Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/160/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: L. M. X. F. D. Ý. , D. W.Ň. X.X.XXXX, H. N. M. Č.. XXX, zastúpený spoločnosťou Právne centrum s.r.o., IČO: 36 698 873, Bratislava, Mýtna č. 42, za ktorú koná JUDr. Juraj Bystrický, PhD., proti žalovaným v I. rade: O. A. I. Ť. G. P. S. Á. , D. W. X.X.XXXX, H. N. A., R. Č.. X, v II. rade: O.. Ľ. N. V. D. Í. G. , D. W. X.XX.XXXX, H. N. M. Č.. XX, v III. rade: M. N. V. D. Í. G. P. S. Á. , D. W. XX.XX.XXXX, H. N. M. Č.. XX, všetci zastúpení spoločnosťou Accent Legal s.r.o., IČO: 47 251 476, Bratislava, Jakubovo námestie č. 9, za ktorú koná Mgr. Marianna Hrabovská, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaných v I., II., III. rade proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 22. júna 2020, sp.zn. a dopĺňacieho rozsudku zo dňa 10. septembra 2020, sp.zn. , takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 22. júna 2020, sp.zn. ,

- vo výroku I., ktorým určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 28.8.2018 medzi žalovanou v I. rade ako predávajúcou a žalovanými v II., III. rade ako kupujúcimi, ktorej predmetom je prevod pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie M. parcela č. I.-G. XXX - záhrada o výmere 446 m2 a č. I.-G. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 187 m2, o povolenie vkladu, ktorej je vedené konanie na katastrálnom odbore Okresného úradu Malacky pod č. S.-XXXX/ XXXX, je neplatná, p o t v r d z u j e .

- vo výroku II., ktorým priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

II. Dopĺňací rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 10. septembra 2020, sp.zn. , ktorým náhradu trov priznal žalobcovi voči žalovaným v I., II., III. rade s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne povinnosť ostatných v rozsahu poskytnutého plnenia, p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I., II., III. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 22.6.2020, sp.zn. , I. určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 28.8.2018 medzi žalovanou v I. rade ako predávajúcou a žalovanými v II., III. rade ako kupujúcimi, ktorej predmetom je prevod pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie M. parcela č. E-KN XXX - záhrada o výmere 446 m2 a č. E-KN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 187 m2, o povolenie vkladu, ktorej je vedené konanie na katastrálnom odbore Okresného úradu Malacky pod č. V-XXXX/XXXX, je neplatná, II. žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 10.9.2020, sp.zn. , doplnil uvedený rozsudok do výroku II. o druhú vetu tak, že I. priznal

žalobcovi náhradu trov voči žalovaným v I., II., III. rade s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne povinnosť ostatných v rozsahu poskytnutého plnenia, II. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania spojených s vydaním dopĺňacieho rozsudku. 1.2. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 9.11.2018, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. V-XXXX/XXXX, z dôvodu porušenia jeho predkupného práva spoluvlastníka; zároveň navrhol nariadiť neodkladné opatrenie. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je spolu so žalovanou v I. rade podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností, pričom jeho podiel i žalovanej v I. rade na pozemkoch je v 1/2. Podiel na pozemkoch nadobudol kúpnou zmluvou V-4159/03, kedy bola druhou podielovou spoluvlastníčkou O. O.. Vyhľadal dedičov po nej a dohodol sa s nimi, že podiel na pozemkoch po jeho prejednaní v dodatočnom dedičskom konaní mu predajú. Dedičia si napokon dodatočné dedičské konanie zabezpečili sami s tým, že nadobúdateľom podielu na pozemkoch sa stala žalovaná v I. rade (uznesenie č.k. -35, , ktoré bolo do katastra nehnuteľností zapísané záznamom pod Z-2998/2018). Žalovaná v I. rade s ním rokovala o predaji spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch, ale v rozpore s ich dohodou ich predala žalovanému v II. rade, o čom sa dozvedel náhodnou kontrolou listu vlastníctva č. XXXX dňa 6.11.2018, na ktorom bolo zaevidované prebiehajúce vkladové konanie V-XXXX/XXXX. Keďže žalovaná v I. rade uzavretím kúpnej zmluvy so žalovaným v II. rade porušila jeho predkupné právo, požiadal o prerušenie vkladového konania a dal vypracovať predmetnú žalobu. Žalovaná v I. rade zmluvu so žalovaným v II. rade uzavrela bez vyzvania na uplatnenie predkupného práva spoluvlastníka napriek tomu, že vedela, že on ako druhý podielový spoluvlastník má o odkúpenie pozemkov záujem. Naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe je podľa neho daný už tým, že došlo k porušeniu jeho predkupného práva ako druhého spoluvlastníka, keď navyše pozemky nerušene užíva už od roku 2004. Žalovaná v I. rade ako povinný spoluvlastník nerešpektovala zákonné predkupné právo, neupovedomila ho o zamýšľanom predaji, neumožnila mu využiť zákonné predkupné právo a svoj podiel previedla na inú než blízku osobu, preto je ňou uzavretá kúpna zmluva neplatná. Uznesením zo dňa 5.12.2018, č.k. -28, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.5.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.4.2019, č.k. -84, návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a uznesením zo dňa 9.3.2020, č.k. -148, pripustil, aby do konania pristúpila žalovaná v III. rade.

2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Žalobca na pojednávaní spresnil petit žaloby tak, že žiadal určiť neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou v I. rade ako predávajúcou a žalovanými v II., III. rade ako kupujúcimi. Žalovaní na pojednávaní poukázali na to, že návrh do katastra nehnuteľností bol podaný až po uplynutí dvojmesačnej lehoty na uplatnenie predkupného práva žalobcu. Žalovaná v I. rade zaslala ponuku na uplatnenie predkupného práva na adresu žalobcu uvedenú na liste vlastníctva a nemohla vedieť, či sa tam aj zdržiava. Žalobca však o ponuke bol upovedomený, o čom svedčí skutočnosť, že spoločnosť Právne centrum (zástupca žalobcu) ponúkla žalovanej v I. rade odkúpenie jej podielu za sumu 10.000,- € s tým, že kupujúcim mal byť p. N.. Pri tom ako žalovaná tejto spoločnosti uviedla, že ponuku neakceptuje, ich upovedomila o tom, že má iného záujemcu, na čo jej bolo uvedené, že to sa žalobcovi nebude páčiť. Následne sa žalobca skontaktoval s bratom žalovanej v I. rade, ponúkol za podiel sumu 20.000,- € a brat žalovanej v I. rade žalobcu pri tejto príležitosti informoval, že mu je doručovaná ponuka na uplatnenie predkupného práva a že žalovaná v I. rade chce pozemky predať niekomu inému. Keď žalovaná v I. rade so svojím bratom išla za žalobcom s tým, aby dotiahli prevod za ponúkaných 20.000,- €, on s nimi odmietol komunikovať. Žalobca tak nedotiahol do konca prevod podielu a ani nereagoval na ponuku zaslanú žalovanou v I. rade. Žalovaní mali za to, že žalobca svoje práva podielového spoluvlastníka vykonáva v rozpore s dobrými mravmi. Poukázali tiež na to, že na Okresnom súde Malacky sa pod sp.zn. vedie konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi žalobcom a žalovanou v I. rade. Žalobca nikdy nemal záujem o kúpu podielu žalovanej v I. rade. Žalovaní napokon navrhli, aby bola k veci vypočutá žalovaná v I. rade a jej brat M. A. k uvádzaným okolnostiam porušenia dobrých mravov zo strany žalobcu a k tomu, že svedok žalobcovi oznámil, že mu bola zaslaná ponuka na uplatnenia predkupného práva. Majú za to, že právo patrí bdelým a keď žalobca vedel, že mu je doručovaná ponuka, mal byť obozretný a zaujímať sa o to. Žalobca s navrhovaným výsluchom žalovanej v I. rade a svedka M. A. nesúhlasil, pretože žalovaná v I. rade sa k veci viackrát vyjadrila a bola i riadne predvolaná na pojednávanie, na ktorom sa z vlastného rozhodnutia nezúčastnila. P. A. k predmetu sporu, t.j, či došlo k porušeniu predkupného práva, nemá čo uviesť. Žalobca uviedol, že vedel len toľko, že žalovaná v I. rade má iného záujemcu,

preto každý deň sledoval list vlastníctva a tak dokázal zachytiť vyznačenú plombu a na ňu reagovať. Či žalovaná v I. rade a jej brat prišli za žalobcom na rokovanie, nepreukazuje splnenie podmienok pre uplatnenie predkupného práva žalobcu. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. súd prvej inštancie zistil, že pozemky sú ku dňu rozhodnutia súdu v spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v I. rade s veľkosťou ich spoluvlastníckych podielov 1/2; žalobca má na liste vlastníctva v časti B.2 evidovanú adresu R. S., G. č. X/XXX; na liste vlastníctva je v časti B.1 vyznačená plomba na základe V-XXXX/ XXXX. Žalovaná v I. rade ako predávajúci a žalovaní v II., III. rade ako kupujúci, uzavreli dňa 28.8.2018 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod pozemkov a ďalej parciel E-KN č. XXXX - orná pôda o výmere 1.302 m2 a č. XXXX - orná pôda o výmere 1.014 m2 vedených na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v II., III. rade za kúpnu cenu 15.000,- €. Z tejto kúpnej ceny mala suma 14.900,- € pripadať na kúpu pozemkov a suma 100,- € na kúpu zvyšných nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy. Zmluvné strany si v článku 2. potvrdili, že kúpna cena bola vyplatená v hotovosti pri podpise zmluvy. Žalovaná v I. rade ako predávajúci v článku 3. zmluvy vyhlásila, že si „riadne splnila všetky povinnosti vrátane povinností vyplývajúcich z predkupného práva známych spoluvlastníkov“. Účastníci vzali v článku 4. na vedomie, že zmluva nadobudne platnosť a účinnosť dňom jej podpisu. Návrh na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností bol podaný dňa 31.10.2018, o 8,12 hod., pod V-XXXX/XXXX, ako zistil z verejne dostupných údajov katastra, čo nebolo ani medzi stranami sporné. Z listu zo dňa 28.8.2018 označeným ako „Ponuka podielového spoluvlastníka na využitie predkupného práva“ zistil, že žalovaná v I. rade uvedeného dňa spísala list adresovaný žalobcovi na adresu evidovanú na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M., v ktorom ho informovala o tom, že chce svoj spoluvlastnícky podiel na pozemkoch predať kupcovi, ktorý je ochotný uhradiť cenu 14.900,- € a ponúkla tento svoj podiel žalobcovi na predaj za rovnakú cenu. Na uzavretie kúpnej zmluvy a úhradu kúpnej ceny žalovaná v I. rade stanovila žalobcovi lehotu dvoch mesiacov od doručenia ponuky. Z podacieho lístka k ponuke vyplýva, že žalovaná v I. rade ponuku odoslala žalobcovi na adresu R. S., G. č. X/XXX, dňa 30.8.2018. Z listu Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 21.8.2019 zistil, že doporučená zásielka F adresovaná adresátovi: L. M., R. S., G. č. X/ XXX, bola podaná dňa 30.8.2018; dňa 31.8.2018 bol vykonaný pokus o doručenie, zásielka bola v tento deň vrátená odosielateľovi z dôvodu „adresát neznámy“. Na zásielke nebol uvedený odosielateľ, preto bola predmetná zásielka odoslaná do Poštovej ohlasovne a úložne Trnava dňa 31.8.2018. Podľa listov zo dňa 7.4.2017, 30.5.2016 a 16.5.2016 medzi žalovanou v I. rade a p. N. v označenom období pred prededením pozemkov prebiehali rokovania o ich kúpe. V listoch nebolo uvedené, že by záujemcom o kúpu pozemkov bol žalobca. Z kópie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 20.12.2018 zistil, že žalobca tvrdí, že žalovaná v I. rade sa pri rokovaniach vyjadrila, že s ním nechce podpisovať žiadne zmluvy, preto boli všetky ponuky a dokumenty následne spisované s uvedením M. N. ako záujemcu. Reálne plnil M. N. funkciu sprostredkovateľa kúpy pozemkov pre žalobcu. Z listu zo dňa 20.8.2018 a pripojeného návrhu kúpnej zmluvy je zrejmé, že právny zástupca žalobcu, tu však tiež nekonajúc v mene žalobcu, ponúkol žalovanej v I. rade za pozemky a ďalšie nehnuteľnosti sumu 10.000,- €; zmluva nebola uzavretá. Z listu „Oznam o poverení právnym zastupovaním. Výzva na ukončenie kontaktovania pani Márie Peťkovej“ zo dňa 19.12.2018 zistil, že právny zástupca žalovaných informoval právneho zástupcu žalobcu, že dňa 31.8.2018 kontaktoval p. O., brat žalovanej v I. rade, žalobcu s tým, že mu uviedol, že žalobcovi bola zaslaná ponuka na uplatnenie predkupného práva, na čo žalobca ponúkol žalovanej v I. rade prostredníctvom jej brata za pozemky sumu 20.000,- €. Následne pri osobnej návšteve žalovanej v I. rade u žalobcu v M. tento uviedol, že bude komunikovať len prostredníctvom právnikov.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , , , , , a dôvodil tým, že po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na doručené a prednesené vyjadrenia strán uzavrel, že žalobca a žalovaná v I. rade sú ku dňu vyhlásenia rozhodnutia podielovými spoluvlastníkmi pozemkov. Žalovaná v I. rade ako predávajúca uzavrela dňa 28.8.2018 so žalovaným v II. rade a jeho manželkou, žalovanou v III. rade, kúpnu zmluvu V-Q./XXXX, ktorej predmetom bol, okrem iného, prevod spoluvlastníckeho podielu žalovanej v I. rade na pozemkoch za odplatu 14.900,- €. Návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol podaný dňa 31.10.2018, v súčasnosti je vkladové konanie prerušené a na príslušnom liste vlastníctva je zapísaná plomba. Sporné medzi stranami bolo, či uzavretím kúpnej zmluvy bolo porušené predkupné právo žalobcu ako podielového spoluvlastníka pozemkov. Žalovaní tvrdili, že jeho predkupné právo porušené nebolo, pretože mu bola dňa 30.8.2018 odoslaná písomná ponuka na uplatnenie predkupného práva zo dňa 28.8.2018 na adresu žalobcu evidovanú v katastri nehnuteľností. O odoslaní ponuky

žalobcu tiež telefonicky informoval brat žalovanej v I. rade. Súd prvej inštancie konštatoval, že sa v prvom rade zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe a dospel k záveru, že žalobca má na podaní žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu naliehavý právny záujem, keď žaloba je procesne prípustná s odkazom na ustanovenie Všeobecne má žalobca naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Dodal, že pri spornosti otázky kto je spoluvlastníkom podielu na spoločnej veci, má druhý spoločník naliehavý právny záujem na určení kto je spolu s ním spoluvlastníkom, pretože len tak môže riadne vykonávať všetky svoje práva a plniť povinnosti, ktoré sú s jeho spoluvlastníctvom veci spojené (podobne napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. ). V posudzovanom prípade bola uzavretá zmluva, ktorej neplatnosti sa žalobca dovoláva, pričom zmluva nebola v dôsledku prerušenia vkladového konania na popud žalobcu doteraz zapísaná do katastra nehnuteľností a tak nevyvolala zamýšľané právne účinky. Ako vlastník (spoluvlastník) pozemkov je v katastri nehnuteľností ku dňu rozhodovania vedená žalovaná v I. rade, preto žalobca nemohol úspešne žalovať určenie vlastníckeho práva, teda že druhým spoluvlastníkom pozemkov je žalovaná v I. rade (z dôvodu uzavretia neplatnej kúpnej zmluvy), pretože práve na takomto určení by nemal naliehavý právny záujem (na jeho postavení by sa totiž vyhovujúcim rozsudkom nič nezmenilo, keďže by žiadal určenie toho, čo ku dňu rozhodovania platí). Žalobca nemohol za takejto situácie postupovať inak ako podať žalobu o určenie právnej skutočnosti, t.j. určenie neplatnosti zmluvy uzavretej medzi žalovanými v I. až III. rade, nakoľko práve na základe takého určenia okresný úrad v súlade s ustanovením o katastri nehnuteľností vyznačí stav v katastri nehnuteľností pred týmto právnym úkonom (v tomto konkrétnom prípade zamietne podaný návrh na vklad zmluvy). Keďže v ustanovení uvedený výčet žalôb je len demonštratívny a súčasne takto podaná žaloba predstavuje správne zvolený nástroj na účinnú ochranu práv žalobcu, považoval žalobu za procesne prípustnú. Per analogiam však bolo nutné taktiež skúmať, či je daný naliehavý právny záujem žalobcu na takto podanej žalobe. Vyhodnotil, že naliehavý právny záujem je daný, pretože žalobca tvrdí, že bolo uzavretou zmluvou porušené jeho predkupné právo a určením neplatnosti zmluvy dosiahne, že taká zmluva nebude zapísaná do katastra nehnuteľností. Následne pristúpil k preskúmaniu napadnutej zmluvy z pohľadu vznesenej námietky žalobcu, spočívajúcej v porušení jeho predkupného práva. Poukázal na to, že ustanovenie upravuje zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov, ktorého podstatou je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne previesť svoj podiel, ponúknuť ho najprv ostatným podielovým spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva. Podľa musí ponuka urobená v rámci predkupného práva obsahovať všetky podmienky, za ktorých spoluvlastník ponúka svoj podiel na predaj, čo znamená oznámenie nielen podstatných náležitostí kúpnej zmluvy (t.j. predmet kúpy a kúpna cena), ale aj všetkých ostatných podmienok, za ktorých má dôjsť k prevodu (splatnosť kúpnej ceny, zriadenie vecného bremena a pod.). Ak sa jedná o prevod nehnuteľných vecí, musí byť ponuka urobená v písomnej forme, inak je podľa neplatná. Podielový spoluvlastník môže s podielom nakladať až potom, čo poslednému z oslovených spoluvlastníkov uplynula lehota na využitie predkupného práva bez toho, aby predkupné právo bolo vykonané. Ak podielový spoluvlastník ako povinný z predkupného práva prevedie svoj podiel na iného bez toho, aby svoj podiel predtým ponúkol na predaj ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva, nemá to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na základe ktorej nový nadobúdateľ získal prevádzaný podiel, ale oprávnený z predkupného práva má možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy, alebo sa domáhať od nového nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj podľa . Dovolanie sa relatívnej neplatnosti má za následok, že právny úkon, ktorý sa dovtedy považoval za platný, sa s účinkami ex tunc stáva absolútne neplatným právnym úkonom. V zmysle ustanovenia , ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Lehota na prijatie ponuky určená v mesiacoch sa bude počítať podľa . V posudzovanej veci je dôležité určiť, čo sa považuje za nakladanie s podielom, resp. v ktorom momente dochádza k porušeniu predkupného práva spoluvlastníka. Žalovaní tvrdili, že predkupné právo žalobcu mohlo byť porušené až dňa 31.10.2018, kedy podali návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Žalobca naopak tvrdil, že k porušeniu jeho práva došlo už v momente uzavretia kúpnej zmluvy dňa 28.8.2018. Zákonné predkupné právo spoluvlastníka spočíva v tom, že ak sa niektorý spoluvlastník rozhodne previesť svoj podiel na veci, je povinný najprv tento podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Nakladať s podielom môže

až po uplynutí stanovenej lehoty na využitie predkupného práva. Po posúdení kúpnej zmluvy V-XXXX/ XXXX uzavretej medzi žalovanými dospel k záveru, že už uzavretím tejto kúpnej zmluvy žalovaná v I. rade nakladala so svojím podielom na pozemkoch tak, že ich odplatne previedla na žalovaných, dokonca pri uzavretí zmluvy prevzala i celú kúpnu cenu. Zmluva neobsahuje odkladaciu podmienku jej účinnosti k dátumu uplynutia lehoty stanovenej žalobcovi na využitie predkupného práva, ani rozväzovaciu podmienku pre prípad, že žalobca svoje predkupné právo využije. Naopak, je v nej výslovne uvedené, že nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu. Ak teda žalovaní v II., III. rade čakali s podaním návrhu na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností ešte dva mesiace, činili tak dobrovoľne bez toho, aby ich dohoda so žalovanou v I. rade, ako podielovou spoluvlastníčkou povinnou zo zákonného predkupného práva, na taký odklad vkladového konania zaväzovala. Návrh na vklad mohli podať ihneď po uzavretí kúpnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že k „nakladaniu“ s podielom, resp. k predaju podielu žalovanej v I. rade na pozemkoch došlo už uzavretím kúpnej zmluvy dňa 28.8.2018. Podporne odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. , v ktorom sa súd zaoberal otázkou začatia behu premlčacej doby vzťahujúcej sa na právo dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka a uzavrel, že táto začína bežať dňom, kedy bola uzavretá kúpna zmluva, ktorou bolo predkupné právo porušené. Súd judikoval, že začiatok behu premlčacej doby nie je možné posúvať až do dňa zápisu (vkladu) práva do katastra nehnuteľností. Tento záver najvyššieho súdu, s ktorým sa stotožnil v plnom rozsahu, bolo možné vztiahnuť i na posudzovaný prípad, pretože v ňom taktiež ide o posúdenie momentu porušenia predkupného práva spoluvlastníka. Uzavrel potom, že k prevodu pozemkov došlo už uzavretím kúpnej zmluvy dňa 28.08.2018 a moment podania návrhu na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností je irelevantný; ponuka (datovaná dňom 28.8.2018 a odoslaná dňa 30.8.2018) tak nebola žalobcovi daná včas. Uzavretím kúpnej zmluvy bez včasného doručenia písomnej ponuky na uplatnenie predkupného práva spoluvlastníka žalobcovi, porušila žalovaná v I. rade ustanovenie . Žalobca sa následne včas dovolal relatívnej neplatnosti takto uzavretej kúpnej zmluvy, čo spôsobilo neplatnosť takej zmluvy ex tunc. Výrok rozsudku nenaformuloval presne tak, ako navrhol žalobca, keď použitím iných slov vyjadril vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Len súd totiž rozhoduje, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia a návrhom žalobcu na presné znenie výroku nie je viazaný. Pre úplnosť dodal, že aj keby sa za moment nakladania s podielom žalovanej v I. rade malo považovať podanie návrhu na vklad dňa 31.10.2018, nebolo by ponuku pre žalobcu možné považovať za včas a účinne doručenú kvôli zaslaniu ponuky na nesprávnu adresu a aj pre opomenutie vyčkať na uplynutie dvojmesačnej lehoty od doručenia ponuky. Ustanovenie zakotvuje princíp, že prejav vôle konajúceho nadobúda účinky až vtedy, keď dôjde osobe (adresátovi), ktorej je určený. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, teda akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2011, sp.zn. ). V posudzovanom prípade bola ponuka pre žalobcu odoslaná na adresu, ktorú má síce evidovanú v katastri nehnuteľností, na tejto sa však nezdržuje a poštu tam nepreberá. Žalovaní argumentovali skutočnosťou, že bolo vecou žalobcu, aby udržiaval údaje o ňom evidované v katastri nehnuteľností aktuálne a nemožno pričítať na ťarchu žalovanej v I. rade, ak postupovala v dôvere v správnosť takto zapísaných údajov. Žiadne ustanovenie katastrálneho zákona však nezakotvuje prezumpciu správnosti údaju o adrese vlastníka, ktorý je zapísaný na príslušnom liste vlastníctva. Žalovaná v I. rade navyše vedela, že žalobca býva v Jablonovom, ako vyplýva z jej listu zo dňa 19.12.2018, kde uviedla, že sa pokúsila navštíviť žalobcu u neho doma v M. s jej bratom. Bolo povinnosťou žalovanej v I. rade list s ponukou na využitie predkupného práva žalobcovi doručiť, pričom mala viacero možností ako tak urobiť. List mu mohla doručiť osobne, alebo mu ho zaslať na adresu jeho bydliska, ktoré ak jej nebolo známe, mohla podľa o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky požiadať o oznámenie miesta pobytu. Keď tak neučinila a navyše sa sama zbavila možnosti dozvedieť sa o nedoručiteľnosti zásielky na ňou označenú adresu žalobcu tým, že na obálku neuviedla adresu odosielateľa (pošta by jej totiž inak nedoručenú zásielku vrátila na ňou zadanú adresu), nebolo možné zavinenie na nedoručení zásielky s ponukou pripísať niekomu inému, ako práve žalovanej v I. rade. Ak by aj ponuka bola bývala žalobcovi doručovaná na jeho adresu, došla by mu najskôr dňa 31.8.2018, keďže bola doručovaná cestou Slovenskej pošty, a.s., kde najskorší termín doručenia zásielky je nasledujúci pracovný deň. Lehota na uplatnenie predkupného

práva by žalobcovi uplynula v súlade s ustanovením v deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína, teda dňa 31.10.2018. Ak bol návrh na vklad kúpnej zmluvy podaný na príslušný okresný úrad dňa 31.10.2018, bol i z tohto pohľadu podaný predčasne (o deň skôr), pretože deň 31.10.2018 by bol ešte posledným dňom lehoty na uplatnenie predkupného práva žalobcu, ktorý by mohol svoje právo využiť ešte do 24,00 daného dňa. Na týchto záveroch nemohla nič zmeniť skutočnosť, či žalobca vedel, že mu je alebo bude zo strany žalovanej v I. rade doručovaná ponuka, keď mu reálne neprišla. Ako už uviedol, bolo vecou žalovanej v I. rade zabezpečiť, aby ponuka na uplatnenie predkupného práva bola žalobcovi doručená včas, pred predajom pozemkov žalovaným v II., III. rade a nebolo povinnosťou žalobcu skúmať, či a prípadne kam mu povinná osoba ponuku doručuje. Zamietol návrh žalovaných na vypočutie žalovanej v I. rade a jej brata M. A., keďže okolnosti, ku ktorým by mali byť vypočutí, nemohli mať vplyv na rozhodnutie. Záverom sa zaoberal námietkou žalovaných, ktorí považovali výkon práva žalobcu dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy za odporujúci dobrým mravom, pretože údajne vedel o doručovaní ponuky na uplatnenie predkupného práva, na ktorú reagoval tak, že najprv ponúkol žalovanej v I. rade sumu 20.000,- € za pozemky a následne s ňou odmietol komunikovať. Poukázal na ustanovenie , ktoré je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade, že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktoré účastníkovi dáva priamo právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch. Dobrými mravmi rozumie uvedené ustanovenie zákona súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Týmto normám zásadne neodporuje, ak sa oprávnený dovolá relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorý sa ho dotýka, keďže takúto možnosť mu dáva platné právo. Len ak by výkon jeho práva dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu bol iba prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva (označované rovnako ako šikana) na úkor druhého účastníka, teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. O konaní vykazujúcom znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo možné uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale len z konkrétnych okolností, za ktorých sa oprávnená strana relatívnej neplatnosti úkonu dovolala. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do práv spoluvlastníka, akým je odoprenie práva dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. V posudzovanom prípade nezistil žiadne zvláštne okolnosti, z ktorých by mohol byť vyvodený záver o zneužití práva zo strany žalobcu. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy z jeho strany nie je prostriedkom, ktorým by chcel žalovaných primárne poškodiť, ale je jeho obranou v situácií, kedy bolo porušené jeho predkupné právo podielového spoluvlastníka. Z konania vyplynulo, že žalobca mal v úmysle nadobudnúť podiel žalovanej v I. rade do svojho vlastníctva a rovnako z podanej žaloby na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva jeho záujem na tom, aby sa stal výlučným vlastníkom pozemkov. Jeho konanie spočívajúce v dovolávaní sa relatívnej neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy nie je možné považovať za šikanu a ani subjektívne vnímanie takýchto krokov žalobcu ako pre žalovaných nepohodlných, nemôže mať za následok odopretie poskytnutia ochrany žalobcovi zo strany súdu. 3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami , a plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. 3.3. Dopĺňací rozsudok prvoinštančný súd odôvodnil právne ustanovením , , a dôvodil tým, že bez návrhu vyhlásil dopĺňací rozsudok, ktorým doplnil rozsudok zo dňa 22.6.2020 tak, že nárok žalobcu na náhradu trov konania mu priznal voči všetkým zo žalovaných, keď plnením jedného z nich zanikne povinnosť ostatných žalovaných voči žalobcovi v rozsahu poskytnutého plnenia. Vzhľadom k tomu, že v súvislosti s vydaním dopĺňacieho rozsudku stranám podľa obsahu spisu nevznikli žiadne trovy, o ich náhrade rozhodol s poukazom na princíp hospodárnosti konania tak, že ani jednej strane náhradu trov nepriznal.

4.1. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v I., II., III. rade, dôvodiac ustanovením , , , (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedli,

že žiadosťou zo dňa 8.7.2019, doručenou súdu prvej inštancie dňa 8.7.2020, žiadali o vykonanie dôkazu, a to o preverenie zásielky s podacím číslom RE501204437SK zo dňa 30.8.2018. Dôvodom podania tejto žiadosti bola skutočnosť, že dňa 30.8.2018 žalovaná v I. rade zaslala žalobcovi ponuku na výkon predkupného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Nakoľko sa žalovanej zásielka určená žalobcovi nevrátila, považovala ju za doručenú, žalobca ale doručenie ponuky na výkon predkupného práva poprel. Žiadali o vykonanie dôkazu, aby dôkaz a obsah zásielky nemohol byť žalobcom spochybnený. Z bodu 14. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvoinštančný súd nevykonal navrhnutý dôkaz v zmysle ich žiadosti, nakoľko nezisťoval obsah zásielky, iba jej doručenie žalobcovi. Nestotožnili sa s výrokom napadnutého rozsudku, ktorým v celosti určil súd prvej inštancie kúpnu zmluvu zo dňa 28.8.2018, uzatvorenú medzi žalovanou v I. rade ako predávajúcou a žalovanými v II., III. rade ako kupujúcimi, za neplatnú. Poukázali na to, že predmetom prevodu v zmysle uvedenej kúpnej zmluvy sú spoluvlastnícke podiely žalovanej v I. rade na nehnuteľnostiach zapísaných na listoch vlastníctva č. 1711 a č. 3345 pre katastrálne územie M.. Prvé dve parcely má žalovaná v I. rade v podielovom spoluvlastníctve so žalobcom a veľkosť podielu každého spoluvlastníka predstavuje 1 v pomere k celku. Parcely zapísané na liste vlastníctva č. XXXX má žalovaná v I. rade v podielovom spoluvlastníctve s T. N.. Žalobca nemá zákonné predkupné právo na pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M., keď sa žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy len v časti prevodu spoluvlastníckych podielov na pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Jablonové. Napriek uvedenému prvostupňový (správne prvoinštančný, poznámka odvolacieho súdu) súd určil za neplatnú celú kúpnu zmluvu, čím rozhodol nad rámec žalobného petitu. Napadnutým rozhodnutím tak bolo zasiahnuté do výkonu vlastníckeho práva žalovanej v I. rade, pričom takýto výrok je v rozpore s ustanovením Poukázali na to, že určenie neplatnosti je možné aj v časti, nakoľko kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve je rozdelená podľa druhu pozemkov. Jedná sa preto o oddeliteľnú časť právneho úkonu, v ktorom je možné aj čiastočné určenie neplatnosti. Odvolaciemu súdu preto navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; žiadali trovy konania. 4.2. Proti dopĺňaciemu rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v I., II., III. rade, dôvodiac ustanovením , , (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedli, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie, v ktorom bolo, okrem iného, rozhodnuté i o náhrade trov konania tak, že žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Nestotožnili sa s napadnutým rozhodnutím, považujú ho za nesprávne, pretože rovnako ako rozsudok zo dňa 22.6.2020 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a vzhľadom na jeho akcesorickú povahu vo vzťahu k pôvodnému rozhodnutiu a suspenzívny účinok už podaného odvolania, ho považujú za predčasné. Odvolaciemu súdu navrhli dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných v I., II., III. rade uviedol, že napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom považuje za vecne správny, zákonný a vydaný v súlade so skutkovým a právnym stavom veci a aj vykonaným dokazovaním. Zotrval v plnom rozsahu na všetkých svojich písomných a ústnych prednesoch, resp. všetkých ústnych a písomných prednesoch svojho právneho zástupcu a listinných dôkazoch predložených do konania. Obe odvolania žalovaných považuje za nedôvodné a ich tvrdenia a „argumenty“ za nepreukázané a účelové. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom a dostatočne zistil skutkový i právny stav veci, vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo, aj vo vzájomných súvislostiach a vec správne posúdil z právneho hľadiska. Odvolania žalovaných považuje len za účelovú snahu o oddialenie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku z dôvodu, že na Okresnom súde Malacky prebieha súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pod sp.zn. . Účelovosť podaných odvolaní je vidieť i v tom, že žalovaná v I. rade sama fakticky akceptuje napadnutý rozsudok, pretože sa v novej jednotke času opäť pokúša o predaj predmetných pozemkov, dňa 22.9.2020 mu doručila ponuku na kúpu predmetných pozemkov v sume 19.900,- €, ktorú akceptoval, ale žalovaná v I. rade mu dňa 16.10.2020 doručila v poradí druhú ponuku na kúpu predmetných pozemkov v sume 24.900,- €. Domnieva sa, že žalovaná v I. rade zneužíva prostriedky právnej ochrany na to, aby predlžovala toto súdne konanie a navyšovala ponuky na predaj predmetných pozemkov až do hodnoty, ktorú už nebude akceptovať, aby pozemky mohla predať žalovaným v II. a III. rade. K odvolacej námietke všetkých žalovaných o nevykonaní ním navrhnutého dôkazu konštatoval, že takáto zásielka je pre posúdenie platnosti kúpnej zmluvy irelevantná. Písomnosť,

ktorú mu zasielal žalovaný v II. rade nemôže nahrádzať ponuku podielového spoluvlastníka, t.j. ponuku žalovanej v I. rade, ktorá mu sama odoslala ponuku na uplatnenie predkupného práva, ktorú odovzdala na poštové doručovanie dňa 30.8.2018. S ohľadom na bod 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku došlo k porušeniu jeho predkupného práva už uzatvorením kúpnej zmluvy, a to dňa 28.8.2018. Preto na posudzovaný prípad nemala žiaden vplyv akákoľvek iná zásielka, ktorú žalovaný v II. rade podal dňa 30.8.2018 na poštové doručovanie. Navyše žalovaní vyhlásili na pojednávaní konanom dňa 22.6.2020, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a ani v záverečnej reči sa nevyjadrili k potrebe zabezpečenia si kompletného obsahu zásielky F.. Nesúhlasil ani s argumentáciou všetkých žalovaných, že napadnutý rozsudok údajne označil celú kúpnu zmluvu zo dňa 28.8.2018 za neplatnú, hoci sa toho nedomáhal a údajne bola neplatná časť kúpnej zmluvy obsahovo odčleniteľná od platnej časti kúpnej zmluvy. Dôvodil, že prvoinštančný súd rozhodoval o porušení jeho predkupného práva vo vzťahu k parcelám reg. „E“ č. XXX a č. XXX, katastrálne územie M.. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberal platnosťou alebo neplatnosťou právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu iných než vyššie uvedených pozemkov s poukazom na bod I. výroku napadnutého rozhodnutia. Prvoinštančný súd sa vo výroku napadnutého rozsudku ani zmienkou nezmieňuje o údajnej neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Žalovaní nesprávne uviedli, že kúpna zmluva je rozdeliteľná na časti a pri rozhodovaní bolo možné, aby súd vyhlásil za neplatnú len tú časť kúpnej zmluvy, ktorá sa výhradne dotýkala predmetných pozemkov. Má za to, že prvoinštančný súd ani len zmienkou nevyhlásil za neplatný celý právny úkon a ani nemohol bližšie špecifikovať neplatnú časť kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva zo dňa 28.8.2018 obsahuje v článku 1 všetky prevádzané nehnuteľnosti a v článkoch 2 až 9 sú všetky ustanovenia zmluvy spoločné pre všetky prevádzané nehnuteľnosti. Kúpna zmluva nielenže nie je rozdelená na žiadne časti, ktoré by súd vedel formálne označiť, ale žalovaní ani len nenavrhli vykonať taký dôkaz, na základe ktorého by bolo zrejmé, že je kúpna zmluva rozdelená na vzájomne oddeliteľné časti. Ďalej uviedol, že žalovaní v odvolaniach proti napadnutému rozsudku a dopĺňacieho rozsudku bližšie nevysvetlili odvolacie dôvody podľa ustanovenia , , , nenapadli právne východiská, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal a ktoré vysvetlil najmä v bodoch 29. až 35. napadnutého rozsudku. Žalovaní potom nenamietajú skutočnosti týkajúce sa toho, že zmluva bola uzatvorená ešte dňa 28.8.2018, že ponuka na uplatnenie predkupného práva zo dňa 28.8.2018 bola odoslaná na jeho nesprávnu adresu až dňa 30.8.2018. Žalovaní tiež nenamietli skutočnosť, že najskorší deň doručenia mohol byť deň 31.8.2018 a posledným dňom na uplatnenie predkupného práva mal byť deň 31.10.2018 za predpokladu, že by už kúpnou zmluvou zo dňa 28.8.2018 nebolo porušené jeho predkupné právo. Žalovaní v neposlednom rade ani len zmienkou nenapadli moment, kedy došlo k porušeniu predkupného práva, a to momentom uzatvorenia kúpnej zmluvy, keď len okrajovo namietli v odvolaní dôvody, ktoré samé o sebe nemajú silu zvrátiť právne posúdenie veci a doviesť súd k inému rozhodnutiu vo veci samej. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok i dopĺňací rozsudok ako vecne správne potvrdiť; žiadal trovy odvolacieho konania.

6. Žalovaní v I., II., III. rade sa k vyjadreniu žalobcu k ich odvolaniam nevyjadrili.

7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, (), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných v I., II., III. rade voči rozsudku zo dňa 22.6.2020, sp.zn. nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. mája 2022; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (, , , ). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ), a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolatelia v odvolaní neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení , ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.

10. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 31.), že žalovaná v I. rade porušila ustanovenie uzavretím kúpnej zmluvy bez včasného doručenia písomnej ponuky na uplatnenie predkupného práva spoluvlastníka žalobcovi, ktorý záver aj riadne odôvodnil, s ktorým odôvodnením odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí.

11. V danej veci žalovaná v I. rade ako predávajúci, uzavrela dňa 28.8.2018 kúpnu zmluvu so žalovanými v II. a III. rade ako kupujúcimi, ktorej predmetom (okrem iného) boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území M., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to parcela č. E-KN XXX - záhrada o výmere 446 m2 a č. E-KN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 187 m2 (č.l. 67 spisu), o ktorých kúpu mal záujem žalobca, čo nebolo v konaní sporné. Žalovaná v I. rade listom zo dňa 28.8.2018, adresovanom žalobcovi na adresu jeho trvalého bydliska v R. S., G. č. X/XXX, ponúkla ako podielová spoluvlastníčka vo výške 1 spoluvlastníckeho podielu na uvedených nehnuteľnostiach žalobcovi tento svoj spoluvlastnícky podiel na predaj za kúpnu cenu 14.900,- € s tým, aby v lehote do dvoch mesiacov od doručenia ponuky s ňou uzavrel kúpnu zmluvu; list zaslala žalobcovi doporučene (č.l. 64 - 66 spisu). Odvolací súd poukazuje na to, že z platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky, t.j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy). Účinnosť zmluvy tak nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy, pokiaľ zákon ( ) alebo dohoda strán neustanovujú inak. V danej veci účastníci kúpnej zmluvy vzali na vedomie, že kúpna zmluva nadobudne platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami (článok 4. kúpnej zmluvy), t.j. od momentu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy ňou boli všetci jej účastníci viazaní. Vecnoprávne účinky zmluvy, teda vznik vlastníckeho práva ale nastane až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Rozhodnutím o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra ide totiž o založenie vecnoprávnych účinkov zmluvy, nie o jej záväzkovoprávne (obligačné) účinky. Z uvedeného potom vyplýva, že ak žalovaná v I. rade dňa 28.8.2018 uzavrela so žalovanými v II. a III. rade kúpnu zmluvu a zároveň v tento deň (28.8.2018) napísala list žalobcovi (zaslaný mu bol až dňa 30.8.2018), ktorým mu ponúkla na predaj svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach, porušila predkupné právo žalobcu na odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu na uvedených nehnuteľnostiach, pretože uzavretím kúpnej zmluvy už ňou bola, ako aj jej ďalší účastníci (žalovaní v II. a III. rade), viazaná. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že list zo dňa 28.8.2018, ktorým žalovaná v I. rade vyzvala žalobcu na odkúpenie svojho spoluvlastníckeho podielu, si žalobca neprevzal. Prvoinštančný súd v bodoch 32. a 33. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vysvetlil, z akého dôvodu nebolo možné považovať podanie návrhu na vklad predmetnej kúpnej zmluvy do katastra (dňa 31.10.2018) za moment nakladania s podielom žalovanej v I. rade i lehoty na uplatnenie predkupného práva, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

12. Nebolo možné súhlasiť s odvolacou námietkou žalovaných v I., II., III. rade, že súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhnutý dôkaz, a to preverenie zásielky s podacím č. F. zo dňa 30.8.2018, keď žalovaná v I. rade zaslala žalobcovi dňa 30.8.2018 ponuku na výkon predkupného práva k predmetným nehnuteľnostiam, ale zásielka sa jej späť nevrátila. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že prvoinštančný súd všetkými žalovanými navrhnutý dôkaz vykonal, keď úpravou zo dňa 8.8.2019 dal preveriť Slovenskej pošte, a.s. doručenie uvedenej zásielky žalovanému (č.l. 113 spisu). Slovenská pošta, a.s. písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.8.2019 oznámila, že doporučená zásielka F adresovaná L. M. M. č. XXX, bola podaná dňa 30.8.2018, dňa 31.8.2018 bol vykonaný pokus o doručenie a v tento deň bola predmetná zásielka vrátená odosielateľovi z dôvodu adresát neznámy. Uvedená zásielka mala uvedeného adresáta L. M., G. č. X/XXX, R. S.; na zásielke nebol uvedený odosielateľ, preto bola táto zásielka odoslaná Poštovej ohlasovne a úložne Trnava dňa 31.8.2018; predmetná zásielka bude skartovaná po ročnej úložnej dobe dňa 3.9.2019 (č.l. 115 spisu). Odpoveď Slovenskej pošty, a.s. bola oboznamovaná na pojednávaní konanom dňa 22.6.2020, na ktorom boli prítomní žalovaný v II. rade a právny zástupca žalovaných v I. až III. rade, ktorí k tomuto dôkazu nemali žiadne námietky (č.l. 163 spisu). Odvolací súd považuje za nedôvodné tvrdenie

všetkých žalovaných v odvolaní, že prvoinštančný súd pochybil, keď nezisťoval obsah predmetnej zásielky, nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že obsahom zásielky s podacím č. F. bola ponuka žalovanej v I. rade na odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach zo dňa 28.8.2018, adresovaná žalobcovi (č.l. 64 - 66 spisu).

13. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaných v I., II., III. rade uvedenou v ich odvolaní, že súd prvej inštancie vo výroku napadnutého rozsudku určil v celosti kúpnu zmluvu za neplatnú, ktorej predmetom boli okrem nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, aj nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a tým rozhodol nad rámec žalobného petitu, pretože žalobca sa domáhal určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva žalovanej v I. rade k spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1 k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území M., konkrétne parcely registra „E“ č. XXX - záhrady o celkovej výmere 446 m2 a č. XXX -zastavené plochy a nádvoria o celkovej výmere 187 m2, povolenie vkladu ktorej je vedené na Okresnom úrade Malacky, katastrálny odbor pod č. V - XXXX/XX (č.l. 1 spisu). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a rozhodol v zmysle žalobného návrhu, t.j. petitu, čím neprekročil rámec žalobného návrhu, ako sa mylne všetci žalovaní domnievajú. Je pravdou, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 28.8.2018 boli, okrem uvedených pozemkov, aj pozemky, nachádzajúce sa v katastrálnom území M., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1.302 m2 a č. XXXX - orná pôda o výmere 1.014 m2 v spoluvlastníckom podiele žalovanej v I. rade v 1, avšak žalobca sa nedomáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy aj v časti týchto pozemkov. Súd prvej inštancie potom neporušil ustanovenie , ako namietali žalovaní v I., II., III. rade vo svojom odvolaní, keďže výrok meritórneho rozhodnutia sa zhoduje so žalobným petitom. V posudzovanom spore pritom nešlo o vec, v ktorom by mohol súd prekročiť žalobný návrh ( ).

14. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad , , ). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení Okolnosti namietané žalovanými v I., II., III. rade v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

15. Pokiaľ všetci žalovaní v odvolaní namietli, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

16. Žalovaní v I., II., III. rade podali odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, t.j. aj do výroku II. o náhrade trov konania, ale svoje odvolanie v tomto rozsahu vôbec neodôvodnili, pričom žalobca odvolanie nepodal. Odvolací súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ).

Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie síce správne aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenia a , ale nesprávne priznal žalobcovi náhradu trov konania (v rozsahu 100 %), namiesto priznania nároku na náhradu trov konania, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania podľa C.s.p tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania (v rozsahu 100 %). Odvolací dodáva, že rozhodovanie o náhrade trov konanie má dve samostatné fázy; prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhoduje o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnosti skončenia veci.

17. Odvolací súd vyhodnotil argumentáciu všetkých žalovaných uvedenú v ich odvolaní voči dopĺňaciemu rozsudku za nedôvodnú, nakoľko súd prvej inštancie po rozhodnutí napadnutým rozsudkom zo dňa 22.6.2020, správne sám tento doplnil do výroku II. o náhrade trov konania tak, aby bolo zrejmé ako sa majú žalovaní v I., II., III. rade podieľať na náhrade trov konania žalobcovi. Všetci žalovaní sú v predmetnej veci oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne ( ), z dôvodu ktorého prvoinštančný súd správne náhradu trov konania priznal žalobcovi voči žalovaným v I., II., III. rade s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne povinnosť ostatných v rozsahu poskytnutého plnenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na , podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania dopĺňacím rozsudkom formuloval výrok rozhodnutia tak, aby bol materiálne vykonateľný a zároveň aby bol naplnený princíp právnej istoty. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ods. l, ods. 2, ods. 3 , potvrdil. K odvolacím námietkam žalovaných v I., II., III. rade o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu a o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd odkazuje na body 14. a 15. odôvodnenia tohto rozsudku.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, , v spojení s Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I., II., III. rade v rozsahu 100 %, pretože všetci žalovaní sú v danej veci zodpovední spoločne a nerozdielne (bod 16. tohto rozhodnutia). V zmysle o výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).