Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-20-2024.pdf
PDF · 109.46 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/20/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom, Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, proti žalovanému: F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. XXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., Žižkova 2073/19, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 51 417 685, o vylúčenie žalovaného z užívania spoločného domu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 5C 12/2022-191 zo dňa 20.03.2023, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v I. a III. výroku.
II. Z r u š u j e uznesenie vo výroku II. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením č.k. 5C 12/2022-191 zo dňa 20.03.2023 Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že:
I. Konanie zastavuje.
II. Stranám nepriznáva náhradu trov konania.
III. Zrušuje neodkladné opatrenie Okresného súdu Svidník č. k. 1Pc/2/2022-17 zo dňa 23.2.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 24CoP/53/2022-43 zo dňa 17.5.2022.
2. Dopĺňacím uznesením súdu prvej inštancie č.k. SK-5C/12/2022-226 zo dňa 05.04.2024 súd prvej inštancie rozhodol tak, že:
Zrušuje neodkladné opatrenie Okresného súdu Svidník č. k. 5C/12/2022-161 zo dňa 28.11.2022.
Toto uznesenie zo dňa 05.04.2024 nebolo napadnuté odvolaním.
3. Súd prvej inštancie v napádanom uznesení zo dňa 20.3.2023 skonštatoval, že žalobkyňa podaním zo dňa 02.02.2023 vzala žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania spoločného domu v celom rozsahu späť.
4. Späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že predmetom konania vedeného na tunajšom súde je vylúčenie žalovaného z užívania spoločného rodinného domu nachádzajúceho sa v D. E., súp. č. XXX, postavený
na parcele č. 307/5, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, pre k. ú. D. E., obec D. E., okres Svidník, evidovaný Okresným úradom Svidník, katastrálny odbor (ďalej aj ako „dom“ alebo „rodinný dom“). Predmetný dom po rozvode manželstva riadne užívala a žalovaný mal na základe nariadeného neodkladného opatrenia zákaz vstupovať do obydlia - rodinného domu. Avšak už v priebehu konania mala zdravotné problémy a absolvovala operačný zákrok. Túto skutočnosť oznámila aj konajúcemu súdu (Žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 21.11.2022). Ani po absolvovaní operačného zákroku sa jej zdravotné problémy neodstránili a je nútená sa šetriť a nevykonávať akúkoľvek ťažšiu prácu, ktorá zaťažuje chrbticu (napr. starostlivosť o pozemok a pod.). Žalobkyňa má za to, že v jej prípade trvajú dôvody na vylúčenie žalovaného z užívania spoločného domu, ktoré uvádzala aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda, že stále má zo žalovaného obavu, avšak je si vedomá, že predmetný dom nebude užívať, resp. v tomto období sa bude sťahovať do bytu, a tak predmet sporu (vylúčenie z užívania nehnuteľnosti) odpadol. Uvedená skutočnosť má vplyv aj na trovy konania, čím chcela poukázať na skutočnosť, že z jej strany sa jedná o nezavinené konanie. Na základe vyššie uvedeného vzala žalobu o vylúčenie z užívania spoločného domu v celom rozsahu späť. Vzhľadom k uvedenému žiadala, aby súd prvej inštancie konanie zastavil a nepriznal žiadnej zo strán sporu trovy konania.
5. Žalovaný vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby zo dňa 16.02.2023 uviedol, že nesúhlasí so späťvzatím žaloby, nesúhlasil so zastavením súdneho konania a preto z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd bez zbytočného odkladu v predmetnej veci nariadil pojednávanie. Vo väzbe na vyššie uvedené uviedol, že nie je možné súhlasiť s tvrdeniami žalobkyne, ktoré sú uvedené v jej podaní, a to že dôvodom späťvzatia žaloby je jej aktuálny zdravotný stav z dôvodu ktorého sa nemôže starať o predmetný dom. Na margo žalobkyňou uvedených skutočností uviedol, že v tomto konaní podal návrh na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia, ktorá spočívala v tom, aby každá strana sporu pravidelne trávila dva týždne v dome, čo by znamenalo, že žalovaný mohol pomôcť v dome so všetkými tými vecami, ktoré žalobkyňa (údajne) nemôže vykonávať pre svoj zdravotný stav. V tomto smere uviedol, že bola to práve žalobkyňa, ktorá takúto zmenu neodkladného opatrenia odmietla. Z uvedeného dôvodu preto mal za to, že z tohto pohľadu sa javia tvrdenia žalobkyne ako zavádzajúce. Rovnako predmetom tohto konania nie je len vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu, ale aj úprava zákazu priblíženia žalovaného k žalobkyni do budúcna (k tejto skutočnosti sa žalobkyňa vo svojom podaní žiadnym relevantným spôsobom nevyjadrila). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že zo strany žalobkyne ide iba o špekulatívny návrh. Rovnako mal za to, že s ohľadom na formu, obsah a intenzitu tvrdení uvádzaných žalobkyňou, ktoré boli maximálne namierené voči žalovanému, existuje relevantný právny záujem na strane žalovaného, aby toto konanie pokračovalo a aby sa riadne preverili skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla písomne a ústne v tomto súdnom konaní. Z uvedeného dôvodu preto ešte raz zdôraznil, že nesúhlasil so späťvzatím žaloby a žiadal súd prvej inštancie, aby v tejto veci bezodkladne nariadil termín pojednávania.
6. Zastavenie konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobkyňa momentálne predmetný dom neužíva, odsťahovala sa z predmetnej nehnuteľnosti. Stále je v bezpodielovom spoluvlastníctve táto nehnuteľnosť, takže sa môže stať, že žalobkyňa tam príde po nejaké veci, ale nemá záujem túto nehnuteľnosť ďalej užívať a to zo zdravotných dôvodov. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v uvedenej veci čo sa týka samotnej podanej žaloby táto bola podaná na základe objektívnych skutočností, ktoré vyplývajú zo zákazu vstupu do obydlia, ktoré bolo dané žalovanému z priestupkového konania v ktorom bol žalovaný uznaný za vinného. Ďalej v tejto veci prebieha ešte trestné konanie, ktoré doposiaľ nie je ukončené a zároveň v tejto veci bolo nariadené neodkladné opatrenie tunajším súdom, ktoré bolo potvrdené krajským súdom. Samotný petit žaloby znie na vylúčenie z užívania predmetnej nehnuteľnosti. Na tunajšom súde sa vedie aj konanie o vyporiadanie BSM medzi sporovými stranami, pričom žalovaný sám uviedol, že nemá záujem túto predmetnú nehnuteľnosť užívať. Tento záujem nemá ani žalobkyňa, teda nemá súd prvej inštancie v tejto veci o čom rozhodovať, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť nemá záujem užívať žiadna zo sporových strán. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zastavil konanie aj napriek nesúhlasu žalovaného, kde v podstate nie sú uvedené k meritu veci žiadne skutočnosti a žiadne závažné dôvody, ktoré by súd prvej inštancie mal vyhodnotiť tak, že nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby je dôvodný.
7. Pokiaľ ide o trovy konania súd prvej inštancie dospel k záveru, že u žalobkyni trvajú dôvody na vylúčenie žalovaného z užívania spoločného domu, ktoré uvádzala aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda, že stále má zo žalovaného obavu, avšak je si vedomá, že predmetný dom nebude užívať, a tak predmet sporu (vylúčenie z užívania nehnuteľnosti) odpadol. Preto žalobkyňa
vzala žalobu o vylúčenie z užívania spoločného domu v celom rozsahu späť. Uvedená skutočnosť má vplyv aj na trovy konania, pretože žalobkyňa tým preukázala, že z jej strany sa jedná o nezavinené konanie. Žalovaný nezavinil zastavenie konania, pretože nesúhlasil so späťvzatím žaloby. Z uvedených dôvodov teda podľa názoru súdu prvej inštancie žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania. Preto súd prvej inštancie rozhodol, že stranám nepriznáva náhradu trov konania.
8. Súd prvej inštancie aj bez návrhu zrušil III. výrokom odvolaním napádaného rozhodnutia neodkladné opatrenie Okresného súdu Svidník č.k. 1Pc/2/2022-17 zo dňa 23.02.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 24CoP/53/2022-43 zo dňa 17.05.2022, pretože po začatí konania vo veci samej súd konanie zastavil.
9. Proti tomuto uzneseniu voči všetkým trom jeho výrokom podal odvolanie žalovaný, a to z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a z dôvodov, že vec súd prvej inštancie vec nesprávne právne podľa žalovaného posúdil. Súčasne žiadal, aby mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V odvolaní uviedol, že má vážny záujem na prejednaní a meritórnom rozhodnutí vo veci a to najmä vzhľadom k tomu, že predmetom súdneho konania je právna vec zásadného významu, a to nielen z právneho pohľadu, ale aj z pohľadu spôsobu usporiadania vzťahov medzi stranami sporu. Na pokračovaní v konaní a meritórnom rozhodnutí má záujem tiež z dôvodov ochrany žalovaného pred podaním opakovanej žaloby v tej istej veci, nakoľko má za to, že právoplatné uznesenie o zastavení konania nezakladá prekážku res judicata. Uznesenie o zastavení konania nedáva žalovanému žiadnu istotu, ani ochranu pred ďalšími aktivitami zo strany žalobkyne.
10. Pokiaľ ide o späťvzatie žaloby zo dňa 16.12.2023 uviedol, že zo strany žalobkyne ide o špekulatívny návrh, pretože pokiaľ je späťvzatie založené na údajných zdravotných dôvodoch, takéto konštatovanie nie je pravdivé.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný zotrval na svojej argumentácii, pričom zároveň poukázal na to, že v konaní okrem písomného vyjadrenia nebolo preukázané, že by žalobkyňa mala trvalý úmysel predmetný rodinný dom neužívať. Vo väzbe na túto skutočnosť žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa často mení názory, čo je potvrdené aj tým, že po nariadení neodkladného opatrenia sama žalobkyňa navrhovala, aby sa stretli v predmetnom dome, čo by malo za následok porušenie neodkladného opatrenia. Žalovaný rovnako poukázal na to, že sa mu podarilo zabezpečiť výsluch ďalšieho svedka, ktorý vie súdu ozrejmiť skutočné pohnútky a motívy žalobkyne pri podaní predmetnej žaloby. Žalovaný rovnako poukázal na to, že od začiatku konania namietal dôvodnosť žaloby, pričom nariadeným neodkladným opatrením bolo zasiahnuté rovnako aj do jeho práva a preto má legitímny záujem, aby sa v konaní preukázalo, či boli, resp. či sú splnené podmienky na to, aby súd žalobe vyhovel. Žalovaný v tomto smere poukazoval na samotné vyjadrenia žalobkyne, ktorá uviedla (aj na pojednávaní), že sa žalovaného bojí a že nie je vylúčené, že trpí štokholmským syndrómom. Žalobkyňa niekoľkokrát používala počas súdneho konania výrazy extrémneho charakteru, ktorými sa snažila presvedčiť súd, že žalovaný na nej opakovane páchal násilie.
12. Ďalej žalovaný namietal aj nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia, nakoľko súd sa s argumentáciou žalovaného vysporiadal len prostredníctvom jednej vety, kde súd iba stroho konštatoval, že rozhodol o zastavení konania aj napriek nesúhlasu žalovaného, kde v podstate nie sú uvedené k meritu veci žiadne skutočnosti a žiadne závažné dôvody, ktoré by mal súd vyhodnotiť tak, že nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby je dôvodný. V tomto smere poukázal aj na judikatúru súdov, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/81/2010 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/136/2010.
13. Žalovaný ďalej poukázal na to, že sa ho žalobkyňa v predmetnom konaní snažila vykresliť ako nebezpečného človeka, ktorý sa voči nej mal dopúšťať násilia ako fyzického, tak aj psychického, čo podľa neho nie je pravdivé.
14. Žalovaný má za to, že konanie pod sp.zn. 5C/12/2022 má dve roviny, a to: (i) vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu v zmysle petitu žaloby, (ii) neodkladné opatrenie vo veci zákazu priblíženia. Obidve tieto roviny zasiahli do osobného a rodinného života žalovaného, ktorý v priebehu krátkeho
časového úseku bol povinný opustiť spoločnú domácnosť, a teda rodinný dom (15.02.2022) a skrz celého roku 2022 nebol oprávnený na základe nesúhlasu žalobkyne do tohto domu vstupovať. Žalobkyňa opakovane narúšala osobný život žalovaného práve tým, že v súdnom konaní uvádzala nepravdy a skutkové okolnosti úmyselne pozmeňovala ako napr. vybratie peňazí z účtu, ktoré žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci označila ako psychické násilie, ktorého cieľom bolo to, aby žalobkyňa nemala žiadne peniaze a aby sa nemohla starať o domácnosť (pre úplnosť žalovaný uvádza, že na klamlivosť týchto tvrdení žalovaný poukázal už vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.06.2022 a na pojednávaní dňa 26.08.2022, čo je podchytené aj v zápisnici z tohto pojednávania).
15. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný uvádza, že mu vzniknutá situácia nie je vôbec ľahostajná. Žalobkyňa je bývalou manželkou žalovaného, ktorá (minimálne) od 15.02.2022 uvádza súdu nepravdy, vážnym spôsobom zasahuje do jeho osobného života práve tým, že ho vykresľuje ako nebezpečného človeka, ku ktorému sa bojí priblížiť a ktorej akákoľvek bližšia prítomnosť je maximálne nepríjemná a stresovo zaťažujúca. V tomto kontexte žalovaný zdôrazňuje, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 136/2010 súd je povinný hodnotiť všetky možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu medzi účastníkmi a dopad na postavenie žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov.
16. Žalovaný poukázal aj na nie celkom štandardný procesný postup pri nariaďovaní pojednávania, keďže súd prvej inštancie zrušil pojednávanie pôvodne nariadené na deň 10.02.2023 z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne. Napriek tejto skutočnosti súd prvej inštancie opätovne nariadil pojednávanie na deň 15.03.2023, ktorého predmetom však nebolo prejednanie veci, ale prejednanie podania žalobkyne vo veci späťvzatia. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný nerozumie dôvodu, pre ktorý súd prvej inštancie zrušil už raz nariadené pojednávanie na deň 10.02.2023. Žalovaný zdôrazňuje, že to či súd zastaví alebo nezastaví súdne konanie, je na úvahe súdu (ktorá však musí rešpektovať zákon) a preto žalovaný má za to, že nariadenie ďalšieho pojednávania bez prejednania veci bolo zo strany súdu maximálne nehospodárne a nadbytočné. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na ďalšiu kuriozitu v postupe súdu prvej inštancie, ktorý síce nariadil pojednávanie, aby rozhodol o podaní žalobkyne, avšak predmetné pojednávanie nebolo skončené vyhlásením rozhodnutia, ale odročené na neurčito. Žalovaný má za to, že súd síce takýmto procesným postupom formálne nerozhodol, avšak nepriamo naznačil ako rozhodne, nakoľko pojednávanie odročené na neurčito má logické zdôvodnenie len vtedy keď súd plánuje konanie zastaviť, keďže len voči takémuto uzneseniu je možné podať odvolanie a súd prvej inštancie nemôže mať vedomosť v čase odročovania pojednávania, či strana podá odvolanie a ak áno kedy o odvolaní bude rozhodnuté odvolacím súdom. Ak teda súd prvej inštancie už vopred vedel ako rozhodne, nie je žalovanému zrejmé, z akého dôvodu súd nariadil pojednávanie na deň 15.03.2023 a prečo následne toto pojednávanie bolo odročené na neurčito.
17. Rovnako podľa názoru žalovaného nie je štandardom, aby sa v súdnom konaní uskutočnili 3 pojednávania a ani na jednom pojednávaní súd nepristúpil k vykonaniu dokazovania. Rovnako nie je štandardom, aby súd viedol strany sporu k zmieru (tak ako to bolo na prvom pojednávaní dňa 26.08.2022), keď z povahy veci vyplýva, že predmetnú vec nie je možné vyriešiť zmierom. V neposlednom rade nie je štandardom, aby súd vydával rozhodnutia podľa návrhu žalobkyne a aby súdne konanie, ktoré trvalo skoro 1 rok, a prostredníctvom ktorého žalobkyňa opakovane slovne urážala žalovaného a osočovala ho z rôznych násilností, bolo zastavené len preto, že to takto požaduje žalobkyňa s odôvodnením, ktoré žalobkyňa napísala súdu. Ak súd takto postupuje v prejednávanej veci, nie je možné vytknúť žalovanému odôvodnený pocit, že súd nerozhodoval objektívne, správne, zákonne a spravodlivo.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19. K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila listom zo dňa 02.05.2023 žalobkyňa, ktorá uviedla, že je až zarážajúce kam je žalovaný schopný zájsť. Žalovaný má vedomosť, že sa žalobkyňa z predmetného domu odsťahovala a má zdravotné problémy. Dokonca si zmenila trvalý pobyt. Túto skutočnosť oznámila aj žalovanému, keďže má upravený styk s ich maloletým synom. K odovzdávaniu syna dochádza už vo Svidníku.
20. Žalobkyňa nevie na základe akých úvah došiel žalovaný, že jej návrh je špekulatívny a nemá zdravotné problémy. Nevie vôbec akú súvislosť majú jej zdravotné problémy s pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 28.11.2022. Jedná sa len o domnienky žalovaného.
21. V poslednej dobe sa jej zdravotný stav ešte zhoršil (má ísť na reoperáciu dňa 26.05.2023) a preto predkladá ďalšie lekárske správy, ktoré bez svojej viny (vyšetrenia boli vykonané po vydaní uznesenia) nemohla predložiť súdu prvej inštancie. V lekárskej správe zo dňa 20.03.2023 je uvedené: „Doporučenie: Pacientka indikovaná na re-endoskopický výkon v spinálnom kanáli L4/5 vpravo. Preskripcia pooperačnej analgézie.“
22. Poukázala na priestupkové rozhodnutie Okresného úradu Svidník, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Ďalej poukázala, že pokiaľ žalovaný napádal postup sudcu, o jeho námietke zaujatosti bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.04.2021 pod sp.zn. 17CoCsp/33/2020 tak, že táto námietka zaujatosti bola podaná po zákonom stanovenej lehote, a preto nadriadený súd na ňu neprihliadal. Súčasne žiadala, aby odvolací súd odvolaním napádané uznesenie potvrdil.
23. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. a) CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), h) CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom toho, že vážnosť dôvodov nesúhlasu žalovaného so zastavením konania nie je daná, následkom toho, že konanie zastavil.
25. Podľa § 146 ods. 1 veta prvá CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
26. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
27. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania, odvolací súd uvádza, že pokiaľ odvolateľ namietal, že má vážny záujem na prejednaní veci z dôvodu, že predmetom konania je preňho právna vec zásadného významu, odvolací súd nezistil, v čom by mal tento zásadný právny význam prejednania veci spočívať, keď predmetom konania bolo vylúčenie žalovaného z užívania spoločného domu. Samotné vysporiadanie spoločného domu bude zrejme predmetom konania súdov vo veciach vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie je zároveň preukázané že došlo k násilnému útoku žalovaného voči žalobkyni, minimálne v rozsahu právoplatného priestupkového rozhodnutia Okresného úradu Svidník, odboru všeobecnej vnútornej správy číslo spisu: OU-SK-OVVS-2022/001924-003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.04.2022. Z uvedených dôvodov teda žaloba o vylúčenie žalovaného z užívania spoločného domu bola podaná dôvodne. Nie je dôvod polemizovať o zdravotnom stave žalobkyne, o jej zhoršenom zdravotnom stave ako dôvode pre späťvzatie žaloby, keďže zhoršený zdravotný stav žalobkyňa dostatočným spôsobom v súdnom konaní preukázala predloženými lekárskymi správami, jednotlivé lekárske správy sú založené v súdnom spise.
28. Žalovaný môže negovať účinky späťvzatia žaloby alebo jej časti tým, že vyjadrí svoj nesúhlas. Nesúhlas žalovaného musí smerovať proti späťvzatiu žaloby, po začatí pojednávaní a musí byť realizovaný z vážnych dôvodov. Či na strane žalovaného ide o vážne dôvody, posúdi súd ad hoc podľa
individuálnych okolností prípadu. Je pritom povinný zohľadniť nielen skutkové a právne špecifiká vrátane povahy žalobou uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalovaného. Vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby nemusia mať nevyhnutne právny základ, môže ísť aj o dôvody etické, morálne, ekonomické a podobne, ak z ich povahy vyplýva, že sú žalovaným odôvodnene považované za také závažné, že opodstatňujú pokračovanie v spore a meritórne rozhodnutie proti vôli žalobcu. Načrtnuté dôvody prichádzajú do úvahy napr. v sporoch o ochranu osobnostných práv alebo v sporoch o ochranu proti nekalej súťaži, kde môže mať prípadný zamietavý rozsudok pre žalovaného osobitný význam. Z hľadiska povahy predmetu konania však nie sú apriori vylúčené žiadne súdne spory, v ktorých by mohol žalovaný účinne uplatniť vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby alebo jej časti. Dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby musí v konaní tvrdiť a preukázať žalovaný. Jeho posúdenie vyžaduje náležitú mieru objektivizácie zo strany súdu a zohľadnenie hypotézy, či by ktokoľvek v právnom postavení žalovaného mohol opodstatnene považovať prezentovaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby za vážny. Súdu samotné subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho na nepripustenie späťvzatia nepostačuje.
29. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd posudzoval, či dôvody uvádzané žalovaným sú tak závažného charakteru, že by odôvodňovali rozhodnutie o nepripustení späťvzatia žaloby. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli preukázané dôvody nesúhlasu zo strany žalovaného, a že nesúhlas je len v rovine subjektívneho presvedčenia žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu. Ďalšie pokračovanie v konaní o žalobe o vylúčenie z užívania spoločného domu za situácie, že ho žalobkyňa nemá záujem užívať, by podľa odvolacieho súdu neprinieslo v tomto konaní nič nové, čo by prispelo k riešeniu sporu medzi účastníkmi konania.
30. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 4Obo/81/2010 zo dňa 29.04.2011, v ktorom Najvyšší súdu uviedol, že posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je výlučne vecou úvahy súdu. Nemusí ísť len o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné, etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie v tom smere, že neboli zistené žiadne závažné dôvody, pre ktoré by bolo dôvodné pokračovať v začatom súdnom konaní a nepripustiť späťvzatie žaloby v predmetnej veci. Posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Súd vzal v zreteľ na jednotlivé skutkové okolnosti prípadu povahu uplatňovaného nároku a hodnotil možné dôsledky na zastavenie konania z hľadiska právneho a faktického vzťahu medzi účastníkmi, ako aj dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ žalovaný považoval za potrebné brániť sa voči - podľa jeho názoru- neoprávneným útokom resp. vyjadreniam zo strany žalobkyne, konanie o vylúčenie zo spoločného užívania domu nie je typom konania, v ktorom by takéto osobnostné nároky žalovaný mohol účinne uplatňovať, preto nie je daný dôvod na ďalšie pokračovanie v súdnom konaní v predmetnej veci.
31. Pokiaľ ide o odvolanie voči II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým nebola priznaná stranám náhrada trov konania, súd prvej inštancie tento výrok odôvodnil tým, že nezistil zavinenie na strane žalobkyne.
32. Odvolací súd vo vzťahu k zrušenému výroku II. o náhrade trov konania zistil naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 pod sp.zn. 7M Cdo/4/2010, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol: „Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu za zastavenie konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej, aj žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 146 ods. OSP. Nie je pritom vylúčené, aby súčasne došiel aj k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 150 OSP (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrad trov konania pri späťvzatí žaloby v sporovom konaní súd preto vždy rozhoduje podľa ust. § 146 ods. 2 OSP v spojení s § 150 OSP. V uvedenej veci za aktuálnej aplikácie Civilného sporového poriadku je preto súd povinný aplikovať ust. § 256 Civilného sporového poriadku a zisťovať procesné zavinenie strán na zastavení konania. V predmetnej
veci žalobkyňa späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie konania. Pokiaľ by súd bol toho názoru, že je potrebné u žalobkyne aplikovať ust. § 257 Civilného sporového poriadku, je povinný zisťovať a vyhodnocovať prípadnú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil k zrušeniu odvolaním napádaného II. výroku o náhrade trov konania.
33. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo zrušené pôvodné neodkladné opatrenie 1Pc/2/2022-17 zo dňa 23.02.2022 odvolací súd uvádza, že dopĺňacím uznesením súdu prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu sp.zn. 25Co/8/2023-222 zo dňa 26.03.2024 rozhodol súd prvej inštancie tak, že zrušil neodkladné opatrenie Okresného súdu Svidník č.k. 5C/12/2022-161 zo dňa 28.11.2022. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.05.2024, a teda nebolo napadnuté odvolaním žiadnej z procesných strán. Práve uvedeným neodkladným opatrením zo dňa 28.11.2022 podstatným spôsobom bolo modifikované pôvodné neodkladné opatrenie pod č.k. 1Pc/2/2022-17 tak, že zákaz vstupu neplatil a od 03.01.2023 do právoplatného skončenia konania pod sp.zn. 5C/12/2022 je žalovaný oprávnený vstupovať do spoločného rodinného domu v časoch, v ktorých je oprávnený sa stretávať s maloletým synom. Súčasne súd v uvedenom čase zakázal žalobkyni vstupovať do ich spoločného rodinného domu. Uvedený zákaz súčasne neplatil, ak žalovaný nebude realizovať tento styk s maloletým dieťaťom, o čom je povinný informovať žalobkyňu. Keďže týmto odvolaním nenapadnutým uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 05.04.2024 bolo zrušené neodkladné opatrenie 5C/12/2022-161 a toto nebolo napadnuté odvolaním, rozhodovanie o zrušujúcom výroku pôvodného neodkladného opatrenia, v pôvodnom výroku, ktorý bol zásadným spôsobom modifikovaný zostáva bez právneho významu. Tieto odvolacie námietky žalovaného preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.
34. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov odvolacieho konania platí ust. § 396 ods. 3 CSP, podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania medzi účastníkmi konania.
35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).