Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-106-2021.pdf
PDF · 160.01 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/106/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Márie Dubcovej, v právnej veci žalobcu: Ľuboš s.r.o., so sídlom Popradská 258/84C, 040 01 Košice - mestská časť Západ, IČO: 52 120 163, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Štefanom Demkom, advokátom, so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 813 421, proti žalovanému: VITALIT s.r.o., so sídlom Moyzesova 4319/7, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 399 825, v konaní o zaplatenie 5.450,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/18/2020-98 zo dňa 7.6.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/18/2020-98 zo dňa 7.6.2021 p o t v r d z u j e v napadnutých zamietnutých častiach žaloby o zaplatenie 3840 Eur s prísl., paušálnej náhrade nákladov a v trovách prvoinštančného konania.
Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu 100 %; o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí uznesením vyššieho súdneho úradníka.
2. Okresný súd Banská Bystrica postúpil 20.3.2020 vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš podľa § 10 ods. 3, § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 3Up/24/2020 zo dňa 16. 1. 2020 podal žalovaný odpor.
3. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1, 8 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej iba „OBZ“), § 373 OBZ, § 378 OBZ, § 380 OBZ, § 409 OBZ, § 420 ods. 1, 2 OBZ, § 422 ods. 1 OBZ, § 425 ods. 1, 2 OBZ, § 427 ods. 1, 3 OBZ, § 428 ods. 1, 2, 3 OBZ, § 436 ods. 1, 2 OBZ, § 437 ods. 1, 5 OBZ, § 440 ods. 1, 2 OBZ, § 1 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „ZoŠKVTOS“), § 7 ods. 3, 4 ZoŠKVTOS žalobu zamietol.
4. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaný sú podnikatelia (§ 2 ods. 2 písm. c/ OBZ). Na žalobcu prešli práva a záväzky podnikateľa Y. U., s miestom podnikania Popradská 258/84C, 040 11 Košice západ, IČO: 47 771 551 (§ 2 ods. 2 písm. b/ OBZ) uzavretím zmluvy o predaji podniku dňa 1.4.2019 medzi živnostníkom Y. U. a žalobcom (§ 476 ods. 1, § 477 ods. 1 OBZ). Medzi stranami
nie je sporné, že živnostník Y. U. v právnom postavení kupujúceho a žalovaný v právnom postavení predávajúceho uzavreli 8. 9. 2016 kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. OBZ. Medzi stranami nie je sporné, že záväzkový vzťah vznikol medzi podnikateľmi a týkal sa podnikateľskej činnosti zmluvných strán (§ 261 ods. 1, 8 OBZ).
5. Predmetom kúpnej zmluvy bol elektrický bicykel s označením E-BIKE 26 LOTUS 36V WHITE za kúpnu cenu 675,99 Eur s DPH (563,32 Eur + DPH 112,67 Eur).
6. Dňa 27.6.2017 vykonala v prevádzke právneho predchodcu žalobcu kontrolu Slovenská obchodná inšpekcia. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a na plnenie technických požiadaviek v zmysle zákona č. 264/1994 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Nar. vlády SR č. 140/2011 Z. z., Nar. vlády SR č. 436/2008 Z.z., smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES (v skupine elektrobicykle), STN EN 15194+A1, STN EN 14764.
7. Právny predchodca žalobcu (kontrolovaná osoba) predal Slovenskej obchodnej inšpekcii skúšobnú vzorku (BIC.E-BIKE 26 LOTUS 36V) za kúpnu cenu 999,- Eur s DPH (832,50 Eur + DPH 166,50 Eur). Právny predchodca žalobcu vystavil Ústrednému inšpektorátu SOI dňa 27.6.2017 faktúru č. 17VF00030, splatnú 18.7.2017 na kúpnu cenu skúšobnej vzorky.
8. Z výsledkov skúšok Technického skúšobného ústavu Piešťany, š. p., IČO: 00 057 380 zaznamenaných v protokole o skúške (POS) č. 171200071 vyplynulo, že skúšobná vzorka nespĺňa: 1/ návod na používanie (6 POS) „Neobsahuje pojem a opis elektrickej podpory“; 2/ ostré hrany (4.2 POS) „Na konci vzpery predmetného blatníka je nechránená ostrá hrana, ktorá môže počas normálneho zaobchádzania a normálnej údržby prísť do styku s rukami, napríklad pri manipulácii s rýchloupínacím zariadením“.
9. Technický skúšobný ústav Piešťany, š.p. vyúčtoval Ústrednému inšpektorátu SOI náklady vykonanie skúšok 3.840,- Eur (faktúra č. 11704378, zo dňa 2.11.2017, splatná 23.11.2017). Následne Slovenská obchodná inšpekcia vyúčtovala kontrolovanej osobe (právnemu predchodcovi žalobcu) náklady na skúšku vzorky výrobku (faktúrou č. 3600046, zo dňa 4.7.2018, splatná 1.8.2018) vo výške 3.840,- Eur. Slovenská obchodná inšpekcia vyúčtovala kontrolovanej osobe (právnemu predchodcovi žalobcu) náklady na vzorku výrobku odobratú pri kontrole vo výške 999,- Eur. Podľa § 7 ods. 4 ZoŠKVTOS kontrolovaná osoba (právny predchodca žalobcu) je povinná uhradiť náklady vzoriek a skúšok na overenie bezpečnosti, kvality a zhody výrobkov, ak ich deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám osobitných predpisov, alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda podľa osobitného predpisu.
10. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že podľa inšpekčného záznamu SOI zo dňa 28.3.2018 bol výrobok vyrobený v inom členskom štáte. Skúšaná vzorka nespĺňa STN EN 15194+A1 (článok 6) v spojení s STN EN 14764 (článok 4.2.) Vzorka nie je v zhode s Nariadením vlády SR č. 436/2008 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenia v znení neskorších predpisov. Výrobcovi skúšanej vzorky BOHEMIA BIKE a.s., Česká republika bola s odvolaním na článok 21 ods. 1, 2 Nariadenia EP a Rady č. 765/2008 oznámená neprítomnosť ES vyhlásenia o zhode v súlade so smernicou EP a Rady 2006/42/ES. Zároveň bola vyzvaná Ústredná inšpekcia SOI Bratislava o zaslanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov (STN EN 14764:2006 - Mestské a cestovné bicykle, Bezpečnostné požiadavky na skúšobné metódy, článok 4.2. ostré hrany; STN EN 15194+A1:2012 Bicykle, Bicykle na elektrický pohon, Bicykle EPAC - návod na používanie predložený so vzorkou neobsahuje informácie: Pojem a opis elektrickej podpory). Výrobca vo svojom vyjadrení k technickému nedostatku uviedol, že predávajúci je zodpovedný za kontrolu EPAC bicykla a odstránenie všetkých nedostatkov, ktoré by mali vplyv na bezpečnosť a jazdné vlastnosti pred samotným predajom. Návod na použitie zaslaný výrobcom sa nezhodoval s tým, ktorý sprevádzal predmetný výrobok pri jeho odbere. Na základe vyššie uvedených skutočností spoločnosť BOHEMIA BIKE a.s. neprijala žiadne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Pri odbere vzorky v kontrolovanej prevádzke 27.6.2017 bol v zásobe iba 1 kus výrobku, ktorý bol odobratý na posúdenie bezpečnosti a zhody a takéto množstvo bolo aj dodané dodávateľom (žalovaným). V kontrolovanej prevádzke nedošlo k predaju nezhodného výrobku. Dodanie nezhodného výrobku bude došetrené k hlavnému distribútorovi, ktorý nezhodný výrobok uviedol na trh.
S obsahom inšpekčného záznamu a protokolom o skúške bol oboznámený Y. U., ktorý mu porozumel a podal vyjadrenie, že dodávateľa kontaktoval po odbere vzorky a oznámil mu výsledky. Právny predchodca žalobcu dostal záväzné pokyny „s poukazom na výsledky skúšok zabezpečiť u EPAC bicyklov ponúkaných na predaj vizuálnu kontrolu ostrých hrán a návodu na používanie, najmä súborov návodov obsahujúcich informácie podľa článku 6 STN EN 15194+A1:2012. Pojem a opis elektrickej podpory, odporúčanie na umývanie, kontrolné a signálne zariadenie EPAC.“ Žiadne opatrenie na mieste nebolo uložené.
11. Žalobca vystavil žalovanému účtovný doklad označený zálohová faktúra č. 19VZ00001 na sumu 5.450,49 Eur, zo dňa 7.8.2019, splatná 21.8.2019, „ktorá pozostáva z nižšie uvedených položiek. 1./ „BIC.E-BIKE 26 LOTUS 36V WHITE“ ... 675,99 EUR (vo výške nadobúdacej - kúpnej ceny bicykla); 2./ „DPH preplatená navyše“ ... 166,50 EUR (vo výške zodpovedajúcej DPH z nákladov na vzorku 999 EUR zaplatenej žalobcom Slovenskej obchodnej inšpekcii, na ktorú nemohol uplatniť odpočet DPH, lebo SOI nie je platcom DPH); 3./ „poplatok za skúšku v Tech. Ústave Piešťany“ ... 4.608 EUR. Faktúra bola prílohou výzvy žalobcu žalovanému na zaplatenie zo dňa 13. 8. 2019 (Výzva na zaplatenie - pokus o zmier). Položky faktúry a ich cena sú totožné so žalovanou pohľadávkou.“
12. Predmetom sporu bol nárok na náhradu škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa § 440 ods. 2 OBZ uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. To znamená, že primárne sa uplatňujú nároky z vád tovaru pred náhradou škody. Podľa § 440 ods. 1 OBZ nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody. To znamená, že popri nárokoch zo zodpovednosti za vady má kupujúci nárok na náhradu škody, ak nárokmi z vád, škoda nie je vyrovnaná; resp. uspokojená z práva zo zodpovednosti za vady. Žalobca a ani jeho právny predchodca v právnom postavení kupujúceho neuplatnil voči žalovanému v právnom postavení predávajúceho žiadne nároky zo zodpovednosti za vady. Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody sú a/ protiprávny úkon (porušenie právnej povinnosti); b/ vznik škody, c/príčinná súvislosť medzi a/ a b/ (kauzálny nexus). Iba ak sú všetky predpoklady zodpovednosti za škodu preukázané môže byť žalobca v konaní o náhradu škody úspešný.
13. Porušením právnej povinnosti zo záväzku je aj dodanie vadného tovaru (a). Škoda je majetková ujma objektívne vyčísliteľná v peniazoch (b). Za škodu sa považujú aj náklady vynaložené poškodenou stranou, ktoré by nebyť škodovej udalosti, poškodený nemusel vynaložiť (b). Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením konkrétnej povinnosti a vznikom škody musí byť vzťah príčiny a následku (bez porušenia, konkrétnej - danej povinnosti by škoda nevznikla). Príčinnú súvislosť nie je možné zamieňať s iba časovou nadväznosťou (súvislosťou), lebo neplatí zásada ante hoc, propter hoc (c). Žalobca tvrdí, že škodou je kúpna cena tovaru, za ktorú žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu tovar predal 675,99 Eur (563,32 Eur s DPH 112,67 Eur). Keďže žalobca a ani jeho právny predchodca od zmluvy neodstúpil, tovar si ponechal, k žiadnej ujme na majetku žalobcu nedošlo. Zaplatenia (vrátenia) kúpnej ceny tovaru by sa kupujúci mohol úspešne domáhať ako nároku po odstúpení od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je jedným z nárokov z vád pri podstatnom i nepodstatnom porušení zmluvy (§ 436 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 437 ods. 5 OBZ). Žalobca mohol uspokojenie vo výške kúpnej ceny tovaru dosiahnuť odstúpením od zmluvy (nárokom z vád tovaru), preto ho nemôže dosiahnuť uplatnením nároku na náhradu škody (§ 440 ods. 2 OBZ). V tejto časti žaloby nárok žalobcu nie je dôvodný. Žalobca tvrdí škodu 4.608,- Eur vo výške nákladov na skúšky (právnemu predchodcovi žalobcu bolo SOI vyúčtované 3.840,- Eur bez DPH, ku ktorej žalobca pripočítal DPH 20% a tak dospel k sume 4.608,- Eur) podľa § 7 ods. 4 ZoŠKVTOS, keďže právnemu predchodcovi žalobcu ako kontrolovanej osobe vznikla povinnosť nahradiť náklady na skúšky (ak deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám osobitných predpisov, alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda podľa osobitného predpisu). Kontrolovanou osobou právny predchodca žalobcu, ktorý predával tovar konečnému spotrebiteľovi. Účastníkom osobitného správneho konania podľa z. č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa bol právny predchodca žalobcu, ktorý vykonával práva a povinnosti v tomto osobitnom správnom konaní. Predmetom skúšky vykonávanej Technickým skúšobným ústavom Piešťany š. p. bolo skúmanie viacerých parametrov, čo vyplýva z protokolu o skúške a cenníka jednotlivých skúšok (37 bodov 4.2.1 - 6.2), spolu vo výške 3.200,- Eur bez DPH (t. j. 3840,- Eur s DPH). Vzorka nevyhovela len v dvoch bodoch 6 a 4.2 (špecifikované v odseku 16 odôvodnenia rozsudku). Skúška v časti 6 - „návod na použitie“ je ocenená na 30,- Eur bez DPH (t.j. 36,- Eur s DPH) a v časti 4.2 - „ostré hrany“ je ocenená na 5,- Eur bez DPH (t.j. 6,- Eur s DPH), celkom spolu 35 Eur bez DPH t. j. 42 Eur s DPH. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá),
ale musí byť bezpečne preukázaná a bezprostredná (rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 177/2008 Ústavného súdu SR). Neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti z kúpnej zmluvy, tak ako je tvrdená žalobcom. Medzi nákladmi na skúšku (tvrdenou škodou) a tvrdeným porušením povinnosti predávajúceho (dodaním tovaru, ktorý nespĺňa podľa SOI v dvoch bodoch STN EN a nie je v zhode s Nariadenia vlády SR č. 436/2008 Z.z.) je len časová súvislosť. Právny predchodca žalobcu (kontrolovaná osoba) a žalovaný sú podnikatelia a pri podnikaní konajú na vlastnú zodpovednosť. Vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa (kontrole vykonávanej Slovenskou obchodnou inšpekciou podľa z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) majú rozdielne postavenie a z toho vyplývajúcu zodpovednosť v línii: výrobca so sídlom na území členského štátu EÚ - BOHEMIA BIKE a.s., Česká republika, dodávateľ - žalovaný, ktorý dodal tovar predávajúcemu a predajca - právny predchodca žalobcu, ktorý uzatvára spotrebiteľské zmluvy v rámci predmetu podnikateľskej činnosti. Výrobca je povinný pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku dodávateľa. Dodávateľ je povinný pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku predávajúceho. Predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa. Tejto povinnosti sa predávajúci nemôže zbaviť tvrdením, že výrobca alebo dodávateľ mu tieto informácie neposkytol (§ 11 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Orgány verejnej správy (§ 19, § 20 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) vykonávajú dozor a kontrolou vyššie uvedených subjektov (výrobcov, dovozcov, dodávateľov, predajcov). Slovenská obchodná inšpekcia vykonávala kontrolu právneho predchodcu žalobcu v pozícii predajcu. Účastníkom konania bol právny predchodca žalobcu (predajca), nie žalovaný (dodávateľ). Právny predchodca žalobcu prijal výsledky kontroly jeho činnosti predajcu v osobitnom správnom konaní a následky vykonanej kontroly, ktoré zaväzujú iba jeho. Žalovaný nemal možnosť do tohto konania zasiahnuť a ovplyvniť jeho výsledok. Preto nie je právny dôvod, aby znášal následky kontroly pre právneho predchodcu žalobcu (povinnosť zaplatiť náklady skúšky a *vzorky). Výsledky skúšky neboli podkladom pre uplatnenie zodpovednosti za vady tovaru, lebo žalobca resp. jeho právny predchodca neuplatnil voči žalovanému zodpovednosť za vady tovaru. V tejto časti žaloby nárok žalobcu nie je dôvodný.
14. Okresný súd uviedol, že žalobca tvrdí škodu 166,50 Eur vo výške DPH z nákladov na vzorku zaplatenej právnym predchodcom žalobcu Slovenskej obchodnej inšpekcii (20% z ceny 832,50 Eur t. j. 166,50 Eur, spolu 999 Eur), keďže nemohol uplatniť odpočet DPH 166,50 Eur, lebo SOI nie je platcom DPH. Podľa § 7 ods. 4 ZoŠKVTOS, právnemu predchodcovi žalobcu ako kontrolovanej osobe vznikla povinnosť nahradiť náklady na vzorku (ak deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám osobitných predpisov, alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda podľa osobitného predpisu). Najskôr pri odbere vzorky SOI zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu 999 Eur (832,50 Eur + DPH 166,50 Eur = 999 Eur) a následne po kontrole zaplatil právny predchodca žalobcu náklady vzorky SOI (spätne) vo výške 999 Eur. Hoci právny predchodca žalobcu nadobudol tovar od žalovaného za cenu 675,99 Eur (563,32 Eur + DPH 112,67 Eur), predal vzorku na skúšku SOI za cenu vyššiu od nadobúdacej o 269,18 Eur bez DPH (832,50 Eur - 563,32 Eur) t. j. za cenu vyššiu od nadobúdacej o 323,01 Eur s DPH (999 Eur - 675,99 Eur), teda k zníženiu majetku právneho predchodcu nedošlo. Okrem vyššie uvedeného dôvodu, pre ktorý nie je nárok žalobcu v tejto časti dôvodný, okresný súd odkázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdenou škodou pri nákladoch na vzorku (vo výške zodpovedajúcej DPH) a porušením povinnosti žalovaného z kúpnej zmluvy tvrdenej žalobcom z rovnakých dôvodov ako je uvedené v 24. odseku odôvodnenia rozsudku. Keďže nárok žalobcu nie je dôvodný (podrobnejšie najmä v odsekoch 23. - 25. odôvodnenia rozsudku), tak okresný súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu 100 %, lebo mal vo veci plný úspech.
15. Proti uvedenému rozsudku, a to proti jeho obom výrokom podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h) CSP - teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Súd prvej inštancie v odôvodení svojho rozhodnutia pod bodmi 23., 24. a 25. uvádza: 23. Žalobca tvrdí, že škodou je kúpna cena tovaru, za ktorú žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu tovar predal 675,99 Eur (563, 32 Eur s DPH 112,67 Eur). Keďže žalobca a ani jeho právny predchodca od zmluvy neodstúpil, tovar si ponechal, k žiadnej ujme na majetku žalobcu nedošlo. Zaplatenia (vrátenia) kúpnej ceny tovaru by sa kupujúci mohol úspešne domáhať ako nároku pod odstúpení od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je jedným z nárokov vád pri podstatnom i nepodstatnom porušení zmluvy (§ 436 ods. 1 písm. d) ods. 2, § 437 ods. 5 OBZ). Žalobca mohol uspokojenie vo výške kúpnej ceny tovaru dosiahnuť odstúpením od zmluvy (nárokom z vád tovaru), preto ho nemôže dosiahnuť uplatnením nároku na náhradu škody (§ 440 ods. 2 OBZ). V tejto časti nárok žalobcu nie je dôvodný.
16. Žalobca tvrdil škodu 4.608,- Eur vo výške nákladov na skúšky (právnemu predchodcovi žalobcu bolo SOI vyúčtované 3.840,- Eur bez DPH, ku ktorej žalobca pripočítal DPH 20% a tak dospel k sume 4.608,- Eur) podľa § 7 ods. 4 ZoŠKVTOS, keďže právnemu predchodcovi žalobcu ako kontrolovanej osobe vznikla povinnosť nahradiť náklady na skúšky (ak deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám osobitných predpisov, alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda podľa osobitného predpisu). Kontrolovanou osobou právny predchodca žalobcu, ktorý predával tovar konečnému spotrebiteľovi. Účastníkom osobitného správneho konania podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa bol právny predchodca žalobcu, ktorý vykonával práva a povinnosti v tomto osobitnom správnom konaní. Predmetom skúšky vykonávanej Technickým skúšobným ústavom Piešťany š. p. bolo skúmanie viacerých parametrov, čo vyplýva z protokolu o skúške a cenníka jednotlivých skúšok (37 bodov 4.2.1 - 6.2), spolu vo výške 3.200,- Eur bez DPH (t. j. 3.840,- Eur s DPH). Vzorka nevyhovela len v dvoch bodoch 6 a 4.2 (špecifikované v odseku 16 odôvodnenia rozsudku). Skúška v časti 6 - „návod na použitie“ je ocenená na 30,Eur bez DPH (t. j. 36,- Eur s DPH) a v časti 4.2 - „ostré hrany“ je ocenená na 5,- Eur bez DPH (t. j. 6,- Eur s DPH), celkom spolu 35,- Eur bez DPH t. j. 42,- Eur s DPH. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná a bezprostredná (rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 177/2008 Ústavného súdu SR). Neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti z kúpnej zmluvy, tak ako je tvrdená žalobcom. Medzi nákladmi na skúšku (tvrdenou škodou) a tvrdeným porušením povinnosti predávajúceho (dodaním tovaru, ktorý nespĺňa podľa SOI v dvoch bodoch STN EN a nie je v zhode s Nariadením vlády SR č. 436/2008 Z.z.) je len časová súvislosť. Právny predchodca žalobcu (kontrolovaná osoba) a žalovaný sú podnikatelia a pri podnikaní konajú na vlastnú zodpovednosť. Vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa (kontrole vykonávanej Slovenskou obchodnou inšpekciou podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) majú rozdielne postavenie a z toho vyplývajúcu zodpovednosť v línii: výrobca so sídlom na území členského štátu EÚ - BOHEMIA BIKE a.s., Česká republika, dodávateľ
- žalovaný, ktorý dodal tovar predávajúcemu a predajca - právny predchodca žalobcu, ktorý uzatvára spotrebiteľské zmluvy v rámci predmetu podnikateľskej činnosti. Výrobca je povinný pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku dodávateľa. Dodávateľ je povinný pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku predávajúceho. Predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa. Tejto povinnosti sa predávajúci nemôže zbaviť tvrdením, že výrobca alebo dodávateľ mu tieto informácie neposkytol (§ 11 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Orgány verejnej správy ( § 19, § 20 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) vykonávajú dozor a kontrolu vyššie uvedených subjektov (výrobcov, dovozcov, dodávateľov, predajcov). Slovenská obchodná inšpekcia vykonávala kontrolu právneho predchodcu žalobcu v pozícii predajcu. Účastníkom konania bol právny predchodca žalobcu (predajca), nie žalovaný (dodávateľ). Právny predchodca žalobcu prijal výsledky kontroly jeho činnosti predajcu v osobitnom správnom konaní a následky vykonanej kontroly, ktoré zaväzujú iba jeho. Žalovaný nemal možnosť do tohto konania zasiahnuť a ovplyvniť jeho výsledok. Preto nie je právny dôvod, aby znášal následky kontroly pre právneho predchodcu žalobcu (povinnosť zaplatiť náklady skúšky a vzorky). Výsledky skúšky neboli podkladom pre uplatnenie zodpovednosti za vady tovaru, lebo žalobca resp. jeho právny predchodca neuplatnil voči žalovanému zodpovednosť za vady tovaru. V tejto časti žaloby nárok žalobcu nie je dôvodný.
17. V odvolaní žalobca uviedol, že tvrdí škodu 166,50 Eur vo výške DPH z nákladov na vzorku zaplatenej právnym predchodcom žalobcu Slovenskej obchodnej inšpekcii (20% z ceny 832,50 Eur t. j. 166,50 Eur, spolu 999,- Eur), keďže nemohol uplatniť odpočet DPH 166,50 Eur, lebo SOI nie je platcom DPH. Podľa § 7 ods. 4 ZoŠKVTOS, právnemu predchodcovi žalobcu ako kontrolovanej osobe vznikla povinnosť nahradiť náklady na vzorku (ak deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám osobitných predpisov, alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda podľa osobitného predpisu). Najskôr pri odbere vzorky SOI zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu 999,- Eur (832,50 Eur + DPH 166,50 Eur = 999,- Eur) a následne po kontrole zaplatil právny predchodca žalobcu náklady vzorky SOI (spätne) vo výške 999,- Eur. „Hoci právny predchodca žalobcu nadobudol tovar od žalovaného za cenu 675,99 € (563,32 € + DPH 112,67 €), predal vzorku na skúšku SOI za cenu vyššiu od nadobúdacej o 269,18 € bez DPH (832,50 € - 563,32 €) t. j. za cenu od nadobúdacej o 323,01 € s DPH (999,- € - 675,99 €), teda k zníženiu na majetku právneho predchodcu nedošlo. Okrem vyššie uvedeného dôvodu, pre ktorý nie je nárok žalobcu v tejto časti dôvodný, súd odkazuje na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdenou škodou pri nákladoch na vzorku (vo výške zodpovedajúcej DPH) a porušením povinnosti žalovaného z kúpnej zmluvy tvrdenej žalobcom z rovnakých dôvodov ako je uvedené v bode 24. odseku odôvodnenia rozsudku. Žalobca sa stotožňuje s tým, že jeho nárok
je nárokom na náhradu škody v zmysle Obchodného zákonníka. Nestotožňuje sa však so záverom uvedeného súdu, že pokiaľ on alebo jeho právny predchodca neuplatnil voči žalovanému nároky zo zodpovednosti za vady tovaru, potom jeho nárok na náhradu škody by nemal byť uplatnený dôvodne. V tomto zmysle žalobca teda nenapáda rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým mu nebola priznaná suma: - 675,99 €, za ktorú tovar (elektrobicykel) od žalovaného kúpil, - 166,50 € spočívajúca v zaplatenej DPH v spojitosti so spätným odkupom vzorky od Slovenskej obchodnej inšpekcie, - 768,00 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 4.608,- € a sumou 3.840,- € a ktorá spočíva v 20% DPH zo sumy 3.840,- €; túto sumu DPH vo výške 768,00 €| žalobca v žalobe neuplatnil správne, keďže zo strany žalobcu v skutočnosti nikdy nedošlo k jej zaplateniu. Predmetom žalobcovho odvolania (tej časti rozsudku, ktorú odvolaním napáda) je nepriznanie sumy 3.840,- €, ktorá predstavuje náklady na vykonané skúšky elektrobicykla a ktoré bol v spojitosti s vykonanou kontrolou povinný uhradiť Slovenskej obchodnej inšpekcii (reálnu následnú škodu). Pri dodaní tovaru s vadami vzniká kupujúcemu právo na uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady tovaru ako aj nárok na náhradu škody.“ Tieto skupiny nárokov sú v podstate oddelené aj keď majú určitý jednotiaci základ, ktorý spočíva v ujme na majetkovej sfére nadobúdateľa - kupujúceho. Zároveň však platí, že nie je možné tieto nároky zamieňať. Pre odlíšenie škody od ujmy, ktorá je kupujúcemu spôsobená existenciou vád tovaru je dôležité to, že pri škode dochádza k zásahu do inej majetkovej sféry akou je samotný predmet zmluvy. To znamená, že vznik škody predpokladá buď reálne zmenšenie už existujúceho majetku kupujúceho alebo stratu ušlého zisku, teda toho o čo by sa jeho majetok zväčšil, ak by tovar nemal vady. V zmysle uvedeného pre prípad vzniku škody spôsobenej vadným plnením zo strany predávajúceho platí, že sa jedná o ujmu, ktorú kupujúcemu spôsobili vady tovaru a nie o ujmu, ktorá spočíva vo vadnosti samotného predmetu plnenia zmluvy. Pokiaľ ide o vzťah nároku na náhradu škody k nárokom zo zodpovednosti za vady tovaru je zrejmé, že kupujúci nemôže požadovať náhradu škody v časti, v ktorej ju mohol a mal požadovať z titulu nárokov zo zodpovednosti za vady. Z tohto dôvodu (súc si vedomý, že žiadne nároky z vád tovaru uplatnené neboli) a zároveň z dôvodu nesprávne žalovanej DPH žalobca tak ako je uvedené vyššie nenapadol nepriznanie mu žalovanej sumy do výšky 1.610,49 Eur. Z pravidla obsiahnutého v § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že nároky z vád v rozsahu, v ktorom mohli a mali byť vysporiadané ujmou vzniknutou vadným plnením, sú z náhrady škody vylúčené. Uvedené ustanovenie má na mysli iba škodu následnú, ktorá vznikne ako dôsledok vadného plnenia, a preto nemožno požadovať z titulu náhrady škody reparáciu reklamovanej vady, ktorá je jedným z nárokov vád tovaru. V tomto zmysle je žalobca presvedčený, že titulom vadného plnenia žalovaného mu vznikla aj ďalšia ujma, ktorú jeho práva zo zodpovednosti za vady nemôžu vysporiadať v rozsahu celej vzniknutej ujmy v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným a teda je presvedčený, že voči žalovanému má zachovaný dôvodný nárok na náhradu škody, ktorá mu vadným plnením vznikla minimálne v tom rozsahu, ktorý predstavuje ním zaplatenú sumu Slovenskej obchodnej inšpekcii vo výške 4.608,- Eur, požadovanú za vykonanie skúšok elektrobicykla. Pre úspešné uplatnenie takejto následnej škody nie je nevyhnutné, aby nároky z vád tovaru musel uplatniť u žalovaného, pokiaľ ide o dva samostatné nároky, byť aj majúce spoločný základ v existencii vady dodaného tovaru. Zároveň žalobca uvádza, že nepovažoval za správny záver okresného súdu o neexistencii príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením povinnosti z kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným. V tomto kontexte záver okresného súdu o tom, že žalobca - predávajúci má v rámci ochrany spotrebiteľa rozdielne postavenie od dodávateľa - žalovaného a že pokiaľ ide o jeho povinnosť pravdivo a úplne informovať spotrebiteľa, tejto povinnosti sa nemôže zbaviť tvrdením, že výrobca alebo dodávateľ mu tieto informácie neposkytol, je záverom dozaista správnym. Žalobcovi však nie je zrejmé akú vecnú súvislosť má tento záver s prejednávanou vecou. Nejde totiž o nárok, ktorý by sa týkal spotrebiteľa. Čo však je podstatné je skutočnosť, že pokiaľ súd prvej inštancie zmieňuje v odôvodnení rozsudku § 11 zákona č. 250/2007 Z.z., potom je potrebné zmieniť v rámci prejednávanej veci ods. 2 tohto ustanovenia, ktoré znie: „Ak výrobca alebo dovozca nevstupuje do priameho vzťahu s predávajúcim, sú povinní pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku dodávateľa. Dodávateľ je povinný pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku predávajúceho. Informácie, ktoré výrobca, dovozca alebo dodávateľ musia poskytnúť, zahŕňajú a) úplný opis rizika, ktoré výrobok predstavuje, vrátane rizika výrobku používaného na výkon služby, b) všetky informácie dôležité pre používanie výrobku, c) opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zabránenie vzniku rizika pre spotrebiteľa pri používaní výrobku.“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaný voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi bol povinný poskytnúť informácie o výrobku tak, aby predávajúci poznal úplne a všetky vlastnosti výrobku. Pokiaľ tak žalovaný neučinil, nemožno súhlasiť so záverom, že medzi následnou škodou (majúcou pôvod vo vade dodaného tovaru), ktorá žalobcovi vznikla a porušením povinnosti z kúpnej zmluvy žalovaným nie je príčinná súvislosť. Nejde o spor predávajúceho so spotrebiteľom, voči ktorému by sa predávajúci nemohol zbaviť zodpovednosti tvrdením, že výrobca alebo dodávateľ mu neposkytli
relevantné informácie o tovare. Rovnako tak sa predávajúci - právny predchodca žalobcu nemohol zbaviť zodpovednosti ani v rámci kontroly vykonanej Slovenskou obchodnou inšpekciou. To ale neznamená, že na vzťah žalovaného - dodávateľa tovaru a právneho predchodcu žalobcu by malo byť aplikované toto ustanovenie a z neho vyplývajúci záver, „že žalobca nenesie voči žalobcovi zodpovednosť za škodu, ktorá mu bola spôsobená. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, pokiaľ ide o právnu úpravu Obchodného zákonníka a správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval, pokiaľ ide o právnu úpravu zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.“ Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie: „- sumy vo výške 3.840,- €, - úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 3.840,- € od 26.08.2019 do zaplatenia, - paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- € a - žalobcovi prizná náhradu trov konania odvolacieho konania a náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100%.“
18. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.
19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu, postupom bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/106/2021-130 zo dňa 16.5.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením podľa vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu v Žiline a oznámením na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
21. K odvolacím dôvodom žalobcu primárne krajský súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými, ako aj právnymi názormi súdu prvej inštancie, preto základom rozhodnutia krajského súdu je aplikácia § 387 ods. 2 CSP, práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a ani žiadúce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie skutkové a právne závery, ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozsudku a s ktorými sa krajský súd stotožňuje. Je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 ods. 19. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Krajský súd za akceptovania nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 314/2018 zo dňa 13. novembra 2018 v prípade aplikácie § 387 ods. 2 CSP sa vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní.
22. Krajský súd primárne uvádza, že v odvolacom konaní mohol posudzovať napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu zadefinovaných odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 20.7.2021 (č.l. 113 spisu). Žalobca v podanom odvolaní podľa § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP vymedzil kvalitatívne a kvantitatívne dôvody pre posudzovanie napadnutého rozsudku okresného súdu a len v ich medziach bolo možné krajským súdom hodnotiť závery okresného súdu.
23. Dodáva odvolací súd, že rozsah odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní mohol byť posudzovaný len v rovine tých tvrdení, ktoré sa týkali posúdenia uplatneného nároku žalobcom, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie vo väzbe na dôvody sa rozsah uplatnenej obrany žalovaným v tomto konaní za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa § 383 CSP, keď nebol zistený dôvod na doplnenie, prípadne zopakovanie dokazovania. Tento záver krajského súdu vychádza i z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 7.6.2021 (č.l. 95 spisu), keď po vyjadrení zástupcu žalobcu a žalovaného okresný súd vyhlásil dokazovanie uznesením za skončené.
24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
25. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
26. K zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že okresný súd vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie žalobcovho nároku nielen pre konanie pred okresným súdom, ale aj pre konanie odvolacie bolo rozhodné a podstatné vymedzenie nároku žalobcom i skutkové tvrdenia obsiahnuté v podanej žalobe, ako i obrana žalovaného. Bolo zrejmé, že žalobca sa nestotožnil so závermi okresného súdu, ktoré viedli okresný súd k nepriznaniu sumy 3.840,- Eur, ktorá predstavuje náklady na vykonané skúšky elektrobicykla, ktoré v spojitosti s vykonanou kontrolou bol povinný žalobca uhradiť Slovenskej obchodnej inšpekcii a podľa žalobcu ide teda o reálnu škodu. V tejto súvislosti poukázal žalobca na to, že pri dodaní tovaru s vadami vzniklo kupujúcemu právo na uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady tovaru, ako aj nárok na náhradu škody. Tieto skupiny nárokov sú v podstate oddelené, aj keď majú určitý jednotiaci základ, ktorý spočíva v ujme v majetkovej sfére nadobúdateľa kupujúceho. Pre odlíšenie škody od ujmy, ktorá je kupujúcemu spôsobená existenciou vád tovaru, je dôležité, že pri škode dochádza k zásahu do inej majetkovej sféry, ako je samotný predmet zmluvy, tzn. že vznik škody predpokladá buď reálne zmenšenie už existujúceho majetku kupujúceho alebo stratu ušlého zisku. Ďalej dôvodil žalobca v odvolaní, že pokiaľ ide o vzťah nároku na náhradu škody k nárokom zo zodpovednosti za vady tovaru, je zrejmé, že kupujúci nemôže požadovať náhradu škody v časti, v ktorej ju mohol a mal požadovať titulom nárokov zo zodpovednosti za vady. Z tohto dôvodu žalobca, súc si vedomý, že žiadne nároky z vád tovaru uplatnené neboli a zároveň z dôvodu nesprávne žalovanej DPH, nenapadol nepriznanie žalovanej sumy do výšky 1.610,49 Eur. Odvolateľ citoval § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka a zdôraznil, že titulom vadného plnenia žalovaného mu vznikla aj ďalšia ujma, ktorú jeho práva zo zodpovednosti za vady nemôžu vysporiadať v rozsahu celej vzniknutej ujmy v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným, a teda je presvedčený, že voči žalovanému má zachovaný dôvodný nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla minimálne v tom rozsahu, ktorý predstavuje ním zaplatenú sumu Slovenskej obchodnej inšpekcii. Zdôraznil, že nejde o nárok, ktorý by sa týkal spotrebiteľa. Zdôraznil, že žalovaný voči žalobcovi bol povinný poskytnúť informáciu o výrobku tak, aby predávajúci poznal úplne všetky vlastnosti tovaru. Rovnako sa predávajúci, čoby právny predchodca žalobcu nemohol zbaviť zodpovednosti ani v rámci kontroly vykonanej Slovenskou obchodnou inšpekciou. V súvislosti s takto formulovanou odvolacou argumentáciou žalobcu sa dôsledne oboznámil odvolací súd s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý v rámci vyvolaného prvoinštančného konania posudzoval i aplikáciu § 440 Obchodného zákonníka ods. 2 tak, ako uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku. Je potrebné poukázať v tejto rovine na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého vo väzbe na vykonané dokazovanie, obsah spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že postup okresného súdu bol podľa odvolacieho súdu vecne správny, vzhľadom na žalobcom tvrdený skutkový a právny stav uplatneného nároku na náhradu škody a nie je dôvod, aby ho odvolací súd na tomto mieste uvádzal, preto odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.
27. Pripomína odvolací súd, napriek vyššie uvedenému na tomto mieste, závery okresného súdu, že predmetom sporu je nárok na náhradu škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa § 440 ods. 2 OBZ uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. To znamená, že primárne sa uplatňujú nároky z vád tovaru pred náhradou škody. Podľa § 440 ods. 1 OBZ nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody. To znamená, že popri nárokoch zo zodpovednosti za vady má kupujúci nárok na náhradu škody, ak nárokmi z vád, škoda nie je vyrovnaná; resp. uspokojená z práva zo zodpovednosti za vady. Žalobca a ani jeho právny predchodca v právnom postavení kupujúceho neuplatnil voči žalovanému v právnom postavení predávajúceho žiadne nároky zo zodpovednosti za vady. Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody sú a/ protiprávny úkon (porušenie právnej povinnosti); b/ vznik škody, c/príčinná súvislosť medzi a/ a b/ (kauzálny nexus). Iba ak sú všetky predpoklady zodpovednosti za škodu preukázané môže byť žalobca v konaní o náhradu škody úspešný. Porušením právnej povinnosti zo záväzku je aj dodanie vadného tovaru. Škoda je majetková ujma objektívne vyčísliteľná v peniazoch. Za škodu sa považujú aj náklady vynaložené poškodenou stranou, ktoré by nebyť škodovej udalosti, poškodený nemusel vynaložiť. Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením konkrétnej povinnosti a vznikom škody musí byť vzťah príčiny a následku (bez porušenia, konkrétnej - danej povinnosti by škoda nevznikla). Príčinnú súvislosť nie je možné zamieňať s iba časovou nadväznosťou (súvislosťou). Nie je možné opomenúť ani záver okresného súdu, že žalobca ani jeho právny predchodca od zmluvy
neodstúpil, tovar si ponechal, pričom neuplatnil žiaden nárok zo zodpovednosti z vád tovaru. Okresný súd konštatoval, že žalobca mohol uspokojenie vo výške kúpnej ceny tovaru dosiahnuť odstúpením od zmluvy, preto ho nemôže dosiahnuť uplatnením nároku na náhradu škody.
28. Pokiaľ išlo o žalobcom tvrdenú škodu (odsek 24 odvolania) 4.608,- Eur vo výške nákladov na skúšky, právnemu predchodcovi žalobcu bolo vyúčtované 3.840,- Eur bez DPH, ku ktorej žalobca pripočítal 20 % DPH, keďže právnemu predchodcovi žalobcu ako kontrolovanej osobe vznikla povinnosť nahradiť náklady na skúšky ak deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám osobitných predpisov alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda podľa osobitného predpisu, tak zdôrazňuje tak, ako zdôraznil okresný súd i odvolací súd, že kontrolovanou osobou bol právny predchodca žalobcu, ktorý predával tovar konečnému spotrebiteľovi. Účastníkom osobitného správneho konania podľa zák. č. 128/2002 Z.z. ostatná kontrola vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa bol právny predchodca žalobcu, ktorý vykonával práva a povinností v tomto osobitnom správnom konaní. Bolo zrejmé, že predmetom uvedenej skúšky vykonávanej Technickým skúšobným ústavom Piešťany, š.p., bol skúmaný viacerých parametrov, čo vyplývalo z protokolu o skúške a cenníka jednotlivých skúšok, spolu 3.200,- Eur bez DPH. Vzorka nevyhovela v dvoch bodoch, a to skúška v časti 6 - návod na použitie je ocenená na 30,- Eur bez DPH a v časti 4.2 - ostré hrany, bola ocenená na 5,- Eur bez DPH. Celkom spolu 35,- Eur bez DPH, t.j. 42,- Eur s DPH. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná a bezprostredná. Ak okresný súd ustálil, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti z kúpnej zmluvy tak, ako bola tvrdená žalobcom, tak odvolací súd mal zato, že ide o vecne správny záver. Medzi nákladmi na skúšku a tvrdeným porušením povinnosti predávajúceho dodaním tovaru, ktorý nespĺňal podľa SOI v dvoch bodoch STN EN a nebol v zhode s Nariadenia vlády SR č. 436/2008 Z.z., bola len časová súvislosť. Odvolací súd vo vyvolanom odvolacom konaní nemal priestor na odklon od záverov vyslovených okresným súdom, v zmysle ktorých právny predchodca žalobcu (kontrolovaná osoba) a žalovaný sú podnikatelia, ktorí konajú na vlastnú zodpovednosť avšak vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa majú rozdielne postavenie a z toho vyplývajúcu zodpovednosť v línii tak, ako správne uzavrel okresný súd. Výrobca so sídlom na území členského štátu EÚ - BOHEMIA BIKE a.s., Česká republika, dodávateľ - žalovaný, ktorý dodal tovar predávajúcemu a predajca - právny predchodca žalobcu, ktorý uzatvára spotrebiteľské zmluvy v rámci predmetu podnikateľskej činnosti. Výrobca je povinný pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku dodávateľa. Dodávateľ je povinný pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku predávajúceho a predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa. Tejto povinnosti sa predávajúci nemôže zbaviť tvrdením, že výrobca alebo dodávateľ mu tieto informácie neposkytol. Zhoduje sa odvolací súd so závermi okresného súdu, že orgány verejnej správy vykonávajú dozor a kontrolou vyššie uvedených subjektov výrobcov, dovozcov, dodávateľov a predajcov, a že Slovenská obchodná inšpekcia vykonávala kontrolu právneho predchodcu žalobcu v pozícii predajcu. Účastníkom konania bol právny predchodca žalobcu (predajca) a nie žalovaný (dodávateľ). Právny predchodca žalobcu prijal výsledky kontroly jeho činnosti predajcu v osobitnom správnom konaní a následky vykonanej kontroly, ktoré zaväzujú iba jeho. Žalovaný nemal možnosť do tohto konania zasiahnuť a ovplyvniť jeho výsledok, preto ak okresný súd konštatoval, že nie je právny dôvod, aby znášal následky kontroly pre právneho predchodcu žalobcu povinnosť zaplatiť náklady skúšky a vzorky, tak tento záver bol okresným súdom vyhodnotený ako vecne správny. Výsledky skúšky neboli podkladom pre uplatnenie zodpovednosti za vady tovaru, lebo žalobca, resp. jeho právny predchodca neuplatnil voči žalovanému zodpovednosť za vady tovaru. Vo vzťahu k uvedeným záverom potom nemohol odvolací súd vyhodnotiť ako dôvodnú argumentáciu žalobcu, že titulom vadného plnenia žalovaného mu vznikla aj ďalšia ujma, ktorú jeho práva zo zodpovednosti za vady nemôžu vysporiadať v rozsahu celej vzniknutej ujmy v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným, a teda je presvedčený, že voči žalovanému má zachovaný dôvodný nárok na náhradu škody, ktorá mu vadným plnením vznikla minimálne v tom rozsahu, ktorý predstavuje ním zaplatenú sumu Slovenskej obchodnej inšpekcii vo výške 4.608,- Eur požadovanú za vykonanie skúšok elektrobicykla. Zároveň mal žalobca za to, že pre úspešné uplatnenie takejto následnej škody nie je nevyhnutné, aby nároky z vád tovaru musel uplatniť u žalovaného, pokiaľ ide o dva samostatné nároky, byť aj majúce spoločný základ v existencii vady dodaného tovaru. Vo vzťahu k uvedenému považuje odvolací súd za podstatné uviesť, že žalobca, ktorý síce nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie o neexistencii príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením povinnosti z kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným, poukazuje nielen v odvolaní na vadné plnenie zo strany žalovaného, pričom k notifikácii vád takéhoto plnenia zo strany žalobcu voči žalovanému v relevantnom štádiu nedošlo. Uvedená argumentácia žalobcu potom nevyvracia závery okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožnil, keďže ich považoval za vecne správne. Žalobca vo vyvolanom súdnom konaní
netvrdil žiadne skutočností, ktoré by mu bránili uvedené vady tovaru u žalovaného riadne uplatniť. Ak žalobca považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie o neexistencii príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením povinností z kúpenej zmluvy uzatvorenej so žalovaným, tak zdôrazňuje odvolací súd, že samotný žalobca uvádzal porušenie povinností z kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Ak konštatoval porušenie povinností z kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným, tak pre úspešné uplatnenie nároku v zmysle § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré rieši škodu následnú, ktorá vznikne ako dôsledok vadného plnenia, nemožno požadovať z titulu náhrady škody reparáciou reklamovanej vady, ktorá je jedným z nárokov vád tovaru. V tomto prípade bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že ním tvrdená škoda bola dôsledkom takej vadnosti, ktorá nepodliehala zodpovednosti za vady tovaru, ktoré skutočnosti však žalobca v konaní nepreukázal.
29. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie sporu je určujúce vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové a právne závery. S tým súvisí aj odvolateľom namietané zhodnotenie dôkazného bremena v spore. V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť, že pod dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo/52/2010 z 24. júna 2010). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu v konaní. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 81/2010 z 31. mája 2010). S poukazom na vyššie uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia vo väzbe na závery okresného súdu, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako vecne správne, nebolo možné konštatovať unesenie dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k ním aplikovanej obrane.
30. Vo vzťahu k prijatým záverom okresného súdu odvolací súd uvádza, že „Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo 1/2010 z 28. februára 2011). Odvolací súd poukazuje v tejto časti na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého vyplývajú vecne správne závery, cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.
31. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalobcovi ako sporovej strane realizáciu jej procesných oprávnení a ani žalobcovi nebola zmarená možnosť aktívnej účasti na konaní, súčasťou ktorej je aj navrhovanie dôkazov. V konečnom dôsledku právo žalobcu na označovanie, navrhovanie dôkazov bolo žalobcom zrealizované, uplatnené, avšak je potrebné zvýrazniť, že v konečnom dôsledku je to len súd, ktorý rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, resp. nevykoná.
32. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú
dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania.
33. Ak nebolo žalobe žalobcu rozsudkom okresného súdu vyhovené, tak toto rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP.
34. V závere svojho odôvodnenia krajský súd opäť poukazuje na § 379, § 380 ods. 1 CSP. Pokiaľ odvolaním žalobcu neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách konania, tak následne ani krajský súd nepodroboval osobitnému prieskumu tento výrok, ktorý bol ako závislý od výroku vo veci samej rovnako potvrdený.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.