Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/35/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcov: 1. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX U., 2. B.. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX U., 3. G.. Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX U., 4. C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/B, XXX XX N. H., 5. Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX U., 6. F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX U., 7. K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 4, XXX XX U., 8. T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX U., 9. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX M. nad Q., XX. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX U., XX. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX L., a XX. G. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX U., zastúpených JUDr. Evou Matejovou, advokátkou so sídlom Hollého 12, 949 01 Nitra, proti žalovanému: NITRA INVEST s.r.o., so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 36 561 690, zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK Šranko, s.r.o., so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/233/2008-535 zo dňa 16.11.2015 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s dodatkom, že nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území G., obec U., okres U..

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že K. E., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bola ku dňu svojej smrti 23.01.1988 vlastníčkou nehnuteľností, a to parcely č. 1050/7 - orná pôda o výmere 4040 m2, parc. č. 1050/8 - orná pôda o výmere 435 m2 a parc. č. 1055/192 - orná pôda o výmere 1377 m2, tak ako sú označené v geometrickom pláne č. 78/08 vypracovanom Ing. Alenou Vízyovou zo dňa 13.11.2008, overenom Správou katastra Nitra dňa 27.11.2008, pričom Geometrický plán č. 78/2008 Ing. Aleny Vízyovej zo dňa 13.11.2008, overený Správou katastra Nitra dňa 27.11.2008, tvorí nedeliteľnú súčasť napadnutého rozsudku. V súvislosti s trovami štátu a konania súd uviedol, že o nich bude rozhodnuté do tridsiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd rozsudok o určení vlastníctva odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 126 ods. 1, § 134 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 3, § 2 ods. 2, § 4 ods. 1 zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy.

2. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca M. sa žalobou domáhal určenia, že nehnuteľnosti označené v Geometrickom pláne č. 78/08 ako parc. č. 1050/7 a 1050/8, 1055/192 v kat. úz. G. patria do vlastníctva K. E., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, ku dňu 23.01.1988, jeho právnej predchodkyni, ktorej boli pridelené do vlastníctva. Ich vlastníkom predtým bola Nitrianska sídelná kapitula a pridelený pozemok bol označený ako parcela číslo 1050/10 - lúka o výmere 6420 m2 a prídelová cena bola stanovená sumou 1286 korún. V súčasnosti je táto parcela súčasťou parciel 1050/4, 1050/5 a 1055/32, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX a ako ich vlastník je zapísaný žalovaný, ktorý však nemôže byť skutočným vlastníkom a musí vedieť, že predmetná nehnuteľnosť bola pôvodne v

vo vlastníctve K. E., zomrelej dňa 23.01.1988, ktorej je žalobca právnym nástupcom spolu s ďalšími dedičmi, a žalovaný navyše vypracoval a odovzdal ponuku na kúpu pozemku a na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 21.08.2006, ktorú mali podpísať a potom mu ju odniesť, a následne mala byť vyhotovená kúpna zmluva. Napokon kúpna zmluva uzavretá nebola, lebo niektorí z dedičov nesúhlasili s navrhnutou kúpnou cenou 100 Sk za m2. Žalovaný uviedol, že s pozemkami nakladajú v priemyselnej časti vyše 6 rokov a riešil vlastnícke vzťahy so stovkami účastníkov, od ktorých pozemky kupoval; poprel, že by pripravil koncept ponuky na kúpu pozemku pre vlastníka. Súd prvej inštancie okrem výsluchu účastníkov konania, ich právnych zástupcov, svedkyne B.. N. G. vykonal aj listinné dôkazy, najmä prídelovú listinu, osvedčenie o dedičstve, geometrický plán, konečný prídelový plán a mnohé ďalšie listiny, a na základe vykonaného dokazovania súd urobil záver, že žaloba je dôvodná.

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že v návrhu na pridelenie pôdy a budov pre kat. úz. G. zo dňa 01.10.1948 pod r. č. XX je uvedená právna predchodkyňa žalobcov k parc. č. 1050/10

- lúka o výmere 64 árov 20 m2. Prídelovou listinou B. č. 157/1958 zo dňa 20.05.1958 Okresný národný výbor v Nitre pridelil K. E., rod. R., bytom G. č. XX, N., v prídelovom konaní podľa zákona číslo 142/1947 a č. 46/1948 parcelu číslo 1050/10 - lúka o výmere 6420 m2 za prídelovú cenu 1286 Kčs. Z osvedčenia o dedičstve č. k. 28D/239/2005 súd zistil, že právnymi nástupcami po K. E. sú jej synovia: M. E., H. E., G. E.. Právnymi nástupcami po neb. synovi G. E. sú deti: T. E., K. K., G. D., H. T., a manželka G. E., ako dedičia zo zákona prvej dedičskej skupine podľa osvedčenia o dedičstve č. k. 22D/2400/2003-65. M. E. (pôvodný žalobca) zomrel dňa 25.02.2009, pričom jeho právnymi nástupcami sú: manželka G. E. a deti - B.. C. E., G.. Q. G. v priebehu konania dňa 08.09.2010 zomrel a jeho právnymi nástupcami sú deti: Q. L., F. E., K. G.. V konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva na návrh žalobcu M. E. po poručiteľke K. E. súd uznesením konanie pre nemajetnosť poručiteľky zastavil, keďže bolo zistené, na nehnuteľnosti, ktoré boli pridelené prídelovou listinou, boli v tom čase zapísaní iní vlastníci, a to: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., a žalovaný. Podľa listu vlastníctva č. XXXX je žalovaný zapísaný ako vlastník viacerých parciel, okrem iných aj ako vlastník parciel č. 1050/4, 1050/5, 1055/32, nadobudnutých kúpnou zmluvou uzavretou s Rímskokatolíckou cirkvou, Sídelnou kapitulou v Nitre zo dňa 26.01.2005, ktorej vklad bol povolený dňa 07.04.2005, a to iba ohľadne parciel 1050/4, 1055/32, zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. G.. Zo znaleckého posudku č. 12/2013 súd zistil, že pridelená parcela č. 1050/10 podľa prídelovej listiny je definovaná na mape bývalého pozemkového katastra z pôvodných pozemnoknižných parciel č. 1050, 1051 a 1052 vo vložke č. XXX a rozdelením parciel v mape bývalého pozemkového katastra je definovaná ako parcela číslo 1050/2, 1051/1, 1052/2, ktoré sú v terajšom stave katastrálneho operátu evidované ako parcely č. 1050/4, 1053/11, 1050/5, 1053/5 a 1055/32, pričom žalovaný má vo vlastníctve časť pôvodnej parcely č. 1050/10 a tá je súčasťou parciel 1050/4, 1050/5, 1055/32. Časť pôvodnej parcely č. 1050/10 je súčasťou parcely 1053/11, ktorá je vo vlastníctve Mesta Nitra, a diel č. 2 je súčasťou parcely 1053/5 vo vlastníctve Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti.

4. Zo zápisnice o prídele a odovzdaní majetku ONV obci Mlynárce zo dňa 14.08.1959 súd zistil, že K. E., rod. R., odovzdala pridelenú nehnuteľnosť novému nadobúdateľovi - Štátny majetok, n. p. Nitra - Chrenová; išlo o parcelu č. 1050/10. V zápisnici zo dňa 27.10.1948 za prítomnosti pracovnej skupiny, Poľnej skupiny a miestnej roľníckej komisie sa uvádza odovzdanie do držby a úžitku prídelov novým nadobúdateľom z revízneho majetku Nitrianskej sídelnej kapitule v kat. území G., ktorý bol revíznou komisiou určený pre prídelové pokračovanie. Z konečného prídelového plánu s rozvrhom prídelových cien a splátkovým plánom zo dňa 16.03.1953 z revízie pôdohospodárskych majetkov súd zistil, že pod por. č. XXX je v konečnom prídele uvedená parcela 1050/10 pre K. E.. Biskupský úrad v Nitre dal na Správu katastra návrh na záznam vlastníctva zo dňa 18.06.1996 k nehnuteľnostiam zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX medzi, ktorými boli aj parcely č. 1055/2 1055/32 a 1050/4, pričom výmery sú prevzaté z geometrického plánu č. 30712629-240/96, a návrh odôvodnil, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaných v pozemnoknižnej vložke XXX kat. úz. G. neprešlo na štát a zostalo zachované pre cirkev. Konanie vo veci záznamu bolo vedené na Správe katastra pod č. Z 4597/96 a zmeny boli vykonané pod položkou výkazu zmien č. o. 84/96 v LV č. XXXX. Následne Biskupský úrad v Nitre IČO: 179116 dňa 31.01.1996 podal na Správu katastra Nitra návrh na zmenu označenia vlastníka z dôvodu, že Rímskokatolícky biskupský úrad v Nitre nemá právnu subjektivitu a žiadal ako vlastníka zapísať Sídelnú kapitulu v Nitre IČO: 35593016 v konaní vedenom pod Z 727/96.

5. Následne súd riešil otázku vyhodnotenia reštitučného titulu, t. j. či došlo k prechodu vlastníctva predmetných nehnuteľností na štát. V danom prípade prídelovú listinu B. č. 157/1958 vydal Okresný národný výbor v Nitre, ktorý bol na to oprávnený. Z danej prídlovej listiny vyplýva, akého prídelu sa týka,

kto je bývalý vlastník, komu sa prídel prideľuje, je v nej uvedený dátum a aj údaj o prídelovej cene. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX kat. úz. G. síce nevyplýva, že by v minulosti bolo odňaté vlastnícke právo Nitrianskej sídelnej kapitule, ktorá bola zapísaná ako vlastník; je v nej uvedená iba poznámka o zamýšľanom prechode. Súd však poukázal na rozhodnutie Ministerstva poľnohospodárstva ČSR zo dňa 21.06.1948 č. 53.150/48-IX/R-12, ktorým bolo rozhodnuté o vyvlastnení nehnuteľností podľa § 1 ods. 3 zákona č. 142/1947 Zb. Právna predchodkyňa žalobcov nestratila vlastnícke právo ani podpisom zápisnice o vzdaní sa prídelu zo dňa 14.08.1959 na MNV G., pretože táto zápisnica nemala za následok stratu vlastníctva prídelu; bola spísaná bez právneho významu, lebo odnímať pridelený majetok mohlo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v prípade, že prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára na pridelených pozemkoch (§ 23 ods. 2 nar. č. 104/1945 Sb. N. SNR). Vzdanie sa prídelu na MNV nemohlo vyvolať žiadne právne účinky. V časoch socializácie dediny bolo bežné vnesenie majetku do JRD, čo však neznamenalo vzdanie sa vlastníctva; vzdanie sa prídelu umožňoval Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. s účinnosťou od 01.01.1951 v ustanovení § 132 ods. 1, podľa ktorého vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že sa ho vlastník vzdá; v takom prípade išlo o jednostranný právny úkon, ktorým vlastník strácal svoje vlastnícke právo a došlo tak k jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Pre platnosť právneho úkonu o právach k nehnuteľnostiam zákon vyžadoval písomnú formu, okrem prípadu, ak šlo o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy (§ 40 ods. 1 v spojení s § 38), a z právneho úkonu musela vyplývať bez akýchkoľvek pochybnosti vôľa vlastníka vzdať sa vlastníctva k určitej veci. Zároveň nehnuteľnosť musela byť presne identifikovaná, listina musela byť datovaná a podpísaná. Takáto listina o právnom úkone prídelkyne, obsahom ktorej by bol jej výslovný prejav vôle vzdať sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nadobudnutej prídelovou listinou, na dôkaz predložená nebola.

6. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného vydržaním s ohľadom na jeho obranu, že nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere v roku 2005, a tak ich aj užíval, pričom dobromyseľne užíval predmetné nehnuteľnosti aj právny predchodca žalovaného Rímskokatolícka sídelná kapitula v Nitre prinajmenšom od roku 1996, kedy bolo začaté záznamové konanie na Správe katastra Nitra pod číslom Z4597/1996. Návrh na záznam vlastníckeho práva podával na Správu katastra rozdielny subjekt od subjektu zapísaného pôvodne v pkn. vl. č. XXX, pretože Biskupský úrad Nitra a Nitrianska sídelná kapitula súd dva rozdielne subjekty. Návrh na záznam vlastníckeho práva podával subjekt s iným názvom, i keď následne bol podaný návrh na pre zmenu názvu, tak Správa katastra konala v rozpore s vyhl. č. 79/1996 Zb., ktorou sa vykonáva , pretože Biskupský úrad a Sídelná kapitula v Nitre sú odlišné subjekty a nebolo možné bez ďalšieho šetrenia zapísať na list vlastníctva Sídelnú kapitulu Nitra. Je tiež spochybnená dobromyseľnosť právneho predchodcu žalovaného, ktorý nemohol nadobudnúť presvedčenie, že mu nehnuteľnosti vlastnícky patria, pričom vlastnícke právo stratil v dôsledku revízie prvej pozemkovej reformy. Dobromyseľnosť právneho predchodcu spochybňuje aj skutočnosť uvedená v návrhu na zápis vlastníctva, v ktorom uviedol, že vlastníctvo nehnuteľnosti neprešlo na štát a zostalo mu zachované. Žalovaný nepreukázal, že právny predchodca nakladal s pozemkami ako s vlastnými, nebola preukázaná ani držba sporných nehnuteľností právnym predchodcom žalovaného, teda faktické ovládanie veci, ako jedna z podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Ohľadne argumentácie žalovaného, že vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol titulom vydržania, pri započítaní vydržacej doby jeho právneho predchodcu, je zrejmé, že neuplynula 10 ročná vydržacia doba, pretože nehnuteľnosti nadobudol až v roku 2005 a nebolo možné započítať z vyššie uvedených dôvodov vydržaciu dobu jeho právneho predchodcu Nitrianskej sídelnej kapituly, ktorá bola právnym predchodcom Rímskokatolíckej cirkvi Sídelná kapitula Nitra. Dobromyseľnosť žalovaného bola spochybnená aj výpoveďou svedkyne Ing. Martiškovej ktorá potvrdila, že žalovaný vedel o prídelových listinách v čase, keď už bol zapísaný ako vlastník nehnuteľností, avšak chcel predísť súdnym sporom a vyriešiť sporné nároky uzavretím dohôd o vysporiadaní. Postup súdu týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodne do tridsiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, súd oprel o ustanovenie § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“).

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, eventuálne rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) a § 221 ods. 1 písm. h) OSP. Uviedol, že súd prvej inštancie sa dopustil viacerých pochybení vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu a naňho nadväzujúcemu právnemu posúdeniu celého sporu. Považoval napadnutý

rozsudok za nesprávny, nezákonný, arbitrárny a bez adekvátneho odôvodnenia. Poukázal tiež na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, z ktorých vyplýva, že dokazovanie týkajúce sa doručovania a právoplatnosti správneho rozhodnutia vplyv na samotné rozhodnutie vo veci, pričom pokiaľ prídelová listina nenadobudla právoplatnosť, nie je na ňu možné nazerať ako na perfektný správny akt. S týmto argumentom sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal napriek tomu, že žalovaný uvedenú skutočnosť namietal. Súd považoval vydanú prídelovú listinu za perfektný správny akt, ale napriek námietkam žalovaného sa nevysporiadal a nijako nereagoval na jej právoplatnosť a vykonateľnosť, teda atribúty, ktoré by jednoznačne perfektnému právnemu aktu mali svedčiť a mali byť preukázané zo strany žalobcov. V texte prídelovej listiny sa uvádza, že prídelca nadobúda vlastnícke právo dňom odovzdania pridelených nehnuteľností do držby. Žiaden dôkaz vša nspreukazuje, že K. sa reálne ujala držby prídelovej parcely. Navyše do roku 1951 platil tzv. intabulačný princíp a vlastníctvo sa dalo nadobudnúť len zápisom do pozemkovej knihy. V konaní nebolo preukázané, že by sa nehnuteľnosti prepustené zo záboru stali opäť zabranými a rovnako nebolo preukázané, že by tieto nehnuteľnosti boli predmetom revízneho rozhodnutia podľa § 4 zákona č. 142/1947 Sb. Je potrebné rozlišovať medzi revíznym rozhodnutím podľa § 4 zákona č. 142/1947 Sb. a medzi rozhodnutím o vyvlastnení podľa § 1 ods. 3 zákona č. 142/1947 Sb. V rozhodnutí Státního pozemkového úradu v Praze zo dňa 04.03.1926 č. j. 131052/25-II je vo vzťahu ku kat. úz. G. uvedená len parcela 1050. Parcely 1051 a 1052 sa v tomto rozhodnutí nenachádzajú, a preto ani nemôžu byť považované za prepustené zo záboru a následne znovu zabraté pre účely prídelov. Rozhodnutie Ministerstva poľnohospodárstva ČSR určuje, že prepustené zo záboru mohli byť nehnuteľnosti presahujúce výmeru ustanovenú v § 2 záb. zák., to je 150 ha pôdy poľnohospodárskej a 100 ha pôdy inej. Nie je možné vyvodiť právny záver, že práve nehnuteľnosti parc. č. 1050, 1051, 1052 boli súčasťou zrušenia záboru a jeho následného opätovného zabratia revíznym rozhodnutím podľa § 4 zákona č. 142/1947 Sb.

3. Žalovaný ďalej uvádza, že vyvlastnenie sa v zmysle uvádzaného výroku Rozhodnutia Ministerstva poľnohospodárstva ČSR nevzťahovalo na 50 ha výmery, pričom pri absencii zoznamu parciel nie je preukázané, že medzi vyvlastnené parcely patrili i parcely 1050, 1051, 1052. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011 sp. zn. 6Cdo/84/2010. K stanovisku súdu prvej inštancie o nedobromyseľnosti vlastníctva žalovaného udáva, že právny predchodca žalovaného bol jednoznačne v dobrej viere v tom, že nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX zostali v jeho vlastníctve a nemohli byť predmetom prídelu, pretože záborová poznámka bola vymazaná. V konaní nebolo preukázané, že Rozhodnutie Ministerstva poľnohospodárstva ČSR bolo pozemnoknižnému vlastníkovi doručené a že o ňom mal vedomosť. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti v dobrej viere a tak ich aj užíval. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR v uznesení zo dňa 27.02.2013 sp. zn. 6Cdo/71/2011 zásadu „nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa, pokiaľ je jednoznačne zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný a vec riadne nadobudol podľa práva. Právoplatným vyhotovením žaloby by došlo k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva neskoršieho vlastníka v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Žalovaný opäť vzniesol v odvolaní námietku vydržania. Sídelná kapitula Nitra nemohla predpokladať, že existuje predmetná prídelová listina zo dňa 20.05.1958, pretože nebola v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. G. vyznačená. Žaloba bola súdu doručená po viac ako 10 rokoch odo dňa, kedy boli predmetné nehnuteľnosti zapísané na list vlastníctva rímskokatolíckej cirkvi. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/73/2013 a uviedol, že žalobcovia nemali o pozemky záujem, kým sa nestali zaujímavými z dôvodu vybudovania priemyselného parku. Nepreukázali ani naliehavý právny záujem tak, ako je uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 4Cdo/130/2007 zo dňa 25.02.2009.

4. Žalovaný oznámil dňa 18.03.2016 odvolaciemu súdu, že došlo ku geometrickému rozdeleniu pozemkov, ktoré sú predmetom konania. Geometrický plán č. 1/2016 bol vyhotovený a zapísaný do katastra bez vedomia žalovaného, z čoho usudzuje, že išlo o zápis pozemkovej komunikácie podľa § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam. Zápis zrejme súvisí s aktivitami spoločnosti MH Invest, s.r.o., ohľadne novej strategickej investície v priemyselnom parku Nitra - Sever.

5. Žalobcovia predložili geometrický plán č. 78/2008prepr., ktorý vypracoval GEOREAL dňa 16.06.2016, autorizačne ho overila Ing. Alena Víziová dňa 16.06.2016 a úradne bol overený dňa 01.08.2016 Ing. Alenou Pastierikovou. Predmetný geometrický plán bolo nevyhnutné vypracovať z dôvodu identifikácie parciel, ktoré predstavujú predmet sporu v rámci tohto konania, keďže tieto parcely boli dotknuté zmenou v zmysle Geometrického plánu č. 1/2016. K odvolaniu žalovaného uviedli, že v zmysle platnej judikatúry

vlastníctvo možno nadobudnúť na základe výmerov a prídelových listín, ktoré podľa judikátu Najvyššieho súdu (R 44/2005) majú rovnaké právne účinky a ako verejné listiny sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými listinami spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Prídelová listina č. 157/1958 zo dňa 20.05.1958 je perfektná, vydaná kompetentným orgánom a má charakter verejnej listiny spôsobilej preukázať vlastnícke právo prídelcov. Z tohto judikátu tiež vyplýva, že všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu mimo rámca správneho súdnictva, ale akt môže preskúmať len so zreteľom na jeho nulitnosť, čiže jeho vydanie absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom. Na základe rozhodnutia Ministerstva zemedeľstva č. 53.150/48-IX/R-12 zo dňa 21.06.1948 je zrejmé, že sa postupovalo v súlade so zákonom č. 142/1947 Sb., konkrétne § 2 ods. 2, keď sa najskôr o revízii uzniesla Revízna komisia a následne o jej prevedení a výsledku rozhodlo Ministerstvo zemedeľstva. V prípade nadobudnutia vlastníctva na základe vyvlastnenia sa jedná o prechod vlastníckeho práva, a teda rozhodnutie o vyvlastnení má konštitutívne účinky a nie je potrebný zápis do PKV vložky. Z uvedeného vyplýva, že štát nadobudol pozemky Nitrianskej sídelnej kapituly do vlastníctva na základe rozhodnutia o vyvlastnení. K neexistencii dôkazov o tom, ktoré nehnuteľnosti boli súčasťou zrušenia záboru a jeho nasledovného zabratia uviedli, že z odôvodnenia Rozhodnutia Ministerstva zemedeľstva je zrejmé, že sa všetky nehnuteľnosti prepustené zo záboru vyvlastňujú. Žalobcovi sa v plnom rozsahu s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie stotožnili a na záver podotkli, že právny predchodca žalovaného a aj žalovaný o duplicite vlastníctva mali vedomosť, čím ich nemožno považovať za dobromyseľných.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd použijúc v tomto prípade citované zákonné ustanovenie konštatoval, že súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie primerane odôvodnil v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

7. Podľa obsahu spisu si žalobcovia uplatňujú právo odvodené z Prídelovej listiny pod značkou B. č. 157/1958, ktorú vydal Okresný národný výbor v Nitre dňa 20.05.1958. Z nej vyplýva, že pozemok Nitrianskej sídelnej kapituly, nachádzajúci sa v G., bol rozparcelovaný a časti z neho boli pridelené jednotlivým občanom. Jednou z nich bola K. E., rod. R., ktorej bola pridelená časť z pozemkov označená ako parc. č. 1050/10 - lúka o výmere 6420 m2. Následne zo Zápisnice o prídele a odovzdaní majetku ONV obci Mlynárce zo dňa 14.08.1959 vyplýva, že K. E., rodená R. odovzdala pridelenú nehnuteľnosť novému nadobúdateľovi - Štátny majetok, n. p. Nitra - Chrenová, pričom išlo o parcelu č. 1050/10 - roľa o výmere 64 árov 29 m2. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX súd zistil, že pod r. č. XX je uvedený zápis Čd. 3142/1948 s tým, že nehnuteľnosti podliehajú revízii podľa zákona číslo 142/1947 Sb. Pod r. č. 15 je zápis Čd. 4563/1948 s tým, že podľa návrhu a oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave číslo B 226/48 - I./D učineného na základe zákona č. 142/47 sa poznamenáva, že nehnuteľnosti na strane A Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať a že tieto sú predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Sb. Ďalej sa v predmetnej vložke nachádza aj zápis pod r. č. X zo dňa 30.10.1924 o tom, že na základe uznesenia Štátneho pozemkového úradu v Prahe sa poznamenáva, že nehnuteľnosti r. č. A I. 1 - 19, 21 - 34 sú zabraté štátom podľa zákona č. 215/1919 zo dňa 16.08.1919. Pod r. č. 5 je poznamenaný zápis Československého štátneho pozemkového úradu, že zamýšľa prevziať nehnuteľnosti pod r. č. A. I. 1-19.21-34 podľa zákona č. 220/1922 Sb. zo dňa 13.07.1922. Pod r. č. 7 je uvedený zápis zo dňa 12.05.1926 pod č. j. na základe rozhodnutia Štátneho pozemkového úradu v Prahe zo dňa 04.03.1926 pod č. j. 131.052/25-II/4 ohľadne nehnuteľností pod r. č. A.I 1. 7. 8. 9. 10. 11. 12 až 34 ako parcely č. 1050, 1051, 1052, 1053, 1054, 1055, 1057, 1059, 1060 a nasledujúce, vymedzuje sa podľa B 4.5 uvedená poznámka o zábore a zamýšľaného prevzatia. Táto skutočnosť bola preukázaná aj rozhodnutím Štátneho pozemkového úradu v Prahe zo dňa 04.03.1926 pod č. j. 131.052/25-II/4, ktoré sa týkalo aj spornej nehnuteľnosti. Žalovaný nadobudol sporné nehnuteľnosti Kúpnou zmluvou zo dňa

26.01.2005 od predávajúceho, ktorým bola Rímskokatolícka cirkev Sídelná kapitula v Nitre. Nitrianska sídelná kapitula bola ako vlastník zapísaná aj v pozemnoknižnej vložke č. 103. Rímskokatolícka cirkev si vysporiadala vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam záznamom v roku 1997, keď došlo k zápisu nehnuteľností na list vlastníctva. Návrh na záznam bol odôvodnený tým, že vlastníctvo vyplývajúce z pozemnoknižnej vložky č. 103 neprešlo na štát a zostalo zachované pre cirkev. Následne došlo k zmene označenia vlastníka z Biskupského úradu v Nitre na Sídelnú kapitulu v Nitre na návrh s odôvodnením, že Biskupský úrad nemá právnu subjektivitu.

8. V súvislosti s prídelovou listinou odvolací súd uvádza, že prídelová listina je vo všeobecnosti vkladuschopnou listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ak bola vydaná oprávneným subjektom a ak obsahuje všetky podstatné náležitosti. Takýto právny názor prezentoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 4Cdo/123/2003, 4Cdo/48/2008, 3Cdo/45/2008, 1NCdo/8/2009). V tejto veci bola vydaná prídelová listina subjektom oprávneným na jeho vydanie a spĺňa všetky zákonné náležitosti. Obsahuje údaj, kto ju vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého bola vydaná, akej veci sa týka, dátum a presné označenie nehnuteľnosti parcelným číslom a výmerou, podpis a odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ju vydal, preto je perfektná a má povahu verejnej listiny preukazujúcej vlastnícke právo prídelcu. Súd pritom nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť právneho aktu, iba jeho nulitnosť v prípade, ak by ho vydal absolútne vecne nepríslušný orgán, o čo však v danom prípade nejde. Platne vydaná prídelová listina obsahujúca všetky náležitosti je aj v súčasnosti dokladom o vlastníctve prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam a je vkladu schopnou listinou pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Právomoc vydávať prídelové listiny bývalým ONV prešla na tieto úrady zákonom č. 142/1947 Sb. a č. 46/1948 Sb. Prídelové listiny vydané ONV mali a majú rovnaké právne účinky ako prídelové listiny, ktoré vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. K tvrdeniu žalovaného, že v konaní nebolo preukázané, či pridelená nehnuteľnosť bola prevzatá do držby a kým, je potrebné uviesť, že v Zápisnici zo dňa 27.10.1948, ktorej predmetom bolo odovzdanie do držby a úžitku prídelov novým nadobúdateľom z revízneho majetku Nitrianskej sídelnej kapituly, je uvedené, že MRK Mlynárce a MRK Drážovce „previedli odovzdanie prídelu do držby a úžitku novým nadobúdateľom“. Následne na ďalšom liste sú noví nadobúdatelia podpísaní spolu s uvedením parciel, ktoré im boli odovzdané. Pod por. č. XX je uvedená a podpísaná aj K. E., rod. R.. Tiež v zápisnici zo dňa 14.08.1959 spísanej Miestnym národným výborom v Drážovciach figuruje K. E., rod. R., ako prídelca, ktorej boli pridelené nehnuteľnosti v kat. úz. G.. K otázke doručovania prídelovej listiny predchodcovi žalovaného súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorý nepodmieňuje perfektnosť a platnosť prídelovej listiny jej doručením vlastníkovi, ktorému bola predmetná nehnuteľnosť vyvlastnená.

9. Obdobný právny názor vyslovil Krajský súd v Nitre napríklad aj v uznesení č. k. 25Co/43/2012-346 zo dňa 05.12.2012. V tomto prípade odvolací súd uvádza, že nehnuteľnosti boli predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa zákona č. 142/1947 Sb. a pozemnoknižnému vlastníkovi, Nitrianskej sídelnej kapitule, bolo vlastnícke právo odňaté a prešlo na štát. Všetky nehnuteľnosti pod por. č. XX a XX zapísané na strane A boli predmetom revízie prvej pozemkovej reformy so znením zamýšľaného prevzatia za použitia zákona č. 329/1920 Sb. o prevzatí a náhrade za zabraný majetok pozemkov (zákon náhradový). Podľa § 9 cit. zákona poznámka premýšľaného prevzatia pôsobí ako poznámka zamýšľaného odpísania nehnuteľnosti, ak nezahŕňa všetky nehnuteľnosti vo vložke zapísané a spolu ako poznámka vyvlastnenia. Ak nie sú predmetom zamýšľaného prevzatia všetky nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke, má za to, že tie, ktoré sú predmetom poznámky, sa odpisujú z vložky a teda na pozemnoknižnej vložke zapísaný vlastník už nemá právo k odpísaným nehnuteľnostiam. Ak sú predmetom zamýšľaného prevzatia všetky nehnuteľnosti, má sa za to, že sú vyvlastnené. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 142/1947 Sb. pozemkový majetok získaný pre účely prídelov je určený spolu s ostatným zabraným majetkom, pokiaľ nebol alebo nebude podržaný štátom pre účely všeobecne prospešné (§ 10 Záborového zákona) a ani doposiaľ nebol pridelený, pre prídel subjektom v citovanom ustanovení špecifikovaným. Z toho je zrejmé, že majetok zabraný podľa zákona č. 142/1947 Sb. mohol byť buď prevzatý (podržaný štátom) pre účely všeobecné alebo určený pre prídely. Nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 103 boli predmetom prídelu a parc. č. 1050/10 bola pridelená K. E., rod. R.. Nehnuteľnosť bola predmetom prídelu, preto nebolo potrebné prevádzať vklad vlastníckeho práva pre štát, keďže na návrh pozemkového úradu bolo vlastnícke právo k pozemkovým úradom prevedené priamo na nadobúdateľa. Z ustanovenia § 28 zákona č. 329/1920 Sb. vyplýva, že ak rozhodol pozemkový úrad už skôr o prídele do vlastníctva osôb iných, nie je potrebné previesť skôr príslušný vklad vlastníckeho práva priamo na nadobúdateľa pozemkovým úradom. Zákon č. 142/1947 Sb. v

ustanovení § 17 odkazoval na procesný postup konania podľa zákona č. 215/1919 Sb., Záborového zákona, ktorý vydanie rozhodnutia k prechodu vlastníctva na štát nevyžadoval, stačilo teda priame konanie štátu. Inak povedané, ak bola prevzatá nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva iných osôb, t.j. prídelcov, nebolo potrebné vykonať skôr, ako boli nehnuteľnosti pridelené, vklad vlastníckeho práva na štát a súdy prevádzali vlastnícke právo priamo na prídelcu. Po zápise do pozemnoknižnej vložky o tom, že nehnuteľnosti sú predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa zákona č. 142/1947 Sb., nebolo možné po 01.01.1951 - po zániku účinku intabulácie, považovať v pozemkovej knihe evidovaného vlastníka za hodnoverného vlastníka, keďže už bol možný prevod a prechod vlastníctva mimo tohto zápisu. Odvolací súd sa vzhľadom na to nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že v konaní nebolo preukázané, že by nehnuteľnosti boli predmetom akéhokoľvek revízneho rozhodnutia.

10. K stanovisku Najvyššieho súdu SR v uznesení zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 6Cdo/84/2010, na ktoré sa odvoláva žalovaný, odvolací súd konštatuje, že v uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd konštatoval, že „zápis z 08.08.1948, v ktorom sa uvádza, že podľa oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa zák. č. 147/1947 Sb. v znení zák. č. 44/1948 Sb. sa poznamenáva, že nehnuteľnosti na strane A Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať a tieto sú predmetom revízie podľa zák. č. 142/1947 Sb., nemal za následok prechod vlastníctva na štát, a ani že by sa nehnuteľnosti zo záboru už predtým prepustené stali opäť zabranými, a mohli byť predmetom rozhodovania podľa zák. č. 142/1947 Sb.“ V tomto rozhodnutí Najvyšší súd totiž posudzoval, či pozemky zapísané v pozemnoknižnej vložke na základe prídelovej listiny spadali pod možný prídel podľa zákona č. 142/1947 Sb., a to v súvislosti s tým, že v pozemnoknižnej vložke bola poznámka o zamýšľanom prevzatí nehnuteľnosti podľa zákona č. 220/1922 Sb., pričom následne bola poznámka o zábore a zamýšľanom prevzatí vymazaná, s tým, že v ostatných nehnuteľnostiach zostala v platnosti, a pri pozemkoch, ktoré neboli zo záboru rozhodnutím prepustené, sa v pozemnoknižnej vložke zápis o ich prídele novému vlastníkovi a ani zápis vkladu vlastníckeho práva pre štát nenachádza. Podstatou rozhodnutia nebolo posudzovanie právnych dôsledkov poznámky zamýšľaného prevzatia nehnuteľnosti, ale posúdenie zápisov v pozemnoknižnej vložke nasledujúcich po zápise tejto poznámky.

11. K rozhodnutiu Krajského súdu Nitra zo dňa 13.02.2014 sp. zn. 7Co/73/2013, na ktoré žalovaný v odvolaní poukazuje, odvolací súd uvádza, že v predmetnom rozhodnutí súd uznesením rozsudok Okresného súdu Nitra zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že v konaní nebola doložená pozemnoknižná vložka, ktorej sa predmetná prídelová listina týkala, a súd sa nezaoberal tým, či žalovaný, ktorý je od roku 1997 v katastri nehnuteľnosti vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, nadobudol vlastnícke právo vydržaním. V súčasnom konaní však bola pozemnoknižná vložku č. XXX ako dôkaz vykonaná, súd posudzoval odňatie vlastníckeho práva Sídelnej kapitule v Nitre a zaoberal sa aj otázkou vydržania, preto odvolací súd nepovažuje poukázanie na toto rozhodnutie za relevantné.

12. V súvislosti s námietkou naliehavného právneho záujmu sa odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovia majú naliehaný právny záujem na určení požadovaného práva podľa v tom čase platného ustanovenia § 80 písm. c) OSP. V tomto smere treba poukázať na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že lex specialis neruší platnosť (záväznosť) lex generalis, len jeho primárnu aplikáciu vylučuje až do doby, než je zistené, že ustanovenia lex specialis na daný prípad nedopadajú, a preto ich nemožno uplatniť. Z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je medzi účastníkmi konania spor ohľadne vlastníckeho práva, pričom žalobcovia by v prípade úspechu v tomto konaní na základe vyhovujúceho rozsudku súdu môžu dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Na uvedenom právnom názore odvolací súd zotrváva a odvolanie žalovaného v tomto smere nepovažuje za dôvodné.

13. Žalovaný poukázal na názor Ústavného súdu Českej republiky a názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 27.03.2013 sp. zn. 6Cdo/71/2011, kde sa uvádza, že zásadu ochrany skutočného vlastníka môže prelomiť ochrana dobrej viery nadobúdateľa. Odvolací súd zastáva stanovisko zhodné s doterajšou pracou súdov Slovenskej republiky, vychádzajúcou zo starej zásady rímskeho práva, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. Pritom odvolací súd posudzoval právne vzťahy strán sporu a na svojom názore zotrváva aj s odkazom na ďalšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/223/2016 z 21.01.2017 vychádzal z právnych názorov vyslovených v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 3Cdo/144/2010 a 5MCdo/12/2011 o tom, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny

nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje derivatívne svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto nikdy nenadobudol, a teda ho nemohol ďalej platne ani previesť. V rozhodnutí sp. zn. 2MCdo/20/2011 dovolací súd uviedol, že ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak (napríklad § 446 Obchodného zákonníka, § 486 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd ďalej konštatuje, že na právnom náhľade možnosti nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od toho, kto nie je alebo v čase prevodu nebol jej vlastníkom, zotrváva aj odborná právna literatúra. Vo vzťahu k možnostiam nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Občiansky zákonník de lega lata možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako výnimku z pravidla (napríklad nadobudnutie vlastníckeho práva od nepravého dediča podľa § 486 Obč. zákonníka) a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie právneho predchodcu predávajúceho.

14. Tieto výnimky spravidla nemožno ľubovoľne rozširovať bez toho, aby takúto možnosť zákonodarca pripustil. Preto je nutné zotrvať na dôslednom uplatnení zásady „memo pluris iuris ad alium transfere potest quam ibse habet“ aj v prípadoch, ktoré sa môžu javiť ako nespravodlivé. Aj z hľadiska predvídavosti rozhodovania súdnej moci je preto potrebné odmietnuť možnosť nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj v iných prípadoch ako tých, ktoré Občiansky zákonník výslovne upravuje. Prijatie právneho názoru, že pri nadobudnutí vlastníckeho práva prevádzanej nehnuteľnosti má právotvorný účinok sama dobrá viera (bez ohľadu na dĺžku doby po ktorú trvala) nadobúdateľa, by viedlo k obsolentnosti (nepoužiteľnosti, nepotrebnosti, zbytočnosti), tých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky o vydržaní, ktoré právnu relevanciu priznávajú (až) dobrej viere pretrvávajúcej po stanovenú (vydržaciu) dobu. Rovnaký názor zastáva aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení I. ÚS 239/2016-14 z 20.04.2016, v ktorom konštatoval, že ak nebol preukázaný titul nadobudnutia pozemku právnou predchodkyňou žalovaných, nemohli ani ďalší právni predchodcovia, od ktorých odvodzovala svoje vlastnícke právo k žalovanému 2/, nadobudnúť platne vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti a nemohli nehnuteľnosti previesť na žalovaných i napriek tomu, že vklad kúpnopredajnej zmluvy bol Správou katastra povolený, pretože neboli nositeľom žiadnych práv k nehnuteľnosti, a teda nemali čo previesť a nemohli previesť viac práv ako sami mali. Dobrá viera nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo.

15. Vo veci vydržania odvolací súd podotýka, že o dobromyseľnosti možno hovoriť len tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu patrí, a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Vzhľadom na uznávanú zásadu „ignoratia iuris non excusat“, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z jednoznačne formulovaného ustanovenia právneho predpisu nie je ospravedlniteľný, nie je možné uvažovať o tom, že právny predchodca žalovaného pri svojom nesprávnom výklade zákona č. 142/1947 Sb. mohol zostať v presvedčení, že mu vlastnícke právo nebolo odňaté a od toho odvíjať dobromyseľnosť pri vstupe do držby. Súd neakceptoval jeho vyjadrenie, že prídelová listina mu nebola doručená, a preto nemohol o nej vedieť. Odvolací súd z hľadiska právneho posúdenia dobromyseľnosti právneho predchodcu žalovaného zotrváva na právnom názore, že záznamom Z 4597/96 v katastri nehnuteľností nemohol obnoviť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže toto mu zaniklo v dôsledku revízie v zmysle zák. č. 142/1947 Sb. tak, ako je uvedené vyššie a ani prípadný právny omyl vychádzajúci z jednoznačne formulovaného ustanovenia právneho predpisu nemohol založiť jeho dobromyseľnosť o počiatku oprávnenosti držby nehnuteľností.

16. Vychádzajúc z uvedených záverov odvolací súd konštatoval, že časový úsek od momentu zápisu vlastníckeho práva záznamom v prospech právneho predchodcu žalovaného nemožno pre nedobromyseľnosť započítať do vydržacej doby žalovaného, ktorý potom nesplnil jednu zo základných zákonných podmienok vydržania - 10 ročnú vydržaciu dobu. Ohľadom žalovaného posudzoval súd otázku dobrej viery pri nadobúdaní nehnuteľností a viazaný ustálenou judikatúrou prijal záver, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosti (parcely 1050/4, 1055/32, neskôr z nich novovytvorené parcely 1050/4, 1050/5, 1055/32) od Rímskokatolíckej cirkvi Sídelnej kapituly v Nitre kúpnou zmluvou z 26.01.2005, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 26.11.2008, t.j. pred uplynutím zákonnej 10- ročnej vydržacej doby žalovaného, ktorý si nemohol započítať vydržaciu dobu svojho právneho predchodcu. Rovnaký právny názor prezentoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6Cdo/71/2011, kde uviedol: „O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal,

prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľností, takéto právo nesvedčí.“

17. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k tomu, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď prijal záver, že prídelkyňa K. E., rod. R., nadobudla vlastnícke právo právnym titulom prídelu v dôsledku platne vydanej orgánom na to povolaným a v súlade s v tom čase platnými a účinnými právnymi predpismi. Toto vlastnícke právo nestratila ani v dôsledku spísania zápisnice o odovzdaní nehnuteľností, ani v dôsledku zapísania záznamu vlastníckeho práva osoby pôvodne zapísanej v pozemkovej knihe a ani v dôsledku následného predaja nehnuteľností žalobcovi. Súd prvej inštancie teda na základe výsledkov vykonaných dôkazov urobil správne skutkové aj právne závery. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný aj v súčasnosti (§ 137 písm. c/ , keďže na podklade vyhovujúceho rozsudku bude môcť prebehnúť dedičské konanie (§ 211 ods. 1 s následným zápisom vlastníctva v katastri nehnuteľností. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného posúdil ako neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Keďže priamo vo výroku rozsudku nie je uvedené, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú - aj keď je to nesporné z geometrického plánu, ktorý je súčasťou rozsudku, ako aj z odôvodnenia rozsudku - odvolací súd do výroku potvrdzujúceho rozsudku z hľadiska právnej istoty pojal, že ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G., obec U., okres U..

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol z dôvodu, že súd prvej inštancie v súlade s v tom čase platným procesným predpisom ponechal rozhodnutie o trovách na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3, § 224 ods. 3 OSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .