Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6S-42-2019.pdf
PDF · 190.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členov senátu JUDr. Marianny Hirkovej a Doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu MANO DDD, s.r.o., so sídlom Spišský Hrhov, Osloboditeľov 35/35, IČO: 44 876 271, právne zastúpený advokátom JUDr. Tiborom Bašistom, Advokátska kancelária Poprad, Štefánikova 8, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica , Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.06.2019 číslo: XXXXXXXXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 28.02.2019 číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe všeobecnej správnej žaloby takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 05.06.2019 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 28.02.2019 číslo: XXXXXXXXX/XXXX (rozhodnutie správcu dane), ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2015 v sume 3 320,00 eur daňovému subjektu MANO DDD, s.r.o., Osloboditeľov 35/35, Spišský Hrhov (ďalej „kontrolovaný daňový subjekt, daňový subjekt, žalobca“).
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný ako odvolací orgán špecifikoval odvolacie námietky, v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku, preskúmal napadnuté rozhodnutie správcu dane a zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolou za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťrok 2015 na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 12.12.2017.
3. Z predložených dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt v roku 2015 vykonával činnosť dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia rôznych objektov. Okrem výdavkov spojených s výkonom hlavnej činnosti zaúčtoval do účtovníctva aj faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 22.08.2015, základ dane 4 150,00 eur, DPH 830,00 eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 30.09.2015, základ dane 4 150,00 eur. DPH 830,00 eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 30.09.2015, základ dane 4 150,00 eur, DPH 830,00 eur a č. XXXXXXXXX zo dňa 30.09.2015, základ dane 4 150,00 eur, DPH 830,00 eur za pomocné práce v zmysle dohody od daňového subjektu KALICH, s.r.o., Slovenská 49, 080 01 Prešov, IČO 36 496
201, IČ DPH SK2021859884. Správca dane v obchodnom registri zistil, že daňový subjekt KALICH, s.r.o. od 30.06.2017 zmenil sídlo na adresu Dravce 54, 053 14 Dravce a konateľom sa stal C. D., K. XX. Z uvedeného dôvodu správca dane za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov zaslal na sídlo spoločnosti výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.06.2018, ktorá sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Dňa 10.07.2018 pri ústnom pojednávaní konateľ spoločnosti MANO DDD, s.r.o. C. E. (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX) k faktúram od daňového subjektu KALICH, s.r.o. č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX a XXXXXXXXX uviedol, že išlo o rozvoz materiálu a mechanické čistenie v súvislosti s hlavnou činnosťou a pomoc potreboval zo zdravotných dôvodov. Mená chlapov, ktorí tieto práce vykonávali, si nepamätal. Podkladom pre vystavenie faktúr bola ústna dohoda známemu, čo a kedy potrebuje urobiť, a on to zabezpečil. Známy potom povedal spoločnosti KALICH, s.r.o., akú faktúru má vystaviť. Osobne z tejto spoločnosti nerokoval s nikým, rokoval s nimi kamarát. S touto spoločnosťou už nespolupracuje, bola to jednorazová záležitosť. Posledný kontakt mali v roku 2015. Na otázku správcu dane. z akého dôvodu zmenil dodávateľa, keď mu predtým rovnaké pomocné práce vykonávala spoločnosť MPV Consult, s.r.o., uviedol, že on dodávateľa nemenil, práce vykonávali tí istí ľudia. Dispozície dával kamarátovi a on ich oznámil spoločnosti KALICH, s.r.o.. Práce boli uhradené v hotovosti. Kamarát mu priniesol faktúry a on mu dal peniaze. Peniaze odovzdával väčšinou v Spišskej Novej Vsi. Uviedol, že pokiaľ neboli príjmové pokladničné doklady pri odovzdaných dokladoch, skúsi ich pohľadať. Do dňa spísania protokolu z daňovej kontroly neboli správcovi dane tieto doklady predložené. Správca dane informoval konateľa spoločnosti MANO DDD, s.r.o., že na overenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov si vyžiadal od spoločnosti KALICH, s.r.o. doklady za zdaňovacie obdobia jún - december 2015, avšak výzva č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.06.2018 sa vrátila správcovi neprevzatá s poznámkou „adresát je neznámy“.
4. V súlade s ustanovením § 46 ods. 5 Daňového poriadku správca dane pri ústnom pojednávaní dňa 10.07.2018 oznámil daňovému subjektu, že má pochybnosti o pravdivosti uvedených faktúr, a požiadal konateľa spoločnosti MANO DDD, s.r.o., aby predložil akékoľvek dôkazy o dodaní pomocných prác spoločnosťou KALICH, s.r.o., zároveň ho správca dane poučil, že pokiaľ nepredloží požadované dôkazy, správca dane odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (zákon o DPH) z faktúr č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX od daňového subjektu KALICH, s.r.o. neuzná. Podaním č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.08.2018 daňový subjekt doručil správcovi dane knihu jázd za rok 2015 a splnomocnenie zo dňa 08.08.2018 na zastupovanie pri daňovej kontrole advokátkou JUDr. I. V.. Iné písomné dôkazy predložené neboli. V písomnom vyjadrení boli uvedené rovnaké skutočnosti, ktoré už daňový subjekt uviedol pri ústnom pojednávaní dňa 10.07.2018, a citované hmotno-právne predpisy zakladajúce právo na odpočítanie dane, ako aj citácie z metodického pokynu Finančného riaditeľstva SR k odpočítaniu dane, z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/12010 a z judikatúry Súdneho dvora EU. Podľa daňového subjektu splnil všetky zákonné predpoklady na uplatnenie práva na odpočítanie dane, a okrem predložených dôkazov (faktúry, ktoré sú riadne zaevidované v účtovníctve daňového subjektu, a doklady z pokladne o platbách v hotovosti) nemá k dispozícii iné dôkazy deklarujúce obchodné vzťahy so spoločnosťou MPV Consult, s.r.o. a spoločnosťou KALICH, s.r.o..
5. Z dôvodu, že súčasný konateľ spoločnosti KALICH, s.r.o. neprebral výzvu správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.06.2018 na predloženie dokladov, správca dane predvolal ako svedka bývalú konateľku I. G., I. XXX/X, XXX XX Y. nad P.. Po predchádzajúcich neúspešných pokusoch sa I. G. dňa 29.10.2018 dostavila na Daňový úrad Prešov, Jarková 48, Prešov. I. G. bola v období od 29.08.2014 do 29.06.2017 konateľkou spoločnosti KALICH, s.r.o. a vo veci uskutočnenia zdaniteľných obchodov pre daňový subjekt MANO DDD, s.r.o. v roku 2015 uviedla, že poučeniu v plnom rozsahu porozumela, a odmieta vypovedať z dôvodu, že má obavy, že by si výpoveďou spôsobila trestné stíhanie. Uviedla, že v danej veci už vypovedala dňa 23.10.2018 na polícii na Štúrovej ulici v Prešove. V predvolaní na výsluch svedka ju správca dane požiadal aj o predloženie účtovných dokladov spoločnosti KALICH, s.r.o. za zdaňovacie obdobie r. 2015 týkajúce sa zdaniteľných obchodov s daňovým subjektom MANO DDD, s.r.o. I. G. predložila preberací protokol zo dňa 16.06.2017 podpísaný ňou a C. D., narodeným XX.XX.XXXX, bytom K. XX na preukázanie o odovzdaní dokladov spoločnosti KALICH, s.r.o. novému konateľovi. Za daňový subjekt MANO DDD, s.r.o. sa na ústnom pojednávaní nik nezúčastnil. O ústnom pojednávaní správca dane vyhotovil zápisnicu č. XXXXXXXXX/XXXX. 6. Správca dane preverovaním v informačnom systéme finančnej správy zistil, že u daňového subjektu KALICH, s.r.o. sa v roku 2016 vykonávala daňová kontrola za zdaňovacie obdobia január 2015 - december 2015. Z protokolu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.02.2017 vyplynulo, že daňový subjekt
KALICH, s.r.o. v roku 2015 nevlastnil hnuteľný majetok, skladové priestory ani dopravné prostriedky a mechanizmy a na výkon činnosti nemal ani zamestnancov.
7. Splnomocnený zástupca spoločnosti sa v písomnom vyjadrení zo dňa 02.01.2017 vyjadril, že zdaniteľné obchody daňový subjekt KALICH, s.r.o. nerealizoval, ale práce boli vykonané v subdodávke dvoma dodávateľskými spoločnosťami. Správca dane preto spochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre daňový subjekt KALICH, s.r.o. Dodávatelia daňového subjektu KALICH, s.r.o. nemali personálne ani materiálno-technické vybavenie na realizáciu fakturovaných prác. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov nebolo preukázané kontrolovaným daňovým subjektom ani samotnými dodávateľmi, ale iba prijatie a vyhotovenie faktúr. V skutočnosti išlo o umelo vytvorené obraty v danom reťazci deklarovaných služieb. Výsledkom daňovej kontroly bolo neuznanie nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie zdaniteľného obchodu dodávateľmi uvedenými vo faktúrach. Nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti spoločnosťou KALICH, s.r.o. v roku 2015. Spoločnosť na svoju činnosť nemala potrebné personálne a materiálno-technické vybavenie a zdaniteľný obchod neuskutočňovala ani v subdodávke. Pri miestnom zisťovaní dňa 07.02.2018 v sídle spoločnosti KALICH, s.r.o., Dravce 54 bolo zistené, že na uvedenej adrese sa nachádzal rodinný dom. ktorý nebol označený názvom spoločnosti. Pán, ktorý sa predstavil ako majiteľ nehnuteľnosti, uviedol, že je starým otcom Milana D. (súčasný konateľ spoločnosti), a vnukovi nedal súhlas na zápis sídla spoločnosti. Uviedol, že vnuk k nemu nechodieva, a nemá vedomosť, kde sa v súčasnej dobe zdržiava. Správca dane získal z informačného systému finančnej správy zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.11.2017, v ktorej bol zaznamenaný výsluch svedka C. D.. konateľa spoločnosti KALICH, s.r.o., v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty u iného daňového subjektu, ktorý mal v roku 2015 obchodné vzťahy so spoločnosťou KALICH, s.r.o.. C. D. na otázku, za akých okolností sa stal konateľom spoločnosti KALICH, s.r.o., odpovedal, že na internete našiel inzerát o tom. že pani G. predáva spoločnosť. Zavolal jej, stretli sa a o dva - tri dni v Prešove u notára prepísali spoločnosť. Po prepise spoločnosti išiel s pani G. k jej autu, aby mu odovzdala účtovníctvo spoločnosti, ale zistila, že tam má doklady inej spoločnosti. Dohodli sa. že jej dá polovicu základného imania a druhú polovicu jej dá, keď mu predloží účtovníctvo. Keďže sa mu neozývala, asi po týždni jej zavolal, ale nik neodpovedal. Išiel do banky zmeniť meno na bankovom účte spoločnosti KALICH, s.r.o., kde zistil, že na účte je blokácia (exekúcia). Potom znova kontaktoval pani Polahárovú, ale na ďalší deň už bolo telefónne číslo nedostupné. Uviedol, že do dňa podania výpovede nedisponoval dokladmi spoločnosti KALICH, s.r.o.. Správca dane listom č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 10. 12. 2018 informoval kontrolovaný daňový subjekt o skutočnostiach týkajúcich sa spoločnosti KALICH, s.r.o, ktoré získal z informačného systému finančnej správy.
8. Z podaného daňového priznania dane z pridanej hodnoty daňového subjektu MANO DDD, s.r.o. za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2015 vyplýva, že daňový subjekt vykázal vyrovnané vstupy a výstupy, výsledkom čoho bola nízka daňová povinnosť. V riadku 03 daňového priznania uviedol dodanie tovaru a služieb vo výške 28 922,94 eur, k tomu daň vo výške 5 784,59 eura a v riadku 21 uviedol odpočítanie dane celkom vo výške 5 366,31 eur. Výsledkom bola vlastná daňová povinnosť vo výške 418,28 eur. Vo 4. štvrťroku 2015 pri nižšom obrate 17 608,51 eura. v ktorom už nemal zaúčtované faktúry za pomocné práce, vykázal daňovú povinnosť vo výške 2 306,03 eur. Z dokladov predložených k daňovej kontrole správca dane zistil, že daňový subjekt v 3. štvrťroku 2015 vynaložil náklady na výkon svojej činnosti (deratizácia, dezinsekcia a dezinfekcia) vo výške 26 831,50 eur a k tomu daň vo výške 5 366,31 eur. Z týchto nákladov nákup materiálu, tovaru a prevádzková réžia vo forme platieb za telefón, internet, kancelárske potreby, pohonné hmoty a pod. predstavoval sumu 10 231,50 eur. K tomu daň v sume 2 046,31 eura a náklady na obstaranie pomocných prác od daňového subjektu KALICH, s.r.o. predstavovali sumu 16 600,00 eur, k tomu daň 3 320,00 eur. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt vynaložil na hlavnú činnosť 38,13 % z celkových nákladov a na pomocné práce až 61,87 %, pritom faktúry od daňového subjektu KALICH, s.r.o. neobsahovali žiadne prílohy, počet odpracovaných hodín, hodinovú sadzbu ani charakteristiku vykonaných prác. Uvedené skutočnosti nebolo možné zistiť ani z dohody, na základe ktorej boli faktúry vyhotovené, pretože bola uzatvorená iba ústne. Všetky faktúry boli vyhotovené na finančné čiastky do 5 000,00 eur a úhrady boli v hotovosti, pretože v danom období platil zákon č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti. Pokladničné doklady aj faktúry od daňového subjektu MPV Consult. s.r.o. podľa vyjadrenia daňového subjektu nosili brigádnici už podpísané.
9. V roku 2015 mal daňový subjekt zaúčtované faktúry za pomocné práce od dvoch dodávateľov. V 1. a 2. štvrťroku 2015 to boli faktúry od daňového subjektu MPV Consult, s.r.o. a v 3. štvrťroku 2015 od
daňového subjektu KALICH, s.r.o., Slovenská 49, 080 01 Prešov. Podľa vyjadrenia daňového subjektu pri ústnom pojednávaní dňa 10.07.2018 išlo o pomocné práce ako v prípade daňového subjektu, pritom práce vykonávali tí istí ľudia. Zo skutočností zistených v rámci dokazovania podľa správcu dane vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt okrem predloženia formálnych dokladov (faktúr a pokladničných dokladov) nepredložil správcovi dane pri daňovej kontrole žiadne konkrétne okolnosti uzavretia a uskutočnenia obchodných transakcií s daňovým subjektom KALICH, s.r.o.. Nemal potrebné vedomosti o subjekte, s ktorým podnikal, nevedel preukázať kedy a za akých okolností vznikla spolupráca, s kým za dodávateľa rokoval, neposkytol telefonický kontakt osôb, s ktorými rokoval, neposkytol kontaktné údaje osoby, ktorá mu našla dodávateľa a zorganizovala dodanie pomocných prác, nepredložil poverenie pre túto osobu, že môže v jeho mene konať za spoločnosť a zabezpečovať pomocné práce, nedisponoval žiadnou zmluvou, nepreukázal spôsob objednania služieb, neoznačil konkrétne osoby, ktoré práce vykonali a zároveň od neho preberali hotovosť a doručovali mu podpísané faktúry a pokladničné doklady, t. j. neposkytol žiadne dôkazy o tom, že služby mu boli skutočne dodané dodávateľom uvedeným vo faktúrach. Správca dane s poukázaním na § 135a a § 265 Obchodného zákonníka. § 2 ods. 1 písm. b), § 19 ods. 2, § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 písm. a) a § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH a § 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku konštatoval, že dokazovaním v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu MANO DDD, s.r.o. za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2015 bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt vykázal vyrovnané vstupy a výstupy, čoho výsledkom je nízka daňová povinnosť. Výšku daňovej povinnosti významne ovplyvnilo odpočítanie dane z faktúr za pomocné práce od spoločnosti KALICH, s.r.o., predložené faktúry, z ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane sú bez akýchkoľvek príloh, bez bližšej špecifikácie predmetu fakturácie, nie je v nich uvedený rozsah vykonaných prác, počet odpracovaných hodín, hodinová sadzba, ktoré sú potrebné pre preukázanie uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Daňový subjekt mal počas roka 2015 na pomocné práce dvoch dodávateľov MPV Consult, s.r.o. a KALICH, s.r.o.. Za obidve spoločnosti vykonávali práce rovnaké osoby, faktúry od obidvoch spoločností boli spracované softvérom Money S3 a zhodovali sa po stránke obsahovej aj vizuálnej. Štatutárny zástupca kontrolovaného daňového subjektu preukázal minimálne vedomosti o zabezpečení prác dodávateľom KALICH, s.r.o., neboli predložené vierohodné dôkazy, ktoré by preukázali uskutočnenie a dodanie zdaniteľného obchodu dodávateľom KALICH, s.r.o. Preverenie zdaniteľných obchodov nebolo umožnené ani zo strany dodávateľa KALICH, s.r.o., pretože s miestne príslušným správcom dane nespolupracuje; majiteľ nehnuteľnosti neudelil súhlas so zápisom sídla do obchodného registra; sídlo spoločnosti nebolo označené a zásielky adresované na adresu sídla sa správcovi dane vracali s poznámkou „adresát je neznámy“; bývala konateľka odmietla vypovedať z dôvodu, že má obavu, že by si výpoveďou spôsobila trestné stíhanie. Doklady daňového subjektu KALICH, s.r.o. za rok 2015 nemohol správca dane preveriť z dôvodu, že bývalá konateľka predložila správcovi dane preberací protokol zo dňa 16.06.2017 o odovzdaní účtovnej agendy za roky 2004 - 2017 novému konateľovi C. D., ktorý pri ústnom pojednávaní dňa 30.11.2017 (zápisnica č. XXXXXXXXX/ XXXX) uviedol, že tieto doklady mu neboli odovzdané. Zo záverov uvedených v protokole z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu KALICH, s.r.o. č. XXXXXXXXX 2017 zo dňa 06.02.2017 za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok 2015 až 4. štvrťrok 2015 vyplýva, že daňový subjekt KALICH, s.r.o. v roku 2015 nevykonával reálnu ekonomickú činnosť, na ktorú nemal materiálno-technické vybavenie ani zamestnancov. Nebolo preukázané ani reálne vykonanie prác subdodávateľmi, iba prijatie a vyhotovenie faktúr.
10. Na základe uvedených skutočností správca dane konštatoval, že daňový subjekt MANO DDD, s.r.o. neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že služby uvedené vo faktúrach od daňového subjektu KALICH, s.r.o. boli skutočne dodané týmto daňovým subjektom, opieral sa iba o formálne dôkazy (faktúry) a slovné vyjadrenia, ktoré však nesvedčia o ich skutočnom dodávateľovi.
11. Na základe uvedených kontrolných zistení, po zhodnotení všetkých dôkazov a všetkých rozhodujúcich skutočností v kontrolovanom zdaňovacom období 3. štvrťrok 2015 daňovému subjektu MANO DDD, s.r.o. správca dane uplatnený nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 a následne § 51 zákona o DPH z faktúr č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX. č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX od daňového subjektu KALICH, s.r.o., Slovenská 49, 080 01 Prešov v celkovej výške 3 320,00 eur nepriznal. O výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia 1. až 3. štvrťrok 2015 správca dane vyhotovil protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.12.2018, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXXXX 2018 zo dňa 12.12.2018 doručil daňovému subjektu dňa 17.12.2018. V zákonom stanovenej lehote dňa 11.01.2019 bolo správcovi dane elektronicky doručené písomné vyjadrenie daňového subjektu k protokolu, ktoré bolo zaevidované pod číslom X/XXXXXXXX/
XXXX. Vo vyjadrení daňový subjekt uviedol, že v rámci daňovej kontroly predložil správcovi dane faktúry č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX za pomocné práce od daňového subjektu KALICH, s.r.o., ktoré uhradil v hotovosti, a ktoré boli vyhotovené v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty a spĺňali všetky zákonom požadované náležitosti faktúry. Tým splnil všetky zákonné predpoklady na uplatnenie svojho práva na odpočítanie dane. Pripomienky k zisteniam daňovej kontroly správca dane prerokoval so splnomocnenou zástupkyňou daňového subjektu MANO DDD, s.r.o. pri ústnom pojednávaní dňa 18.02.2019 (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX). Splnomocnená zástupkyňa trvala na predošlých písomných vyjadreniach. Správca dane jej vyjadrenie zobral na vedomie a po zhodnotení všetkých dôkazov konštatoval, že uvedené vyjadrenia nemali vplyv na výsledky daňovej kontroly a vzhľadom na to, že vo vyrubovacom konaní neboli zo strany daňového subjektu predložené žiadne písomné dôkazy, nevyplynula potreba vykonať ďalšie úkony zo strany správcu dane. Správca dane preto považoval toto ústne pojednávanie za posledné vo vyrubovacom konaní a v nadväznosti na § 68 ods. 3 Daňového poriadku vydal v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.02.2019. ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu MANO DDD. s.r.o., Osloboditeľov 35/35, 053 02 Spišský Hrhov rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2015 v sume 3 320,00 eur.
12. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací orgán citoval príslušné ustanovenia Daňového poriadku a zákona o dani z pridanej hodnoty. Následne sa vysporiadal s odvolacími námietkami daňového subjektu. Dospel k záveru, že správca dane pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a preto odvolací orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
II.
Argumenty žalobcu v žalobe
13. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane. Žiadal tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konania. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.
14. Žalobca skonštatoval, že predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2015 bolo prešetrenie oprávnenosti odpočítania dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených žalobcovi zo strany obchodnej spoločnosti KALICH, s.r.o., so sídlom Slovenská 49, Prešov, IČO: 36 496 201 (ďalej len „KALICH“). Žalobca obchodoval so spoločnosťou KALICH v roku 2015, konkrétne od júla do septembra 2015, kedy si u tejto spoločnosti objednal pomocné práce spočívajúce v prenášaní ťažkých materiálov, donášky a vynášky materiálov, pričom tieto pomocné práce spoločnosti KALICH využíval žalobca popri svojej hlavnej činnosti. Hlavnou náplňou žalobcu je vykonávanie deratizácie, dezinfekcie a dezinsekcie v rôznych firmách ale aj v rodinných domoch, pričom pri vykonávaní týchto činností je nevyhnutné priestory vopred pripraviť, t.j. vypratať a následne upraviť do pôvodného stavu, čo vždy pre svojich klientov zabezpečuje taktiež žalobca. Žalobca tieto pomocné práce k svojej hlavnej činnosti väčšinou vykonával svojpomocne (konateľ žalobcu ako jeho jediný zamestnanec za pomoci brigádnikov, ak nejakých zamestnáva), alebo si niekedy najímal na tieto práce iné spoločnosti, ako tomu bolo aj v roku 2015, kedy mal konateľ žalobcu Marek E. dlhodobé zdravotné ťažkosti s chrbticou. Zdravotný stav konateľa žalobcu tak v uvedenom čase neumožňoval, aby konateľ žalobcu vykonával tieto pomocné práce sám a z toho dôvodu si ústne objednal pomocné práce u spoločnosti KALICH, ktorá takéto pomocné práce vykonávala. Pred začatím spolupráce žalobcu so spoločnosťou KALICH si konateľ žalobcu preveril túto spoločnosť, tak ako to robí aj pri iných subjektoch, s ktorými začína spolupracovať a to zisťovaním na obchodnom registri resp. na daňovom úrade, či spoločnosť KALICH existuje, či sa nenachádza v nejakých finančných problémoch. V tom čase konateľ žalobcu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali akékoľvek problémy spoločnosti KALICH, a tak si u nich objednal predmetné pomocné práce. Tieto pomocné práce následne prišli zamestnanci spoločnosti KALICH k daňovému subjektu vykonať, pričom spoločnosť KALICH vyfakturovala tieto pomocné práce žalobcovi faktúrami č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX. Žalobca tieto faktúry uhradil spoločnosti KALICH v hotovosti, pričom žalobca riadne úhrady týchto faktúr zaevidoval vo svojom účtovníctve, ako aj v pokladni ako výdavok.
15. Žalobca namietal, že pri vykonávaní daňovej kontroly predložil správcovi dane vyššie špecifikované faktúry, ktorými mu spoločnosť KALICH vyfakturovala odplatu za pomocné práce. Uvedené faktúry
uhradil žalobca tejto spoločnosti v hotovosti. Faktúry sú riadne zaevidované v účtovníctve žalobcu a dokladmi o platbách za poskytnutie daných služieb sú príjmové pokladničné doklady vystavené spoločnosťou KALICH.
16. Žalobca v tejto súvislosti citoval ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a zdôraznil, že predložil správcovi dane pri uplatnení odpočítania dane všetky faktúry, ktoré mu za poskytnuté služby pomocné práce vystavila a doručila spoločnosť KALICH, pričom boli vystavené v súlade so zákonom o DPH a spĺňali všetky zákonom požadované náležitosti faktúry. Z tohto dôvodu žalobca zastáva názor, že splnil všetky zákonné predpoklady na uplatnenie svojho práva na odpočítanie dane. V tejto súvislosti žalobca poukázal na metodický pokyn Finančného riaditeľstva SR k odpočítaniu dane podľa § 49 a k uplatneniu práva na odpočítanie dane podľa § 51 zákona o DPH z apríla 2018.
17. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam daňové orgány skonštatovali, že žalobca nenaplnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom daňové orgány dôvodia tým, že samotné predloženie faktúr, ktorými sa deklaruje dodanie služby, nie je dôkazom preukazujúcim, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil, resp. že ho uskutočnil uvedený na faktúrach ako dodávateľ. Predloženie faktúr s formálne splnenými náležitosťami v zmysle zákona o DPH tak ešte podľa tvrdení žalovaného nezakladá právo na odpočítanie dane z týchto faktúr, ale je potrebné aj preukázanie vecných podmienok, ku ktorým môže napr. patriť aj to ktoré konkrétne osoby práce vykonali.
18. Žalobca má za to, že takéto tvrdenie daňových orgánov nemôže obstáť, nakoľko sa nezakladá na žiadnych zákonných ustanoveniach, pretože zákon o DPH jasne vymedzuje podmienky, ktoré musí daňový subjekt, t.j. žalobca naplniť, aby si mohol uplatniť právo na odpočítanie dane, a to právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, pričom tieto podmienky žalobca jasne naplnil. Daňové orgány v odôvodneniach svojich rozhodnutí ďalej poukázali na zásadu poctivého obchodného styku, v zmysle ktorej má žalobca povinnosť preverovať subjekty, s ktorými vykonáva ekonomickú činnosť, resp. daňové orgány preniesli na žalobcu zodpovednosť za vzniknuté situácie pri vzájomných obchodoch s iným subjektom. tu žalobca poukázal, že zásada poctivého obchodného styku má široké vymedzenie a jej hlavnou filozofiou je ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní, pričom o takéto šikanovanie vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/11/2008 zo dňa 18.06.2009). Podľa žalobcu výklad tejto zásady zo strany správcu dane, ako povinnosti daňového subjektu brať zodpovednosť za konanie iného subjektu, s ktorým obchoduje, neobstojí. Žalobca zdôraznil, že pred začatím spolupráce so spoločnosťou KALICH si túto spoločnosť riadne preveril, a to zisťovaním na obchodnom registri, na daňovom úrade, pričom nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali akékoľvek problémy v spoločnosti KALICH a tak nevidel dôvod nezačať s touto spoločnosťou spolupracovať, a preto si u tejto spoločnosti ústne objednal predmetné pomocné práce. Žalovaný preniesol dôkazné bremeno na žalobcu z dôvodu vzniku pochybnosti o obchodnej činnosti spoločnosti KALICH, a to z dôvodu, že v čase uskutočnených zdaniteľných obchodov mala táto spoločnosť nespolupracovať so správcom dane. Z uvedeného vyplýva, že podľa tvrdení žalovaného má byť žalobca plne zodpovedný za konanie resp. nekonanie jeho obchodného partnera. Žalobca zastáva názor, že takéto konanie správcu dane je nezákonne a plne rozporné tak s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj so súdnou judikatúrou. V tomto smere žalobca poukázal na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 11S/98/2017, z ktorého citoval. Taktiež poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 18.01.2011, z ktorého vyplýva, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru. Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov.
19. Žalobca poukázal, že podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora pri práve na odpočet dane z pridanej hodnoty sa nesmie a priori vychádzať z toho, že právo na odpočet dane daňového subjektu je súčasťou podvodného konania tohto daňového subjektu, resp. jeho dodávateľov, či odberateľov. Členské štáty nemôžu odoprieť právo na odpočet dane z pridanej hodnoty len preto, že sa daňový
subjekt neubezpečil, že osoba ktorá mu vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty alebo z dôvodu, že daňový subjekt nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené právom Európskej únie boli splnené, že daňový subjekt nedisponoval informáciou, ktorá by ho oprávňovala predpokladať vznik nezákonností alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry. Dôkazné bremeno preukázania vedomého alebo nedbanlivostného konania daňového subjektu v súvislosti s daňovým podvodom leží na strane daňových orgánov, a teda daňový orgán musí preukázať, že daňový subjekt vedel, resp. vedieť mal a mohol, že dodávka tovarov alebo služieb nejako súvisí s daňovým podvodom. Vo všeobecnosti Európsky súdny dvor síce hovorí, že členské štáty majú právo uložiť povinnosti, ktoré by lepšie zabezpečili zamedzovanie daňovým únikom, tie však podliehajú princípu proporcionality; nesmú podkopávať právo na odpočet DPH a tým aj nevyhnutnú daňovú neutralitu pri DPH.
20. Žalobca v tejto súvislosti podotkol, že daňové orgány označili spoločnosť KALICH za ekonomicky nečinnú v rozhodnom období, len na základe nedostatočných zistení získaných na základe preverovania tejto spoločnosti. Správca dane poukázal na výpoveď konateľky spoločnosti KALICH v rozhodnom čase Jany G., avšak v tejto výpovedi len uviedla, že na konkrétnych odberateľov spoločnosti si nespomína. Takéto neúplné skutočnosti, ktoré zistil správca dane nemôžu byť dostatočným podkladom pre vyhlásenie, že spoločnosť KALICH v rozhodnom období nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. V tomto sú tak zistenia prvostupňového správneho orgánu podľa názoru žalobcu nedostatočné, pričom tieto závery v plnom rozsahu prijal aj odvolací orgán.
21. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca má za to, že rozhodnutia daňových orgánov sú nezákonné, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. Skutočnosť, že žalovaný prenáša dôkazné bremeno preukázania uskutočnenia zdaniteľných obchodov na žalobcu z dôvodu vzniku pochybností o obchodnej činnosti spoločnosti KALICH, nakoľko v čase uskutočnených zdaniteľných obchodov mala táto spoločnosť nespolupracovať so správcom dane, je absolútne v rozpore zo zákonom. Žalobca ako daňový subjekt si uplatnil svoj nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty plne v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom na preukázanie tohto nároku splnil všetky náležitosti vyžadujúce zákonom o DPH. Žalovaný tak od žalobcu vyžaduje splnenie podmienok, ktoré neustanovuje žiaden právny predpis platný na území SR. Z tohto dôvodu žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonne a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
23. K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 17.12.2019, v ktorom zotrval na skutkových a právnych argumentoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a v zmysle § 105 ods. 2 písm. a) SSP nariadiť vo veci pojednávanie.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne závery správneho súdu
24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) účinného od 01.07.2016, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
26. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa daňový subjekt môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
27. Podľa § 178 ods. 1 SSP, daňovým subjektom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch.
28. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba, alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
29. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
30. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypočul prítomných účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup daňových orgánov sú v súlade so zákonom.
31. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
32. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.
33. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
34. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
35. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
36. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
37. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
38. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
39. Podľa § 44 ods. 4 písm. d/ Daňového poriadku, daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.
40. Podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
41. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.
42. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
43. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
44. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
45. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
46. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň ž tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
47. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
48. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítame dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítam dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
49. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.
50. Podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH, za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje.
51. Podľa § 71 ods. 3 zákona o DPH, zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť
a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.
52. Podľa § 74 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.
53. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2015 v sume 3 320,00 eur z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keďže nebolo preukázané, že dodávateľ KALICH, s.r.o. vykonal pomocné práce v zmysle dohody ako dodávateľ pre žalobcu, tak ako je to uvedené vo faktúrach č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX.
54. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2015 pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu; ďalej zistiť či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali zákonné zásady daňového konania, či vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, či vec správne právne posúdili a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnili s poukazom na skutočnosť, že daňové orgány vyslovili záver o dostatočne nepreukázanom zdaniteľnom plnení zo strany dodávateľa (spoločnosť KALICH, s.r.o.) pomocných prác pre žalobcu.
55. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Nie je úlohou správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.
56. Správny súd zdôrazňuje, že dokazovaním v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2015 bolo zistené: -Z podaného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2015 vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt vykázal vyrovnané vstupy a výstupy, čoho výsledkom je nízka daňová povinnosť. Výšku daňovej povinnosti významne ovplyvnilo odpočítanie dane z faktúr za pomocné práce od spoločnosti KALICH, s.r.o. -Predložené faktúry, z ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane od spoločnosti KALICH, s.r.o., sú bez akýchkoľvek príloh, bez bližšej špecifikácie predmetu fakturácie, nie je v nich uvedený rozsah vykonaných prác, počet odpracovaných hodín, hodinová sadzba ani miesto výkonu prác. Vyššie uvedené údaje, potrebné pre preukázanie uskutočnenia zdaniteľných plnení, nebolo možné zistiť ani z dohody, na ktorú je uvedená odvolávka vo faktúrach, pretože bola uzatvorená iba ústne. Podľa § 74 ods. 1. písm. f) zákona o DPH faktúra musí obsahovať rozsah a druh dodanej služby. -Keďže v roku 2015 platil zákon č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti, faktúry od spoločnosti KALICH, s.r.o. sú vystavené na čiastky do 5 000,00 EUR a úhrady sú uskutočnené v hotovosti. Ku kontrole neboli predložené príjmové a výdavkové doklady o platbách v hotovosti pre spoločnosť KALICH, s.r.o. a konateľ spoločnosti MANO DDD, s.r.o. neuviedol meno osoby, ktorej finančnú hotovosť vyplácal. -Kontrolovaný daňový subjekt mal počas roka 2015 na pomocné práce dvoch dodávateľov - v 1. štvrťroku 2015 a v 2. štvrťroku 2015 spoločnosť MPV Consult, s.r.o. a v 3. štvrťroku 2015 spoločnosť KALICH, s.r.o. Za obidve spoločnosti vykonávali práce rovnaké osoby, faktúry od obidvoch spoločností boli spracované systémom Money S3 a zhodovali sa po stránke obsahovej aj vizuálnej. Konateľ spoločnosti MANO DDD, s.r.o. na otázku správcu dane. z akého dôvodu zmenil dodávateľa, uviedol, že dodávateľa nemenil, práce vykonávali tí istí ľudia. So spoločnosťou KALICH, s.r.o. nerokoval, rokoval s nimi jeho kamarát a uviedol, že na skutočnosti, že práce vykonávali rovnakí ľudia a faktúry boli od inej spoločnosti, mu nebolo nič podozrivé, lebo jeho zaujímala robota a nie firmy.
-Štatutárny zástupca kontrolovaného platiteľa preukázal minimálne vedomosti o zabezpečení pomocných prác spoločnosťou KALICH, s.r.o.. Uviedol, že za spoločnosť MANO DDD, s.r.o. vystupuje iba on, pričom sa ukázalo, že so spoločnosťou KALICH, s.r.o. nerokoval osobne s nikým, rokoval s nimi kamarát. Neuviedol meno kamaráta, ktorý by mohol poskytnúť potrebné dôkazy o uskutočnení zdaniteľných obchodov, pretože so spoločnosťou KALICH, s.r.o. rokoval, zadával požiadavky na vykonanie pomocných prác, nosil konateľovi faktúry od spoločnosti KALICH, s.r.o. a preberal od neho väčšinou v Spišskej Novej Vsi peniaze pre spoločnosť KALICH, s.r.o.. Konateľ spoločnosti MANO DDD, s.r.o. nepozná mená osôb, ktoré fyzicky práce vykonali a nezaujímalo ho. z akej sú spoločnosti. Jeho postoj a konanie ho nezbavuje povinností a zodpovedností, ktoré mu vyplývajú z ustanovení § 135a a § 265 Obchodného zákonníka. -Zo strany kontrolovaného daňového subjektu neboli predložené vierohodné dôkazy, na ktoré bol vyzvaný správcom dane pri ústnom pojednávaní dňa 10.07.2018 a ktoré by preukázali uskutočnenie a dodanie zdaniteľných plnení dodávateľom KALICH, s.r.o., ktoré je uvedené na faktúrach. Správca dane pri ústnom pojednávaní dňa 10.07.2018 v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyjadril pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou KALICH, s.r.o. a vyzval kontrolovaný daňový subjekt na predloženie dôkazov, ktorými by tieto pochybnosti odstránil. Daňový subjekt v písomnej odpovedi zo dňa 10.08.2018 uviedol, že okrem už predložených dôkazov nemá k dispozícii iné dôkazy deklarujúce obchodné vzťahy so spoločnosťou KALICH, s.r.o. -Preverenie zdaniteľných obchodov nebolo umožnené ani zo strany dodávateľa pomocných prác. Spoločnosť KALICH, s.r.o., Dravce 54, 053 14 Dravce (do 29. 06. 2017 Slovenská 49, 080 01 Prešov), IČO: 36496201, DIČ: 2021859884, IČ DPH SK2021859884 so správcom dane nespolupracuje, sídlo spoločnosti nemá označené, majiteľ nehnuteľnosti neudelil súhlas so zápisom sídla do obchodného registra, zásielky adresované na sídlo spoločnosť nepreberá. výzva správcu dane sa vrátila s poznámkou ..adresát je neznámy“. Bývalá konateľka spoločnosti KALICH, s.r.o. odmietla vypovedať ako svedok z dôvodu, že má obavu, že by si výpoveďou spôsobila trestné stíhanie. -Doklady spoločnosti KALICH, s.r.o. za rok 2015 nemohol správca dane preveriť z dôvodu, že bývalá konateľka predložila správcovi dane preberací protokol zo dňa 16.06.2017 o odovzdaní účtovnej agendy za roky 2004 - 2017 novému konateľovi C. D., ktorý sa do zápisnice č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.11.2017 vyjadril, že tieto doklady mu neboli odovzdané. -Zo záverov uvedených v protokole z daňovej kontroly v spoločnosti KALICH, s.r.o. č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 06.02.2017 za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok 2015 až 4. štvrťrok 2015 vyplýva, že bolo preukázané, že spoločnosť KALICH, s.r.o. v roku 2015 nevykonávala reálnu ekonomickú činnosť, na ktorú nemala materiálno-technické vybavenie ani zamestnancov. Nebolo preukázané ani reálne vykonanie prác subdodávateľmi, iba prijatie a vyhotovenie faktúr. -Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, správcovi dane nepreukázal, že služby uvedené vo faktúrach od spoločnosti KALICH, s.r.o., boli skutočne dodané touto spoločnosťou, opieral sa iba o formálne dôkazy (faktúry) a slovné vyjadrenia, ktoré však nesvedčia o ich skutočnom dodávateľovi.
57. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či pomocné práce fakturované dodávateľom spoločnosťou KALICH, s.r.o. boli skutočne dodané, či sú odrazom reálneho plnenia, a teda či na ich základe vznikol žalobcovi nárok na odpočítanie dane.
58. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, aj na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že správca dane a žalovaný sa ustanoveniami Daňového poriadku, ako aj ustanoveniami zákona o DPH riadne riadili. Nárok daňovníka na odpočet dane u príjemcu tovaru alebo služby viaže zákon na splnenie podmienky vzniku daňovej povinnosti dodávateľovi tovaru alebo služby, alebo samotnému príjemcovi tovaru alebo služby, na ktorého je prenesená daňová povinnosť v prípadoch tzv. samozdanenia podľa § 69 zákona o DPH. Bezpodmienečné splnenie tejto podmienky, t.j. vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa uvedeného na faktúre zakladá nárok daňovníka na odpočet dane. Zákonodarca požaduje, aby daňovník preukázal existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené. Pokiaľ si daňovník uplatňuje právo na odpočítanie dane na základe deklarovaných dodávateľských faktúr musí byť schopný preukázať, že práce, ktoré deklaruje fyzicky aj dodal dodávateľ uvedený na faktúre a že tieto práce boli reálne uskutočnené, nakoľko samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená daň, nezakladá právo na odpočítanie dane. Samotné predloženie daňových dokladov, faktúr a účtovníctva nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako je deklarované faktúrami, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať skutočnosť, že daň bola uplatnená tým platiteľom v tuzemsku, ktorý vyhotovil faktúru a ktorý predmetné služby dodal. V prípade,
že je vystavená faktúra, ale dodanie služby sa neuskutoční, daňová povinnosť síce dodávateľovi vznikne na základe § 69 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň, ale právo na odpočítanie dane nevzniká. Je na platiteľovi dane, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane, aby preukázal, že služby uvedené vo faktúrach mu boli skutočne poskytnuté a to tým platiteľom, ktorý je na faktúrach uvedený ako dodávateľ.
59. S vyššie uvedenými skutočnosťami súvisí aj ďalšia žalobná námietka žalobcu, že správca dane neopodstatnene, neúčelne preniesol dôkazné bremeno na samotného žalobcu a že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne, lebo ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, tzn. faktúrou aj prílohami, dôkazné bremeno, aj dôkaznú núdzu znáša sám správca dane.
60. V tejto súvislosti správny súd poukazuje, že judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenie, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v intenciách, že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. rozhodnutia 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžfk/82/2016, ako aj uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 705/2017).
61. Správny súd poukazuje, že v daňovom konaní je obsah povinnosti dôkazného bremena, ktorá spočíva priamo na daňovom subjekte upravená v § 24 ods. 2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého výhradne daňový subjekt je povinný preukázať vierohodnosť a správnosť povinných evidencií resp. skutočností ovplyvňujúcich správne určenie dane. S poukazom na výsledky dokazovania správcu dane, aj podľa názoru správneho súdu si túto povinnosť žalobca nesplnil. Preverovaním deklarovaných zdaniteľných obchodov boli tieto správcom relevantne spochybnené. Správca dane na základe vykonaného dokazovania preukázal, že spoločnosť KALICH, s.r.o. pomocné práce pre žalobcu nevykonal. S dôrazom na ust. § 24 Daňového poriadku, dôkazné bremeno znáša daňový subjekt a je tým subjektom, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. V prípade, ak nepreukáže uvedené skutočnosti s poukazom na obsah ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, správca dane správne dospel k záveru, že daňová povinnosť žalobcovi v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH nevznikla.
62. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako to bolo uvedené na preverovaných faktúrach.
63. Z ustanovení § 24 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.
64. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 ... „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú“.
65. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
66. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.
67. Aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011), ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu Českej republiky (napr. rozsudok sp.zn. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007-l19) vyplýva, že... „ dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu“.
68. Je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; vierohodnosť, správnosť a úplnosť v evidencii a záznamoch, ktoré je povinní viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.
69. Správny súd opätovne poukazuje, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahy aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú vierohodnosť, dôkaznú silu a schopnosť vyvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/6/2017 zo dňa 21.02.2018, sp.zn. 10Sžfk/31/2018 zo dňa 22.05.2019). Európsky súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach C-409/04 a C-499/10. Možno preto určiť opatrenia, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené dôvodom.
70. Správny súd je toho názoru, že žalobca bol povinný preveriť si svojich obchodných partnerov v takom rozsahu, aby mal zabezpečené podklady na preukázanie svojich nárokov na odpočítanie dane. Splnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a ods.2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za chyby dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca naopak požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľný obchod tak, ako je deklarovaný uvedenou faktúrou, bol uskutočnený tak ako je to uvedené v danej faktúre a osobou, ktorá je uvedená v predmetnej faktúre. Nepostačuje len uplatnenie samotného nároku na základe dodávateľskej faktúry. Pokiaľ si platiteľ uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry iba predložením faktúry, nie je to dostatočné, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve dodávateľom deklarovaným na uvedenej faktúre.
71. Správny súd poznamenáva, že správa daní vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem
iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej rozhodnutiu o uplatnení nároku na vrátenie DPH, autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Uvedeným kritériám zodpovedali v preskúmavanom prípade tak rozhodnutia správcu dane, ako aj rozhodnutia žalovaného.
72. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/80/2013 zo dňa 14.01.2014 v obdobnej právnej veci, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Vzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov žalobcu), pričom nemal ani žiadnych zamestnancov, a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb žalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže byť pre žalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný produkt. Avšak je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet dane.“
73. K námietke presunu dôkazného bremena na správcu dane pri hodnotení podvodného konania správny súd argumentuje, že dôvodom na rozhodnutie správcu dane o nepriznaní odpočítania dane nebolo podvodné konanie alebo podozrenie z podvodného konania žalobcu alebo jej dodávateľa, ale skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že k samotnému dodaniu pomocných prác došlo, resp. predloženými dôkazmi nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre odpočet dane. Pre možnosť uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení nie je podstatné len ich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľa, ale aj skutočnosť, aby k uskutočneniu dodávky tovaru aj skutočne došlo od dodávateľa, ktorý je ako dodávateľ uvedený na daňových dokladoch. Z uvedeného dôvodu správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu I.ÚS 241/07-44, podľa ktorého... „Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola
uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu“.
74. Podľa názoru správneho súdu bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jej hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby sa stal súčasťou fiktívneho zdaniteľného plnenia zneužívajúceho právo poskytované zásadou neutrality DPH. Podľa § 135a Obchodného zákonníka (vykonávanie pôsobnosti členov štatutárnych orgánov s náležitou odbornou starostlivosťou) je potrebné, aby štatutárny orgán kontrolovaného daňového subjektu náležite pristupoval k prijímaniu rozhodnutí a na tento účel si zaobstaral dostatok informácií a aby pri podnikateľskej činnosti postupoval podľa akceptovaných technických, finančných a hospodárskych metód a dodržal bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika. Daňový subjekt by sa mal presvedčiť, či venoval náležitú pozornosť a pristupoval s náležitou a odbornou starostlivosťou úmernou vnímanému riziku pokiaľ ide o integritu svojich dodávateľov, ako aj realizovaných dodávateľských reťazcov. Podľa názoru správneho súdu žalobca pri zdaniteľných obchodoch nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou.
75. V tejto súvislosti správny súd poukazuje, že správnemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti v iných veciach týkajúcich sa neoprávnenosti nadmerného odpočtu DPH známe, že dodávateľ spoločnosť KALICH, s.r.o. vystupoval ako subdodávateľ prác, voči správcovi dane bol nekontaktný, nemal zamestnancov, majetok; technické vybavenie a ekonomická činnosť bola umelo a účelovo vytvorená.
76. V rozsudku Najvyšší súd SR sp.zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31.05.2018 najvyšší súd vyslovil názor, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti“. Žalobca však žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal a nepredložil dôkazy, že zdaniteľné obchody - dodávky pomocných prác boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre spoločnosťou KALICH, s.r.o., práve naopak, vniesol do konania pochybnosti, ktoré následne neboli nijako vyvrátené.
77. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
78. Správny súd dáva do pozornosti, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III.ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.
79. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 v spojení s § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP, preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
80. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).