Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPr/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobkyne C.. R. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpená advokátom JUDr. Pavel Zavacký, so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, proti žalovanému X. XXXX/XX, XXX XX G. - C., W.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Dávid Hoffman, so sídlom Hradné námestie 80, 060 01 Kežmarok, o vyplatenie náhrady mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. -132 zo dňa 14. júna 2023, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III..

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 50.051,29 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy

- 1.785,50 eur od 13.02.2020 do zaplatenia,

- 1.785,50 eur od 13.03.2020 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.04.2020 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.05.2020 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.06.2020 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.07.2020 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.08.2020 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.09.2020 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.10.2020 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.11.2020 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.12.2020 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.01.2021 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.02.2021 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.03.2021 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.04.2021 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.05.2021 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.06.2021 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.07.2021 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.08.2021 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.09.2021 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.10.2021 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.11.2021 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.12.2021 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.01.2022 do zaplatenia

- 1.036,62 eur od 13.02.2022 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.03.2022 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.04.2022 do zaplatenia

- 1.785,50 eur od 13.05.2022 do zaplatenia

- 1.497,34 eur od 13.06.2022 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti nároku žalobkyne vo výške 816,49 eur zastavuje.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , čl. 24 časť II., oddiel A, B, C Európskej sociálnej charty (revidovanej) zo dňa 03.05.1996, , , , , .

3. Vychádzal zo zistenia, že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej s Mestom G. ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom začala žalobkyňa od XX.XX.XXXX vykonávať prácu učiteľky materskej škôlky s miestom výkonu práce C. MŠ C.. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy, ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovaným sa jej zmenil druh funkcie na zástupkyňu riaditeľa školy ZŠ a MŠ na dobu neurčitú od XX.XX.XXXX, s miestom výkonu práce T. XX, G. - C.. Žalovaný dal žalobkyni dňa XX.XX.XXXX výpoveď z pracovného pomeru z dôvodov vo výpovedi špecifikovaných. Pracovný pomer sa mal skončiť k XX.XX.XXXX. Dôvody výpovede považovala žalobkyňa za nepravdivé, vymyslené a šikanózne. S výpoveďou nesúhlasila a zamestnávateľa požiadala o prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy s tým, že výpoveď považovala za neplatnú. Žalovaný písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX trval na výpovedi z pracovného pomeru. Následne podala žalobkyňa žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru s prísl. - konanie bolo vedené pod sp. zn. v ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, že výpoveď žalovaného spracovaná písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX daná žalobkyni podľa je neplatná, zároveň určil žalovanému povinnosť prideľovať žalobkyni prácu v zmysle platnej pracovnej zmluvy - dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vo funkcii zástupkyňa riaditeľa školy a žalobkyni priznal aj nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 25.05.2022, v ktorom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalobkyni aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Poukázal na to, že nešlo o prvý prípad, kedy sa musela žalobkyňa na súde domáhať neplatnosti výpovede, ktorú jej dal žalovaný, a to opakovane úspešne. Od roku XXXX, od kedy opakovane prebiehalo takéto konanie žalovaného, bola žalobkyňa nútená domáhať sa ochrany svojich práv na súde, teda opakovane musela podávať žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom súd prvýkrát o neplatnosti rozhodoval v konaní vedenom pod sp. zn. . Rozsudkom v tomto konaní súd prvýkrát určil, že rozviazanie pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou je neplatné. Hneď po právoplatnosti tohto rozhodnutia žalovaný písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX vykonštruoval ďalšiu výpoveď, ktorú po upozornení právneho zástupcu žalobkyne vzal späť. Žalobkyňa bola nútená chrániť sa aj podaním podnetu na Inšpektorát práce G., ktorý vykonal skúmanie a písomným podaní zo dňa XX.XX.XXXX upozornil zamestnávateľa, že porušil povinnosti jeho práce. Napriek všetkým týmto skutočnostiam žalovaný opäť neprideľoval práce žalobkyni podľa pracovnej zmluvy. Musela sa dožadovať tiež opravného zápisu kariérneho stupňa a až na základe Stanoviska Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu z XX.XX.XXXX žalovaný upravil jej zaradenie do kariérneho stupňa. Výška priemerného zárobku žalobkyne v rozhodnom období nebola medzi stranami sporná, žalobkyňa však upravila žalobný návrh v zmysle informácie žalovaného o tejto jeho výške od XX.XX.XXXX a v časti nad takto uplatnenú výšku vzala žalobu späť.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ sa k svojmu zamestnancovi - žalobkyni správal šikanózne a diskriminačne, opakovane jej dával výpovede z pracovného pomeru s vykonštruovaním dôvodov, pričom rozhodnutiami súdov boli tieto výpovede určené za neplatné (sp. zn. ; sp. zn. ). Súhlasil so žalobkyňou, že išlo o aktívne konanie žalovaného voči žalobkyni v období dlhšom ako X roky, v ktorom bola šikanovaná žena pred dôchodkovým vekom u zamestnávateľa, u ktorého vykonávala prácu XX rokov a nejaké mesiace. Vzhľadom na to, že žalobkyni neboli prideľované práce, a táto bola vo veku XX-XX rokov a spory trvali X-X roky, a to len pre dôvody vykonštruované žalovaným, bola nútená hľadať si prostriedky na obživu a zabezpečiť si vlastný život. Dané obdobie sa jej tiež započítava do výpočtu starobného dôchodku. To, že kontinuálne pracovala, teda musela si nejakým spôsobom zabezpečovať obživu je len samozrejmé, nemohla žiť „zo vzduchu“ toľké roky, naviac prácu si našla v J., ďaleko od svojho bydliska, s čím boli spojené nesporne zvýšené náklady. S poukazom na vyššie uvedené, konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi, voči žalobkyni šikanózne a nesúhlasil so stanoviskom žalovaného, že priznanie nároku nad XX mesiacov (potom, čo sa preukázalo, že žalobkyňa v rozhodnom období pracovala už aj za XX mesiacov) by bolo aj nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi, keďže v istom období mali zamestnanci kvôli pandémii Covid19 znížené mzdy. Naopak, takým bolo konanie žalovaného voči žalobkyni a vzhľadom na dlhoročné šikanózne správanie sa žalovaného voči žalobkyni vo veku, kedy mala reálne dopracovať a dopracovať sa k starobnému dôchodku a bola nútená sa brániť proti neplatným rozviazaniam pracovného pomeru, plne odôvodňuje priznať jej uplatnený nárok v celom rozsahu. Za obdobia, počas ktorých bola žalobkyňa práceneschopná, ani za obdobie, kedy jej vznikol, nárok na starobný dôchodok si žalobkyňa nárok na náhradu mzdy neuplatnila, čo aj žalovaný považoval za zákonné a správne. Uplatnila si ho len za ostatné obdobie, počas ktorého jej nebola prideľovaná práca. Aj písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa opätovne požiadala žalovaného o prideľovanie prác v zmysle pracovnej zmluvy a zároveň ho vyzvala na vyporiadanie jej nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Zástupca žalovaného oslovil jej právneho zástupcu, že má záujem jej nároky vyporiadať formou dohody s tým, že cca v lehote 5 dní predloží návrh na vyporiadanie dohodou, čo ale do rozhodnutia súdu neučinil. Odvolávanie sa na prázdninové obdobie, čerpanie dovoleniek a pod. po toľkých rokoch opísaného správania sa žalovaného voči žalobkyni je až cynické. Na prvom mieste v tomto prípade mala byť snaha žalovaného o vyporiadanie si svojich záväzkov voči žalobkyni, svojmu zamestnancovi, a až potom podľa názoru súdu mal čerpať dovolenku za vykonanú prácu. Z uvedeného dôvodu nemal zákonný dôvod nepriznať žalobkyni nárok na náhradu mzdy, či už za obdobie XX mesiacov, ale aj v celom uplatnenom rozsahu. Poukázal už na uvádzané dôvody, pričom skutočnosť, že žalobkyňa si krátko pred dôchodkovým vekom našla inú prácu nemá vplyv na priznanie uplatneného nároku. Žalobkyňa potrebovala z niečoho žiť a z dôvodu konania žalovaného, ktoré považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, by celé roky, kedy sa úspešne domáhala svojich práv aj súdnou cestou, nemala finančné prostriedky ani na základné životné potreby. Nárok na zníženie priznanej náhrady mzdy by nebol opodstatnený ani popri poberaní starobného dôchodku, ako to vyplýva z citovanej judikatúry. Priznaný nárok žalobkyni je aj určitou formou ochrany proti bezpráviu, rešpektujúc najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu, a to hodnotu spravodlivosti. Ide aj o určitú formu sankcie voči šikanóznemu správaniu sa zamestnávateľa a satisfakcie zamestnanca, žalobkyne. Zo spomínaného rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že ani po skončení práceneschopnosti žalobkyne už v mesiaci september XXXX jej žalovaný, hoci bol na to povinný v zmysle právoplatného rozsudku súdu, prácu neprideľoval a zrušil jej pracovné miesto. Takéto správanie sa žalovaného, aj ako je viac krát popísané v odôvodnení rozsudku predsa nemôže požívať právnu ochranu a byť dôvodom na nepriznanie zákonných nárokov žalobkyňou uplatnených. Zároveň žalobkyni priznal aj zákonný ročný úrok z omeškania z jednotlivých súm jej priemerného zárobku v rozhodnom období, počas ktorého nebolo možné u žalovaného vykonávať prácu podľa platnej pracovnej zmluvy.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výrokom I. a III.. Odvolanie právne odôvodnil , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uviedol, že v prvom rade je potrebné venovať pozornosť povahe náhrady mzdy v prípade, ak zamestnanec trvá na ďalšom zamestnávaní po neplatnom skončení pracovného pomeru. V predmetnom prípade si žalobkyňa uplatnila náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru ako ekvivalent náhrady mzdy, ktorá jej mala byť

vyplácaná z platného pracovného pomeru. Ak však zamestnancovi nie je pridelená práva, tak ako v prejednávanom spore, nemohla ju žalobkyňa vykonávať nie z vlastného „zavinenia“, ale v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa. Takáto vzniknutá situácia pripomína stav predpokladaný v v zmysle ktorého zamestnávateľ poskytne náhradu mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca. Pokiaľ žalobkyňa mala pocit, že sa voči nej mal správať akokoľvek diskriminačne alebo že by mal porušovať ochranu jej osobnosti, tak sa mohla hocikedy domáhať súdnej ochrany na základe antidiskriminačnej žaloby alebo žaloby na ochranu osobnosti. Vo vzťahu k zníženiu, resp. nepriznaniu náhrady mzdy uviedol, že žalobkyňa ako zamestnanec svoju procesnú povinnosť tvrdenia a preukázania „sociálnej odkázanosti“ nesplnila. Nemožno ani opomenúť skutočnosť, že žalobkyňa o tom, že bola počas celého obdobia za ktoré žiada priznať náhradu mzdy zamestnaná, o tejto skutočnosti sa nezmienila ani vo svojom vyjadrení a ani na pojednávaní pred súdom. V konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobkyňa bola od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX zamestnaná u iného zamestnávateľa, kde poberala dokonca vyššiu mzdu, akú by poberala za výkon práce u neho. Z tohto dôvodu je zrejmé, že jej základné životné potreby boli zabezpečené, preto mal za to, že jej nepatrí žiadna náhrada mzdy, keďže vykonávala zamestnanie na základe platného pracovnoprávneho vzťahu. Navyše nové zamestnanie vykonávala v J. a v prípade pridelenia jej práce by nemohla vykonávať zadelenú prácu, z dôvodu jej nového zamestnania, preto má za to, že žalobkyňa by nemohla túto pridelenú prácu objektívne vykonávať. Vzhľadom na uvedené okolnosti jej teda nemôže byť priznaná akákoľvek náhrada. O prípadnej náhrade nad XX mesiacov by bolo možné teoreticky uvažovať, ak by mala príjem z nového zamestnania nižší ako v pôvodnom zamestnaní, čo ale nie je prejednávaný prípad. Ďalej namietal, že v konaní pred súdom nebolo preukázané, ktorý deň mu bola doručená výzva žalobkyne na prideľovanie práce a už len z tohto dôvodu jej nie je možné priznať žiadnu náhradu mzdy, keďže nepreukázala, kedy ho požiadala o prideľovanie práce. K úrokom uviedol, že v žalobe a ani v priebehu konania neurčila o aký 5% úrok z omeškania sa má jednať, teda svoj návrh koncipovala neurčito a nebolo jej možné priznať také úroky z omeškania ako jej priznal súd prvej inštancie. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie rozhodol „ne ultra petitum“ ohľadom výšky náhrady mzdy splatnej dňom XX.XX.XXXX, kedy ju určil vo výške 1.785,50 Eur, pričom v žalobnom návrhu žalobkyňa žiadala sumu 1.094,33 Eur, čo aj zodpovedá pomernej časti, nakoľko sa jedná o náhradu mzdy nie za celý január XXXX. Napokon žalovaný namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu zistenia, kedy mu bolo oznámené zo strany žalobkyne, že trvá na ďalšom zamestnávaní a tiež nebolo dostatočne uvedené úvahy, ktoré ho viedli k priznaniu náhrady mzdy, a to aj nad rámec žalobného návrhu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby ho zmenil a rozhodol tak, že žalobu zamieta a priznáva mu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

7. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že súd prvej inštancie vykonal vo veci komplexné dokazovanie, správne zistil skutkový stav a na základe správne zisteného skutkového stavu vo veci správne rozhodol. Skutočnosti uvedené žalovaným v odvolaní už súd zistil a preskúmal v prvoinštančnom konaní, s týmito sa vysporiadal, zistené dôkazy vyhodnotil samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti a na základe zistených skutočností správne rozhodol, preto odvolanie považuje za právne irelevantné. V ďalšom texte žalobkyňa prevažne poukazovala na pasáže z napadnutého prvoinštančného rozsudku. Záverom poukázala na to, že s právnou kvalifikáciou v odôvodnení v rozsudku je možné len a len súhlasiť, pretože po správnom zistení skutkového stavu o komplexnom vyhodnotení dôkazov aj s poukázaním na sociálny dopad vo veci správne rozhodol a toto rozhodnutie komplexne odôvodnil. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne a procesne správny.

8. Žalovaný sa vyjadril tak, že v celom rozsahu zotrváva a skutočnostiach obsiahnutých v odvolaní a okolnosti uvedené žalobkyňou považuje za irelevantné. Vyjadrenia žalobkyne o jeho šikanóznom a dehonestujúcom konaní považuje za čisto účelové. Za rozporné s dobrými mravmi považuje to, že žalobkyňa požaduje náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru za obdobie viac ako XX mesiacov aj cez skutočnosť, že po celé obdobie bola zamestnaná a poberala dokonca vyšší príjem, ktorý by poberala z neplatne skončeného pracovného pomeru. Nesúhlasil s vyjadrením žalobkyne o irelevantnosti ustálenia termínu doručenia výzvy na prideľovanie práce, pretože práve táto okolnosť je rozhodujúca pre určenie začiatku plynutia doby, odkedy má mať žalobkyňa nárok na náhradu mzdy. Uvedené však v rámci prvoinštančného konania nebolo vôbec preukázané zo strany žalobkyne. Záverom žalovaný zotrval na svojom odvolacom petite.

9. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v napadnutej časti, t. j. okrem výroku II. v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove dňa 15.08.2024 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný v podanom odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, inú vadu konania, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie (, , , ).

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanou nepreskúmateľnosťou, inou vadou konania, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. V predmetnom prípade si žalobkyňa podanou žalobou uplatnila nárok na vyplatenie náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného. Právnym základom žalobkyňou uplatneného nároku je ust. v zmysle ktorého je potrebné kumulatívne splnenie dvoch podmienok pre vznik nároku na vyplatenie náhrady mzdy v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Týmito podmienkami sú: (i) neplatnosť skončenia pracovného pomeru a (ii) oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ aj naďalej zamestnával. Prvá podmienka je splnená vtedy, ak súd právoplatným rozhodnutím vysloví, že výpoveď daná zamestnancovi je neplatná, a teda je povinný zamestnanca ďalej zamestnávať a prideľovať mu prácu. Druhá podmienka je splnená vtedy, ak zamestnanec preukázateľne oznámi zamestnávateľovi, že výpoveď nepovažuje za platnú a trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával a prideľoval mu prácu. v ust. však bližšie nešpecifikuje akým spôsobom musí zamestnanec oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, preto nie je vylúčené, aby zamestnanec oznámil uvedené zamestnávateľovi aj ústne, avšak vždy musí ísť o spôsob, ktorý nevzbudzuje pochybnosti a ktorý možno hodnoverne preukázať. Spomínané ust. je svojím charakterom ustanovením kogentným, to znamená, že účastníci právneho vzťahu (t.j. zamestnanec a zamestnávateľ) sa nemôžu od uvedeného odchýliť dohodou a upraviť vzájomné práva a povinnosti odlišne. Z uvedeného teda vyplýva, že na to, aby sa žalobkyňa mohla úspešne domáhať vyplatenia náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, musela preukázať kumulatívne splnenie vyššie uvedených podmienok.

17. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že splnenie prvej podmienky žalobkyňa preukázala, keďže rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. zo dňa 25.03.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 25.05.2022 bolo právoplatne rozhodnuté, že výpoveď daná žalobkyni písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX zo strany žalovaného ako zamestnávateľa je neplatná.

18. Splnenie druhej podmienky bolo taktiež v konaní preukázané, keďže žalobkyňa v rámci dôkazov predložila súdu aj „Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, Výzva na prideľovanie prác v zmysle pracovnej zmluvy“ zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 14 a nasl.), ktorou žiadala žalovaného ako zamestnávateľa, aby ju naďalej zamestnával a prideľoval jej prácu. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd sa nezaoberal zisťovaním, či mu bolo v predmetnom prípade oznámenie aj reálne doručené a kedy, k čomu odvolací súd uvádza, že táto námietka bola po prvý krát vznesená zo strany žalovaného až v odvolacom konaní. Podľa ust. možno aj v rámci odvolacieho konania prednášať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, avšak len v zákonom vymedzených prípadoch uvedených vo vyššie cit. ustanovení. Počas odvolacieho konania je odvolací súd povinný prihliadnuť len na tie prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré dovtedy neboli použité, ale len vtedy, keď sa týkajú (i) procesných podmienok, (ii) vylúčenia sudcu, (iii) nesprávne obsadeného súdu alebo (iv) má nimi byť preukázané, že v konaní došlo ku vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a odvolateľ ich nemohol bez svojej viny použiť. V takomto prípade ide o výnimku z pravidla, že v odvolacom konaní nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Z obsahu podaného odvolania nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by žalovanému bránili už v rámci konania na súde prvej inštancie vzniesť uvedenú námietku a odvolací súd nezistil nemožnosť žalovaného vzniesť uvedenú námietku v priebehu prvoinštančného konania bez svojej viny. Z uvedených dôvodov na túto odvolaciu námietku žalovaného v súlade s ust. neprihliadol.

19. Poukazujúc na vyššie uvedené, žalobkyňa v priebehu prvoinštančného konania preukázala dôvodnosť ňou uplatneného nároku na vyplatenie náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni uplatnený nárok za čas XX mesiacov, ako aj za čas presahujúci 12 mesiacov, pričom žalovaný najprv uvádzal, že žalobkyňa má nárok len na priemerný zárobok, keďže vznikla na jeho strane prekážka v práci, pre ktorú jej nemohol prideľovať prácu a následne s akoukoľvek náhradou mzdy nesúhlasil, keďže v priebehu konania sa preukázalo, že žalobkyňa bola v rozhodnom období zamestnaná a poberala plat vyšší. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd poukazuje na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vyčerpávajúco odôvodnil, prečo žalobkyni priznal nárok na vyplatenie náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru nielen za obdobie XX mesiacov, ale aj nad čas presahujúci XX mesiacov, bez jeho následného krátenia. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie, ako aj z právoplatných rozhodnutí o neplatnom skončení pracovného pomeru jednoznačne vyplýva, že žalovaný dlhodobo uskutočňoval v podstate cielené konanie voči žalobkyni (a to aj po právoplatnom skončení konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru), ktorým sa snažil pracovný pomer so žalobkyňou za každých okolností rozviazať. V priebehu konania bolo preukázané, že žalovaný sa správal k žalobkyni diskriminačne, šikanujúco, a to aj napriek tomu, že u neho pracovala cca XX rokov a bola niekoľko rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku. Na tom nič nemení ani skutočnosť, či žalobkyňa podala alebo nepodala diskriminačnú žalobu. Žalobkyňa sa musela svojich práv domáhať nielen na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR na ktoré sa obrátila vo vzťahu opravného zápisu kariérneho stupňa, ale aj na súdoch. Napriek uvedenému žalovaný stále aktívne konal a snažil sa žalobkyňu prepustiť z pracovného pomeru. Napriek tomu, že žalobkyňa sa úspešne domohla svojho práva, keď súdy právoplatnými rozsudkami určili, že došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, žalovaný jej neprideľoval prácu a žalobkyňa ostala bez príjmu. Je tak logické, že pre zabezpečenie aspoň základných životných potrieb si musela nájsť inú prácu, čo vzhľadom na jej preddôchodkový vek nebolo ľahké, o čom podľa názoru odvolacieho súdu svedčí aj to, že si prácu našla až v J.. Napriek tomu, že žalobkyňa dosahovala síce v J. vyšší príjem ako u žalovaného, žalovaný nezohľadnil to, že jej museli vzniknúť nepochybne aj vyššie výdavky a ďalšie výdavky spojené, či už s ubytovaním alebo s cestovaním. V konečnom dôsledku tak nie je vylúčené, že žalobkyňa mohla mať teoreticky k dispozícii nižšiu sumu na živobytie, ako by to bolo v prípade, ak by pracovala u žalovaného v G.. Rovnako nedošlo ani k mimosúdnej dohode medzi žalobkyňou a žalovaným, hoc mal na to dostatočný časový priestor, pričom žalovaný poukázal na dovolenkové obdobie, čo aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno

považovať za dostatočné ospravedlnenie. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a taktiež považoval za dôvodné priznať žalobkyni náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, a to aj za obdobie presahujúce XX mesiacov, a to bez krátenia a odvolanie žalovaného v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v konečnom dôsledku žalobkyni bola priznaná náhrada mzdy za obdobie XX mesiacov, teda súd prvej inštancie rozhodol aj v rámci , keď žalobkyni nebola priznaná náhrada mzdy, ktorá by presahovala obdobie XX mesiacov.

20. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol „ne ultra petitum“ ohľadom výšky náhrady mzdy splatnej dňom XX.XX.XXXX odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyni bola priznaná náhrada mzdy až od XX.XX.XXXX, teda táto odvolacia námietka je nedôvodná. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobkyňa si síce podanou žalobou uplatňovala nárok na náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru od XX.XX.XXXX, avšak právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX (č.l. 117) uviedol, že došlo k pisárskej chybe a žalobkyňa si uplatňuje nárok od XX.XX.XXXX. Z uvedeného dôvodu odvolací súd ani túto odvolaciu námietku nepovažoval za dôvodnú.

21. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aj to, že žalobkyňa v priebehu konania neuviedla, za aké obdobie si uplatňuje zákonný 5%-ný úrok, k čomu odvolací súd uvádza, že ani túto odvolaciu námietku nebolo možné vyhodnotiť za takú, ktorá by bola spôsobilá založiť niektorú z odvolacích dôvodov, resp. vád konania súdu prvej inštancie. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na znenie v spojení s vykonávacím predpisom, v zmysle ktorých, ak nie je určené za aké obdobie sa uplatňuje nárok na úroky z omeškania platí, že sa uplatňuje ročný úrok z omeškania. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobkyni priznal ročný úrok z omeškania.

22. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Úspešnej žalobkyni patrí vo vzťahu k neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. V časti síce zavinila zastavenie konania, ale ide vo vzťahu k priznanej sume o menej ako 2 % z istiny, na ktoré aj vzhľadom k priznanému úroku z omeškania nebolo potrebné prihliadnuť.

23. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ). Odvolací súd nezistil dôvody pre aplikáciu .

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).