Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/33/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcov: 1/ B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX , XXX XX O. a 2/ Q. C., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, XXX XX O., zastúpení JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s. r. o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -107 zo dňa 25.2.2020 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol tak, že I. Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou predmetom ktorej sú nehnuteľnosti:

- 1.1 zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom Prešov zo dňa 14.5.2014 (ďalej len „LV1“) a to:

- byt nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. č. XXXX na ulici M. postavený na parcele registra „C“ č. XXXXX/XXX vchod: X, podlažie, poschodie: X.p., číslo bytu podľa LV: 2, podiel na spoločných častiach a spoločných zriadeniach domu: XX/XXXX (ďalej len „Záloh1“)

- 1.2 zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom Prešov zo dňa 4.5.2014 (ďalej len „LV2“; pre spoločné označenie LV 1 a LV ďalej len „LV“), a to:

- Spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na pozemku registra „C“ parcelné číslo: XXXXX/XXX, výmera v m2 XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „Záloh2“) vklad povolený Správou katastra Prešov V 3163/14.

II. Priznáva žalobcom vo vzťahu k žalovanej nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva, pričom záloh sa týkal bytu, v ktorom žalobcovia žijú. Žalobcovia v žalobe uviedli, že so žalovanou uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, kde predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 43.290 eur. Úver bol označený ako úver na bývanie a účel úveru bolo vyplatenie existujúcich úverov úverom ÚNB (SLSP, iná banka, iná spol.). Na zabezpečenie úveru bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva. Žalobcovia namietali, že zmluva o zriadení záložného práva obsahuje čl. IV s názvom Výkon záložného práva, kde spôsob výkonu záložného práva sa odkazuje na VOP. Zmluva o zriadení záložného práva neobsahuje možnosti výkonu záložného práva. Vyvstávajú vážne pochybnosti o inkorporačnej doložke, ktorú žalobcovia považovali za prekvapivú a neprimeranú zmluvnú podmienku. Ide o neplatné dojednanie týkajúce sa výkonu záložného

práva, pretože je daný odkaz len na netransparentné všeobecné zmluvné podmienky. Dlžníci obchodné podmienky nepodpísali. Žalobcovia v žalobe ďalej namietali, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky ako napr. poplatok za upomienku vo výške 25 eur, zmluvnú podmienku uvedenú v čl. III. bod 4, kde došlé sumy sa použijú najskôr na úhradu splatných nákladov, poplatkov, úrokov z omeškania, úrokov a istín, a to v tomto poradí. Žalobcovia namietali aj to, že zmluva o zriadení záložného práva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom poukazujú na stanovisko komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky z 2.4.2012, ktorá posudzovala neprijateľné zmluvné podmienky nachádzajúce sa v záložných zmluvách. Žalobcovia poukázali aj na to, že v byte, ktorý je predmetom výkonu záložného práva, bývajú s dvoma maloletými deťmi, syn je študent strednej školy, dcéra navštevuje základnú školu, ide o ich jediné obydlie, kde majú pocit domova a bezpečia. Výkon záložného práva sa má vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je pre neho dôležitý. Existuje vhodné riešenie, ktoré je v súlade s princípom proporcionality a uspokojený by bol aj veriteľ. Reálne hrozí, že sa výkon a záložné právo v rozpore sa pravidlami verejného poriadku. O výške pohľadávky rozhodne nie súd, ale podnikateľ pri nútenom postihu majetku bez účasti exekútora, kde veriteľ sa snaží zjavne postihnúť majetok nad rámec skutočnej výšky dlhu. Prvoinštančný súd celú vec posúdil podľa ust. , / ods. 1 , vychádzal z ust. . Posúdil zmluvu o zriadení záložného práva za neplatnú podľa . Prvoinštančný súd zistil, že banka so žalobcami dňa 22.5.2014 uzatvorila zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, kde predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti bankou dlžníkom ako privátnym klientom v sume 43.290 eur. Účel úveru bol dojednaný tak, že je určený na vyplatenie existujúcich úverov ÚNB (SLSP, iná banka, iná spol.). Bola dohodnutá úroková sadzba fixná 5,19 % na 5 rokov v deň uzatvorenia úverovej zmluvy s tým, že banka poskytuje zľavu z úrokovej sadzby vo výške a za podmienok uvedených vo Zverejnení. Výška splátky bola stanovená na 251,75 eura mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky 20.7.2014, pri počte splátok 324, konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.6.2041. Tento úver bol poskytnutý dlžníkom po splnení podmienky uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam presne špecifikovaným v zmluve, ďalej predložením návrhu na uzavretie poistnej zmluvy k tomuto zálohu na hodnotu zálohu a predloženie potvrdenia príslušnej poisťovne o vinkulácii poistného plnenia a tretia podmienka bola vyplatenie záväzkov identifikovaných v zmluve a predloženie súhlasu predchádzajúceho veriteľa s predčasným splatením týchto záväzkov a vyčíslením výšky zostatku. V bode III. Zmluvy sú špecifikované záväzky v iných bankách alebo nebankových spoločnostiach, ktoré majú byť z poskytnutého úveru splatené. Ide o dlhy v inej banke, a to splátkový úver v inej banke vo výške mesačnej splátky 263 eur, kreditná karta vo výške 83 eur mesačne, kreditná karta vo výške 42 eur mesačne a splátkový úver v inej banke vo výške 81 eur mesačne. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že k zmluve bola uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva dňa 22.5.2014. Na základe tejto zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam, a to k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k.ú. O., byt, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX na ul. M., postavený na parcele registra C č. XXXXX/XXX vo vchode X na X. podlaží, č. bytu X, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu XX/XXXX a ďalej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, vedenom v k.ú. O., a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX k pozemku parcela č. XXXXX/XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria. V zmysle záložnej zmluvy čl. 4 bolo dojednané, že ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku, a to spôsobom dohodnutým vo VOP. Dňa 22.4.2017 P. C. partneri, s.r.o. ako právny zástupca žalovanej zaslal žalobcom opakovanú výzvu na zaplatenie pohľadávky pred začatím výkonu dražby s tým, že už v minulosti výzvou zo dňa 22.2.2017 boli vyzvaní na úhradu nedoplatku voči banke, ktorý v tom čase predstavoval 791,81 eura. Aktuálne tento dlh predstavuje 1.251,69 eur. Boli upozornení aj na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti poskytnutého úveru.

Dňa 3.10.2017 banka vyzvala žalobcov na úhradu dlžnej sumy, ktorá k 3.10.2017 predstavovala 2.322,31 eur, v opačnom prípade, pokiaľ nebude dlh uhradený do 15 dní od doručenia výzvy, pristúpi sa k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou. Listom zo dňa 31.10.2017 banka oznámila vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, žiadala pohľadávku vo výške 43.125,17 eura uhradiť do 15 dní. Listom zo dňa 5.1.2018 banka oznámila žalobkyni v prvom rade začatie výkonu záložného práva podľa na základe záložnej zmluvy zo dňa 22.5.2014 formu predaja nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Prvoinštančný súd zistil, že žalobkyňa v 1/ rade má základné vzdelanie, je nezamestnaná, v roku 2014 pracovala s minimálnou mzdou 400 eur a jej manžel pracuje v U.S. STEEL so mzdou 900 eur. V roku 2014 mali dve maloleté deti. V iných bankách a nebankovkách mali úvery, ktoré potrebovali vyplatiť. Ani jeden z pôvodných úverov nemal charakter úveru na bývanie. Prvoinštančný súd zistil, že žalobcovia v minulosti zmluvu o záložnom práve na byt nikdy neuzatvárali, vedeli o tom, že dávajú byt do zábezpeky, avšak o dobrovoľnej dražbe neboli informovaní. Následne rok na to si brali iný úver na bývanie, kde mienili zrekonštruovať tento byt, ktorý je v zálohe, bol im poskytnutý úver vo výške 46.000 eur, do zálohu bol daný rodinný dom, v ktorom žila svokra žalobkyne v 1/ rade. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pričom poukázal špeciálne na závery Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kušionová c/a Smart Capital (C-34/2013), kde nebolo konštatované, že mimosúdny výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je v rozpore s únijným právom, avšak strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. Strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie. Výkon záložného práva musí byť v súlade so zásadou dobrých mravov. Prvoinštančný súd zistil, že banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru dňa 31.10.2017, keď predtým vyzvala žalobcov listom zo dňa 3.10.2017 na zaplatenie omeškaných splátok vo výške 2.322,31 eur. Výška pohľadávky nebola špecifikovaná v ani jednom z listov a rovnako ani v predchádzajúcej výzve z 20.4.2017, v ktorej dokonca sa uvádza, že dlh k 16.2.2017 dosiahol 791,81 eur, pričom už k 31.3.2017 sumu 1.251,69 eur, keď výška mesačne dohodnutej splátky bola 244,39 eur. V liste sa ďalej uvádza, že ak banka dlh zosplatní, uspokojí celú pohľadávku vo výške 42.235,79 eur k 31.3.2017 z dražby nehnuteľnosti. Neuvádza sa, že by sa malo jednať o dobrovoľnú dražbu. Žalobcovia neboli upozornení na to, aké zákonné následky dobrovoľná dražba môže mať. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka inkorporačnej doložky, na ktorú odkazuje zmluva o zriadení záložného práva a predtým aj zmluva o splátkovom úvere, nebola platne uzatvorená. Žalobcovia mali byť oboznámení so všetkými ustanoveniami, ktoré sú upravené najmä vo VOP spôsobom, ktorému by rozumeli ako zraniteľní klienti. Zmluva nebola uzatvorená na účel, ktorý deklaruje, a to na bývanie, ale na vyplatenie existujúcich úverov a tak zmluva spadá pod režim spotrebiteľských zmlúv podľa Zo záložnej zmluvy k nehnuteľnosti zo dňa 22.5.2014 nevyplýva, na akú sumu bol záloh ohodnotený, je zrejmé, že trhová cena takýchto bytov je v nepomere k samotnej výške dlhu. Žalobca postupoval pri výkone záložného práva v rozpore so zákonom pre rozpor s dobrými mravmi pri rozpornom uvedení druhu a účelu úveru, neplatne dohodol inkorporačnú doložku a nestanovil ani hodnotu zálohu v záložnej zmluve. Je zrejmé, že žalobcovia nemali inú možnosť, než sa brániť voči výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podaním tejto žaloby. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli inkorporované do zmlúv, podpísané žalobcami neboli, preto aj ustanovenie bodu IV. Výkon záložného práva je neurčité a nezrozumiteľné a v tomto kontexte celá zmluva o zriadení záložného práva je podľa aj neplatná. Ak by aj zmluva bola platná, cez prizmu dobrých mravov, súd výkon záložného práva považuje za rozporný s . Žalobcovia konali v stave finančnej núdze, o čom svedčí aj druhý úver poskytnutý bankou, ktorého splácanie uprednostnili pred splácaním tohto dlhu, aby o bývanie neprišli ich príbuzní. Preto výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je zneužitím práva, a preto súd žalobe vyhovel. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa a . V danom prípade súd úspešným žalobcom priznal plnú náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Žalovaná v odvolaní namietala rozhodnutie prvoinštančného súdu. Poukázala na to, že odvolacie dôvody vyplývajú z ust. , z ust. , , a .

Žalovaná namietala zaujatosť sudkyne JUDr. V. K., kde konkrétne skutočnosti, ktoré žalovanú viedli k presvedčeniu o zaujatosti zákonnej sudkyne, sa rozvinuli na pojednaní konanom dňa 25.2.2012, ktoré bolo zavŕšené vyhlásením napadnutého rozsudku. Namietali problematicky výsluch žalobkyne v 1/ rade, kde boli jej kladené sugestívne otázky týkajúce sa vnútorného psychického postoja žalobkyne k rozhodujúcim skutočnostiam, ktoré sú pre kohokoľvek iného objektívne neverifikované. Konajúca sudkyňa mimo akýkoľvek procesne aprobovaný rámec označila postavenie žalobcov ako finančné otroctvo. Takéto expresívne stanovisko je nezlúčiteľné so základnými nárokmi kladenými na výkon sudcovskej funkcie, predovšetkým čo do požiadavky neutrálnosti. Ak sudkyňa už vopred hľadí na plne právne spôsobilých a rozumovo vyspelých ľudí, ktorí so žalovanou dojednali výslovne dovolené typy zmlúv, ktoré označila ako úrokovo výhodné pre spotrebiteľov ako „finančných otrokov“, je vylúčené, aby dokázala starostlivo, spravodlivo a nezaujato posúdiť všetky okolnosti prípadu. Uvedený verbálny prejav konajúcej sudkyne na pojednávaní zakladá takto prinajmenej intenzívne pochybnosti o jej nezaujatosti jednak vo vzťahu k osobám, ktoré sa venujú poskytovaniu úverov, a takisto k typu sporov, v ktorom sa stretávajú práva a oprávnené záujmy veriteľov a spotrebiteľov. Žalovaná ďalej namietala, že z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť ani len to, aká má byť povaha právnej povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Ak má ísť o konštitutívny výrok, napadnutý rozsudok neidentifikuje žiadnu právnu normu, ktorá by umožňovala kreovať príslušnú povinnosť. Ak majú byť účinky napadnutého rozsudku deklaratórne, absentuje v nich identifikácia akejkoľvek právnej skutočnosti, na základe ktorej by mal medzi stranami sporu existovať právny vzťah, do obsahu ktorého by patrila práve povinnosť banky zdržať sa voči žalobcom výkonu záložného práva. Bolo úlohou prvoinštančného súdu skúmať, či takáto povinnosť a na základe čoho existuje. Súd prvej inštancie ignoroval protirečenie medzi zásahom, ktorý vyjadril vo výroku vo forme zdržať sa výkonu záložného práva a jeho odôvodnením v napadnutom rozsudku, kedy prvoinštančný súd dospel k záveru o údajnej neplatnosti záložnej zmluvy. V takom prípade by medzi stranami sporu nevznikol žiaden zabezpečovací vzťah a banka by nebola nositeľom žiadneho záložného práva. Preto by bolo nezmyselné komukoľvek zakazovať výkon neexistujúceho práva. Prvoinštančný súd nesprávne aplikoval ust. . Jedinou podmienkou pre oprávnené začatie výkonu záložného práva je existencia omeškanej pohľadávky. Keď by dané zákonné ustanovenie malo byť aplikovateľné, v konaní je nevyhnutné spoľahlivo zistiť, že nie sú žalobcovia voči banke v omeškaní s plnením úverového zábezpeku. Táto skutočnosť nebola v konaní tvrdená a ani preukazovaná. Naopak, žalobcovia sami výslovne priznali dlhodobé neplnenie svojich povinností. Výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby už aj s poukazom na ust. je dovolený spôsobom výkonu záložného práva. V čase vydania napadnutého rozsudku existuje ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR v otázke právnej (ne) udržateľnosti žalobnej požiadavky na uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. Najvyšší súd opakovane judikoval, že uloženie vecne a časovo neobmedzenej povinnosti veriteľovi zdržať sa zákonom priznaného spôsobu uspokojenia jeho pohľadávky nie je prípustné (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , a ). Bolo zreteľne odmietnuté ukladanie zdržania sa výkonu záložného práva na neurčitú dobu. Prvoinštančný súd však svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom vo vzťahu k ustálenej rozhodovacej praxi neodôvodnil. Žalovaná namietala aplikáciu v prípade, pokiaľ by bola považovaná zmluva o zriadení záložného práva za platnú a taktiež vyslovenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Dohoda o spôsobe výkonu záložného práva nie je obligatórnou náležitosťou záložnej zmluvy, nemôže rezultovať do úplnej neplatnosti právneho úkonu. Dovolené spôsoby výkonu záložného práva reguluje priamo zákon . Výber medzi nimi patrí záložnému veriteľovi. Prvoinštančný súd sa s existujúcou judikatúrou nijako nevyporiadal, postupoval v priamom protiklade k ustáleným záverom najvyšších súdnych autorít, kedy ako zámienku využil zmluvnú podmienku, ktorú zákon neponíma ani len ako nepovinnú náležitosť záložnej zmluvy. Úvahy súdu o neurčitosti a nezrozumiteľnosti článku IV. Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.5.2014 vybočujú zo všetkých prípustných medzí, pričom prvoinštančný súd okrem iného zmiešal dve úplne odlišné právne kategórie, a to určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Nie je sporné, že všeobecné obchodné podmienky stranami sporu neboli podpísané, avšak ak obchodným podmienkam prvoinštančný súd túto okolnosť vytýka, ide o výhradu týkajúcu sa ich formy, nie inkorporácie do zmluvy. Nie je objasnené zo strany prvoinštančného súdu ani to, na základe akého právneho predpisu požiadavka obligatórnej písomnej formy obchodných podmienok a podpísania obchodných podmienok je nevyhnutná.

Žalovaná ďalej namietala, že prvoinštančný súd vyžadoval od žalovaného pri zosplatnení úveru uviesť v tejto listine aj následky, aké má prípadné využitie inštitútu dobrovoľnej dražby. Táto okolnosť nemá vplyv na platnosť záložnej zmluvy. Prvoinštančný súd posúdil túto zmluvu ako zmluvu, ktorá spadá pod režim spotrebiteľských zmlúv podľa Prvoinštančný súd absolútne ignoroval skutočnosť, keď, ako to vyplýva zo zmluvy o úvere, žalobcom bol poskytnutý úver s lehotou splatnosti viac ako 10 rokov, keď konečná splatnosť mala nastať 20.6.2041 a so zabezpečením v podobe záložného práva k nehnuteľnostiam, čo podľa sa vyníma zo záberu regulácie spotrebiteľských úverov. Žalovaná namietala aj inštitút tzv. zraniteľných klientov, ktorý použil prvoinštančný súd pri posudzovaní uplatneného nároku, keď takýto inštitút nie je zrejmé, čo obsahuje. Posudzovanie ohodnotenia zálohu ako náležitosti záložnej zmluvy je svojvoľné, bez skutkových zistení. Preto žalovaná žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a uplatnil si nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne, vrátane trov odvolacieho konania voči žalobcom.

4. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadrili.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne a je potrebné ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

6. Prvou a základnou odvolacou námietkou, ktorú vzniesla žalovaná, je námietka zaujatosti zákonnej sudkyne, keď žalovaná uviedla, že o dôvodoch vylúčenia zákonnej sudkyne sa dozvedela priamo na pojednávaní dňa 25.2.2020. Námietku zaujatosti vzniesla pre spôsob vedenia konania a vyslovené názory zákonnou sudkyňou. Tieto okolnosti u žalovanej navodzujú dojem, že sudkyňa voči stranám sporu nepostupovala nezaujato, neutrálne a tak, aby žiadnemu z nich nenadŕžala. Odvolací súd zistil, že vedenú okolnosť oznámila žalovaná v odvolaní, ktoré došlo odvolaciemu súdu elektronicky dňa 29.5.2020. Podľa strana má právo z dôvodov uvedených v uplatniť námietku zaujatosti. Žalovaná toto právo vyplývajúce z ust. využila. Podľa v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Odvolací súd konštatuje, že námietka zaujatosti je súčasťou podania vo veci samej, a to odvolania a spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti podľa . Podľa , námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, od kedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. O námietke zaujatosti rozhoduje v súlade s ust. nadriadený súd do 7 dní od uplatnenia námietky zaujatosti, pričom podľa , ak sa vec zároveň predkladá na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, lehoty podľa sa neuplatnia. Odvolací súd pri prejednaní odvolania zistil, že je jeho povinnosťou sa zaoberať aj námietkou zaujatosti voči zákonnej sudkyni z pozície nadriadeného súdu. Nadriadený súd v prvom rade skúmal, či námietka zaujatosti bola uplatnená žalovanou včas. Ustanovenie stanovuje lehotu na uplatnenie námietky zaujatosti do siedmich dní, od kedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Sama žalovaná v odôvodnení námietky zaujatosti uviedol, že o dôvodoch vylúčenia sa dozvedel priamo na pojednávaní pred prvoinštančným súdom dňa 25.2.2020. Námietku zaujatosti žalovaná vzniesla až v odvolaní, ktoré došlo prvoinštančnému súdu elektronicky dňa 29.5.2020, z čoho vyplýva, že námietka zaujatosti bola podaná po zákonom stanovenej lehote, a preto nadriadený súd na túto námietku zaujatosti podľa neprihliadal.

7. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok prvoinštančného súdu, ktorým prvoinštančný súd vyhovel žalobe a určil, že žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV XXXXX, k.ú. O. a na LV XXXXX, k.ú. O.. Bolo rozhodnuté o trovách konania. Žalovaná v odvolaní namietala odvolacie dôvody vyplývajúce z ust. , , , a .

8. Tým, že odvolací súd ako nadriadený súd neprihliadol na vznesenú námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni preto, že žalovaná túto námietku zaujatosti neuplatnila včas, neboli splnené ani podmienky pre odvolací dôvod vyplývajúci z ust. , podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť tým, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Táto okolnosť v priebehu odvolacieho konania preukázaná nebola.

9. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky vyplývajúcej z ust. § 365 ods. 1 písm. b/, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces predstavuje predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórne konanie, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu. O odvolací dôvod podľa pôjde vtedy, ak porušenie tohto práva dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenia súdu musia byť vyhodnotené v kontexte s celým konaním.

10. Odvolací dôvod vyplývajúci z ust. predstavuje odvolací dôvod, podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu. Ide o akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, ale za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide napríklad o nesprávne realizovanú mandukčnú povinnosť a podobne.

11. Žalovaná ďalej namietala, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená buď chybným vyhodnotením návrhu na vykonanie dokazovania, alebo nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo tu existuje predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany alebo procesného útoku.

12. Odvolací dôvod vyplývajúci z ust. § 365 ods. 1 písm. h/ predstavuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, na zistený skutkový stav súd buď neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, prípadne správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

13. Odvolací súd s poukazom na odvolacie námietky žalovanej zistil, že prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav v prejednávanej veci, nesprávne vec právne posúdil a závery prvoinštančného súdu sú, vzhľadom na nedostatočne zistené skutkové okolnosti dôležité pre právne posúdenie veci, sú predčasné.

14. Prvoinštančný súd sa nezaoberal uplatneným nárokom žalobcov, ktorí nárok žalobcovia špecifikovali v žalobe vo forme žalobného návrhu. Žalobný návrh patrí medzi podstatné náležitosti žaloby a ide o tzv. petit, o to, čoho sa žalobcovia domáhajú. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žalobcovia musia svoj nárok vyjadriť tak, aby bola následne splnená aj požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku, to znamená, že je možné žalobný petit prevziať do výroku rozsudku a vykonať niektorým zo spôsobov vyplývajúcich zo zákona. Žalovaná namietala, že z uplatneného

žalobného návrhu a následne z rozsudku prvoinštančného súdu nie je jednoznačne zistiteľné z jeho výroku, či povinnosť, ktorej sa má žalovaná zdržať, bola konštituovaná už v minulosti na základe nejakej právnej skutočnosti, teda v danom prípade zrejme na základe zmluvy o zriadení záložného práva, resp. či táto povinnosť vznikla na základe iných, zákonom predpokladaných okolností. Uvedená námietka žalovanej je dôvodná, pretože táto námietka môže odstrániť prípadné pochybenia pri výkone rozhodnutia, keď bude jednoznačne identifikovaný nárok vyplývajúci z výkonu záložného práva tak, aby bol nezameniteľný s prípadným iným výkonom záložného práva týkajúceho sa tých istých založených nehnuteľností. Bolo preto povinnosťou prvoinštančného súdu vyzvať žalobcov na upresnenie žalobného návrhu. Riadnym označením právnej skutočnosti, ktorá mala spôsobiť vznik záložného práva sa zidentifikuje aj aktívne vecne legitimovaný subjekt, prípadne pasívne vecne legitimovaný subjekt.

15. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobcovia namietali zmluvu o splátkovom úvere a následne aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Namietali, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spočívajú v poplatku za upomienku vo výške 25 eur a ďalej v tom, akým spôsobom sa započítavajú došlé sumy od spotrebiteľa pri splácaní úveru. Následne namietali zmluvu o zriadení záložného práva, keďže neobsahuje možnosti výkonu záložného práva, sú pochybnosti o inkorporačnej doložke a naviac, obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobcovia poukázali aj na okolnosť, že predmetom záujmu je ich obydlie. Prvoinštančný súd posúdil zmluvu, ktorú uzatvorili žalobcovia a žalovaná ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá má byť jednoznačne podradená pod režim spotrebiteľských zmlúv vyplývajúcich zo Takýto záver prvoinštančného súdu je predčasný. Ako to vyplýva zo zmluvy o splátkovom úvere, bol poskytnutý žalobcom splátkový úver na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti v sume 43.290 eur, keď úver bol označený ako úver na bývanie s účelom vyplatiť existujúce úverové dlhy. Uvedená úverová zmluva bola s dobou konečnej splatnosti úveru do 20.6.2041 a bola uzavretá dňa 22.5.2014. Súčasťou tejto zmluvy je aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 22.5.2014. Predmetom zálohu je byt žalobcov, v ktorom bývali a mali obydlie. Na posúdenie režimu, akým spôsobom je potrebné prihliadať na okolnosti a náležitosti uzatvorenia zmluvy o úvere je potrebné zo strany prvoinštančného súdu v prvom rade vyhodnotiť správne, aký charakter má uzatvorená zmluva o úvere. Ako to vyplýva z ust. , nemá charakter spotrebiteľského úveru, pretože ide o úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Preto nie je možné posudzovať platnosť zmluvy podľa Vyhodenie náležitostí tejto zmluvy o splátkovom úvere prvoinštančným súdom neboli vyhodnotené náležitým spôsobom. Prvoinštančný súd ani správne neposúdil charakter uzatvorenej zmluvy, preto nemohol dospieť k správnemu záveru, či táto úverová zmluva je platná alebo neplatná (čiastočne neplatná). Pokiaľ bude zmluva neplatná, táto okolnosť má vplyv aj na zmluvu o zriadení záložného práva. Pokiaľ však bude zmluva platná a budú jej chýbať určité náležitosti, resp. prvoinštančný súd vyhodnotí niektoré podmienky tejto zmluvy za neprijateľné, vyhodnotí, či zmluva má bezúročný charakter, čo opäť má dopad na platnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Pri dojednaní zmluvy o záložnom práve prvoinštančný súd túto zmluvu považoval za neplatnú a ak by aj bola platná, považoval ju za zmluvu v rozpore s dobrými mravmi. Namietaná okolnosť žalobcami, ktorá spočíva v tom, že zmluva o zriadení záložného práva neobsahuje uvedené možnosti výkonu záložného práva a ďalej náležitým spôsobom nie je inkorporovaná do zmluvy položka všeobecných obchodných podmienok pri spôsobe výkonu záložného práva, nemusí spôsobovať absolútnu neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Hodnota zálohu nemá priamy dopad na platnosť záložnej zmluvy. Týmito okolnosťami sa prvoinštančný súd nezaoberal a bez ďalšieho považoval zmluvu za absolútne neplatnú pre nedostatok inkorporačnej doložky a neuvedením hodnoty zálohu v záložnej zmluve. Tzv. prizma dobrých mravov ostáva prvoinštančným súdom nevysvetlená. Ustanovenie umožňuje totiž aplikovať len v prípade, ak žalobcom právo neosvedčí, ale napriek tomu by bolo nespravodlivé, vzhľadom na všetky okolnosti im ho nepriznať. Súd aplikáciu tohto inštitútu vôbec neodôvodnil a nevysvetlil aplikáciu , úvaha ostáva odvolacím súdom nepreskúmateľná.

16. Dobrovoľná dražba je zákonným spôsobom výkonom záložného práva. Toto konštatovanie nakoniec vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kušionová c/a Smart Kapitál, vo veci C34/13. Nie je dôvod, aby bol výkon záložného práva žalovanou obmedzovaný, pokiaľ budú na to splnené zákonné predpoklady.

Závery Ústavného súdu v spojení s rozsudkom Súdneho dvora (PL.ÚS23/2014, C34/12) predstavujú určitý manuál výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v sporoch so slabšou zmluvnou stranou. Žalobcovia v žalobe namietali, že predmetom výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou má byť byt, ktorý predstavuje ich obydlie a tento byt, v ktorom žijú rodičia a dve maloleté deti, predstavuje ich istotu a uspokojenie bytových potrieb. V priebehu konania bolo z výsluchu žalobkyne v 1/ rade zistené, že byt je predmetom zálohu, bola informovaná. Okolnosti, akými sú najmä 1/ chránený záloh (obydlie), 2/ chránené osoby ako dražbou dotknuté osoby, 3/ proporcionalita vzťahu pohľadávky a zálohu, 4/ možnosť udržania vlastníctva k zálohu uspokojením pohľadávky iným spôsobom, ako dražbou v prípade núteného výkonu záložného práva (súdnou exekúciou), 5/ dobrovoľná dražba ako prostriedok ultima racio pri existencii určitých možností výkonu záložného práva, 6/ možnosti reštartu v splácaní úveru, 7/ hrozba mimosúdneho vymoženia plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky, 8/ oslabenie práva premlčaním, 9/ nedostatok odbornej starostlivosti veriteľa pri vyhodnocovaní bonity dlžníkov dôležitej na splácanie úveru, 10/ ďalšie okolnosti zistené v prejednávanej veci, ktoré môžu mať relevanciu v konaní o zdržaní sa výkonu záložného práva v procese dobrovoľnej dražby, môžu mať vplyv na oddialenie dobrovoľnej dražby a dosiahnutie súdneho príkazu na zdržanie sa dobrovoľnej dražby. Ak súčasne pôsobia dve a viac uvedených okolností, úmerne s tým stúpa opodstatnenie obmedzenia dobrovoľnej dražby, najmä ak záložné právo opatrením súdu nezanikne a veriteľovi plynú úroky z omeškania. Prvoinštančný súd tieto okolnosti pri rozhodovaní o zdržaní sa výkonu záložného práva nevyhodnotil. Je zrejmé len, že záloh predstavuje obydlie záložcov, teda žalobcov a ide o chránený záloh. Z obsahu spisu nie je zrejmé, či žalobcovia majú snahu svoj dlh splniť, akým spôsobom je možné oddialiť dobrovoľnú dražbu a pripustiť prípadný reštart s plnením úveru, prípadne vyhodnotiť, či a v akom rozsahu je povinnosť žalobcov dlh plniť vzhľadom na okolnosti uvedené vyššie v súvislosti s platnosťou a neplatnosťou zmluvy, prípadne vyhodnotiť, či zo strany žalovanej boli vykonané iné kroky v súvislosti s vymáhaním pohľadávky (v avizovanom spore o určenie povinnosti zaplatiť dlh, resp. či a v akom rozsahu dlh bol žalobcami postupne splácaný). Ak pozitívne budú zistené dve a viac podmienok uvedených pri posudzovaní zákazu výkonu dobrovoľnej dražby pri hodnotení s proporcionalitou výkonu dobrovoľnej dražby, bude namieste po špecifikácii žaloby žalobe vyhovieť. V danom prípade sa len javí, že zatiaľ pôsobí len jedna z okolností relevantných pre dočasné zdržanie dobrovoľnej dražby, a to okolnosť, že draženou vecou je obydlie záložcov a výsledkom dobrovoľnej dražby by bola strata hlavného obydlia záložcov, teda žalobcov a ich rodiny.

17. Pokiaľ by aj prvoinštančný súd po doplnení dokazovania a vyhodnotení okolností prípadu dospel k záveru, že je potrebné žalobe vyhovieť, v takom prípade odvolací súd upriamuje prvoinštančný súd na aktuálne rozhodnutia Najvyššieho súdu pod sp. zn. , , , ale aj na iné rozhodnutia nižších súdov, ktoré rešpektujú právny názor Najvyššieho súdu SR, kde bolo ustálené, či meritórnym rozhodnutím súdu je možné uložiť žalovanej časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva predmet zálohu. Nie je možné žalovanej ako záložnému veriteľovi uložiť rozsudkom časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého predmetom sú nehnuteľnosti, predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva. Túto okolnosť prvoinštančný súd nevzal na zreteľ a uložil žalovanej časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa možnosti realizovať zákonom dovoleným spôsobom záloh na základe zmluvy o zriadení záložného práva.

18. Všetky tieto dôvody viedli odvolací súd k zisteniu, že pre účely rozhodnutia prvoinštančný súd nemal dostatočne zistený skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil, a preto rozhodnutie prvoinštančného súdu je predčasné. Naviac prvoinštančný súd svoje rozhodnutie aj dostatočne zrozumiteľne a jasne neodôvodnil a nedal odpovede na námietky žalovaného vznesené v priebehu konania a vyhodnotil žalobu ako dôvodnú. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa , zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Úlohou prvoinštančného súdu bude opätovne vyhodnotiť okolnosti tohto prípadu po tom, čo sa náležitým spôsobom zistí rozsah uplatneného práva, skutkový stav a vec právne posúdi. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Prvoinštančný súd v konečnom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách konania podľa .

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.