Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15Co-57-2021.pdf
PDF · 162.56 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/57/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcov v 1. rade: Y.. Y. F. E. C. M. I. U. K. Z. I. U. Á. , W. H. XX.X.XXXX, M. F. F., Y. W. Č.. X, v 2. rade: K. V. I. U. E. Č. I. U. K. Č. , W. H. XX.X.XXXX, M. F. F., T. Č.. XX, proti žalovaným v I. rade: H. M. C. Á. U. W. K. Č. X. V. , W. H. XX.X.XXXX, M. F. T., V. Č.. XX, v II. rade: M. M. C. Á. U. W. K. Č. V. I. U. Á. , W. H. X.X.XXXX, M. F. T., V. Č.. XX, v III. rade: T.. X. Y. E. M. G. L. V. Á. , W. H.E. X.XX.XXXX, M. F. T., V. Č.. XX, v IV. rade: K.. R. Y. E. M. G. L. V. Ý. , W. H. XX.X.XXXX, M. F. T., V. Č.. XX, v V. rade: E. T. I. N. Á. V. I. U. Á. , W. H. XX.X.XXXX, M. F. T., V. Č.. XX, v VI. rade: Y.. Y. Y. K. Š. V. X. C. K. V. I. U. Á. , W. H.Ň. XX.XX.XXXX, M. F. T., V. Č.. XX, v VII. rade: C. Š. X. U. Č. Í. V. , W. H. X.X.XXXX, M. F. T., V. Č.. XX, v VIII. rade: R. M. P. E. Q. G. C., W. H. XX.X.XXXX, M. F. T., V. Č.. XX, v IX. rade: E. M. P. E. Q. G. C. I. U. Á. , W. H. XX.X.XXXX, M. F. T., V. Č.. XX, v X. rade: Y.. R. Q. X. C. I. N. H. I. U. Á. , W. H. XX.X.XXXX, M. F. T., V. Č.. XX, v XI. rade: K.. Y. V. E. Š. M. Ý. N. , W. H. X.XX.XXXX, M. F. T., V. Č.. XX, v XII. rade: X. V. C. E. R. Ň. Á. V. I. U. Á. , W. H. XX.X.XXXX, M. F. T., W. Č.. XXXX/X, v XIII. rade: R. V. G. C. G. Z. A. , W. H. XX.X.XXXX, M. F. T., V. Č.. XX, v XIV. rade: Y.. W. Q. X. C. H. I. U. Á. , W. H. XX.X.XXXX, M. F. T., V. Č.. XX, v XV. rade: S. Q. X. C. H. E. , W. H. XX.X.XXXX, M. F. T., V. Č.. XX, v XVI. rade: E. S. N. X. K. L. Z. Q. Q. E. Z. V. X. C. I. U. Á. , W. H. XX.XX.XXXX, M. F. U., Y. Č.. XX, v XVII. rade: Y.. V. F. C. P. Z. Q. M. E. T. K. N. Á. M. I. U. Á., T.., W. H. XX.X.XXXX, M. F. T., A. Č.. X, o určenie neplatnosti hlasovania zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ALFA zo dňa 26.9.2018, na odvolanie žalobcov v 1., 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 3. decembra 2020, č.k. 43 C 65/2018-241, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 3. decembra 2020, č.k. 43 C 65/2018-241,
- vo výroku I., ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e ,
- vo výroku II., ktorým žalovaným v I. až XVII. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, m e n í tak, že žalovaným v I. až XVII. rade p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1., 2. rade v rozsahu 100 %.
II. Žalovaným v I. až XVII. rade p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1., 2. rade v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 3.12.2020, č.k. 43 C 65/2018-241, I. zamietol žalobu; žalovaným v I. až XII. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 31.10.2018, ktorou sa obaja žalobcovia domáhali zmeny výsledku hlasovania a prijatých rozhodnutí na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 26.9.2018, t.j. v lehote 30 dní odo dňa konania schôdze v zmysle § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobu žalobcovia v 1., 2. rade odôvodnili tým, že dňa
26.9.2018 sa konalo zhromaždenie vlastníkov, na ktorom vlastníci bytov a nebytových priestorov rozhodli aj o tomto: hlasovanie č. 06/09/2018 o splnení uznesenia č. 14/05/2018; hlasovanie č. 07/09/2018 o zmene účelu bývalej práčovne a sušiarne; hlasovanie č. 08/09/2018 o odstránení vecí z bývalej sušiarne; hlasovanie č. 09/09/2018 o oprave a úprave bývalej práčovne a sušiarne; hlasovanie č. 10/09/2018 o zmene spôsobu správy bytového domu; hlasovanie č. 11/09/2018 o schválení zmluvy o správe bytového domu spoločnosťou AG-EXPERT, s.r.o. s účinnosťou od 1.11.2018; hlasovanie č. 12/09/2018 o zrušení spoločenstva ALFA s likvidáciou ku dňu 30.9.2018; hlasovanie č. 13/09/2018 o vymenovaní likvidátora a určenie odmeny pre likvidátora; hlasovanie č. 14/09/2018 o voľbe zástupcov vlastníkov pre styk so správcom; hlasovanie č. 15/09/2018 o voľbe zástupcov vlastníkov pre styk so správcom; hlasovanie č. 16/09/2018 o voľbe zástupcov vlastníkov pre styk so správcom. Z „Oznámenia Rady Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ALFA v likvidácii“ zo dňa 1.10.2018, ktoré im bolo spolu so zmluvou o výkone správy zaslané emailom dňa 10.10.2018 až po opätovnej emailovej urgencii sa dozvedeli, že hlasovaním č. 07/09/2018 o zmene účelu bývalej práčovne a sušiarne bolo rozhodnuté, že bývalá sušiareň sa prenajíma p. Ing. Y. na 10 rokov, t.j. do 26.9.2028, s prednostným právom požiadať znova o prenájom. Ing. Y. zabezpečí archiváciu dokumentov bytového domu a spoločenstva, bude sa starať o údržbu miestnosti a umožní v nej zasadnutie majiteľov bytov a nebytových priestorov a ich zástupcov. Bývalá práčovňa bude úschovňou bicyklov. Nakoľko výška nájmu v oznámení Rady nie je uvedená, obrátili sa na určeného člena rady p. H. M. so žiadosťou o zaslanie zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov a zaslanie informácie o výške nájmu za prenájom bývalej sušiarne. Do dnešného dňa žiadnu informáciu neobdržali a určený člen rady na emailovú žiadosť žiadnym spôsobom nereagoval. Hlasovaním č. 08/09/2018 sa rozhodlo o odstránení vecí z bývalej sušiarne. Zhromaždenie požiadalo majiteľov vecí v bývalej sušiarni o ich odstránenie do dňa 10.10.2018 do 20,00 hod., ak tak neurobia, veci budú na náklady domu odvezené na skládky na S. ceste v dňoch 11. až 13.10.2018, kedy je skládka bezplatná. Hlasovaním č. 09/09/2018 o oprave a úprave bývalej práčovne a sušiarne sa zhromaždenie uznieslo, že z fondu opráv bytového domu uhradí zabudovanie jednoduchej mreže na okná v oboch miestnostiach, opravu starých, alebo zakúpenie nových dverí do bývalej práčovne, výmenu zámkov v oboch dverách, nákup skrine alebo regálu na uloženie dokumentácie, nákup najlacnejších stoličiek v počte 14 ks a jednoduchého stolu do bývalej sušiarne a nákup stojanov pre bicykle do bývalej práčovne. Hlasovanie č. 11/09/2018 o schválení zmluvy o správe bytového domu spoločnosťou AG-EXPERT, s.r.o. s účinnosťou odo dňa 1.11.2018. Nikto z prítomných sa hlasovania nezdržal, ani nebol proti. Zmena počtu hlasujúcich bola spôsobená odchodom spoluvlastníčky bytu č. XX p. E. M.. Ako vyplýva z podpisovej strany zmluvy o výkone správy, ktorá bola podpísaná po schválení na zhromaždení vlastníkov, p. Y. V. (vlastník bytu č. XX) splnomocnil na zastupovanie p. R. Y., ktorý tak v rozpore so zákonom hlasoval o samom sebe na pozíciu zástupcu vlastníkov. Pre zjavné porušenie zákonných ustanovení o splnomocnení navrhli vysloviť neplatnosť predmetného rozhodnutia. Hlasovaním č. 11/09/2018 bola schválená zmluva o výkone správy bytového domu spoločnosťou AG-EXPERT, s.r.o. s účinnosťou odo dňa 1.11.2018. V článku VII. Zásady určenia výšky platieb za správu je uvedené, že „za správu garáží, ktoré sú súčasťou domu je platba 0,00 EUR bez DPH.“ Domnievajú sa, že aj v tomto prípade bolo zasiahnuté do ich práv a právom chránených záujmov tým spôsobom, že štyrom vlastníkom nebytových priestorov v dome, konkrétne: priestor č. X-XX: Y. R., Ing.; priestor č. X-XX: V. X.; priestor č. X-XX: M. H. a M. M.; priestor č. X-XX: Y. Y., Y.., majú byť na základe zmluvy o správe bytového domu poskytované služby podnikateľským subjektom (správcom bytového domu) bezodplatne na úkor všetkých spoluvlastníkov bytového domu, teda i na nich. Hlasovaním č. 15/09/2018 bol za zástupcu vlastníkov pre styk so správcom zvolený Ing. R. Y.. Rozhodnutie bolo prijaté 13 hlasmi, nikto sa nezdržal, nikto nebol proti. Oni majú postavenie prehlasovaného vlastníka z dôvodu chybného, v tomto prípade žiadneho, predvolania na zhromaždenie vlastníkov, nakoľko pozvánka/predvolanie na zhromaždenie im nebolo doručené v zákonnej lehote 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia, resp. vôbec. Zároveň konštatovali, že nezaslaním oznámenia o schôdzi spolu s programom schôdze Rada porušila ustanovenie § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., nakoľko oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne 5 pracovných dní pred dňom konania schôdze.
2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaniami sporových strán, listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Z listu vlastníctva č. 4670 pre katastrálne územie Pezinok vyplýva, že žalobcovia v 1., 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X v bytovom dome so súpisným č. XXXX na ulici V. č. XX v T.; v bytovom dome sa nachádza XX bytov a 4 nebytové priestory. Podľa mailovej komunikácie
žalobkyne 1. rade a žalovaného I. rade, dňa 24.9.2018 žalobkyňa v 1. rade žiadala o zmenu termínu schôdze z dôvodu pracovnej cesty a doručovania pozvánok na mail Y.X@gmail.com, jej žiadosti o zmenu termínu konania schôdze nebolo vyhovené. Z oznámenia Rady spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ALFA v likvidácii č. 03/2018 zistil, že dňa 1.10.2018 boli vlastníci informovaní o záveroch schôdze, ktorá sa konala dňa 26.9.2018 o 20,00 hod. Zo zmluvy o výkone správy zo dňa 1.10.2018 je zrejmé, že táto bola uzatvorená s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu v T. na ulici V. č. XX a spoločnosťou AG-EXPERT, s.r.o. so sídlom Bratislava, Boncíkovej č. 1/A. Z pozvánky na zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ALFA mal preukázané, že Rada spoločenstva na základe § 7c ods. 5 bytového zákona zvolala zhromaždenie Spoločenstva na deň 26.9.2018 o 20,00 hod. v spoločných priestoroch v prízemí bytového domu. Z vyjadrenia žalovanej IX. rade vyplýva, že o schôdzi sa dozvedela z vývesky na dverách na vchode bytovky, že schôdze sa zúčastnila, hlasovala, pretože nechcela robiť problémy, pričom by jej pripomienky nič nezavážili, so závermi schôdze nesúhlasí v rozsahu žalobného petitu.
3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 7 ods. 1, § 7b ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 8 ods. 1, § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6, ods. 8 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 34 Občianskeho zákonníka a dôvodil tým, že žalovaní nie sú nositeľmi hmotnoprávnych práv a povinností. Uviedol, že bytový zákon platný v čase konania schôdze pre jej uznášaniaschopnosť vyžadoval prítomnosť aspoň 2/3 všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Predmetný bytový dom má 14 bytov a 4 nebytové priestory a pre platné hlasovanie bola potrebná prítomnosť aspoň 12 vlastníkov. Ako vyplýva z oznámenia Rady spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ALFA, na schôdzi bolo prítomných 14 vlastníkov pri hlasovaní o uzneseniach č. 1 - 13 a 13 vlastníkov pri hlasovaní o uzneseniach č. 13 - 16. Poukázal na to, že dôvody, na základe ktorých je možné napadnúť prijaté rozhodnutia možno rozdeliť do dvoch kategórií: na formálne (procesné) nedostatky zvolania, priebehu schôdze a prijatých rozhodnutí, napr. nedodržanie zákonného postupu zvolania schôdze, nedoručenie oznámenia o schôdzi vlastníkom v dome a pozvánky na schôdzu, neoznámenie programu spolu s oznámením o konaní schôdze, nedodržanie lehoty na oznámenie o schôdzi 5 dní pred dňom jej konania, nedosiahnutie potrebnej väčšiny na prijatie konkrétneho rozhodnutia, neoznámenie výsledkov hlasovania v lehote 5 pracovných dní, neoverenia podpisu pri písomnom hlasovaní, nedostatok v osvedčení plnomocenstva na zastupovanie vlastníka na schôdzi a pod. a vecné (obsahové) nedostatky prijatých rozhodnutí, napr. rozpor so zákonom, obchádzanie zákona, rozpor s dobrými mravmi a zmluvou o výkone správy, nesúlad s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podobne. Ďalej konštatoval, že obaja žalobcovia sa domáhali preskúmania formálnych i vecných dôvodov neplatnosti rozhodnutí zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov ALFA z dôvodu: 1. nedodržania podmienky doručenia pozvánky na zhromaždenie spolu s programom 5 dní pred jeho konaním; 2. nesprávne zvolanie schôdze predsedom Rady a nie Radou spoločenstva; 3. nesprávnym hlasovaním, kedy splnomocnený Ing. Y. disponoval plnomocenstvom od p. V. o voľbe zástupcu vlastníkov, čo bytový zákon v § 14 ods. 6 nepripúšťa z dôvodu, že kandidáti na volené funkcie v spoločenstve a na funkciu zástupcu vlastníkov nemôžu byť splnomocnení iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak ide o hlasovanie o ich voľbe. V konaní preskúmal namietané formálne nedostatky a dospel k záveru, že z priložených listinných dôkazov a vyjadrení žalovaných jednoznačne vyplýva, že zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bolo zvolané včas. Oznámenie o čase a mieste konania bolo vyvesené na vchodových dverách bytového domu, teda mieste obvyklom pre takéto oznámenie. Samotní žalovaní potvrdili, že sa o mieste, čase a programe zhromaždenia z takto vyvesenej pozvánky dozvedeli (e-mailová komunikácia žalobkyne v 1. rade a žalovaného v I. rade zo dňa 24.9.2018) a žiadali o preloženie termínu schôdze z dôvodu, že sa na nej pre neodkladné pracovné povinnosti nemôžu zúčastniť; žiadosti o zmenu termínu konania zhromaždenia im vyhovené nebolo. Je pravdou, že pozvánka spolu s programom schôdze nebola žalobcom v 1., 2. rade doručená do ich vlastných rúk, ale bola doručovaná hodením do schránky všetkých vlastníkov a vyvesením na mieste obvyklom v bytovom dome (v tomto prípade na vchodových dverách). Zákon č. 182/1993 Z.z. doručenie oznámenia o konaní zhromaždenia nevyžaduje, v tomto prípade postačuje uplatnenie režimu pre tzv. hmotnoprávne doručenie, takže účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície; už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie dostane do jeho dispozičnej sféry nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť a neprítomnej
osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta, jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 8.6.2011, sp.zn. 26 Cdo 268/2011; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2011, sp.zn. 5 Cdo 129/2010), čo sa v tomto prípade aj stalo a zároveň s obsahom tohto oznámenia sa obaja žalobcovia oboznámili. Na základe skutočnosti, že oznámenie bolo vyvesené na mieste obvyklom mal za to, že do dispozičnej sféry oboch žalobcov sa dostalo momentom jeho vyvesenia na vchodových dverách, čo sa uskutočnilo podľa nesporovaného vyjadrenia žalovaných minimálne 5 dní pred konaním zhromaždenia. Ďalším namietaným formálnym nedostatkom bolo nesprávne zvolanie schôdze v rozpore s § 7c ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. z dôvodu, že zhromaždenie bolo zvolané predsedom Rady, nie Radou, ako vyplýva z mailovej komunikácie s p. M. zo dňa 25.9.2018. K tejto námietke prvoinštančný súd dôvodil, že z pozvánky doručovanej vlastníkom v bytovom dome bolo jednoznačne preukázané, že Rada spoločenstva na základe § 7c ods. 5 citovaného zákona zvolala zhromaždenie Spoločenstva na deň 26.9.2018 o 20,00 hod. v spoločných priestoroch v prízemí bytového domu a tak zhromaždenie bolo zvolané v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Posledným formálnym nedostatkom podľa tvrdenia žalobcov v 1., 2. rade bolo, že k schváleniu uznesení došlo nesprávnym hlasovaním, kedy splnomocnený Ing. Y. disponoval plnomocenstvom od p. V. a v rozpore s bytovým zákonom ako kandidát na funkciu zástupcu vlastníkov hlasoval o svojej vlastnej osobe. Podľa zápisnice zo zhromaždenia je zrejmé, že počet hlasujúcich, priamo prítomných na zhromaždení a na základe plnomocenstva bol 14. O uzneseniach č. 1 - 13 hlasovalo všetkých 14 „ZA“, nik nebol proti a nik sa nezdržal. O uzneseniach č. 13 - 16 hlasovali 13 „ZA“, nik nebol proti a nik sa nezdržal z čoho vyplýva, že splnomocnený p. Y. na základe plnomocenstava udeleného p. V. nehlasoval. Keďže zákon mu neumožňoval hlasovať za p. V., nemohol vyjadriť žiadne z jeho stanovísk, či už „ZA“, proti, alebo zdržanie sa hlasovania. Žalobkyňa v 1. rade na preukázanie svojich tvrdení o protizákonnom hlasovaní žalovaného v IV. rade uviedla, že zmena v počte hlasujúcich nastala z dôvodu, že žalovaná v IX. rade opustila zhromaždenie, avšak toto tvrdenie je v rozpore s tvrdením samotnej žalovanej v IX. rade, ktorá síce uviedla, že zhromaždenie opustila, ale zároveň uviedla, že na zhromaždení hlasovala a keď zistila, že jej prítomnosť nič neovplyvní, rozhodla sa zo zhromaždenia odísť. Po preskúmaní formálnych náležitostí uznesenia zo schôdze vlastníkov spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ALFA mal za to, že schôdza bola zvolaná riadne, bola uznášaniaschopná a uznesenia boli prijaté zákonom stanovenou väčšinou hlasov. Z oznámenia Rady spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ALFA v likvidácii č. 03/2018 vyplýva, že dňa 1.10.2018 boli vlastníci informovaní o záveroch schôdze, ktorá sa konala dňa 26.9.2018, teda v zákonnej 5 dňovej lehote. Na základe týchto skutočností mal preukázané, že námietka oboch žalobcov týkajúca sa neplatnosti schôdze z formálnych dôvodov nie je opodstatnená. Dodal, že sa ďalej namietanými vecnými i obsahovými námietkami nezaoberal, nakoľko v zmysle štandardnej judikatúry, ktorá sa zaoberá problémom prehlasovaných vlastníkov a podľa ustanovenia § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. na podanie takejto žaloby je vecne legitimovaný iba vlastník, resp. vlastníci, ktorí boli na schôdze prehlasovaní, t.j. tí, ktorí sa zúčastnili hlasovania za predpokladu, že sa o schôdzi a jej programe dozvedeli tak, ako to bolo v tomto prípade. Prehlasovaní vlastníci sa môžu zo svojou žiadosťou obrátiť na súd a domáhať sa neplatnosti hlasovania, avšak žaloba, ktorou sa domáhajú neplatnosti hlasovania musí obsahovať znenie rozhodnutia, teda výsledkom súdneho konania má byť rozhodnutie nahradzujúce konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník (IV. ÚS 194/2012). Žalobcami v 1., 2. rade navrhnutý žalobný petit túto podmienku nespĺňal a zároveň ich vzhľadom na už uvedené, nepovažoval žalovaných za prehlasovaných vlastníkov v zmysle ustanovenia § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. platného v čase konania schôdze. 3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovaným v I. až XVII. rade, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
4. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia v 1., 2. rade, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, h/ C.s.p. (neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietli procesný postup súdu prvej inštancie v súvislosti s odročením a následným uskutočnením pojednávania dňa 21.9.2020, bez toho, aby boli s touto skutočnosťou oboznámení. Žalobkyňa v 1. rade z dôvodu hospitalizácie v dôsledku úrazu v dostatočnom časovom predstihu dňa 10.9.2020 požiadala prostredníctvom elektronickej pošty o odročenie pojednávania, ktoré bolo určené na deň 21.9.2020. Dňa 16.9.2020 jej bolo z mailovej adresy súdnej asistentky prvoinštančného súdu doručené oznámenie, že žiadosti bolo vyhovené a predmetné súdne pojednávanie sa odročuje. Na základe obdržanej informácie, keďže jej predmetná mailová adresa bola uvedená na podanej žalobe ako kontaktná elektronická adresa oboch žalobcov, postupovali v zmysle informácie konajúceho súdu o odročení pojednávania, nemali žiaden dôvod pojednávania sa zúčastniť a z neho sa ospravedlniť. Naviac toto ich presvedčenie potvrdilo i vyjadrenie žalovaných, ktoré im bolo následne doručené do elektronickej schránky, v ktorom právna zástupkyňa žalovaných súhlasila s konaním v jej neprítomnosti, ako aj konanie prvostupňového (správne prvoinštančného, poznámka odvolacieho súdu) súdu na pojednávaní konanom dňa 3.12.2020. O uskutočnení pojednávania dňa 21.9.2020 sa dozvedeli až na základe komunikácie so žalovanými po vynesení rozsudku, keď sa opätovne pokúšali o vyriešenie vzniknutej situácie dohodou. Následne sa žalobkyňa v 1. rade obrátila na súd prvej inštancie so žiadosťou o zaslanie zápisnice z pojednávania, tejto žiadosti bolo vyhovené a dňa 14.12.2020 jej bola zápisnica elektronickou poštou doručená. Z doručenej zápisnice je zrejmé, že konajúci súd dôsledne nedodržal svoje predchádzajúce rozhodnutie o odročení pojednávania a v rozpore s týmto rozhodnutím skonštatoval, že žalobca v 2. rade sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil, pričom na tomto pojednávaní vystúpil žalovaný v IV. rade a k jeho prednesu nemali žiadnu možnosť sa vyjadriť. Takýmto postupom prvoinštančného súdu bolo porušené ich právo na spravodlivý proces. Taktiež sa nemohli vyjadriť k dôkazom, ktoré boli oboznámené na pojednávaní konanom dňa 21.9.2021. Nie je im zrejmé, na základe akého konkrétneho dôkazu dospel prvoinštančný súd k záveru, že predmetná schôdza bola zvolaná včas, pretože podľa ich názoru z listinných dôkazov predložených žalovanými a ani z vyjadrenia žalovaného v IV. rade na pojednávaní konanom dňa 21.9.2020 nevyplýva, že bola zachovaná zákonom stanovená lehota 5 pracovných dní v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení platnom ku dňu zvolania zhromaždenia. Naopak, z mailovej komunikácie ktorú predložili a ktorú žalovaní žiadnym spôsobom nenamietali, jednoznačne vyplýva, že už v období pred zvolaním schôdze, mailom zo dňa 10.5.2018 žiadali o zasielanie pozvánok elektronicky z dôvodu, že byt neužívajú a je v rekonštrukcii. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Nestotožnili sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, že mali objektívnu možnosť spoznať obsah hmotnoprávneho úkonu, čo sa aj stalo, nakoľko to nemá oporu vo vykonanom dokazovaní s odkazom na ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nemali žiadnu objektívnu možnosť oboznámiť sa s pozvánkou, umiestnenou na nástenke vo vchode bytového domu v Pezinku, V. č. XX v stanovenej zákonnej lehote 5 pracovných dní pred uskutočnením schôdze, keďže v danom čase preukázateľne v byte č. X nebývali, nemali v ňom trvalý, prechodný pobyt a ani sa v ňom pravidelne nezdržovali z dôvodu rekonštrukcie, čo potvrdila i právna zástupkyňa žalovaných vo svojom vyjadrení zo dňa 25.3.2019; samotní žalovaní túto skutočnosť žiadnym spôsobom nenamietali. O konaní schôdze sa dozvedeli z nástenky vo vchode dňa 22.9.2018, t.j. v sobotu, počas návštevy Vinobrania 2018, schôdza bola zvolaná na stredu, 26.9.2018, teda 2 pracovné dni pred dňom konania schôdze a tak neboli naplnené podmienky ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Napriek tejto skutočnosti mali záujem validovať porušenie zákona zo strany predstaviteľov spoločenstva vlastníkov, pokúsili sa navrhnúť zmenu termínu, čo nebolo zo strany Rady akceptované. Nemali ani z dôvodu časovej tiesne vyvolanej členmi Rady možnosť písomne splnomocniť inú osobu na zastupovanie na zvolanom zhromaždení z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty žalobkyne v 1. rade a neposkytnutých informácií, konkrétne znení jednotlivých uznesení a návrhu zmluvy o správe, ktoré mali byť na zvolanom zhromaždení prijaté. Súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní aplikačnú prax, ktorá vlastníkovi, ktorý nebol o konaní schôdze informovaný riadne a včas, t.j. vlastníkovi ktorému nebola bezvadne doručená pozvánka v zákonom stanovenej lehote, priznáva postavenie prehlasovaného vlastníka. Na základe uvedených skutočností zotrvali na názore, že sú pasívne legitimovaný na podanie žaloby, nakoľko neboli riadne informovaní o zvolaní schôdze vlastníkov. Postupom zástupcov spoločenstva vlastníkov bolo preukázateľne porušené ich právo zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Ďalej ku konštatovaniu prvoinštančného súdu, že „zhromaždenie bolo zvolané v súlade s § 7c ods. 5 bytového zákona“, poukázali na tvrdenie člena Rady Mgr. H. M., ktoré preukázali aj mailovou komunikáciu zo dňa 26.9.2018, že zhromaždenia nezvoláva Rada, ale p. Y.,
pričom toto ich tvrdenie nebolo zo strany žalovaných spochybnené. Nestotožnili sa ani s argumentáciou prvoinštančného súdu uvedenou v bode 25. napadnutého rozsudku, pretože nezodpovedá záverom dokazovania. Z predloženej zápisnice je jednoznačne zrejmé, že o uzneseniach č. 1
- 13 hlasovali všetci prítomní účastníci zhromaždenia, ktorí disponovali spolu 14 hlasmi, následne po hlasovaní o uznesení č. 14/09/2018 vlastníčka bytu Mgr. E. M. (žalovaná v IX. rade) zo zhromaždenia odišla, pričom táto skutočnosť je medzi sporovými stranami nepochybná, aj keď nebola zaznamenaná v zápisnici zo zhromaždenia. Po odchode p. Tyahurovej pred ukončením schôdze na nej zostali prítomní vlastníci a splnomocnení zástupcovia vlastníkov, ktorí disponovali spolu 13 hlasmi. Tejto skutočnosti zodpovedajú i údaje o hlasovaní o uzneseniach č. 14 - 16, kde pri všetkých hlasovaniach je uvedené „ZA: 13 hlasov (72,22%), Proti: 0 hlasov a Zdržal sa: 0 hlasov“. Majú jednoznačne za to, že predmetná zápisnica preukazuje, že po odchode p. M. zo zhromaždenia vlastníkov sa uskutočnili 3 hlasovania o uzneseniach č. 14, č. 15 a č. 16/09/2018 o voľbe vlastníkov pre styk so správcom a predmetná zápisnica dokazuje, že Ing. Y. v súvislosti s voľbou zástupcov vlastníkov pre styk so správcom preukázateľne hlasoval za svoju osobu. Ak by, ako to konštatoval súd prvej inštancie, nehlasoval, tak by musela byť skutočnosť zachytená v zápisnici. Taktiež tento záver prvoinštančného súdu nezodpovedá skutočnosti, že 13 hlasov ZA, bolo aj v prípade uznesení č. 14/09/2018 a č. 16/09/2018, ktorými boli za zástupcov vlastníkov zvolení p. H. M. a p. C. U., obaja 13 hlasmi ZA. Ku konštatovaniu súd prvej inštancie ohľadom formulácie petitu uviedli, že na základe aplikačnej praxe je možné vyvodiť, že napadnúť rozhodnutie na schôdzi vlastníkov je možné na základe akéhokoľvek právne relevantného dôvodu alebo právnej skutočnosti s odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PL. ÚS 110/2011-40. Formulácia petitu je v plnej ich dispozícii a z ich žaloby by malo byť zrejmé, že výsledkom súdneho konania z ich pohľadu by malo byť dosiahnutie stavu, že nenastanú právne účinky zamýšľané prijatým rozhodnutím na schôdzi vlastníkov. Vyslovením neplatnosti napadnutých uznesení, ktorými sa nespravodlivo zasahuje do ich práv a právom chránených záujmov, nebude možná ich aplikácia. K uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 194/2012, ktoré citoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedli, že podaná sťažnosť bola odmietnutá na neverejnom zasadnutí ako zjavne neopodstatnená. Odvolaciemu súdu navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalovaní v I. až VII. a X. až XIII. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1., 2. rade uviedli, že odvolanie je nedôvodné a zmätočné. K tvrdeniu oboch žalobcov o porušení ich práv tým, že hoci sa ospravedlnila žalobkyňa v 1. rade z neúčasti na pojednávaní konaného dňa 21.9.2020, sa toto pojednávanie uskutočnilo a nebolo odročené konštatovali, že asi pramení z nedostatočnej vedomosti o tom, čo znamená pojednávanie odročené a čo zrušený termín pojednávania. Pojednávanie určené na deň 21.9.2020 bolo skutočne odročené, ich právna zástupkyňa zaslala súdu prvej inštancie vyjadrenie s tým, že vzhľadom na súčasnú situáciu sa môže stať, že na pojednávanie nepríde, preto poslala písomné vyjadrenie, ktoré ako žalobkyňa sama uviedla, mala doručené a oboznámila sa s ním. Toto isté vyjadrenie bolo prezentované na pojednávaní konanom dňa 3.12.2020, preto je nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalobcov v 1., 2. rade o porušení práv na spravodlivý proces. Dodali, že všetci účastníci (správne strany, poznámka odvolacieho súdu) majú právo nahliadať do súdneho spisu a dozvedieť sa o všetkých úkonoch súdu a účastníkov. Ďalšie odvolacie dôvody uvádzané oboma žalobcami, že „konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“, neboli žiadnym relevantným spôsobom preukázané a ani nemohli byť preukázané, nakoľko nejestvujú. Konštatovali, že súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal skutkovou a právnou stránkou žaloby a jednoznačne dospel k správnemu rozhodnutiu. Na pojednávaní konanom dňa 3.12.2020 žalobcovia v 1., 2. rade neuvádzali, že by im postupom súdu bolo znemožnené uplatňovať svoje procesné práva. Poukázali v tejto súvislosti i na ustanovenie § 366 C.s.p. V ostatnom sa pridržali všetkých svojich verbálnych i písomných vyjadrení. Odvolaciemu súdu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne i právne správny potvrdiť; žiadali trovy odvolacieho konania.
6. Žalobcovia v 1., 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v I. až VII. a X. až XIII. rade k ich odvolaniu uviedli, že sa s ním nestotožňujú a zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní, ktoré nepovažujú za nedôvodné a zmätočné. Odmietli tvrdenie uvedených žalovaných, že nimi uvádzaný dôvod, že nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené, aby uskutočňovali svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je nepravdivé a zavádzajúce. V plnom rozsahu zotrvali na skutočnostiach uvedených v ich odvolaní, že sa prvoinštančný súd dôsledne
neriadil svojim predchádzajúcim rozhodnutím o odročení a znemožnil im vyjadriť sa k prednesom právnej zástupkyne žalovaných i samotných žalovaných, ktorí vystúpili na odročenom pojednávaní. Žiadne iné oznámenie a doplňujúcu informáciu ohľadom odročeného pojednávania od prvoinštančného súdu neobdržali. Úvahy žalovaných týkajúce sa odročenia, resp. zrušenia termínu pojednávania považujú za irelevantné. K argumentácii žalovaných uvedenej vo vyjadrení k ich odvolaniu, že na pojednávaní konanom dňa 3.12.2020 neuvádzali, že by im postupom súdu bolo znemožnené uplatňovať svoje procesné práva, poukázali na skutočnosť, že o uskutočnení pojednávania konaného dňa 21.9.2020 sa dozvedeli od žalovaných R. Y. a X. Y. až po vynesení rozsudku, keď sa po ukončení pojednávania, priamo v budove prvoinštančného súdu pokúšali o vyriešenie vzniknutej situácie. Z tejto skutočnosti je zrejmé, že na pojednávaní ani nemohli uvádzať, že im postupom súdu bolo zasiahnuté do ich práv a domáhať sa nápravy, nakoľko o tejto skutočnosti, t.j. o uskutočnení pojednávania dňa 21.9.2021 napriek jeho odročeniu, sa dozvedeli až po ukončení pojednávania. Zotrvali na odvolacom návrhu.
7. Ostatní žalovaní sa k odvolaniu oboch žalobcov nevyjadrili; ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
8. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov v 1., 2. rade nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. mája 2022; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku I., ktorým žalobu zamietol (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.
9. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolatelia v odvolaní neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.
11. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami oboch žalobcov uvedenými v ich odvolaní, že sú pasívne legitimovaní na podanie žaloby, nakoľko neboli riadne informovaní o zvolaní schôdze vlastníkov podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. z nasledovných dôvodov. Z ustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. účinného v čase konania predmetnej schôdze vyplýva, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo sa obrátiť do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Z uvedeného je potom zrejmé, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Iba taký vlastník sa môže na súd obrátiť v prípade rozhodnutia schôdze vlastníkov bytu, ktorý bol schôdze účastný a bol prehlasovaný. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku (§ 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.). Podľa spojenia „právo a povinnosť“ sa dá určiť hranica medzi prehlasovaným a (ne)prehlasovaným vlastníkom.
Ak sa vychádza z určenia, že účasť na správe a hlasovaní je právom a povinnosťou zároveň, tak je jasné, že za prehlasovaného vlastníka možno určiť len toho, kto sa na danej konkrétnej schôdzi zúčastnil, ale nehlasoval, prípadne hlasoval proti výsledku schôdze.
12. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého strana sporu je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, nie je nositeľom hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Či je tu nedostatok vecnej legitimácie, sa ukáže v samotnom konaní. Môže sa stať že žalobu podá osoba, ktorá síce tvrdí svoje hmotne právne oprávnenie, ale jeho nositeľom nie je. Nejde teda o otázku okruhu strán sporu (stranou sporu sú žalobca a žalovaný, § 60 C.s.p.), ale o to, či strany sporu sú tými stranami, ktoré podľa hmotného práva správne mali a mohli žalovať, prípadne ktorí mali a mohli byť podľa hmotného práva žalovaní. Ide o otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. Ak teda nebola aktívne alebo pasívne legitimovaná strana sporu, žaloba sa zamietne; nedostatok vecnej legitimácie nie je dôvodom na zastavenie konania.
13. V danej veci sa žalobcovia v 1., 2. rade domáhajú určenia neplatnosti hlasovania zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ALFA, ktoré sa konalo dňa 26.9.2018, pretože oznámenie o konaní tejto schôdze spolu s jej programom im nebolo oznámené v zákonnej lehote 5 pracovných dní pred dňom konania schôdze. Odvolací súd súhlasí so záverom prvoinštančného súdu uvedenom v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že z priložených listinných dôkazov a vyjadrení žalovaných jednoznačne vyplynulo, že zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bolo zvolané včas. Žalobcovia v 1., 2. rade sú spoluvlastníkmi bytu č. 9, nachádzajúceho sa v bytovom dome v Pezinku, V. č. XX, v podiele 1, pričom skutočnosť, že vo svojom byte v čase konania sa predmetnej schôdze nebývali, nemali v ňom trvalý, prechodný pobyt a ani sa v ňom nezdržiavali z dôvodu rekonštrukcie, ešte neznamená, že by sa nemali zaujímať o správu bytového domu, v ktorom sa ich byt nachádza, s odkazom na odôvodnenie bodu 11. tohto rozsudku. Schôdza (zhromaždenie) Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ALFA, Pezinok, Kupeckého č. 72, sa konala dňa 26.9.2018 o 20,00 hod. a jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov, okrem oboch žalobcov, nenamietali, že by oznámenie o jej uskutočnení nebolo zverejnené riadne a včas v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. Na uvedenom nič nemení ani to, že žalobkyňa v 1. rade žiadala o zasielanie pozvánok na schôdzu emailom, pretože zákon č. 182/1993 Z.z. výslovne neuvádza ako má byť pozvánka na schôdzku vlastníkov bytov a nebytových priestorov doručovaná, ako aj správne konštatoval prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nebolo preto možné súhlasiť s argumentáciou oboch žalobcov v ich odvolaní, že nemali žiadnu objektívnu možnosť oboznámiť sa s pozvánkou umiestnenou na nástenke vo vchode predmetného bytového domu, keď sami tvrdili, že sa oboznámili s pozvánkou až v sobotu, keď prišli na vinobranie.
14. Nebolo možné sa ani stotožniť s tvrdením žalobcov v 1., 2. rade v ich odvolaní, že schôdzu zvolal p. Y., nakoľko predmetná schôdza bola zvolaná riadne Radou spoločenstva, ako to vyplýva z pozvánky na schôdzu, v ktorej bol uvedený aj program schôdze (č.l. 184 spisu), ako správne uviedol prvoinštančný súd v bode 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým odôvodnením odvolací súd súhlasí.
15. Odvolací súd má na základe uvedeného za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v danej veci neboli dôvodné žalobcami v 1., 2. rade namietané formálne nedostatky zvolania predmetnej schôdze, z dôvodu ktorého žalobu správne zamietol. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom k tomu, že ani jeden zo žalobcov sa nedostavil na predmetnú schôdzu a nehlasoval na nej, už pre nedostatok ich aktívnej (nie pasívnej vecnej legitimácie, ako nesprávne uviedli v odvolaní) vecnej legitimácie bolo možné ich žalobu zamietnuť (§ 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. účinný v čase konania predmetnej schôdze). Z uvedených dôvodov sa preto už odvolací súd nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami oboch žalobcov ohľadne hlasovania na predmetnej schôdzi a formuláciou petitu.
16. Žalobcovia v 1., 2. rade svoje odvolanie, okrem iného, odôvodnili i ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p., t.j., že neboli splnené procesné podmienky, ktoré bližšie nešpecifikovali. Aj napriek tomu odvolací súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v konaní postihnutou s niektorou z nasledovných procesných vád (§ 380 ods. 2 C.s.p.), t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, procesnej subjektivity, procesnej spôsobilosti strany sporu, povinného zastúpenia, prekážky veci právoplatne rozhodnutej veci alebo skôr začatého konania, zrozumiteľnosti a úplnosti žaloby. Odvolatelia takéto procesné vady vo svojom odvolaní netvrdili a zároveň ich existenciu
nezistil ani odvolací súd. Obaja žalobcovia sa vo svojom odvolaní obmedzili iba na citovanie právnej úpravy § 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p. s odôvodnením, že namietajú procesný postup súdu prvej inštancie v súvislosti s odročením a následným uskutočnením pojednávania dňa 21.9.2020, bez toho aby boli s touto skutočnosťou oboznámení. Takto formulovaný odvolací dôvod nepredstavuje procesné vady uvedené v § 380 ods. 2 C.s.p., ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadnuť, tak ako je uvedené v bode 10. odôvodnenia tohto rozsudku. Odvolací súd dodáva, že účinný prieskum napadnutého rozhodnutia alebo konania jemu predchádzajúceho môže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, čo žalobcovia v 1., 2. rade neurobili.
17. Odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný ani odvolací dôvod § 386 ods. 1 písm. b/ C.s.p., ktorý žalobcovia v 1., 2. rade odôvodňovali tým, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne v súvislosti s odročením a následným uskutočnením pojednávania dňa 21.9.2020. V danej veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 11.5.2020, ktorého sa nezúčastnili strany sporu (ani vtedajší právny zástupca žalovaných v I. až VII. a X. až XIII. rade), pojednávanie bolo odročené na deň 21.9.2020 s tým, že budú volané strany sporu (č.l. 144 spisu). Žalobkyňa v 1. rade emailom zo dňa 10.9.2020, požiadala o odročenie pojednávania určeného na deň 21.9.2020 z dôvodu uznania PN a úrazu s tým, že podstúpi operačný zákrok a zároveň k tejto žiadosti priložila nález všeobecného lekára o tejto skutočnosti (č.l. 156, 157 spisu). Súd prvej inštancie emailom zo dňa 16.9.2020 oznámil žalobkyni v 1. rade, že jej žiadosti vyhovuje a zároveň ju požiadal o zaslanie PN alebo lekárskej správy z operácie (č.l. 158 spisu); žalobkyňa v 1. rade dňa 17.9.2020 doručila prvoinštančnému súdu prepúšťaciu správu z nemocnice (hospitalizácia ukončená dňa 15.9.2020, č.l. 163 spisu). Dňa 21.9.2020 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktoré sa ani jeden zo žalobcov nedostavil, pričom súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v 1. rade svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu PN, žalobca v 2. rade svoju neúčasť neospravedlnil, predvolanie mal riadne doručené; na tomto pojednávaní sa vyjadrila právna zástupkyňa žalovaných tak, že sa pridržala písomného vyjadrenia a žalovaní v IV., X. rade, pojednávanie bolo odročené na deň 3.12.2020 (č.l. 178 spisu), na ktoré boli obaja žalobcovia riadne predvolaní a zároveň im boli doručené listinné dôkazy a vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaných zo dňa 25.3.2019 (č.l. 173 spisu), ku ktorému sa vyjadrili podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.10.2020. Pojednávania konaného dňa 3.12.2020 sa zúčastnili obaja žalobcovia (č.l. 235 spisu). Z uvedeného je zrejmé, že zo strany prvoinštančného súdu nedošlo k porušeniu práv žalobcov v 1., 2. rade na spravodlivý proces, keď žalobca v 2. rade sa napriek tomu, že bol riadne predvolaný na pojednávanie (č.l. 148 spisu), tohto sa nezúčastnil a ani sa neospravedlnil. Žalobkyňa v 1. rade síce požiadala o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov (plánovaná operácia) a súd prvej inštancie jej oznámil, že vyhovuje jej žiadosti o odročenie, ale zároveň ju žiadal o zaslanie PN alebo lekárskej správy z operácie. Žalobkyňa v 1. rade doručila prvoinštančnému súdu prepúšťaciu správu z nemocnice, z ktorej vyplýva, že dňa 15.9.2020 bola prepustená z nemocnice, ale nepreukázala či v čase konania pojednávania dňa 21.9.2020 bola práceneschopná, alebo neschopná sa zúčastniť tohto pojednávania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že medzi porušenie práva na spravodlivý proces patrí aj odňatie možnosti konať pred súdom, ktorým sa rozumie nielen procesný postup súdu, ale aj rozhodnutie, v dôsledku ktorého strana sporu nemôže uplatniť svoje práva. V zmysle platnej právnej úpravy nesprávny procesný postup súdu, priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu procesný predpis priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, je odňatím možnosti strany konať pred súdom. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom bližšie nešpecifikuje; pod odňatím možnosti konať pred súdom je však potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných jej Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré by inak mohla pred súdom uplatniť a z ktorých bola v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčená. Vždy ide o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napríklad môže ísť o právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu a právnej stránke veci, právo podávať opravné prostriedky). Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá samo tvrdenie sporovej strany o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo. Ak došlo k odňatiu možnosti stranám konať pred súdom, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie, vydané v konaní, postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. V danom prípade uvedené
splnené nebolo, keď vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaných zo dňa 25.3.2019 (č.l. 173 spisu), na ktoré odkázala na pojednávaní konanom dňa 21.9.2020, bolo doručené obom žalobcom a títo sa k nemu aj písomne vyjadrili (č.l. 207 spisu). Navyše súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 21.9.2020 nerozhodol rozsudkom, toto pojednávanie odročil na deň 3.12.2020 a pojednávania konaného dňa 3.12.2020 sa obaja žalobcovia zúčastnili, na ktorom mohli realizovať svoje procesné práva. Z uvedených dôvodov odvolací súd mal za to, že nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p., teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
18. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané oboma žalobcami v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
19. Pokiaľ žalobcovia v 1., 2. rade v odvolaní namietali, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.
20. Žalobcovia v 1., 2. rade podali odvolanie aj voči výroku o náhrade trov konania, ale odvolanie v tomto rozsahu vôbec neodôvodnili. Aj napriek uvedenému napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovaným v I. až XVII. rade priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1., 2. rade v rozsahu 100 % z dôvodu, že v danom prípade ide o nerozlučné spoločenstvo a žalobcovia by bez tohto určenia nevedeli v akom rozsahu majú všetkým žalovaným zaplatiť náhradu trov konania, v ktorých prípade ide taktiež o nerozlučné spoločenstvo (vyplývajúce zo zákona č. 182/1993 Z.z.). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 2 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Súd prvej inštancie preto, podľa názoru odvolacieho súdu pochybil, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania neformuloval výrok rozhodnutia tak, aby bol materiálne vykonateľný a zároveň, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaným v I. až XVII. rade, ktorí mali v odvolacom konaní plný
úspech, priznáva spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1., 2. rade v rozsahu 100 % (solidárnosť sporových strán vysvetlená v bode 20. odôvodnenia tohto rozsudku). V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).