Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_21Er-282-2011.pdf
PDF · 94.15 KB
Case nature
Subarea
21Er/282/2011
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47967692, proti povinnému P. F., nar. XX. XX. XXXX, Q. X. XXXX/XXX, O., o vymoženie 1199,57 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi., Exekútorský úrad Michalovce, Ľ. Štúra 12, n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina, Exekútorský úrad Michalovce, predložil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech PRO CIVITAS s.r.o. proti povinnému o vymoženie 1199,57 eur s prísl., a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie a rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava, sp. zn. D. zo dňa XX. XX. XXXX. Súd poverením 5702 052036 zo dňa 18. 7. 2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
2. Splnenie zákonných podmienok pre vedenie exekúcie skúma exekučný súd počas celého konania. Ak nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie, súd exekúciu zastaví aj bez návrhu z úradnej povinnosti.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS 583/2012 zo dňa 22.11.2012 konštatoval: „V súvislosti s postupom všeobecného súdu v rámci napadnutého exekučného konania ústavný súd predovšetkým poukazuje na svoj už ustálený právny názor, podľa ktorého je všeobecný súd v priebehu celého exekučného konania povinný ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania vrátane existencie relevantného exekučného titulu (notárskej zápisnice, rozhodcovského rozsudku), bez ktorých exekúciu nemožno vykonať (napr. IV. ÚS 27/2011, III. ÚS 53/2011, I. ÚS 129/2011, I. ÚS 162/2011).“
4. V danej veci sa súd zaoberal otázkou existencie či neexistencie zákonným podmienok pre vedenie exekúcie a zjavného nedostatku exekučného titulu.
5. Exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. D. zo dňa XX. XX. XXXX Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava. Rozhodca priznal oprávnenému nárok z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného Poštová banka, a.s. IČO: 31340890, Prievozská 2/B, Bratislava a povinným
6. Dňa 15. 12. 2010 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou Poštová banka a.s. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED so sídlom Larnaca, Cyprus. Dňa 24. 02. 2011 bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a obchodnou spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom, na základe ktorej došlo k postúpeniu práv vyplývajúcich zo zmluvy voči povinnému.
7. V priebehu konania spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. zanikla dňom 9. 8. 2017, pričom jej právnym nástupcom je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47967682.
8. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa ako aj vzhľadom k tomu, že je súdu z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený vystupuje v obdobných prípadoch opätovne. S ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného je na predmetný právny vzťah nutné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“).
9. V zmluve o úvere je povinný označený aj ako fyzická osoba - menom a rodným číslom. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V prípade pochybností, či v takom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie účelu - výkon podnikania, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikaním dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má (pozri rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 17CoE/48/2020 zo dňa 18.08.2020)
10. Na základe uvedeného mal exekučný súd preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
11. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasne poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
12. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou veriteľ sa zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkove náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
14. Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.
Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienky bola individuálne dojednaná, musí o tom podať dôkaz.
15. Podľa prílohy - podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka podľa písm. g) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
16. Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.
17. Podľa § 879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.4.2004, týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe. V tejto prílohe je uvedená okrem iných aktov aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a nakoľko smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 1.4.2004, súd posúdil zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj v súlade s touto smernicou.
18. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere zo dňa XX. XX. XXXX a to Poštovej banky, a.s. ako dodávateľa v zmysle definície podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993 a povinného ako spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, súd túto zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícií spotrebiteľa.
19. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej
zmluvy o úvere, ktorú dodávateľ - Poštová banka, a.s. v rámci svojej podnikateľskej činnosti používala v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko sa v porovnaní s dodávateľom nachádza spotrebiteľ v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky zmluvy.
20. Skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá v Článku 3 ods. 6 zmluvy o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, nakoľko v rozhodcovskej doložke je uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú z bankových obchodov ako aj zo zmlúv budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. . Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
21. Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, preto nie je pre spotrebiteľa záväzná a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami smernice 93/13/EHS a z týchto dôvodov súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
22. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a taktiež Smernice č. 93/13/EHS. Uvedené problémy týkajúce sa nekalých praktík oprávneného už konštatovala aj Európska komisia /napr. C(2013) 2215 final/. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská doložka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
23. Na záver súd podotýka, že k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv existuje aj interpretačné pravidlo Smernice č. 93/13/EHS, podľa ktorého možno za nekalú podmienku považovať takú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä, vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne „súkromnou“ arbitrážou.
24. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012).
25. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS 583/2012 zo dňa 22.11.2012 tiež konštatoval: „Ústavný súd taktiež poukazuje na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 a publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“
26. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd zastaví exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. V tomto prípade takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, a teda ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej doložky (§ 39, § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, § 45 odsek 1 písmeno c), odsek 2 ZRK). Iba tak môže okresný súd naplniť cieľ čl. 6 odsek 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky zmluvy nezaväzovali.
27. Podľa § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
28. Nakoľko táto exekúcia začala pred 1. aprílom 2017, súd sa pri rozhodovaní riadil Exekučným poriadkom účinným do 31. marca 2017.
29. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
30. Na základe vyššie uvedených skutočnosti exekučný súd po preskúmaní podmienok exekučného konania zistil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto v tomto prípade boli splnené podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
31. Podľa §196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
32. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§50).
33. Podľa § 203 odsek 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
34. Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
35. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
36. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „ CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 CSP, súd by priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že predložil na vymáhanie nespôsobilý exekučný titul, ktorý je v rozpore so zákonom a nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti. Súd však dospel k názoru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, nakoľko tento mal od začatia exekúcie dostatočný časový priestor na to, aby zistil, že sa vedie exekúcia na základe nespôsobilého exekučného titulu. Súdny exekútor však predloženie podnetu na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie do dnešného dňa opomenul, pričom zo svojej činnosti vie, že súdy exekúcie vedené na podklade rozhodcovských rozsudkov zastavujú ich pre neprípustnosť ich vedenia. Súdny exekútor dokonca nepodal návrh na zastavenie exekúcie ani potom čo mu súd uznesením č. k. 21Er/282/2011 zo dňa 30. 04. 2021 uložil povinnosť vyhotoviť a zaslať oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie, pričom súdu oznámil, že vo veci naďalej vykonáva pravidelne zrážky. Preto mu súd nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Humenné v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia (§ 362 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „ CSP “/). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.