Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-139-2020.pdf
PDF · 255.75 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/139/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkýň: 1. M. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., O. XXXX/X, 2. D. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. E. XXX, obe zastúpené JUDr. Norbertom Kálmánom, advokátom, so sídlom Nitra, Sv. Beňadika 30/B, proti žalovaným: 1. Nitra Invest, s. r. o., so sídlom Nitra, Mostná 29, IČO: 36 561 690, zastúpená Advokátskou kanceláriou AK Šranko, s. r. o., so sídlom Nitra, Mostná 29, IČO: 50 485 601, 2. Rímskokatolícka cirkev, Sídelná kapitula Nitra, so sídlom Nitra, Hradné námestie 7, IČO: 35 592 016, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Petruška & partners, s. r. o., so sídlom Nitra, Kupecká 18, IČO: 47 254 882, 3. Foxconn Slovakia, spol. s r. o., so sídlom Nitra, Dolné Hony 29, IČO: 35 683 724, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mikulášová & Partners s. r. o., so sídlom Bratislava-Staré Mesto, Ventúrska 18, IČO: 47 256 222, 4. MH Invest, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/A, IČO: 36 724 530, zastúpený JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, so sídlom Bratislava, Jesenského 2, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaniach žalobkýň v 1. a 2. rade a žalovaných v 1., 3. a 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 5. mája 2020 č. k. 9C/133/2012-665 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (III.) týkajúcom sa určenia vlastníckeho práva k parcele registra "C", zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. č. 1055/424 - ostatná plocha o výmere 437 m2 a vo výroku o náhrade trov konania žalobkýň v 1. a 2. rade (VI.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vo zvyšnom napadnutom vyhovujúcom výroku (III.), vo výroku o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade (I.) a vo výroku o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade (V.) rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému v 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie voči žalovaným v 1. rade a 2. rade zastavil (výroky I., II.). Určil, že neb. F. A., r. č. XXXXXX/XXX, zomrelý XX. XX. XXXX, bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F., nadobudnutých podľa prídelovej listiny býv. ONV v Nitre B.č. 94/1958, zo dňa 14. 05. 1958, na prídelovej listine označenej ako parc. č. 1055/10 roľa o výmere 0,5000 ha, v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX ako parc. reg. "C" pre kat. úz. F., parc. č. 1055/424 o výmere 437 m2, ostatná plocha, ako aj nehnuteľností identifikovaných geometrickým plánom spoločnosti GEOTOP NITRA, s. r. o. č. 12/2018 zo dňa 12. 03. 2018, autorizačne overeného dňa 12. 03. 2018 Ing. Jurajom Ďurišom, PhD., úradne overeného Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, Ing. Janou Dermekovou, pod číslom 645/2018 dňa 26. 03. 2018, ako parc. reg. "C":
- parc. č. 1055/518 o výmere 1 114 m2, ostatná plocha,
- parc. č. 1055/519 o výmere 85 m2, zastavaná plocha,
- parc. č. 1055/520 o výmere 244 m2, zastavaná plocha,
- parc. č. 1055/521 o výmere 354 m2, ostatná plocha,
- parc. č. 1055/522 o výmere 2 388 m2, zastavaná plocha, ktorý geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku (III.). Ďalším výrokom súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol (IV). Žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov voči žalobkyniam v 1. a 2. rade v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (V). Žalobkyniam v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov voči žalovaným v 1. rade, 3. rade a 4. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 84,88% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (VI.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 126 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 3, § 2 ods. 2, § 4 ods. 1, § 8 ods. 1, § 9 zák. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, § 6 ods. 6, § 15 ods. 1 zák. č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim, § 28 zákona č. 329/1920 Sb., § 137 písm. c/, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 470 ods. 1 CSP.
1.2. Uviedol, že žalobkyne v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 11. 09. 2012 domáhali určenia, že: a/ do dedičstva po neb. F. A., zomr. XX. XX. XXXX, patrí aj nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. F., nadobudnutá podľa prídelovej listiny býv. ONV v Nitre B.č. 94/1958 zo dňa 14. 05. 1958, na prídelovej listine označená ako parc. č. 1055/10, k. ú. F. roľa o výmere 0,50000 ha, z majetku bývalého vlastníka Nitrianska sídelná kapitula, b/ zmluva o kúpe nehnuteľností, uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade (Nitra Invest, s. r. o.) a žalovaným v 3. rade (Foxconn Slovakia, spol. s. r. o.) z 26. 01. 2005, vklad povolený rozhodnutím Správy katastra Nitra dňa 07. 04. 2005 č. V 2033/2005, je neplatná, c/ zmluva o kúpe nehnuteľností, uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade (Nitra Invest, s. r. o.) a žalovaným v 2. rade (Rímskokatolícka cirkev), vklad povolený rozhodnutím Správy katastra Nitra pod č. V 7292/2006, je neplatná. V žalobe uviedli, že podľa prídelovej listiny ich právny predchodca F. A. sa stal vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, pričom pôvodným vlastníkom bola Nitrianska sídelná kapitula, a to podľa zák. č. 142/1947 Zb. s použitím zák. č. 46/1948 Zb. Vlastníctvo mu nebolo za života odňaté a prídel nebolo možné prejednať v dedičskom konaní. Podľa identifikácie parciel z 15. 03. 2007 bola nehnuteľnosť sčasti na LV č. XXXX (parc. č. 1055/1, vlastník žalovaný v 1. rade) a LV č. XXXX (parc. č. 1055/62, vlastník žalovaný v 3. rade), k. ú. F.. Žalovaný v 1. rade predložil žalobkyniam dohodu o vyporiadaní vlastníckych nárokov a finančnom vysporiadaní č. 40c, v ktorej bolo uvedené, že žalovaný v 1. rade od žalovaného v 2. rade nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam, k. ú. F., zapísaným na LV č. XXXX ako parc. č. 1054/4, 1053/1, 1053/3, 1055/1, 1055/32, 1055/40, 1094/2, 1094/3. Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. 22D 1557/2005, bolo konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva po poručiteľovi F. A. zastavené, pretože parc. č. 1055/10 roľa o výmere 5 000 m2, k. ú. F. bola už zapísaná na LV č. XXXX a poručiteľ nebol jej vlastníkom. Porovnaním uznesenia a identifikácie zistili, že v r. 2006 boli pridelené nehnuteľnosti súčasťou parciel vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, ale v r. 2007 už boli aj súčasťou parc. č. 1055/1 na LV č. XXXX a XXXX/XX na LV č. XXXX. Z porovnania listov vlastníctva č. XXXX do roku 2011 je zrejmé, že na parc. č. 1055/62 došlo k zmenám, keď žalovaný v 3. rade kúpil novovzniknuté parcely podľa V 1395/09, V 3557/09. Z dôvodu manipulácie s nehnuteľnosťami navrhli žalobkyne pribrať znalca na zodpovedanie otázky postupnosti listín viažucich sa k nehnuteľnosti. Zmluvu, ktorou získal žalovaný v 1. rade nehnuteľnosti od žalovaného v 2. rade, považovali za neplatnú. Naliehavý právny záujem odvodzovali žalobkyne od právneho nástupníctva po neb. F. A., zomr. XX. XX. XXXX, pričom žalobkyňa v 1. rade je jeho dcérou a žalobkyňa v 2. rade vnučkou. Poukázali na zaužívanú súdnu prax (napr. rozs. NS SR 1Cdo91/2006, 4Cdo123/2003) vo vzťahu k petitom žaloby, ako aj jej dôvodnosti. Pretože nehnuteľnosti boli podľa zák. č. 142/1947 Zb. predmetom prídelového konania, je zrejmé, že vlastníctvo pozemno-knižného vlastníka - žalovaného v 2. rade zaniklo, v prospech prídelcov, ktorých vlastníctvo zostalo zachované. Okrem toho uviedli, že ak sa aj nedomáhali vydania veci v rámci reštitučného zákonodarstva, môžu sa úspešne domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, a to aj formou určenia vlastníckeho práva. Vo vzťahu ku kúpnej zmluve medzi žalovanými v 1. a 2. rade (V 2033/2005) poukázali na to, že kúpa od nevlastníka je absolútne neplatným právnym úkonom, táto nastáva priamo zo zákona a hľadí sa naň, akoby nebol urobený. Takýmito vadami trpeli obe kúpne zmluvy, tak medzi žalovanými v 1. a 2. rade, ako aj 1. a 3. rade. Výzva žalovaného v 1. rade na uzatvorenie dohody č. 40c preukazuje podľa žalobkýň, že si musel byť vedomý uvádzanej vady zmluvy. Z označenia dohody ako 40c je zrejmé, že sa pokúšal uzatvoriť viac obdobných dohôd. Z dôvodov právnej istoty považovali za potrebné určiť aj neplatnosť predmetných zmlúv, pretože nepovažujú bez takého výroku rozsudok vykonateľný, ktorý by len podľa geometrického plánu zmenil tvar a vytvoril by parcelu ako predmet dedičstva po nebohom
poručiteľovi. Tento výrok by umožnil vyznačiť v katastri nehnuteľnosti pôvodný stav vedený na LV č. XXXX na žalovaného v 2. rade. Podaním zo dňa 09. 10. 2014 navrhol právny zástupca žalobkýň zmenu petitu žaloby v tom znení, že identifikoval pridelenú nehnuteľnosť geometrickým plánom ENVI-GEOS, s. r. o. č. 19/2014. S poukazom na to, že v súčasnosti evidované parcely patrili tak žalovanému v 1. a 3. rade, ako aj Mestu Nitra, navrhol pripustiť do konania na strane žalovaných Mesto Nitra ako žalovaného v 4. rade. Uznesením súdu zo dňa 06. 03. 2015 č. k. 9C/133/2012-135 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v navrhnutom znení zo strany žalobkýň a uznesením č. k. 9C/133/2012-136 pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ako žalovaný v 4. rade Mesto Nitra. Návrhom zo dňa 16. 02. 2018, doplneným dňa 23. 04. 2018, požiadal právny zástupca žalobkýň o zmenu petitu žaloby, ako aj zámenu na strane žalovaného, a to z dôvodu, že medzičasom došlo k prevodu parc. č. 1055/424 zo žalovaného v 4. rade na MH Invest, s. r. o. a zároveň sa táto spoločnosť stala vlastníkom parc. č. 1055/418 a 1055/419 titulom vyvlastnenia. Uznesením súdu zo dňa 11. 06. 2019 č. k. 9C/133/2012-327 bola pripustená zmena žaloby, ktorou boli identifikované jednotlivé pozemky podľa dvoch geometrických plánov, a to podľa GP č. 68/2016 spoločnosti Geocentrum s. r. o. a č. 12/2018 spoločnosti GEOTOP Nitra, s. r. o.; okrem toho bolo rozhodnuté o zmene žalovaného v 4. rade, a to z pôvodného Mesto Nitra, na MH Invest, s. r. o. Na pojednávaní konanom dňa 10. 12. 2019 právny zástupca žalobkýň vzal žalobu voči žalovanému v 2. rade späť a navrhol konanie voči nemu zastaviť. Právny zástupca žalovaného v 1. rade so späťvzatím žaloby voči žalovanému v 2. rade súhlasil. Právny zástupca žalovaného v 2. rade so späťvzatím žaloby nesúhlasil. Právny zástupca žalovaného v 3. rade so späťvzatím žaloby voči žalovanému v 2. rade súhlasil. Právny zástupca žalovaného v 4. rade sa k späťvzatiu žaloby voči žalovanému v 2. rade nevyjadril. Uznesením zo dňa 27. 01. 2020 č. k. 9C/133/212-508, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 02. 2020, súd pripustil ďalšiu zmenu žaloby.
1.3. Predmetom konania je určenie, že vlastníkom nehnuteľností, špecifikovaných v žalobnom návrhu, a to tak podľa príslušných listov vlastníctva, ako aj geometrického plánu spoločnosti GEOTOP NITRA, s. r. o. č. 12/2018 zo dňa 12. 03. 2018, ktorý inak tvorí súčasť rozsudku, bol ku dňu svojej smrti neb. F. A., zomr. XX. XX. XXXX. Vzhľadom na to, že žalobkyne po podaní žaloby na výzvu súdu v zmysle uznesenia súdu zo dňa 11. 10. 2012 č. k. 9C/133/2012-50 nereagovali, bolo ich podanie ohľadne petitu č. 2 a 3 (určenie neplatnosti zmlúv) odmietnuté uznesením zo dňa 14. 12. 2012 č. k. 9C/133/2012-53. Žalobkyne v priebehu konania vzali žalobu späť tak voči žalovanému v 2. rade, ktorý s tým ale nesúhlasil, ako aj voči žalovanému v 1. rade, pretože v priebehu konania prestal byť vlastníkom nehnuteľností, ktoré podľa žaloby mali patriť prídelcovi. Žalovaný v 1. rade tiež so späťvzatím nesúhlasil. Napriek tomu, súd dospel k záveru, že ani u jedného z nich nejde o vážne dôvody, prečo by tomuto návrhu nemal vyhovieť. Z uvedeného dôvodu konanie voči žalovanému v 1. rade, ako aj v 2. rade zastavil a rozhodol o zastavení konania až v rozsudku.
1.4. Súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že žalobkyne ako právne nástupkyne po neb. F. A., zomr. XX. XX. XXXX, bytom Z. - F. mali na žalobe naliehavý právny záujem s výnimkou dvoch nehnuteľností, a to parc. reg. "C" č. 1055/418 a 1055/419. Naliehavý právny záujem vyplýva z toho, že ako vlastníci pozemku, pôvodne evidovaného ako parc. č. 1055/10b, boli tak v čase podania žaloby, ako aj v čase rozhodovania súdu iné osoby ako žalobkyne. Predmetné rozhodnutie súdu je podkladom pre dedičské rozhodnutie, ktoré bolo práve ohľadne týchto nehnuteľností uznesením súdu č. k. 22D/1557/2005-9 zastavené, pretože na túto parcelu existoval LV č. XXXX (parc. č. 1055/1) a LV č. XXXX (parc. č. 1055/62). Zároveň tejto určovacej žalobe nebráni ani to, že žalobkyne si neuplatnili vydanie veci v rámci reštitučného zákonodarstva, pretože podľa súdnej praxe (napr. nález sp. zn. II. ÚS 249/2011) v čase podania žaloby, reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im umožnili jeho obnovenie. Ak ale došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k majetku a môže sa domáhať svojho nároku na súde žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva. Skutočnosť, že reštitučné zákony, aj keď majú vo vzťahu k Občianskemu zákonníku povahu lex specialis, nevylučujú možnosť v prípade, ak sa zistí, že ustanovenia lex specialis nemožno na daný prípad uplatniť, domáhať sa po uplynutí reštitučných lehôt ochrany vlastníckeho práva podľa ustanovení Občianskeho zákonníka žalobou o určenie vlastníctva, prípadne žalobou o vydanie veci.
1.5. Čo sa týka námietok žalovaných vo vzťahu k parc. č. 1055/418 a 1055/419, ktoré nadobudol žalovaný v 4. rade v priebehu konania rozhodnutím o vyvlastnení, súd prvej inštancie konštatoval, že v tejto časti nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Je pravdou, že dokedy rozhodnutie o vyvlastnení nenadobudlo právoplatnosť, na strane žalobkýň existoval naliehavý právny záujem na
určení, že vlastníkom týchto nehnuteľnosti by mal byť ku dňu svojej smrti neb. F. A.. Podaná žaloba bola dovtedy vhodným (účinný a správne zvolený) procesným nástrojom ochrany práva žalobkýň, mohlo sa ňou dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Zmena ale nastala práve v dôsledku vyvlastnenia týchto nehnuteľností v prospech žalovaného v 4. rade. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané (išlo o nesporné tvrdenie strán sporu), že žalovaný v 4. rade zložil náhradu za vyvlastnené pozemky do súdnej úschovy v celkovej výške 7 318,08 eura; išlo o konanie, vedené na súde pod sp. zn. 7U/1/2017. Žalobkyne mali o tejto skutočnosti vedomosť, boli riadnymi účastníčkami vyvlastňovacieho konania (č. OU-NR-OVBP2-2017/026359-016). Súd dospel k záveru, že prípadné vyhovenie žalobnému návrhu v tejto časti parciel č. 1055/418 a 1055/419 nespĺňa preventívny charakter určovacej žaloby, pretože v tomto prípade je zrejmé, že podľa zák. č. 282/2015 Z. z. došlo k vyvlastneniu vlastníckeho práva k týmto pozemkom, ktoré inak podľa LV č. XXXX vlastnil žalovaný v 1. rade, a to v prospech žalovaného v 4. rade. Práve táto skutočnosť spôsobila, že žalobkyne nemajú naliehavý právny záujem na určení, že vlastníkom nehnuteľností bol prídelca. Priamo zo zák. č. 282/2015 Z. z. vyplýva, že náhradu za vyvlastnenie, ktorú nebolo možné vyplatiť z dôvodu tohto súdneho konania, zložil žalovaný v 4. rade ako vyvlastniteľ do úschovy na súde, kde sú uložené. Napriek tomu, že súd prvej inštancie žalobkyne považoval za právne nástupkyne po nebohom F. A. aj pri parc. č. 1055/418 a 1055/419, ale pre uvedené dôvody - vyvlastnenie pozemkov v prospech žalovaného v 4. rade podľa zák. č. 282/2015 Z. z., nebolo možné rozhodnúť o ich návrhu tak, ako ho uplatnili. Aj v prípade, ak by boli žalobkyne evidované ako vlastníčky prídelu, prišli by o vlastnícke právo, a to buď tak, že by uzatvorili s vyvlastniteľom dohodu, alebo by inak došlo k vyvlastneniu nehnuteľnosti podľa zákona. Vzhľadom na to, naliehavý právny záujem by na ich strane existoval len v prípade, ak by žiadali určiť, že do dedičstva po neb. F. A. patrí náhrada za vyvlastnené pozemky v sume 7 318,08 eura. Žalobkyne svoj žalobný návrh v tejto časti nezmenili a ani nenavrhli súdu rozhodnúť prípadne eventuálnym alebo alternatívnym petitom. Pretože v tomto konkrétnom prípade prejednanie dotknutých nehnuteľností - parc. č. 1055/418 a 1055/419 už nie je možné, v rámci dedičského konania by bolo prípustné prejednať poskytnutú náhradu vo výške 7 318,08 eura ako pohľadávku poručiteľa. Pohľadávka poručiteľa je jeho majetkom, zaraďuje za medzi aktíva dedičstva. Práve týmto spôsobom určenia (čo ale žalobkyne neuplatnili po tom, čo došlo k vyvlastneniu pozemkov) notárovi ako súdnemu komisárovi bude prislúchať rozhodnúť o dedení pohľadávky. V opačnom prípade by mohla nastať spornosť uplatneného nároku, keďže zo zák. č. 282/2015 Z. z. priamo vyplýva, že právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení prechádza na vyvlastniteľa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
1.6. Žalobkyne si uplatňujú vlastnícke právo odvodené z prídelovej listiny B. č. 94/1998 zo dňa 14. 05. 1958. Táto listina je vkladuschopnou listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ak bola vydaná oprávneným subjektom a ak obsahuje všetky podstatné náležitosti (napr. NS SR, sp. zn. 4Cdo/123/2003). V tomto prípade ide o listinu, ktorú vydal oprávnený subjekt a má aj zákonné náležitosti. Čo sa týka spornosti ohľadne priezviska prídelcu, toto je uvedené ako "Krabín" F., s doplnením písmena "a", F. č.d. XXX. Takto bola listina predložená aj priamo zo Štátneho archívu v Nitre. Skutočnosť, že ide o F. A. mal súd preukázanú z konečného prídelového plánu z 16. 03. 1953, v ktorom je pod por. č. 94 uvedený ako prídelca F. A., F. č. d. XXX. Touto listinou, ako aj ďalšou, označenou ako zápisnica z 29. 07. 1959, kde je rovnako uvedený prídelca A. F., č. d. XXX, mal súd prídelcu dostatočne identifikovaného. Pokiaľ ide o námietku žalovaných vo vzťahu k samotnému prídelu
- pozemku, v tomto prípade súd poukázal na tú skutočnosť, že už v čase vypracovania konečného prídelového plánu v roku 1953, F. A. mal tento prídel, a to konkrétne parc. č. 1055/10b roľa o výmere 0,5000 a, k dispozícii a podľa neho bola pripravená i prídelová listina v roku 1958, v ktorej je uvedená ale parc. č. 1055/10 (bez písmena b). Ďalšou listinou, v ktorej sa objavilo tak meno prídelcu, ako aj parc. č. 1055/10b, je práve zápisnica z 29. 07. 1959, podľa ktorej mal byť tento pozemok po odišlom prídelcovi F. A., č. d. XXX, odovzdaný Štátnemu majetku n. p. Nitra-Chrenová. V spojitosti s týmito listinami, ktoré sa týkali predmetného prídelu, súd dospel k záveru, že neb. F. A., bola pridelená ako prídel parc. č. 1055/10b. Tomuto záveru podporne svedčí aj údaj z konečného prídelového plánu z r. 1953, podľa ktorého pozemok označený ako parc. č. 1055/10 roľa, výmera 0,50000 a, nadobudol V. H., Z.-V. 9. V konaní strany sporu samé uviedli, že z pôvodnej pkn. parc. č. 1055/1 bola odčlenená parc. č. 1055/10 o výmere 25 000 m2, ktorá bola rozdelená na 5 pozemkov s rovnakou výmerou a označená aj písmenami a) až d). Námietky žalovaných, že prídel nie je dostatočne určitý pre rozdiel v označení medzi 1055/10 a 1055/10b, súd neuznal, a s to s poukazom na uvedené skutočnosti. Okrem toho, súd uviedol, že ak aj zápisnica z 29. 07. 1959 je bez právneho významu ohľadne odovzdania prídelu, súd sa s ňou oboznámil a aj podľa jej obsahu identifikoval predmet prídelu ako parc. č. 1055/10b, a to aj z dôvodu, že priamo v tejto zápisnici je aj odkaz na B. č. 94 KPP, čo korešponduje práve s poradovým číslom v konečnom prídelovom pláne, kde je uvedený práve F. A.. Súd nie je oprávnený
skúmať vecnú správnosť právneho aktu, iba jeho nulitnosť v prípade, ak by ho vydal absolútne vecne nepríslušný orgán, čo však nie je tento prípad. Prídelové listiny vydané ONV majú rovnaké právne účinky ako prídelové listiny, ktoré vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, a to podľa zák. č. 142/1947 Zb. a č. 46/1948 Zb. Na základe toho, že súd mal preukázané pridelenie parc. č. 1055/10b, roľa o výmere 0,5000 a, k. ú. F., prídelcovi F. A., posúdil si podľa predložených geometrických plánov jeho polohu, a to tak, ako bola určená jednotlivými geodetmi a overená Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor. Na geometrickom pláne č. 68/2016, ktorý bol vyhotovený za účelom samostatného vyvlastňovacieho konania z dôvodu súdneho sporu, bola uvedená poznámka, že parc. č. 1055/418,419 a 424 zodpovedajú parc. č. 1055/281-283 v geometrickom pláne č. 19/2014, ktorý predložili do konania žalobkyne. Na základe toho, že v spore predložené geometrické plány boli podrobené prieskumu v rámci ich overenia bez výhrad, čomu svedčí ich úradné overenie, je pôvodná parc. č. 1055/10b identifikovaná v teréne, t. j. je vymedzená jej presná poloha, ako aj výmera, ktorá aj v súčasnosti predstavuje 5000 m2 (225+153+437+1114+85+244+354+2388), pričom s poukazom na to, že pri parc. č. 1055/418 a 1055/419 žalobkyne nepreukázali naliehavý právny záujem na žalobnom návrhu, priznaná výmera pôvodnej parc. č. 1055/10b sa znižuje o 378 m2 (225+153).
1.7. Po zápise do pkn. vl. č. 103, k. ú. F. o tom, že nehnuteľnosti sú predmetom revízie podľa pozemkovej reformy v zmysle zák. č. 142/1947 Zb., nebolo možné po 01. 01. 1951 (kedy zanikol účinok intabulácie ako konštitutívnych následkov zápisov do pozemkovej knihy pre vklad vlastníctva) považovať v pozemkovej knihe (pkn. vl.) evidovaného vlastníka za hodnoverného vlastníka, keďže už bol možný aj prevod a prechod vlastníctva mimo tohto zápisu, čo zodpovedá aj tomuto prípadu. Žalovaný v 2. rade sa nemohol domnievať, že mu vlastnícke právo zostalo zachované, pretože bolo všeobecne známou skutočnosťou, že po roku 1945 a spoločenských zmenách po roku 1948 žalovaný v 2. rade bol postupne vylúčený z držby a užívania poľnohospodárskej pôdy a táto bola postupom podľa zák. č. 142/1947 Zb. aj vlastnícky zaberaná štátom, ktorý ju následne prideľoval do vlastníctva jednotlivých fyzických osôb. Všetky nehnuteľnosti pod por. č. 15 poznámok, zapísané v časti (na strane) A pkn. vl. č. 103, k. ú. F., boli predmetom revízie prvej pozemkovej reformy so znením zamýšľaného prevzatia za použitia zákona č. 329/1920 Sb. o prevzatí a náhrade za zabraný majetok pozemkov (zákon náhradový). Podľa § 9 cit. zákona poznámka premýšľaného prevzatia pôsobí ako poznámka zamýšľaného odpísania nehnuteľnosti, ak nezahŕňa všetky nehnuteľnosti vo vložke zapísané a spolu ako poznámka vyvlastnenia. Ak nie sú predmetom zamýšľaného prevzatia všetky nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnej vložke, má za to, že tie, ktoré sú predmetom poznámky, sa odpisujú z vložky, a teda na pozemno-knižnej vložke zapísaný vlastník už nemá právo k odpísaným nehnuteľnostiam. Ak sú predmetom zamýšľaného prevzatia všetky nehnuteľnosti, má sa za to, že sú vyvlastnené. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 142/1947 Zb. pozemkový majetok získaný pre účely prídelov je určený spolu s ostatným zabraným majetkom, pokiaľ nebol alebo nebude podržaný štátom pre účely všeobecne prospešné (§ 10 záborového zákona) a ani doposiaľ nebol pridelený, pre prídel subjektom v citovanom ustanovení špecifikovaným. Z toho je zrejmé, že majetok zabraný podľa zákona č. 142/1947 Zb. mohol byť buď prevzatý (podržaný štátom) pre účely všeobecné alebo určený pre prídely. Nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnej vložke č. 103 boli predmetom prídelu (aj pôvodná parc. č. 1055/1) a parc. č. 1055/10b (v príd. listine ako 1055/10) bola pridelená F. A.. Nehnuteľnosť bola predmetom prídelu, preto nebolo potrebné prevádzať vklad vlastníckeho práva pre štát, keďže na návrh pozemkového úradu bolo vlastnícke právo k pozemkovým úradom prevedené priamo na nadobúdateľa. Z ustanovenia § 28 zákona č. 329/1920 Sb. vyplýva, že ak rozhodol pozemkový úrad už skôr o prídele do vlastníctva osôb iných, nie je potrebné previesť skôr príslušný vklad vlastníckeho práva priamo na nadobúdateľa pozemkovým úradom. Zákon č. 142/1947 Sb. v ustanovení § 17 odkazoval na procesný postup konania podľa zákona č. 215/1919 Sb. Záborového zákona, ktorý vydanie rozhodnutia k prechodu vlastníctva na štát nevyžadoval, stačilo teda priame konanie štátu. Inak povedané, ak bola prevzatá nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva iných osôb, t.j. prídelcov, nebolo potrebné vykonať skôr, ako boli nehnuteľnosti pridelené, vklad vlastníckeho práva na štát a súdy prevádzali vlastnícke právo priamo na prídelcu (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/43/2012, 7Co/35/2016). Vzhľadom na uvedené, sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaných, že v konaní nebolo preukázané, že by nehnuteľnosti boli predmetom akéhokoľvek revízneho rozhodnutia. Žalovaný v 2. rade, resp. jeho predchodca si vysporiadal vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam podľa pkn. vl. č. 103, k. ú. F., záznamom v roku 1996, keď došlo k zápisu nehnuteľností na list vlastníctva. Dôvodom mala byť skutočnosť, že vlastníctvo v tomto prípade neprešlo na štát a zostalo zachované cirkvi. Prídelca F. A. podľa zápisnice o prídele a odovzdaní pôdneho majetku zo dňa 29. 07. 1959 nestratil vlastnícke právo, pretože táto zápisnica nemala za následok stratu vlastníctva prídelu; bola spísaná bez právneho
významu, lebo odnímať pridelený majetok mohlo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v prípade, že prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára na pridelených pozemkoch. Samotnú zápisnicu on sám ani nepodpísal, ako odstupujúci je uvedené "A.". Ako už bolo ale uvedené, práve predmetná zápisnica preukázala, že prídelca nehnuteľnosť mal vo svojej držbe, a nikdy neprišiel ani o vlastníctvo k nej. Vzdanie sa prídelu na ONV preto nemohlo vyvolať žiadne právne účinky.
1.8. Ohľadne tvrdeného vydržania vlastníckeho práva žalovaným v 1. rade súd podotkol, že o dobromyseľnosti možno hovoriť len tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu patrí, a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Vzhľadom na uznávanú zásadu "ignoratia iuris non excusat" (neznalosť zákona (práva) neospravedlňuje), právny omyl držiteľa vychádzajúci z jednoznačne formulovaného ustanovenia právneho predpisu nie je ospravedlniteľný, nie je možné uvažovať o tom, že žalovaný v 2. rade ako právny predchodca žalovaného v 1. rade pri svojom nesprávnom výklade zákona č. 142/1947 Zb. mohol zostať v presvedčení, že mu vlastnícke právo nebolo odňaté a od toho odvíjať dobromyseľnosť pri vstupe do držby. Súd neakceptoval vyjadrenie žalovaného v 1. a 4. rade, že prídelová listina nebola žalovanému v 2. rade (cirkvi) doručená, a preto nemohol o nej vedieť. Súd z hľadiska právneho posúdenia dobromyseľnosti žalovaného v 2. rade zotrval na právnom názore, že záznamom Z 4597/96 v katastri nehnuteľností nemohol obnoviť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže toto mu zaniklo v dôsledku revízie v zmysle zák. č. 142/1947 Zb., tak ani prípadný právny omyl vychádzajúci z jednoznačne formulovaného ustanovenia právneho predpisu nemohol založiť jeho dobromyseľnosť o počiatku oprávnenosti držby nehnuteľností. Ohľadne argumentácie žalovaných, že vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol žalovaný v 1. rade titulom vydržania k 06. 06. 2005, pri započítaní vydržacej doby jeho právneho predchodcu od 06. 06. 1995, súd uviedol, že časový úsek od momentu zápisu vlastníckeho práva záznamom v prospech žalovaného v 2. rade nemožno pre jeho nedobromyseľnosť započítať do vydržacej doby žalovaného v 1. rade, ktorý nesplnil jednu zo základných zákonných podmienok vydržania - 10-ročnú vydržaciu dobu. Ohľadom žalovaného v 1. rade posudzoval súd otázku dobrej viery pri nadobúdaní nehnuteľností a viazaný ustálenou judikatúrou prijal záver, že žalovaný v 1. rade nadobudol nehnuteľnosti od Rímskokatolíckej cirkvi Sídelnej kapituly v Nitre kúpnou zmluvou z 26. 01. 2005, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 11. 09. 2012, t. j. pred uplynutím zákonnej 10- ročnej vydržacej doby žalovaného v 1. rade, ktorý si nemohol započítať vydržaciu dobu svojho právneho predchodcu. Rovnaký právny názor prezentoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6Cdo/71/2011. Taktiež o vydržaní vlastníckeho práva nemožno hovoriť ani v prípade žalovaného v 3. rade, ktorý postupne kúpnymi zmluvami nadobudol jednotlivé nehnuteľnosti od žalovaného v 1. rade v rokoch 2006, 2009. Pretože žaloba bola podaná dňa 11. 09. 2012, nebola, tak ako v prípade žalovaného v 1. rade, splnená podmienka vydržania - uplynutie vydržacej doby. S poukazom na uvedené, súd žalobe v časti určenia, že neb. F. A. bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k. ú. F. ako parc. č. 1055/424, 1055/518, 519, 520, 521 a 522, vyhovel. Vo zvyšnej časti, čo sa týka nehnuteľností evidovaných ako parc. č. 1055/418 a 419 pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu, žalobu zamietol. Súčasťou rozsudku je aj geometrický plán spoločnosti GEOTOP NITRA, s. r. o. č. 12/2018, ktorým sú identifikované jednotlivé parcely tak, ako to zodpovedá polohe a výmere prídelu a zároveň korešpondujú s aktuálnym stavom v katastri nehnuteľností.
1.9. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu sporového konania voči žalovaným v 1. a 2. rade prišlo v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (§ 256 ods. 1 CSP). Súd postupoval podľa zásady, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Čo sa týka žalovaného v 2. rade, súd dospel k záveru, že zastavenie konania v prípade žalovaného v 2. rade zavinili žalobkyne, pretože zo strany žalovaného v 2. rade nedošlo počas konania k žiadnemu plneniu. Práve žalovaný v 2. rade namietal nedostatok jeho vecnej pasívnej legitimácie v tomto spore. On nebol ani v čase podania žaloby, ani počas celého konania vlastníkom žiadnej z dotknutých parciel. Keďže z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinili žalobkyne, súd priznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam v rozsahu 100%.
1.10. V prípade žalovaného v 1. rade, žalobkyne vzali žalobu v celom rozsahu späť voči nemu z dôvodu, že počas konania prestal byť vlastníkom nehnuteľností. Je preukázané vykonaným dokazovaním, že žalovaný v 1. rade bol počas konania, teda aj v čase podania žaloby, vlastníkom nehnuteľností, ktoré následne postupne previedol na ďalšieho žalovaného, resp. boli vyvlastnené v prospech žalovaného v 4. rade. Z uvedeného dôvodu nemožno pričítať procesné zavinenie žalobkyniam. Z procesného hľadiska preto platí, že zastavenie konania zavinil žalovaný v 1. rade, preto je povinný nahradiť žalobkyniam trovy konania spoločne s ostatnými žalovanými.
1.11. Predmetom sporu bol pôvodne vymedzený prídel evidovaný ako parc. č. 1055/10b vo výmere 5000 m2 (50 a alebo 0,5000 ha). Ako vyplynulo z dokazovania a je preukázané tak geometrickým plánom, ktorý je súčasťou rozsudku, ako aj listami vlastníctva č. XXXX a XXXX, s nehnuteľnosťou bolo v priebehu obdobia od jej pridelenia až ku dňu rozhodovania súdom manipulované, bola prevádzaná aj po častiach, preto žalobný návrh musel byť špecifikovaný s odkazom na príslušné listy vlastníctva, ako aj geometrický plán. Podľa názoru súdu predmetom sporu bola ale jedna nehnuteľnosť, preto musel súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť pomer úspechu a neúspechu strán sporu podľa výmery nehnuteľnosti. Na základe toho dospel k záveru, že žalobkyne boli úspešné vo výmere 4622 m2, čo predstavuje 92,44% a žalovaní v 1., 3. a 4. rade vo výmere 378 m2 z celkovej výmery 5000 m2, teda ich úspech predstavuje 7,56%. Celkový procesný úspech žalobkýň predstavuje 84,88% (92,44 - 7,56). Vzhľadom na to, súd priznal žalobkyniam nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. rade, 3. rade a 4. rade v rozsahu 84,88%. Zákon priznáva súdu rozsiahle moderačné právo v otázke náhrady trov konania, ide však o postup výnimočný, čo zdôrazňuje tiež výslovné použite tohto pojmu. Ustanovenie § 257 CSP svojim charakterom slúži k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre strany sporu. Súd v nadväznosti na to uviedol, že nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal podľa tohto ustanovenia postupovať a náhradu trov konania tak žalobkyniam, ako aj žalovanému v 2. rade (v časti zastavenia konania) nepriznať.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 4. rade, a to v rozsahu výroku III. vo vzťahu k pac. č. 1055/424 ostatná plocha o výmere 437 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. a vo výroku VI. o nároku žalobkýň na náhradu trov konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. konanie pred súdom prvej inštancie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom v časti vyhovel (viackrát zmenenej) žalobe žalobkýň, ktorou sa tieto domáhali požadovaného určenia vo vzťahu ku skupine samostatných nehnuteľností rôznych vlastníkov. S výnimkou skutočnosti, že v minulosti mali tieto nehnuteľnosti jedného pôvodného vlastníka, čo vychádzalo z historického vlastníctva Rímskokatolíckej cirkvi, Sídelnej kapituly Nitra (žalovaného č. 2) však tieto nehnuteľnosti rôznych vlastníkov - ktoré žalobkyne procesne spojili do jednej žaloby - dnes (a už viac než desať rokov!) nijak spolu nesúvisia a sú navzájom nezávislé. Vlastníkom parcely 424 je on ako žalovaný č. 4, túto nadobudol na základe kúpnej zmluvy č. 30200/204- B/2015/Mlynárce/007/3047, uzavretej s Mestom Nitra ako predávajúcim dňa 18. 05. 2016. Parcela 424 bola prevádzaná ešte ako súčasť pare. č. 1055/316 o výmere 42463 m2, ostatná plocha a k jej vyčleneniu ako právne samostatnej parcely došlo až neskôr, po jej nadobudnutí od Mesta Nitra. Žalovaný č. 3 nikdy nebol vlastníkom parcely 424. Nehnuteľnosti Foxconn nijak s parcelou 424 nesúvisia, a žiadnym spôsobom sa ho netýkajú, nikdy nebol ich vlastníkom. Spor o nehnuteľnosti Foxconn sa týka výlučne žalovaného č. 3, ktorý ich nadobudol od žalovaného č. 1 ako predajcu na základe troch kúpnych zmlúv z rokov 2006 až 2009. Tieto skutočnosti sú pre toto konanie relevantné, a to z dvoch dôvodov. Z materiálneho hľadiska vedú k tomu, že od momentu, keď prestali právne tvoriť jedinú nehnuteľnosť, majú parcela 424 a nehnuteľnosti iný právny osud, a pre posúdenie žaloby sú tak vo vzťahu k nim rozhodné iné právne skutočnosti. Z procesného hľadiska sú uvedené skutkové okolnosti rozhodné pre to, že na strane žalovaných ide o samostatné spoločenstvo v zmysle § 76 CSP, a nie o nerozlučné spoločenstvo (§ 77 CSP), čo má zásadné právne dôsledky, napr. vo vzťahu k trovám konania. Súd prvej inštancie mal žalobný nárok zamietnuť i v časti týkajúcej sa parcely 424, keďže ani vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti neexistuje naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe a žalobkyne ho ani žiadnym spôsobom nepreukázali. Žalobkyne žiadnym spôsobom nevysvetlili, prečo práve podaná žaloba mala byť procesne vhodným nástrojom, ktorý vo vzťahu k parcele 424 rieši spor medzi žalobkyňami a ním ako žalovaným č. 4. V danom prípade sa jednalo o procesné povinnosti žalobkýň a ich nedodržanie musí viesť k zamietnutiu žaloby. V konaní
pred súdom prvej inštancie uviedol a dôkazne podložil skutočnosti, ktoré nastali medzi úmrtím poručiteľa v roku 1993 a súčasnosťou a ktoré vylučujú existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe vo vzťahu k parcele 424 ku dňu vydania rozsudku: a/ vydržanie parcely 424 jeho právnym predchodcom (žalovaným č. 1) v roku 2005; a nezávisle od toho b/ dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele 424 kúpnou zmluvou od Mesta Nitra v roku 2016. Po žiadosti žalovaného v 2. rade o zápis vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, orgán štátu - príslušná správa katastra
- následne sama vykonala zápis parcely. č. 1055/1 (súčasťou, ktorej bola i dnešná parcela 424) do listu vlastníctva žalovaného č. 2. Štát prostredníctvom svojho orgánu predmetným záznamom v katastri nehnuteľností sám deklaroval, že vlastnícke právo žalovaného v 2. rade ku dňu jeho zápisu trvalo a vykonanie záznamu (už skôr) existujúceho vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade nevylučovala žiadna okolnosť. Štát tak urobil napriek údajne „jednoznačne formulovaným ustanoveniam“ zákona č. 142/1947 Zb., z ktorých má byť zrejmé, že vlastníctvo bolo žalovanému č. 2 (Rímskokatolíckej cirkvi, Sídelná kapitula Nitra) štátom odňaté. Súd prvej inštancie opomína, že - i keby štát podľa zákona č. 142/1947 Zb. platne zabral nehnuteľnosť patriacu žalovanému č. 2 a následne ju aj platne pridelil poručiteľovi - táto nehnuteľnosť by bola v čase od jej zabratia štátom (v roku 1948) až do jej pridelenia poručiteľovi na základe prídelovej listiny (v roku 1958) vo vlastníctve štátu. To, že táto nehnuteľnosť bola neskôr, v roku 1958, pridelená prídelcovi, nemá žiaden vplyv na vlastníctvo nehnuteľnosti v období 1948 až 1958. Súd prvej inštancie ďalej úplne ignoroval, že žalovaný č. 2 nevedel, a ani z pozemkovo- knižnej evidencie vedieť nemohol, že nehnuteľnosť (vrátane dnešnej parcely 424) mala byť v roku 1958 štátom pridelená poručiteľovi. Žalovaný v 2. rade sa o tejto skutočnosti - ani pri zachovaní obvyklej miery opatrnosti - nemal ako dozvedieť, keďže štát po roku 1951 opustil tzv. intabulačný princíp a o pridelení nehnuteľnosti prídelcom neinformoval ani v pozemno-knižnej vložke, ani žiadnym iným spôsobom. Žalovaný v 2. rade tak samozrejme bol dobromyseľný, keď mu štát - ktorý mu predmetnú nehnuteľnosť zabral, a o prípadnom vlastníctve ktorého žalovaný v 2. rade jedine mohol vedieť - túto nehnuteľnosť neskôr deklaratórnym záznamom o trvajúcom vlastníckom práve fakticky vydal. V danom prípade nejde o žiadny neospravedlniteľný omyl z dôvodu „ignoratia iuris non excusat" (neznalosť práva neospravedlňuje). Nedobromyseľnosť žalovaného v 2. rade v rozhodnej dobe nie je možné vyvodzovať z ex post výkladu právnych predpisov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/120/2019 zo dňa 27. 08. 2019. Parcela 424 bola vydržaná jeho právnym predchodcom dňa 06. 06. 2005, t. j. približne sedem rokov pred podaním žaloby. Tiež uviedol, že nadobúdal predmetnú nehnuteľnosť od seriózneho subjektu, Mesta Nitra, ktoré bolo - rovnako ako ostatní právni predchodcovia - riadne ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Poručiteľ, ani žalobkyne ako jeho právne nástupkyne sa o parcelu 424, resp. nehnuteľnosť, ktorej bola táto parcela v minulosti súčasťou, žiadnym spôsobom roky nezaujímali. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo nijak preukázané, že by poručiteľ po 29. 07. 1959 do svojej smrti v roku 1993 mal nehnuteľnosť parc. č. 1055/10b (resp. parc. č. 1055/10), k. ú. F., pridelenú, že by sa o ňu akokoľvek zaujímal, resp. mal aspoň vôľu túto nehnuteľnosť držať pre seba ako vlastník, či akýmkoľvek iným spôsobom realizoval svoje údajné vlastnícke právo k nej. Žalobkyne podali žalobu až v roku 2012, hoci prídelovú listinu mali preukázateľne k dispozícii už skôr. Navyše, domnelé vlastnícke právo poručiteľa k parcele 424 si žalobkyne uplatnili až neskôr, v priebehu konania. Takéto konanie žalobkýň nemožno hodnotiť inak ako nedbanlivosť pri ochrane svojich domnelých práv. Ďalej žalovaný v 4. rade poukázal na nález ÚS SR sp. zn. I ÚS 151/2016 a na jeho záver týkajúci sa právnej ochrany nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Ak by teda aj jeho právny predchodca Mesto Nitra, nebolo skutočným vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, ktorej súčasťou bola dnešná parcela 424, v každom prípade sa stal vlastníkom parcely 424 ako dobromyseľný nadobúdateľ na základe kúpnej zmluvy z roku 2016. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu, keď pri jeho vyhodnotení nezohľadnil skutočnosť, že predmetné originárne nadobudnutie vlastníctva k parcele 424 nastalo neskôr ako právny titul (prídelová listina), na ktorom žalobkyne založili svoj nárok, a zároveň až po smrti poručiteľa. Okolnosti vedúce k originárnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva po smrti poručiteľa vylučujú existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkýň na požadovanom určení. Tento princíp akceptuje vo svojom rozsudku i samotný súd prvej inštancie, keďže vo vzťahu k iným nehnuteľnostiam - parc. č. 1055/418 a parc. č. 1055/419 - ktorých vlastnícke právo nadobudol originárnym spôsobom (vyvlastnením) po smrti poručiteľa, žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietol. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadal s uplatnenou námietkou dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva k parcele 424 na základe kúpnej zmluvy uzavretej s Mestom Nitra. Uplatnená námietka je však zásadná z pohľadu rozhodnutia súdu o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkýň na podanej určovacej žalobe.
Absencia akejkoľvek zmienky zo strany súdu k dobromyseľnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k parcele 424, ktoré nastalo po smrti poručiteľa, činí odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k otázke existencie naliehavého právneho záujmu neúplné, nedostatočné, a vo výsledku aj nesprávne. Z tohto dôvodu nepredstavuje rozsudok riadne odôvodnené súdne rozhodnutie. Záver súdu o tom, že vlastnícke právo žalovaného v 2. rade k nehnuteľnosti (ktorej súčasťou bola i parcela 424) zaniklo v dôsledku revízie v zmysle zák. č. 142/1947 Zb. a žalovaný v 2. rade si tak po páde totalitného komunistického režimu nemohol „obnoviť" toto svoje vlastnícke právo záznamom Z 4597/96 v katastri nehnuteľností, predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Československý štát totiž nesplnil zákonom vyžadované právne a legislatívne kroky k tomu, aby mohli byt' nehnuteľnosti zapísané v pkn. vložke č. 103 pre k. ú. F. prideľované prídelcom. Z tohto dôvodu tak žalovaný v 2. rade vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nikdy nestratil a poručiteľ ako prídelca ho nikdy nenadobudol. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 84/2010. Poznámka č. 7 v pkn. vložke preukazuje, že došlo k vylúčeniu zabraných objektov zo záboru podľa záborového zákona (prvá pozemková reforma). Parcela č. 1055/1 tak „prestala“ byť zabratou, resp. bola zo záboru vylúčená pre účely rozhodovania v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy. Na to, aby nehnuteľnosť vylúčená zo záboru mohla byť pridelená prídelcom podľa zákona č. 142/1947 Zb. (druhá pozemková reforma), musela prejsť revíziou podľa § 4 zákona č. 142/1947 Zb.. To znamená, že rozhodnutie o vylúčení zo záboru muselo byť najskôr zrušené
- ako to predpokladá § 4 ods. 3 zákona č. 142/1947 Zb. - podľa § 4 ods. 1, resp. 2 tohto zákona. Len týmto spôsobom sa nehnuteľnosti vylúčené zo záboru mohli znovu stať zabraté a byť predmetom rozhodovania podľa zákona č. 142/1997 Zb. (teda prideľované prídelcom). To, že v pkn. vložke je zapísaná tiež poznámka č. 15 o zamýšľanom prevzatí, je irelevantné, pokiaľ nie je preukázaná existencia revízneho rozhodnutia podľa § 4 zákona č. 142/1947 Zb. V konaní pred súdom prvej inštancie nebola preukázaná existencia revízneho rozhodnutia podľa § 4 zákona č. 142/1947 Sb.. Žiadny zo zápisov obsiahnutých v pozemno-knižnej vložke č. 103 pre kat. úz. F. nemal za následok stratu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka - žalovaného v 2. rade, ani prechod jeho vlastníctva na štát, a ani to, že by sa nehnuteľnosti zo záboru prepustené stali opäť zabranými. Nehnuteľnosti uvedené v prídelovej listine neboli poručiteľovi ako právnemu predchodcovi žalobkýň pridelené v súlade s vtedajšou právnou úpravou. A ani nebolo preukázané, či Okresný národný výbor v Nitre prídelovú listinu doručoval, kedy sa tak stalo, a teda, či vôbec uvedené rozhodnutie i nadobudlo právoplatnosť. Vo vzťahu k priznanému nároku žalobkýň na náhradu trov konania uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil úspech strán v spore, čo má dopad na nesprávne priznanú náhradu trov konania. Súd predmet sporu nesprávne právne kvalifikoval ako jednu nehnuteľnosť (evidovanú ako parc. č. 1055/10b, o výmere 5000 m2). Skutočnosť, že žalobkyne nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu - z dôvodu, že historicky predstavovali jedinú nehnuteľnosť - procesne spojili do jedného súdneho konania, je v tomto prípade nerozhodná. Súd prvej inštancie mal vo svojom rozsudku dôsledne rozlišovať jednotlivé nehnuteľnosti ako právne samostatné veci k okamihu vyhlásenia rozsudku. Správne tak mal rozlišovať nehnuteľnosti Foxconn, ktoré sa týkajú žalovaného č. 3 a ostatné nehnuteľnosti (parc. č. 1055/418, parc. č. 1055/419 a parcela 424), ktoré sa týkajú jeho a podľa toho posudzovať úspech v spore. Tieto skutočnosti mali byť potom procesne reflektované v tom, že procesné spoločenstvo na strane žalovaných predstavuje samostatné spoločenstvo v zmysle § 76 CSP, a nie nerozlučné spoločenstvo (§ 77 CSP). Pomerom výmer nehnuteľností v jeho vlastníctve, vo vzťahu ku ktorým bol on a žalobkyne úspešné, mal potom súd prvej inštancie podľa tohto pomeru rozdeliť náhradu trov konania. Navrhol, aby Krajský súd v Nitre ako odvolací súd v súlade s § 388 CSP zmenil rozsudok v rozsahu výroku III a výroku VI. tak, že žalobu žalobkýň vo vzťahu k parcele 424 zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam v rozsahu 100% alebo alternatívne, aby v súlade s § 389 CSP v spojení § 391 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku III a výroku VI. zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcom výroku III. a v súvisiacom výroku VI. o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný v 3. rade, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré sa týkajú Prídelovej listiny č. 94/1958 zo dňa 14. 05. 1958 vydanej Okresným národným výborom v Nitre, z ktorej žalobkyne odvodzujú vlastnícke právo svojho právneho predchodcu. Prídelová listina znie na meno A. F., F., č. d. XXX, ktorému bola pridelená v katastrálnom území F. parcela číslo 1055/10, roľa o výmere 0,5000 ha za prídelovú cenu Kčs 1.000,-, z ktorej nedoplatok činil Kčs 440,-. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v rozpore s obsahom Prídelovej listiny č. 94/1958 uvádza, že právnemu predchodcovi žalobkýň bola pridelená parcela číslo 1055/10b. Súd prvej inštancie akceptoval tvrdenie právneho zástupcu žalobkýň o údajnej chybe v označení parcely. S takýmto záverom
sa nie je možné stotožniť. Pokiaľ by Prídelová listina mala predstavovať vlastnícky titul, súd nemôže po 62 rokoch od vydania Prídelovej listiny vykladať rozhodnutie správneho orgánu v rozpore s jeho obsahom v takej podstatnej náležitosti, akou je identifikácia pridelenej parcely. Tiež namietal, že polohu pozemku podľa Prídelovej listiny č. 94/1958 nie je možne určiť, pretože nikdy nebol odčlenený od iných pozemkov a nebol vyznačený v grafickom prídelovom pláne. Súd na tieto relevantné námietky neprihliadol. Geometrický plán vyhotovený GEOTOP NITRA s. r. o. č. 12/2018 zo dňa 12. 03. 2018 nemôže byť relevantným podkladom na určenie polohy pozemku podľa Prídelovej listiny č. 84/1958 zo dňa 14. 05. 1958, ktorá znie na parcelu č. 1055/10, a tak nie je hodnoverným dôkazom o polohe sporného pozemku. Súd prvej inštancie tiež dospel k nesprávnemu záveru vo veci právnych účinkov zápisnice, ktorou bol sporný pozemok odovzdaný novému nadobúdateľovi dňa 29. 07. 1959, keď nezohľadnil faktické a právne následky tohto úkonu, a to stratu držby sporného pozemku, nakoľko od 29. 07. 1959 na ňom hospodáril Štátny majetok, n. p. Nitra-Chrenová, ako i súčasný zánik vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobkýň k spornému pozemku v zmysle § 132 zák. č. 141/1950 Zb., Občiansky zákonník. Tiež uviedol, že v prípade, ak by právny predchodca žalobkýň postupoval v súlade s vtedy platným zákonom, jeho vlastnícke právo by bolo zapísané v pozemkovej knihe alebo v listine uloženej na súde, čo sa však nestalo. Preto nie je možné vyčítať nedostatok dobromyseľnosti neskorším nadobúdateľom sporného pozemku, ktorí sa nemali ako dozvedieť o existencii Prídelovej listiny. Právny predchodca žalobkýň neurobil žiaden právny úkon smerujúci k obnove vlastníckeho práva k spornému pozemku ku dňu svojej smrti 07. 06. 1993. V prípade, ak by mal právny predchodca žalobkýň záujem o obnovu svojho vlastníckeho práva, mohol si uplatniť nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku na vydanie nehnuteľnosti v rámci reštitúcie. Absencia akéhokoľvek právneho úkonu na obnovu vlastníctva zo strany právneho predchodcu žalobkýň svedčí o tom, že on sám sa nepovažoval za vlastníka sporného pozemku ku dňu svojej smrti. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkýň na určení vlastníckeho práva. V danom prípade rozsudok o určení vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobkýň nie je pre žalobkyne užitočný, neprispeje k usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami, naopak, je základom pre ďalšie reťazenie súdnych sporov. Žalobkyne sa nemôžu domáhať vydania veci reivindikačnou žalobou, nakoľko pozemok parc. č. 1055/10 roľa podľa Prídelovej listiny č. 84/1958 reálne neexistuje. Žalobkyne podali žalobu na určenie vlastníckeho práva po 54 rokoch od vydania Prídelovej listiny a po 19 rokoch od smrti ich právneho predchodcu, keď v katastrálnom území F. bol zriadený priemyselný park. Z uvedeného vyplýva jednoznačný zištný záujem žalobkýň, ktoré chcú získať neoprávnený majetkový prospech na jeho úkor ako dobromyseľného nadobúdateľa pozemkov. Motivácia žalobkýň je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Vo svetle uvedených skutočností je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v rozpore so základným princípom spravodlivosti, kedy súd nekriticky preberá argumentáciu jednej sporovej strany bez toho, aby prihliadol na objektívne skutkové a právne argumenty účastníkov konania na strane žalovaných. Tiež uviedol, že v danom prípade súd vyslovením názoru o nedostatku dobromyseľnosti v podstate spochybňuje rozhodnutie orgánu štátnej správy. Pokiaľ okresný úrad vykonal zápis pozemkov v katastrálnom území F. na list vlastníctva žalovaného v 2. rade, súd tento zápis nemôže spochybňovať a vyvodzovať z neho nesprávne závery o nedobromyseľnosti žalovaného v 2. rade. Od zápisu pozemkov na list vlastníctva žalovaného v 2. rade v roku 1996 do podania žaloby v roku 2012 uplynulo viac ako 16 rokov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade žalovaného v 3. rade, ktorý pozemky nadobudol v roku 2006 a neskôr, uplynula zákonná doba 10 rokov na ich vydržanie, do ktorej sa započítava aj doba, po ktorú mali vec v oprávnenej držbe právni predchodcovia, t.j. žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade. Tým, že pred podaním žaloby uplynula vydržacia doba, po ktorú mali pozemky v oprávnenej držbe žalovaní a vydržanie je originálnym spôsobom nadobudnutia pozemkov bez ohľadu na predchádzajúce vlastníctvo, žalobkyne nemôžu voči nemu uplatňovať akékoľvek vlastnícke právo opierajúce sa o Prídelovú listinu z roku 1958. Tiež uviedol, že pred uzavretím kúpnych zmlúv na základe vykonaného právneho auditu overil vlastnícke právo predávajúceho k pozemkom v katastri nehnuteľností a rovnako overil vlastnícke právo predchádzajúceho vlastníka, žalovaného v 2. rade. Vlastnícke právo k pozemkom tak nadobudol v dobre viere, a preto mu musí byť poskytnutá ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho práva štátu. Poukázal na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany stavia na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Má za to, že žalobkyne treba považovať za nedbalé vlastníčky, ktoré nemôžu požívať ochranu na úkor dobromyseľných nadobúdateľov sporného pozemku. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku III zmenil tak, že žalobu zamietne a súčasne mu prizná nárok na náhradu trov konania.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho výroku V. o nároku žalovaného v 2. rade na náhradu trov konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobkyne v 1. a 2. rade. Poukázali na ustanovenie § 257 CSP s tým, že pôvodne podali voči žalovanému v 2. rade žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá sa stala bezpredmetnou v dôsledku novej právnej úpravy (§ 137 CSP). Tiež poukázali na to, že právny zástupca žalovaného v 2. rade nedal súhlas so späťvzatím žaloby voči jeho klientovi. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný v 1. rade, a to vo výroku I. napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie konanie voči nemu zastavil, ako i vo vyhovujúcom výroku III. napadnutého rozhodnutia a v súvisiacom výroku VI. o náhrade trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu výroku I. zrušil a vo vzťahu k výroku III. a VI. zmenil tak, že návrh žalobcov v 1. a 2. rade zamietne a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100%, resp. aby odvolací súd predmetný rozsudok v napadnutom rozsahu, t. j. vo vzťahu k výrokom I., III. a VI. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutím bez dostatočného odôvodnenia mu tiež súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že má vážne dôvody, pre ktoré so späťvzatím žaloby voči svojej osobe nesúhlasí a pre ktoré má záujem byť naďalej účastníkom vedeného konania. V čase podania žaloby bol vlastníkom územia v kat. úz. F., ktoré zodpovedá parc. č. 1055/418 o výmere 225 m2 (v čase podania žaloby išlo o súčasť parcely č. 1055/81) a parc. č. 1055/419 o výmere 153 m2 (v čase podania žaloby išlo o súčasť parcely č. 1055/213) v k. ú. F.. Vlastnícke právo k uvedenému územiu stratil na základe rozhodnutia o vyvlastnení Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 04. 09. 2017 pod č. OU-NR-OVBP2-2017/026359-016 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 27594/2017/SV/72439 zo dňa 30. 10. 2017. V zmysle uvedených rozhodnutí vyvlastniteľ - žalovaný v 4. rade MH Invest, s. r. o. zložil v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod č. 7U/1/2017 do úschovy súdu náhradu za vyvlastnenie v sume 7 318,08 eura. Vzhľadom ku skutočnosti, že náhrada z úschovy bude vydaná subjektu, ktorý bude ohľadne vlastníctva predmetných parciel v tomto konaní úspešný, má záujem zostať účastníkom konania, aby bol informovaný o výsledku tohto konania a aby bolo právoplatné rozhodnutie v tomto konaní pre neho záväzné a uplatniteľné pre konanie 7U/1/2017. Bude tak môcť požiadať o vydanie peňažnej čiastky z úschovy súdu až po tom, ako bude mať dôkaz o právoplatnom rozhodnutí konajúceho súdu vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k parcele č. 1055/418 a 1055/419 (za vyvlastnenie ktorých bola náhrada do úschovy zložená), teda až po právoplatnosti výroku č. IV. rozsudku (ktorý nie je týmto odvolaním napádaný), ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá. Má teda záujem na výsledku tohto konania, nakoľko od tohto výsledku závisí, či mu bude vyplatená náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti z úschovy súdu, alebo nie. Okrem uvedeného má záujem na výsledku konania i z dôvodu, že je v časti nehnuteľností, ktorých vlastníctvo je momentálne evidované na Foxconn Slovakia spol. s. r. o., právnym predchodcom tejto spoločnosti a v prípade právoplatného určenia nehnuteľností do dedičstva môže čeliť uplatňovaniu nárokov žalovaného v 3. rade titulom náhrady škody. Súd prvej inštancie nebral tieto skutkové okolnosti prípadu pri zastavení konania voči nemu na zreteľ, na základe čoho má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak by nadriadený súd považoval tieto skutočnosti z akéhokoľvek dôvodu za novoty v odvolacom konaní, poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 366 písm. c) CSP ich možno použiť, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo sa vzťahuje aj na tento prípad. Ďalej uviedol, že je zarážajúce, že údaj z prídelového plánu z roku 1953, podľa ktorého pozemok označený ako parc. č. 1055/10 roľa, výmera 0,5000 ha, nadobudol V. H., Z.-V. 9, prezentuje konajúci súd ako argument v prospech skutočnosti, že práve F. A. mal nadobudnúť prídelovú parcelu, ktorá bola rovnako označená ako parcela č. 1055/10 roľa o výmere 0,5000 ha. Práve naopak, uvedenú skutočnosť považuje za dôkaz, že parcela č. 1055/10, ako je uvedená v prídelovej listine, bola pridelená inej osobe ako F. A.. Keďže jediným podkladom pre existenciu vlastníckeho práva môže byť len prídelová listina, treba sa držať parcely v nej uvedenej, a táto parcela je označená ako 1055/10, nie 1055/10b, ktorú žalujú žalobkyne. Z dostupných podkladov nie je možné zo strany súdu vyvodiť záver, ktorá z parciel bola prídelovou listinou vydanou vtedajším ONV „myslená“ ako prídelová parcela. Žalobkyne môžu vychádzať pri určovaní prídelu len z označenia parcely
na prídelovej listine, pričom sami počas konania uvádzajú, že nimi zakreslená parcela zodpovedá parc. č. 1055/10b a nie je teda totožná ani s parcelou 1055/10 o výmere 25000 m2, ani s parcelou 1055/10 o výmere 5000 m2, ktorá však bola pridelená V. H.. V tejto súvislosti sa konajúci súd nijako nevysporiadal ani so stanoviskom GEO IGS s. r. o., ktoré vo vzťahu k nemožnosti preukázať polohu prídelovej parcely doložil do konania žalovaný v 3. rade. Tiež namietal, rovnako ako v priebehu konania, že v konaní nebolo preukázané, kedy (a či vôbec) bola prídelová listina doručená, a kedy tak rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Súd prvej inštancie nereaguje ani na judikatúru podporujúcu jeho právne argumenty. Súd prvej inštancie síce považoval vydanú prídelovú listinu za perfektný správny akt, avšak nijako nereagoval na jej právoplatnosť a vykonateľnosť, teda atribúty, ktoré by jednoznačne perfektnému právnemu aktu mali svedčiť a mali by byť preukázané zo strany žalobkýň, ktoré o prídelovú listinu opierajú žalovaný nárok. Uviedol, že počas celého konania namietal, že štát nebol oprávnený prídel F. A. vôbec prideliť. V pozemno-knižnej vložke č. 103 pre kat. úz. F. sa pod č. zápisu 7 nachádza poznámka o výmaze poznámky o zábore a zamýšľanom prevzatí, a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam, z tam uvedeným, vrátane parc. č. 1055/1, z ktorej vznikli parcely, ktorých určenia do dedičstva sa žalobkyne domáhajú. Tieto nehnuteľnosti tak „prestali“ byť zabratými, resp. boli zo záboru vylúčené pre účely rozhodovania v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy. Len zrušením rozhodnutí postupom podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 142/1947 Sb. sa nehnuteľnosti zo záboru prepustené (vylúčené) stávajú opäť zabranými a mohli byť predmetom rozhodovania podľa uvedeného zákona, teda mohli slúžiť ako prídel. Nakoľko v konaní nebol preukázaný opak a žiadny zo zápisov obsiahnutých v pozemno- knižnej vložke č. 103 pre kat. úz. F. nemá za následok prechod vlastníctva na štát a ani to, že by sa nehnuteľnosti zo záboru prepustené stali opäť zabranými, nebola naplnená podmienka podľa § 4 zákona č. 142/1947 Sb. a nehnuteľnosti nemohli byť predmetom rozhodovania podľa zákona č. 142/1947 Sb., teda nemohli byť prideľované. Nebolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti boli predmetom revízneho rozhodnutia podľa § 4 zákona č. 142/1947 Sb. Na to, aby mohol štát prideľovať prídely (teda priamo rozhodovať o „zmene vlastníctva“ z pôvodného vlastníka - cirkvi na nových vlastníkov - prídelcov), muselo existovať revízne rozhodnutie, ktorým sa majetok zo záboru prepustený stal opäť zabratým a až následkom toho tento majetok „mohol byť buď prevzatý (podržaný štátom) pre účely všeobecné alebo určený pre prídely“. Existencia revízneho rozhodnutia by nezakladala vlastnícke právo štátu, ale by zakladala jeho oprávnenie prideľovať tento majetok prídelcom. Výklad dobových právnych predpisov nie je možné aplikovať len na postup vzťahujúci sa k rozdeleniu prídelov prídelovými listinami (a ich posudzovaniu ako vkladuschopných listín), ale i na postup, akým sa štát dostal k „právu“ nehnuteľnosti prideľovať, ktorý však v danom prípade pri absencii preukázania existencie revízneho rozhodnutia dodržaný nebol. Nie je mysliteľné, aby súd poukazoval v odôvodnení rozhodnutia len na tie rozhodnutia, ktoré svedčia v prospech výrokov rozsudku bez toho, aby zároveň zaujal stanovisko k opačným právnym názorom len preto, že neexistuje jednotné stanovisko na riešenie právnych problémov a otázok, ktoré boli predmetom tohto sporu. Odôvodnenie rozhodnutia je nepresvedčivé a v rozpore s § 220 ods. 2 CSP, je neurčité, nezrozumiteľné a spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Odôvodnenie napádaného rozhodnutia tiež nepoukazuje na žiadne konkrétne informácie, ktoré by cirkev mala mať vo vzťahu ku konkrétnej prídelovej parcele, ktorej určenia do dedičstva sa žalobkyne domáhajú. Táto konkrétna prídelová listina nebola zaznačená v PK vložke č. 103 pre k. ú. F., ani nebolo preukázané, že sa o nej cirkev iným spôsobom dozvedela. V súvislosti s právnym názorom cirkvi o neexistencii revízneho rozhodnutia tak cirkev nemohla byť v omyle ohľadne svojho vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Svoje vlastníctvo si cirkev dala zapísať do katastra nehnuteľností a od roku 1996 jej svedčal zápis v katastri, pričom žaloba v tejto veci bola podaná až v roku 2012, teda po uplynutí 10 rokov. Nebolo nijakým spôsobom preukázané, že cirkev v období od roku 1996 do roku 2012, kedy bola podaná žaloba v tomto konaní, bola vo svojom vlastníckom práve rušená, ani neboli zo strany žalobkýň prezentované iné dôkazy, ktoré by spred roku 1996 preukazovali vedomosť cirkvi o konkrétnej prídelovej listine, o ktorú opierajú svoju žalobu. Z jeho strany boli splnené všetky potrebné podmienky pre vydržanie - dobromyseľnosť, oprávnenosť i doba držby. Tiež uviedol, že žalobkyne sa domáhajú určenia do dedičstva po viac ako 50 rokoch od času, kedy mal byť domnelému prídelcovi pridelený pozemok. Určovacia žaloba tak v tomto prípade nevedie k nastoleniu právnej istoty na strane žalobcu, ale k jej narušeniu na strane terajšieho vlastníka veci. Prípadný úspech žalobkýň v tomto konaní im nemôže priniesť odstránenie spornosti ich vlastníckeho práva. Po prípadnom nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia sa môžu žalovaní domáhať voči žalobkyniam určenia vlastníckeho práva s poukazom na skutočnosti, ktoré nastali po smrti domnelého prídelcu, a teda napádaný rozsudok sám osebe bez zhodnotenia okolností, ktoré nastali po smrti poručiteľa, nebude priamo podkladom pre dedičské konanie. Okrem vyššie uvádzaných argumentov teda v predmetnej veci prichádzajú do stretu dva ústavné princípy, ktorým je potrebné venovať pozornosť, a to požiadavka právnej istoty a ochrany
práv nadobudnutých v dobrej viere a zásada, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Má za to, že všetky okolnosti prejednávaného prípadu svedčia o dobromyseľnosti tak cirkvi pri zápise vlastníctva do katastra, ako i ich spoločnosti pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností, resp. v konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by relevantným spôsobom spochybňovala dobrú vieru tak žalovaného v 1. rade, ako i predtým žalovaného v 2. rade v procese nadobúdania nehnuteľností, resp. v procese evidencie vlastníckeho práva k nim. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania uviedol, že má za to, že je potrebné rozdeliť predmet sporu podľa metrov štvorcových, ktoré vlastnia jednotliví žalovaní, a výlučne vo vzťahu k žalovaným jednotlivo je potrebné posudzovať mieru úspechu a neúspechu vo veci. Uviedol, že svojím konaním nedal príčinu na späťvzatie žaloby; súčasný právny stav ohľadne vlastníctva k parc. č. 1055/418 a 1055/419 nastal bez jeho vôle, a to vyvlastnením. Nie žalobkyne majú nárok na náhradu trov konania, ale práve on má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam, keďže tieto voči nemu vzali žalobu späť a on tento stav nezapríčinil. Výrok VI. rozsudku ohľadne trov považuje za nesprávny a absolútne nedostatočne odôvodnený.
6. K odvolaniu žalobkýň v 1. a 2. rade sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade, udávajúc, že z konania žalobkýň jednoznačne vyplýva, že procesne zavinili zastavenie konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, a preto má žalovaný v 2. rade voči žalobkyniam nárok na priznanie trov konania. Tiež má za to, že žalobkyne dôvody podľa § 257 CSP nepreukázali. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne v 1. rade a žalobkyne v 2. rade zo dňa 26. 05. 2020 zamietol a napádaný rozsudok v časti výroku V. potvrdil.
7. K odvolaniam žalovaných v 1. rade, v 3. rade a v 4. rade sa vyjadrili žalobkyne v 1. a 2. rade, udávajúc, že sa odvolávajú na ich stanovisko - Zhrnutie doposiaľ vykonaného dokazovania z 07. 01. 2020. K vadám namietaným ohľadom kvality predloženej prídelovej listiny poukázali na judikatúru platnú a publikovanú v čase podania žaloby a v priebehu konania o nej a uviedli, že nie je možné vytýkané vady prídelovej listiny vydanej poručiteľovi F. A. považovať za vady, ktoré by mohli mať za následok jeho neplatnosť, resp. nulitu. Prídelová listina tiež bola vydaná príslušným orgánom a z konečného prídelového plánu je zrejmý prídelca A. F. a predmetom prídelu mala byť parcela 1055/10 (opakovacie znamienko k údaju pod por, č. 92b). Zo zápisnice zo dňa 29. 07. 1959 je zrejmé, že A. F. bola o. i. pridelená parcela č. 1055/10 b a túto aj užíval. Tiež uviedli, že uznesenie NS SR 6 Cdo 84/2010 nie je možné v danej veci aplikovať. Porovnávať vady prídelovej listiny F. A. a listiny z konania 6 Cdo 84/2010 nie je možné, nakoľko žalobca nebol na prídelovej listine uvedený ako prídelca, ale ako prídelca bol uvedený subjekt, ktorý ako možný prídelca nebol uvedený v zákone. NS SR mal pochybnosti, či vôbec bola prídelová listina doručovaná aj JRD, označenému ako užívateľ, a nie, či bola doručovaná prídelcovi. O tom, či bola prídelová listina doručená F. A. nie sú pochybnosti, ak by nebola, nebolo by potrebné mu vlastníctvo odnímať, tak ako je to uvedené v zápisnici z 29. 07. 1959. Ako vyplýva z dokazovania v iných obdobných veciach , napr. vec vedená na OS Nitra sp. zn. 18C 115/2010, dňa 21. 06. 1948 bolo vydané uznesenie Revíznej komisie pri Ministerstve zemědělství v Prahe, na základe ktorého Ministerstvo zemědělství ČSR pod číslom 53.150/48- IX/R-12 vydalo rozhodnutie, na základe ktorého bolo rozhodnuté, že všetky nehnuteľnosti Nitrianskej sídelnej kapituly nachádzajúce sa v k. ú. F. boli zabrané a vyvlastnené v prospech štátu, pričom majetok bol určený pre prídelové pokračovanie. Tým považujú námietku absencie opätovného záboru prepustených nehnuteľnosti za irelevantnú. K prechodu vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na pk. vložke 103 k. ú. F. na štát uviedli, že ho opakovane riešil KS v Nitre napr. v rozhodnutiach: 8Co 201/2009, 7Co 35/2016, 8Co 124/2016 a v prípade rozsudku 8Co 124/2016 (OS Nitra 12C 271/2009) dovolanie podané proti tomuto rozsudku NS SR uznesením 6Cdo 64/2018 z 31. 03. 2020 odmietol. V ďalšej časti vyjadrenia citovali z uvedeného rozhodnutia NS SR, ako i z iných rozhodnutí odvolacieho súdu. Navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok OS Nitra ohľadom výrokov I. - V. potvrdil a vo výroku ohľadom trov konania mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovaných zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania.
8. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalobkýň uviedol, že ním vytýkaná ničotnosť správneho aktu vyplýva zo skutočnosti, že nie je možné overiť skutočnosť, či prídelová listina ako správny akt nadobudla právoplatnosť alebo nie a prídelovou listinou sa prideľuje parcela 1055/10 o výmere 5000 m2, pričom geometrickým plánom žalobkyne označujú ako predmet tohto sporu parcelu 1055/10b, ktorá predmetom prídelu nebola. Z tohto pohľadu nemožno poukazovať na konečný prídelový plán ani na zápisnicu o odovzdaní majetku zo dňa 29. 07. 1959, nakoľko podkladom pre určenie vlastníckeho práva môže byť len prídelová listina. Nie je možné odvolávať sa na listiny z iných súdnych spisov (napr. 18C 115/2010 Okresného súdu Nitra), pokiaľ neboli ako dôkaz vykonané v priebehu tohto konania.
9. K vyjadreniu žalobkýň v 1. a 2. rade sa vyjadril aj žalovaný v 4. rade a uviedol, že vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam, na ktoré žalobkyne odkazujú, nebol ich účastníkom a tieto ani neboli publikované, tieto pochopiteľne nie sú pre neho záväzné a ich závery nie je možné bez ďalšieho vzťahovať na skutkové okolnosti tohto súdneho konania. Vyjadrenie žalobkýň (založené na reprodukcii textu vybraných súdnych rozhodnutí) do veľkej miery vôbec nereaguje na jeho konkrétnu argumentáciu v odvolaní, resp. nereaguje na všetky odvolacie dôvody ním uvádzané. Žalobkyne ignorujú, že dokazovanie v iných konaniach je pre toto súdne konanie irelevantné. Existencia takéhoto rozhodnutia Ministerstva zemědělství ČSR (individuálneho správneho aktu) nebola v tomto súdnom konaní preukázaná, a ani rozsudok súdu prvého stupňa - ktorý žalobkyne nenapadli ani v časti, v ktorej ich žalobe nebolo vyhovené - toto rozhodnutie Ministerstva zemědělství ČSR nezmieňuje. Ak žalobkyne mali vedomosť o takomto rozhodnutí Ministerstva zemědělství ČSR, bolo ich procesnou povinnosťou v tomto súdnom konaní označiť predmetný dôkaz a navrhnúť jeho vykonanie. Žalobkyne si svoje procesné povinnosti nesplnili, a toto ich pochybenie nie je možné teraz zhojiť odkazom na to, že v inom konaní mohol byť predmetný dôkaz prípadne vykonaný. Tiež uviedol, že to, že v inom súdnom konaní (vedenom na NS SR pod sp. zn. 6Cdo/84/2010) nebola splnená druhá podmienka prídelu týkajúca sa subjektu (osoby prídelcu), ktorá však v tomto súdnom konaní splnená je, je úplne nerozhodné vo vzťahu k právnej vete uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR ohľadom podmienky podľa § 4 týkajúcej sa predmetu prídelu (majetku), t. j. požiadavky, aby v zmysle predmetného zákona majetok spadal pod možný prídel. Právne závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 84/2010 zo dňa 30. 11. 2011 sú tak pre toto súdne konanie relevantné, a podporujú záver o tom, že žalovaný v 2. rade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, nikdy v prospech československého štátu nestratil. Svojou argumentáciou sa žalobkyne snažia spochybniť dobromyseľnosť žalovaného v 2. rade vo vzťahu k existencii jeho vlastníckeho práva v čase, keď mu orgán štátu (Správa katastra Nitra) v katastrálnom konaní deklaratórne potvrdil vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Táto argumentácia žalobkýň pritom ignoruje, že žalovaný v 2. rade nevedel a ani z pozemkovo-knižnej, resp. žiadnej inej evidencie vedieť nemohol, že predmetné nehnuteľnosti boli v roku 1958 štátom pridelené poručiteľovi na základe Prídelovej listiny. V konaní pred súdom prvej inštancie nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že by sa žalovaný v 2. rade o Prídelovej listine dozvedel v čase pred začatím, alebo počas plynutia vydržacej doby. Žalovaný v 2. rade tak mohol maximálne vedieť o prípadnom vlastníckom práve štátu. Ak mu teda ten istý štát - ktorý mu predmetné nehnuteľnosti zabral, a o prípadnom vlastníctve ktorého žalovaný v 2. rade jedine mohol vedieť - prostredníctvom svojho príslušného štátneho orgánu (Správy katastra) deklaratórnym záznamom o trvajúcom vlastníckom práve deklaroval, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom predmetných nehnuteľností, je zrejmé, že žalovaný v 2. rade (Rímskokatolícka cirkev, Sídelná kapitula Nitra) bol v danej dobe dobromyseľný ohľadom existencie svojho vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Navyše, po uplatnení svojho vlastníckeho práva na príslušnej správe katastra to bol práve žalovaný v 2. rade (Rímskokatolícka cirkev, Sídelná kapitula Nitra), resp. neskôr jeho právni nástupcovia, a nie poručiteľ, ktorí mali predmetné nehnuteľnosti vo svojej držbe, tieto fakticky ovládali a starali sa o ne ako o svoje vlastníctvo. Vo svojom odvolaní vysvetlil, že v konkrétnom prípade, ktorý je predmetom tohto súdneho konania, v dobrej viere nadobudol vlastnícke právo k parcele 424 na základe Kúpnej zmluvy z mája 2016. V podrobnostiach plne odkázal na túto jeho argumentáciu. Pokiaľ sa žalobkyne snažia tvrdiť, že majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe z dôvodu, že v prípade úspechu v tomto súdnom konaní na základe vyhovujúceho rozsudku môžu dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, toto ich tvrdenie nie je pravdivé. Ani vyhovujúci rozsudok žiadnym spôsobom nepredstavuje definitívne vyriešenie sporných právnych otázok medzi stranami a nepredchádza ďalším súdnym sporom.
10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (III.) týkajúcom sa určenia vlastníckeho práva k parcele registra "C", zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. č. 1055/424 - ostatná plocha o výmere 437 m2 a vo výroku o náhrade trov konania žalobkýň v 1. a 2. rade (VI.) je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vo zvyšnom napadnutom vyhovujúcom výroku (III.), vo výroku o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade (I.) a vo výroku o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade (V.) je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
11.1. Dňa 11. 09. 2012 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba žalobkýň v 1. a 2. rade, ktorou sa domáhali určenia, že do dedičstva po neb. F. A., zom. XX. XX. XXXX patrí nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. F., nadobudnutá podľa prídelovej listiny býv. ONV v Nitre B. č. 94/1958 zo dňa 14. mája 1958, na prídelovej listine označená ako parc. č. 1055/10, k. ú F., roľa o výmere 0,5000 ha, z majetku bývalého vlastníka Nitrianska sídelná kapitula. Tiež sa domáhali určenia, že zmluva o kúpe nehnuteľností uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade (Nitra Invest s. r. o. ) a žalovaným v 3. rade ( Foxconn Slovakia spol. s r. o. ) z 26. 01. 2005, vklad ktorej do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Nitra zo dňa 07. 04. 2005 pod V 2033/2005, je neplatná, ako i sa domáhali určenia, že zmluva o kúpe nehnuteľností uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade (Rímskokatolícka cirkev), vklad ktorej do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra pod V 7292/2006, je neplatná. V žalobe uviedli, že ich právny predchodca F. A., prídelovou listinou bývalého ONV v Nitre č. 94/1958 zo dňa 14. 05. 1958 sa stal vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti označenej ako parc. č. 1055/10 pre k. ú. F., roľa o výmere 0,5000 ha, t. j. 5000 m2. Pôvodným vlastníkom nehnuteľností bola Nitrianska sídelná kapitula. Vlastníctvo mu za života nebolo odňaté. Podľa identifikácie parciel vykonanej Správou katastra dňa 15. 03. 2007 sa mala predmetná nehnuteľnosť nachádzať sčasti na LV č. XXXX, na parc. č. 1055/1 a LV č. XXXX, parc. č. 1055/62, k. ú. F.. Vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX je na LV vedený žalovaný v 1. rade a vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX je na LV vedený žalovaný v 3. rade. Žalovaný v 1. rade predložil žalobkyniam Dohodu o vysporiadaní vlastníckych nárokov a o finančnom vysporiadaní č. 40C, v ktorej dohode žalovaný v 1. rade uviedol, že od žalovaného v 2. rade nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. F. zapísaným na LV č. XXXX parc. č. 1054/4, č. 1053/1, č. 1053/3, č. 1055/1, č. 1055/32, č. 1055/40, č. 1094/2, č. 1094/3. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 22D/1557/2005 bolo konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva po poručiteľovi F. A. zastavené, pretože parc. č. 1055/10 roľa o výmere 5000 m2, k. ú. F. bola už zapísaná na LV č. XXXX a poručiteľ nebol jej vlastníkom. Porovnaním obsahu tohto uznesenia a identifikácie parciel z 15. 03. 2007 je zrejmé, že pridelené nehnuteľnosti ešte v roku 2006 boli súčasťou parciel vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, ale 15. 03. 2007 boli už súčasťou aj parc. č. 1055/1 na LV č. 7838, aj parc. č. 1055/62 zapísanej na LV č. XXXX. Z porovnania listov vlastníctva č. XXXX do roku 2011 je zrejmé, že na parc. č. 1055/62 došlo k zmenám, keď žalovaný v 3. rade kúpil novovzniknuté parcely podľa V1395/09, V 3557/09. Z dôvodu manipulácie s nehnuteľnosťami navrhli žalobkyne pribrať znalca na zodpovedanie otázky postupnosti listín viažucich sa k nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva, uviedli, že treba vychádzať zo skutočnosti, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.
11.2. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 14. decembra 2012 č. k. 9C/133/2013-53, právoplatným dňa 11. februára 2013, súd prvej inštancie podanie žalobkýň zo dňa 11. 09. 2012 ohľadne petitu č. 2 a petitu č. 3 (požadovanej neplatností zmlúv o kúpe nehnuteľností) odmietol.
11.3. Žalobkyne v priebehu konania menili petit žaloby, o návrhoch na zmenu petitu žaloby rozhodoval súd prvej inštancie tak, že zmenu žaloby pripustil, naposledy uznesením zo dňa 27. 01. 2020 č. k. 9C/133/2012-508, bola pripustená zmena žaloby, ktorou boli identifikované jednotlivé pozemky zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. ako i identifikované GP č. 12/2018 spoločnosti GEOTOP Nitra s. r. o. Uznesením zo dňa 11. 06. 2019 č. k. 9C/133/2012-327 bolo rozhodnuté o zmene žalovaného v 4. rade tak, že namiesto dovtedajšieho žalovaného v 4. rade Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra (ktorého vstup do konania na strane žalovaného pripustil súd prvej inštancie uznesením zo dňa 06. 03. 2015 č. k. 9C/133/2012-136) vstúpil do konania ako žalovaný v 4. rade MH Invest s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530.
11.4. Žalobkyne v priebehu konania disponovali žalobou v smere jej späťvzatia, a to voči žalovanému v 2. rade na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 10. 12. 2019 a voči žalovanému v 1. rade písomným podaním zo dňa 07. 01. 2020, doručeným súdu prvej inštancie dňa 10. 01. 2020.
12. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
13. Podľa § 470 odsek 2 vety prvej CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
14. S účinnosťou od 01. 07. 2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a v súlade s § 473 CSP došlo k zrušeniu dovtedy platného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesno- právnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ust. § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
15. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
17. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
18. Prejednávajúc podané odvolania strán sporu v rámci odvolacieho konania, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného v 4. rade v rozsahu vyhovujúceho výroku napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k parc. č. 1055/424 ostatná plocha o výmere 437 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. F. je dôvodné, keď žalovaný v 4. rade podľa názoru odvolacieho súdu správne vytkol súdu prvej inštancie, že i keď sa žalobkyne domáhali požadovaného určenia vlastníckeho práva ku skupine samostatných nehnuteľností rôznych vlastníkov (s výnimkou skutočnosti, že v minulosti mali tieto nehnuteľnosti jedného vlastníka) súd prvej inštancie ich posúdil spoločne, bez ohľadu na rozdielne skutkové okolnosti, ako i právny osud prejednávaných nehnuteľností tvoriacich vyhovujúci výrok rozhodnutia súdu. Takýto postup súdu prvej inštancie, keď z jeho rozhodnutia vo vzťahu k parc. č. 1055/424 absentuje, aký skutkový stav ohľadne tejto nehnuteľnosti súd zistil, v nadväznosti na následné prijaté právne závery nie je možné považovať za správny, teda nemožno prisvedčiť takému postupu súdu prvej inštancie, keď je zrejmé, že skutkové okolnosti ohľadne parc. č. 1055/424 sú odlišné od skutkového stavu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v 3. rade, keď všetky tieto nehnuteľnosti právne posúdil ako jediný celok, bez ohľadu na ich odlišný skutkový základ, ktorý navyše vo vzťahu k parc. č. 1055/424 z napadnutého rozhodnutia ani nevyplýva. V kontexte uvedeného je potom dôvodné konštatovať, že vo vzťahu k parc. č. 1055/424 nie je rozhodnutie súdu prvej inštancie riadne odôvodnené, keď tak ako už odvolací súd uviedol vyššie, z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aký skutkový stav vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti súd prvej inštancie zistil a v nadväznosti na tento, aké prijal konkrétne právne závery. Vzhľadom na konštatované, potom postup odvolacieho súdu vo vzťahu k parc. č. 1055/424 viedol k zrušeniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v rozsahu zrušenia k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
19. Vo vzťahu k zvyšnému vyhovujúcemu výroku napadnutého rozhodnutia (III.), k výroku o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade (I.), ako i vo výroku o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade (V.) považoval odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. Pokiaľ súd prvej inštancie konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil, z dôvodu, že žalobkyne vzali žalobu voči žalovanému v 1. rade v priebehu konania späť, takýto procesný postup súdu prvej inštancie bol vecne správny a odvolací súd sa s ním stotožňuje.
21. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Žalobca týmto spôsobom disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne niektorou jeho časťou. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené. Výnimku z uvedeného pravidla predstavuje iba alternatíva, keď zastaveniu konania alebo jeho časti bráni kvalifikovaný nesúhlas žalovaného alebo absencia súhlasu žalovaného. Žalovaný tak môže negovať účinky späťvzatia žaloby alebo jej časti tým, že vyjadrí svoj nesúhlas s daným úkonom. Či na strane žalovaného ide o vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby, posúdi súd ad hoc vždy podľa individuálnych okolností prípadu. Vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby nemusia mať nevyhnutne právny základ, môže ísť aj o dôvody etické, morálne, ekonomické a pod., pokiaľ z ich povahy vyplýva, že sú žalovaným odôvodnene považované za tak závažné, že odôvodňujú pokračovanie v spore a meritórne rozhodnutie proti vôli žalobcu. Dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby musí v konaní tvrdiť a preukázať žalovaný. Ak napriek výzve súdu nie je daný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov, alebo ak sa na takéto podanie žalovaného neprihliada, súd uznesením konanie zastaví. V prípade nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov, na ktorý sa v zmysle § 146 ods. 1 CSP prihliada, rozhodne súd uznesením o nepripustení späťvzatia žaloby.
22. Súd prvej inštancie správne uviedol, že pokiaľ žalovaný v 1. rade svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby voči nemu odôvodnil tým, že vec je pred skončením dokazovania, u žalovaného v 1. rade sa nejedná o vážne dôvody, pre ktoré by súd nemal konanie zastaviť. Žalovaný v 1. rade skutočne ako dôvod jeho nesúhlasu so späťvzatím žaloby žalobkyňami voči nemu uviedol na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 10. 03. 2020 len to, že vec je pred záverom dokazovania, pričom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že takýmto vyjadrením žalovaný v 1. rade neprezentoval žiadne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako vážne, keď v zásade žiadne konkrétne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby ani neuviedol. Pokiaľ tak žalovaný v 1. rade urobil až v rámci podaného odvolania proti napadnutému rozhodnutiu vo výroku o zastavení konania (I.), keď poukázal na konkrétne dôvody, pre ktoré má záujem zostať stranou sporu, pričom súčasne vytkol súdu prvej inštancie, že tieto skutkové okolnosti nebral do úvahy, takáto odvolacia argumentácia žalovaného v 1. rade nemá svoje opodstatnenie, keď súd prvej inštancie z dôvodu neuvedenia vážnych dôvodov žalovaným v 1. rade pre jeho nesúhlas so zastavením konania, konanie správne zastavil a pre absenciu týchto vážnych dôvodov zo strany žalovaného v 1. rade ani nemal aké skutkové okolnosti (ktoré ním neboli prezentované) v súvislosti s rozhodovaním o späťvzatí žaloby zohľadniť. Súčasne má odvolací súd za to, že žalobcom prezentované odvolacie dôvody obsahujúce dôvody jeho nesúhlasu so zastavením konania sú novotami v odvolacom konaní, na ktoré odvolací súd v zmysle ustanovenia § 366 CSP neprihliada, pretože nenapĺňajú predpoklady prípustnosti novôt v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 366 CSP. I keď je potrebné uviesť, že späťvzatie žaloby ako také nie je prostriedkom procesného útoku žalobcu v konaní v zmysle ustanovenia § 149 CSP, podľa názoru odvolacieho súdu námietky k tomuto dispozičnému úkonu žalobcu smerujúce k prezentácii dôvodov nesúhlasu s ním možno považovať za prostriedok procesnej obrany žalovaného, ktorý však v danom prípade nebol uplatnený riadne pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní naň odvolací súd neprihliada. Pokiaľ žalovaný uviedol, že má ním byť preukázané, že došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a teda, že je naplnený zákonný predpoklad prípustnosti novoty v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 366 písm. c/ CSP, s takýmto názorom žalovaného v 1. rade sa odvolací súd nestotožňuje, keď žiadnu existenciu vád konania v súvislosti s rozhodovaním súdu prvej inštancie o zastavení konania nemal za preukázanú a postup súdu prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade bol správny.
23. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii žalovaných odvolací súd poukazuje na to, že na odvolacom súde opakovane prebehlo odvolacie konanie v skutkovo a právne obdobných právnych veciach, ktorých predmetom bolo určenie že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľností, a to nehnuteľností pôvodne zapísaných v PKN vložke č. 103 pre katastrálne územie F., pričom na takto prijatých záveroch odvolacieho súdu v konaniach pod sp. zn. 8Co/124/2016 (dovolanie proti tomuto rozhodnutiu odmietnuté NS SR uznesením zo dňa 31. 03. 2020 sp. zn. 6Cdo/64/2018), sp. zn.
7Co/35/2016 (dovolanie proti tomuto rozhodnutiu odmietnuté NS SR uznesením zo dňa 26. 11. 2020 sp. zn. 2Cdo/53/2019), sp. zn. 25Co/43/2012, zaoberajúcich sa totožnými spornými právnymi otázkami ako v tomto konaní, nemá ani aktuálne odvolací súd dôvod nič meniť.
24. K namietanej odvolacej argumentácii o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vo vzťahu k nehnuteľnostiam identifikovaným geometrickým plánom spoločnosti GEOTOP Nitra s. r. o. č. 12/2018 (ktoré sú súčasťou vyhovujúceho výroku rozhodnutia súdu, ktorý odvolací súd ako vecne správny potvrdil) odvolací súd udáva, že sa stotožňuje s prijatými právnymi závermi súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď na podklade vyhovujúceho rozhodnutia súdu bude môcť prebehnúť dedičské konanie s následným zápisom vlastníctva v katastri nehnuteľností. Argumentácia žalovaného v 3. rade, v kontexte so súdnou praxou konštantne akceptovaných žalôb, ktorými sa dedič domáha, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľností (resp. že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi), že rozsudok o určení vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobkýň je základom pre reťazenie súdnych sporov, nemá žiadne opodstatnenie. Rovnako treba prisvedčiť konštatovaniu súdu prvej inštancie, vychádzajúcemu z konštantnej rozhodovacej činnosti súdov, že reštitučné zákony, aj keď majú vo vzťahu k Občianskemu zákonníku povahu lex specialis, nevylučujú možnosť v prípade, ak sa zistí, že ustanovenia lex specialis nemožno na daný prípad uplatniť, domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
25. Vo vzťahu k prídelovej listine je potrebné konštatovať to, čo opakovane ustálila rozhodovacia prax súdov, a síce, že prídelová listina je vo všeobecnosti vkladu schopnou listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ak bola vydaná oprávneným subjektom a ak obsahuje všetky podstatné náležitosti. Súd pritom nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť právneho aktu, iba jeho nulitnosť v prípade, ak by ho vydal absolútne vecne nepríslušný orgán. Platne vydaná prídelová listina obsahujúca všetky náležitosti je aj v súčasnosti dokladom o vlastníctve prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam a je vkladu schopnou listinou pre zápis nadobudnutého vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu o prídele nehnuteľnosti potiaľ, že je povinný vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavujú v tom, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich prídele (R 44/2005). Správny akt vydaný v minulosti nie je možné preskúmavať z hľadiska jeho platnosti alebo neplatnosti, jeho vecnej správnosti, ale je možné posúdiť iba jeho prípadnú nulitu/ničotnosť.
26. V kontexte vyššie uvedeného je potom záver súdu prvej inštancie, že mal preukázané pridelenie parc. č. 1055/10b roľa o výmere 0,5000a, k. ú. F. prídelcovi F. A. (právnemu predchodcovi žalobkýň) správny. Z obsahu spisu, v komplexe posudzovania podkladov smerujúcich k vydaniu prídelovej listiny (Konečného prídelového plánu z 16. 03. 1953), ako i z listiny vydanej po jej vydaní (Zápisnica z 29. 07. 1959) je zrejmé, že prídelcom nehnuteľnosti bol právny predchodca žalobkýň F. A. a nehnuteľnosť, ktorá mu mala byť pridelená je parc. č. 1055/10b roľa o výmere 0,5000, a tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré odvolací súd poukazuje. Súd prvej inštancie správne poukázal na konečný prídelový plán a na to, že pod por. č. 94 je uvedený prídelca F. A., v prospech ktorého bola vydaná prídelová listina b. č. 94/1958, pričom rovnaké závery platia i pre identifikáciu pridelenej nehnuteľnosti, keď totožne v komplexe podkladov, ktoré viedli k prídelu nehnuteľnosti, je zrejmé, že touto bola nehnuteľnosť parc. č. 1055/10b, a to i napriek tomu, že v prídelovej listine je uvedená ako parc. č. 1055/10. V prídelovej listine označenie prídelcu a parcelné číslo pridelenej nehnuteľnosti je potrebné považovať za odstrániteľnú chybu - chybu v písaní, ktorá nespôsobuje neurčitosť tejto listiny a tento správny akt treba považovať za bezchybný, tak po formálnej, ako i obsahovej stránke spĺňajúci všetky obsahové náležitosti, z ktorého musí súd vychádzať (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/47/2011). Perfektnosť a platnosť prídelovej listiny pritom nie je podmienená ani jej doručením vlastníkovi, ktorému bola nehnuteľnosť vyvlastnená. Vo vzťahu k namietanej polohe pozemku podľa Prídelovej listiny č. 94/1958 odvolací súd poukazuje na bod 66. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.
27. Rovnako súd prvej inštancie prijal správny právny záver, že prídelca F. A. podľa Zápisnice o prídele a odovzdaní pôd. majetku zo dňa 29. 07. 1959 nestratil vlastnícke právo, pretože táto zápisnica nemala za následok stratu vlastníctva prídelcu, keď súčasne správne konštatoval, že odnímať pridelený majetok mohlo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu (nie ONV) v prípade, že
prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára na pridelených pozemkoch, ako i správne poukázal na to, že samotný prídelca ani zápisnicu nepodpísal, keď táto obsahuje podpis „A.“.
28. Súd prvej inštancie tiež správne ustálil, že všetky nehnuteľnosti pod por. č. 15 poznámok, zapísané v časti (na strane) A pkn. vložky č. 103 k. ú. F. boli predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa zákona č. 142/1947 Sb. a pozemno-knižnému vlastníkovi Nitrianskej sídelnej kapitule bolo vlastnícke právo odňaté a prešlo na štát. Všetky nehnuteľnosti tak boli predmetom revízie prvej pozemkovej reformy so znením zamýšľaného prevzatia za použitia zákona č. 329/1920 Sb. (zákon náhradový), pričom, ak sú predmetom zamýšľaného prevzatia všetky nehnuteľnosti, má sa za to, že sú vyvlastnené. Poznámka zamýšľaného prevzatia, pokiaľ sa týkala všetkého majetku, všetkých nehnuteľností v pkn. vložke zapísaných v zmysle § 9 zákona č. 329/1920 Sb. je potom poznámkou vyvlastnenia, a pokiaľ zabratý majetok nebol štátom podržaný pre účely všeobecne prospešné (§ 10 záborového zákona), bol v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy získaný pre účely prídelcov. Teda majetok zabraný podľa zákona o revízii prvej pozemkovej reformy bol štátom prevzatý (podržaný pre účely všeobecne prospešné alebo bol určený pre prídely). Nehnuteľnosti zapísané v PKN vložke č. 103 boli predmetom prídelu a parc. č. 1055/10b (v prídelovej listine uvedená ako 1055/10) bola pridelená F. A.. Súd prvej inštancie správne ustálil, že nebolo potrebné prevádzať vlastnícke právo na štát, keďže na návrh pozemkového úradu bolo vlastnícke právo k pozemkových úradom prevedené priamo na nadobúdateľa. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal na ustanovenie § 28 zákona č. 329/1920 Sb., z ktorého vyplýva, že ak rozhodol pozemkový úrad už skôr o prídele do vlastníctva osôb iných, nie je potrebné previesť skôr príslušný vklad vlastníckeho práva priamo na nadobúdateľa pozemkovým úradom. Teda, ak bola prevzatá nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva iných osôb, t. j. prídelcov, nebolo potrebné vykonať skôr, ako boli nehnuteľnosti pridelené, vklad vlastníckeho práva na štát a vlastnícke právo sa prevádzalo priamo na prídelcu.
29. K stanovisku NS SR v uznesení zo dňa 30. 11. 2011 sp. zn. 6Cdo/84/2010, na ktoré odkazovali žalovaní, odvolací súd udáva, že podstatou tohto rozhodnutia nebolo posudzovanie právnych dôsledkov poznámky zamýšľaného prevzatia nehnuteľnosti, ale posúdenie zápisov v pozemno-knižnej vložke nasledujúcich po zápise tejto poznámky. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že k uvedenému rozhodnutiu sa vyjadril i NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/64/2018 tak, že týmto rozhodnutím bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu pre procesnú vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom NS SR tu pre ďalšie konanie len formou poznámky bez toho, aby akokoľvek prejudikoval rozhodnutie odvolacieho súdu v ďalšom konaní, dal do pozornosti predpoklady, ktoré musia byť podľa § 4 a § 8 ods. 1 zákona č. 142/1947 Sb. splnené pre pridelenie pozemkového majetku. Rovnakou optikou je potom potrebné nahliadať i na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/293/2018-498, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako nedostatočne odôvodnené a predčasné, keď súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu otázkou, aký má právny význam zápis poznámky, že nehnuteľnosti podliehajú revízii podľa zákona č. 142/1947 Sb. a poznámky, že Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať tieto nehnuteľnosti a sú predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Sb., nedostatočne zaoberal. Na doplnenie odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie následne rozhodol opätovne (OS Nitra v konaní pod sp. zn. 18C/115/2010), pričom k poznámke záboru, ako i k legislatívnemu postupu podľa zákona č. 142/1947 Sb. prijal závery totožné s rozhodovacou činnosťou odvolacieho súdu - Krajského súdu v Nitre, tak ako na túto poukázal odvolací súd v bode 23. odôvodnenia tohto rozhodnutia.
30. Zaoberajúc sa právnym posúdením vydržania vlastníckeho práva žalovaným v 1. rade, pri započítaní vydržacej doby jeho právneho predchodcu žalovaného v 2. rade, dospel odvolací súd k zhodného záveru so súdom prvej inštancie, že k nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním žalovaným v 1. rade nedošlo.
31. O dobromyseľnosti možno hovoriť len tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Odvolací súd z hľadiska právneho posúdenia dobromyseľnosti žalovaného v 2. rade poukazuje na správne prijaté závery súdu prvej inštancie, že záznamom Z 4597/96 v katastri nehnuteľností nemohol žalovaný v 2. rade obnoviť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže toto mu zaniklo v zmysle zákona č. 142/1947 Sb. Vykonanie zápisu záznamom má v katastri iba evidenčný charakter, ktorý súčasne nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práva k nehnuteľnostiam, keď úkon správy katastra nemá vplyv na vznik, zmenu, ani zánik týchto práv. Potom časový úsek od momentu zápisu vlastníckeho práva záznamom v prospech žalovaného v 2. rade nemožno pre jeho
nedobromyseľnosť započítať do vydržacej doby žalovaného v 1. rade, ktorý nesplnil zákonnú podmienku vydržania - 10-ročnú vydržaciu dobu, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie.
32. Tiež je dôvodné konštatovať i to, že nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že žalovaný v 1. rade nadobudol nehnuteľnosti v dobrej viere. Spôsob, akým došlo k zápisu vlastníctva žalovaného v 2. rade do katastra nehnuteľností (formou záznamu majúceho len deklaratórnu povahu) a hlavne existencia zápisu v pozemno-knižnej vložke č. 103 pod r. č. 15 (z ktorého bolo zrejmé, že nehnuteľnosti Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zamýšľa prevziať a že tieto sú predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Sb.) a že tam zapísané nehnuteľnosti sú určené pre účely prídelov novým nadobúdateľom, ktoré skutočnosti bolo možné zistiť, mohlo vyvolať u žalovaného v 1. rade dôvodné pochybnosti o tom, či žalovanému v 2. rade vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam naozaj svedčí (NS SR sp. zn.6Cdo/64/2018, sp. zn. 2Cdo/53/2019). O dobrú vieru ide totiž vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria primerane obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí. Súd prvej inštancie tiež správne konštatoval, že o vydržaní vlastníckeho práva nemožno hovoriť ani v prípade žalovaného v 3. rade, ktorý postupne kúpnymi zmluvami nadobudol prejednávané nehnuteľnosti od žalovaného v 1. rade v rokoch 2006, 2009, pretože s ohľadom na dátum podania žaloby dňa 11. 09. 2012 nebola splnená podmienka vydržania - uplynutie vydržacej doby.
33. V súvislosti s riešením kolízie ochrany práva pôvodného vlastníka a dobrej viery nového nadobúdateľa, na kolíziu ktorých princípov poukázali i žalovaní, je potrebné uviesť, že rozhodovacia prax NS SR uzatvorila, že ochranu skutočného vlastníka, zaručenú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/64/2018 ustálil, že dokonca ani rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 549/2015, na ktoré žalovaní poukazovali, v podstate nerieši inak nastolenú právnu otázku, keď ústavný súd v tejto veci len na základe individuálnych okolností konkrétneho prípadu zvýraznil v prospech „bona fides“ právny názor, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere. Aj pre tento prípad platí, že otázka, či sa súdy v individuálnych okolnostiach daného prípadu neodklonili od všeobecných právnych východísk pri interpretovaní sporu „nemo plus iuris“ vs. „bona fides“, súvisí s ich skutkovými zisteniami, a teda zodpovedanie tejto otázky je vždy v každom konkrétnom prípade jedinečné. S ohľadom i na vyššie prijaté právne závery je potrebné uviesť, že je dôvodné zotrvať na dôslednom uplatňovaní zásady „memo plus iuris ad alium tranfere potest quam ibse habet“, keď okolnosti prejednávanej veci neposkytujú žiadny podklad pre prijatie opačného záveru. Na doplnenie odvolací súd udáva, že Najvyššieho súdu SR, vo Veľkom senáte obchodnoprávneho kolégia dňa 27. apríla 2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020 prijal nasledovné právne závery: Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.
34. Napokon, k námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd udáva, že s takouto argumentáciou odvolateľom sa nestotožňuje (s výnimkou parc. č. 1055/424), keď odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku má podľa odvolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti
v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a súd prvej inštancie zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho k rozhodnutiu viedli.
35. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku (s výnimkou parcely č. 1055/424) a vo výroku o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
36. Potvrdzujúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie dopadá i na rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade, ktorý výrok rozhodnutia napadli podaním odvolania žalobkyne v 1. a 2. rade. Prejednávajúc toto podané odvolanie žalobkýň, dospel odvolací súd k záveru, že je nedôvodné a nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého výroku rozhodnutia v prospech odvolateliek. Súd prvej inštancie celkom správne ustálil, že žalobkyne z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania voči žalovanému v 2. rade, ktorý bol účastníkom tohto konania, napriek tomu, že už v čase podania žaloby mu vlastnícke právo k žiadnej z prejednávaných nehnuteľností nesvedčalo, ako i dôvodom späťvzatia žaloby žalobkyňami nebolo žiadne správanie sa žalovaného v 2. rade, ktoré by bolo v súlade so žalobkyňami požadovaným nárokom. Súd prvej inštancie tiež správne ustálil, že niet žiadneho opodstatneného dôvodu k aplikácii ustanovenia § 257 CSP, ktorého aplikáciu žalobkyne v podanom odvolaní ani bližšie neodôvodnili, pričom touto skutočnosťou nemôže byť fakt, že žalovaný v 2. rade so späťvzatím žaloby nesúhlasil, tak ako na uvedené žalobkyne poukázali. Podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania žalovaného v 2. rade vecne správne, čo viedlo odvolací súd k jeho potvrdeniu v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
37. Súčasťou zrušujúceho výroku odvolacieho súdu je i výrok o náhrade trov konania žalobkýň v 1. a 2. rade (VI.), ktorý jej jednak výrokom súvisiacim s rozhodnutím vo veci samej vo vzťahu k parc. č. 1055/424 (v ktorom rozsahu súd prvej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie), ako i z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku žalobkýň na náhradu trov konania voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade je vecne nesprávne, keď súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil procesné spoločenstvo na strane žalovaných ako spoločenstvo nerozlučné, napriek tomu, že sa jedná o spoločenstvo samostatné, keď každá zo strán sporu na strane žalovaných koná sama za seba, čo má právne dôsledky i vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o každom nároku a povinnosti strany samostatne, vrátane rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, tak ako správne uviedol v podanom odvolaní žalovaný v 4. rade. Vzhľadom na takto vecne nesprávny výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku žalobkýň v 1. a 2. rade na náhradu trov konania, pristúpil odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP k jeho zrušeniu a vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).