Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_25C-15-2020.pdf
PDF · 98.25 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/15/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobcov: 1/ G. I., U.. XX.X.XXXX, F. R. U. R. XXX/X, XXX XX Ž. - F., právne zastúpený.: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 245 841, 2/ K. I., A.. N., U.. XX.XX.XXXX, F. R. T. F. XXX/XX, XXX XX Ž. - F., 3/. Ž. R., A.. I., U.. XX.XX.XXXX, F. R. T. F. XXX/XX, XXX XX Ž. - F., D. žalovaným: 1/ M. I., U.. XX.XX.XXXX, F. R. O. XXX/XX, XXX XX Ž. - F., zastúpený: Barbora Magočová, nar. 08.02.1986, trvale bytom Pod Grendel 246/5, 010 01 Žilina - Trnové, 2/ C. M., U.. XX.X.XXXX, F. R. O. XXX/XX, XXX XX Ž. - F., 3/ D. M., U.. XX.X.XXXX, F. R. O. XXX/XX, XXX XX Ž. - F., Ž. 2/, 3/ právne zastúpení: JUDr. Terézia Ďatková, advokátka, so sídlom Moyzesova 963/28, 010 01 Žilina, IČO: 42 346 495, 4/ G. G., U.. X.X.XXXX, D.Á. XXX/XX, XXX XX M. G.- D., právne zastúpená: Mgr. Miroslava Šufáková, advokát, so sídlom Pivovarská 1058/7, 010 01 Žilina, IČO: 42 225 043 o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ proti žalobcom 1/, 2/ 3/ sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ G. I. a 2/ G. I. dňa 17.02.2020 podali žalobu , v ktorej žiadali, aby súd určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre okres Žilina, obec Žilina, katastrálne územie Žilina na LV č. XXXX - parcela EKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1.113 m2, na LV č. XXXX - parcela EKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1.258 m2 a na LV č. XXXX - parcela CKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1.118 m2 a parcela CKN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2 je žalovaný 1/ M. I.. Na pojednávaní žalobcovia opravili zrejmú nesprávnosť a to, že nejde o kat. úz. Žilina ale správne má byť kat. úz. F..
2. Žalobca 2/ počas konania zomrel, dňa 07.06.2021 a podľa uznesenia OS Žilina č.k. 25C/15/2020-137 zo dňa 05.10.2021 bolo rozhodnuté tak, že namiesto žalobcu 2/ súd pokračuje v konaní ako s novými žalobcami s jeho dedičmi ako jeho právnymi nástupcami a to žalobkyňami K. I., rod. N. a Ž. R., rod. I..
3. Žalobcovia v žalobe uviedli, že dňa 06.02.2018 bol povolený vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností H., ktorá bola uzavretá medzi predávajúcim žalovaným 1/ a kupujúcim žalovaným 2/ a išlo o právny úkon medzi starým otcom a vnukom. Predmetom prevodu boli pozemky v kat. úz. F. parcela KNE č. XXXX/X zapísaná na LV č. XXXX a neskôr zapísaná na LV č. XXXX a parcela KNE XXXX/X zapísaná na LV č. XXXX. Súčasne s prevodom bol do katastra zapísaný aj nový geometrický plán, ktorým z pôvodnej KNE parcely č. XXXX/X boli vytvorené dve parcely KNC č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1.118 m2 a č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2, zápis H.- XXXX/XXXX, XXXX/XXXX. Ďalej predmetom prevodu bola aj parcela KNE č. XXXX/X zapísaná na LV č. XXXX. Žalobcovia majú informáciu, že kúpna cena bola dohodnutá v sume 200,- Eur za všetky
prevádzané nehnuteľnosti, hoci išlo o lukratívne pozemky s veľkou výmerou, ktoré sa nachádzajú v lokalite mesta Žilina a sú určené na výstavbu rodinných domov. Žalobcovia túto kúpnu zmluvu považujú za absolútne neplatnú, nakoľko žalovaný 1/ ako predávajúci sa snažil obísť zákon a aj dedičskú dohodu, ktorá bola uzavretá v dedičskom konaní po poručiteľovi C. I., nar. XX.XX.XXXX a zomretý XX.XX.XXXX - otcovi žalobcov G. I. K. G. I. a žalovaného 1/. M. I.. V dedičskom konaní zákonní dedičia poručiteľa uzavreli dedičskú dohodu, na základe ktorej všetky aktíva a to vrátane prevedených pozemkov nadobudol žalovaný 1/ M. I. a bola mu určená povinnosť v prípade poskytnutia výnosov z nadobudnutých pozemkov alebo urbáru, ako aj v prípade odpredaja ktoréhokoľvek z pozemkov alebo majetkového podielu v urbáre vyplatiť ustupujúcim dedičom G. I. K. G. I., prípadne ich dedičom, každému jeho zákonný dedičský podiel z výnosov alebo kúpnej ceny po odpočítaní nákladov spojených s predajom. Žalovaný 1/ so žalovaným 2/ uzavrel kvázi kúpnu zmluvu, v ktorej kúpna cena za všetky prevádzané pozemky bola dohodnutá na sumu 200,- Eur, čo je zjavne podhodnotenie ceny pozemkov. Žalovaný 1/ predaj žalobcom ako spoludedičom neoznámil a ani im nevyplatil žiaden výnos z predaja. Niekoľko mesiacov po nadobudnutí žalovaným 2/, tento previedol pozemky na svojho brata žalovaného 3/, ktorý je taktiež vnukom žalovaného 1/ podľa kúpnej zmluvy , vklad povolený 25.05.2018 v konaní H. a predmetom bol pozemok parcela KNE č. XXXX/X zapísaná na LV č. XXXX. Kúpnu cenu žalobcovia nepoznajú. Žalobcovia sa o prevodoch dozvedeli náhodne, v septembri 2019 a zistili, že žalovaný 2/ previedol už aj ďalší z pozemkov, parcelu KNE č. XXXX/X zapísanú na LV č. XXXX na kupujúcu žalovanú 4/ za kúpnu cenu 49.900,- Eur. Vklad bol povolený dňa 04.11.2019 pod H. a zároveň s prevodom bol do katastra zapísaný aj nový geometrický plán, ktorý z pôvodnej KNE parcely č. XXXX/X vytvoril dve parcely KNC č. XXXX/X K. Č.. XXXX/XX, zápis H.. Z uvedeného je zrejmé, že reálna hodnota pozemkov, ktoré previedol žalovaný 1/ na žalovaného 2/ je niekoľko násobne vyššia, než kúpna cena, za ktorú žalovaný 1/ predal pozemky žalovanému 2/. Žalovaný 1/ so žalovaným 2/ uzavrel kúpnu zmluvu , ktorá svojím účelom obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom a takýto úkon je podľa OZ absolútne neplatný, tzn., že žalovaný 2/ nehnuteľnosti platne nenadobudol a keď sa nestal vlastníkom, nemohol ich ďalej prevádzať na ďalšie osoby. Z tohto dôvodu sú neplatné aj kúpne zmluvy uzavreté medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/a 4/. Žalovaní 3/, 4/ mali vedomosť o tom, že prevod realizuje predávajúci, ktorý nadobudol nehnuteľnosti na základe absolútne neplatnej zmluvy. Žalobcovia majú na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem, ktorý odôvodnili tým, že sú zákonní dedičia v prvej dedičskej skupine spolu so žalovaným 1/ po svojom otcovi. Ako vyplýva z osvedčenia o dedičstve D1963/99-84, dedičstvo neodmietli a boli spôsobilí dediť. Keďže notárka tvrdila, že pozemky nie je možné drobiť, s poukazom na zákon uzavreli dedičskú dohodu, podľa ktorej nadobúdateľom sa stal najstarší syn poručiteľa žalovaný 1/, ktorý mal povinnosť ustupujúcim dedičom vyplatiť zákonný dedičský podiel z výnosov alebo kúpnej ceny. Žalovaný 1/, aby sa vyhol tejto uloženej povinnosti previedol kvázi kúpnou zmluvou za sumu 200,- Eur pozemky s najväčšou výmerou a najvyššou hodnotou na svojho vnuka žalovaného 2/, ktorý dva z nich obratom predal tretím osobám žalovanému 3/ a 4/. Týmto spôsobom žalovaný 1/ pripravil obidvoch žalobcov o zákonné dedičské podiely, teda ich pripravil o majetok nadobudnutý v dedičskom konaní po otcovi. Žalovaný 1/ takýmto spôsobom sa sám pripravil o majetok a o možnosť vyplatiť žalobcom ich zákonný podiel na reálnych výnosoch z prevedených pozemkov. Spätné určenie vlastníckeho práva na žalovaného 1/ z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy považujú žalobcovia za jediný možný spôsob nápravy stavu ohrozenia ich práva na zdedený majetok, resp., ich nárokov z tohto dedičstva vyplývajúcich.
4. Žalovaní 2/, 3/ v písomnom vyjadrení zo dňa 13.07.2020 poukázali na nedostatok naliehavého právneho záujmu, ktorý neexistuje. Pokiaľ by totiž aj došlo k požadovanému určeniu, že výlučným vlastníkom je žalovaný 1/, tak situácia žalobcov by sa fakticky nijako nezmenila. Návrat vlastníckych pomerov by neprinieslo žalobcom výplatu ich podielu na výnose z predaja, o ktorú im v podstate ide. Na túto by totiž mali nárok jedine v prípade, ak by došlo k prevodu. Žalovaní zároveň poukázali na ustálenú judikatúru uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/26/2007 o naliehavom právnom záujme. Otázka naliehavosti je významná len vo vzťahu k tomu určeniu, akého sa žalobca domáha v návrhu na rozhodnutie súdu, nie však vo vzťahu k otázke, ktorú má súd riešiť ako predbežnú. Takéto rozhodnutie by nijako nezabránilo ďalším sporom medzi stranami, pretože by nemalo nijaký vplyv na právo žalovaného 1/ realizovať ďalšie prevody pozemkov a nezaväzovalo by ho ani k výplate podielu na tržnej cene pozemkov. Zároveň žalovaný 2/, 3/ uviedli, že žalobcovia opierajú dôvodnosť žaloby o taký výklad dojednania dedičskej dohody, ktorý je neudržateľný nielen z jazykového, resp. gramatického hľadiska, ale aj z hľadiska princípu právnej istoty. Zo samotného textu je zrejmé, že dedičská dohoda umožňuje prevod na tretiu osobu a neobmedzuje prevod žiadnym spôsobom a zároveň nezaväzuje realizovanie prevodu výlučne za odplatu, ktorá sa rovná tržnej, resp. obvyklej cene pozemkov. Uzavretá zmluva o
prevode nie je s textom dedičskej dohody v žiadnom rozpore. Zmluva neobchádza zákon a žalobcovia ani neuvádzajú konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré by mala zmluva obchádzať. Nemôže obstáť ani argument o rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný 2/ o dedičskej dohode pri uzatváraní zmluvy o prevode vôbec nevedel a nie je možné konštruovať právne povinnosti nad rámec zákona a nebola to ani jeho morálna povinnosť.
5. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia žalovaných 2/, 3/ a poukazuje na nedostatok naliehavého právneho záujmu.
6. Žalovaná 4/ vo vyjadrení zo dňa 20.07.2020 žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdila uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2019, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX a to pozemky parcela registra CKN č. XXXX/X a č. XXXX/XX. Žalovaná 4/ si riadne preverila z verejne dostupných zdrojov, že predmet kúpy nie je zaťažený žiadnou ťarchou a že predávajúci je výlučným vlastníkom a môže s predmetom kúpy voľne disponovať. Z výpisu vyplynulo, že žalovaný 2/ nadobudol pozemky na základe kúpnej zmluvy H. teda je nepochybné, že kupujúca konala v dobrej viere, že nehnuteľnosti nadobúda od skutočného vlastníka. Žalovaná 4/ poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/71/2011 zo dňa 27.02.2013, rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/65/2011 zo dňa 19.07.2012 a nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS549/2015 zo dňa 16.03.2016.
7. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dôkazov mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
8. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. F. mal súd zistené, že je zapísaná parcela registra E parc. č. XXXX/X - orná pôda výmera 1.113 m2 a ako výlučný vlastník 1/1 je zapísaný N. T. a titul nadobudnutia je kúpna zmluva H. vklad povolený dňa 16.03.2020.
9. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. F. bolo zistené, že je zapísaná parcela registra E parc. č. XXXX/X - orná pôda výmera 1.258 m2 a ako výlučný vlastník podiel 1/1 je zapísaný D. M. K. titul nadobudnutia je kúpna zmluva H. vklad povolený dňa 25.5.2018.
10. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. F. bolo zistené, že sú zapísané parcely registra C parc. č. XXXX/X - orná pôda výmera 1.118 m2 a parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie výmera 140 m2 a ako výlučná vlastníčka podiel 1/1 je zapísaná G. G., A.. F. a titul nadobudnutia je kúpna zmluva H. vklad povolený dňa 04.11.2019.
11. Podľa osvedčenia o dedičstve D1963/99-84 zo dňa 11.03.2002 v dedičskej veci po poručiteľovi menom C. I., U.. XX.XX.XXXX, Q. XX.XX.XXXX bolo zistené, že ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy deti poručiteľa M. I., G. I. K. G. I.. Medzi aktívami sa uvádzajú pozemky 1/1pkn. parc. č. XXXX/X v stave neidentickom a parc. č. XXXX/X K. XXXX/X mimo iných, a to orná pôda bez výmery, všetko kat. úz. F.. Podľa dedičskej dohody nadobúdateľom celého dedičstva je syn poručiteľa M. I. s povinnosťou v prípade poskytnutia výnosov z nadobudnutých pozemkov alebo urbáru, ako aj v prípade odpredaja ktoréhokoľvek z nadobudnutých pozemkov alebo majetkového podielu v Urbárskom pozemkovom spoločenstve Žilina - F. vyplatiť ustupujúcim dedičom G. I. K. G. I., prípadne ich dedičom každému jeho zákonný dedičský podiel z výnosov alebo kúpnej ceny po odpočítaní nákladov spojených s predajom.
12. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
13. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
14. Žalobcovia v konaní sa domáhali určenia vlstníckeho práva k pozemkom, kat. úz. F. zapísané na LV č. XXXX parcela EKN č. XXXX/X, na LV č. XXXX parcela EKN č. XXXX/X, a na LV č. XXXX parcela CKN č. XXXX/X a parcela CKN č. XXXX/XX a žiadali určiť, že výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností je žalovaný 1/. Zároveň ako predbežnú otázku žiadali, aby súd posúdil, že zmluva, ktorá
bola uzavretá medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim, vklad povolený pod H. je absolútne neplatná z dôvodu, že sa predávajúci snažil obísť zákon, aj dedičskú dohodu, ktorá bola uzavretá v dedičskom konaní po poručiteľovi C. I., Q. XX.XX.XXXX sp. zn. D1963/99 a zároveň sú následne neplatné aj ďalšie zmluvy uzavreté medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ a 4/. Uvádzali, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými 1/ a 2/ sa prieči dobrým mravom, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť. Pretože žalovaný 2/ predmetné nehnuteľnosti platne nenadobudol a nestal sa ich vlastníkom, tak ich ďalej nemohol ani platne previesť na iné osoby a z týchto dôvodov sú neplatné aj kúpne zmluvy uzavreté medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ a žalovaným 2/ a žalovanou 4/. Súd dospel k takému záveru, že táto žaloba o určenie vlastníckeho práva je žalobou podanou v zmysle § 137 písm. c) CSP, a tak súd v prvom rade skúmal, či žalobcovia preukázali splnenie podmienky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva. Zároveň súd konštatuje, že v danom prípade táto žaloba nevyplýva z osobitného predpisu a ani to žalobcovia netvrdili, a len v tomto prípade by nebolo potrebné preukazovať naliehavý právny záujem.
15. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je z pravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi, a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši a odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (rozsudok NS SR zo 6.12.2012, sp. zn. 5Cdo/31/2011). Naliehavý právny záujem súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak by riešenie určitej otázky neznamenalo úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom učení spôsobilým, alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania) (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 06.11.2007 sp. zn. 17Co/161/2007). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by bez tohto určenia sa stalo jeho právne postavenie neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému, ale aj v založení možnosti uplatnenia vlastného vynútiteľného práva k predmetu určenia (uznesenie NS SR z 22.09.2010 sp. zn. 4Cdo/56/2009). Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa 30.06.2009).
16. Na základe takéhoto výkladu citovaného ustanovenia § 137 písm. c) CSP súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je splnená podmienka naliehavého právneho záujmu a tak výlučne z tohto dôvodu bez vecného preskúmania, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd dospel k takému záveru, že pri určení vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/ k pozemkom EKN č. XXXX/X, EKN č. XXXX/X, CKN č. XXXX/X a CKN č. XXXX/XX nedôjde k zodpovedajúcej náprave vzťahov medzi stranami konania, neodstráni sa spornosť žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu a v ničom
nedôjde k zmene práv neho postavenia žalobcov voči žalovaným. Žalobcovia žalobu odôvodňovali totiž tak, že podľa dedičskej dohody v konaní po nebohom poručiteľovi C. I., kde preberateľom celého dedičstva bol žalovaný 1/ a zákonnými dedičmi boli mimo žalovaného 1/ žalobca 1/ a právny predchodca žalobcov 2/, 3/ G. I., ktorý pôvodne žalobu podával a podľa tejto dohody bola uložená povinnosť žalovanému 1/, aby vyplatil ustupujúcich dedičov v prípade poskytnutia výnosov z nadobudnutých pozemkov alebo urbáru a prípadne aj ich dedičom poskytol zákonný dedičský podiel z výnosov alebo kúpnej ceny. Žalobcovia v konaní tvrdili, že žalovaný 1/ pri uzavretí kúpnej zmluvy so žalovaným 2/ sa snažil obísť zákon, aj túto dedičskú dohodu, keďže bola dohodnutá kúpna cena 200,- Eur, ktorá nezodpovedala primeranej cene za prevádzané nehnuteľnosti a takýmto spôsobom sa žalovaný 1/ snažil ukrátiť ustupujúcich dedičov na ich zákonných dedičských podieloch. V prípade, ak žalovaný 1/ bude určený za vlastníka uvedených nehnuteľností, ale nedôjde k žiadnej zmene v právnom postavení žalobcov, v žiadnom prípade nedôjde k odstráneniu spornosti ich právneho postavenia a nevyrieši sa žiadna otázka, ktorá by mala za následok odstránenie neistoty v právnom postavení žalobcov. Ani pri takomto určení vlastníckeho práva totiž žalobcovia nenadobudnú právo domáhať sa vyplatenia sumy podľa uzavretej dedičskej dohody a nedôjde ani k založeniu možnosti uplatnenia nejakého iného vlastného, či už zo zákona alebo zo záväzkového vzťahu vynutiteľného práva k predmetu určenia.
17. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd dospel k takému záveru, že podaná určovacia žaloba nie je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcov a táto procesná povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažovala práve žalobcov, ktorí sa domáhali určovacieho výroku a túto svoju povinnosť nesplnili, tak súd žalobu bez ďalšieho vecného preskúmania v celom rozsahu zamietol. Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, ako vyplynulo z listov vlastníctva, že výlučným vlastníkom parcely registra E parc. č. XXXX/X - orná pôda výmera 1.113 m2 zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. F. je N. T., ktorý ju nadobudol podľa kúpnej zmluvy H. vklad povolený dňa 16.03.2020 a tento vlastník pozemku, o ktorom sa koná ani nebol stranou v konaní.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ mali vo veci plný úspech, keďže súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol a tak podľa citovaného ustanovenia žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ proti žalobcom 1/, 2/, 3/ bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.