Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/28/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpenej: Mgr. Stanislava Tichá, advokátka so sídlom Zakvášov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 46 484 914, adresa pre doručovanie B. F. XX, XXX XX F., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 403,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. decembra 2020 č.k. -139, takto

rozhodol:

Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 403,06 eura od 13.04.2016 do 09.03.2018, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. decembra 2020 č.k. -139 v tejto časti zrušuje a konanie zastavuje. V ostatnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v zrušenej časti vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 403,46 eura a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 403,46 eura od 13.04.2016 do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , 1.2. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade nedošlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnou formou, keďže návrh žalobkyne na poskytnutie úveru nebol v plnom rozsahu prijatý a bol prijatý len ohľadne poskytnutia sumy úveru vo výške 540 eur, pričom žalobkyňa požadovala úver vo výške 1 500 eur. K uzavretiu zmluvy o úvere došlo len faktickým plnením zo strany žalovaného. Z bodu 8.1. žiadosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že účastníci sa dohodli na odplate za poskytnutie služby spočívajúce v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru v sume 215,75 eura a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu v sume 112,08 eura ak bude žalobkyni revolving poskytnutý. Túto dohodu súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú podmienku podľa a preto za neplatnú podľa . Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že uvedená spotrebiteľská zmluva nemala písomnú formu tak, ako to uvádza , mal za to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa 1.3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému celkom sumu 904,65 eura a úver jej bol poskytnutý v sume 501,19 eura. Preto žalovaný nadobudol bezdôvodné obohatenie v

sume 403,46 eura a žalobkyni vzniklo právo na jeho vydanie podľa . Mal za to, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo uplatnené včas, keďže zo strany žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie podľa . Preto námietku premlčania vznesenú žalovaným neakceptoval. Vzhľadom na uvedené rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni všetko, čo sa plnilo nad rámec poskytnutého úveru. Okrem istiny priznal žalobkyni aj úroky z omeškania podľa ustanovenia nariadenia vlády č. Konštatoval, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 13.04.2016 predstavovala 0 % a teda úrok z omeškania predstavuje 5 %. Uvedené príslušenstvo priznal podľa ustanovenia a . 1.4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení a ods. 1, . Keďže žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná, nakoľko žalobe vyhovel, priznal jej náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam ( ), nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy ( ). 2.2. Namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej sa vysporiadal s námietkou premlčania, dospejúc k záveru o úmyselnom bezdôvodnom obohatení. Tvrdil, že súd prvej inštancie neoznačil žiadny dôkaz, ktorého vykonaním bolo preukázané, že žalovaný konal s úmyslom sa bezdôvodne obohatiť. Súd prvej inštancie neuviedol ani žiadne právne posúdenie, ktoré by úmysel získať bezdôvodné obohatenie zdôvodnilo. K tomu poukázal na a rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (). 2.3. Žalovaný ďalej namietal predčasnosť záverov o neuzavretí úverovej zmluvy v písomnej forme a namietal aj skutkové zistenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebol návrh na uzavretie zmluvy prijatý. Tvrdil, že je potrebné rozlišovať ustanovenia uvedené na lícnej a rubovej strane listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Časť ustanovení vymedzuje spôsob a podmienky, za ktorých dochádza k uzavretiu zmluvy a vzťahujú sa výlučne na predzmluvnú fázu vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom (napr. čl. 1, 2, 3). Žiaden z údajov uvedených žalobkyňou v bode 5. Žiadosti (na lícnej strane) nie je sám o sebe návrhom na uzavretie zmluvy bez toho, aby obsah tohto návrhu netvorili aj niektoré ustanovenia zahrnuté na rubovej strane žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Z týchto ustanovení (čl. 1.2 a 21) vyplýva, že obsah návrhu je zo strany žiadateľa o úver predložený s tým, kedy niektoré údaje sa môžu zmeniť do tej miery, kedy táto skutočnosť nie je považovaná za zmenu návrhu. K prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy došlo podpisom zmluvy a vymedzením jej predmetu v bode 6. zmluvy o revolvingovom úvere. Zmena údajov o výške splátky, o ročnej úrokovej sadzbe, o RPMN a o zmluvnej odmene nie je zmenou návrhu, pretože pri podaní žiadosti sa už vychádza z toho, že môže dôjsť k schváleniu úveru v nižšej výške. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že súčasťou zmluvy sú aj zmluvné dojednania. Ich obsah bol pritom podstatný práve pre posúdenie, či k vzniku zmluvy došlo a s akým obsahom. 3.1. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a dostatočne zdôvodnené. Odvolací dôvod spočívajúci v namietanom nesprávnom právnom posúdení nebol naplnený, nakoľko súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia i Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že k platnému uzavretiu úverovej zmluvy nedošlo pre nedodržanie písomnej formy. Tvrdila, že ustanovenie bodu 13. návrhu (žiadosti) zmluvy je neplatné z dôvodu rozporu a obchádzania zákona (Obč.Z.). Poukázala na a tvrdila, že ide o vopred žalovaným naformulované ustanovenie, ktoré sa neprípustne odchyľuje od ust. nasl. Obč.Z. v neprospech spotrebiteľa. V oznámení o schválení úveru sú uvedené úplne nové údaje ako boli v žiadosti, ktoré sú obligatórnymi zákonnými náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V bode 2.1 Zmluvných dojednaní sa vopred vzdala svojich práv poznať náležitosti zmluvy - deň splatnosti splátok, splatnosť prvej splátky. Celková výška úveru (RPMN) podľa čl. 3, bod 3.1 mala byť žalobkyni jednostranne oznámená žalovaným podľa čl. 2, bod 2.2. Zmluvných dojednaní. Úroky uvedené nie v bode 5 žiadosti, ale v bode 6 žiadosti (bod 5.1 a 5.2 Zmluvných dojednaní), ktoré žalobkyňa nesmela vyplniť a dopĺňal ich žalovaný a ich výšku jej jednostranne oznámil. Preto obligatórne náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy neboli výsledkom súhlasného prejavu strán. Zmeny vo formulári na uzavretie zmluvy v bode 6. oproti bodu 5. spôsobili právny následok odmietnutia návrhu a išlo už o nový návrh zo strany žalovaného, ktorý

nepreukázal jeho akceptáciu. Preto nedošlo k platnému uzavretiu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K tomu poukázala rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 27.01.2016 a Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 26.04.2018. Pokiaľ nebola platne uzavretá Úverová zmluva, nemohla byť platne uzavretá ani Dohoda o poskytnutí služieb, ktorá dohoda je podľa § 52a Obč.Z. závislou zmluvou na Úverovej zmluve. Keďže nedošlo k písomnej obojstrannej dohode zmluvných strán na povinných náležitostiach spotrebiteľskej úverovej zmluvy, to aj v prípade platného uzavretia zmluvy spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Zmluvné dojednania neboli podpísané a tvrdila, že bez podpísania zmluvnými stranami sa mohli stať súčasťou zmluvy. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 10.02.2015. Tvrdila, že úver by aj za predpokladu platného uzavretia zmluvy bol bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že je v nej uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (RPMN), ktorá nezohľadňuje náklady na základe Dohody o službách ako služby doplnkovej. Naviac, v bode 6 zmluvy je uvedený údaj o úrokovej sadzbe 70,04 % a RPMN len 65,32 %, čo je matematický i logický nezmysel. K námietke žalovaného k posúdeniu premlčania uviedla, že nekalé obchodné praktiky ako aj dôsledky absencie podstatných náležitostí zmluvy boli žalovanému vytknuté žalobkyňou už pred uzatvorením predmetnej zmluvy, preto žalovaný vedel, že ním preložené zmluvy vykazujú nedostatky, pre ktoré je treba považovať ich za bezúročné a bez poplatkov a takéto konanie nemožno vyhodnotiť inak ako úmyselné. K tomu poukázala na viaceré rozhodnutia okresných súdov. Navyše v danom prípade nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu ani uplynutím trojročnej objektívnej premlčacej doby okrem sumy uhradenej dňa 16.12.2014 vo výške 20,45 eura. Mala zato, že ak by sa aj odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o neuzavretí úverovej zmluvy v písomnej forme, existuje dostatok právnych dôvodov, pre ktoré je úver poskytnutý žalobkyni bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa uhradila žalovanému viac, než mala, preto sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čo do zaplatenia istiny potvrdil ako vecne správny a v časti rozhodnutia o úrokoch z omeškania zmenil tak, že žalobkyni prizná úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 403,46 eura odo dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia. 3.2. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu vzala žalobu späť v časti úrokov z omeškania (za dni od 13.4.2016 do dňa doručenia žaloby žalovanému). Žiadala priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo len v nepatrnej výške. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) v prvom rade preskúmal účinnosť čiastočného späťvzatia žaloby a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre rozhodnutie o pripustení späťvzatia. 5. Podľa , 1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 3) Ak je žaloba vzatá späť v časti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 6. Žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu neoznámil, že s čiastočným späťvzatím žaloby s vážnych dôvodov nesúhlasí. Preto odvolací súd v súlade s ustanovením späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 403,06 eura od 13.04.2016 do 09.03.2018 pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil. 7. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v ostatnej časti, podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 9. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 10.1. V danej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 403,46 eura s príslušenstvom. V žalobe popísala skutkové okolnosti a tvrdila, že formulár úverovej zmluvy mal nedostatky, keďže v ňom absentovali údaj o konečnej splatnosti úveru, výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o presnej výške úveru, ďalej pre nesúlad výšky RPMN a nesprávny výpočet RPMN a neprimeranú výšku odplaty 70,04 %. Tvrdila, že dohoda o poskytnutí služby obsiahnutá v bode

8. zmluvy je neprijateľná zmluvná podmienka nakoľko vyjadruje záväzok spotrebiteľa na plnenie, ktoré mu reálne nebolo dodané, resp. nemusí mu byť nikdy dodané a slúži len záujmom dodávateľa. Vzhľadom na uvedené nedostatky sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žiadala vydať žalovanú sumu, ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré vzniklo tým, že zaplatila viac, ako bola suma úveru. 10.2. Žalovaný poprel všetky skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadom absencie zákonných náležitosti zmluvy. Tvrdil, že dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ide samostatnú dohodu, ktorá bola individuálne dojednaná. RPMN v zmluve bola vypočítaná správne a výška odplaty bola v súlade s ustanovením . Vzniesol námietku premlčania minimálne pokiaľ ide o úhrady realizované pred 02.01.2018, t.j. v období 3 rokov spätne od momentu podania žaloby. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 10.3. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 403,46 eura a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 403,46 eura od 13.04.2016 do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie vzala žalobkyňa žalobu späť v časti úrokov z omeškania (za dni od 13.4.2016 do dňa doručenia žaloby žalovanému). Na základe odvolania žalovaného bol rozsudok súdu prvej inštancie, okrem časti, v ktorej žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť, predmetom skúmania odvolacím súdom. 11. Žalovaný v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej sa vysporiadal s námietkou premlčania. Tvrdil, že súd prvej inštancie neoznačil žiadny dôkaz, ktorého vykonaním bolo preukázané, že žalovaný konal s úmyslom sa bezdôvodne obohatiť a neuviedol žiadne právne posúdenie, ktoré by úmysel získať bezdôvodné obohatenie zdôvodnilo. Uvedená argumentácia svedčí tomu, že žalovaný namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré malo spôsobiť jeho nepreskúmateľnosť, teda vadu konania vymedzenú v ustanovení . Preto odvolací súd skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil namietanou vadou. Vada konania vymedzená v ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie . Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore úplný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a len všeobecné súhrnné zistenia špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie obsahuje skutkové zistenia, súdom prvej inštancie aplikované právne normy a právne závery, vrátane ustanovenia , pre ktoré nemožno konštatovať jeho nepreskúmateľnosť a tým inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 02.05.2013 požiadala žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1 500 eur a revolvingového úveru vo výške 790,84 eura, pričom schválený jej bol úverový limit 540 eur so splatnosťou v 42 mesačných splátkach 19. deň v mesiaci vo výške splátky 28,94 eura, s celkovou čiastkou, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť vyčíslenou na sumu 1 215,48 eura. Ročná úroková sadzba bola vo výške 70,04 %, RPMN bola vo výške 65,32 %, a priemerná RPMN bola vo výške 48,52 %. Zároveň jej bol schválený aj revolving vo výške 284,77 eura, ktorý však nie je predmetom sporu v danej veci. V bode 7. žiadosti / zmluvy žalobkyňa vzala na vedomie, že ňou požadovaná čiastka je maximálna a žalovaný je oprávnený po posúdení jej schopnosti splácať požadovaný úver, poskytnutú čiastku jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť splátok a RPMN. V prípade nesúhlasu mala žalobkyňa právo od zmluvy odstúpiť, resp. zmluvu vypovedať. V bode 8. žiadosti / zmluvy bola dohoda o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne

troch akýchkoľvek splátok úveru za odplatu vo výške 215,75 eura, ktorú bol žalovaný oprávnený jednostranne znížiť. Odplata bola splatná v deň uzatvorenia dohody započítaním voči pohľadávke žalobkyne na poskytnutie schválenej výšky úveru. Z obsahu žiadosti / zmluvy vyplýva, že jej riadnym jej vyplnením a následným podpisom došlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Podľa oznámenia žalovaného o schválení úveru zo dňa 24.05.2013 žalovaný schválil žalobkyni úver č. 8500024745 zhodne s údajmi uvedenými v bode 6. žiadosti / zmluvy, navyše s uvedením dátumu prvej splátky 19.7.2013, dátumu poslednej splátky 19.12.2016, a so znížením odplaty za poskytnutie služby dohoda o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru na sumu 38,81 eura. Žalovaný tak poskytol žalobkyni úver v schválenej výške 540 eur, po odpočítaní odplaty za poskytnutie služby dohoda o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru 38,81 eura, teda sumu 501,19 (540

- 38,81 = 501,19).

13. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobe vyhovel žalobu dôvodiac tým, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov podľa , keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnou formou, bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. 14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 15. Ustanovenie stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a ďalej stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nedostatok písomnej formy a absenciu niektorej z predpísaných náležitosti zákon v sankcionuje tak, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd však názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluva v rozpore s ustanovením nemá písomnú formu, nezdieľa. Uvedený záver založil súd prvej inštancie na tvrdení žalobkyne, podľa jej ktorého návrh na poskytnutie úveru, nebol v plnom rozsahu prijatý a k uzavretiu zmluvy o úvere, došlo len faktickým plnením zo strany žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná zmluva pozostávala z viacerých častí, ktoré spolu tvorili jeden celok a zmluva bola uzatvorená v rozsahu uvedenom v bode 6. žiadosti / zmluvy, v ktorom boli údaje o schválenom úvere. K tomu odvolací súd poukazuje na bod 7. žiadosti / zmluvy, v ktorom sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania, ktoré v článku 2 upravujú postup pri uzatvorení zmluvy a nadobudnutí jej účinnosti. Podľa neho žalobkyňa vzala na vedomie, že ňou požadovaná čiastka je maximálna, žalovaný je oprávnený po posúdení jej schopnosti splácať požadovaný úver, poskytnutú čiastku jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť splátok a RPMN. V prípade nesúhlasu mala žalobkyňa právo od zmluvy odstúpiť, resp. zmluvu vypovedať. Zároveň z čl. 2 vyplýva aj povinnosť veriteľa odoslať dlžníkovi oznámenie o schválení úveru, ako i náležitosti tohto oznámenia. Keďže súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, pre nedodržanie písomnej formy podľa , následne už nevykonal náležité dokazovanie k prieskumu obsahu spotrebiteľskej zmluvy z hľadiska všetkých zákonom vyžadovaných náležitosti ( ), ani tých, ktoré namietala žalobkyňa. A to napriek tomu, že vo veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ( ). 16.1. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neoznačil žiadny dôkaz, ktorého vykonaním bolo preukázané, že konal s úmyslom sa bezdôvodne obohatiť. Hoci odvolací súd, nespochybňuje, že úmysel žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaný nebol, zároveň však, zhodne so súdom prvej inštancie, je názoru, že nárok žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený včas. Na úvod odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že k bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľa dôjde, keď spotrebiteľ skutočne poskytnutý úver preplatil. Na podporu svojho záveru odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. , podľa ktorého: „Nemožno pochybovať o tom, že bezúročnosť úveru nastupujúca ako ex lege dôsledok porušenia konkrétnych ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch má v prípade spotrebiteľovho plnenia nad rámec požičanej istiny ten následok, že na strane prijímajúceho veriteľa vzniká bezdôvodné obohatenie. Ide o špecifický predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia. Jeho základ je daný porušením zákona už v priebehu kontraktačnej fázy, pričom však toto porušenie nemá vplyv na platnosť spotrebiteľskej zmluvy ako takej.“ Rovnako Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 28. septembra 2021 sp.zn.

(bod 17.) uviedol, že „plnenie spotrebiteľa poskytnuté dodávateľovi nad rámec istiny dohodnutého spotrebiteľského úveru je bezdôvodným obohatením vzniknutým na strane dodávateľa z neplatného právneho úkonu.“. 16.2. Zákon pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia stanovuje jednak subjektívnu a jednak objektívnu premlčaciu dobu. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúca skutočná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal ( ) a pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo ( ). K začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v spotrebiteľských sporoch, o aký ide aj v prejednávanej veci, odvolací súd opätovne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. septembra 2021 sp.zn. (bod 16.), podľa ktorého: „Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej okolnosti (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. ) je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď sa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr.“ ďalej „Týmto momentom je aj podľa dovolacieho súdu porada, ktorú absolvovala žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka - fyzická osoba s jej právnou zástupkyňou, kedy sa dozvedela o rozpore niektorých jednotlivých konkrétnych dojednaní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou (túto vedomosť je potrebné odlišovať od znalosti právnej kvalifikácie plnenia poskytnutého žalobkyňou nad rámec základnej sumy úveru ako bezdôvodného obohatenia).“. 16.3. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že k poskytnutiu úveru došlo dňom nadobudnutia účinnosti zmluvy (bod 2.3. zmluvných dojednaní) a to vo výške 501,19 eura. Žalobkyňa splácala mesačné splátky počnúc dňom 19.07.2013 do 19.02.2016 vo výške 28,94 eura a za uvedené obdobie zaplatila žalovanému sumu 904,65 (31 x po 28,94, 1 + 7,51). K splateniu skutočne poskytnutej čiastky úveru došlo splátkami splatnými v období od júla 2013 do decembra 2014 (okrem sumy 20,45 eura). Z uvedených dôvodov až splátkou zaplatenou žalobkyňou dňa 19.12.2014 mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne vo výške 20,45 eura a bezdôvodné obohatenie v ostatnej žalovanej výške mohlo vznikať postupne následnými splátkami vykonanými žalobkyňou v mesiacoch január 2015 až február 2016. Žalobkyňa mala dňa 07.07.2017 konzultáciu s právnou zástupkyňou, kedy získala informácie, na základe ktorých ju splnomocnila na podanie žaloby. Žaloba bola podaná dňa 02.01.2018. Podľa názoru odvolacieho súdu dňom 07.07.2017 začala žalobkyni plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba, preto žaloba podaná na súd dňa 02.01.2018 bola podaná pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby. 16.4. Pokiaľ ide o trojročnú objektívnu premlčaciu dobu stanovenú v , pri jej uplatňovaní v spotrebiteľských sporoch odvolací súd poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora z 22. apríla 2021 vo veci C-485/19, v ktorom bola okrem iného riešená prejudiciálna otázka v znení: „1. Má sa článok 47 [Charty] a implicitne právo spotrebiteľa na účinný prostriedok súdnej ochrany vykladať tak, že mu odporuje právna úprava v [slovenského] o premlčaní práva spotrebiteľa v trojročnej objektívnej premlčacej dobe, podľa ktorej sa právo spotrebiteľa na vrátenie plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky premlčí aj v prípade, že spotrebiteľ sám nedokáže vyhodnotiť neprijateľnú zmluvnú podmienku, a toto premlčanie uplynie aj za stavu, že spotrebiteľ o povahe neprijateľnej zmluvnej podmienky nevedel?“. Súdny dvor vo vzťahu k uvedenej otázke rozhodol, že „1. Zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.“. Odvolací súd aplikujúc závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora z 22. apríla 2021 vo veci C-485/19 na súdom prvej inštancie zistený skutkový stav v danej veci dospel k záveru, že aplikácii trojročnej objektívnej premlčacej doby stanovenej v , ktorá začne plynúť odo dňa, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, bez ohľadu na vedomosť žalobkyne, ako spotrebiteľky, bráni zásada efektivity, keďže takéto pravidlo je s touto zásadou nezlučiteľné a to vzhľadom na dĺžku premlčacej doby a vzhľadom na podmienky začatia jej plynutia. Iný záver by bol v rozpore so zásadou efektivity a viedol k praktickému znemožneniu výkonu práv žalobkyne priznaných právom Únie. Pokiaľ nie je možné v danej veci, ktorej stranou sporu na strane žalobkyne je spotrebiteľka, aplikovať 3-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, nie je možné ani prijať záver, že nárok žalobkyne, je čo i len čiastočne, čo do sumy

20,45 eura zaplatenej splátkou splatnou dňa 19.12.2014, premlčaný uplynutím trojročnej objektívnej premlčacej doby. 17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie sa bude opätovne zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku, po čiastočnom zastavení. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský spor, aj bez návrhu vykoná dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Predmetnú zmluvu podrobí súdnemu prieskumu, z hľadiska jej zákonných náležitosti stanovených v ustanovení A zároveň aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu o nesprávne uvedenej RPMN v zmluve (bod 6.), ktorá nezohľadňuje náklady dohody o službách a vzhľadom na tvrdenie, že pri úrokovej sadzbe 70,04 % je matematicky a logicky nezmyselné, aby RPMN bola len 65,32 %. Následne vo veci opätovne rozhodne, pričom bude viazaný právnymi názormi odvolacieho súdu vyslovenými v bodoch 15. a 16. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, a to aj vo vzťahu k čiastočnému zastaveniu konania, a o trovách odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).