Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobcu: AG-EXPERT, s.r.o. so sídlom Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 35 730 595, právne zastúpený: JUDr. Zdenko Laštík, advokát so sídlom Jesenského 2, Bánovce nad Bebravou, proti žalovanej: F. F. Q., Z.. XX. Q. XXXX, B. A. XX/ A, Bratislava, právne zastúpená: JUDr. Pavel Polakovič, advokát so sídlom Detvianska 14, Bratislava, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou proti žalovanému sa žalobca po úprave petitu (č. l. 65 a 73 spisu) domáhal zaplatenia uloženia povinnosti žalovanej predniesť na najbližšej schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na A. XX V. B. ospravedlnenie sa žalobcovi ako správcovi za nepravdivé tvrdenia ktoré žalovaná vyslovila na schôdzi vlastníkov dňa 6. júna 2016 s tým, že ospravedlnenie je povinná žalovaná vyvesiť aj na oznamovacej tabuli v bytovom dome. Súčasne sa domáhal zaplatenia sumy 5.000 € titulom nemajetkovej ujmy a náhrady trov. Žalobca tvrdil, že žalovaná je vlastníčkou bytu v bytovom dome na A. XX V. B.. Žalovaná sa ako vlastníčka zúčastnila schôdze vlastníkov, ktorá sa konala X. P. XXXX H. XX,XX O.. Na tejto schôdzi vzniesla proti žalobcovi tvrdenie, že „päťdesiat percent z úveru si dali do vrecka“. Ide o vrchol invektív, ktoré žalobca doteraz trpel. Pre tieto ataky mu boli vypovedané zmluvy o výkone správy aj v iných bytových domoch. Do získanej dobrej povesti žalobcu bolo zasiahnuté žalovanou s uvedenými následkami. Žalobca sa tiež musel podrobiť daňovým kontrolám. Žalovaná svoje tvrdenia nevie nijako preukázať. Žiada tiež okrem ospravedlnenia priznať zadosťučinenie v sume 5.000 €.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na nedostatky žaloby. Poukázala na to, že X.. U. neutrpel žiadnu ujmu, na to, že ešte pred konaním schôdze sa plánovala zmena správcu, na to, že zapisovateľka nemá dobrý vzťah so žalovanou a bola zaujatá. Žalovaná nikoho neobvinila z trestného činu, ani nehanila.

3. V replike žalobca uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú. Poukázal na to, že na schôdzi nedošlo k odvolaniu žalobcu, hoci to bolo v programe, ale až pod vplyvom nepravdivého obvinenia žalobcu zo sprenevery bola zmluvy o výkone správy vypovedaná. Konateľ žalobcu žiadal od daňového úradu zápisnice z výsluchov a kontrol, ale neboli mu vydané.

4. V duplike žalovaná poukázala na to, že k ukončeniu zmluvného vzťahu prišlo na základe výpovede zmluvy žalobcom. Ak by boli dané dôvody podľa žaloby, žalobca by vo výpovedi spomenul, že dôvodom je problém so žalovanou. Tvrdenia o rečovej indispozícii konateľa žalobcu vyplývajú zo zápisnice, ktorú spísala X.. O.. V nasledujúcom podaní poukázala na to, že žalovaný jej odmietol sprístupniť výpisy z účtu bytového domu. Poukázala na to, že dom nemá prostriedky, hoci sa v dome prenajímajú nebytové priestory. Napriek príjmom je dom v dezolátnom stave. Poukázala na to, že nepovedala, že by konateľ žalobcu ukradol nejaké peniaze.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, a to: zápisnica zo schôdze vlastníkov (č. l. 5-8), predvolanie Daňového úradu Bratislava (č. l. 9), zápisnica o ústnom pojednávaní (č. l. 10-11), predvolanie osoby (č. l. 12), ďalej listinami predloženými žalovaným, a to: pozvánka (č. l. 27), výpoveď z 19. apríla 2017 (č. l. 42), zápisnica zo schôdze vlastníkov (č. l. 43-46), čestné vyhlásenie V.J. F. (č. l. 112, 124-125), výpis z účtu (č. l. 113), správa o činnosti správcu (č. l. 114-115), list X.. F. (č. l. 116), a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci.

6. Z pozvánky vyhotovenej a podpísanej žalobcom je preukázané, že žalobca ako správca bytového domu na A. XX V. B. pozval vlastníkov bytového domu na schôdzu, ktorá sa mala konať dňa X. P. XXXX H. XX:XX O.. I. bodu 11 navrhovaného programu vyplýva, že v tomto bode sa malo prerokúvať pripravované hlasovanie o zmene správcu bytového domu. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetná schôdza sa uskutočnila. Z tejto schôdze bola spísaná zápisnica, z ktorej je preukázané, že zápisnicu spísala X.. O.Š. dňa 6. júna 2016 a bola overená dvomi ďalšími osobami. Z priebehu schôdze vyplýva, že správca informoval o tvorbe a čerpaní fondu opráv. Vyplýva z nej, že bytový dom mal nájomcu Café di Praga, že konateľ žalobcu mal rečovú indispozíciu a oznam týkajúci sa splácania úveru predniesol X.. J.. Dlžná suma z úveru bola 70.000 €. V rámci bodu 11 týkajúceho sa zmeny správcu reagovala žalovaná, ktorá podľa zápisnice mala vyskakovať zo stoličky, ktorá správcu obviňovala, že pri rekonštrukcii plášťa si dali 50% z úveru do vrecka. Správca sa ohradil a oznámil, že žalovanú bude žalovať. Z listu X.. F. sú preukázané narušené vzťahy a osobné animozity medzi menovanou, jej manželom T. X.. O., pričom sa týkajú preukazovania faktúr a pokladničných dokladov pri správe bytového domu. Zo zápisnice je preukázaný výsledok hlasovania (časť bola za, časť bola proti a sa zdržala), ktorý potvrdzuje osobné animozity medzi časťou vlastníkov a osobám, ktoré sa podieľajú na správe domu. Je tiež preukázané zo zápisnice, že členom dozornej rady domu bol zvolený X.. O. (ktorý tak bol vlastne predmetom kritiky žalovanej v širšom zmysle), pričom zápisnicu spisovala X.. O., manželka. Z výpovede zo dňa 19. apríla 2017 vyplýva, že žalobca vypovedal ku dňu 30. apríla 2017 zmluvu o výkone správy uzatvorenú s vlastníkmi bytového domu na A. XX V. B. z dôvodu, že vlastníci nepostupovali v súlade o zákonom a väčšina uzatvorila novú zmluvu s novým správcom od 1. mája 2017. Zo správy o činnosti nového správcu bytového domu za rok 2017 je preukázané, že tento správca upozornil vlastníkov, že bytový dom nie je v dobrom technickom stave. Z predvolania Daňového úradu Bratislava zo 6. novembra 2017 a zo zápisnice o ústnom pojednávaní Daňového úradu Bratislava je preukázané, že dňa 27.novembra 2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, pričom predmetom pojednávania bolo predloženie listín týkajúcich sa správy bytového domu v súvislosti s úverom, ktorý čerpal bytový dom. Z predvolania OR PZ Bratislava I je preukázané, že zástupca žalobcu bol predvolaný dňa 7. decembra 2017 na vyjadrenie sa k činnosti správcu bytového domu na ul. A. XX, Bratislava. Z ostatných dôkazov nezistil súd žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná v celom rozsahu.

7. Podľa č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

8. Podľa sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (ods. 1). Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon (ods. 2). Cenzúra sa zakazuje (ods. 3). Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (ods. 4).

9. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení (ods. 1). Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch (ods. 2). Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby (ods. 3).

10. Právna úprava ochrany dobrej povesti právnickej osoby podľa nie je postavená na vzniku skutočnej ujmy a následkoch neoprávneného zásahu, ale na objektívnej spôsobilosti neoprávneného zásahu privodiť ujmu, resp. negatívne zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby v rovine ohrozenia tejto dobrej povesti. Podľa ustálených názorov v judikatúre a doktríne je každé nepravdivé tvrdenie a neprimeraný hodnotiaci úsudok považovaný za neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, za predpokladu, že je objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti právnickej osoby, čiže postačuje, že nepravdivé tvrdenie alebo neoprávnená kritika má difamačný charakter negatívne pôsobiaci na dobrú povesť právnickej osoby (tzv. znevažujúci dojem). Táto právna konštrukcia tzv. objektívnej spôsobilosti privodiť ujmu na dobrej povesti (tzv. potencialita ujmy) je založená na premise, že vznik skutočnej ujmy by bolo v drvivej väčšine prípadov objektívne nemožné preukázať vzhľadom na imateriálny a abstraktný charakter práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby (napr. Fekete, I.: I. Veľký komentár. Bratislava : EUROKÓDEX 2011, s. 164; Lazar, J. a kol.: Základy občianskeho hmotného práva. 1. zväzok. Iura Edition, 2000, s. 87; Vojčík, P.: Občianske právo hmotné I. Košice : UPJŠ, 2002, s. 116; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 23.09.2009, sp. zn. ; z 31.01.2011, sp. zn. ; z 20.03.2007, sp. zn. ). Na úspešné uplatnenie práva na ochranu dobrej povesti sa teda nevyžaduje reálne vyvolanie negatívnych následkov (vznik ujmy), ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť dobrú povesť právnickej osoby, t.j. spôsobilý tieto negatívne následky privodiť; nie je tu rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme, pričom rovnako je irelevantné zavinenie, pretože občianskoprávna ochrana dobrej povesti je založená na objektívnom princípe.

11. Pri strete slobody prejavu podľa s právom na ochranu dobrej povesti podľa , teda základných práv, ktoré stoja na rovnakej úrovni, je vždy vecou súdov, aby s prihliadnutím na okolnosti každého jednotlivého prípadu zvážili, či jednému právu nebola nedôvodne daná prednosť pred právom druhým. Je preto potrebné, aby na základe konkrétnych okolností daného prípadu zvážili, či výrok dosahuje takú intenzitu, že zasahuje do práva na ochranu dobrej povesti alebo je situáciu primeraný, teda či v danom prípade preferovať právo na ochranu dobrej povesti alebo uprednostniť právo na slobodu prejavu a šírenie informácií.

12. Uloženie povinnosti zdržať sa zásahu do dobrej povesti a odstránenia závadného stavu, resp. primeraného zadosťučinenia ako dôsledok porušenia práva na ochranu dobrej povesti je namieste len vtedy, ak je to podľa nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Uplatňovanie zmienených základných práv a slobôd a ich právna ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú mieru nepotlačila ochrana iného práva. Znamená teda, že ani existencia zásahu do osobnostných práv nemusí nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takéhoto zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva a vzhľadom na konkrétne okolnosti nepresiahol hranice primeranosti. Inak povedané, v každom konkrétnom prípade je potrebné skúmať intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu dobrej povesti, a to v kontexte so slobodou prejavu a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ochrany a že samotné zverejnenie nepravdivého údaju dotýkajúceho sa dobrej povesti právnickej osoby podľa súdu spravidla zakladá neoprávnený zásah do dobrej povesti, ale na druhej strane každé zverejnenie nepravdivého údaju nemusí automaticky znamenať takýto zásah. Súd pri posúdení danej veci vychádzal z testu spočívajúceho v tom KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO hovoril (porov. napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. z 5. decembra 2009), ktorý je kľúčový pre posúdenie proporcionality medzi slobodou prejavu a ochranou dobrej povesti.

13. Danú vec treba posudzovať v celom kontexte okolností. Z hľadiska kritéria KTO a O KOM treba poukázať na to, že žalovaná bola v rozhodnom čase, kedy nastali udalosti vedúce k podaniu tejto žaloby, vo vzťahu k žalobcovi v postavení spotrebiteľa a žalobca vo vzťahu dodávateľa, pretože žalovaná, ako aj ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, mali so žalobcom uzatvorenú zmluvu o výkone

správy podľa Inými slovami, žalobca spravoval bytový dom, v ktorom žalovaná vlastnila byt. Namietané výroky preto zazneli zo strany žalovanej ako kritika, ktorá nebola samoúčelná, ale týkala sa priamo hodnotenia kvality služieb poskytovaných žalobcom jej a ostatným vlastníkom z pozície správcu bytového domu. Vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcom bytového domu nie je obvyklým vzťahom v tom zmysle, že je v istom zmysle vlastníkovi z hľadiska „voľnosti“ takpovediac „nanútený“, pretože v záujme zabezpečenia správy musí vlastník akceptovať väčšinu pri výbere správcu a často správca vykonáva správu dlhé roky. Inak povedané, nie je možné takýto vzťah ukončiť v rámci spotrebiteľského rozhodnutia len na základe rozhodnutia jedného z vlastníkov bytov a nebytových priestorov a práve o to viac je akceptovateľná a prípustná kritika vlastníkov, ktorí nie sú so správou spokojní a oprávnene zdieľajú na ňu kritický názor. Nie je namieste žiadna precitlivenosť žalobcu ako správcu bytového domu, ktorý podľa súdu musí byť spôsobilý zniesť násobky prípadnej kritiky a otázok vlastníkov bytového domu práve na schôdzi vlastníkov, kedy majú možnosť vlastníci komunikovať správcom priamo na schôdzi, nie iba prostredníctvom zástupcu vlastníkov. Práve v situácii, kedy sú vlastníci limitovaní v možnosti ukončiť zmluvný vzťah so správcom rozhodnutím príslušného kvóra ostatných vlastníkov je potrebné, aby správca komunikoval veci týkajúce sa správy transparentne a nie odmietavo. Iste, je právom správcu zmluvný vzťah s vlastníkmi ukončiť, čo napokon, ako bolo preukázané, aj žalobca ako správca učinil, keď to bol on, ktorý dal vlastníkom bytového domu výpoveď zo zmluvy o výkone správy. Nebolo teda preukázané, že by takúto výpoveď dali žalobcovi vlastníci a ani im to nemožno dávať na ťarchu.

14. Z hľadiska kritéria ČO žalovaná poukazovala na otázky týkajúce sa správy bytového domu a kvality poskytovania služieb správy bytového domu. Tieto informácie nadväzovali na vlastné vnímanie žalovanej, že bytový dom poberá prostriedky z prenájmov a súčasne je v havarijnom stave, čo bolo preukázané aj správou nového správcu bytového domu. Bolo teda zo strany žalovanej akceptovateľné dotazovať sa žalobcu ako správcu na skutočnosti týkajúce sa nákladov a výdavkov pri správe bytového domu. Tieto informácie z hľadiska kritéria KDE a KEDY zazneli výlučne na schôdzi vlastníkov v bytovom dome a opak preukázaný nebol. Súd si nevie predstaviť inú vhodnejšiu platformu, kde by mal vlastník súc nespokojný so správou bytového domu prezentovať svoju nespokojnosť a výhrady voči správcovi. Tieto informácie pritom prezentovala žalovaná v rámci bodu 11, teda v čase, ktorý bol vyhradený práve na diskusiu o prípadnej výmene správcu bytového domu, čo bol bod programu plánovaný v rámci programu schôdze a preto nemožno tvrdiť, že by správca azda tento typ diskusie ani nepredpokladal. Napokon bol to sám správca, ktorý tento bod programu zaradil do programu. Z hľadiska kritéria AKO treba povedať, že zo strany žalovanej teda išlo o oprávnenú a akceptovateľnú kritiku, ktorú realizovala voči žalobcovi, pretože napriek zákonnej povinnosti žalobca odmietol sprístupniť podklady týkajúce sa správy domu, hoci o ne žalovaná žiadala (tieto skutkové tvrdenia z č. l. 107 neboli žalobcom popreté, sú preto nesporné). Za týchto okolností bolo namieste aj prípadné zvolenie ostrejšieho slovníka voči žalobcovi, ktorý ale, ako súd uviedol vyššie, musí byť pripravený na takéto reakcie vlastníkov práve o to viac, že vlastníci majú často veľa otázok a tieto im treba transparentne vysvetliť. Súd preto dospel k záveru, že predmetné vyjadrenia žalovanej na schôdzi vlastníkov bytového domu A. XX V. B. konanej L. X. P. XXXX neboli neoprávnenými, išlo o oprávnenú kritiku a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

15. Súd nevykonal dokazovanie listinami, ktoré doručil žalobca súdu deň pred pojednávaním, pretože s poukazom na návrhy na vykonanie dôkazov sa považujú za prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, pričom tieto podľa musia byť uplatnené včas. Tieto návrhy a dôkazy neboli uplatnené včas, pretože žalobca ich mohol predložiť alebo získať skôr a nie ich predložiť až v deň pred pojednávaním. Okrem toho, predmetné dôkazy by neboli spôsobilé zmeniť vyššie uvedený záver súdu.

16. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).

18. Žalovaná bola v spore v celom rozsahu úspešná, žalovanej preto súd v súlade s v spojení s priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava I do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.