Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/31/2019

Potvrdené rozhodnutím 24Co/95/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja adresa A. XXXX/X, D., zastúpení splnomocnencom: KUČERA & PARTNERS advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom SNP 6, Hlohovec, IČO: 52 425 592, proti žalovaným: 1. E. B., nar. XX.XX.XXXX a 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja adresa F. XXXX/XA, D., zastúpení splnomocnencom: RIBÁR & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Halenárska 18A, Trnava, IČO: 53 191 030, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 18. mája 2022, č.k. 13C/31/2019-73, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1. a 2. p r i z n á v a voči žalobcom 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcov: 1. V. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V. XXXX/X, S., 2. Q. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V. XXXX/X, S., zast.: KUČERA & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 52 425 592, advokátska kancelária so sídlom Slov. nár. povstania 6, Hlohovec, proti žalovaným: 1. P. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. D.M. XXXX/XA, S., 2. P. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. D. XXXX/XA, S., zast.: RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., IČO: 53 191 030, advokátska kancelária so sídlom Halenárska 18A, Trnava, o určenie vlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným súd voči žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.02.2019 sa žalobcovia domáhali určenia, že sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi dielu 2 s výmerou XXXm2 odčleneného od parcely registra „E“ č. XXXX v katastrálnom území Hlohovec geometrickým plánom vyhotoveným V. V. dňa XX.XX.XXXX a úradne overeným katastrálnym odborom Okresného úradu Hlohovec dňa XX.XX.XXXX pod č. X. XXX/ XXXX, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, pričom predmetný diel 2 je súčasťou novovzniknutej parcely registra „E.“ č. XXXX/XX o výmere XXXm2, druh pozemku: vinice v katastrálnom území S., ktorá vznikla odčlenením dielu 2 o výmere XXXm2 od parcely registra „Z.“ č. XXXX a odčlenením dielu 1 o výmere XXXm2 od parcely registra „Z.“ č. XXXX.

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalovaní sú v katastri nehnuteľností SR zapísaní ako výluční bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území S., obec S., okres S., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor, ako parcela registra „Z.“ č. XXXX o výmere XXXXm2, druh pozemku: orná pôda (ďalej len „Pozemok“). Predmetný pozemok žalobcovia aj žalovaní začali užívať približne v roku XXXX. Približne začiatkom roka XXXX sa užívatelia pozemkov dohodli s vlastníčkou pozemkov pani P. V., že tieto pozemky od nej odkúpia v rozsahu, v akom každý z nich určitú časť pozemku užíval. Vlastníčka pozemkov jednala v zastúpení svojím manželom, ktorý poveril vysporiadaním predmetných pozemkov nebohého advokáta Q.. B. F. z S.. Za užívateľov pozemkov jednal a predmetnú záležitosť vybavoval pán H. Š.. Všetci užívatelia pozemkov vrátane žalobcu v 1. rade následne zložili finančné prostriedky v dohodnutej výške ako kúpnu cenu za odkúpenie predmetných pozemkov, pričom následne boli informovaní, že pozemky sú už odkúpené a každý z nich má svoju časť tak, ako ju doteraz užíval. Následne bol na pozemok dňa 16.06.1992 vyhotovený geometrický plán, ktorý presne vymedzil, komu patria jednotlivé časti pozemkov. Z geometrického plánu vyplýva, že žalobcovia sú vlastníkmi dielu 2 o výmere XXXm2 jeho odčlenením od parcely č. XXXX a dielu 3 o výmere XXXm2 jeho odčlenením od parcely č. XXXX, spolu teda pozemok žalobcov predstavoval veľkosť XXXm2 a vznikla ním nová parcela č. XXXX/X. Na základe uvedeného

mali žalobcovia za to, že sú vlastníkmi tam vyznačených nehnuteľností. V geometrickom pláne vo výkaze výmer sú žalobcovia uvedení ako vlastníci pozemku č. 1. Žalobcovia následne nerušene pokračovali v užívaní pozemku č. 1 v presvedčení a dobrej viere, že sú jeho vlastníkmi. Žalovaný v 1. rade, ktorý je bratom žalobcu v 1. rade daný stav rešpektoval a nikdy nespochybňoval vlastnícke právo žalobcov k pozemku č. 1, hoci ako sa ukázalo, žalovaní boli po celý čas v katastri nehnuteľností zapísaný ako výluční bezpodieloví spoluvlastníci Pozemku, a to aj v časti, o ktorej sa žalobcovia domnievali, že je v ich vlastníctve. Sporové strany mali donedávna veľmi blízke vzťahy, o čom svedčí aj fakt, že si pozemky medzi sebou nikdy neoddeľovali plotom. Žalobcov v ich vlastníctve utvrdzovalo aj to, že žalobca v 1. rade so žalovaným v 1. rade spoločne vybudovali na Pozemku záhradnú chatku s pivnicou a prístreškom, ktorá z polovice leží na pozemku č. 1 a z polovice na pozemku, ktorý mal byť podľa geometrického plánu vlastníctvom žalovaných. Žalobcovia až dodnes uhrádzajú za predmetný pozemok daň z pozemkov, kde v platobnom výmere je uvedená výmera XXXm2 záhrady, ktorá korešpondovala s výmerou uvedenou v geometrickom pláne. V apríli roku 2017 doručil žalovaný v 1. rade žalobcovi v 1. rade výzvu na ukončenie neoprávneného užívania pozemku a jeho uvedenie do pôvodného stavu. Z uvedenej výzvy sa žalobca v 1. rade po prvý krát dozvedel, že Pozemok, ktorého súčasťou je aj pozemok č. 1 sa podľa výpisu z listu vlastníctva nachádza vo výlučnom bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, dokonca, že sa tam ani taká parcela ako ju definuje geometrický plán, teda parcela č. XXXX/X nenachádza. Z predmetnej výzvy sa žalobca v 1. rade prvýkrát dozvedel o údajnej dohode medzi ním a žalovaným v 1. rade o tom, že žalobcovia môžu pozemok č. 1, o ktorom sa až do teraz domnievali, že je v ich vlastníctve, dočasne bezplatne užívať, pričom žalovaní už vraj nemajú záujem aby tento pozemok žalobcovia užívali. S ohľadom na všetky skutkové okolnosti považujú svoj omyl za ospravedlniteľný, keďže k nemu došlo napriek zachovaniu obvyklej miery opatrnosti, ktorú bolo možné od žalobcov rozumne očakávať. Poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 01.03.2011 ako aj zo dňa 28.03.2011, v ktorých Najvyšší súd SR judikoval, že funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu titul výnimočne vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.11.2018, podľa ktorého je potrebné sa prikloniť k takému výkladu ustanovenia , že aj v prípade ak nie sú úplne splnené zákonné podmienky vydržania, je potrebné poctivým vydržateľom umožniť nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním a teda uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby so stavom vlastníckym, pričom výklad ustanovenia , ktorý túto možnosť vylučuje, nie je ústavne komfortný. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi, spravidla býva pri tom rozhodujúce, či držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu prípadne poskytol iné plnenie. Zákonné podmienky vydržania (spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet, oprávnenosť držby, dobromyseľnosť, že im vec patrí, ako aj uplynutie vydržacej doby) sú všetky splnené. Okrem listinných dôkazov žiadali vykonať dokazovanie výsluchom sporových strán a svedka H. Š..

3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Popreli skutkové tvrdenia žalobcov, že došlo k realizácii ich zámeru nadobudnúť pozemok č. 1 do ich vlastníctva. Žalovaní skutkovo tvrdili, že k realizácii zámeru nemohlo dôjsť, nakoľko všetky dotknuté osoby (vrátane žalobcu v 1. rade) boli upozornené na nemožnosť drobenia pozemkov. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný v 1. rade so žalobcom v 1. rade dohodli, že predmetný Pozemok budú užívať spoločne s tým, že kúpou ho do vlastníctva nadobudnú žalovaní a riešenie situácie nechali na neskôr. Vlastníctvo k Pozemku bolo na žalovaných prevedené Kúpnou zmluvou uzavretou dňa XX.XX.XXXX. Po prevode vlastníctva k Pozemku strany tento naďalej užívali spoločne na základe ústnej dohody o užívaní pozemku. Žalovaní zastávajú názor, že žalobcovia nemohli byť dobromyseľní v otázke vzniku ich vlastníctva, keď svoje vlastníctvo odvodzujú od nasledovných skutočností: zloženie finančných prostriedkov, informovanie o odkúpení pozemkov, existencia geometrického plánu, platobného výmeru na rok 1998 a rozhodnutia o vyrubení dane na rok 2016. Samotné oznámenie niekomu, že je vlastník a prípadný geometrický plán nemohol založiť vlastníctvo žalobcov.

4. Vo veci nie je sporné, že sporové strany Pozemok začali užívať približne v roku 1984, približne v roku 1991 mala vlastníčka Pozemku P. V. záujem vlastníctvo k Pozemku previesť, sporové strany mali

záujem vlastníctvo k Pozemkom nadobudnúť. Prevod vlastníctva mala zabezpečiť tretia osoba odlišná od sporových strán. Žalobcovia v čase, keď predpokladali prevod vlastníctva, disponovali geometrickým plánom, na ktorého výkaze výmer v časti „Nový stav“ v stĺpci „Vlastník“ sú uvedení vo vzťahu k Pozemku č. 1. Žalobcovia zložili finančné prostriedky H. Š. a boli informovaní, že pozemky sú odkúpené. Žalobcom bol doručený platobný výmer na Pozemok č. 1 na rok 1998 a rozhodnutie o vyrubení dane na rok 2016. V súčasnosti sú ako vlastníci Pozemku v katastri nehnuteľností zapísaní žalovaní.

5. Sporným vo veci je, či žalobcovia mali vedomosť o nemožnosti drobenia pozemkov, či mali vedomosť o uzavretí Kúpnej zmluvy, ktorou bolo vlastníctvo k Pozemku prevedené na žalovaných, či uhrádzali daň z nehnuteľnosti za užívaný pozemok, a či mali vedomosť, že nimi užívaný pozemok užívajú na základe ústnej dohody so žalovanými.

6. Skutkový stav si súd ustálil z nesporných skutkových tvrdení sporových strán, ako aj dokazovaním v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, a to: Geometrickým plánom vypracovaným Ing. W. R. dňa XX.XX.XXXX, Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Sporové strany začali Pozemok užívať približne v roku 1984, približne v roku 1991 mala vlastníčka Pozemku P. V. záujem vlastníctvo k Pozemku previesť, sporové strany mali záujem vlastníctvo k Pozemku nadobudnúť. Žalobcovia za účelom nadobudnutia vlastníctva k pozemku nikoho nesplnomocnili, nepodpísali žiadnu zmluvu o prevode vlastníctva, vlastníčke pozemku P. V. neuhradili žiadne finančné prostriedky, v katastri nehnuteľností nikdy neboli zapísaný ako vlastníci Pozemku č. 1. Mali však k dispozícii geometrický plán, na ktorého výkaze výmer v časti „Nový stav“ v stĺpci „Vlastník užívateľ (adresa)“ figurujú ich mená, Františkovi Šebestovi odovzdali finančné prostriedky.

8. Súd nevykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcami, lebo by boli vzhľadom na zistený skutkový stav nadbytočnými a neúčelnými, čím postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

9. Podľa (ďalej len „“), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

10. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

11. Podľa , takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( ).

12. Podľa , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

13. Podľa , pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

14. Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

15. Podľa , držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

16. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

17. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania (spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby a jej nepretržitosť a dobromyseľnosť) je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržateľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby. V zmysle citovaných ustanovení a , oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s

vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Otázku dobromyseľnosti alebo nedobromyseľnosti treba hodnotiť nie iba zo subjektívneho hľadiska, ale objektívne, teda posúdiť, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od každého požadovať, nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle, pričom musí ísť o omyl ospravedlniteľný. Pri ospravedlniteľnom omyle držiteľ postupuje s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.

18. Súd je názoru, že nie sú pochybnosti o tom, že pozemok, ktorého vlastníctvo tvorí predmet tohto konania je spôsobilým predmetom vydržania. Taktiež, že u žalobcov sa jednalo o držbu oprávnenú, a že držba bola nepretržitá. Pochybnosti sú však ohľadne dobromyseľnosti žalobcov o tom, že im vec patrí.

19. Svoju vieru, že im vec patrí žalobcovia odvodzovali od existencie geometrického plánu, na ktorého výkaze výmer v časti „Nový stav“ v stĺpci „Vlastník užívateľ (adresa)“ figurujú ich mená vo vzťahu k pozemku č. 1. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že stĺpec, v ktorom figurujú mená žalobcov nie je označený iba ako „Vlastník“ (ako uvádzali žalobcovia), predmetný stĺpec je označený „Vlastník užívateľ (adresa)“. Teda mená žalobcov mohli byť v stĺpci uvádzané aj ako mená držiteľov. Dokonca ani v prípade označenia predmetného stĺpca „Vlastník“ nemožno bez ďalšieho považovať geometrický plán za listinu potvrdzujúcu vlastnícke právo, keďže geometrický plán je len grafickým znázornením nehnuteľností, ktorým sa vyjadruje stav nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. Viera žalobcov ďalej vychádzala zo skutočnosti, že H. Š. odovzdali finančné prostriedky, a že za Pozemok č. 1 im bola vyrubovaná daň z nehnuteľnosti (v konaní nebolo preukázané, že by daň zaplatili). V prípade ak prevod vlastníctva mala zabezpečovať tretia osoba - H. Š., na vybavenie tejto záležitosti bolo potrebné menovaného splnomocniť, čo v konaní nebolo ani tvrdené. Žalobcovia sa ohľadne svojho vlastníctva nedožadovali predloženia kúpnej zmluvy, nezaujímali sa ohľadne podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ani ohľadne rozhodnutia o povolení/nepovolení vkladu. Súd hodnotiac omyl žalobcov o existencii ich vlastníckeho práva dospel k záveru, že ich omyl nemožno považovať za ospravedlniteľný. Ak by žalobcovia postupovali s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno od každého požadovať, mali by dôvodné pochybnosti, že im vec patrí. Miera opatrnosti žalobcov nebola dostatočná ani z dôvodu, že vznik svojho vlastníctva si neoverovali ani v katastri nehnuteľností. V súvislosti s uvedeným súd zároveň poukazuje na rozsudok NS ČR sp.zn. zo dňa 10.02.1999, podľa ktorého „dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda i k existencii písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že taká zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.“ Obdobný právny názor bol vyjadrený aj v rozsudku NS ČR sp.zn. zo dňa 02.02.2001.

20. Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01.03.2011 ako aj zo dňa 28.03.2011, na ktoré žalobcovia poukazovali, síce nevylúčili nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v prípade ak tu titul vôbec nie je, takýto vznik vlastníckeho práva však stále podmieňujú dobromyseľnosťou nadobúdateľa ohľadne jeho vlastníckeho práva, čo nie je tento prípad.

21. Závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.11.2018, za poctivý spôsob nadobudnutia veci považujú také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi, pričom za rozhodujúce považujú zaplatenie dohodnutej sumy prípadne poskytnutie iného plnenia. Uvedené závery súd nepovažuje za spôsobilé privodiť žalobcom priaznivé rozhodnutie, keďže v konaní ani netvrdili, že vlastníčke pozemku (pani P. V.) zaplatili za pozemok kúpnu cenu, prípadne poskytli iné plnenie. Ak zo strany žalobcov došlo k zaplateniu kúpnej ceny osobe odlišnej od vlastníčky, nemožno takýto postup stotožňovať s poskytnutím plnenia tak, ako to predpokladá predmetný nález Ústavného súdu SR.

22. Ďalšie argumenty žalobcu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu žalobcov súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

23. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a keďže žalobcovia sa nestali vlastníkmi Pozemku č. 1 na základe žiadneho z dôvodov uvedených v , žalobu zamietol.

24. Podľa ust. (ďalej len „“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

26. Podľa ust. a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , keď žaloba žalobcov bola zamietnutá, z čoho vyplýva plný úspech žalovaných, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaných voči žalobcom na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle ust. po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().