovacích obdobiach, nepredložil kompletné doklady. Skutočná realizácia zdaniteľných plnení za tieto zdaňovacie obdobia v spoločnosti MB TRADING, s.r.o. nebola preukázaná.

105. K čestnému prehláseniu J. M. zo dňa 18. 08. 2015, ktoré správcovi dane predložil žalobca je potrebné uviesť, že toto vo všeobecnosti nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. V ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú demonštratívne uvedené dôkazné prostriedky, ktoré možno použiť na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a ktoré nemôžu byť získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach, pričom čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to vyššie citovaný zákona v spojení s nedovoľuje. Predloženie čestných vyhlásení je teda v daňovom konaní právne irelevantné. V súvislosti s čestným vyhlásením ako dôkazom správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. , v ktorom bola riešená otázka použiteľnosti čestného vyhlásenia v daňovom konaní vedenom za účinnosti o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01. 01. 2012. Tento nový zákon obdobným spôsobom rieši okruh použiteľných dôkazných prostriedkov v daňovom konaní, pričom taktiež za dôkazný prostriedok nepovažuje čestné vyhlásenie.

106. S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania nepredložil (okrem 5 faktúr vystavených spoločnosťou MB TRADING, s.r.o. v mesiaci jún 2014) a ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci dodanie tovaru spoločnosťou MB TRADING, s.r.o., napriek tomu, že táto dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane, nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty práve pri 5 deklarovaných dodávkach od tejto spoločnosti. Dodanie predmetného tovaru žalobcovi spoločnosťou MB TRADING, s.r.o. nie je preukázané ani listinami označenými ako príjemka, na ktorých je ako dodávateľ označená práve uvedená spoločnosť.

107. Na tomto konštatovaní súdu nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že tovar (cukríky, žuvačky) žalobca následne dodal odberateľovi do Českej republiky s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, čo nespochybnili ani daňové orgány. Uvedené intrakomunitárne dodanie tovaru a jeho preprava odberateľovi do Českej republiky nie je dôkazom toho, že tovar žalobcovi dodala spoločnosť MB TRADING, s.r.o. a že tejto vznikla daňová povinnosť. Správca dane a ani žalovaný nespochybnili existenciu tovaru a jeho dodanie odberateľovi do Českej republiky, čo ale nie je dôkazom toho, že sa jedná o tovar, ktorý podľa predložených listinných dokladov (faktúr) mala žalobcovi dodať spoločnosť MB TRADING, s.r.o.

108. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarované obchodné transakcie (dodanie tovaru od spoločnosti MB TRADING, s.r.o. ako dodávateľa). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným uvedeným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

109. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. o správe daní (daňový poriadok) a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania vo vzťahu k spoločnosti MB TRADING, s.r.o. správca dane vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovaných dodávkach tovaru od tejto spoločnosti.

110. K námietke žalobcu v podanej žalobe ohľadne neúplného zistenia skutkového stavu správny súd uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty (pri tovare, ktorý mu mal dodať deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť MB TRADING, s.r.o.), aby preukázal, že tovar mu bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na faktúre a taktiež aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia, vrátane prepravy tohto plnenia. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá prepravu tovaru vykoná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovaný tovar reálne dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že si dostatočne neoveroval deklarované dodávky tovaru od uvedenej spoločností v mesiaci jún 2014 napriek tomu, že sa jednalo o dodávky vo väčších množstvách.

111. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. Žalobca podľa názoru súdu nepreukázal napr. ani to, či si vzhľadom na väčšie množstvo tovaru preveroval priestory, v ktorých je tovar skladovaný, resp. možnosti jeho skladovania u deklarovaných dodávateľov. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

112. Námietku žalobcu v podanej žalobe (neúplné zistenie skutkového stavu) správny súd nepovažuje za dôvodnú, práve s poukazom na obsah predloženého administratívneho spisu, v ktorom sa nachádzajú žalobcom predložené listinné doklady, z ktorých ale nemožno vyvodiť záver o reálnom dodaní tovaru žalobcovi zo strany deklarovaného dodávateľa. Bolo právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov, pričom v súlade so zákonom využil i výsledky daňových kontrol u deklarovaných dodávateľov žalobcu (t. j. v spoločnosti MB TRADING, s.r.o.), nakoľko tieto daňové kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobia sa prelínali. O výsledkoch vykonaného dokazovania, vrátane zistení z daňových kontrol u jeho dodávateľov, bol žalobca správcom dane podrobne oboznamovaný a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. Súd je toho názoru, že vzhľadom na dôkaznú situáciu a vyjadrenia žalobcu, resp. ním predkladané listiny v priebehu daňovej kontroly nebol dôvod, aby správca dane overoval výsledky zistení z daňových kontrol u dodávateľov žalobcu, ktoré vykonal sám správca dane alebo ich vykonali iní príslušní správcovia dane.

113. V daňovom konaní správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu, resp. navrhovaný dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s poukazom na poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné. Tak tomu bolo i v tomto prípade, keď správca dane nevykonal výsluch všetkých žalobcom navrhovaných svedkov (čo daňové orgány i odôvodnili), nakoľko vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania by i podľa názoru súdu nemohli výsluchy navrhovaných svedkov priniesť iné, resp. žalobcom očakávané závery.

114. V podanej žalobe žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval i žalobca v podanej žalobe, napr. rozsudky v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť RecoltaRecycling (C-440/04) a v spojených veciach OptigenLtd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03).

115. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (duediligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleosplc. a spol. (C-409/04), VlaamseOliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril pôvod tovaru, o ktorom sám tvrdil, že išlo o tovar, ktorý nebolo možné v danom čase objednať vo väčších množstvách, miesto jeho skladovania, nakládky, subjekt, ktorý bude vykonávať prepravu a pod.. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovanými dodávateľmi bude spochybnené.

116. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagébenkft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia, napriek tomu, že obchodovanie s takým množstvom tovaru ako bolo deklarované, prijatie náležitých a potrebných opatrení vyžadovalo. Z tohto dôvodu nie je zrejmé a žalobca nepreukázal, či predmetný tovar je tvrdeného pôvodu a či skutočne pochádza od dodávateľa deklarovaného na faktúrach ňou vystavených v kontrolovanom zdaňovacom období. V predmetnej veci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady, ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie dodávateľov, odberateľov a dopravcov. Práve z dôvodu ich nepreverenia a neprijatia adekvátnych opatrení v deklarovaných obchodných vzťahoch, sa podľa názoru súdu, nemôže žalobca odvolávať na to, že vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom konal v dobrej viere.

117. V súvislosti so žalobcom predkladanými fotografiami s vyobrazením ľudí, vozidiel, krabíc a neidentifikovateľných priestorov je správny súd toho názoru, že tieto materiály nemôže byť relevantným dôkazným prostriedkom a týmto spôsobom nie je možné za danej dôkaznej situácie preukázať reálne dodanie a nadobudnutie tovaru.

118. K namietanej dĺžke daňovej kontroly, správny súd uvádza, že daňová kontrola u žalobcu začala dňa 23. 09. 2014 a bola ukončená dňa 10. 09. 2015, kedy bol žalobcovi, resp. jeho splnomocnenej zástupkyni doručený protokol z daňovej kontroly, teda v súlade s ust. § 46 daňového poriadku. Z administratívneho spisu vyplýva, že vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného predchádzali tri rozhodnutia správcu dane a žalovaného, ktorý uvedené rozhodnutia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie jednak z dôvodu procesných pochybení a jednak z dôvodu potreby doplnenia dokazovanie, teda považoval v určitom smere námietky žalobcu obsiahnuté v podanom odvolaní za dôvodné. Správny súd má za to, že v rámci doplneného dokazovania správca dane rešpektoval právny názor žalovaného a vypočul i svedkov - zamestnancov spoločností susediacich so skladom žalobcu, ktorí síce potvrdili, že vypomáhali s tovarom, ale nevedeli uviesť, kto bol jeho dodávateľom. Skutočnosť, že správca dane prekročil lehotu na vydanie posledného rozhodnutia, ktorú lehotu mu na jeho žiadosť žalovaný predĺžil o 180 dní, napriek tomu bolo rozhodnutie vydané až viac ako po roku po predĺženej lehote, čo možno správcovi dane vytknúť, avšak ani uvedená skutočnosť nemá za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

119. Záverom správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. a v ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka tovaru - AIRWEYS dražé cukríky, žuvačky) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. ).

120. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania tovarov sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. , v ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. . Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka tovarov) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. ). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol preukázateľne vyzývaný, aby predložil doklady a dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly neboli ešte predložené, resp. aby preukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období tam uvedeným dodávateľom.

121. K námietke žalobcu, že správca dane mal preverovať spoločnosť Wingold s.r.o. aj v iných registroch, nielen v registri SR a ČR súd uvádza, že uvedená spoločnosť bola svedkom označená tak, ako je vyššie uvedené (Wingold s.r.o.), a teda nebol dôvod, aby správca dane preveroval iné registre členských štátov. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania, a tým i správne označiť spoločnosti, s ktorými obchodoval, resp. s ktorými obchodoval jeho dodávateľ. Chybné označenie subdodávateľa konateľom dodávateľa - J. M. nemôže byť dané na zodpovednosť správcu dane.

Rovnako tak súd považoval za nenáležité a nedôvodné uvádzanie znenia zákona o dani z pridanej hodnoty platného v Českej republike, nakoľko správca dane, žalovaný i správny súd boli povinní aplikovať platné právne predpisy Slovenskej republiky, vec subsumovať pod správnu právnu normu a túto aj vyložiť v súlade aplikačnou praxou súdnych autorít, čo sa aj stalo.

122. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie Z judikatúry Súdneho dvora však tiež vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a oprávnenosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná, čo je podľa názoru súdu i tento prípad). Nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, (due diligence), ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho prípadnej účasti na daňovom podvode.

123. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 19. 08. 2018 určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu na dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 v sume 29.199,66 eur, znížil mu nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zo sumy 53.380,81 eur na sumu 24.181,15 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 19. 08. 2018 potvrdil podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

124. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

125. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

126. Úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne (daňové) rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych (daňových) orgánov a pred takými vadami správneho (daňového) konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho (daňového) orgánu, ktoré jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.

127. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 02. 2020, ktorým tento zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -138 zo dňa 06. 06. 2018 (ktorého predmetom bola správna žaloba žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 100497084/2017 zo dňa 20. 03. 2017 týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia október 2014, pričom v danom konaní súd rozhodol o žalobe žalobcu rozsudkom č. k. -138 zo dňa 06. 06. 2018 tak, že žalobcu zamietol). Z rozhodovacej činnosti správneho súdu mu je známe, že proti uvedenému rozsudku kasačného súdu podal žalobca ústavnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Ústavný súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 06. 05. 2021 tak, že ju odmietol.

128. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa ust. .

129. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

130. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.