Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 16 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (53)Rozsudok_6Co-396-2014.pdf
PDF · 94.93 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/396/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti žalovaným : 1. K. Š., bytom v Y.I., L. XXX/XX, 2. K.. R. Š., bytom v Y., L. XXX/XX, v konaní o 569,08 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2C/350/2013-27 zo dňa 3.2.2014
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu a vo výroku o trovách konania.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová ves (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd ) rozsudkom označeným v záhlaví zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z jednotlivých splátok úveru za obdobie od 21.11.2010 až do zaplatenia ako sú tieto špecifikované vo výroku napadnutého rozsudku, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 569,08 €, predstavujúcej neuhradené splátky úveru, vrátane úroku z úveru, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne z jednotlivých splátok úveru a úroku z omeškania vo výške 1,775 % ročne z jednotlivých splátok úveru za obdobie od 21.11.2010 do zaplatenia.
Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 8.7.2010 účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.500 €, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 36 mesačných splátkach po 85,15 €, teda celkovo sa zaviazala zaplatiť úver a úroky vo výške 3.065,40 €. Žalovaný bol ručiteľom. Ročná sadzba úveru bola dohodnutá vo výške 70 % a RPMN úveru bola stanovená vo výške 67,34 % pri priemernej hodnote RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy vo výške 51,49 %. Účastníci dohodli aj odplatu za poskytnutie služby odkladu splatnosti splátok revolvingového úveru vo výške 222,95 €. Ročná úroková sadzba úrokov z omeškania bola určená sumou 9 %. Podľa čl. 14 bod 1 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o. pre prípad omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 23,725 % ročne. Uvedené zmluvné dojednania neboli podpísané účastníkmi konania. Z karty klienta - žalovanej súd zistil, že tejto bola vyplatená suma 1.500 € žalobcom, pričom žalovaná zaplatila 2.496,32 €. Žalovaná suma 569,08 € predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú mala žalovaná v zmysle zmluvy zaplatiť titulom úveru a úrokov z úveru v celkovej výške 3.065,40 € a sumou, ktorú uhradila vo výške 2.496,32 €.
Právny vzťah zo zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania súd posudzoval ako vzťah spotrebiteľského charakteru, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.7.2010 a na právne posúdenie veci preto aplikoval ust. § 52 až § 54 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 ods. 1 a § 39 Obč. zák.. Konštatoval, že žalovaní mali žalobcovi zaplatiť 3.065,40 €, z čoho poskytnutý úver činil 1.500 € a odplata predstavovala 1.565,40 €, t.j. odplata za úver presahuje 100 % poskytnutého úveru. Túto odplatu považoval za odporujúcu dobrým mravom a zároveň aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov za druhý štvrťrok 2010 (štvrťrok predchádzajúci poskytnutiu úveru) u spotrebiteľských úverov vo výške do 1.500 € s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov, ktorá predstavovala 47,39 %, pričom ročná percentuálna miera nákladov úveru poskytnutého žalovanej (67,34 % - poznámka odvolacieho súdu) túto priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov značne prevyšuje. Konštatoval ďalej, že aj ročná úroková sadzba úveru vo výške 70 % značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistené z internetovej stránky Národnej banky Slovenska, pričom v zmysle § 53 ods. 6 Obč. zák. odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval dohodnutú odplatu za dohodu v rozpore s dobrými mravmi, a teda v zmysle ust. § 39 Obč. zák. neplatnú, z ktorého dôvodu nárok žalobcu, čo do zaplatenia istiny 569,08 € zamietol s poukazom na skutočnosť, že žalovaní úver po odrátaní úroku v celom rozsahu už uhradili. Podľa záveru súdu teda žalobca má nárok iba na zaplatenie poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov. Zamietol žalobu aj čo do zaplatenia zmluvnej pokuty po zistení, že dohoda o zmluvnej pokute nebola uzavretá v písomnej forme, keďže je obsiahnutá iba v zmluvných dojednaniach, ktoré nie sú podpísané účastníkmi konania. Konštatoval, že žalobca má nárok iba na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z jednotlivých splátok a tento mu priznal vo výške 8,5 % ročne z jednotlivých splátok úveru tak, ako je špecifikovaný vo výroku napadnutého rozsudku.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže žalobca mal úspech len čiastočný, vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku, okrem vyhovujúceho výroku, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/,d/ a f/ O.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaných aj na zaplatenie trov celého konania, alternatívne navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal záver súdu, že odplata za úver presahuje 100 % poskytnutého úveru, a to s poukazom na skutočnosť, že zmluvná odmena je vyjadrením za celé obdobie trvania zmluvného vzťahu, teda 36 mesiacov, pričom údaj o maximálnej hodnote odplaty stanovený Ministerstvom financií Slovenskej republiky je údajom stanoveným za obdobie 12 mesiacov. Poukázal na to, že výška odplaty za spotrebiteľský úver bola v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere regulovaná právnou úpravou, a to nariadením vlády 238/2008 Z.z., ktorým sa stanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie úveru. Predložil prehľad tejto maximálnej výšky odplaty a z tohto vyplynulo, že pre úver poskytnutý na základe zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania bola stanovená RPMN vo výške 76 %, teda dohodnutá RPMN 67,34 % túto výšku neprekročila. Za danej situácie nemohla byť výška odplaty - úrokov (zahrnutá a vyjadrená v RPMN) v rozpore s dobrými mravmi, resp. neprimeraná. Vytýkal súdu, že neuviedol, na základe akého zákonného ustanovenia bol oprávnený porovnávať výšku odplaty za úver podľa zmluvy o revolvingovom úvere s odplatami bánk. Nakoniec nesúhlasil so záverom o nedostatku písomnej formy dohody o zmluvnej pokute. Poukázal na to, že zmluva pozostáva zo štyroch neoddeliteľných strán, vrátane ustanovení o zmluvných pokutách, upravených v čl. 14 zmluvných dojednaní. Táto listina bola žalovanými podpísaná a tým vyjadrili súhlas so zmluvnými dojednaniami. Zo všetkých týchto dôvodov považoval rozsudok za vecne nesprávny.
Žalovaní zostali v odvolacom konaní nečinní.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p., teda preskúmal rozsudok v napadnutej zamietavej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania účastníkov, a to z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/,c/,d/,f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Žalobca napáda výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, t.j., ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie istiny vo výške 569,08 € a žaloba o zaplatenie zmluvnej pokuty, ako aj výrok o trovách konania, preto predmetom odvolacieho prieskumu boli iba tieto výroky.
V ostatnej časti, t.j. pokiaľ žalovaní boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z jednotlivých splátok úveru, rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10. februára 2015 o 9.10 hod v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 3. februára 2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p..
Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/,c/,d/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednania úrokov z úveru (predstavujúcich odplatu za poskytnutý úver) a zmluvnej pokuty z dôvodov, ako ich výstižne uviedol súd prvého stupňa a na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje.
K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu ( § 41 Občianskeho zákonníka ).
Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky alebo pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostal do omeškania s peňažným plnením (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, ktoré sú teda predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že dohodnutá výška úrokov z úveru 70 % ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase uzavretia úverovej zmluvy, t.j. v júli 2010 (11,63 % ročne - poznámka odvolacieho súdu), z ktorého dôvodu je táto dohoda v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle ust. § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na skutočnosť, že dojednaná odplata za úver pozostávala výlučne z úrokov z úveru, ako táto skutočnosť vyplýva z uzavretej zmluvy, správny je záver súdu prvého stupňa, že dohodnutá odplata za úver je dohodou, t.j. právnym úkonom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v zmysle ust. § 39 Obč. zák. je táto dohoda neplatná.
Z vyššie uvedených dôvodov je správny záver súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého žalobca má nárok iba na zaplatenie sumy poskytnutého úveru, t.j. 1.500 € a nemá nárok na zaplatenie úrokov z úveru, prípadne ďalších poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní zaplatili titulom poskytnutého úveru sumu prevyšujúcu 1.500 €, rozhodol súd prvého stupňa vecne správne, ak žalobu o zaplatenie 569,08 € zamietol.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania dňa 8.7.2010 už nebolo účinné nariadenie vlády 238/2008 Z.z., ktoré bolo zrušené s účinnosťou od 11.6.2010 zákonom 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a preto v prejednávanej veci uplatnenie vyššie uvedeného nariadenia neprichádza do úvahy. Priemerná hodnota RPMN pre spotrebiteľské úvery vo výške do 1.500 € s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov, poskytnutých v III. štvrťroku 20010 (v období uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania) predstavovala 44,57 % a nie 76 %, ako to uvádza žalobca, pričom v porovnaní s RPMN v zmysle uzavretej medzi účastníkmi konania, t.j. 67,37 % výška tejto odplaty podstatne prevyšuje priemernú hodnotu RPMN, a teda nepochybne je rovnako v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vychádzajúc z výšky dohodnutého úveru 1.500 €, dojednanej splátky 85,15 € mesačne a doby splácania 36 mesiacov RPMN v skutočnosti predstavuje 70 % a celkovo splatená suma 3.065,40 € ( pre výpočet použitá kalkulačka RPMN pre spotrebiteľský úver, prístupná na internete - poznámka odvolacieho súdu ).
K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti porovnávania odplaty za úver s odplatami bánk odvolací súd poukazuje na ust. § 53 ods. 6 Obč. zák., ktoré súd v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval, na toto ustanovenie aj odkázal a v zmysle tohto ustanovenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy súd pri posudzovaní primeranosti odplaty prihliadal najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať úrok z úveru, ktorý predstavuje odplatu za úver tak, ako o tom správne rozhodol súd prvého stupňa.
Nedôvodné sú odvolacie námietky žalobcu aj v časti nepriznania zmluvnej pokuty, keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané uzavretie dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme v zmysle ust. § 544 ods. 2 Obč. zák..
Zmluvnú pokutu účastníci si nedojednali v úverovej zmluve, ktorá je účastníkmi podpísaná, ale táto je uvedená iba v Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o., ktoré však nie sú podpísané účastníkmi konania. Takto nie je splnená podmienka písomnej formy dohody o zmluvnej pokute, z ktorých dôvodov nebolo možné žalovaných zaviazať na zaplatenie zmluvnej pokuty. Listina s dojednaním zmluvnej pokuty teda nie je podpísaná ani žalobcom ani žalovanými, ako to tvrdí žalobca vo svojom odvolaní.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podpisom úverovej zmluvy sa zmluvné dojednania spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o. nestali automaticky súčasťou zmluvy a tým nie sú záväzné pre zmluvné strany.
Obchodný zákonník v ust. § 273 ods. 1 uvádza, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku však podobné ustanovenie ako v § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka neobsahuje, okrem ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka v prípade poistnej zmluvy. Časť zmluvy, uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, preto (okrem poistnej zmluvy) nemôže byť určená púhym odkazom na VOP. Rovnako tento záver platí aj o zmluve spotrebiteľskej, ktorá je svojou povahou zmluvou občianskoprávnou.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v ostatných prípadoch zmlúv uzavretých podľa Občianskeho zákonníka (vrátane spotrebiteľskej zmluvy) je vylúčené, aby sa všeobecné zmluvné podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z toho preto plynie, že v prípade, pokiaľ zmluvné strany sa dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania obsiahnuté vo VOP, tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy, preto pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby takéto VOP boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané.
V prejednávanej veci Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o. neboli zmluvnými stranami osobitne podpísané, preto sa nestali súčasťou zmluvy, ako sa mylne domnieva žalobca.
Z vyššie uvedených dôvodov žalobca teda nemá ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tak, ako to správne uzavrel aj súd prvého stupňa.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie žalobcu z hľadísk namietaných odvolacích dôvodov neopodstatnené, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania účastníkov, podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania, úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.