Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/41/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, zast. JUDr. Emíliou Šimkulákovou, advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves, Starosaská 6, proti proti žalovaným 1/ A. D., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, zast. JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom, so sídlom Spišská Nová Ves, Letná 61 a 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o určenie neplatnosti časti nájomnej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu -49 zo 6.10.2021 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku II. o povinnosti žalovaného 1/ nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.

Priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) uznesením konanie zastavil (I.), žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu (II.) a žalovanému 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

Rozhodol takto o žalobe podanej na súde prvej inštancie dňa 26.2.2021, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil neplatnosť zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely v časti týkajúcej sa parcely č. E KN 3182 o výmere 4970 m2, druh orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. C. , uzavretej dňa 31.1.2018 medzi žalovanými 1/ a 2/.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že pred začatím pojednávania vo veci, písomným podaním doručeným súdu dňa 7.4.2021, vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť, pretože po podaní žaloby došlo medzi stranami k uzavretiu Dohody o skončení užívania a zrušení zápisu nájmu pozemku parc. č. XXXX v LV č. XXXX, na základe ktorej Okresný úrad v Spišskej Novej Vsi, katastrálny odbor, vymazal z listu vlastníctva zapísaný nájomný vzťah. Žalovaný 2/ túto dohodu podpísal dňa 1.3.2021. Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania, lebo k uzavretiu dohody došlo po podaní žaloby, a teda žaloba bola podaná dôvodne.

Žalovaný 1/ na výzvu súdu oznámil, že so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasí a navrhol, aby súd žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na ich náhradu trov, poukazujúc na to, že nedal žiadnu príčinu na podanie žaloby. So žalobkyňou rokoval s cieľom dosiahnuť mimosúdne vyriešenie sporu a dňa 1.3.2021 aj podpísal dohodu so žalobkyňou. Poukázal na to, že žalobkyňa žalobu podala

dňa 26.2.2021 (piatok), pričom v pondelok 1.3.2021 bola právnej zástupkyni žalobkyne doručená ním podpísaná dohoda. Nebol žiaden dôvod k tomu, aby žalobkyňa v priebehu rokovaní o mimosúdnom vyriešení sporu, podávala vo veci žalobu, a tak celkom zbytočne spôsobila trovy konania. Uviedol tiež, že žalobkyňa v žalobe neplatnosť nájomnej zmluvy vymedzila ako absolútnu, z dôvodu rozporu so zákonom. Vzhľadom k tomu nebola nútená k podaniu žaloby z dôvodu obavy z premlčania jej práva či preklúzie. Bolo by popretím elementárnej spravodlivosti, aby bol nútený uhrádzať žalobkyni náhradu trov konania z dôvodu, že žalobkyňa svojvoľne, bez akéhokoľvek dôvodu, podala žalobu počas prebiehajúcich rokovaní s ním. Na obsahu dohody boli pritom strany riadne dohodnuté už pred podpísaním dohody a išlo len o otázku jej formálneho podpisu. Žalobkyňa pritom dohodu podpísala až následne po ňom, teda do podania žaloby žalobkyňa ani nepredložila žalovanému 1/ ňou podpísanú dohodu, nevyužila ani žiadnu inú možnosť, napríklad neposlala mu ňou podpísanú dohodu poštou a tým urýchlila jej uzatvorenie. Dôvodil aj vážnymi rodinnými a osobnými pomermi, majúcimi vplyv na jeho možnosť podpísať dohodu so žalobkyňou, spočívajúcimi v tom, že sa mu dňa 17.11.2020 narodila dcéra Vivien, ktorá z dôvodu predčasného pôrodu bola vo veľmi vážnom zdravotnom stave a od 4.2.2021 do 16.3.2021 bola hospitalizovaná v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave, čo dokladoval prepúšťacou správou. Z tohto dôvodu sa opakovane zdržiaval v Bratislave a prioritne svoj záujem venoval otázke záchrany života svojej trojmesačnej dcéry. S ohľadom na svoj pobyt v Bratislave a obmedzenie cestovania z Bratislavy do miesta bydliska v tom čase mimoriadne prísnymi pandemickými opatreniami (zákaz cestovania medzi okresmi), bolo preňho aj mimoriadne obtiažne, aby sa dostavil k podpisu dohody so žalobkyňou, pričom jeho právny zástupca oboznamoval právnu zástupkyňu žalobkyne s vážnou rodinnou situáciou na jeho strane.

Žalobkyňa nesúhlasila so žalovaným 1/, že nedal žiadnu príčinu na podanie žaloby. Uviedla, že po prevode spoluvlastníckeho podielu na predmetnom pozemku žalovaným 2/ sa žalovaný 1/ výzvou zo 4.12.2020 domáhal, aby mu žalobkyňa umožnila užívanie predmetného pozemku v súlade s nájomnou zmluvou, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto listu odstránila oplotenie pozemku, alebo aby namiesto predmetného pozemku v rozsahu 1 mu prenechala do užívania iný pozemok. Poukázala na to, že listom zo 14.12.2020 žalovanému 1/ oznámila, že nájomnú zmluvu považuje za neplatnú, žalovaný 1/ listom z 15.1.2021 oznámil, že trvá na svojej výzve, že ona mu obratom listom z 18.1.2021 oznámila, prečo trvá na svojom stanovisku, že na základe telefonického oznámenia súhlasu žalovaného vo veci výmazu nájomného vzťahu z katastra prostredníctvom jeho právneho zástupcu mu dňa 1.2.2021 doručila e- mailom návrh dohody pre účely výmazu, obsah dohody jeho právny zástupca (len) telefonicky odsúhlasil (s drobnými zmenami) s tým, že dohodu podpíše žalovaný 1/, podpis overí, požadoval však overiť aj podpis žalobkyne a že v období nasledujúcom po tomto doručení návrhu dohody až do 26.2.2021 žalovaný 1/ podpísanú dohodu nevrátil. Žalobkyňa z uvedených dôvodov stratila dôveru k tvrdeniam žalovaného 1/, že dohodu podpíše a podala žalobu na súd, pretože mala za to, že na podpísanie dohody uplynula viac ako dostatočne primeraná doba od doručenia dohody protistrane.

Súd na vec aplikoval , , , , , , , , , , , 2, Základných princípov . Konštatoval, že nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.04.2014). V posudzovanej veci bola žaloba podaná na súd 26.2.2021, pričom okrem iného žalobkyňa ju odôvodňovala aj tým, že napriek žalovanému 1/ dňa 1.2.2021 zaslanému e-mailu s návrhom Dohody o skončení užívania a zrušení zápisu nájmu pozemku parc. č. XXXX v LV č. XXXX, súčasťou ktorej bola aj dohoda o podaní výmazu zápisu nájomnej zmluvy z predmetného listu vlastníctva, tento návrh dohody nebol zo strany žalovaného 1/ do dňa podania žaloby podpísaný. K podpisu dohody zo strany žalovaného 1/ došlo dňa 1.3.2021, teda po podaní žaloby. Súd v tejto súvislosti argumentoval, že z uvedeného je zrejmé, že dôvod, ktorým žalobkyňa podanie žaloby odôvodňovala a to nedohoda so žalovaným 1/, odpadol až po podaní žaloby.

Súd konštatoval, že z objektívneho hľadiska vo vzťahu k tomu, čoho sa žalobkyňa žalobou domáhala (zabezpečenie si súdneho rozhodnutia ako podkladu pre výmaz spornej nájomnej zmluvy z listu vlastníctva formou prehlásenia uvedenej zmluvy za neplatný právny úkon ) a skutočnosťou, pre ktorú následne vzala žalobu späť (dohoda strán sporu, na základe ktorej sa má výmaz uvedenej spornej nájomnej zmluvy vykonať), nebola to žalobkyňa, ktorá zavinila zastavenie konania, ale práve žalovaný 1/, ktorý prakticky 28 dní nepodpísal uvedenú Dohodu a jej podpisom až následne po podaní žaloby, zavinil po procesnej stránke zastavenie konania. Obsah uvedenej dohody bol pritom medzi stranami odsúhlasený a čakalo sa už len na jej podpísanie.

Ďalšie argumenty žalovaného 1/ (napr. že neplatnosť nájomnej zmluvy žalobkyňa vymedzila v žalobe ako absolútnu neplatnosť, a teda nebola nútená k podaniu žaloby z dôvodu obavy z premlčania, či že žalobkyňa svojvoľne bez akéhokoľvek dôvodu podala žalobu v priebehu prebiehajúcich rokovaní, alebo že dôvodnosť podania žaloby nebola jednoznačná, či že žalovaný 1/ by si v prípade prebiehajúceho sporu uplatnil nároky z titulu porušenia predkupného práva a namietal by vlastnícke právo žalobkyne) boli podľa názoru súdu po späťvzatí žaloby žalobkyňou pre rozhodovanie o nároku na trovy tohto konania irelevantné, nakoľko súd už v tejto fáze neskúma a ani nemôže skúmať, či by bola žalobkyňa v meritórnom konaní úspešná alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 29.4.2014).

Dôvody uvádzané žalovaným 1/ (vážne rodinné, osobné pomery v súvislosti so zdravotným stavom dcéry – viď bod 4. tohto odôvodnenia) v súvislosti s návrhom na nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu, súd vyhodnotil ako návrh na rozhodnutie podľa , ktorého účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, vyžaduje, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Okolnosti uvádzané žalovaným 1/ súd nevyhodnotil ako výnimočné, ktoré možné považovať za hodné osobitného zreteľa. Poukázal na to, že samotný žalovaný 1/ uviedol, že sa zdržiaval v Bratislave opakovane (a teda nie sústavne), z čoho súd vyvodil, že do miesta svojho bydliska sa musel vracať. Sám pritom k podpisu uvedenej dohody (dňa 1.3.2021) pristúpil práve v období hospitalizácie jeho dcéry (od 4.2.2021 do 16.3.2021), čiže takáto možnosť tu na jeho strane bola. Súd preto uzavrel, že na jeho strane neboli preukázané také výnimočné okolnosti, ktoré by v jeho prípade ako osoby, ktorá zavinila zastavenie tohto sporového konania a tým sa stala zodpovednou za úhradou trov konania protistrane, odôvodňovali postup v zmysle . O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ preto súd rozhodol podľa a žalovaného 1/zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalobkyni v plnom rozsahu.

Pokiaľ ide o žalovaného 2/ súd mu nepriznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k nemu žalobkyňa síce procesne zavinila zastavenie konania, ale tento nebol v konaní procesne aktívny a žiadne trovy mu nevznikli.

Uznesenie napadol vo výroku II., ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyni, žalovaný 1/ včas podaným odvolaním z odvolacích dôvodov podľa a , t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol zmeniť uznesenie v napadnutom výroku tak, že súd žiadnej zo strán neprizná náhradu trov konania. Zopakoval už skôr uvádzané dôvody vo vyjadrení k späťvzatiu – že žalobkyňa mu nepredložila kvalifikovaný návrh dohody, pretože mu nepredložila ňou podpísaný návrh dohody, že návrh dohody, ktorý on podpísal 1.3.2021 podpísala až po ňom dňa 3.3.2021, čo znamená, že až on jej dňa 1.3.2021 predložil kvalifikovaný návrh a žalobkyňa jeho podpisom dňa 3.3.2021 ho akceptovala, čím bol zavŕšený proces vzniku písomnej dohody, teda nepredložením kvalifikovanej dohody žalobkyňa nesie zodpovednosť, že nedošlo k písomnej dohode medzi stranami do podania žaloby, že žalobkyňa nemala dôvod podávať žalobu a pokiaľ tak urobila, niet dôvodu, aby jej on

nahrádzal trovy konania, ktoré neopodstatnene vyvolala podaním žaloby. Argumentoval, že žalobkyňa podala procesne neprípustnú žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu – nájomnej zmluvy, pričom poukazoval na ust. a , ktorý zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu, čo v danom prípade nie je naplnené. Opakovane poukázal na svoje rodinné a osobné problémy v období po narodení dcéry a jej liečení. Namietal, že mu súd včas nedoručil podanie žalobkyne z 19.5.2021 a neumožnil mu vyjadriť sa k nemu.

Žalobkyňa navrhla uznesenie v napadnutom výroku potvrdiť.

Žalovaný 1/ reagoval podaním, v ktorom uviedol, že trvá na podanom odvolaní. Zopakoval, že podanie žalobkyne z 19.5.2021 mu bolo doručené až s napadnutým uznesením a nemal možnosť sa k nemu vyjadriť.

Žalobkyňa v následnom písomnom vyjadrení uviedla, že späťvzatie žaloby zo 7.4.2021 súd doručil žalovanému 1/ a vyžiadal si jeho stanovisko k späťvzatiu. Žalovaný 1/ súhlasil so späťvzatím žaloby a zastavením konania a vyjadril sa aj k tomu, prečo by jej súd náhradu trov konania nemal priznať. Podaním z 19.5.2021 len reagovala na tvrdenia žalovaného 1/ vo vzťahu k náhrade trov konania. Uviedla, že nerozumie argumentácii žalovaného 1/ o porušení jeho práv na spravodlivý proces z dôvodu včasného nedoručenia jej vyjadrenia z 19.5.2021 súdom, pretože nesúhlas s rozhodnutím súdu o trovách vyjadril podaním odvolania, v ktorom ešte podrobnejšie odôvodnil, prečo nesúhasí s týmto rozhodnutím. Obsah jej podania z 19.5.2021 mu v čase podania odvolania bol známy a mohol reagovať a aj reagoval na jej podanie z 19.5.2021.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) prejednal odvolanie žalovaného 1/ v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vo výroku II. o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ je vecne správne, preto ho v plnom rozsahu potvrdil.

V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať ( ).

Odvolaním nebolo napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení konania a trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným 2/, preto uznesenie v týchto (odvolaním nenapadnutých) častiach sa stalo právoplatným a nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ z hľadísk žalovaným 1/ uplatnených odvolacích dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením veci (rozhodnutia o náhrade trov), ako aj s dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Ustanovenia až upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane ( ).

Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorá zo sporových strán zavinila jeho zastavenie. Zavinenie na zastavení konania podľa sa posudzuje výlučne len z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku konania, a nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 14.10.2008). Otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je teda nevyhnutné posudzovať z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu, t.j. či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené (ako v tomto prípade späťvzatím žaloby žalobkyňou), pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je žalovaný považovaný najmä vtedy, keď svoj dlh splní po začatí sporu a vyvolá tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Preto ak žalobkyňa vzala späť žalobu tak, ako v prejednávanej veci, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinila zastavenie konania, a v takom prípade je povinná nahradiť jeho trovy. Ak však druhá strana svojím zavinením spôsobila zastavenie konania, je povinná nahradiť protistrane trovy konania.

V prejednávanej veci súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný 1/ zavinil zastavenie konania, keďže žalobkyňa pristúpila k späťvzatiu žaloby preto, že žalovaný 1/ po podaní žaloby podpísal Dohodu o skončení užívania a zrušení zápisu nájmu pozemku parc. č. XXXX v LV č. XXXX, ktorý účel žalobkyňa sledovala podanou žalobou. Nastala teda situácia predpokladaná ust. § 256, podľa ktorej žalovaný 1/ podpisom dohody po podaní žaloby (čím žalobkyňa dosiahla cieľ sledovaný žalobou) zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť trovy konania žalobkyni, ktoré by jej inak neboli vznikli. Žalovaným 1/ uvádzané skutočnosti (o prebiehajúcich mimosúdnych rokovaniach) sú v tejto konkrétnej veci v kontexte rozhodovania o náhrade trov medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ právne irelevantné, pretože z procesného hľadiska, ktoré je rozhodné pri posudzovaní náhrady trov konania v danej veci, žalovaný 1/ zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť (účelne vynaložené) trovy, ktoré žalobkyni vznikli a ktoré by nevznikli, keby z jeho strany bolo došlo k podpísaniu dohody v čase pred podaním žaloby na súd. Žalobkyni totiž napriek prebiehajúcim mimosúdnym rokovaniam nič nebránilo, brániť svoje práva súdnou cestou, pokiaľ dospela k záveru, že mimosúdne rokovania sa bez výsledku predlžujú a nevedú k reálnemu skončeniu sporu medzi stranami.

V štádiu konania, v ktorom došlo k späťvzatiu žaloby (pred prvým pojednávaním vo veci) je argument žalovaného 1/ o procesnej neprípustnosti žaloby podľa irelevantný, lebo súd práve pre jej späťvzatie nemal dôvod skúmať jej ne/prípustnosť. Navyše nie je vylúčené, aby v priebehu konania došlo k zmene petitu (so súhlasom súdu).

Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súčasná právna úprava teda umožňuje úspešnému účastníkovi v spore nepriznať náhradu trov konania iba z dôvodov uvedených v ust. .

Odvolací súd zdôrazňuje, že zo slovného znenia teraz platného a účinného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu

neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Takisto treba prihliadať na okolnosti, ktoré viedli stranu k uplatneniu práva na súde a postoj strán v konaní. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , či sp. zn. ) ani dnes ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

Ústavný súd SR v náleze zo 17. decembra 2004, sp. zn. -30, okrem iného, uviedol: „Pri tomto výklade je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v a v čl. 1 Dodatkového protokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon ( a ). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa (v súčasnosti , pozn. odvolacieho súdu).“

Z obsahu spisu v prejednávanej veci odvolací súd nezistil ani jeden čo len minimálne do úvahy prichádzajúci dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle , ktorý by spĺňal kritériá odôvodňujúce nepriznať žalobkyni plnú náhradu trov konania zo strany žalovaného 1/, z dôvodov, na ktoré správne poukázal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Nepochybne rodinné ťažkosti, na ktoré poukázal žalovaný 1/, nepriaznivo ovplyvňovali jeho pracovný život a sústredennosť na riešenie pracovných resp. podnikateľských problémov a plánov, nemožno však prehliadnuť, že aj v tomto náročnom období po narodení dcéry a jej hospitalizácii, si našiel časový priestor venovať sa problémom vyplývajúcim zo zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely, ako o tom svedčí list zo 4.12.2020, ktorým vyzval žalobkyňu na umožnenie užívania prenajatého pozemku, na jej list zo 14.12.2020 reagoval listom z 15.1.2021 a opäť na jej list z 18.1.2021 reaguje jeho právny zástupca telefonicky, na základe čoho mu je 1.2.2021 doručený prostredníctvom jeho advokáta návrh dohody, ktorý do dňa podania žaloby 26.2.2021 nepodpísal. Z chronológie veci nevyplýva, že by pre zdravotné problémy dcéry absolútne nemal čas a silu venovať sa aj spornej zmluve o nájme pozemku na poľnohospodárske účely, resp. že by bol svoj čas výlučne strávil v nemocnici v Bratislave – naopak, riešil aj spornú zmluvu a mal minimálne tri týždne, aby reagoval na predloženú dohodu predtým, ako sa žalobkyňa rozhodla podať žalobu. Neslobodno opomenúť, že od žalobkyne (ktorá tvrdila, že nemala vedomosť o súkromných problémoch žalovaného 1/) nebolo možné spravodlivo očakávať, že žalovanému 1/ poskytne na podpis dohody alebo na jej odsúhlasenie neobmedzene dlhý, jemu vyhovujúci čas a preto keď po 3 týždňoch jeho nečinnosti podala žalobu na súd, nemožno súhlasiť so žalovaným, že konala unáhlene alebo že žalobu podala bezdôvodne.

Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo

na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

Žalovaný 1/ vytýkal súdu prvej inštancie, že vyjadrenie žalobkyne z 19.5.2021, ktorým reagovala na jeho vyjadrenie k späťvzatiu žaloby, mu bolo súdom prvej inštancie doručené až s uznesením o zastavení konania (ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyni), preto naň nevedel reagovať, čím došlo k porušeniu jeho práv v zmysle .

Včasným nedoručením vyjadrenia žalobkyne k vyjadreniu žalovaného 1/ došlo síce k pochybeniu súdu prvej inštancie, ale toto nedosiahlo takú intenzitu, aby bola znemožnená realizácia práv žalovaného 1/ spôsobom, ktorý by odôvodňoval záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Odvolací súd v tejto súvislosti podporne poukazuje na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. decembra 2020, použiteľné aj v tejto veci, podľa ktorých ochrana základných ľudských práv a slobôd by mala byť praktická, účinná a funkčná, z ktorého dôvodu ústavný súd nie je bezvýhradným zástancom formalistického prístupu pri posudzovaní kontradiktórnosti konania. Preto je potrebné určiť kritériá, kedy nie je potrebné, aby súd strane doručil podanie protistrany na prípadné vyjadrenie. Tieto kritériá sa môžu vyvíjať a formovať aj v závislosti od typu konania. Nepochybne však medzi ne patrí situácia, ak je vyjadrenie bezobsažné, ak sa v ňom len opakujú už uvedené argumenty alebo ak v danej veci do úvahy prichádza len určité súdom zvolené riešenie, na ktoré vyjadrenie strany nemôže mať žiadny vplyv.

V posudzovanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vyjadrením protistrany podmienené a vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného 1/ nemalo ani zásadný vplyv na jeho rozhodnutie. Základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné, aby rozhodnutie obsahovalo dostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výrok a súčasne, aby takéto rozhodnutie nebolo arbitrárne. Toto sa týka aj rozhodnutia o náhrade trov konania. V súlade s aplikovateľnou judikatúrou odôvodnenie o trovách konania treba posudzovať v kontexte celého rozhodnutia (). Ak súd rozhodne o náhrade trov konania, musí sa vždy zaoberať otázkou úspechu v konaní, zavinenia, prípadne okolností hodných osobitného zreteľa, prípadne, či u niektorej strany sporu účastníkov neboli splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uvedenými kritériami riadil.

Rozhodnutiu súdu prvej inštancie preto nemožno vytknúť, že by pri rozhodovaní o náhrade trov aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalovaného 1/ privodili priaznivé rozhodnutie o náhrade trov konania. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o náhrade trov konania.

Súd prvej inštancie o trovách zastaveného konania v danej veci rozhodol v súlade so zákonom, aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je v danej veci relevantné, a to ust. upravujúce zásadu procesnej zodpovednosti strany za zavinenie, ktoré aj správne interpretoval. Táto zásada znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá ich vznik zavinila, pričom náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorému dospel v otázke priznania nároku na náhradu trov konania žalobkyni, keď správne považoval žalovaného 1/ za stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Súčasne odvolací súd konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov napadnutého uznesenia, ktoré sú výstižné, zrozumiteľné a dostatočné, zodpovedajúce zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. a judikatúry súdov (napr. ), a preto na ne odvolací súd v celom rozsahu odkazuje ( ). Na potvrdenie vecnej správnosti

napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že v danom spore neboli preukázané výnimočné okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. žalobkyni, ktorej nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania.

Žalovaný 1/ nemal v odvolacom konaní úspech, preto odvolací súd priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (, ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.