Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoPr-2-2022.pdf
PDF · 186.85 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoPr/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobkyne: D. T. D., nar.XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, E., práv. zast G.. Milan Sivý, advokát, Nám. sv. Egídia 1116, IČO: 37 947 095, proti žalovanej: V. J., U. XX, E. - D., M.: XX XXX XXX, práv. zast. JUDr. Dávid Hoffman, AK ul. Hlavné námestie č. 80, 060 01 Kežmarok, v konaní o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12Cpr 12/2019-390 zo dňa 25.03.2021 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru rozhodol takto:
„I. Súd u r č u j e, že výpoveď žalovanej spracovaná písomným podaním zo dňa 7.5.2019, daná žalobkyni podľa § 63 ods.1 písm. e) Zákonníka práce je n e p l a t n á .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý prideľovať žalobkyni prácu v zmysle platnej pracovnej zmluvy - dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 26.08.2008 v funkcii: zástupca riaditeľa školy.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“
2. Súd prvej inštancie po oboznámení so žalobou ako aj stanoviskami sporových strán zistil skutkový stav v tomto znení:
„Dňa X.X.XXXX uzavrela žalobkyňa s D. E. pracovnú zmluvu, podľa ktorej dňom X.X.XXXX začala vykonávať prácu učiteľky v materskej škole v D.. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Dňa X.X.XXXX ZŠ s MŠ E. D. oznámila žalobkyni, že s účinnosťou od X.X.XXXX sa stáva pracovníkom ZŠ s MŠ E. - D..
Dňa XX.X.XXXX riaditeľka ZŠ D. vyhotovila žalobkyni menovací dekrét na funkciu zástupkyne riaditeľky ZŠ s MŠ E. - D. s účinnosťou od 10.3.2004. Dňa 26.8.2008 žalobkyňa uzavrela so zamestnávateľom dohodu o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej počnúc dňom 1.9.2008 sa pracovná
zmluva zamestnanca v časti miesto výkonu práce a funkcia zmenila v mieste výkonu práce ZŠ s MŠ U. XX, E. - D., sídlom MŠ O. XXXX/XX a vo funkcii tak, že zamestnanec bude od 1.9.2008 vykonávať funkciu zástupcu riaditeľ školy pre materskú školu na dobu neurčitú. V mesiaci november 2015 žalovaný vydal pracovný poriadok, ktorý okrem iného upravuje v článku 9 základné povinnosti zamestnanca, v článku 10 povinnosti pedagogických zamestnancov, v článku 11 povinnosti vedúcich zamestnancov, v článku 13 náplň a rozvrhnutie pracovného času pedagogických zamestnancov, v článku 3 pracovnoprávne dôsledky porušenia pracovnej disciplíny v členení za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, za ktoré sa považuje ojedinelé neúmyselné nesplnenie úlohy, pokyn nadriadených alebo ojedinelé nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z pracovného školského poriadku, používanie mobilného telefónu na vyučovaní, závažné porušenie pracovnej disciplíny, za ktoré sa považuje neuposlúchnutie pracovného príkazu nadriadeného, ignorovanie úlohy, pokynu nadriadeného a i.
Podľa pokynu riaditeľa školy zo dňa 25.2.2016 pracovná doba pedagogického zamestnanca, zástupcu riaditeľa školy pre MŠ, D.. T. D. bola stanovená v rozsahu 17 hod. priama práca s deťmi, 19 hod. 15 minút riadiaca činnosť v členení ranná zmena od 7.30 hod do 15.15 hod. a poobedňajšia zmena od 7.45 hod. do 15.30 hod.
Dňa 31.8.2016 riaditeľkou školy bola stanovená pracovná doba pre žalobkyňu vo funkcii zástupcu riaditeľa školy pre MŠ v rozsahu 38 hodín 45 minút týždenne s určením nástupu do práce v rannej zmene od 7.30 hod. do 15.15 hod. v párnom týždni a v nepárnom týždni v poobedňajšej zmene od 7.45 hod. do 15.30 hod.
Listom zo dňa 6.3.2018 žalobca požiadal zamestnávateľa o prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy s upozornením na neplatnosť odvolania z funkcie.
Listom zo dňa 23.7.2018 M. práce E. oboznámil žalobkyňu s výsledkom prešetrenia jej podania vo veci podozrenia z porušovania pracovnoprávnych predpisov zamestnávateľom. Podľa správy IBP zistil nedostatky spočívajúce v porušení povinností zamestnávateľa prideľovať jej od 8.2.2018 prácu zástupkyne riaditeľky školy, porušenie povinností uhrádzať jej plat zodpovedajúci výkonu funkcie, neuhrádzanie príplatku za riadenie, neoprávnené odobratie osobného príplatku a i.
Z obsahu spisu vedeného Okresným súdom Poprad pod sp.zn. 17Cpr 9/2018 je zrejmé, že žalobkyňa dňa 16.3.2018 doručila súdu žalobu voči žalovanému V. škola E., v ktorej sa domáhala, aby určil, že jej odvolanie z funkcie vykonané žalovaným dňa 7.2.2018 je neplatné a žalovanému uložil povinnosť prideľovať prácu žalobkyni v zmysle platnej pracovnej zmluvy a jej zmeny zo dňa 26.8.2008 na druh práce vo funkcii zástupca riaditeľa školy. Súd rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 27.6.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.7.2018 , žalobe vyhovel v celom rozsahu. Súdu bol predložený vzorový školský poriadok materskej školy vydaný žalovaným, spracovaný D.. C. Y., osobou zodpovednou, prerokovaný v pedagogickej rade dňa 26.8.2018 s platnosťou od 2.9.2018 do 31.8.2019. Školský poriadok upravoval otázky prijímania detí na predprimárne vzdelávanie, práva a povinností detí, prevádzku a vnútorný režim materskej školy. V článku 2 bod 1, predškolskými pedagógmi triedy IV (lienky) boli určení E. U. a D.. T. D.. V dennou poriadku je k času 11.00 hod. priradená činnosť zabezpečujúca životosprávu, obed, osobnú hygienu. Stravovanie je zabezpečené v každej triede, a to obed v čase od 11.00 hod. do 11.30 hod.
Podľa prevádzkového poriadku MŠ XXXX/XXXX, denná prevádzka materskej školy je od 6.30 hod. do 16.30 hod. V období od 11.00 - 12.00 hod. sú zadefinované činnosti zabezpečujúce životosprávu, osobnú hygienu. V časti denný režim sú podrobne špecifikované jednotlivé činnosti s časom ich začiatok. Pri čase 11.00 hod. je uvedená činnosť zabezpečujúca životosprávu, obed, osobnú hygienu a odpočinok. V časti stravovanie je uvedený údaj obed v čase od 11.00 hod. do 11.30 hod., olovrant v čase od 14.00hod. do 14.30 hod. (v prvej triede deti používajú lyžicu). V bode D prevádzkový poriadok upravuje povinnosti zamestnancov pri zabezpečení trvalého dozoru nad deťmi v čase, keď s nimi pracujú, až do času, keď sú odovzdané inej učiteľke materskej školy, rodičom alebo ich zástupcom a i.) V bode E sú upravené pokyny pre návštevníkov, ktorí svojim konaním a správaním nesmú ohrozovať svoju bezpečnosť ani bezpečnosť ostatných ľudí, nachádzajúcich sa v priestoroch MŠ. Dňa 2.9.2018 žalovaný spracoval vzorovú listinu obsahujúcu pracovné povinnosti učiteľky materskej školy, pracovné povinnosti asistenta, učiteľa v materskej škole a pracovnú náplň pre zástupkyňu riaditeľky pre MŠ, udržbára, upratovačky.
Listom zo dňa 27.9.2018 žalovaný dal žalobkyni výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce s odôvodnením, že na základe písomného rozhodnutia riaditeľky o organizačnej zmene zo dňa 27.9.2018 došlo k zrušeniu pracovnej pozície a zníženiu počtu zamestnancov organizácie, v dôsledku čoho sa žalobkyňa stala nadbytočnou. Pretože inú vhodnú prácu žalobkyňa odmietla, došlo k naplneniu výpovedného dôvodu. Rovnakého dňa žalovaný vyhotovil písomné poverenie pre D.. C. Y. riadením chodu MŠ na základe pracovnej náplne do ukončenia pracovného pomeru D.. T. D. a dodatkom č. 4 zmenil jej druh práce na výkon funkcie zástupkyne riaditeľky školy pre MŠ - na dobu do 6.2.2023. Dňa 27.9. 2018 vyhotovil náplň práce učiteľky , podľa ktorej jej boli určené úlohy o.i. spolu s riaditeľom rozhodovať o prijatí dieťaťa do školy, viesť zamestnancov k pracovnej disciplíne, hodnotenie pedagogických zamestnancov a.i,
Listom zo dňa 18.10.2018 žalobkyňa požiadala žalovaného o prideľovanie práce s tým, že rozviazanie pracovného pomeru pokladá za neplatné. Listom zo dňa 22.10.2018 žalovaný žalobkyni oznámil odvolanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov. S odvolaním výpovede žalobkyňa vyslovila súhlas dňa 25.10.2018.
Podľa zápisu žalovaného o porušení pracovnej disciplíny dňa 3.10.2018 učiteľka MŠ E. U. bola nútená ísť na lekárske vyšetrenie z dôvodu dlhodobého šikanovania zo strany p. D.. D.. Dňa 26.3.2019 žalobkyňa prišla z vychádzky s deťmi, tieto odprevadila do šatne a odišla preč. Deti ostali na starosť učiteľkám U. a J.. Dňa 26.3.2019 sa konala recitačná súťaž G. J., na ktorej bola žalobkyňa prítomná iba 10 minút, nezapájala sa do práce, používala mobilný telefón a odišla, rušila priebeh akcie. V dňoch 27.3., 28.3. a 25.4.2019 sa žalobkyňa vrátila z pobytu vonku s deťmi o 11.25 h., čím narušila denný režim materskej školy, pretože obed začína o 11.00 hod. a rodičia detí museli na tieto dlho čakať. Dňa 1.4.2019 žalobkyňa nechala deti bez udania dôvodu kolegyni a svojvoľne opustila pracovisko o 14.15 hod. Dňa 24.4.2019 žalobkyňa rušila priebeh akcie Deň Zeme, akciu odignorovala. Dlhodobo sa nezapája do žiadnych aj povinných akcií pre predškolákov, ktoré boli zorganizované v mesiaci január až apríl.
Podľa lekárskej správy D.. E. J., E. U. trpí dispeptickými problémami, ktoré podľa udania pacientky súvisia so zamestnaním. Sezónny vplyv na zhoršenie nie je vylúčený.
Listom zo dňa 6.11.2018 žalovaný vyhotovil žalobkyni rozpis pracovnej doby platný od 12.11.2018 s uvedením rannej zmeny v priamej činnosti a riadiacej činnosti a poobedňajšej zmeny v riadiacej činnosti a priamej činnosti. Celkom jej bol stanovený pracovný čas 38 hodín 45 minút týždenne so 17 hodinami priamej práce s deťmi a 19 hodinami 15 minút riadiacej činnosti.
Dňa 6.11.2018 žalovaný stanovil žalobkyni rozpis pracovnej doby v rannej a poobedňajšej zmene platný od 12.11.2018 v členení priamej činnosti a riadiacej činnosti, v rannej zmene od 7.00 hod. do 14.45 hod. a v poobedňajšej zmene od 7.45 hod. do 15.30 hod.
Listom zo dňa 9.11.2018 doručeným žalobkyni poštu dňa 14.11.2018, žalovaný tejto zaslal pracovnú náplň a rozpis pracovnej doby. Pracovná náplň bola vyhotovená ako náplň pre zástupkyňu riaditeľa školy pre MŠ. Podľa pracovnej náplne plní úlohy na základe poverenia riaditeľom školy, spolupracuje s učiteľmi I. ročníka, podieľa sa na tvorbe metodických listov, zabezpečuje organizovanie a vedenie výchovnovzdelávacieho procesu, tvorbu výchovnovzdelávacích plánov a i.
Dňa 15.11.2018 zamestnanci MŠ listom adresovaným odborovej organizácii a riaditeľovi školy vyjadrili nespokojnosť s prítomnosťou D.. T. D. v zariadení MŠ s dôvodmi, že nerešpektuje pokyny riaditeľa školy, vykonáva rozhodnutia podľa svojho uváženia, fotografuje a kameruje priestory, dokumenty, deti, často sa zdržiava v priestoroch kuchyne, špehuje kolegov, vyvoláva pocit neistoty a strachu. K vyjadreniu sa podpismi pripojili jedenásti zamestnanci.
Listom zo dňa 11.3.2019 Ministerstvo školstva SR žalobkyni na základe jej podnetu oznámilo, že oznámenie vyhotovené zamestnávateľom o výške a zložení funkčného platu je zmätočné a správne označenie funkcie predstavuje učiteľka materskej školy s druhou atestáciou - zástupkyňa riaditeľa pre materskú školu. Správne bola uzavretá dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy na funkciu zástupcu riaditeľa pre materskú školu.
Listom zo dňa 21.3.2019 žalobca požiadal zamestnávateľa o opravy zápisu kariérneho stupňa.
Dňa 3.4.2019 žalovaný vyhotovil žalobkyni písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny s odôvodnením, že dňa 14.11.2018 jej bol doručený rozpis pracovnej doby. Od novembra 2018 do marca 2019 bolo zamestnávateľom zistené, že žalobkyňa opakovane odchádza z pracoviska skôr (ranná zmena do 14.45 h, poobedná zmena do 15.30 h), ani raz nedodržala stanovený pracovný čas pre poobednú zmenu (od 7.45 h do 15.30 h). Žalovaný v upozornení ďalej špecifikoval v období od 16.11.2018 do 29.3.2019 pracovnú dobu žalobkyne podľa zaslaného rozpisu od 12.11.2018 v členení príchod - odchod a v skutočnú dochádzku - na základe dochádzkového systému TyDo s uvedení príchodu a odchodu s vyznačením rozdielu - nedodržanie poobedňajšej pracovnej zmeny v skoršom odchode o 15 minút a i. Zároveň bola upozornená na právo zamestnávateľa ukončiť s ňou pracovný pomer v prípade opätovného porušenia pracovnej disciplíny s poukazom na ust. § 63 ods.1 písm. e) Zákonníka práce.
Dňa 23.4.2019 sa žalobkyňa písomne vyjadrila k písomnému upozorneniu. Konštatovala okrem iného, že jej bol zaslaný rozpis pracovnej doby od 12.11.2018, ktorý však bol spracovaný pre prácu učiteľa materskej školy. Riadiaci pracovník má pracovnú zmenu rozdelenú iným spôsobom.
Dňa 3.5.2019 žalovaný vyhotovil žalobkyni druhé upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny s odôvodnením, že bolo zistené, že žalobkyňa opakovane porušuje pracovnú disciplínu. Jednotlivé skutky boli popísané nasledovne:
Dňa 26.03.2019 ste prišli z vychádzky s deťmi, deti ste odprevadili do Šatne a odišli ste preč, nevykonávali ste dozor pri prezliekaní sa. Deti ostali na starosti učiteľkám U. a J. z druhej triedy, pričom tie už mali zodpovednosť za deti zo svojej triedy. Týmto konaním ste porušili pracovnú disciplínu v zmysle Čl. 2 ods. 4, ČI. 6 Smernice č. 2/2014 0 výkone dozoru nad žiakmi ZŠ s MŠ, U. ulica XXXX/XX. E. - D., v zmysle Čl. 34 ods. 5 bod j) (úmyselné opustenie žiakov/detí počas plnenia miery vyučovacej a výchovnej činnosti) Pracovného poriadku pre pg. zamestnancov a ostatných zamestnancov ZŠ s MŠ. U. ulica XXXX/XX, E. - D. a tiež v zmysle § 81 písm. a) a c) Zákonníka práce.
Dňa 26.03.2019 sa v materskej škole konala recitačná súťaž G. J.. Školskej akcie sa zúčastnili všetci prítomní pedagogickí zamestnanci (ranná zmena). Akcia trvala od 9.00 do 10.00 hod. Na tejto akcii ste boli prítomná cca 10 minút, nezapájali ste sa do práce s deťmi, počas toho ste používali mobilný telefón a potom ste odišli. Akciu ste navyše rušili svojimi neustálymi príchodmi a odchodmi z triedy. Týmto konaním ste porušili pracovnú disciplínu v zmysle ČI. 34 ods. 4. Pracovného poriadku pre pg. zamestnancov a ostatných zamestnancov ZŠ s MŠ, U. ulica XXXX/XX, E. - D. (používanie mobilného telefónu počas priamej s deťmi, nedôsledné plnenie príkazov nadriadených v súvislosti s plnením pracovných úloh a povinnosti vyplývajúcich z pracovnej náplne) a tiež v zmysle § 81 písm. a) a c) Zákonníka práce.
Dňa 27.03.2019,28.03.2019 a 25.04. 2019 ste sa vrátili z pobytu vonku s deťmi o 11.25 hod. Týmto ste narušili denný režim MŠ, pretože obed začína 11.00 hod a navyše rodičia detí, ktoré chodia domov za obedom, museli na deti dlho čakať. Týmto konaním ste porušili pracovnú disciplínu v zmysle Čl. 34 ods.4 Pracovného poriadku pre pg. zamestnancov a ostatných zamestnancov ZŠ s MŠ, U. ulica XXXX/ XX, E. - D. (nesplnenie povinností vyplývajúcej zo školského poriadku MŠ - vnútorná organizácia MŠ) a tiež v zmysle § 81 písm. a) a c) Zákonníka práce.
Dňa 01.04.2019 ste bez udania dôvodu nechali deti kolegyni D.. Z. U. a svojvoľne ste opustili pracovisko o 14.15 hod. pričom ste mati poobednú zmenu - priamu činnosť s deťmi do 15.00 hod. Týmto konaním ste porušili pracovnú disciplínu v zmysle ČI. 2 ods. 4 Smernice č. 2/2014 o výkone dozoru nad žiakmi ZŠ s MŠ, U. ulica XXXX/XX, E.- D., tiež v zmysle Čl. 34 ods. 5 bod j) (úmyselné opustenie budovy školy a žiakov/detí počas plnenia miery vyučovacej a výchovnej činnosti) Pracovného poriadku pre pg zamestnancov a ostatných zamestnancov ZŠ s MŠ, U. ulica X XXX/XX, E. - D. a § 81 písm. a) a c) Zákonníka práce.
Dňa 24.04.2019 sa uskutočnila školská akcia Deň Zeme. Priebeh akcie narúšali neustálym používaním mobilného telefónu od 9.00 do 9.50 hod., nezabezpečovali ste dozor nad svojimi deťmi, nezapájali sa do aktivít a celú akciu ste odignorovali. Týmto konaním ste opätovne porušili pracovnú disciplínu v zmysle ČI. 34 ods. 4 Pracovného poriadku pre pg. zamestnancov a ostatných zamestnancov ZŠ s MŠ U. ulica
XXXX/XX, E. - D. (používanie mobilného telefónu počas priamej činnosti s deťmi, nedôsledné plnenie príkazov nadriadených v súvislosti s plnením pracovných úloh a povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne) čo už považujeme aj za porušenie pracovnej disciplíny podľa Čl. 34 ods.5 písm. b) (opakované nesplnenie alebo úmyselné ignorovanie úlohy, pokynu nadriadených zamestnancov a tiež v zmysle § 81 písm. a) a c) Zákonníka práce.
Ako učiteľka detí predškolskej triedy sa dlhodobo nezapájate do žiadnych aj povinných akcií pre predškolákov. -od 28.01.2019 do 02.02.2019 -lyžiarsky kurz (nezapojili ste sa) -14.02.2019 - karneval MŠ (boli ste na lekárskom vyšetrení) -07.03.2019 -Slávik MŠ (mali ste dovolenku)
- 25.03.2019 -návšteva predškolákov v knižnici v PP (boli ste na lekárskom vyšetrení) -02,03.04.04.2019 - zápis do 1. ročníka (03.04. mali ste dovolenku, 02 a 04 ste sa zápisu nezúčastnili) zápisu nezúčastnili). Týmto konaním ste opätovne porušili pracovnú disciplínu v zmysle Čl. 34 ods.4 Pracovného poriadku pre pg. zamestnancov a ostatných zamestnancov ZŠ s MŠ, U. ulica XXXX/XX. E. - D. (nedôsledné plnenie príkazov nadriadených v súvislosti s plnením pracovných úloh a povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne), čo už považujeme za porušenie pracovnej disciplíny podľa Čl. 34 ods.5 písm. b) (opakované nesplnenie alebo úmyselné ignorovanie úlohy, pokynu nadriadených zamestnancov) a tiež v zmysle§ 81 písm. písm. a) a c) Zákonníka práce.
Počas pracovnej doby opakovane vybavujete súkromné záležitosti s rodinnými príslušníkmi a známymi (napr. 08. a 09.04.2019 Vás syn, 26.04.2019 návšteva D.. E.). Týmto konaním ste porušili pracovnú disciplínu v zmysle § 81 písm. b) Zákonníka práce (využívať pracovný čas na prácu).
Dňa 30.04.2019 a tiež 02.05.2019 ste aj napriek tomu, že ste nemali od riaditeľky školy odsúhlasené vykonanie hospitácie, sústavné (V čase od 7,45 h do 12.30 hod.) a zámerne sledovali prácu kolegyne E. U. (každú jej činnosť, písali ste si poznámky, mali neadekvátne mimické prejavy - napr. výsmešné prevracanie očami), čím ste jej znepríjemňovali a narušovali výchovno-vzdelávací proces, spôsobovali stres a pocit šikanovania, následkom čoho bola 02.05.2019 nútená z dôvodu nevoľnosti požiadať riaditeľku školy o povolenie opustiť pracovisko a navštíviť lekára. Týmto konaním ste porušili pracovnú disciplínu v zmysle Čl. 34 ods.5 písm. d) Pracovného poriadku pre pg. zamestnancov a ostatných zamestnancov ZŠ s MŠ, U. ulica XXXX/XX, E. - D. (neprístojné správanie sa zamestnanca voči iným zamestnancom pri výkone činnosti) a tiež v zmysle § 81 písm. a) a c) Zákonníka práce.
Žalobkyňa bola upozornená, že vzhľadom na to, že ide o už druhé upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zamestnávateľ má právo ukončiť s ňou pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.
Dňa 7.5.2019 žalovaný vyhotovil písomnú výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce adresovanú žalobkyni s odôvodnením, že pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny bola v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornená na možnosť výpovede. Porušenia pracovnej disciplíny sa dopustila tým, že
Ad 1. Od novembra 2018 do marca 2019 bolo jej zamestnávateľom zistené, že opakovane odchádza z pracoviska skôr a ani raz nedodržala stanovený pracovný čas pre poobednú zmenu. Žalovaný podrobne špecifikoval skoršie odchody žalobkyne z pracoviska v období od 16.11.2018 do 29.3.2019 minimálne o 15 minút tak, že opísal text z písomného upozornenia zo dňa 3.4.2019.
Ad 2. Dňa 26.03.2019 ste prišli z vychádzky s deťmi, deti ste odprevadili do Šatne a odišli ste preč, nevykonávali ste dozor pri prezliekaní sa. Deti ostali na starosti učiteľkám U. a J. z druhej triedy, pričom tie už mali zodpovednosť za deti zo svojej triedy. Týmto konaním ste porušili pracovnú disciplínu v zmysle Čl. 2 ods. 4, ČI. 6 Smernice č. 2/2014 0 výkone dozoru nad žiakmi ZŠ s MŠ, U. ulica XXXX/XX. E. - D., v zmysle Čl. 34 ods. 5 bod j) (úmyselné opustenie žiakov/detí počas plnenia miery vyučovacej a výchovnej činnosti) Pracovného poriadku pre pg. zamestnancov a ostatných zamestnancov ZŠ s MŠ. U. ulica XXXX/XX, E. - D. a tiež v zmysle § 81 písm. a) a c) Zákonníka práce.
Ad 3.Dňa 26.03.2019 sa v materskej škole konala recitačná súťaž Jazýček Šikovníček. Školskej akcie sa zúčastnili všetci prítomní pedagogickí zamestnanci (ranná zmena). Akcia trvala od 9.00 do 10.00 hod.
Na tejto akcii ste boli prítomná cca 10 minút, nezapájali ste sa do práce s deťmi, počas toho ste používali mobilný telefón a potom ste odišli. Akciu ste navyše rušili svojimi neustálymi príchodmi a odchodmi z triedy. Týmto konaním ste porušili pracovnú disciplínu v zmysle ČI. 34 ods. 4. Pracovného poriadku pre pg. zamestnancov a ostatných zamestnancov ZŠ s MŠ, U. ulica XXXX/XX, E. - D. (používanie mobilného telefónu počas priamej s deťmi, nedôsledné plnenie príkazov nadriadených v súvislosti s plnením pracovných úloh a povinnosti vyplývajúcich z pracovnej náplne) a tiež v zmysle § 81 písm. a) a c) Zákonníka práce.
Ad 4. Dňa 27.03.2019,28.03.2019 a 25.04. 2019 ste sa vrátili z pobytu vonku s deťmi o 11.25 hod. Týmto ste narušili denný režim MŠ, pretože obed začína 11.00 hod a navyše rodičia detí, ktoré chodia domov za obedom, museli na deti dlho čakať. Týmto konaním ste porušili pracovnú disciplínu v zmysle Čl. 34 ods.4 Pracovného poriadku pre pg. zamestnancov a ostatných zamestnancov ZŠ s MŠ, U. ulica XXXX/ XX, E. - D. (nesplnenie povinností vyplývajúcej zo školského poriadku MŠ - vnútorná organizácia MŠ) a tiež v zmysle § 81 písm. a) a c) Zákonníka práce.
Ad 5.Dňa 01.04.2019 ste bez udania dôvodu nechali deti kolegyni D.. Z. U. a svojvoľne ste opustili pracovisko o 14.15 hod. pričom ste mati poobednú zmenu - priamu činnosť s deťmi do 15.00 hod. Týmto konaním ste porušili pracovnú disciplínu v zmysle ČI. 2 ods. 4 Smernice č. 2/2014 o výkone dozoru nad žiakmi ZŠ s MŠ, U. ulica XXXX/XX, E.- D., tiež v zmysle Čl. 34 ods. 5 bod j) (úmyselné opustenie budovy školy a žiakov/detí počas plnenia miery vyučovacej a výchovnej činnosti) Pracovného poriadku pre pg zamestnancov a ostatných zamestnancov ZŠ s MŠ, U. X XXX/XX, E. - D. a § 81 písm. a) a c) Zákonníka práce.
Ad 6. Dňa 24.04.2019 sa uskutočnila školská akcia Deň Zeme. Priebeh akcie narúšali neustálym používaním mobilného telefónu od 9.00 do 9.50 hod., nezabezpečovali ste dozor nad svojimi deťmi, nezapájali sa do aktivít a celú akciu ste odignorovali. Týmto konaním ste opätovne porušili pracovnú disciplínu v zmysle ČI. 34 ods. 4 Pracovného poriadku pre pg. zamestnancov a ostatných zamestnancov ZŠ s MŠ U. ulica XXXX/XX, E. - D. (používanie mobilného telefónu počas priamej činnosti s deťmi, nedôsledné plnenie príkazov nadriadených v súvislosti s plnením pracovných úloh a povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne) čo už považujeme aj za porušenie pracovnej disciplíny podľa Čl. 34 ods.5 písm. b) (opakované nesplnenie alebo úmyselné ignorovanie úlohy, pokynu nadriadených zamestnancov a tiež v zmysle § 81 písm. a) a c) Zákonníka práce.
Ad 7. Ako učiteľka detí predškolskej triedy sa dlhodobo nezapájate do žiadnych aj povinných akcií pre predškolákov. -od 28.01.2019 do 02.02.2019 -lyžiarsky kurz (nezapojili ste sa) -14.02.2019 - karneval MŠ (boli ste na lekárskom vyšetrení) -07.03.2019 -Slávik MŠ (mali ste dovolenku)
- 25.03.2019 -návšteva predškolákov v knižnici v PP (boli ste na lekárskom vyšetrení) -02,03.04.04.2019 - zápis do 1. ročníka (03.04. mali ste dovolenku, 02 a 04 ste sa zápisu nezúčastnili) zápisu nezúčastnili). Týmto konaním ste opätovne porušili pracovnú disciplínu v zmysle Čl. 34 ods.4 Pracovného poriadku pre pg. zamestnancov a ostatných zamestnancov ZŠ s MŠ, U. ulica XXXX/XX. E. - D. (nedôsledné plnenie príkazov nadriadených v súvislosti s plnením pracovných úloh a povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne), čo už považujeme za porušenie pracovnej disciplíny podľa Čl. 34 ods.5 písm. b) (opakované nesplnenie alebo úmyselné ignorovanie úlohy, pokynu nadriadených zamestnancov) a tiež v zmysle§ 81 písm. písm. a) a c) Zákonníka práce.
Ad 8. Počas pracovnej doby opakovane vybavujete súkromné záležitosti s rodinnými príslušníkmi a známymi (napr. 08. a 09.04.2019 Vás syn, XX.XX.XXXX návšteva D.. E.). Týmto konaním ste porušili pracovnú disciplínu v zmysle § 81 písm. b) Zákonníka práce (využívať pracovný čas na prácu).
Ad 9 . Dňa 30.04.2019 a tiež 02.05.2019 ste aj napriek tomu, že ste nemali od riaditeľky školy odsúhlasené vykonanie hospitácie, sústavné (V čase od 7,45 h do 12.30 hod.) a zámerne sledovali prácu kolegyne E. U. (každú jej činnosť, písali ste si poznámky, mali neadekvátne mimické prejavy - napr. výsmešné prevracanie očami), čím ste jej znepríjemňovali a narušovali výchovno-vzdelávací proces, spôsobovali stres a pocit šikanovania, následkom čoho bola 02.05.2019 nútená z dôvodu nevoľnosti požiadať riaditeľku školy o povolenie opustiť pracovisko a navštíviť lekára. Týmto konaním ste porušili pracovnú disciplínu v zmysle Čl. 34 ods.5 písm. d) Pracovného poriadku pre pg. zamestnancov a
ostatných zamestnancov ZŠ s MŠ, U. ulica XXXX/XX, E. - D. (neprístojné správanie sa zamestnanca voči iným zamestnancom pri výkone činnosti) a tiež v zmysle § 81 písm. a) a c) Zákonníka práce.
Vo výpovedi zamestnávateľ ďalej konštatuje, že vzhľadom na odpracovanie 24 rokov je dĺžka výpovednej doby dva mesiace a skončenie pracovného pomeru výpoveďou na základe uvedeného dôvodu bolo prerokované s ZO OZ E. pri ZŠ s MŠ U. ulica XXXX/XX, E. - D., dňa 06.05.2019. Listom zo dňa 24.5.2019 žalobkyňa žalovaného vyzvala na prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy. K dôvodom uvádzaným v písomnej výpovedi zo dňa 7.5.2019, ktorá jej bola doručená dňa 15.5.2019 sa jednotlivo vyjadrila k bodu č. 1 až 9 s tým, že konaní, ktoré sú jej kladené za vinu sa nedopustila a porušenie pracovnej disciplíny neuznáva. Pokladá ich za vymyslené a šikanózne. Trvá na ďalšom prideľovaní práce.
Listom zo dňa 12.6.2019 žalovaný právnemu zástupcovi žalobkyne oznámil, že trvá na výpovedi a jej dôvodoch.
Žalobcom a žalovaným boli predložené fotografie z akcií poriadaných materskou školou a to divadelné predstavenie, Deň Zeme a i.
Podľa písomného usmernenia žalovaného doba vydávania stravy prebiehala nasledovne - desiata od 7.30 hod. do 8.00 hod., obed od 11.00 hod. do 12.00 hod., olovrant od 14.00 hod. do 14.30 hod. a výdaj obeda do obedáru od 11.30 hod. do 12.00 hod.
Žalobcom bola súdu predložená kópia prevádzkového poriadku materskej školy 2018/2019, obsahujúceho podpis a pečiatku D.. C. Y. ako zástupkyne riaditeľa pre materskú školu a podpis a pečiatku D.. Y. W., riaditeľky ZŠ a MŠ. V prílohách poriadok obsahuje pracovné povinnosti učiteľky MŠ z 2.9.2018, asistenta učiteľa, zástupkyne riaditeľky pre MŠ, pracovná náplň zástupkyne riaditeľky pre MŠ podpísanou D.. C. Y. a i. Súdu bol ďalej predložený školský poriadok materskej školy prerokovaný a schválený zástupkyňou riaditeľa pre MŠ s platnosťou od 2.9.2018.
Dňa 31.8.2018 bol zamestnávateľom vyhotovený dodatok k pracovnej zmluve č. 2 zamestnanca D.. C. Y., podľa ktorého sa dohodnutý obsah pracovnej zmluvy s účinnosťou od 1.9.2018 mení v časti druhu práce doplnením o výkon funkcie zástupkyne riaditeľky školy pre MŠ na dobu do 31.8.2019 s miestom výkonu práce elokované pracovisko MŠ s dohodnutou pracovnou dobou 36,25 hodín týždenne a mierou priamej vyučovacej činnosti 17 hodín týždenne (3 triedy MŠ).
Podľa dodatku č. 4 k pracovnej zmluve pracovníčky D.. C. Y., dohodnutý obsah pracovnej zmluvy s účinnosťou od 1.8.2019 sa zmenil tak, že v časti výkonu funkcie došlo k doplneniu o výkon funkcie zástupkyne riaditeľky školy pre MŠ na dobu do 6.2.2023 a i.
Listom zo dňa 27.9.2018 riaditeľka ZŠ požiadala príslušnú odborovú organizáciu o vyjadrenie sa k personálnej zmene v MŠ, z obsahu ktorej je zrejmé, že rozsudkom okresného súdu bola vyslovená neplatnosť odvolania z funkcie zástupkyne riaditeľa školy. D.. T. D. nerešpektuje riaditeľa ako nadriadeného, neplní pokyny nadriadenej, preto navrhuje poveriť riadením chodu MŠ D.. C. Y. s tým, že zároveň dochádza k zmene pracovného času D.. Y. od 7.00 hod. do 15.00 hod. na pracovisku a bude vykonávať priamu vyučovaciu činnosť učiteľky + pedagogickú a hospodársku agendu. Personálna zmena sa vzťahuje na obdobie od 27.9.2018 do skončenia pracovného pomeru D.. T. D..
Dňa 27.9.2018 bol žalovaným vyhotovený záznam z prerokovania personálnej zmeny pomeru zamestnanca s tým, že zástupcovia zamestnancov prerokovali žiadosť k personálnej zmene týkajúcej sa D.. C. Y. a s touto súhlasia. Dňa 27.9.2018 žalovaný poveril uvedeným dňom D.. C. Y. riadením chodu MŠ na základe pracovnej náplne z uvedeného dňa.
Podľa rozpisu pracovnej doby vyhotoveného žalovaným dňa 6.11.2018 platným od 12.11.2018 v rannej zmene, bola stanovená priama činnosť od 7.00 hod. do 10.15 hod. v pondelok - utorok a do 10.30 hod. v ostatných dňoch týždňa a riadiaca činnosť od 10.115 h do 14.45 h v pondelok a utorok a od 10.30 hod do 14.45 hod v ostatné dni v týždni. V Poobedňajšej zmene bola stanovená riadiaca činnosť od 7.45
hod do 12.30 hod a priama činnosť v pondelok od 12.30 hod. do 15.30 hod., a ostatné dni od 12.00 hod. do 15.30 hod.
Podľa upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňa napríklad dňa 16.11.2018 má evidovaný príchod o 7.45 hod. a odchod o 14.30 hod. s poznámkou, že nedodržala poobednú pracovnú zmenu skorším odchodom o jednu hodinu. Dňa 18.1.2019 má evidovaný príchod 7.00 hod., odchod 14.30 hod. s poznámkou skoršieho odchodu o 15 minút. Rovnaký nedostatok je evidovaný pri dátume 1.2.2019, 1.3.2019. Pri dátume 29.3.2019 má evidovaný príchod na pracovisko 6.45 hod., odchod 14.30 hod., poznamenaný je skorší odchod o 15 minút.“
3. Následne súd prvej inštancie oznámil obsah výsluchu predvolaných svedkov.
4. Vec bola právne posúdená v zmysle ustanovení § 47 ods. 1, § 54, § 63 ods. 1 písm. e/, ods. 4, 6, § 81, § 82, § 86 Zákonníka práce ako aj § 5 Vyhlášky č. 306/2008 Z.z..
5. Súd následne poukázal na podmienky platnosti výpovede danej podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, kedy jeho uplatnenie prichádza do úvahy ak pracovník poruší pracovnú disciplínu opakovane, najmenej dvakrát a bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Samotné porušenie pracovných povinností uvedené v písomnom upozornení nemôže byť zároveň dôvodom výpovede.
6. Po preskúmaní výpovedných dôvodov súd preskúmal skutky, ktorých sa mala žalobkyňa dopustiť po 03.04.2019, teda po doručení písomného upozornenia. Žalovaný vo výpovedi uplatnil pod bodmi 2, 3 z časti 4 a 5 porušenia, ktorých sa mala žalobkyňa dopustiť aj predtým ako bola písomne upozornená na možnosť výpovede, a preto tieto skutky nemohli byť dôvodom na výpoveď. Z týchto dôvodov sa súd prvej inštancie zaoberal skutkami, ktorých sa dopustila po tomto termíne. Pri týchto skutkoch dospel k záveru, že nespĺňajú definíciu zavineného porušenia pracovných povinností. Tieto odôvodnil takto:
„Bod 4. Porušenie denného režimu dňa 25.4.2019 predĺžením pobytu s deťmi o 25 minút, pretože obed začína o 11.00 hodine, čím mala žalobkyňa narušiť denný režim materskej školy. Žalobkyňa vysvetlila možné neskoršie príchody s deťmi z prechádzky vo svojej výpovedi, no hlavne zo žiadneho vnútorného interného predpisu organizácie nevyplýva, aby podávanie obeda malo byť presne o 11.00 hodine, nie od 11,00 hod. Jednalo sa o určitú zvyklosť, že deti sú pripravené k obedu od 11,00 hod. ktorá súvisela zrejme s personálnymi a priestorovými možnosťami organizácie (dve pracovníčky kuchyne vydávajúce obed pre cca 50 stravníkov, neexistujúca jedáleň). To však nevylučovalo, aby kuchyňa vydala obed deťom aj v neskoršom čase./ stanovený rôzne vo vnútorných poriadkoch, minimálne od 11.00 hod. do 11.30 hod./ Neskorší príchod preto nie je možné kvalifikovať ako zavinené porušenie povinností zo strany žalobkyne.
Bod 6. Skutok, ktorý bol definovaný ako porušenie pracovných povinností dňa 24.4.2019 na školskej akcii Deň Zeme. Časť skutku nezapájanie sa do aktivít a odignorovanie akcie je popis konania ako neurčitý. Akcia nebola organizovaná žalobkyňou ani v súvislosti s danou akciou jej neboli uložené žiadne povinnosti. Žalobkyňa bola prítomná na akcii, preto nie je zrejmé, akým spôsobom nemala zabezpečovať dozor nad svojimi deťmi, aký následok malo zanedbanie dozoru. Používanie mobilného telefónu ako vyplynulo z predloženej fotodokumentácie, bolo preukázané u viacerých učiteľov, najmä na fotenie. Porušenie pracovnej disciplíny fotením detí žalobkyňou bez poverenia kompetentného netvorí súčasť skutku. Dokazovaním bolo preukázané, že tak ako žalobkyňa, fotili deti aj ďalší pedagógovia, a z dokazovania nevyplynulo, kto vlastne bol poverený fotograficky akciu zadokumentovať. Skutok preto nie je možné kvalifikovať ako porušenie pracovných povinností žalobkyňou.
Bod 7. Dlhodobé nezapájanie sa do žiadnych, aj povinných akcií pre predškolákov nie je možné vo vzťahu k žalobkyni posudzovať ako porušenie pracovných povinností. Žalobkyňa nebola poverená organizáciou, ani účasťou na žiadnej z akcií špecifikovanej žalovaným, neboli jej uložené v súvislosti s týmito akciami žiadne povinnosti, ktoré by mala porušiť. Naviac samotný žalovaný vo svojej výpovedi viedol, že žalobkyňa v súvislosti s možným poverovaním niektorých úloh bola pasívna, na určené termíny si chcela čerpať dovolenku, prípadne bola práceneschopnou a preto žalovaný úlohami poveril iných pracovníkov. Konanie žalobkyne ani v tomto prípade nenaplnilo základné znaky porušenia pracovných povinností.
Bod 8.Opakované vybavovanie súkromných záležitostí s rodinnými príslušníkmi a známymi rovnako súd nepovažoval za konanie, ktoré by malo byť posúdené ako porušenie pracovnej disciplíny. Svedok N. D., syn žalobkyne uviedol, že v označených dňoch žalobkyňu navštívil na krátku dobu počítanú v minútach za účelom donesenia jej kľúčov a oznámenia o doručovaní poštovej zásielky - zhodou okolností zásielky samotného žalovaného odosielanej jej poštou. U žalobkyne sa zdržal iba na vykonanie úkonu. Rovnako svedkyňa E. sa vyjadrila k návšteve, účel ktorej mala predstavovať návšteva riaditeľky školy ako svedkyne spolu so žalobkyňou vzhľadom k vyhrotenému vzťahu riaditeľky a žalobkyne. Ak syn žalobkyne navštevoval žalobkyňu na dlhšiu dobu v inom čase v priestoroch materskej školy, nezapisoval sa do knihy návštev , prípadne svedkyňa E. sa dlhšiu dobu zdržiavala u žalobkyne v priestoroch škôlky, súd nemohol k týmto tvrdeniam prihliadať, pretože tieto možné návštevy v iných dňoch neboli predmetom výpovede. Ak v skutkoch popísaných vo výpovedi žalovaný videl porušenie pracovných povinností nevyužívaním pracovného času žalobkyňou, javí sa dané tvrdenie ako paradox k existujúcej situácii, kedy žalovaný žalobkyni stanovil rozpis pracovnej doby, podľa ktorého mala v rozsahu 19 hod. 15 min týždenne vykonávať riadiacu činnosť, ktorou však bola od mesiaca september 2018 v písomnom poverení poverená iná pracovníčka. Nie je preto zrejmé, akými úlohami bola žalobkyňa poverovaná v danom rozsahu pracovného času.
Bod 9.Skutok porušenia pracovných povinností znepríjemňovaním a narušovaním výchovnovzdelávacieho procesu vo vzťahu k učiteľke E. U. v dňoch 30.4.2019 a 2.5.2019 a zámerné sledovanie jej práce doprevádzané výsmešnými mimickými prejavmi nebolo jednoznačne preukázané. Žalobkyňa poprela vykonávanie hospitácií a neprimerané správanie voči danej učiteľke. Svedkyňa E. U. vo svojej výpovedi popísala iba jednu udalosť bez časového ohraničenia, , ktorá sa jej javila ako hospitácia , kedy sa žalobkyňa mala zúčastniť priamo jej výchovnovzdelávacieho procesu s deťmi v triede a robiť si poznámky, a ktorú udalosť ohlásila D.. Y. a prostredníctvom nej žalovanému. Žalobkyňa spolu so svedkyňou boli učiteľkami jednej triedy, pri výkone práce sa striedali a podľa vyjadrenia žalobkyne a svedkyne sa vyskytli aj situácie, kedy obe s deťmi vykonávali aktivity./ prechádzky/. Zároveň bolo preukázané, že žalobkyňa ako zástupkyňa riaditeľa školy nemala vyčlenenú samostatnú kanceláriu. V kancelárii vyčlenenej pre zástupkyňu školy sedela iná učiteľka. /poverená D.. Y./. Preto žalobkyňa aj v čase, ktorý mal slúžiť na výkon riadiacej činnosti, sa musela zdržiavať v triede žiakov, ktorá slúžila ako spálňa ,kde mala svoj pracovný stôl a zariadenie. V konečnom dôsledku žalobkyni ako zástupcovi riaditeľa školy vyplývali zo zákonníka práce a pracovnej náplne aj určité kontrolne a riadiace právomoci. Je nepochybné, že hospitácia na vyučovacej hodine pedagóga má určité pravidlá (zaradenie do plánu hospitácií, príprava a úkony s hospitovaným pred jej vykonaním, po jej vykonaní). Ani jedna zo strán nepotvrdila, aby dňa 30.4.2019 a dňa 2.5.2019 žalobkyňa mala vykonať hospitáciu u učiteľky U.. Predložená lekárska správa uvedenej učiteľky z 2.5.2019,, záznam o porušení pracovnej disciplíny, z obsahu ktorého je zrejmé, že dňa 3.10. 2018 učiteľka U. bola nútená ísť na lekárske vyšetrenie z dôvodu dlhodobého šikanovania zo strany D.. D. a následne jej bola poskytnutá dovolenka/ a svedecká výpoveď D.. U. naznačujú, že medzi žalobkyňou a daným pedagógom existovali napäté vzťahy už dlhšiu dobu, pričom nebolo zistené, aby žalovaný toto nejako riešil vykonaním pohovoru s uvedenými osobami s cieľom zistenia príčin a prijatia opatrení.“
7. Následne súd prvej inštancie uviedol, že už z pôvodného rozsudku Okresného súdu Poprad, a to právoplatného rozhodnutia z 27.06.2018 je zrejmé, že žalovaný bol povinný žalobkyni prideľovať prácu vo funkcii zástupcu riaditeľa školy pre materskú školu. Nebolo sporné, že po ukončení jej práceneschopnosti v mesiaci september 2018 jej túto prácu neprideľoval a zrušil aj jej pracovné miesto. Touto funkciou poveril inú zamestnankyňu, čo malo za následok vyhrotenie vzájomných vzťahov medzi riadiacimi pracovníkmi. Následne jej bola daná výpoveď, ktorej neplatnosť uznal sám žalovaný. Práve tieto kroky viedli k postoju žalobkyne v konaní. Poukázal na to, že zo strany žalovaného neboli splnené zákonné podmienky pre platné rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Pokiaľ zamestnanec nespĺňa očakávania zamestnávateľa, zamestnávateľ má možnosť ukončiť pracovný pomer z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh, čo je však odlišný výpovedný dôvod od dôvodu spočívajúceho v porušení pracovnej disciplíny, kedy sú vyžadované iné predpoklady v zmysle Zákonníka práce.
8. Poukázal na skutočnosť, že po neplatnej výpovedí má žalobkyňa naďalej právo na prideľovanie práce vo funkcii zástupcu riaditeľa školy.
9. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 255 a § 262 CSP s poukazom na zásadu úspechu vo veci.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovanej s poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Žalovaná uviedla, že v konaní boli preukázané formálne ako aj materiálne podmienky platnosti a dôvodnosti výpovede. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa sa dopustila minimálne v období mesiacov marec až máj 2019 viacerých porušení pracovnej disciplíny, ktoré boli posúdené ako menej závažné a ktoré boli dôvodom skončenia pracovného pomeru. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že žalobkyňa absolútne nedodržuje pokyny nadriadeného, tieto priam ignoruje, neakceptuje autority zamestnávateľa, vytvára si vlastné pracovné pravidlá a narúša svojím správaním sociálnu klímu na pracovisku.
11. Žalovaná sa nestotožnila s posúdením súdu prvej inštancie v bode 109 ohľadom skutkov po 03.04.2019, ktoré nespĺňajú definíciu zavineného porušenia pracovnej disciplíny. Opačný záver vyplýva z vykonaného dokazovania, kedy 25.04.2019 nedodržala čas určený na výdaj stravy pre žiakov a nerešpektovala tým vnútorné predpisy a pokyn žalovanej. Meškala s deťmi na stravovanie viac ako 25-30 minút, čím narušila ďalšie činnosti nadväzujúce na ďalší režim dňa.
12. Rovnako tak vyplynulo, že počas pracovnej doby vybavovala svoje súkromné záležitosti s rodinnými príslušníkmi, a to synom a svedkyňou E., ktorí k nej chodievali na pracovisko a nevenovala sa tak svojím pracovným povinnostiam. Závažným porušením pracovnej disciplíny je také konanie zamestnanca, ktorý využíva svoj pracovný čas na vybavovanie svojich súkromných záležitostí, čo nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie v bode 113 napadnutého rozsudku. Samotná žalobkyňa svoje konanie zľahčovala tým, že išlo len o odovzdanie kľúčov a lístka z pošty. Zároveň svedecké výpovede svedkov N. D. a E. sú vzhľadom na ich vzťah k žalobkyni subjektívne. Žalovaná poukázala na ustanovenia Zákonníka práce, a to § 81ods. 1a a c ako aj na povinnosti zamestnanca v Zákone č. 552/2003 Z.z.. Poukázala na to, že z obsahu vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa sa dopúšťala nedovolenej kontroly a až prenasledovania svedkyne a zamestnanca žalovanej, pričom toto jej konanie vyplýva aj z vyjadrenia nespokojnosti zamestnanca žalovanej. Je práve povinnosťou riaditeľa školy zabraňovať sociálno-patologickým javom vyskytujúcim sa na pracovisku a z pracovnej náplne žalobkyne vyplýva, že nebola poverená vykonaním žiadnej hospitácie u svojej kolegyne. Žalovaná poukázala na to, že hospitácia je nástroj vnútornej školskej kontroly, ktorého úlohou je zistiť stav a úroveň vzdelávania. Rovnako žalovaná poukázala aj na ustanovenie § 5 ods. 4 Zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických a odborných zamestnancoch.
13. Žalovaná namietla, že konanie má inú vadu, ktorá znamená porušenie jej práva na spravodlivý proces, ku ktorému došlo tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené ohľadom preukázania skutočností a dôvodov, pre ktoré nebolo považované konanie žalobkyne za porušenie pracovnej disciplíny.
14. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla žalovaná napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie, respektíve zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť.
15. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, ktorý riadne a komplexne zistil skutkový stav a aj vo veci správne rozhodol. Súd správne poukázal na to, že práve žalovaná neumožnila žalobkyni vykonávať výkon jej riadiacej práce, čo malo za následok vyhrotenie vzájomných vzťahov medzi riadiacimi pracovníkmi. Pokiaľ sa týka nedodržania času určeného na výdaj stravy, tento nie je určený spôsobom ako tvrdil žalovaný a podľa školského poriadku jedná sa o čas upravený nejednoznačne, pričom tento chaos spôsobila sama žalovaná. Pokiaľ zamestnávateľ upraví čas výdaja obedov v časovom pásme je počas celého tohto obdobia povinný zabezpečiť podávanie obeda v požadovanej kvalite a teplote. Rovnako tak je nedôvodná námietka šikany pracovníkov žalovanej, nakoľko z výpovede žiadnu kontrolu, respektíve hospitáciu kolegyne nevykonávala. Mala pridelenú triedu predškolákov, pričom výkon svojej riadiacej funkcie zabezpečovala z vedľajšej miestnosti, ktorá nebola dostatočne oddelená od triedy, v ktorej vykonávala vyučovací proces jej kolegyňa. Táto samotná vo svojej výpovedi uviedla, že hospitácia zo strany žalobkyne vykonávaná nebola. Žalobkyňa poukázala na to, že žiadne procesné práva žalovanej uprené neboli a súd prvej inštancie správne rozhodol na základe správne zisteného skutkového stavu, preto navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
16. Žalovaná vo svojej duplike k stanovisku žalobkyne uviedla, že nesúhlasí a nestotožňuje sa s argumentáciou žalobkyne tak ako to uviedla vo svojom vyjadrení a trvá na dôvodoch svojho odvolania. Nesúhlasila s tvrdeniami žalobkyne, že vedome fabuluje a vyrába falošné doklady a tým chce sankcionovať žalobkyňu, pričom vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o čase vydávania stravy ako aj jej vzťahu ku kolegyni trvá na výsledkoch vykonaného dokazovania, kedy svedkyňa na pojednávaní 20.07.2020 uviedla, že žalobkyňa u nej vykonávala hospitáciu prípadne dohľad, čo jej nerobilo dobre a mala pocit šikany. Rovnako tak poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa nerozporovala, že počas pracovnej doby vybavovala svoje súkromné záležitosti s rodinou a so známymi a nevenovala sa tak svojím pracovným povinnostiam. Zároveň žalovaná trvala na svojích predošlých postojoch.
17. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k stanovisku žalovanej uviedla, že súd prvej inštancie riadne, správne a úplne zistil skutkový stav a správne aj právne rozhodol. Poukázala na to, že stanovisko žalovanej je účelové a že táto v rámci súdneho konania predkladala falšované dokumenty, ktoré mali preukazovať jej porušenie pracovnej disciplíny. Trvala na skutočnosti, že dôvody uvedené vo výpovedi sú nepravdivé, vymyslené a šikanózne a celé konanie žalovanej bolo spôsobené tým, že nové vedenie má záujem obsadiť jej funkciu inou osobou, s ktorou má lepší vzťah. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.
18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
21. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
22. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
23. Namietaný odvolací dôvod , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm. d) CSP) odvolací súd zo spisu nezistil, pričom odvolateľka na žiadnu konkrétnu vadu ani nepoukazovala. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.
25. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.
26. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.
27. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06). Odvolacou námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS46/05, II. ÚS 76/07).20. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu žalobcu zamietol. Preto neobstojí odvolacia námietka nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie. 28. Rovnako námietka arbitrárnosti nebola dôvodná. Z judikatúry vyplýva, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokovávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov, a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy SR.
29. Podľa slovníka cudzích slov „arbitrárny“ ( franc. ) znamená “ľubovoľný, javiaci sa ako ľubovoľný, bez rozumnej opory, závislý len na individuálnom rozhodnutí, ako sa človeku chce, nie na všeobecne plat- ných dôvodoch“.
30. Synonymom slova „arbitrárny“ je slovo „svojvoľný“. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, arbitrár- ne rozhodnutie všeobecného súdu znamená, najmä
- extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním skutkovými a právnymi zisteniami,
- interpretácia, ktorá je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judika- túry), bez toho, aby boli dostatočne odôvodnené dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabili- zovanú výkladovú prax,
- nerešpektovanie kogentnej normy, interpretácia, ktorá je v extrémnom rozpore s prioritami spravod- livosti (predpojatý formalizmus),
- hodnotenie dôkazov vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové základ.
31. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol relevantné dôvody svojho rozhodnutia. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
32. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (porovnaj napr. I. ÚS 188/06).
33. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že pri preskúmavaní neplatného skončenia pracovného pomeru sú súdy viazané dôvodmi ako ich stanovil zamestnávateľ vo svojej výpovedi. Pokiaľ žalovaná v odvolaní tvrdí, že z vykonaných dôkazov vyplýva to, že žalobkyňa nedodržovala pokyny nadriadeného, ignorovala ich, neakceptovala autority zamestnávateľa vytváraním si vlastných pracovných pravidiel a tým narušila sociálnu klímu na pracovisku, na tieto skutočnosti nebolo možné v konaní prihliadnuť. V konaní je možné prihliadnuť len na dôvody v podanej výpovedi uplatnenej zamestnávateľom, ktorý menej závažné porušenia pracovnej disciplíny jednoznačne špecifikoval v bodoch 1 až 9 svojho podania zo 07.05.2019.
34. Správne súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že právne relevantné sú len skutky, ktorých sa mala dopustiť žalobkyňa po 03.04.2019 (bod 108 odôvodnenia súdu prvej inštancie).
35. Je vždy úlohou súdu, aby v prípade sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru následne rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy len špecifiká konkrétneho prípadu prejednávanej veci. Z uvedeného vyplýva, že súd nie je pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca. Zamestnávateľ by mal hodnotiť každé porušenie pracovnej disciplíny osobitne. Mal by v súlade s ustálenou judikatúrou (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21 Cdo 1 252/2002; Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21 Cdo 414/2001) pri určovaní závažnosti prihliadať na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil škodu, a súčasne je potrebné vziať do úvahy aj konkrétne pomery u zamestnávateľa (ustálené zvyklosti u zamestnávateľa, napr. v akom rozsahu je tolerované porušovanie pracovnej disciplíny a pod.). (BARANCOVÁ, Helena, OLŠOVSKÁ, Andrea. § 63 [Výpoveď daná zamestnávateľom]. In: BARANCOVÁ, Helena a kol. Zákonník práce. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 664, marg. č. 12.)
36. Žalovaná odvolaním napadla posúdenie výpovedného dôvodu, a to posúdenie skutku zo dňa 25.04.2019 nedodržania času určeného na výdaj stravy pre žiakov vzhľadom na meškanie viac ako 25 až 30 minút. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením tohto skutku zo strany súdu prvej inštancie, a to ako je to uvedené v bode 110 odôvodnenia, pričom naviac k uvedenému dodáva, že podľa bodu 4 dôvodov výpovede zo 07.05.2019 žalovaná rovnaký nedostatok vytýkala žalobkyni aj v dňoch 27.03.2019 a 28.03.2019. Zároveň je zrejmé, že už 03.04.2019 pristúpila žalovaná k prvému upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny, kde boli žalobkyni vytýkané nedostatky týkajúce sa opakovaného skoršieho odchodu z pracoviska, čím nedodržala stanovený pracovný čas pre poobednú zmenu. Podľa názoru odvolacieho súdu je táto skutočnosť relevantná pre posúdenie celkovej situácie ohľadom narušenia denného režimu neskorším príchodom na obed, nakoľko táto skutočnosť musela byť zamestnávateľovi zrejmá už v čase vydania prvého upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 03.04.2019. Pokiaľ už v čase vydania prvého upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny sa žalobkyňa opakovane správala týmto spôsobom a napriek tejto skutočnosti zo strany zamestnávateľa nebola na to upozornená, možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie. Vo svetle tohto individuálneho prípadu nemožno považovať toto jej konanie za konanie, ktoré napĺňa kvalifikáciu zavineného porušenia povinnosti zo strany žalobkyne. V tejto súvislosti je nutné poukázať na skutočnosť, že ani žalovanou tvrdené prípadné následky neskoršieho odchodu niektorých detí z materskej školy neboli v konaní preukázané.
37. Druhým odvolacím dôvodom, ktorý žalovaná namietla je odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 113 napadnutého rozsudku, ktorý sa týka posúdenia vybavovania súkromných záležitostí žalobkyňou. Tento dôvod porušenia pracovnej disciplíny bol špecifikovaný v bode 7 druhého upozornenia a týkal sa skutkov zo dňa 08. a 09.04.2019 a 26.04.2019. Aj v tomto bode odvolania sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v bode 113 odôvodnenia. Z výpovede svedka syna žalobkyne nepochybne vyplýva, že dôvody jeho návštevy bol zabudnutý kľúč, respektíve oznámenie z pošty s tým, že jej syn sa zdržiaval minútu až dve pred školou. Odvolací súd hodnotil túto situáciu ako výnimočnú, kedy si žalobkyňa musela zabezpečiť kľúč od bytu, respektíve mala záujem o oznámenie doručenky z pošty, čo však v kontexte dĺžky trvania tejto návštevy a okolností, za ktorých došlo k tejto návšteve nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny z jej strany. Toto hodnotenie podľa názoru odvolacieho súdu by bolo veľmi prísne a formálne.
38. Vzhľadom na zistený skutkový stav, a to skutočnosť, že raz už žalobkyňa bola odvolaná z funkcie zástupkyne a vzhľadom na skutočnosť, že medzi tým jej bola doručená výpoveď, ktorú potom žalovaná zobrala späť, nemožno hodnotiť ani návštevu D.. E. ako konanie, ktorým by žalobkyňa porušila pracovnú
disciplínu. Zo samotného znenia tohto výpovedného dôvodu nevyplýva rozsah tejto návštevy, pričom z výsluchu tejto svedkyne nepochybne vyplýva, že sa dostavila na pracovisko žalovanej ako jeho bývala zamestnankyňa, nakoľko vzťahy medzi vedením žalovanej a žalobkyňou nikdy neboli dobré a chodila tam ako svedok. Táto situácia vyplýva z vyššie uvedených skutočností, ktoré odvolací súd v kontexte tohto dôvodu porušenia pracovnej disciplíny považoval rovnako ako súd prvej inštancie za nedostatočné vo vzťahu k posúdeniu tejto skutočnosti ako porušeniu pracovnej disciplíny (č.l. 305 spisu, výsluch syna č.l. 296 spisu). To, že menovaní svedkovia sú v príbuzenskom respektíve v priateľskom vzťahu k žalobkyni nemožno brať za premisu toho, že ich výpovede nie sú pravdivé. Tento skutkový stav bol zistený súdom prvej inštancie správne.
39. Pokiaľ sa týka ďalších odvolacích dôvodov, a to skutočnosti, že žalobkyňa sa na pracovisku mala dopúšťať nedovolenej kontroly, prenasledovania, či šikany svojich kolegýň nemohla byť predmetom prieskumu ani súdu prvej inštancie ani odvolacieho súdu, nakoľko v konaní o určení neplatného skončenia pracovného pomeru sa prieskumná činnosť súdu musí týkať len dôvodov výpovede tak ako ich zamestnávateľ špecifikoval a nezameniteľne vymedzil vo výpovedi, pričom vo vzťahu k tejto skutočnosti je rozhodujúci popis v bode 9 výpovede a tam popísané neprístojné správanie sa zamestnanca vo forme zámerného sledovania práce kolegyne, písanie poznámok, neadekvátnych mimických prejavov. Tieto skutočnosti neboli preukázané zo strany žalovanej. Z výpovede svedkyne U. (č.l. 215 spisu) nepochybne vyplýva, že žalobkyňa nemala vlastnú kanceláriu, a preto sa zdržiavala vo vedľajšej miestnosti, čím reálne mohla pozorovať jej prácu, nakoľko miestnosť oddeľovali iba drevené posuvné dvere. Pokiaľ sa týka jej záveru, že žalobkyňa si zapisovala poznámky o tom čo robila s deťmi a následne si robila poznámky do notesu aj po jej odchode do telocvične, nemohol vyplynúť objektívne záver o skutočnostiach, ktoré boli žalobkyni vytýkané vo výpovedi. Odvolací súd vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobkyňa nemala zabezpečené samostatnú kanceláriu či inú miestnosť, ktorá by bola oddelená respektíve vzdialená od triedy, v ktorej spolupracovala s touto kolegyňou, nemôže byť len na základe tejto skutočnosti, že musela vykonávať svoje pracovné povinnosti v miestnosti, ktorá bola prepojená s triedou, viesť k záveru, že vykonávala šikanózny dohľad nad svojou kolegyňou, kde zrejme tie pracovné vzťahy neboli dobré. To, že bola svedkyňa nútená z dôvodu nevoľnosti požiadať o možnosť navštíviť lekára neznamená záver, že táto jej nevoľnosť bola spôsobená jednoznačne konaním žalobkyne. Preukázanie tejto skutočnosti zaťažuje v konaní žalovanú, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu toto dôkazné bremeno neuniesla. Zo samotného výsluchu svedkyne vyplynulo, že žalobkyňa nevykonávala u nej hospitáciu v zmysle príslušných predpisov tak ako to správne zdôraznil súd prvej inštancie v bode 114.
40. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.
41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, keď plne úspešnou v odvolacom konaní bola žalobkyňa.
42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).