Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

71S/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcov: 1. G. Z., nar. XX. mája XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX K., 2. V. združenie K., so sídlom S. XXX, XXX XX K., H.: XX XXX XXX, obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Norbertom Horváthom, so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: V. spolok vlastníkov K., so sídlom Z. č. XXX, XXX XX K., H.: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP4-2020/026093 zo dňa 27. októbra 2020, takt

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „prvostupňový orgán“) dňa 04.06.2020 začal konanie vo veci poverenia poľovníckej organizácie vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v poľovnom revíri K. uznanom rozhodnutím Lesného úradu Veľký Krtíš č. Poľov. - 31/35/1994 z 28.03.1995 z dôvodu, že predložené zmluvy o užívaní Poľovného revíru K. neboli orgánom štátnej správy zaevidované. Rozhodnutie prvostupňového orgánu z 09.05.2019 o poverení vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v poľovnom revíri K., ktoré vykonávala V. R. SPZ PZ K. podľa ustanovenia o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uplynutím jedného roku zaniklo. Prvostupňový orgán úkonom z 18.06.2020 oznámil uskutočnenie ústneho pojednávania s termínom dňa 25.06.2020, z ktorého uskutočnenia sa spísala zápisnica. Konania sa zúčastnil predseda žalobcu 2. so svojím právnym zástupcom, ako aj predseda V. spolku vlastníkov K. a G. Z. - zástupca vlastníkov, resp. splnomocnencov

- žalobca 1. Prvostupňový orgán dňa 07.07.2020 vydal rozhodnutie č. OU-VK-PLO2-2020/004731-022, ktorým podľa poveril poľovnícku organizáciu - V. spolok vlastníkov K. so sídlom Z. č. XXX, K., (ďalej len „ďalší účastník“) podľa ustanovenia a G. v poľovnom revíri „K.“, s tým, že toto rozhodnutie zaniká dňom evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru alebo zmluvy vlastníkov a vymenovaním poľovného hospodára (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že v V. revíri K. skončila platnosť zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva uplynutím doby platnosti k 25.11.2018. Od 16.11.2018 v poľovnom revíri nie je zaevidovaná žiadna zmluva o užívaní poľovného revíru, ani zmluva vlastníkov spoločného poľovného revíru o užívaní. Rozhodnutie prvostupňového orgánu z 09.05.2019 o poverení vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečení starostlivosti o zver v poľovnom revíri K., ktorú vykonávala V.

organizácia W. V. združenie K. podľa uplynutím jedného roku zaniklo. Následne boli predložené zmluvy o výkone práva poľovníctva, ktoré však neboli prvostupňovým orgánom zaevidované. Vzhľadom na to v Poľovnom revíri K. vznikla potreba zabezpečiť vykonávanie ochrany poľovníctva ako i potreba zabezpečiť starostlivosť o zver. Na základe toho prvostupňový orgán začal konanie o poverení poľovníckej organizácie vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečenia starostlivosti o zver v tomto poľovnom revíri. Na základe oznámenia o začatí konania prvostupňový orgán obdržal celkovo tri návrhy, resp. žiadosti vo veci poverenia vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečenia starostlivosti o zver v poľovnom revíri K.. Prvý návrh na vydanie poverenia bol podaný žalobcom 2. vrátane jeho súhlasu s jeho poverením na vykonávanie ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver. V poradí druhý návrh bol doručený ďalším účastníkom - V. spolkom vlastníkov K., tak isto s priloženým súhlasom a tak isto s priloženým súhlasom a v poradí tretiu žiadosť podali vlastníci, resp. splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri K.. Prvostupňovému orgánu boli doručené stanoviská jednotlivých užívateľov poľovných pozemkov, ktorí mu doporučovali poveriť vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver V. spolok vlastníkov K., ktorí sú členovia poľovníckej organizácie a obhospodarujú viac ako polovicu výmery poľovného revíru Nenince. V. združenie K. predstavuje z personálneho hľadiska totožný subjekt ako poľovnícka organizácia W. - PZ K., ktorá už bola poverená vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v poľovnom revíri K.. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že v konaní rozhoduje a neriadi sa pritom žiadnym zhromaždením vlastníkov poľovných revírov podľa ustanovenia o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodujú vlastníci spoločného poľovného revíru podľa , či už bolo zhromaždenie úspešné alebo neúspešné. Čo sa týka ďalších pripomienok, ktoré boli vznesené na ústnom pojednávaní, tieto možno považovať za konštatácie, ktoré nemajú takmer žiadny vplyv na vydanie tohto rozhodnutia. Prvostupňový orgán tak po prerokovaní predmetných návrhov s navrhovateľmi ako ich zástupcami a vyhodnotení predložených návrhov dospel k názoru a rozhodol tak, že poveril vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečovaním starostlivosti o zver v Poľovnom revíri K. uvedenú poľovnícku organizáciu, ktorá spĺňa všetky požiadavky na zabezpečenie uvedenej povinnosti, tak po odbornej ako i materiálnej stránke.

2. O odvolaní žalobcov proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-BB-OOP4-2020/026093 zo dňa 27.10.2020 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný po rekapitulácii priebehu prvostupňového konania, ako aj obsahu odvolania uviedol, že prvostupňový orgán ani žalovaný nespochybňovali poľovnícke znalosti a skúsenosti vlastníkov poľovných pozemkov, pričom považovali všetkých účastníkov konania ako seberovných pred zákonom. Žalovaný uviedol, že preskúmal kompletný spisový materiál vzťahujúci sa k vydanému rozhodnutiu v celom rozsahu a námietky nesprávnej aplikácie poukázal na výrok prvostupňového rozhodnutia, kde sa rozhodovalo v súlade s ustanovením . Uviedol pritom, že každý úspešný uchádzač o poľovný lístok má požadované vedomosti a teda aj schopnosti zabezpečiť ochranu práv poľovníctva. V. G. K. a vlastníci poľovných pozemkov spoločne namietali, že rozhodnutie nie je správne a odôvodnené podľa Správneho poriadku, nezohľadňuje vlastnícke práva a právom chránené záujmy garantované SR, ignoruje a neakceptuje pripomienky a názory vlastníkov, či vyjadrenia dotknutých obcí, neprihliada na vlastníctvo poľovníckych zariadení v poľovnom revíri. Žalovaný k tomu uviedol, že považuje odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia za dostačujúce, pričom zdôraznil, že pri rozhodovaní o poverení ochranou poľovníctva sa rieši stav, kedy sa v poľovnom revíri z istých dôvodov ochrana poľovníctva nevykonáva. Tak tomu bolo aj v poľovnom revíri K.. Poverenie ochranou poľovníctva nie je samovoľným činom okresných úradov, tieto poverenia uplatňujú len v prípadoch, keď je nutné ochraňovať poľovníctvo v zmysle ustanovení a . Námietky týkajúce sa zohľadňovania vlastníckych práv a právom chránených záujmov garantovaných SR sú neopodstatnené, pretože vlastníkom nikto neodobral možnosť zvolať legitímne zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, v zmysle ustanovenia , v ktorom si mohli, resp. by si aj mali vlastníci uplatniť svoje práva v zmysle . Čo sa týka námietky o vlastníctve poľovníckych zariadení, poverenie podľa ustanovenia znamená, že poverený účastník konania alebo poverená poľovnícka organizácia vykonáva ochranu poľovníctva a zabezpečuje starostlivosť o zver podľa a , pričom práve z týchto ustanovení vyplýva, že: „Užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä zriaďovať so súhlasom vlastníka poľovného pozemku poľovnícke zariadenie z takého materiálu, ktorý nenaruší vzhľad krajiny ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom“. Teda poverená poľovnícka organizácia je povinná v zmysle tohto zákona zriaďovať poľovnícke zariadenia pravdaže, ak si to zabezpečenie

starostlivosti a ochrany zveri a poľovného revíru vyžaduje. Žalobca 2. vzniesol námietku, že rozhodnutie nebolo označené zamestnancom, ktorý ho spracovával, ktorú námietku žalovaný považoval za neopodstatnenú, nakoľko na prvej strane rozhodnutia verejnej vyhlášky v päte listu sa nachádzajú kontaktné údaje na zamestnanca, ktorý spracoval rozhodnutie. Pochybnosti vlastníkov poľovných pozemkov vznesené voči doručovaniu verejných listín sú neopodstatnené, rovnosť účastníkov nebola porušená. V správnom konaní sa verejné listiny doručovali verejnou vyhláškou v súlade s a v spojitosti s a Správneho poriadku ( o správnom konaní v znení neskorších predpisov). Žalobca 2. ďalej vyslovil námietku ohľadne vyhláseného ústneho pojednávania v správnom konaní, a podľa vlastníkov poľovných pozemkov prvostupňový orgán porušil a Správneho poriadku tým, že konajúci zamestnanec mal byť pri vydávaní rozhodnutia vylúčený z dôvodu jeho zaujatosti. Táto námietka je podľa žalovaného neopodstatnená, nakoľko úsilie prvostupňového orgánu prejavené nariadením ústneho pojednávania, aby sa dve strany prítomné v správnom konaní vysporiadali so situáciou poverenia pokladal žalovaný za snahu prvostupňového orgánu, ktorá mala viesť k vybaveniu dočasného rozhodnutia o poverení ochranou poľovníctva v poľovnom revíri K.. Preskúmaním postupu prvostupňového orgánu žalovaný neobjavil žiadne porušenie zákona, pričom aj zásada súčinnosti bola dodržaná, nakoľko prvostupňový orgán počas celého správneho konania neznemožňoval zúčastneným osobám vyjadrovať sa, obhajovať sa, uplatňovať svoje návrhy čomu svedčí aj spomínané oficiálne v súlade so správnym poriadkom vyhlásené ústne pojednávanie. Účastníkom konania neboli odobraté možnosti a ani príležitosti vyjadrovať sa, či už k rozhodnutiu alebo k samotnému správnemu konaniu. Preskúmaním námietky vlastníkov pozemkov, ktorí tvrdia, že konajúci zamestnanec mal byť pri vydávaní rozhodnutia vylúčený z dôvodu jeho zaujatosti žalovaný dospel k záveru, že táto námietka je neopodstatnená. Bola vznesená dňa 22.11.2018 a správny orgán sa s ňou vysporiadal listom z 30.11.2018, v ktorom stanovisku uviedol svoj dôvod o nevylúčení tohto zamestnanca v zmysle Správneho poriadku. Stanovisko s daným oznámením skutočností bolo doručované aj odvolateľom a vlastníkom poľovných pozemkov. Z daného dôvodu považoval žalovaný túto námietku za bezpredmetnú. Po komplexnom zhodnotení uvedených skutočností bol žalovaný toho názoru, že prvostupňový orgán konal v správnom konaní v súlade so Správnym poriadkom, a taktiež rešpektoval Ústavu SR.

Zhrnutie argumentov žalobcov - žalobné body

3. Žalobca 1. a 2. podali správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, v úvode ktorej tvrdili, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie predstavujú preskúmateľné správne akty v zmysle ich nemožnosť preskúmania vylúčiť. Samotná predbežná povaha rozhodnutí ich nemôže vylučovať zo súdneho prieskumu, lebo tento stav môže v teoretickej rovine trvať aj donekonečna vzhľadom na antagonistické záujmy dvoch poľovníckych organizácií, resp. ich personálneho substrátu o získanie postavenia užívateľa V. revíru K.. Žalobca v 1. rade svoju žalobnú legitimáciu odvíjal od skutočnosti, že je členom žalobcu v 2. rade a ako aj od tej skutočnosti, že je vlastníkom poľovných pozemkov v V. revíri K.. Žalobcovia namietali, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia ďalšiemu účastníkovi V. spolku vlastníkov K. stav daný týmito rozhodnutiami mimoriadne vyhovuje tým, že v poľovnom revíri vykonáva právo poľovníctva bez povinnosti uhrádzať náhradu za jeho užívanie. Ďalej upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že subjekt poverený ochranou poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver v poľovnom revíri nezodpovedá, na rozdiel od užívateľa poľovného revíru, za škody spôsobené zverou na poľnohospodárskych a lesných porastoch. Inak povedané napadnutým rozhodnutím bol ďalšiemu účastníkovi kogentne nevymedzený a nevymedziteľný časový úsek poskytujúci možnosť výkonu práva poľovníctva v V. revíri K. bez povinnosti vyplácania náhrady za jeho užívanie a bez zodpovednosti za prípadné škody spôsobené zverou na poľnohospodárskych a lesných kultúrach. Podľa žalobcov je tak vysoko pravdepodobné, že ďalší účastník nevyvinie cestou svojich sympatizantov z radou vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do revíru úsilie na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov podľa G. a nebude mať snahu uzavrieť zmluvu o užívaní poľovného revíru. Žalobcovia sú si vedomí opodstatnenosti zakotvenia inštitútu poverenia ochranou poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver do zákona, no jeho systematické zaradenie do dvoch ustanovení jasne deklaruje cieľ a úmysel zákonodarcu rozlišovať skutkový stav za akých sa ktorá z jeho foriem má aplikovať. Kým poverenie zakotvené v označené ako uznávanie poľovného revíru sa má aplikovať v logických prípadoch, kedy je vedené konanie o uznaní poľovného revíru, aplikácia poverenia zakotveného v označená ako „Zmluva o užívaní poľovného revíru“ prichádza do úvahy za nastolenia hypotézy zakotvenej v , t.j. okrem iného ak vlastníci spoločného poľovného revíru do 30 dní od ukončenia platnosti

zmluvy alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára. V danom prípade síce po zániku predchádzajúcej zmluvy o užívaní poľovného revíru došlo k podaniu dvoch žiadostí o evidenciu dvoch zmlúv o užívaní PR K., no prvostupňový orgán ani jednu z nich nezaevidoval, čo možno analogicky považovať za skutkový stav napĺňajúci hypotézu právnej normy podľa . Diametrálny rozdiel v oboch variantoch poverenia je v ich časovom vymedzení. Tým poverenie podľa sa vydáva najviac na jeden rok, poverenie v zmysle nie je takto striktne vymedzené. Zmyslom a účelom zakotvenia lehoty jedného roka do ustanovenia je stimulovanie vlastníkov poľovných pozemkov, aby sa dohodli na spôsobe a podmienkach užívania dotknutého revíru. Vydaním opatrenia podľa na obdobie bez tohto časového limitu práve demotivuje tých vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí majú akékoľvek väzby na poľovnícku organizáciu zvolávať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, z ktorého rozhodnutí by vzišla zmluva o užívaní poľovného revíru. S prihliadnutím na rozdrobenosť vlastníckych vzťahov PR K. a ich rozdelenú náklonnosť žalobcovi v 2. rade, resp. ďalšiemu účastníkovi v rozsahu neprevyšujúcom ani u jednej z týchto skupín 50 % výmery revíru spôsobuje, že napadnutým rozhodnutím sú, a zrejme ešte aj dlho ostanú, ukracovaní na svojich právach vlastníci aj užívatelia poľovných pozemkov začlenených do PR K., teda aj žalobca v 1. rade. Ďalej žalobcovia uviedli, že vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietali vady konania, ku ktorým došlo príslušným porušením procesnoprávnych ustanovení zákona, ako aj porušenie hmotnoprávnych ustanovení a . Opätovne uviedol, že v absentuje časové obmedzenie, na ktoré je možné poverenie vydať na rozdiel od . V tejto súvislosti žalobca poukázal na nutnosť aplikácie všeobecne rešpektovanej zásady „ratio legis“, podľa ktorej každé ustanovenie zákona je potrebné vykladať v súlade s princípmi, na ktorých spočíva zákon a to so zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Tiež namietali, že prvostupňový orgán vytrhol z kontextu ustanovenia a ďalšieho účastníka poveril ochranou poľovníctva na obdobie do zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru. To sa v teoretickej rovine v prípade nedosiahnutia konsenzu vlastníkov nemusí nastať nikdy. Ďalší účastník tak môže vychádzať z rozsahu práv prináležiacich poverenej poľovníckej organizácii a užívať poľovný revír na neobmedzené obdobie. Podľa názoru žalobcov bolo nutné aplikovať a tým obmedziť životnosť poverenia ochranou poľovníctva a zabezpečenia starostlivosti o zver v súlade s . Navyše skutkový stav nemožno subsumovať pod hypotézu zakotvenú v , nakoľko nešlo o štádium uznávania poľovného revíru alebo jeho zmeny, ale skôr mal byť uplatnený , ktorý v súlade so zásadou ratione legis nahráva právnemu názoru žalobcov na nutnosť časovo obmedziť poverenia a to v rozsahu podľa . Poukázal tiež na to, že prvostupňovému orgánu bola predložená žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru z 21.12.2017 uzavretá v prospech SPZ PZ K., pričom opatrenie prvostupňového orgánu o nezaevidovaní je predmetom súdneho konania na základe všeobecnej správnej žaloby a následne podanej kasačnej sťažnosti. V správnej žalobe ani kasačnej sťažnosti nebol zo strany konajúcich súdov priznaný odkladný účinok, na základe čoho bolo potrebné vyhodnotiť skutkový stav ako taký, ktorý korešponduje s . Poukázal tiež na to, že zamestnanci prvostupňového orgánu na ústnom pojednávaní potvrdili, že poverenie bude vydané podľa na obdobie najviac jedného roka, čo vyplýva aj zo zvukového záznamu z ústneho pojednávania. Ďalej žalobcovia uviedli, že sú si vedomí, že prvostupňový orgán nebol viazaný žiadnym legislatívnym kritériom a výber bol len na ňom, avšak vzhľadom na zmysel ustálenej judikatúry boli oprávnení očakávať, aby správne orgány rozhodovali nielen zákonne, nestranne, ale aj spravodlivo, pritom mal prvostupňový orgán prihliadať na rozsah práv a povinností, ktoré poverenej poľovnícke organizácii prislúchajú a korešpondujú s právami a povinnosťami užívateľa poľovného revíru, prihliadajú na vyjadrenie a listinné dôkazy predložené mu v rámci správneho konania účastníkom konania. Podľa ich názoru ignoroval názory vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí mali konkrétne argumenty a záujem na poverenie žalobcu v druhom rade. Prvostupňový orgán neakceptoval vôľu tých, ktorí sú priamo dotknutí realizáciou práv vychádzajúcich z prvostupňového rozhodnutia (vlastníkov poľovných pozemkov) a naopak prihliadal na podporné stanoviská užívateľov poľovných pozemkov, ktorí v zmysle zákona o poľovníctve nie sú ani dotknutými subjektmi, čo do rozhodovania o užívaní poľovného revíru K.. Tieto subjekty navyše v rámci predmetného správneho konania ani nepreukázali v akom rozsahu sú oprávnené zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov, resp. aká má byť výmera poľovných pozemkov, ktoré majú užívať. Ďalej uviedli, že prvostupňový orgán mal k dispozícii notársku zápisnicu z ostatného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri, z ktorého je jednoznačné, ktorý subjekt má podporu vlastníkov poľovných pozemkov v rámci revíru. Rovnako mal k dispozícii správnu žalobu voči jeho opatreniu, ktorým nezaevidoval ostatnými predloženú zmluvu o užívaní PR K.. Žalobcovia tiež poukázali na to, že v obsahu podaného odvolania namietali aj to, že urobili

množstvo námietok a vyjadrení, ktorým sa prvostupňový orgán a žalovaný nevenoval a nevysporiadal sa v nich obsiahnutou argumentáciou, na základe čoho je nepochybné, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je nepresvedčivé a nespĺňa obsahové nároky v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku a je tým arbitrárne a nepreskúmateľné. Prvostupňový orgán sa podľa nich účelovo vyhýbal vysporiadaniu sa s podstatnou časťou ich argumentácie týkajúcej sa najmä vlastníctva poľovníckych zariadení, čo je pre zaužívanú prax povoľovať ochranu poľovníctva doterajšieho užívateľa poľovného revíru, podporných stanovísk vlastníkov poľovných pozemkov o výmere takmer presahujúcej 50% výmery PR K.. Prvostupňový orgán podľa ich názoru absolútne neprihliadol na názory vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých vôľa bola evidentne preukázaná jednak na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, z rozhodnutí ktorého zišla jedna z dvoch s ním nezaevidovaná zmluva o užívaní revíru a na ktorom bolo jasne preukázané, akú podporu má ďalší účastník zo strany vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru K. (žiadnu) a jednak vyššie špecifikovanými podpornými stanoviskami a plnomocenstvami. Na základe uvedeného mali žalobcovia za to, že prvostupňové rozhodnutie je nespravodlivé a rozporné so zásadou právnej istoty, nezmyselné, ignorujúce vôľu u väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov. Vzhľadom na zásadu oprávneného očakávania aby správne orgány rozhodovali nielen zákonne a nestranne ale aj spravodlivo mal prvostupňový orgán podľa žalobcov prihliadať na rozsah práv a povinností, ktoré poverenej poľovníckej organizácii prislúchajú a korešpondujú s právami a povinnosťami užívateľa poľovného revíru prihliadať na vyjadrenia a listinné dôkazy predložené v rámci správneho konania jeho účastníkmi. Tvrdili tiež, že je nesporné, že prvostupňový orgán ignoroval názory vlastníkov a aj užívateľov poľovných pozemkov, t.j. neakceptoval vôľu tých, ktorí sú priamo dotknutí realizáciou práv vychádzajúcou z rozhodnutia o poverení ochranou poľovníctva a zabezpečení starostlivosti o zver. Nevysvetlil pritom z akého dôvodu sa rozhodol poveriť ochranou poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver v poľovnom revíri K. práve ďalšieho účastníka a nie žalobcu v 2. rade. Tiež poukázal na to, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania opätovne možnosť vyjadriť sa k podkladom v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pritom otázkou navyše ostáva, či prvostupňový orgán úmyselne čakal s vydaním prvostupňového rozhodnutia poskytujúc časový priestor na podanie písomných stanovísk tak, ako sa v konečnom dôsledku aj udialo. Napadnuté rozhodnutie podľa nich trpí vadami, ktoré spočívajú v porušení hmotnoprávneho predpisu, ktorým bol a rovnako tak konanie, ktorého vydaniu predchádzalo, nebolo bez právnych vád, nakoľko došlo v rámci neho k zásadnému porušeniu príslušných procesnoprávnych ustanovení a nespĺňa základné kritériá na obsahové nároky podľa relevantných ustanovení právneho poriadku. Napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutia sú zároveň aj vecne nesprávne, avšak hlavne nezákonné. S poukázaním na princíp dobrej verejnej správy, ako aj na to, že Slovenská republika je právnym štátom, ako aj vzhľadom na princíp právnej istoty by sa podľa žalobcov mali právne normy vykladať tak, aby došlo k uplatneniu elementárnych princípov právneho poriadku SR a to či už pomocou analógie légis alebo analogie juris alebo pomocou prežarovania princípu právneho štátu, napríklad uplatnením požiadaviek, ktoré sú kladené na spravodlivý proces. Nutnosť vychádzať zo zmyslu a účelu zákona je konštantne judikovanou povinnosťou orgánov aplikujúcich právo. V daných súvislostiach poukázal na nález Ústavného súdu SR č.k. , , rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. . Zdôraznili, že aj predchádzajúce rozhodnutie o poverení ochranou poľovníctva a zabezpečenie starostlivosti o zver z 09.05.2019 bolo vydané podľa , t.j. na obdobie najviac jedného roka, pričom skutkový stav sa od toho času nijako nezmenil. S poukázaním na SR porušenie hmotnoprávneho predpisu žalobcovia videli v tom, že zistený skutkový stav bol subsumovaný pod iné než relevantne zákonné ustanovenie. Namiesto bol aplikovaný , pričom nesprávnosť právneho posúdenia žalobcovia argumentovali už v predchádzajúcom texte vrátane odvolania, na ktoré poukázali. Skonštatovali, že porušenie hmotnoprávneho predpisu je vždy dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie je podľa nich arbitrárne a absolútne nepresvedčivé a tým nepreskúmateľné, nakoľko z neho nevyplývajú dôvody použitia zákona o poľovníctve. V odôvodnení sa žalovaný nevysporiadal s pripomienkami, námietkami a tvrdeniami účastníkov konania na ústnom pojednávaní ani s tými, ktoré boli uvedené v odvolaní. Odvolanie sa podľa ich názoru obmedzuje výlučne len na stručný opis genézy priebehu administratívneho konania bez seriózneho zdôvodnenia samotného výroku napadnutého rozhodnutia, na základe ktorého nastupuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí. Nevyplýva z neho ani ako konajúce orgány subsumovali zistený skutkový stav pod nesprávnu právnu normu. Žalovaný navyše nesprávne poučil účastníkov konania o tom, že napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, čo považovali za chybné poučenie. Žalovaný navyše doručoval napadnuté rozhodnutie účastníkom konania rôznym spôsobom a rozhodnutie doručoval aj tomu, kto nie je účastníkom konania, čím určité subjekty favorizoval na úkor iných. Namietali, že prvostupňový orgán vytýčil ústne pojednávanie s cieľom vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia,

pričom tento orgán prihliadal na následne mu doručené písomné podania a žalobcovia nemali možnosť sa k nim vyjadriť. Vyplýva z toho porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Ďalej argumentoval, že prvostupňový orgán zaslal pozvánku na ústne pojednávanie výlučne žalobcovi v druhom rade a ďalšiemu účastníkovi, pričom vychádzajúc z rozdeľovníka tvoriaceho súčasť napadnutého rozhodnutia je nesporné, že žalovaný považoval za účastníkov dotknutého administratívneho konania okrem iného všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v rámci PR K.. V súvislosti s uvedenými porušeniami a Správneho poriadku bolo zasiahnuté do práv žalobcov. Nevydaním rozsudku, ktorého sa žalobcovia touto správnou žalobou domáhajú by mohol ostať subjektom povereným ochranou poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver v poľovnom revíri K. s právami takmer totožnými ako prináležia užívateľovi poľovného revíru ďalší účastník a to na obdobie bez jeho ohraničenia tak ako to vyplýva z . Ak by správny súd nerozhodol v zmysle návrhu žalobcov, boli by práva žalobcov odňaté, právne vzťahy nastolené účinkami napadnutého rozhodnutia by zostali porušené a postavenia žalobcov v týchto vzťahoch by zostalo neisté. Podanie žaloby žalobcov nebolo samoúčelné, nakoľko jednoznačne smeruje k ochrane práva a oprávnených záujmov skutočných vlastníkov a užívateľov poľovných revírov, resp. subjektov, ktoré majú záujem stať sa užívateľov Poľovného revíru K., prípadne subjektom povereným ochranou poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver v rámci neho. V konkrétnej rovine majú žalobcovia záujem na tom, aby bolo poverenie ochranou poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver v Poľovnom revíry K. vydané s prihliadnutím na existujúci skutkový stav podľa , nakoľko na vydanie poverenia ochranou poľovníctva a zabezpečenia starostlivosti o zver podľa nie sú splnené zákonné podmienky. Bez zrušenia napadnutého rozhodnutia však zosúladenie skutkového stavu s platným účinným právom nie je možné. Záverom žaloby navrhli žalobcovia napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť. Vyjadrenie žalovaného a žalobcov

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie o poverení účastníka konania alebo o poverení poľovníckej organizácie vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver podľa a a v zmysle žiadnym spôsobom nevylučuje, nezakazuje a ani nevytvára prekážku vlastníkom poľovných pozemkov zvolať uznášaniaschopné zhromaždenie vlastníkov, na ktorom si vlastníci spoločného poľovného revíru uplatňujú svoje práva. Inštitút poverenia vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečení starostlivosti o zver je dočasnej povahy, teda neukracuje vlastníkov na svojich právach, keďže aj v stave poverenia je neustále zachovaná možnosť vlastníkov využiť svoje vlastnícke práva prostredníctvom zákona. S poukazom na uviedol, že z podanej správnej žaloby nevyplýva konkrétna ujma žalobcov na subjektívnych právach, nakoľko nimi popisované ujmy možno považovať za ujmy len prijatím teoretickej úvahy, že by predmetný poľovný revír užívala iná poľovnícka organizácia na základe zmluvy o užívaní poľovného revíru, prípadne na základe zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní, čo by už bola ale iná situácia, ktorú by popisovali ustanovenia , resp. 13 a tým pádom by došlo ku takejto zmluve len na základe rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny počítanej z výmery všetkých poľovných pozemkov prostredníctvom zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Zo zákonného poverenia vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečení starostlivosti o zver podľa a nemôžu vzniknúť podľa žalovaného také ujmy na subjektívnych právach, aké v žalobe popisujú žalobcovia, Ich práva ostávajú stále poverenia vykonávaním ochrany poľovníctva zachované a môžu si ich kedykoľvek uplatniť, nakoľko ide o predbežnú povahu rozhodnutia, skrze zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Podľa názoru žalovaného poverenie nemôže byť zrušené len z toho dôvodu, že si žalobcovia neuplatňujú svoje práva zákonne v zmysle ustanovení a . Tie práva, ktoré popisujú žalobcovia ako ujmu na ich subjektívnych právach sú subjektívne práva, ktoré si vlastníci spoločného poľovného revíru uplatňujú prostredníctvom zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov podľa a tieto subjektívne práva im ktorékoľvek rozhodnutie o poverení ochranou poľovníctva, či už podľa alebo nemôže odobrať. V ďalšej časti vyjadrenia v podstate žalovaný uviedol dôvody, ktoré vyplývajú z , resp. ďalších ustanovení s dôrazom na to, že pri poverení ochranou poľovníctva sa rieši stav, kedy sa v poľovnom revíri z nejakých dôvodov ochrana poľovníctva nevykonáva, pričom ani v Poľovnom revíri K. sa právo poľovníctva nevykonávalo. Vysvetlenie tohto stavu v napadnutom rozhodnutí považoval za pochopiteľné a žalobcovia si to aj podľa správnej žaloby uvedomujú. Ustanovenia prvostupňový orgán nemohol aplikovať, pretože Poľovný revír K. už bol v tej dobe právoplatne uznaný za poľovnícky revír v zmysle rozhodnutia, teda neprebiehal proces uznávania PR. Druhý prípad vyplývajúci z taktiež nemohol aplikovať, pretože nová zmluva bola predložená no nebola zaevidovaná prvostupňovým orgánom, takže zákonná podmienka nepredloženia

zmluvy nebola naplnená. Tým pádom inštitút poverenia vykonávaním ochrany poľovníctva v zmysle nemohol byť uplatnený v konkrétnej situácii, v ktorej sa Poľovný revír K. v tomto danom čase nachádzal. Prvostupňový orgán tak nemal zákonnú možnosť uplatniť , ale v zmysle zákona o poľovníctve musel uplatniť predmetného zákona, na základe čoho žalovaný nepovažoval aplikáciu tohto ustanovenia ako vytrhnutú z kontextu, pretože okresné úrady sú povinné rozhodovať o poverení ochranou poľovníctva na základe zákonom stanovených ustanovení. Pri vydávaní rozhodnutia o povolení ochranou poľovníctva v zmysle nie je prvostupňový orgán viazaný žiadnymi žiadosťami, kritériami, názormi zúčastnených strán, či názormi vlastníkov pozemkov. Prvostupňový orgán v zmysle citovaného ozrejmil, že na poverenie ochranou poľovníctva sa nevzťahuje právny nárok, výber poľovníckej organizácie, ktorá bude poverená ochranou je výlučne v kompetenciách prvostupňového orgánu a taktiež, že poverenie je dočasným aktom platným do zaevidovania právoplatnej zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru alebo právoplatnej zmluvy o užívaní poľovného revíru. Podľa názoru žalovaného a jasne určuje, kde si majú vlastníci uplatňovať svoje práva, resp. povinnosti. Inštitút poverenia ochranou poľovníctva nemal v zmysle slúžiť k uplatňovaniu vlastníckych či subjektívnych práv. Vo vzťahu k nesprávnemu poučeniu žalovaný poukázal na predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. , kde v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti poverenia ochranou poľovníctva podľa konanie zastavil, nakoľko uzavrel, že ide o predbežné rozhodnutie dočasnej povahy, ktoré je vylúčené z preskúmavacej činnosti súdu. Ďalej argumentoval žalovaný, že v konaní bolo viac ako 20 účastníkov, a preto bolo napadnuté rozhodnutie doručované verejnou vyhláškou v súlade s v nadväznosti na , Správneho poriadku. Doručovanou verejnou vyhláškou nemohol nastať jav favorizácie určitých subjektov, pretože práve tento spôsob doručovania listín orgánu štátnej správy slúžil v predmetnom prípade k tomu, aby sa každý vlastník poľovného pozemku poľovného revíru K. dozvedel o rozhodnutí v odvolacom konaní. Ďalšie vady, ktorými žalobcovia odôvodňovali spolu správnu žalobu považovali za neodôvodnené, nakoľko neodobrali možnosť žalobcom správať sa zákonom predpokladaným spôsobom. Mal za to, že aj zásada plynúca z a Správneho poriadku bola dodržaná, nakoľko prvostupňový orgán počas celého správneho konania neznemožňoval zúčastneným osobám vyjadrovať sa, obhajovať sa, uplatňovať svoje návrhy, čo potvrdzuje aj pozvánka na ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 25.06.2020. Neboli účastníkom konania odobraté možnosti ani príležitosti vyjadrovať sa k rozhodnutiam alebo k samotnému správnemu konaniu, a to ani po ústnom pojednávaní, ani pri preskúmaniu odvolania voči prvostupňovému orgánu o čom svedčí aj povolenie nazretia do spisov z 06.10.2020, kedy žalovaný vyhotovil fotokópie dokladov, ktoré požadoval žalobca v žiadosti o vydanie dokladov k nahliadnutiu z 25.09.2020. Žalovaný nesúhlasil s hypotézou vynucovania si práv a nárokov žalobcov prostredníctvom právnych noriem, ktorých zmysel je iný - inštitút poverenia ochranou poľovníctva nezabezpečuje uplatňovanie si práv k poľovným pozemkom (užívanie PR), ale zabezpečuje komplex činností smerujúcich k zveľaďovaniu zvery, zachovávaniu produktívnych prvkov revíru, plnenia cieľa veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia, za súčasného minimalizovania nežiadúcich vplyvov spôsobených zverov na PR alebo na zveri, ktoré by mohli vzniknúť absenciou systematického poľovníckeho hospodárenia poľovných pozemkov. Navrhol žalobu zamietnuť ako nevyhovujúcu, resp. odmietnuť z dôvodu nepreskúmateľnosti v zmysle .

5. V replike žalobca 1. poukázal na skutočnosť, že prvostupňový orgán mu umožnil účasť na ním zvolanom ústnom pojednávaní a žalobca 2. naň dokonca súčasne prizval, čím im de facto priznal postavenie účastníkov správneho konania. Vzhľadom na rozsah oprávnení, ktorými na základe napadnutého rozhodnutia disponuje ďalší účastník, ktorý je totožný s právami užívateľa poľovného revíru je nesporné, že žalobcovia sú na svojich právach dotknutí a to spôsobom podrobne opísaným v správnej žalobe. K aplikácii hmotnoprávneho predpisu uviedli, že podstatnou skutočnosťou je fakt, že žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní dotknutého poľovného revíru síce podaná bola, no zo strany prvostupňového orgánu nebola zaevidovaná. Použitím metódy logického a systematického výkladu je tak nevyhnutné považovať daný skutkový stav za taký, ako keby žiadosť ani podaná nebola a nastala automaticky tak zodpovedajúci hypotéze právnej normy obsiahnutej v . Je predsa na prvý pohľad jasné, že poveriť niekoho najviac na jeden rok nie je čo do zásahu do jeho práv totožné s tým, ako keď ho poverím na neurčito, t.j. teoreticky až do nekonečna. V súvislosti s poukázali na rozdielnu právnu úpravu ustanovenia , ktorý bol aplikovaný v uznesení správneho súdu č.k. . Zotrvali na zrušení prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia.

6. Právny zástupca žalobcu sa na nariadenom pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval podanej správnej žaloby ako aj ďalších podaní. Zdôraznil, že považuje napadnuté rozhodnutie za preskúmateľné, pričom súd mu ozrejmil, že ho nepovažuje za rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré by nepodliehalo súdnemu prieskumu. K hmotnoprávnym vadám žalobca uviedol, že podľa jeho názoru skutkový stav umožňoval aplikáciu , nakoľko síce došlo k predloženie zmlúv, ale tieto neboli v lehote 30 dní zaregistrované. Zo systematického hľadiska je začlenený v časti, kde sa poľovný revír už užíva, pričom je začlenený v tej časti, kde sa ešte len uznáva poľovný revír a ide o územie, ktoré poľovným revírom nie je. Poukázal ďalej na to, že v je zakotvená jednoročná lehota na trvanie tohto opatrenia, čo považoval za motivačné pre vlastníkov poľovných pozemkov a poukázal na to, že pri poverení nie je povinnosť náhrady za užívanie poľovných prostriedkov. Doplnil, že pri aplikácii treba prihliadať na potrebu analogicky vychádzať zo stavu ako keby zmluva nebola predložená. Ďalej poukázal na to, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia bolo vydané opatrenie na ochranu poľovníctva na jeden rok teda s použitím a toto bolo vydané za rovnakého skutkového stavu ako bolo vydané aj napadnuté rozhodnutie, pričom poukázal na to, že argumentuje podporne a ozrejmil skutkové dôvody, ktoré ho k tomu viedli. Vzhľadom na to, že podľa jeho názoru platí v konaní koncentrácia považoval za nesprávne, keď správny orgán prvého stupňa prihliadal aj na vyjadrenia, ktoré mu boli predložené až po ústnom pojednávaní. Napokon namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalovaný reagoval na námietky žalobcov len veľmi povrchne a nevysporiadal sa s nimi v potrebnom rozsahu. Poukázal na to, že to, že rozhodnutie o poverení nie je zmluvou o užívaní poľovného revíru ešte neznamená, že nespôsobuje porušenie práv žalobcov alebo vlastníkov pozemkov. Šírenie chorôb nepovažoval za relevantný dôvod, aby správny orgán postupoval podľa nesprávneho ustanovenia zákona. Po skončení opatrenia trvajúceho jeden rok nie je jedno koho správny orgán poverí ochranou poľovníctva, resp. nie je to jedno vlastníkom poľovných pozemkov. Poukázal tiež na zmysel a účel zákona, pričom hmotnoprávne pochybenie spočíva v tom, že prvostupňový orgán a žalovaný vychádzali z toho, že predložením zmluvy, ale jej nezaevidovaním bolo potrebné použiť ustanovenie . Analógia a zdravý rozum podľa jeho názoru káže, aby bolo použité ustanovenie , pričom opätovne poukázal na systematiku zákona. Podania účastníkov mali byť podané v lehote uvedenej v úkone správneho orgánu, pričom žalobcovia oprávnene predpokladali, že po tejto stanovenej lehote už nebudú ďalšie, pričom v danom prípade boli uplatnené námietky alebo stanoviská vlastníkov (užívateľov) poľovných pozemkov, na ktoré prvostupňový orgán (žalovaný) prihliadali. S námietkami žalobcov sa v rozhodnutiach nevysporiadali dostatočne. Záverom namietal napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

7. Poverený zamestnanec žalovaného zotrval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe, aj na tom svojom názore, že prvostupňové rozhodnutie je rozhodnutím predbežnej povahy. Ďalej uviedol, že prvostupňové a napadnuté rozhodnutie nepredstavujú rozhodnutie o užívaní poľovného revíru, ale ide o opatrenia na ochranu poľovníctva a zveri. V danom poľovnom revíri sú problémy s reguláciou zveri, ako aj s ochoreniami a subjekt, ktorý bol poverený ochranou poľovníctva vykonáva aj opatrenia na ochranu pred šírením moru ošípaných. Poukázal tiež na to, že práva vlastníkov neboli dotknuté, nakoľko im nič nebráni uzavrieť zmluvu o užívaní poľovného revíru. Je pravda, že prvé rozhodnutie bolo vydané podľa s obmedzením trvania na jeden rok, ale v tom prípade bolo vydané na základe iného skutkového stavu, nakoľko nebola predložená zmluva do 30 dní od skončenia platnosti predchádzajúcej zmluvy o užívaní poľovného revíru. V danom prípade bola situácia iná, nakoľko síce zmluvy predložené boli, ale neboli zaevidované. K procesným vadám uviedol, že v pozvánke na ústne pojednávanie nebolo uvedené, že námietky doručené po ústnom pojednávaní nebude možné podávať. Zdôraznil, že rozhodnutie o ochrane poľovníctva je opatrením, ktoré nie je určené pre vlastníkov poľovných pozemkov ale pre ochranu zveri. Účelom je aj primäť vlastníkov poľovných pozemkov uzavrieť zmluvu o užívaní poľovných pozemkov. Zdôraznil, že právna úprava nezakladá nikomu právny nárok, aby bol poverený ochranou poľovníctva. Je pravdou, že náhrady za užívanie poľovných pozemkov pre vlastníkov poľovných pozemkov v takomto prípade nie sú, ale je to aj chyba vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí sa nedokážu dohodnúť. Záverom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa 5 Z.z. (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa ods.

1 preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

9. Podľa zákona správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

10. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa

(1) Žiadosť o uznanie poľovného revíru môže podať vlastník alebo vlastníci poľovného pozemku, z ktorého má byť poľovný revír uznaný, na príslušný okresný úrad. (2) Na podanie návrhu na uznanie spoločného poľovného revíru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov poľovných pozemkov počítaný podľa výmery poľovných pozemkov, z ktorých má byť poľovný revír uznaný. (3) Ak poľovné pozemky navrhnuté na uznanie za poľovný revír ležia v obvode pôsobnosti viacerých okresných úradov, dotknutými správnymi orgánmi sú okresné úrady, v ktorých pôsobnosti leží menšia časť poľovných pozemkov. (4) Žiadosť o uznanie poľovného revíru obsahuje: a/ obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, priezvisko, bydlisko a dátum narodenia fyzickej osoby alebo vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorých žiadosť sa poľovný revír uznáva, b/ doklad o vlastníctve k poľovným pozemkom, z ktorých má byť poľovný revír uznaný, c/ grafickú identifikáciu poľovných pozemkov a mapový zákres navrhovaných hraníc poľovného revíru na katastrálnej mape v mierke 1: 2880 alebo 1: 2000 a na mape poľovného revíru vo formáte A3, d/ opis hraníc navrhovaného poľovného revíru, e/ notársku zápisnicu, ktorou bolo osvedčené zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov a ktorá obsahuje uznesenie o schválení žiadosti na uznanie poľovného revíru prijaté nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov, počítaných podľa výmery poľovných pozemkov, z ktorých má byť poľovný revír uznaný; notárska zápisnica sa nevyžaduje, ak je vlastníkom poľovných pozemkov jediná osoba. (5) V rozhodnutí o uznaní poľovného revíru okresný úrad uvedie názov poľovného revíru, celkovú výmeru poľovného revíru a jej členenie podľa skupín vlastníctva, druhu pozemkov, ich výmery a opis hraníc. Prílohou rozhodnutia o uznaní poľovného revíru je mapa poľovného revíru vo formáte A3. (6) Ak vznikne počas konania o uznaní poľovného revíru alebo v uznanom poľovnom revíri potreba zabezpečiť ochranu poľovníctva alebo potreba zabezpečiť starostlivosť o zver, okresný úrad rozhodnutím poverí vykonaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26 účastníka konania alebo poľovnícku organizáciu. (7) Vlastník pozemku, ktorý bol zaradený do poľovného revíru, môže požiadať o vyhlásenie pozemku za nepoľovnú plochu okresný úrad. Okresný úrad o takejto žiadosti rozhodne do 30 dní, ak je pozemok a/ jednoznačne identifikovaný, napríklad geometrickým plánom, b/ v teréne zreteľne označený, c/ zrušené od 1.7.2013. (8) Ak pozemok prestal spĺňať podmienky nepoľovnej plochy alebo ak zanikli podmienky, pre ktoré bol vyhlásený za nepoľovnú plochu, okresný úrad ho vyhlási za poľovný pozemok a súčasne z vlastného podnetu rozhodne o jeho pričlenení k uznanému poľovnému revíru.

12. Podľa

(1) Užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a/ fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b/ poľovníckej organizácii podľa § 32, c/ fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d/ právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

(2) Ak je uzatvorená zmluva, užívateľ poľovného revíru alebo poverená poľovnícka organizácia podľa odseku 5 má právo vstupovať na poľovné pozemky a na poľné a lesné cesty. (3) Ten, komu bolo užívanie poľovného revíru postúpené zmluvou, nesmie ďalej postúpiť inému užívanie poľovného revíru ani jeho časti. Lov zveri poľovníckym hosťom sa za postúpenie užívania poľovného revíru nepovažuje. (4) Ak v poľovnom revíri, v ktorom je uzatvorená zmluva, došlo k zmene vlastníckeho práva k poľovným pozemkom, preberá nový vlastník práva a záväzky doterajšieho vlastníka vyplývajúce zo zmluvy. (5) Okresný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26, ak vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru do 30 dní od a/ právoplatnosti rozhodnutia o uznaní poľovného revíru nepredložia zmluvu alebo zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára, b/ ukončenia platnosti zmluvy alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára. (6) Poverená poľovnícka organizácia musí s poverením vyjadriť písomný súhlas. Ak poľovnícka organizácia nevyjadrí písomný súhlas s poverením, starostlivosť o zver a ochranu zveri a poľovného revíru je povinný zabezpečiť vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru. (7) Rozhodnutie o poverení sa vydáva najviac na jeden rok pre jednu poľovnícku organizáciu a zaniká dňom evidencie zmluvy alebo zmluvy vlastníkov a vymenovaním poľovníckeho hospodára. 13. Podľa (1) Ochranou poľovníctva sa rozumie ochrana zveri pred nepriaznivými vplyvmi, najmä pred nedostatkom prirodzenej potravy, škodlivými zásahmi ľudí a zvierat škodlivých poľovníctvu [ a ], chorobami zveri, ochrana biotopu 1) zveri v rámci ochrany prírody a krajiny, ako aj ochrana poľovníckych zariadení. Zabezpečenie ochrany poľovníctva zveri je povinnosťou každého užívateľa poľovného revíru. (2) Každý je povinný konať tak, aby podľa svojich možností nespôsobil ohrozenie alebo poškodenie zveri, jej životných podmienok a jej životného prostredia. (3) Zakazuje sa v poľovnom revíri a/ plašiť zver akýmkoľvek spôsobom okrem opatrení na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou alebo škôd na zveri a povolených spôsobov lovu alebo bežného obhospodarovania poľovného pozemku, b/ spôsobovať zveri poranenie, stres, rušiť ju pri hniezdení alebo kladení mláďat a vykonávať činnosti, ktoré pôsobia na zver ako voľne žijúce živočíchy nepriaznivo, okrem bežného obhospodarovania poľovných pozemkov, poľovného revíru a lovu zveri povoleným spôsobom a protipovodňových opatrení, c/ poškodzovať alebo ničiť poľovnícke zariadenia, d/ voľný pohyb psa 19) vo vzdialenosti väčšej ako 50 m od osoby, ktorá psa vedie; to sa nevzťahuje na služobných psov používaných podľa osobitných predpisov 19a) a poľovníckych psov pri výcviku a výkone poľovníctva, e/ voľný pohyb raticovej zveri z farmových chovov; okrem zverníc (), f/ loviť zver odstrelom alebo odchytom, alebo poľovnými dravcami bez povolenia na lov zveri a platného poľovného lístka, g/ privlastniť si trofej nájdenej uhynutej zveri alebo zbierať parožie a vajcia pernatej zveri bez povolenia () alebo súhlasu užívateľa poľovného revíru, h/ privlastňovať a premiestňovať ulovenú zver alebo inak usmrtenú zver alebo jej časti, alebo nájdené mláďatá zveri okrem ich záchrany užívateľom poľovného revíru, bez súhlasu alebo vedomia užívateľa poľovného revíru, ak tento zákon neustanovuje inak, i/ vyvážať močovku do remízok, trstín, krovísk, lesa a vetrolamov, j/ vypaľovať kroviská, remízky, trávu, burinu a suché tŕstie, ako aj rúbať a vyrezávať remízky a kroviská; okrem rúbania a vyrezávania remízok a krovísk v rámci lesohospodárskych opatrení a projektov rekultivácií a schválených úprav na poľnohospodárskej a ostatnej pôde, k/ jazda na motocykli, motorovej trojkolke, štvorkolke, motorovom vozidle alebo motorovom člne, snežnom skútri a vodnom skútri v poľovnom revíri, okrem cestnej premávky; 20) zákaz neplatí pre vlastníkov pozemkov pri ich bežnom obhospodarovaní, ak nie je takáto jazda nevyhnutná na bežné obhospodarovanie pozemkov, pre užívateľa poľovného revíru pri užívaní poľovného revíru, ak je takáto jazda nevyhnutná na užívanie poľovného revíru, a orgány štátnej správy pri výkone dozoru alebo kontroly, l/ pohyb mačiek okrem pohybu vo vzdialenosti do 200 m od najbližšej pozemnej stavby. (4) Na žiadosť užívateľa poľovného revíru a odporúčanie okresného úradu vydá obec v čase hniezdenia, kladenia mláďat alebo z dôvodu ich ochrany všeobecne záväzným nariadením

a/ obmedzenie alebo zákaz vstupu do poľovného revíru alebo jeho časti, b/ oznámenie o zóne pokoja v poľovnom revíri, kde obmedzí alebo zakáže lov niektorých druhov zveri alebo všetkých druhov zveri alebo zber lesných plodov tvoriacich potravu pre zver, ktorá sa v poľovnom revíri nachádza, c/ zákaz vstupu do zvernice alebo bažantnice, alebo ich časti nepovolaným osobám. (5) Obmedzenia a zákazy vydané obcou je užívateľ poľovného revíru povinný vyznačiť v poľovnom revíri na prístupových cestách. (6) Ak dôjde k usmrteniu psa v poľovnom revíri, jeho vlastník môže požadovať náhradu len vtedy, ak k jeho usmrteniu nedošlo za podmienok uvedených v § 29 ods. 1 písm. f). Ak dôjde k usmrteniu mačky v poľovnom revíri, jej vlastník môže požadovať náhradu len vtedy, ak k jej usmrteniu nedošlo za podmienok uvedených v § 29 ods. 1 písm. g). (7) Ak dôjde k usmrteniu zveri alebo spôsobeniu škody na zveri psom, jeho držiteľ je povinný túto skutočnosť bezodkladne nahlásiť užívateľovi poľovného revíru a nahradiť mu vzniknutú škodu. (8) Obmedzenia a zákazy podľa odseku 4 písm. a) sa nevzťahujú na vlastníka pozemkov, užívateľa pozemkov a na zamestnancov orgánov štátnej správy poľovníctva pri výkone dozoru alebo kontrolnej činnosti. (9) Obmedzenia a zákazy podľa odseku 3 písm. f) a h) sa nevzťahujú na odchyt nájdenej zveri podľa § 63 ods. 3 a 5.

14. Podľa

(1) Užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä: a/ hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav, b/ vykonávať po oznámení užívateľa poľovného pozemku podľa § 25 potrebné opatrenia na záchranu zveri, c/ zriaďovať so súhlasom vlastníka poľovného pozemku poľovnícke zariadenia z takého materiálu, ktorý nenaruší vzhľad krajiny, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom, 21) d/ prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom 22) takým spôsobom, aby sa krmivo neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy, e/ vykonať opatrenia na záchranu zveri alebo ochranu zveri pri záplavách, lesných požiaroch alebo počas extrémne vysokej snehovej prikrývky, alebo v čase extrémneho sucha, f/ odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia, g/ vykonávať veterinárne opatrenia vydané podľa osobitného predpisu 23) a predložiť požadované vzorky pri monitoringu alebo veterinárnom vyšetrení zvierat alebo živočíšnych produktov podľa pokynov orgánov veterinárnej starostlivosti, h/ každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri, i/ vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak, j/ viesť záznamy o revíri a poľovníckom hospodárení v ňom, k/ podávať informácie okresnému úradu o stave zveri, love zveri a stave poľovného revíru, l/ dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri, m/ oznámiť okresnému úradu doručenie rozhodnutia podľa § 56 ods. 5 a 6, n/ zlepšovať po dohode s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru zakladaním remízok, políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi, o/ používať pri ochrane zveri a love zveri poľovne upotrebiteľných psov, p/ viesť aktuálny prehľad poľovníckych zariadení na mape poľovného revíru. (2) Ak okresný úrad zistí, že zver trpí hladom, vyzve užívateľa poľovného revíru na vykonanie nápravy. Ak ten v určenom termíne nápravu nevykoná, nariadi prikrmovanie zveri na jeho náklady rozhodnutím. Odvolanie proti rozhodnutiu o nariadení prikrmovania nemá odkladný účinok. (3) Užívateľ poľovného revíru je povinný pri organizovaní poľovníckej činnosti, ktorá môže dočasne obmedziť obhospodarovanie poľovných pozemkov, vopred takúto činnosť prerokovať s užívateľom poľovných pozemkov.

(4) Ak sú plnením schváleného plánu chovu a lovu ohrozené normované kmeňové stavy zveri alebo štruktúra populácie niektorého druhu zveri v poľovnom revíri, užívateľ poľovného revíru je povinný lov takejto zveri obmedziť alebo zastaviť a túto skutočnosť ihneď oznámiť okresnému úradu.

15. Podľa

(1) Na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a/ je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b/ má sídlo na území Slovenskej republiky, c/ je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d/ riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. (2) Poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.

16. Podľa § 3 ods. 1, 4 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 17. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 18. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

19. Podľa § 47 ods.1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

20. Preskúmaním veci správny súd zistil, že prvostupňový orgán, potom čo zistil, že po skončení platnosti zmluvy o užívaní Poľovného revíru K. boli predložené nové zmluvy, ktoré neboli zaevidované, vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým v súlade s poveril ďalšieho účastníka vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver v tomto poľovnom revíri. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol. Z dôvodu predloženia novej zmluvy, k zaevidovaniu ktorej nedošlo, považoval za správne a zákonné prvostupňové rozhodnutie, vydaním ktorého prvostupňový orgán nepoužil žalobcami namietané ust. , ale za zodpovedajúcu zákonu považoval aplikáciu ust. .

21. Správny súd predovšetkým skúmal, či napadnuté rozhodnutie (vzhľadom na jeho poučenie a námietky žalovaného) je takým individuálnym správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je v zmysle ustanovení možné považovať za „rozhodnutie“. Podľa rozhodnutím orgánu verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka). Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva jeho zrozumiteľný informačný obsah o tom, s akým výsledkom žalovaný posúdil potrebu zabezpečiť ochranu poľovníctva a starostlivosti o zver v Poľovnom revíry K. a ktorú poľovnícku organizáciu tým na neurčené časové obdobie poveril. Na rozdiel od rozhodnutia vydaného podľa s účinnosťou na jeden rok, ktoré bolo predmetom prieskumu v prípade uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -164 z 11.06.2012 (na ktoré poukázal žalovaný a ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu, že išlo o rozhodnutie dočasnej povahy vylúčené z preskúmavacej činnosti súdu), bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa , bez určenia doby jeho účinnosti. Prvostupňové rozhodnutie (a naň nadväzujúce napadnuté rozhodnutie vydané v odvolacom konaní tvoriacom s prvostupňovým konaním jeden celok) nie je dočasným rozhodnutím, ale rozhodnutím s účinnosťou na bližšie nevymedzený čas, čo si nemožno zamieňať. Práve z dôvodu jeho „neobmedzenej“ účinnosti mohlo zasiahnuť do práv žalovaného 1. ako vlastníka poľovného pozemku, ktorý počas jeho účinnosti nemá právo na finančnú náhradu za užívanie poľovných pozemkov ani právo na náhradu za škodu na nich spôsobenú zverou. Z toho vyplýva aj jeho aktívna žalobná legitimácia v zmysle ods. a , pričom legitimácia žalovaného 2. je daná primárne jeho postavením ako účastníka konania, s ktorým bolo pred vydaním prvostupňového rozhodnutia konané a ktorý podal voči nemu odvolanie, ktorému napadnutým rozhodnutím žalovaného vyhovené nebolo. Napadnuté rozhodnutie tak predstavuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu podľa , preskúmaním zákonnosti ktorého sa žalobcovia, domáhajú súdnej ochrany svojich práv, na ktorých sa cítia byť (ako tvrdia) ukrátení.

22. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmaniu podliehajú v zásade všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb alebo opatrenia, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie alebo opatrenie ako výsledok určitého postupu orgánu verejnej správy. Vylúčenie aktov a postupov orgánov verejnej správy, ktorými neboli porušené alebo priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti s týmito právami by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy a správne akty orgánov verejnej správy v správnom súdnictve. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, t.zn. preskúmava v zásade všetky správne akty a postupy orgánov verejnej správy s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci správneho súdu pri preskúmaní rozhodnutí a opatrení je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí a opatrení, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré správne súdy nepreskúmavajú sú vymedzené v ustanovení , ktoré ustanovenie v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí a opatrení, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Napadnuté rozhodnutie medzi také opatrenia nepatrí, nakoľko ním bolo rozhodnuté o tom, že ochranou poľovníctva a starostlivosťou o zver bol poverený iný subjekt než žalobca 2., ktorý sa toho s podporou žalobcu 1. tiež domáhal.

23. Pokiaľ žalobcovia namietali, že v danom prípade po zániku predchádzajúcej zmluvy o užívaní poľovného revíru došlo k podaniu dvoch žiadostí o evidenciu dvoch zmlúv o užívaní Poľovného revíru K., no prvostupňový orgán ani jednu z nich nezaevidoval, čo možno analogicky považovať za skutkový stav napĺňajúci hypotézu právnej normy zakotvenej v ust. , pričom aj v ďalšom texte správnej žaloby namietali neuplatnenie tohto ustanovenie v správnom konaní, výsledkom ktorého bolo napadnuté rozhodnutie, a v prospech jeho aplikácie poukazovali na rozdielnosti tohto ustanovenia oproti použitému ust. , namietali tým nesprávne právne posúdenie veci. Podľa ich názoru sa má ust. zakotvené v časti označenej ako „Uznávanie poľovného revíru“ logicky aplikovať v prípadoch, kedy je vedené konanie o uznaní poľovného revíru a aplikácia ust. označeného ako „Zmluva o užívaní poľovného revíru“ prichádza do úvahy za nastolenia hypotézy zakotvenej v tomto ustanovení, t.j. ak vlastníci spoločného revíru do 30 dní od ukončenia platnosti zmluvy

alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovného hospodára.

24. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nebola dôvodná. Z ust. zreteľne plynie, že svojimi právnymi účinkami presahuje rámec procesu uznávania poľovného revíru, nakoľko stanovuje okresnému úradu povinnosť poveriť vykonaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver nielen účastníka konania o uznanie poľovného revíru počas konania o jeho uznaní, ale aj poľovnícku organizáciu v uznanom poľovnom revíri. Formálne označenia jednotlivých čiastkových celkov alebo ustanovení názvami (marginálne rubriky) nemajú právnu záväznosť a nespôsobujú žiadne právne účinky, pretože majú len orientačný význam. Právne záväzný a pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia rozhodujúci je normatívny text zákona usporiadaný do paragrafov, ktoré sú prípadne ďalej členené (na odseky, písmená, prípadne body), za použitia veci zodpovedajúcich výkladových pravidiel. Uplatnené ust. je obsahom ucelenej časti zákona s názvom „Poľovný revír“, ktorá zahŕňa podmienky uznávania poľovného revíru, uznávanie poľovného revíru, zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov atď., až po . Od začína iná časť zákona označená ako „Využitie poľovného revíru“ zahŕňajúca aj . Je nepochybné, že opatrenie na ochranu poľovníctva a zabezpečenie ochrany zveri nachádza svoje účinky v poľovnom revíri, s čím plne korešponduje uplatnenie časti zákona označenej ako „Poľovný revír“.

25. Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú analogického použitia ust. , takáto požiadavka nebola dôvodná. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo 16.10.2018, sp. zn. : „Zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu spravidla vychádza z toho, čo je bežné, z tzv. normálnych prípadov, pričom osobitné, špecifické situácie, ktoré život prináša, môžu uniknúť jeho pozornosti. V takýchto prípadoch nemôžu súdy postupovať formalisticky a zohľadniť iba doslovné znenie zákona, ktorého aplikácia môže mať protiústavné dôsledky. V prípadoch medzery zákona, ak sú dané podmienky pre dotváranie práva súdom, je súd k dotváraniu práva nielenže oprávnený, vychádzajúc z princípu rovnosti, dokonca povinný. Inštitút analógie je tak legitímnou metódou aplikácie práva a využíva sa v prípadoch, ak určitý spoločenský vzťah nie je upravený konkrétnym ustanovením príslušného zákona, resp. iného právneho predpisu (analogia legis), resp. ak existuje spoločenský vzťah, na ktorý nepamätá právna norma, ktorá by ho regulovala (analogia iuris)“. V právnej veci, ktorá vyústila do označeného uznesenia ústavného súdu bol ťažiskom námietok sťažovateľa prezentovaný nesúhlas so súdmi zvolenou interpretáciou aplikovaných ustanovení , resp. s použitím analogie legis, ktorú konajúce súdy uplatnili na účel preklenutia medzery zákona.

26. Podľa názoru Ústavného súdu SR (rozhodnutie ) pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôli (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. V danom prípade podmienky na uplatnenie postupu predpokladaného uvedenými názormi ústavného súdu splnené neboli, pretože v preskúmavanej veci žiadna medzera v zákone ani systematická súvislosť, ktorá by unikla žalovanému, zistená nebola. Konkrétne ustanovenie nevykazuje znaky neúplnosti alebo vnútornej obsahovej rozpornosti, či nejednoznačnosti, ktoré by bolo potrebné v procese aplikácie práva odstrániť pomocou výkladových pravidiel, alebo ktoré by vyvolávali potrebu sudcovskej tvorby práva (dotvárania práva).

27. Ustanovenie nevytvára pochybnosti o jeho právnom obsahu, ktorý stanovuje hypotéza tejto právnej normy tak, že k jej dispozícii prejavujúcej sa vydaním poverenia poľovníckej organizácie na vykonávanie ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver dochádza v prípade, ak vlastník alebo vlastníci spoločného poľovného revíru do 30 dní od ukončenia platnosti zmluvy alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovného hospodára. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zmluva bola včas bola predložená žalobcom 2. ako aj

ďalším účastníkom (Poľovnícky spolok vlastníkov K.), avšak ani jedna z nich nebola prvostupňovým orgánom zaevidovaná. Analógia medzi úkonom predloženia zmluvy o užívaní poľovného revíru (s návrhom poľovného hospodára) poľovníckou organizáciou a nezaevidovaním zmluvy neprichádza v úvahu z dôvodu, že ide o diametrálne odlišné skutočnosti. Predloženie zmluvy je dispozitívnym úkonom poľovníckej organizácie uchádzajúcej sa o užívanie poľovného revíru. Zaevidovanie zmluvy je správnym aktom (opatrením) orgánu verejnej správy, ktorým sa poľovnícka organizácia stáva oprávnenou na užívanie poľovného revíru, resp. aktom nezaevidovania zmluvy jej toto právo, napriek uzatvorenej zmluve, nevznikne (, ). Aplikácia tak nastupuje iba v rámci zrozumiteľne vymedzenej skutkovej situácie nepredloženia zmluvy o užívaní poľovného revíru s návrhom poľovného hospodára v lehote 30 dní od ukončenia platnosti pôvodnej zmluvy, ktorá situácia preukázateľne nenastala, nakoľko zmluvy predložené boli, ale nedošlo k aktu ich evidencie.

28. Vzhľadom nato, nebol dôvod pristupovať k výkladu ust. žalobcom presadzovaným spôsobom, ktorý by bol v podstate dopĺňaním tohto zákonného ustanovenia o nové predpoklady jeho použitia, teda contra legem. Výkladom proti doslovnému jazykovému zneniu zákona a na jeho základe rozhodovaním contra legem nevyhnutne dochádza k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho štátu - princípu právnej istoty, na základe čoho je takýto spôsob rozhodovania súdu síce dovolený ale značne limitovaný. Rozhodovať takto nie je možné nikdy v prípade, pokiaľ sa aplikuje jasný, jednoznačný a zjavne úplný text zákona, resp. právnej normy obsiahnutej v zákone, pričom vzhľadom na všetky okolnosti niet pochýb o úmysle zákonodarcu na takej úprave právnych vzťahov, čo platí práve pre daný prípad. Zákon v širšie uplatniteľnom ust. pamätá aj na iné prípady než vymedzuje v špecifickom ustanovení , v ktorých vzniká potreba ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver potreby. Napríklad pri nezaevidovaní v zákonnej lehote predloženej zmluvy. Pokiaľ by ust. nebolo súčasťou tohto zákona, a vznikla by naliehavá potreba na uplatnenie opatrenia na ochranu poľovníctva a starostlivosť o zver, pochybnosti jeho „analogickej“ aplikácie by sa významne zmenšili, avšak taký právny stav v čase rozhodovania prvostupňového orgánu a žalovaného preukázateľne nebol.

29. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dôjde vtedy, pokiaľ orgán verejnej správy použije nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikuje správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretuje, a napokon právnu normu síce správne vyloží, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikuje. Aplikácia objektívneho práva spočívajúceho vo výbere normy hmotného práva vyjadreného v ust. by tak, v prejednávanej veci bola chybná , nakoľko vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na to nebolo preskúmaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného zistené žiadne z uvedených kritérií determinujúcich nesprávne právne posúdenie veci.

30. Zákon pre určenie subjektu, ktorého v súlade s poverí ochranou poľovníctva a starostlivosťou o zver nestanovuje presné pravidlá. Požaduje len to, aby v prípade, ak bola osvedčená potreba zabezpečiť ochranu poľovníctva alebo starostlivosť o zver (čo v danom prípade nebolo sporné), išlo o poľovnícku organizáciu. Prvostupňový orgán preto mohol poveriť poľovnícku organizáciu (v danom prípade jednu z poľovníckych organizácií, ktoré sa o poverenie uchádzali) vykonaním ochrany poľovníctva alebo starostlivosťou o zver, pričom bolo jeho povinnosťou v rozhodnutí uviesť tomu zodpovedajúcu správnu úvahu. Prvostupňový orgán ochranou poľovníctva poveril ďalšieho účastníka, pričom v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ozrejmil priebeh konania, najmä obsah doručených podaní, pričom zdôraznil, že konanie o vydanie poverenia na vykonávanie ochrany poľovníctva a zabezpečovanie starostlivosti o zver podľa sa výslovne neriadi žiadnym zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov podľa , kde o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodujú jeho vlastníci. Aj ďalšie pripomienky vznesené na ústnom pojednávaní považoval len za konštatácie, ktoré nemali takmer žiadny vplyv na vydanie rozhodnutia. Záverom konštatoval, že poveril vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečovaním starostlivosti o zver ďalšieho účastníka ako poľovnícku organizáciu, ktorá spĺňa všetky požiadavky na zabezpečenie uvedenej povinnosti po odbornej ako i materiálnej stránke. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí doplnil, že prvostupňový orgán pri vydávaní poverenia v zmysle nie je viazaný žiadnymi žiadosťami, kritériami, názormi zúčastnených strán, či názormi vlastníkov pozemkov a tiež to, že na poverenie ochranou poľovníctva nie je právny nárok. Výber poľovníckej organizácie, ktorá bude ochranou poľovníctva poverená je v kompetenciách prvostupňového orgánu. Ďalej uviedol, že vydanie overenia nie je samovoľným aktom, ale vydáva sa len v prípadoch keď je nutné ochraňovať poľovníctvo v zmysle ust. a ,

pričom námietky týkajúce sa zohľadňovania vlastníckych práv a práv garantovaných SR mal za neopodstatnené, pretože vlastníkom nikto neodňal možnosť zvolať legitímne zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, v rámci ktorého si vlastníci môžu uplatňovať svoje práva v zmysle .

31. Z citovaného obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že prvostupňový orgán a žalovaný vyjadrili správnu úvahu v rozsahu požiadaviek uplatňovanej normy - ust. , pričom sa priliehavo vyjadrili aj k tomu, že akékoľvek ďalšie námietky, presahujúce rámec týchto požiadaviek nemali vo vzťahu k vydaniu poverenia ďalšiemu účastníkovi žiadnu relevanciu. Vznik potreby ochrany poľovníctva alebo starostlivosti o zver v uznanom Poľovnom revíry K. žalobcovia nespochybňovali a ďalším zákonným kritériom bolo len to, by subjekt poverený ochranou mal postavenie poľovníckej organizácie. Z prvostupňového rozhodnutia zreteľne vyplýva, že prvostupňový orgán v konaní dospel k záveru, že ďalší účastník spĺňal na vydanie poverenia všetky naň kladené požiadavky. Žalobcovia nenamietali, že ďalší účastník nespĺňal podmienky stanovené pre status poľovníckej organizácie v zmysle ust. . Tým bol vyčerpaný okruh podmienok, ktorých splnenie bolo pre vydanie poverenia potrebné preukázať a ktorých splnenie bolo potrebné v rozhodnutí o vydaní poverenia odôvodniť. Prvostupňové rozhodnutie spolu s napadnutým rozhodnutím tak v odôvodnení obsiahli všetky rozhodné skutočnosti, ktoré zákon pre vydanie poverenia podľa požaduje. 32. Žalobné námietky týkajúce sa práv vlastníkov poľovných pozemkov na náhradu za užívanie poľovných pozemkov a na náhradu za škodu spôsobenú zverou (hoci tvrdenie, že na nich boli ukrátení žalobcom postačovalo na splnenie podmienok aktívnej žalobnej legitimácie), ich vyjadrenia v tom zmysle, že vlastníkom to nie a nemôže byť ľahostajné a pod., tak nemali žiadny vplyv na to, ktorú z konkurujúcich poľovníckych organizácií mal prvostupňový orgán poveriť ochranou poľovníctva. Neposkytovali preto ani dôvody na prijatie záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový orgán ani žalovaný z uvedených dôvodov nemohli prihliadať a neprihliadali na námietky žalobcov tohto obsahu urobené počas konania a v podanom odvolaní. Tomu zodpovedali ich vyjadrenia k nim v rámci odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia vo všeobecnom zmysle, že nemajú na vydanie poverenia žiadny vplyv, nakoľko zákon pre poverenie konkrétnej poľovníckej organizácie (ak je uchádzačov o poverenie viac) nestanovuje žiadne kritériá. Pokiaľ žalobcovia namietali, že žalovaný sa nedostatočné vyrovnal s ich námietkou presadzujúcou použitie , ani táto námietka nebola opodstatnená. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia spolu s citáciou ust. a ust. uviedol, že zmluva bola predložená, no nedošlo k jej zaevidovaniu a prvostupňový orgán tak správne v zmysle zákona neaplikoval a použil, resp. musel použiť . Pokiaľ žalovaný jedinou vetou, s obsahom ktorej sa možno stotožniť, pretože v celom rozsahu rešpektuje platnú právnu úpravu, vystihol dôvody, pre ktoré neboli dôvodné odvolacie námietky žalobcov presadzujúce aplikáciu ust. , nemožno mu vyčítať nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia, ktoré túto námietku zodpovedalo. Vzhľadom na uvedené odôvodnenia prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti ( Správneho poriadku).

33. Možno doplniť, že za nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania (v tomto prípade žalobca) nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Muselo by ísť o vady v skutkových zisteniach, t.j. ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré by boli získané v rozpore so zákonom. Vyššie uvedenými vadami napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpí. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie.

34. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. ). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. ). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali.

35. Z predchádzajúcich bodov tohto rozsudku vyplýva, že na vydanie poverenia podľa postačovalo preukázať len uvedené dve podmienky, osvedčenie splnenia ktorých predstavovalo materiálny podklad prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán preto nemal povinnosť skúmať, ktorá z konkurujúcich poľovníckych organizácií má väčšiu podporu vlastníkov poľovných pozemkov, ktorá má podporu užívateľov týchto pozemkov, resp. posudzovať akékoľvek iné ďalšie dôvody, čím by nevyhnutne prekročil rámec platnej právnej úpravy. Z uvedeného dôvodu pre vydanie poverenia nemalo žiadny význam predkladanie iných podkladov ako tých, že uchádzač o vydanie poverenia je poľovníckou organizáciou. Žalovaný to priliehavo vystihol tým, že rozhodnutie o ochrane poľovníctva je opatrením, ktoré nie je určené pre vlastníkov poľovných pozemkov ale pre ochranu zveri, nie je naň právny nárok, pričom všetky ostatné otázky ohľadom užívania poľovného revíru sú v rukách vlastníkov poľovných pozemkov, iba ktorí môžu vyjadrením svojej vôle na zhromaždení vlastníkov podporiť konkrétny spôsob jeho užívania. Účelom poverenia ochranou poľovníctva (rovnako účelom preskúmania jeho zákonnosti správnym súdom) nie je zasahovať ani nijako ovplyvňovať spôsob užívania poľovného revíru. Vznik potreby zabezpečiť ochranu poľovníctva alebo starostlivosť o zver bol od začiatku zrejmý, keďže v uznanom poľovnom revíry nebol žiadny užívateľ, ktorý by to zabezpečoval. Všetky ďalšie podklady, ktoré boli predložené žalobcami, ďalším účastníkom či inými osobami (užívateľmi poľovných pozemkov po ústnom pojednávaní) v skutočnosti (z materiálneho hľadiska) neboli podkladmi prvostupňového hľadiska, nakoľko nijako neosvedčovali naplnenie hypotézy právnej normy vyjadrenej v ust. . V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia boli zmienené len v rámci ozrejmenia celého priebehu správneho konania, avšak na výrok rozhodnutia nemali žiadny vplyv. Pokiaľ uvedené podania netvorili podklady prvostupňového rozhodnutia, prvostupňový orgán nemal podľa Správneho poriadku povinnosť dať účastníkom konania (žalobcom) možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k týmto úkonom (vo všeobecnosti mali takú možnosť v rámci ústneho pojednávania) k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Námietka porušenia Správneho poriadku preto nebola dôvodná.

36. Nemohla byť dôvodná ani nadväzujúca námietka nerešpektovania koncentrácie konania jednak preto, že z právnej úpravy správneho konania o vydanie poverenia podľa , ktoré sa riadi Správnym poriadkom (podľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak), normatívne zakotvenie koncentračnej zásady v tomto prípade nevyplýva. Podľa Správneho poriadku na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní

uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení. Osobitným predpisom bol v konaní o vydanie poverenia na ochranu poľovníctva , ktorý nestanovuje, že v tomto konaní sa na neskôr uplatnené pripomienky a námety neprihliada. Obmedzenie podávania pripomienok, vyjadrení, námietok, návrhov na dokazovanie nevyplýva ani z obsahu pozvánky z 18.06.2020 na ústne pojednávanie, pri vydaní ktorej prvostupňový orgán nemohol predpokladať podania urobené po vykonaní ústneho pojednávania, až do vydania prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom na obsah predchádzajúceho bodu tohto rozsudku táto námietka úplne stráca význam, keďže na podania urobené po ústnom pojednávaní nebolo pri vydaní prvostupňového rozhodnutia prihliadané.

37. Napokon žalobcovia namietali, že predchádzajúce poverenie na ochranu poľovníctva a zabezpečenie starostlivosti o zver v Poľovnom revíri K. z 09.05.2019 bolo vydané podľa , t.j. na obdobie najviac jedného roka, pričom skutkový stav sa od tohto času nijako nezmenil. Z obsahu tejto námietky, ktorá bola namietaná aj v rámci ústneho pojednávania plynie, že žalobcovia namietali nerešpektovanie precedenčnej zásady v zmysle ust. Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobcovia tvrdili, ale nijako nepreukázali, že išlo o skutkov zhodné veci, čo žalovaný na ústnom pojednávaní spochybnil tvrdením, že v danom prípade nebola po ukončení platnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru včas predložená nová zmluva. Nebolo možné to overiť, nakoľko administratívny spis tohto konania nebol súčasťou na vec sa vzťahujúceho spisu a dokazovanie k tomu by bolo nad rámec oprávnení správneho súdu.

38. Pre úplnosť k tomu možno doplniť, že vyjadrenie tejto zásady v správnom konaní pochádzajúcej z princípu právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní sleduje najmä to, aby v rámci rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadov. Precedenčná zásada má za cieľ zabrániť reťazeniu tvorby nesprávnych právnych názorov, resp. „právne nesprávnych“ rozhodnutí. Teda precedenčná zásada neznamená, že by rozhodovacia prax správnych orgánov mala byť nemenná a to najmä v prípade, ak doterajšia rozhodovacia prax bola v rozpore s právnymi predpismi. Okrem zmeny rozhodovacej praxe z dôvodu nezákonnosti pôvodného rozhodovania, NSS ČR umožňuje zmenu rozhodovacej praxe aj v prípade, ak sa „v súvislosti s interpretáciou právneho predpisu ponúka nová alternatívna výkladu, ktorej presvedčivosť je silnejšia ako doteraz aplikovaná interpretácia príslušného právneho predpisu“ (NSS ČR - - zo dňa 04.05.2010). Precedenčná zásada teda nie je nič viac a nič menej ako ochrana pred svojvôľou správneho orgánu (resp. súdu), ako nástroj na priamu realizáciu právnej istoty a rovnosti pred zákonom. Nie je to nemenný systém, ktorý by predstavoval zakonzervovanie právneho myslenia.

39. Žalobcovia najmä v bodoch VIII. a VIII.9. a iných správnej žaloby poukazovali na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, resp. Najvyššieho súdu SR alebo v rovine konštatovania vyjadrovali svoje subjektívne názory na spôsob uplatnenia platnej právnej úpravy. Uvedeným námietkam (ako aj všetkým ďalším, ktoré nie sú predmetom iných častí tohto rozsudku) chýba zrozumiteľná a určitá argumentácia odôvodňujúca, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon (premetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia), čo za žalobcu správny súd nemohol doplniť, nakoľko nie je oprávnený žalobné body dopĺňať, konkretizovať (a nahrádzať tak žalobcu) ani rozhodovať na základe domnienok o obsahu správnej žaloby ( ). Všeobecné namietanie nedostatočného zistenia skutkového stavu alebo iných vád rozhodnutia nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Nepostačuje, ak žalobca s hodnotením dôkazov, so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného nesúhlasil, resp. vykonané dôkazy hodnotil sám inak bez toho, aby uviedol, v čom je hodnotenie jednotlivého vykonaného dôkazu, resp. hodnotenie dôkazov v ich súhrne, v rozpore so zákonom, resp. logickou úvahou. Len jednostranné závery, hodnotenia, domnienky a konštatovania žalobcu sami o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia neosvedčujú. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené nie sú v súlade s názormi žalobcu, tak nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.zn. k otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného.

40. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený ( ). 41. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia ( ). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Nakoľko žalobca v uvedených žalobných bodoch dostatočne nekonkretizoval v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo s logickým uvažovaním, resp. konštatoval skutočnosti, na ktorých napadnuté rozhodnutie založené nebolo, v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom sformulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

42. Je nepochybné, že rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR je rozsiahla a predstavuje všeobecne rešpektované názory najvyšších súdnych autorít. Pre správne posúdenie preskúmavanej však nie je podstatné prosté poukázanie na ich judikatúru, ale rozhodujúce je to, čo z týchto rozhodnutí možno aplikovať na preskúmavanú vec, teda k akým právnym záverom s ohľadom na obdobné skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu správny súd v tam riešenom prípade dospel, a ako následne tieto právne závery dopadajú aj na preskúmavanú vec. Práve konkretizácia dopadov záverov citovaných rozsudkov na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v správnej žalobe chýba. Nepostačovalo tak na tieto rozhodnutia poukázať, stotožniť sa s nimi, konštatovať ich relevanciu na prejednávanú vec a pod. Na ich účinné použitie bolo potrebné, aby žalobcovia najprv ozrejmili ich právny a skutkový základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery (s analýzou ich dopadu na skutkové a právne okolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutým rozhodnutím, ktoré v zásade nikdy nemôžu byť úplne zhodné) a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výňatky odôvodnení rozsudkov a konštatácie názorov žalobcu k nim takéto kritériá zďaleka nespĺňajú. Preto dôvodné neboli.

43. Žalobcovia namietali aj nesprávne poučenie napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého v súlade s nie je prípustný prieskum jeho zákonnosti správnym súdom, nakoľko podľa žalovaného ide o rozhodnutie predbežnej povahy. Tiež namietali, že prvostupňový orgán zaslal pozvánku na ústne pojednávanie výlučne žalobcovi 2. a ďalšiemu účastníkovi, pričom žalobca 1. sa o konaní ústneho pojednávania dozvedel len z titulu svojho členstva u žalobcu 2. Tieto námietky žalobcov narážajú na nedostatok ich aktívnej žalobnej legitimácie. Podľa v správnom súdnictve

poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Podľa každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok stanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Uvedené ustanovenia zákona odzrkadľujú ústavné právo na súdnu ochranu podľa SR, ktoré spresňujú tak, že právo na poskytnutie právnej ochrany správnym súdom má každý, avšak za splnenia podmienky porušenia alebo priameho dotknutia jeho práv zo strany orgánu verejnej správy. Žalobcovia v danom prípade neosvedčili porušenie alebo priame dotknutie na ich právach alebo právom chránených záujmoch, nakoľko argumentovali len porušením zákonnosti. Z okolnosti prejednávanej veci je zrejmé, že napriek nesprávnemu poučeniu napadnutého rozhodnutia nebolo žalobcom odňaté právo na súdnu ochranu, nakoľko na základe ich správnej žaloby bola preskúmaná zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplýva, že napriek nepozvaniu sa žalobca 1. ústneho pojednávania zúčastnil a nebolo mu odopreté ani účastnícke právo odvolania, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Nebolo tak práv, na ktorých by boli žalobcovia nesprávnym postupom konajúcich orgánov verejnej správy ukrátení, iba osvedčením ktorých by im z týchto dôvodov bolo možné poskytnúť súdnu ochranu. Žalobcovia preto neboli aktívne legitimovaní domáhať sa ochrany práv, ktoré im v konečnom dôsledku odopreté neboli.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu zamietol.

45. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobcovia v konaní úspešní neboli, správny súd im náhradu trov konania nepriznal. Správny súd tiež nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi nakoľko mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.

46. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.