Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/212/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. V. S., a.s., so

sídlom v K., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. P. K., advokátom, so sídlom

advokátskej kancelárie v K., proti žalovanému P., a.s., so sídlom v B., v dovolacom konaní

zastúpenému Mgr. P. K., advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v B., o ochranu

dobrej povesti, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23. mája 2007 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 23. mája 2007 sp. zn.

vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok okresného súdu tak, že žaloba bola zamietnutá,

z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 29. marca 2006 č.k. -218 uložil

obchodnej spoločnosti P., a.s., v žalobe označenej ako žalovaný 2/ (ďalej len žalovaný)

povinnosť v denníku P. uverejniť ospravedlnenie s obsahom: „Obchodná spoločnosť P., a.s.,

so sídlom T. vydavateľ denníka P. sa ospravedlňuje obchodnej spoločnosti V. V. S., a.s., so

sídlom K. za to, že v článku uverejnenom na titulnej strane denníka P. zo dňa 6.9.2004

s titulkom „Voda bude znova drahšia, vodárne kúpili mercedesy“, uviedla vo vzťahu k V. V.

S., a.s. údaj, podľa ktorého „Voda bude znova drahšia, vodárne kúpili mercedesy“, údaj „voda

zdražie, vodárne kúpili mercedesy“, že v tejto súvislosti je „zaujímavé, že po uzatvorení

príslušných zmlúv na dodávku mercedesov sa vedúcim odštepného závodu V. V. S., a.s. v R.

stal brat šéfa víťaznej firmy M. K.“ a že v článku uverejnenom v denníku P. dňa 6.9.2004 na

10. strane s titulkom „Neskromní vodári“ uviedla vo vzťahu k V. V. S., a.s., že ak potom táto

spoločnosť dala pri nákupe áut prednosť tým najluxusnejším vozidlám, „vedie to

k špekuláciám, či sa v hre neocitli aj iné pohnútky ako tie, o ktorých teraz vedenie firmy

hovorí oficiálne“ a „pre kohosi z toho vyplynul finančný alebo iný prospech“. Pre uvedené

časti textu denník P. nikdy nemal žiadne vierohodné dôkazy. Uverejnenými tvrdeniami došlo

k zásahu do dobrej povesti V. V. S., a.s., so sídlom K., ktorej sa týmto za poškodenie jej

dobrej povesti ospravedlňujeme“, a to na titulnej strane denníka a na rovnakom mieste

a rovnakou veľkosťou písma titulku ospravedlnenia a v texte ospravedlnenia, ako boli použité

v titulku a texte článku uverejnenom na prvej strane denníka P. zo dňa 6.9.2004 s titulkom

„Voda bude drahšia, vodárne kúpili mercedesy“, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Pre

prípad, že tak žalovaný nevykoná, uložil mu povinnosť strpieť uverejnenie tohto

ospravedlnenia žalobcom na titulnej strane denníka N., a to formou platenej inzercie na účet

žalovaného. Súčasne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 100 000,-- Sk do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti, t.j. proti M.. J. označenému v žalobe

ako žalovaný 1/ a nad rozsah priznanej sumy 100 000,-- Sk (žalobca žiadal priznať sumu

1 000 000,-- Sk), žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania. Vo vzťahu k M.. J. uviedol,

že išlo o zamestnanca žalovaného. Žaloba proti nemu preto nebola podaná dôvodne. Vo

vzťahu k žalovanému (obchodnej spoločnosti P., a.s.) uviedol, že tento subjekt má v spore

o ochranu dobrej povesti pasívnu legitimáciu. Vo veci samej dospel k záveru, že titulok

článku vzbudzuje u čitateľa dojem, že voda zdražie preto, lebo žalobca nakúpil drahé

motorové vozidlá, čo sa však nezakladá na pravde. Z výsledkov vykonaného dokazovania

totiž vyplýva, že cena zakúpených úžitkových vozidiel typu Mercedes Benz Sprinter a

Mercedes Benz Vito bola na porovnateľnej úrovni ako cena konkurenčných vozidiel

a že náklady na ich obstaranie sa len v nepatrnej miere prejavia v cene vody.

Za nepravdivé považoval aj tvrdenie uvedené v článku, podľa ktorého sa po uzatvorení zmlúv

na dodávku mercedesov stal vedúcim odštepného závodu vodárni v R. brat šéfa víťaznej

firmy M. K.. Žalovaný, hoci jeho zaťažovalo dôkazné bremeno, pravdivosť tejto informácie

nepreukázal. V článku a v glose s názvom „Neskromní vodári“ boli použité formulácie

a výrazy (napr. „ide o zbytočný luxus“, „manažéri žalobcu dali prednosť najluxusnejším

vozidlám“, „v konkrétnom prípade pocítia rozšafnosť manažérov tí, ktorí sa živia poctivou

prácou“), ktoré sa vymykajú z vlastného obsahu a účelu pravdivých informácií a nepôsobia

dojmom primeranej kritiky. Ich obsah stavia žalobcu do postavenia firmy, ktorá nakupuje

drahé motorové vozidlá bez uváženia, pričom ich nákup sa premietne do cien vodného a

stočného, ktoré zaplatia obyvatelia regiónu. Pôsobia preto difamujúco, z čoho vyvodil, že

nepravdivé informácie a v glose použitá neprimeraná kritika, boli spôsobilé zasiahnuť do

dobrej povesti žalobcu. Žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáhal uverejnenia

ospravedlnenia, vyhovel preto v celom rozsahu. Pri určení výšky požadovanej náhrady

nemajetkovej ujmy prihliadol k závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy na právach žalobcu,

ktorá je daná mierou intenzity a dobou trvania nepriaznivého následku. Za primeranú

považoval náhradu v sume 100 000,-- Sk. V tomto rozsahu žalobe vyhovel a v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol ( v spojení s ). Rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 23. mája 2007 sp.zn.

na odvolanie žalobcu (napadol výrok, ktorým bola žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch nad 100 000,-- Sk do 1 000 000,-- Sk zamietnutá) a aj žalovaného (napadol

výroky, ktorými bolo žalobe vyhovené) rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí

žaloby potvrdil a v ostatnej časti jeho rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalobcovi

právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okresný súd

vzal nesprávne pri zisťovaní skutkového stavu do úvahy výpovede svedkov, ktoré podľa

svojho obsahu boli hodnotiacim úsudkom (názorom svedka) a nie výsledkom jeho

zmyslového vnímania. Okrem toho výpovede svedkov považoval za neurčité a preto nemohli

ani byť podkladom pre úplné zistenie skutkového stavu. Uviedol, že zo žiadneho súdom

vykonaného dôkazu nevyplývajú skutkové zistenia, že cena žalobcom zakúpených

vozidiel bola na porovnateľnej cenovej úrovni ako cena konkurenčných vozidiel, že je

nepravdivé tvrdenie, podľa ktorého po uzatvorení príslušných zmlúv na dodávku

mercedesov sa vedúcim odštepného závodu v R. stal brat šéfa víťaznej firmy M. K. a že

nepravdivá informácia vzbudila vo verejnosti dojem, že voda zdražela, lebo žalobkyňa

nakúpila drahé motorové vozidlá. Dospel k názoru, že okresný súd pri strete dvoch

základných práv, a to práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu prejavu,

nezohľadnil konkrétne okolnosti prípadu a dal neodôvodnene prednosť jednému základnému

právu pred právom druhým. Zdôraznil, že fyzické i právnické osoby majú v rámci slobody

prejavu právo verejne (teda aj tlačou) vyslovovať svoje názory na hospodárenie obchodnej

spoločnosti, v ktorej má účasť aj štát, pričom od bežnej tlače určenej pre informovanie

verejnosti nemožno požadovať, aby v súvislosti s vyjadrovaním svojich názorov

uverejňovala presne, úplne a detailne aj všetky podrobnosti týkajúce sa prípadu, o ktorom

informuje. Sloboda prejavu predstavuje jeden z najdôležitejších základov demokratickej

spoločnosti a jednu z hlavných podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca a preto sa

vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky priaznivo prijímané či považované

za neškodné alebo za bezvýznamné, ale aj na tie, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú

a aj nadnesené a zveličujúce názory, a to dokonca aj názory niekoho urážajúce, ak sú

prednesené vo verejnej či politickej debate, sú ústavne chránenými. V posudzovanej veci sa

poskytnutá informácia týkala otázok hospodárenia obchodnej spoločnosti, v ktorej má štát

majetkovú účasť a ktorá poskytuje dôležité služby širokej verejnosti v určitom regióne

a jej zodpovednosti za výsledky tohto hospodárenia, ako otázkach všeobecného záujmu.

Žalovaný v článku a v glose nebol povinný presne popísať, ako sa kúpna cena vozidiel

odrazí na cene vody a že na cenu vody vplývajú aj iné faktory. V danej veci nebolo preto

nevyhnutné žalovaného za realizáciu práva na slobodu prejavu sankcionovať. Okrem toho

vytýkal okresnému súdu, že nevzal dostatočne do úvahy, že hodnotiaci úsudok a tvrdenie

skutočnosti sa zásadným spôsobom líšia, lebo kým existencia skutočnosti môže byť

preukázaná, pravdivosť hodnotiacich úsudkov nie je dokázateľná, keďže tie nepopisujú

skutočnosť, ale naopak ju (viac alebo menej) voľne interpretujú. Na rozdiel od súdu

prvého stupňa dospel k záveru, že článok i glosa obsahujú dostatok pravdivých skutkových

tvrdení (podkladov), pre hodnotiace úsudky, ktoré sú v nich zahrnuté. Ich uverejnením

nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby preto potvrdil ( )

a v ostatnej časti ho zmenil tak, že žalobu zamietol ( ).

Proti tomuto rozsudku krajského súdu do výroku, ktorým bol zmenený rozsudok

okresného súdu, podal včas dovolanie žalobca. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu v tejto

časti zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací súd

v danej veci nesprávne uprednostnil pri konflikte dvoch práv, právo žalovaného na slobodu

prejavu pred právom žalobcu na ochranu dobrej povesti. Súhlasil s tým, že žalovaný má právo

informovať o veciach verejných, avšak ani v záujme vedenia verejnej diskusie nemôže

o žalobcovi rozširovať nepravdivé tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky, ako sa to stalo

v danom prípade. Žalovaný totiž žiadnym spôsobom nepreukázal, že cena vody sa zvýšila

v dôsledku nákupu nových vozidiel a nepravdivé boli aj skutočnosti, týkajúce sa možnej

korupcie pri ich nákupe, neoprávnených výhodách a jeho personálnom prepojení s predajcom

vozidiel. Žalobca v tomto prípade naopak zneužil slobodu prejavu, nesledujúc tým vôbec

záujem verejnosti na informovaní o otázkach verejného záujmu. Pokiaľ odvolací súd

na podporu svojho právneho názoru poukázal na možnosť žalovaného uchýliť sa k istým

zjednodušeniam uviedol, že prípustným zjednodušením je iba také zjednodušenie,

(neuvedenie všetkých na vec sa vzťahujúcich tvrdení), ktoré nemá za následok jeho

nepravdivosť. V tomto prípade však nešlo o prípustné zjednodušenie, ale o zamlčanie

rozhodujúcich skutočností pri informovaní verejnosti, znemožňujúce jej vytvoriť si

objektívny úsudok o stave veci. Odvolací súd vychádzal nesprávne z toho, že všetky

žalobcom označené časti článkov sú hodnotiacimi úsudkami, hoci viaceré z nich mali

nepochybne povahu tvrdenia (v tomto smere bola aj medzi účastníkmi zhoda). Následne sa

vôbec nezaoberal zásadnou otázkou, či žalovaný preukázal, že voda zdražie iba preto, lebo

žalobca zakúpil mercedesy, či preukázal, že vedúci závodu a šéf víťaznej firmy sú bratia, resp.

že pre niekoho vyplynul z nákupu finančný prospech. Ak by aj tieto údaje boli hodnotiacimi

úsudkami, žalovaný nepreukázal pravdivosť faktov, o ktoré sa takéto „úsudky“ opierali a ani

to, že z takýchto faktov logicky vyplývajú. Nevysvetlil ani to, z akých dokázaných

skutočností vyplýva, že vodári sú neskromní, resp. že je namieste špekulovať o tom, či sa

v hre ocitli aj iné pohnútky než tie, o ktorých teraz vedenie firmy hovorí oficiálne. Odvolací

súd preto na daný skutkový stav aplikoval na vec sa vzťahujúce právne normy nesprávne

a teda jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Okrem toho

namietal, že odvolací súd sa od skutkových zistení prvostupňového súdu odchýlil bez toho,

aby dôkazy ním vykonané sám zopakoval a vytvoril si tak rovnocenný podklad pre prípadné

odlišné zhodnotenie týchto dôkazov. V tejto súvislosti uviedol, že ak výpovede svedkov

neboli dostatočným podkladom pre zistenie skutkového stavu, nemohol byť bez ich

zopakovania, resp. doplnenia skutkový stav dostatočne zistený ani súdom odvolacím.

Navyše, odvolací súd zhodnotenie výsledkov dokazovania založil na nesprávnom chápaní

dôkazného bremena a bremena tvrdenia žalobcu a žalovaného ohľadne jednotlivých

okolností. V konaní o ochranu osobnosti je totiž na žalovanom, aby preukázal, že tvrdenia

uvedené v článku sú pravdivé a hodnotiace úsudky primerané a nie naopak. Konanie pred

odvolacím súdom je tak postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že odvolací súd správne vyhodnotil jeho

konanie ako uskutočnené v medziach slobody prejavu a práva na informácie. Poukázal na to,

že uniesol povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a preukázal pravdivosť žalobcom

napádaných skutočností publikovaných v článkoch. Publikovaný článok vytvoril dostatočný

priestor na vytvorenie si vlastného názoru čitateľom. Navrhol preto, aby dovolací súd podané

dovolanie podľa zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných

a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno

domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;

možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj

v peniazoch.

Podľa odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej

povesti právnickej osoby.

Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle vyššie citovaných ustanovení

je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby

a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať.

Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej

osoby chránené v zmysle a . Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla

rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti

právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri

neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva

v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť

tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej

sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy).

Vo všeobecnej rovine dovolací súd súhlasí s odvolacím súdom v tom, že pri strete

dvoch základných práv, a to práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu prejavu,

treba zohľadniť všetky rozhodujúce konkrétne okolnosti daného prípadu, že sloboda prejavu

predstavuje jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných

podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca a preto sa vzťahuje nielen na informácie

alebo myšlienky priaznivo prijímané či považované za neškodné alebo za bezvýznamné, ale aj

na tie, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú a aj nadnesené a zveličujúce názory a že

fyzické i právnické osoby majú v rámci slobody prejavu právo verejne (teda aj tlačou)

vyslovovať svoje názory na hospodárenie obchodnej spoločnosti, v ktorej má účasť aj štát.

Odvolací súd správne uvádza, že hodnotiaci úsudok a tvrdenie skutočnosti sa zásadným

spôsobom líšia, lebo kým existencia skutočnosti môže byť preukázaná, pravdivosť

hodnotiacich úsudkov nie je dokázateľná, keďže tie nepopisujú skutočnosť, ale naopak

ju (viac alebo menej) voľne interpretujú, čo ale neznamená, že sú v rámci konania

o ochranu dobrej povesti celkom nenapadnuteľné.

Podľa názoru dovolacieho súdu práve tu odvolací súd pochybil, keď všetky

žalobcom označené časti článkov považoval za hodnotiace úsudky, hoci aspoň jedna časť bola

nepochybne tvrdenou skutočnosťou. Jeho záver o tom, že v danom prípade uloženie

občianskoprávnej sankcie žalovanému vo forme žalobcom navrhovanej povinnosti je

neprípustným obmedzením jeho práva na slobodu prejavu, treba preto považovať

za predčasný.

Odvolací súd sa mal, vzhľadom na tvrdenia žalobcu a obranu žalovaného, zaoberať

predovšetkým otázkou, či samotný titulok článku možno považovať za fakt, a ak áno, či ho

možno vykladať samostatne alebo len v spojitosti s obsahom článku a teda, či z jeho obsahu

(prípadne v spojitosti s obsahom článku) (ne)vyplýva skutočnosť, že voda bude drahšia, lebo

žalovaný zakúpil mercedesy. V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že pri tomto

posudzovaní treba za rozhodujúce vziať hľadisko účelu, ktorému má titulok určitého článku

slúžiť. Z tohto pohľadu bolo treba potom pri jeho výbere posúdiť aj možnosť zveličenia

(nadnesenia) témy, ktorá je predmetom článku a otázku jeho primeranosti. V neposlednom

rade bolo potrebné vec skúmať aj z hľadiska, či zvolený titulok článku je spôsobilý zásah

do dobrej povesti právnickej osoby vyvolať.

Dovolateľovi je nutné prisvedčiť v tom, že odvolací súd nesprávne za fakt

nepovažoval, v článku uvedený údaj o tom, že po uzatvorení zmlúv na dodávku mercedesov

sa vedúcim odštepného závodu vodárni v R. stal brat šéfa víťaznej firmy M. K., ktorý bol

uvedený ako zaujímavosť v spojitosti s informáciou, že dodávateľom vozidiel sa stala k.

spoločnosť M.. Týmto tvrdením sa vôbec nezaoberal z pohľadu, či ide o tvrdenie pravdivé

alebo nepravdivé a či v prípade, že ide o tvrdenie nepravdivé, je toto spôsobilé vyvolať zásah

do dobrej povesti žalobcu (uvedený fakt vybočuje z roviny vecnej informácie do úplne inej

roviny). V odôvodnení rozhodnutia len konštatoval, že zo žiadneho súdom prvého stupňa

vykonaného dôkazu nevyplýva, že uvedený fakt je nepravdivý. Možno sa preto len

domnievať, že tento fakt považoval za pravdivý. Jeho rozhodnutie však vôbec

neobsahuje, o ktoré dôkazy oprel tento svoj záver a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil (v spise sa nachádza v spojitosti s týmto údajom v tom čase aktuálny výpis

z obchodného registra obchodnej spoločnosti M. K. s.r.o., podľa ktorého jej konateľom

nie je osoba s menom a priezviskom M. K.). Bez povšimnutia nechal aj tvrdenie

žalovaného, že vedúci odštepného závodu v R. je v súrodeneckom vzťahu s Ing. I. K.,

ktorý bol vo vedúcej funkcii predajcu vozidiel zn. Mercedes v K. (viď č.l. 172 spisu).

Dovolateľovi treba prisvedčiť aj v tom, že ak sa odvolací súd chcel odchýliť

od skutkového zistenia urobeného súdom prvého stupňa, mal sám dokazovanie doplniť,

resp. vykonané dôkazy súdom prvého stupňa zopakovať a tak si vytvoriť rovnocenný podklad

pre svoj od okresného súdu odlišný skutkový záver. Pokiaľ tak neurobil konal v rozpore

s ustanovením a v spojení s

V súvislosti s obsahom glosy pod názvom „Neskromní vodári“ treba uviesť, že

žalobca mylne za fakt považuje aj údaj, podľa ktorého z nákupu vozidiel „pre kohosi vyplynul

finančný alebo iný prospech“. Takýto údaj vyslovený v podobe faktu nie je obsahom glosy.

V glose sa síce nachádza, ale v tej jej časti, v ktorej autor článku vo všeobecnosti uvažuje

o verejných súťažiach a ich možnej manipulácii. Túto časť glosy preto nie je možné hodnotiť

z hľadiska, či je pravdivá alebo nie tak, ako to nesprávne uvádza žalobca.

Odvolací súd sa však mal v súvislosti s obsahom glosy zaoberať najmä tým, či v nej

uvedená kritika na adresu žalobcu za nákup áut typu Mercedes presiahla oprávnenú kritiku

alebo nie. V tomto rámci mal žalobcom v žalobe označené hodnotiace úsudky skúmať

z hľadísk, či sa opierali o pravdivé fakty, a ak áno, o ktoré a či z takýchto faktov žalovaným

vyslovené úsudky logicky aj vyplývajú. Mal skúmať a v odôvodnení rozhodnutia aj vysvetliť,

či vzhľadom na žalobcom urobený výber značky Mercedes, boli primerané a opodstatnené

jednak názov glosy, jednak úvaha o možných iných pohnútkach, než ktoré žalobca

prezentoval po uvedení článku a glosy a napokon vo všeobecnosti vedená úvaha o verejných

súťažiach v duchu ich možnej manipulácie a možnom finančnom alebo inom prospechu.

Keďže odvolací súd v posudzovanej veci nezohľadnil všetky rozhodujúce okolnosti

daného prípadu, vec neskúmal zo všetkých právne významných hľadísk, za predčasný a teda

nesprávny treba považovať jeho záver o tom, že v danom prípade uloženie občianskoprávnej

sankcie žalovanému vo forme žalobcom navrhovanej povinnosti je neprípustným

obmedzením jeho práva na slobodu prejavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok okresného súdu tak, že

žaloba bola zamietnutá podľa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil

na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež

dovolacieho konania ( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 23. septembra 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová